Videokanál poslanca

28.
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zámerom návrhu zákona je najmä: stanovenie podmienok systému a formy poskytnutia podpory najmenej rozvinutým okresom Slovenskej republiky, vypracovanie akčných plánov ako záväzných dokumentov, ktoré zabezpečujú znižovanie hospodárskych a sociálnych disparít medzi jednotlivými okresmi, zriadenie rady pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu ako odborného poradného orgánu, ktorý je tvorený zástupcami ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a subjektov územnej spolupráce, ktorí participujú na vypracovaní akčných plánov pre potreby najmenej rozvinutých okresov, ďalej určenie definície jednotlivých foriem podpory, ktoré sa poskytujú okresom s najvyššou mierou nezamestnanosti.
Týmto zákonom sa novelizuje zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhovaná právna úprava je výsledkom spolupráce Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Ďakujem za slovo. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Veľmi rád odpoviem, pretože je potrebné uviesť viaceré fakty, ktoré pán poslanec uviedol na pravú mieru. Je absolútne vidieť, pán poslanec, že ste si vy ani neprečítali tú Štúdiu realizovateľnosti. Viem asi aj, z akého článku vy čerpáte. Ale vy ste si poplietli dve agendy, asi ste sa chceli ináč pôvodne spýtať niečo iné. Ale na toto vám odpoviem ľahko. Sociálno-ekonomické benefity prináša skoršia realizácia projektov práve formou PPP, pretože inou formou to podľa štátneho rozpočtu dnes možné nie je. Je tam úplne detailne zdôvodnená. Tá štúdia je zverejnená. Je dostupná celej verejnosti. Hocikto si to môže prečítať. Ale len to je dôkazom toho, že vy ste ju nečítali. Je tam celá kapitola, ktorá presne... (Reakcia a výkriky z pléna.) Nevykrikujte, vždy vykrikujete bezzubo. Čiže za jednu miliardu sociálno-ekonomických benefitov je tam zdôvodnené úplne do detailu, číslo po čísle. Sám ste sa zúčastnili konferencie, kde asi ste nepočúvali, neviem, čo ste robili, ale všetci počuli detailné zdôvodnenie, ako je táto miliarda vypočítaná, samozrejme, okrem vás.
Čiže, po prvé, by som vám rád doporučil, keby ste si tie materiály čítali, kým niečo poviete, pretože na toto je teda ľahká odpoveď a celá verejnosť ju má k dispozícii, pretože sme zvolili azda najtransparentnejší postup v rámci tej formy PPP, všetky dokumenty sú zverejňované, všetci majú k nim prístup, robili sme odborné semináre, kedykoľvek reagujeme na akýkoľvek dopyt, ktorý súvisí s dátami k tomuto projektu, totálne najtransparentnejšie zverejnené všetko, čo sa zverejniť len dá.
A keď ešte načriem do toho a zareagujem na tú pasáž, kde ste hovorili, aké je to jednoduché, nájsť tie milióny, videli sme vaše vlády v akcii, aké to bolo jednoduché, hľadať milióny na cestnú infraštruktúru. Nikdy ste nič poriadne nerozbehli a nestavali. A teraz vy tvrdíte, aké je to jednoduché. No nuž jednoduché to vôbec nie je, pretože... (Reakcia z pléna.) Mohli by ste, prosím vás, trošku upokojiť pánov poslancov? Pravdepodobne počas... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Môžem vás poprosiť, pán poslanec, keď budete chcieť, vonku si to... (Reakcia a výkriky z pléna.) Pán poslanec, poprosím vás nekomunikovať takýmto vykrikovaním.
Nech sa páči, pán minister, pokračujte.

Počiatek, Ján, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Pán poslanec, ja chápem vašu frustráciu, pretože vy viete už len vykrikovať takto z lavice, keď na to nemáte vôbec časopriestor, ale skúste nejaké argumenty klásť a pokojne ma počúvajte. Ja vás tiež pokojne počúvam aj počas toho, keď vy bohapusto klamete. Takže vás ja nebudem upozorňovať takýmto vulgárnym primitívnym spôsobom. (Potlesk.).
Ale keby ste ma počúvali, hovoril som, že celková potreba v zásobníku, a môžem byť aj špecifickejší, ale vieme ísť riadok po riadku v tabuľke, ktorá je exaktná, presná, hovorí to, že projekty, ktoré sú v súčasnosti v realizácii, alebo tie, ktoré sú v súťaži, úplne vyčerpajú eurofondovú alokáciu z nového programového obdobia, to znamená, že len na tieto projekty nám akurát tak vystačia eurofondy, aj to nie už úplne na všetko, budeme musieť ísť väčšou mierou spolufinancovania zo štátneho rozpočtu. Všetky tie ďalšie priority, za ktoré tu vy bežne bojujete, ako je napríklad R4 a mnohé iné cesty, ktoré majú byť a sú prioritou, a treba ich stavať a je ich veľmi veľa, celková tá potreba len tých, ktoré výhľadovo v najbližšom období sa môžu realizovať, je na úrovni kumulatívne 5,2 mld. Plus teda tie projekty, ktoré už dnes sú v realizácii alebo sú v procese verejného obstarávania, sú za ďalších 2,6 mld. Čiže celková potreba je, keď odrátame eurofondy, ktoré na to máme, v objeme 1,6 mld., tak nám tu zostáva 6,3 mld., ktoré na to treba. A 6,3 mld. delených siedmimi rokmi je 900 mil. ročne, ktoré na to treba. A pán poslanec, ktorý je akože veľký odborník na dopravu, a som si stopercentne istý, ani nevie to základné číslo, koľko má ministerstvo dopravy ročne priemerne dlhodobo zo štátneho rozpočtu na budovanie cestnej infraštruktúry. Viete to číslo? Neviete ho. Teraz povedzte to číslo, vykríknite ho. Nič, no, čiže ako obvykle nevie ani toto a vykrikuje niečo iné. Čiže spolu priemerné ročné disponibilné zdroje optimisticky maximálne dosiahnu hodnotu v budúcnosti, doteraz to ani tak nebolo, 350 mil. ročne. Eurofondy nemáme, sú minuté na tie projekty, na ktoré sú, a potrebujeme 6,2 mld. na najbližších 7 rokov, aby sme naplnili tento plán, čo znamená 900 mil. ročne, pričom máme na to 350 mil. Čiže asi taká je situácia. Pán Zajac si myslí, že ja som zvedavý, keby ste náhodou vládli, kde vyčarujete 600 mil. ročne na to, aby ste tieto priority napĺňali. A toto, čo hovorím, 6,2 mld. je bez D4, R7, čo je teda ďalšia miliarda ešte navrch. Takže... (Reakcie z pléna.) Ale o tom je analytika, a nie takéto hádky tu.
Tá dokumentácia, ktorá existuje, a volá sa to Štúdia realizovateľnosti, ktorá sa bude, mimochodom, aktualizovať, obsahuje všetky relevantné dáta, keď bude treba, ďalšie doplníme. A dá sa z nej vyčítať presne, prečo je ten socioekonomický benefit miliarda a vzniká z toho, že ten časový posun je jednoducho minimálne sedem rokov oproti tomu, keby sa to realizovalo klasickou formou PSC. Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, veľmi ma prekvapuje, že sa opätovne pýtate na tú istú otázku, ktorú ste niekoľkokrát položili a na ktorú niekoľkokrát som vám detailne odpovedal, aj počas hodiny otázok. Ale dovoľte mi preto na osvieženie vašej pamäti zopakovať moju odpoveď. Pevne verím, že vám aspoň čiastočne pomohla aj účasť aj na nami organizovanom odbornom seminári k tomuto projektu, ktorý sa konal ešte vo februári tohto roku, kde ste sa, mimochodom, pýtali na to isté a tiež ste na to dostali už relevantnú odpoveď.
Štát jednoducho nemá dosť peňazí na to, aby mohol okamžite začať stavať obchvat Bratislavy a zároveň aby sa úplne nevykašlal, inými slovami, nerezignoval na výstavbu cestnej siete na celom zvyšku Slovenska. A že to tak je a bude, to ste vedeli predsa už za vašej predchádzajúcej vlády, ktorá na jar v roku 2011 schválila strategický materiál o výstavbe tohto úseku práve cez projekt PPP. Paradoxom je, že tento materiál pripravoval aj človek, ktorý sa dnes stavia pri tejto forme financovania ako nezávislý analytik, ale to nechám bokom.
Pán poslanec, vy by ste ale osobne mali vedieť ako člen KDH, že váš stranícky šéf ešte ako minister dopravy zadal prípravu tendra na poradcu pre tento PPP projekt. Stanovenie začiatku výstavby projektu D4, R7 v PSC modeli vychádza z analýzy zásobníka cestných infraštruktúrnych projektov ministerstva dopravy pre roky 2015 až 2020 a analýzy možností ich financovania v kontexte finančných zdrojov NDS, dostupných európskych fondov a štátneho rozpočtu. Prioritou ministerstva dopravy je pritom, samozrejme, maximalizácia čerpania nenávratných dotačných zdrojov z fondov Európskej únie, čo sa nám aj darí.
Zásobník cestných infraštruktúrnych projektov zahŕňa projekty s celkovými nárokmi na finančné zdroje v objeme až 9,1 mld. eur. Tento zásobník predstavuje dlhodobý plán rozvoja cestnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky, ktorý v súčasnosti nie je, samozrejme, plne finančne krytý. Vzhľadom na celkové investičné náklady uvedené v zásobníku projektov a disponibilné zdroje z fondov EÚ nebude možné väčšinu projektov spolufinancovať, pochopiteľne, z fondov Európskej únie, ale zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na finančné možnosti štátneho rozpočtu a s tým súvisiacu maximálnu možno výšku jeho deficitu, existujúce zadlženia, do budúcnosti sa sprísňujúce podmienky pre riadenie dlhu verejnej správy bude pri úvahách o financovaní projektu D4, R7, prípadne ďalších infraštruktúrnych projektov potrebné hľadať riešenia, ktoré nebudú zvyšovať deficit verejných financií.
Z pohľadu financovania rozvoja diaľničnej siete zo zdrojov samotnej NDS sa v septembri 2014 zásadným spôsobom zmenili doterajšie možnosti, pretože došlo k zaradeniu Národnej diaľničnej spoločnosti medzi subjekty verejnej správy, čo znamená, automaticky to implikuje započítavanie jej dlhu do dlhu verejnej správy a jej výdavkov do deficitu verejných financií, čo znamená, že čerpanie externých zdrojov Národnou diaľničnou spoločnosťou preto už nie je možné.
V kontexte plánovanej ziskovosti vytvárania voľných peňažných tokov, existujúcej zadlženosti NDS a predikcií vývoja finančných ukazovateľov NDS nie je realizácia projektu D4, R7 v súčasnosti uskutočniteľná z jej príjmových zdrojov, a to ani v strednodobom horizonte.
Okrem realizácie projektov v zásobníku cestných infraštruktúrnych projektov je pritom potrebné rozvíjať aj ostatné druhy dopravy, najmä železničnú, ako aj realizovať potrebné opravy ciest I. triedy, pričom finančné možnosti fondov EÚ a štátneho rozpočtu sú v tomto smere jednoznačne nedostatočné.
Z pohľadu plnenia uvedených priorít, ako aj obmedzení vyplývajúcich z finančných možností ministerstva dopravy možno preto pri nezmenených predpokladoch za najskorší možný začiatok výstavby projektu D4, R7 konvenčným spôsobom predpokladať rok 2023.
Len pre pripomenutie. Hneď po voľbách na jar 2016 bude nová vláda postavená pred problém, ako zabezpečí financovanie ďalších priorít dopravnej infraštruktúry. A nejde určite o drobnosti, musí vyriešiť, kde zoženie peniaze na chýbajúci úsek D1 Turany – Hubová. Podľa odhadov je to dnes viac ako 700 mil. eur. Musí zabezpečiť peniaze na chýbajúce úseky kysuckej diaľnice D3 smerom na Poľsko, čo je minimálne 600 mil. A to nehovorím o úsekoch na rýchlostných cestách R4, vám dobre známej R4, a R2, kde hovoríme o stovkách miliónov až miliardách podľa toho, čo všetko bude určené za aktuálnu prioritu v tom roku. Samozrejme, to zďaleka nie je všetko, Máme tu úseky diaľnic smerom na Česko a zabúdať nemôžeme ani na severojužné prepojenie Slovenska.
Takže, vážený pán poslanec, ak máte pocit, že financovanie bratislavského obchvatu viete vyriešiť inou formou ako PPP, čo je jediná možnosť ťahať to zo štátneho rozpočtu, bolo by korektné vašim voličom povedať aj B, a síce to, že úplne budete rezignovať na potreby ľudí na Liptove, severovýchode či juhu Slovenska, kde všade už túžobne čakajú na navrhnutú cestnú infraštruktúru. Ďakujem, skončil som.

28.
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec. Podľa § 10 ods. 3 cestného zákona na diaľniciach, rýchlostných cestách a medzinárodných cestných ťahoch je zakázané umiestňovať reklamné stavby. Podľa § 10 ods. 4 cestného zákona mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce je v území sto metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice rýchlostnej cesty a cesty prvej triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel, zakázané umiestňovať reklamné stavby.
Ministerstvo ako cestný správny orgán pre diaľnice a rýchlostné cesty nevydalo žiadnu výnimku zo zákazu činnosti v cestnom ochrannom pásme diaľnic a rýchlostných ciest, pretože by to bolo v rozpore s vyššie citovaným ustanovením cestného zákona. V prípade, že žiadateľ reklamnej stavby, prípadne stavebný úrad požiada ministerstvo o stanovisko k umiestneniu reklamnej stavby v ochrannom pásme diaľnic a rýchlostných ciest, ministerstvo ako dotknutý orgán v konaní zasiela vždy nesúhlasné stanovisko.
Ak sa reklamná stavba nachádza mimo ochranného pásma diaľnic a rýchlostných ciest, napríklad pri komunikáciách nižšej triedy, ministerstvo nemá postavenie dotknutého orgánu v konaní a je v kompetencii stavebného úradu, v tom prípade obce, ako rozhodne v jednotlivých prípadoch. Rovnako pri umiestňovaní povoľovaní, respektíve odstraňovaní reklamných stavieb na území obce a miest nemá ministerstvo postavenie dotknutého orgánu v konaní. Rozhodovanie je opätovne výlučne v kompetencii stavebného úradu, čiže v tomto prípade obce.
Ministerstvo štatistku o takýchto konaniach na obciach, teda aj štatistiku o počte odstránených bilbordov nevedie. Takéto údaje by sa mali nachádzať na jednotlivých obciach a ich stavebných úradoch.
Ďakujem za slovo. Skončil som.

26.
Ja len dopoviem, že samozrejme aj ja verím, že sa nám v čo najkratšej dobe podarí nájsť akceptovateľné trasovanie, aby tieto práce mohli pokračovať ďalej. Bohužiaľ, stalo sa to, čo sa stalo, a svojím spôsobom sa to dá považovať za vyššiu moc. Tá príroda má niekedy silnejšie slovo ako my.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec. Na stavbu rýchlostná cesta R2 Zvolen, východ – Zvolen, západ bolo v zmysle záverečného stanoviska ministra životného prostredia potrebné pred vypracovaním ďalších stupňov projektovej dokumentácie zabezpečiť podrobný inžiniersko-geologický, ako aj hydrogeologický prieskum. Cieľom tohto prieskumu bolo overiť režim podzemných vôd k uvažovanej trase vedenia plánovanej stavby rýchlostnej cesty R2 severnými variantami a zdokumentovať ich vplyv na minerálne vody kúpeľov Sliač a Kováčová. Tento hydrogeologický prieskum sa vykonával v spolupráci a so súhlasom inšpektorátu kúpeľov a žriedel a bol ukončený v októbri minulého roka.
Štátna kúpeľná komisia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na základe výsledkov v záverečnej správe z podrobného hydrogeologického prieskumu zaslala koncom roku 2014 nesúhlasné stanovisko k trasovaniu rýchlostnej cesty R2 severným obchvatom mesta Zvolen popri kúpeľoch Sliač. Dôvodom nesúhlasu boli zásahy do horninového prostredia v ochrannom pásme druhého stupňa prírodných liečivých zdrojov Sliač a Kováčová, ktoré predstavujú riziko ohrozenia kvalitatívnych, ako aj kvantitatívnych vlastností týchto minerálnych vôd.
V súčasnosti zabezpečuje Národná diaľničná spoločnosť prípravu súťažných podkladov pre vyhlásenie verejného obstarávania na vypracovanie technickej štúdie stavby rýchlostná cesta R2 Zvolen, východ – Zvolen, západ, ktorej cieľom bude posúdenie realizovateľnosti rýchlostnej cesty R2 v predmetnom úseku z hľadiska priechodnosti navrhovanej trasy záujmovým územím a vyhodnotenie technicky, ekonomicky a environmentálne najvýhodnejšieho riešenia trasy rýchlostnej cesty R2. Technická štúdia bude aj podkladom pre Európsku komisiu pri výbere investičných projektov na území Slovenskej republiky financovaných alebo financovateľných prostredníctvom eurofondov.
Po podrobnom preukázaní opodstatnenosti realizácie rýchlostnej cesty R2 a taktiež na základe vyhodnotenia dopravno-inžinierskych a sociálno-ekonomických kritérií, taktiež posúdenia ekonomickej efektívnosti a inžiniersko-geologických a environmentálnych rizík bude vybraný odporúčaný variant rýchlostnej cesty R2 Zvolen, východ – Zvolen, západ. Až na základe tohto bude možné stanoviť podrobný harmonogram ďalšej prípravy.
Vážený pán poslanec, na ministerstve si veľmi dobre uvedomujeme stav dopravy v okolí mesta Zvolen, preto som aj rád, že je nielen Zvolen už napojený na krajské mestá Banskú Bystricu a Nitru s pokračovaním na Trnavu a Bratislavu, ale taktiež, že výstavba nadradenej cestnej siete pokračuje aj smerom na východ, teda na Lučenec a ďalej na Košice. Určite viete, že momentálne sú rozostavané dva úseky rýchlostne cesty R2 a práve na dopravne exponovanej tepne smerom na Detvu a Lučenec. Prvý z týchto úsekov, konkrétne úsek R2 Pstruša – Kriváň v dĺžke vyše desiatich kilometrov bude motoristickej verejnosti odovzdaný do užívania ešte tento rok. Budúci rok pribudne do užívania motoristom aj nadväzujúci úsek R2 Zvolen, východ – Pstruša v dĺžke takmer 8 kilometrov a intenzívne pokračujú aj prípravné práce na výstavbu úseku R2 Kriváň – Lovinobaňa, aby nielen obyvatelia Zvolena mali lepšiu dopravnú dostupnosť smerom na Lučenec, ale, samozrejme, aj ďalej na východ krajiny.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Rozumiem úplne tomu, aj keď ste nepoložili otázku, o čo vám ide. A súčasťou nového stavebného zákona je aj ambícia na skvalitnenie celého úradníckeho personálu, ktorý sa bude na úradoch jednotlivým témam odborne venovať. Preto súhlasím s tým, že to ich zvyšovanie kvalifikácie musí byť aj v súlade s týmito novými trendmi a určite musí byť rešpektovaná bezbariérovosť tak, ako je to už v mnohých krajinách Európy úplnou samozrejmosťou. Čiže opäť pripomínam, myslím si, že tá konštrukcia zákona na to myslí, pamätá, ale keď máte nejaký ešte vylepšujúci nápad, ktorý to ešte skvalitnil, tak sa mu určite brániť nebudeme, ale podľa môjho názoru v tomto momente, tak ako je zákon postavený, zákon zabezpečuje to, o čo aj vám ide, aby tie budovy v konečnom dôsledku spĺňali tie najmodernejšie technické parametre, vrátane bezbariérovosti. Ďakujem.