Videokanál poslanca

Celkom ma baví zastupovať ministra pôdohospodárstva, lebo má vždy najmenej otázok, čiže úplne všetky. Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec, podľa § 85 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v platnom znení štátnemu zamestnancovi sa do služobnej praxe započítava, po prvé, čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru podľa ustanovení súčasne platného zákona o štátnej službe, po druhé, čas vykonávania štátnej služby podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe platného do 31. 10. 2009, po tretie, u zamestnancov, ktorých štátnozamestnanecký pomer nepretržite trvá a je odborná prax priznaná k 31. 12. 2003 podľa prechodného ustanovenia § 132 zákona č. 400/2009 Z. z., spolu najviac 32 rokov. Pri tejto tretej zložke zdôrazňujeme, že sa započítava len odborná prax, nie prax v inej než požadovanej činnosti, ktorá sa do 31. 12. 2003 mohla podľa vtedy platných predpisov v určitom rozsahu započítavať. Ďakujem za slovo, skončil som.

Aj napriek tomu, že nebola položená otázka, myslím si, že okomentoval by som len jednu vec. Nie sú to len intenzity a už obzvlášť to nie sú len nejaké ekonomické parametre. Tie sú, bohužiaľ, vzhľadom na to, aké sú možnosti ich štátneho rozpočtu, pomerne kľúčové. Takže, ako som už povedal, ja v zásade súhlasím s tým. A bol by som tiež najradšej, keby sme mali prvotriednu cestnú infraštruktúru po celom Slovensku aj do najvzdialenejších oblastí. Ale to je jedna vec, čo by som chcel, ale druhá vec je to, na čo máme aj na čo sme pripravení. A stav pripravenosti mnohých úsekov je taký, aký je. Vy ste sám skonštatovali, že dokonca ani do vášho plánu výstavby sa tieto cesty, o ktorých sa tu bavíme, nedostali. Takže ten plán je zhruba, ako som ho načrtol. A opäť opakujem, pre odľahlé regióny je aj tak prvoradé to primárne prepojenie diaľnicou D1 medzi Bratislavou a, keď to chceme v tomto prípade, Prešovom. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, v Programe prípravy a výstavby diaľnic a výstavby rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014, ktorý bol schválený uznesením vlády č. 457/ 2011 z dňa 6. 7. 2011, teda vašou vládou, bolo uvedené, že ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zváži pre trasu uvažovanej novej rýchlostnej cesty R9 Lipníky – Vranov nad Topľou – Humenné – Snina – Ubľa primeranejšie a skoršie riešenie, a to prípravu preložky cesty I/18, resp. I/74, prípadne rozšírenie existujúcej cesty tam, kde jej smerové a výškové vedenie vyhovuje kapacitným nárokom v danom území.
Realizácia preložky cesty mimo zastavaného územia je efektívnejším a bezpečným riešením s predpokladaným skorším začatím výstavby, ktoré zabezpečí podľa súčasných, ako aj predpokladaných prognóz intenzity dopravy plynulú premávku. Slovenská správa ciest v súčasnosti pripravuje stavbu I/18 a I/74 Lipníky – Ubľa, preložku cesty, ktorá je v štádiu spracovania štúdií a posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. zákonov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V týchto dňoch ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vypracováva aktualizáciu Programu prípravy a výstavby ciest I. triedy na roky 2011 až 2014, v ktorom budú uvedené harmonogramy pokračovania realizácie jednotlivých úsekov ciest I. triedy, stanovené na základe ich stupňa projektovej prípravy a aktuálneho stavu štátneho rozpočtu so zohľadnením možnosti financovania výstavby z prostriedkov Európskej únie v rámci operačného programu Doprava. V zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 489/2012 z dňa 26. 9. 2012 k Analýze sociálno-ekonomickej situácie okresov Michalovce a Sobrance s návrhmi na zlepšenie v sociálnej a hospodárskej oblasti má byť začatá výstavba preložky cesty I/18 Nižný Hrabovec – Petrovce nad Laborcom do 30. 4. 2016.
Momentálnou prioritou rezortu je diaľničné prepojenie východu so západom, pretože práve to prinesie na východ viac pracovných príležitostí. Preto veľmi intenzívne pracujeme na tom, aby sme čo najskôr zabezpečili kompletné diaľničné prepojenie D1 medzi Žilinou a Prešovom.
V zmysle uznesenia vlády č. 489/2012 zo dňa 26. 12. 2012 sa má začať príprava a výstavba diaľničných úsekov D1 na východe, a to úseku D1 Budimír – Bidovce do 31. 5. 2014, úsekov D1 Bidovce – Dargov a Dargov – Pozdišovce do 30. 6. 2015 a úseku D1 Pozdišovce – štátna hranica a stavby D1 a diaľničného privádzača Michalovce do 30. 6. 2017. Ďakujem za slovo, skončil som.

Nemyslím si to, pretože aj za bývalej vlády došlo k niektorým zásadným zmenám a odklonom v stratégii budovania diaľnic.
A keď ste tu rekapitulovali tie všetky jednotlivé úseky. Je fakt, že by sme tu o tom mohli rozprávať oveľa dlhšie, aký je skutočný stav pripravenosti mnohých úsekov, ako vyzerá revízia alebo ako bude vyzerať revízia diaľničného plánu alebo plánu výstavby diaľnic aj rýchlostných ciest, ktorá bola pripravená za vašej vlády, a ako boli mnohé veci, ktoré sú tam napísané, nereálne.
A ako ste správne podotkli, ten kritický a taký gordický uzol je práve úsek Turany – Hubová, ktorý je veľmi environmentálne náročný projekt. A práve za súčasného vedenia sme sa pohli o míľové kroky ďalej, čo sa týka negociácie práve s komisiou na tému environmentálnej akceptácie tohto úseku. Ale keď chcete, o tomto sa môžeme naozaj hodiny baviť a je na to množstvo dôkazov, dokumentov, ktoré nevyvrátiteľným spôsobom dokazujú, že mnohé veci boli zanedbané za bývalej vlády.
Čo sa týka toho termínu, tu už padali také rôzne termíny. Však nakoniec aj samotný ten plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest tiež hovoril o nejakých odhadoch, ktoré, keď už sme preberali vládu začiatkom tohto roku alebo v prvom kvartáli tohto roku, boli nereálne. Takže podľa môjho názoru nie je ani také dôležité si nejako fetišisticky si určovať nejaké dátumy, ale urobiť všetko preto, aby sa to naozaj udialo čo najskôr.
A čo sa týka aj obchvatu Prešova, verte mi, že urobím všetko pre to, aby sa to začalo realizovať skôr, ale niektoré veci sú jednoducho tak, ako sú. A viete, ako to je s majetkovoprávnym vysporiadaním a s postupnosťou jednotlivých krokov pri stavebných povoleniach. Jednoducho niektoré termíny sa obísť nedajú. Tak ako je aj napr. to environmentálne posudzovanie, tam jednoducho sa nedá nič urýchliť. A práve, naopak, to, čo sa v minulosti dialo, bolo, že sa ignorovali niektoré názory. A to spôsobilo mnohé zdržania, ktoré si už nemôžeme v budúcnosti dovoliť. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti zabezpečuje prípravu dokumentácie pre stavebné povolenie na predmetný úsek diaľnice D1 Prešov-západ – Prešov-juh, ktorého súčasťou je aj tunel dĺžky 2,5 km. Predpokladaný termín dodania dokumentácie pre stavebné povolenie je v máji budúceho roka. Následne bude možné zahájiť proces majetkovej prípravy a prípravy žiadosti na vydanie stavebného povolenia, ktoré si vyžiada ďalší čas. Vzhľadom na aktuálny stav prípravy tohto úseku, prognózovanej intenzity dopravy, väzbu na ostatné pripravované investičné akcie v okolí mesta Prešov a predovšetkým vzhľadom na možnosti zabezpečenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, resp. z fondov Európskej únie sa začatie realizácie predmetného úseku diaľnice D1 Prešov-západ – Prešov-juh predpokladá najskôr v roku 2015. Začiatok výstavby v roku 2015 nie je ale naším zámerom, ale realitou vychádzajúcou z pripravenosti tohto úseku, ktorý sme zdedili po našich predchodcoch, teda po vašej vláde. Samozrejme, z pozície ministra dopravy budem robiť všetko pre to, aby výstavba aj odovzdanie cesty do užívania prebehlo čo najskôr. Ako však viete, v právnom štáte nie je možné robiť nemožné.
Slovenská správa ciest zahájila v tomto roku realizáciu stavby I/68 Prešov v úseku odbočka Škultétyho – ZVL, ktorá po dokončení v roku 2015 prispeje výrazne k zlepšeniu dopravnej situácie v meste Prešov vrátane relácie Prešov-západ – Prešov-juh. Táto spojnica, aj keď nie je plnohodnotnou náhradou diaľnice, v rokoch výstavby mestského diaľničného obchvatu značne uľahčí život obyvateľom Prešova aj prechádzajúcim motoristom. Preto si myslím, že v tom období sa to nestane lievikom. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Pozemky vyčleňované do náhradného užívania podľa § 15 zákona č. 330/1991 Zb. boli vyčleňované iba do vykonania projektu pozemkových úprav alebo do zániku podniku, ktorý hospodári na pôde bez právneho nástupcu, alebo do rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy. Zákon síce dovoľoval užívateľom vysádzať na týchto pozemkoch trvalé porasty v období od roku 1993, pripúšťa to novela zákona z roku 1993, do roku 2008, od 1. 1. 2008 bolo ustanovenie § 15 zo zákona vypustené, ale náhradní užívatelia to robili s vedomím, že zánikom práva náhradného užívania im nebude poskytnutá náhrada. Zákon to neriešil, pretože tento problém je riešený v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Vlastník porastu si svoje nároky môže riešiť v občianskoprávnom konaní súdnou cestou. Bolo vecou dohody užívateľa vlastníka pozemku, aby si určil podmienky vysporiadania vložených investícií po skončení náhradného užívania. Zánik práva náhradného užívania neznamená, že užívateľ musí pozemok opustiť. Môže s vlastníkom pozemku uzavrieť nájomnú zmluvu. V prípadoch, ak ide o konanie o pozemkových úpravách, kde vykonaním projektu pozemkových úprav zaniká právo náhradného užívania, zákon priamo v § 21 zohľadňuje ujmu, ktorá je spôsobená užívateľovi, ak bol pozemok vyčlenený podľa § 15. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, štátny zamestnanec je na základe § 29 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe zaradený do príslušnej funkcie a platovej triedy podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva. Jeho služobný úrad pritom vychádza z charakteristík platových tried uvedených v prílohe č. 1 k citovanému zákonu.
V kompetencii ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky je určenie platových náležitostí prednostom krajských pozemkových úradov, prednostom krajských lesných úradov a riaditeľom obvodných pozemkových úradov. Uvedení štátni zamestnanci vo verejnej funkcii na krajskej úrovni sú zaradení v platovej triede 9, riaditelia obvodných pozemkových úradov sú zaradení v platovej triede 8, ostatným zamestnancom špecializovanej štátnej správy určujú platové náležitosti príslušní vedúci služobných úradov, ktorými sú prednostovia krajských pozemkových úradov a prednostovia krajských lesných úradov. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, činnosť bývalého vedenia Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, v oblasti uzatvárania zmlúv so súkromným sektorom o dodávkach dreva a drevnej hmoty aj v súvislosti s iniciatívami bývalého ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ing. Simona v danej oblasti bola podrobená analýze.
Nové vedenie Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, v súčasnej dobe hľadá korektný spôsob prerozdelenia drevnej hmoty na trhu vzhľadom na pokles ťažobných možností spôsobených znižovaním výmery lesov v obhospodarovaní lesov Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, ich prinavracaním vlastníkom a tiež obmedzeniami ochrany prírody, ktoré neumožňujú v mnohých prípadoch spracovávať kalamitu.
Je potrebné zo strany záujemcov o drevnú hmotu obrátiť sa aj na neštátny sektor, ktorý v súčasnosti obhospodaruje viac ako 51 % výmery lesov Slovenska a je hlavným producentom drevnej hmoty na Slovensku. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, návrh na uzavretie dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o výstavbe cestného mosta cez rieku Dunaj na spoločnej štátnej hranici medzi mestami Komárnom a Komárom bol predložený na úrad vlády 27. septembra 2012. Podpísanie dohody je pripravované na október 2012, miesto podpisu a termín bude definitívne dohodnutý diplomatickou cestou.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, dovoľte mi vás informovať o súčasnom stave v eurozóne. Za posledných niekoľko týždňov sa na úrovni členských štátov eurozóny prijala rada veľmi dôležitých opatrení. Veríme, že tieto rozhodnutia prispejú k trvalej stabilite našej spoločnej meny. Najviditeľnejším aktérom Európskej únie bola počas leta Európska centrálna banka. Jej nový program pre nákup dlhopisov problémových krajín eurozóny, naviazaný na prísne plnenie reformného programu v rámci európskeho stabilizačného mechanizmu, mal výrazne upokojujúci efekt na kapitálové trhy v Európe.
Takýto krok bol nevyhnutný na zachovanie transmisného kanálu, ktorým ECB kontroluje inflačné ciele v eurozóne, a preto jednoznačne spadal pod mandát Európskej centrálnej banky. Na základe júnového summitu Európskej rady, Európska komisia predstavila 12. septembra návrh jednotného bankového dohľadu pre ECB, po ktorom by európsky stabilizačný mechanizmus mohol získať právomoc na priame rekapitalizácie bánk. Súčasne sa vedú vecné diskusie o spoločných mechanizmoch na rezolúcie bánk, ako aj garancií depozitov, a teda o bankovej únii ako takej. Sme presvedčení, že týmito opatreniami sa nám podarí spoločne odstrániť prepojenie medzi dlhmi bánk a štátov a v budúcnosti sa tak vyhnúť záchranám bankového sektora s pomocou finančných prostriedkov daňových poplatníkov.
Ďalšou veľmi významnou udalosťou je rozhodnutie nemeckého ústavného súdu o spustení európskeho stabilizačného mechanizmu, ktoré je však podmienené tým, že prípadné budúce navyšovanie imania tohto mechanizmu nebude možné bez súhlasu jednotlivých členov ESM a že národné parlamenty zúčastnených strán budú informované o operáciách ESM. Tieto podmienky boli zabezpečené spoločnou deklaráciou o interpretácii súdneho rozhodnutia, ktoré bude podpísané a následne sa stane právne záväznou pre všetky akcionárske krajiny ESM, a nielen pre Nemecko.
V rámci fiškálnej situácie začíname pozorovať postupné vyrovnávanie makroekonomických nerovnováh medzi štátmi eurozóny. Periférne krajiny zaznamenávajú znižovanie platov a zvyšovanie konkurencieschopnosti, čo by malo ďalej prispieť k odstraňovaniu príčin menovej krízy. Ozdravné programy problematických krajín postupujú napred a príklad Írska, ktoré sa v júli začalo opätovne čiastočne financovať na kapitálových trhoch, je dôkazom toho, že pôžičky z európskych záchranných mechanizmov neboli vyhodenými peniazmi. Kríza však v žiadnom prípade nie je zažehnaná, eurozóna je naďalej, alebo eurozóna aj naďalej čelí hospodárskej recesii a nezamestnanosti na hranici 11,3 percenta. Situácia je dnes ale významne optimistickejšia než pri poslednom vystúpení ministra financií na túto tému v pléne. Pevne verím, že množstvo práce, ktoré nás momentálne očakáva, nás opäť posunie o krok bližšie k stabilnej ekonomickej a finančnej situácii v Európe.
Ďakujem za slovo, skončil som.