Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol materiál návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Medzinárodným dohovorom o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom zo zásobníkov z roku 2001 a k návrhu na vykonanie vyhlásenia Slovenskej republiky k zásobníkovému dohovoru.
Zásobníkový dohovor vychádza z Medzinárodného dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené ropným znečistením z roku 1969, ktorý nadobudol platnosť 19. júna 1975 a ktorého Slovenská republika nie je zmluvnou stranou.
Požiadavkou zásobníkového dohovoru je povinnosť uzavretia poistenia vlastníka zaregistrovanej námornej lode. Zásobníkový dohovor požaduje, aby vlastníci všetkých námorných lodí s hrubou priestornosťou viac ako 1 000 registrovaných ton mali uzavreté poistenie alebo inú formu finančnej zábezpeky a náhradu škody spôsobenú znečistením bolo možné uplatňovať priamo voči poisťovateľovi.
Povinnosť pristúpenia Slovenskej republiky k zásobníkovému dohovoru vyplýva z rozhodnutia Rady 2002/762/ES z 19. septembra 2002, na základe ktorého sú členské štáty splnomocnené k podpísaniu, ratifikácii alebo pristúpeniu k zásobníkovému dohovoru pred 30. septembrom 2002.
Zásobníkový dohovor je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou všeobecnej povahy a zároveň je medzinárodnou zmluvou, ktorá zakladá priamo práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, na platnosť ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je podľa čl . 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má po ratifikácii a vyhlásení, spôsobom ustanoveným zákonom, prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Pristúpenie k zásobníkovému dohovoru a jeho vykonávanie nemá vplyv na životné prostredie, nemá negatívne finančné ani ekonomické vplyvy, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Opäť ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona o stavebných výrobkoch.
Vláda Slovenskej republiky dňa 6. februára 2013 schválila návrh tohto zákona bez pripomienok a prijala ho uznesením č. 54 z roku 2013. Návrh zákona bol predložený na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie. K návrh zákona neboli predložené žiadne pripomienky zo strany Komisie ani členských štátov Európskej únie.
Návrh zákona implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh do slovenského právneho poriadku.
Návrh zákona upravuje podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ich sprístupňovanie na domácom trhu. Návrh zákona je zákonnou úpravou úloh vnútroštátnych orgánov, ktoré vyplývajú pre Slovenskú republiku z nariadenia, vrátane požadovaných notifikácií štátneho dohľadu nad činnosťou vnútroštátnych orgánov, nad domácim trhom a úpravy sankcií za porušenie ustanovených pravidiel.
Návrh zákona upravuje okrem iného aj požiadavky na systémy posudzovania, overovania nemennosti parametrov stavebných výrobkov pred ich uvedením na domáci trh, postup vydávania vyhlásení výrobcov, certifikátov a technických posúdení, vymenovanie orgánu technického posudzovania, notifikáciu právnickej osoby, autorizáciu právnickej osoby na technické posudzovanie a na posudzovanie a overovanie nemennosti výrobcom deklarovaných parametrov podstatných vlastností výrobkov.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.
Jeho vypracovanie súvisí s navrhovanou zmenou v systéme podpory odstránenia systémových porúch bytových domov, ako aj úpravami, ktoré sú vyvolané aplikáciou zákona v praxi. Navrhuje sa zúženie rozsahu podporovaných systémových porúch, a to len na tie, ktoré ohrozujú bezpečnosť užívania bytových domov. Súčasne sa však navrhuje, aby celý komplex systémových porúch bol podporený zvýhodneným úverom zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
V platnom znení zákona je nastavený mechanizmus úpravy súm oprávnených nákladov a dotácie. Tento mechanizmus navrhujeme upraviť tak, že zákon bude stanovovať len limity dotácií, ale podrobnosti už upraví nariadenie vlády. To umožní pružnejšie reagovať na aktuálny ekonomický vývoj.
Navrhujú sa aj úpravy vo výške dotácií na obstaranie nájomných bytov, kde pri bytoch bežného štandardu bude možné poskytnúť dotáciu až do výšky 40 % oprávnených nákladov a pri bytoch nižšieho štandardu až do výšky 75 % oprávnených nákladov. Tento podiel je dokonca možné zvýšiť ešte o 5 % pri navrhnutí stavby s lepšími tepelno-izolačnými parametrami, ako sú normované hodnoty.
Ďalšou významnou zmenou je možnosť poskytnutia dotácie aj na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v prípade, že obec obstaráva nájomné byty kúpou. Všetky tieto navrhované zmeny majú vytvoriť lepšie podmienky pre obstarávanie nájomných bytov pre riešenie sociálneho bývania.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, na dnešné rokovanie predkladám návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.
Bytová politika je dôležitou súčasťou hospodárskej politiky tejto vlády, čo jasne pomenúva aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky.
Cieľom tohto návrhu je vytvoriť efektívnejšie legislatívne podmienky a zamerať podporu najmä na obstaranie nájomných bytov a obnovu bytových domov.
Zásadnou zmenou v porovnaní s teraz platným znením zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania je vytvorenie podmienok pre vstup súkromného sektora do oblasti sociálneho nájomného bývania. Výhodný úver na obstaranie nájomných bytov budú môcť získavať aj iné právnické osoby než obce. Aj v tomto procese je však nevyhnutná spolupráca so samosprávou.
Ďalšou významnou zmenou je nastavenie parametrov podpory (výška podpory, výška úrokovej sadzby, lehota splatnosti úveru) tak, aby vlastníci bytového fondu boli motivovaní k riešeniu komplexnej obnovy bytových domov. Cieľom je dosiahnuť stav, aby sa popri zatepľovaní obnovovali aj potrebné technické zariadenia v domoch, ako sú rozvody vody, plynu, elektriny alebo výťahy.
Do oblasti obnovy podpory sa presúva odstraňovanie systémových porúch. Tu teda dochádza k zmene systému podpory z dotačnej na úverovú.
V súlade s programovým vyhlásením vlády sa dotvárajú tiež podmienky na zefektívnenie využitia nástrojov finančného inžinierstva JESSICA v Štátnom fonde rozvoja bývania, čím sa umožní použitie prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie aj v novom programovom období vo forme výhodných úverov na zatepľovanie bytových domov.
V neposlednom rade ministerstvo pristúpilo k zjednodušeniu procesu podávania žiadostí na obstaranie nájomných bytov, nakoľko žiadosť o poskytnutie dotácie z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a žiadosť o poskytnutie úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa budú odteraz predkladať na jednom mieste.
Tento návrh zákona bol pripravený v úzkej spolupráci s územnou samosprávou, profesijnými organizáciami, akademickou obcou a ďalšími odborníkmi z danej oblasti.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Zareagujem teda krátko. Boli tu postavené nejaké otázky, pokúsim sa na ne odpovedať.
Čo sa týka pána Hlinu, ten by si mal asi prečítať detailnejšie, že o čom tu vlastne dnes rokujeme. Čiže to vaše vystúpenie vôbec nesúviselo s predkladaným návrhom, takže nie je ani čo komentovať.
Pán Zajac, prvá taká malá korekcia. Pri eurofondoch nie je spoluúčasť 15-20 %, pretože to závisí od cost benefit analýzy, čo by ste mali vedieť, a tá participácia štátneho rozpočtu je väčšia ako 15-25 % alebo 20 %.
Na porovnávanie, takisto treba byť detailnejší aj v tom porovnávaní PPP projektov a klasického obstarávania. Tiež by ste mali vedieť, že na to existuje metodika, ktorá sa volá PSC, a porovnáva celkové náklady, ako sú aj údržba, financovanie v podobe súčasnej hodnoty budúcich splátok verzus to obstarávanie. A toto je jediná metodika, podľa ktorej môžme porovnať výhodnosť alebo nevýhodnosť toho projektu. R1 má tieto analýzy, môžte si ich pozrieť a dozviete sa tam, že tento komparátor vychádza v prospech financovania cez PPP.
Keď ste sa pýtali na to, že kedy bude prepojenie Bratislavy a Košíc, stále a nič sa na tom nezmenilo, platí to, že našou ambíciou je, aby bolo všetko rozbehnuté tak, aby do roku 2018 toto spojenie bolo vrátane obchvatu Prešova.
Keď hovoríte o tom, že sa tu niečo azda zanedbalo, tak sa chcem vás opýtať, že ukážte mi dokumentáciu, ktorá by hovorila o tom, že tento obchvat Prešova bol za vás pripravený tak, že by sa dal realizovať. Absolútna lož. Nič také nie je. Je to v ranom štádiu rozpracovanosti a tak ste to zanechali. Takže sa tu netvárte, že obchvat Prešova už stačilo len začať stavať. To vôbec nie je pravda.
Takisto ako nie je pravda to, že vy tu hovoríte o tom, že jak ste vy mali perfektne pripravené prepojenie Bratislavy a Košíc. A napríklad jeden z úsekov Turany - Hubová vôbec nebol vyriešený. Súhlasím s tým, že momentálne je priorita financovať to z eurofondov, tak v tom prípade, keď toto ste nemali schválené Komisiou, ani dohodnuté s Komisiou, že to zaplatí z eurofondov, by ma zaujímalo, z čoho ste to chceli financovať.
Takže je ľahko hovoriť, ale treba sa aj pozrieť na to, kam ste sa dostali vy. My sme mali na stole 18 kilometrov stavebných povolení. To je asi tak tá aktivita, ktorá po vás zostala na ministerstve, a to sa dohodnime, že teda nie je veľa. A z tohto ťažkého štartovacieho bodu sa postupne rozbiehame a už v tomto roku a už ste mohli vidieť aj vo vestníku konkrétne súťaže, ktoré prebiehajú, všetko to záleží len od toho, ako rýchlo prebehnú verejné obstarávania, ale v tomto roku rozostaviame viac ako 80 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. A toto tempo sa bude aj zvyšovať v budúcich rokoch.
Čiže ten plán prepojiť Bratislavu s Košicami do roku 2018 je reálny. Všetko záleží najmä od toho, ako rýchlo sa pohnú verejné obstarávania.
Čo sa týka R4, na ktorú ste sa, na ktorú ste tu tiež reagovali. To nie je o tom, či červený, alebo modrý variant. To je o tom, či nám tieto úseky preplatí Komisia, alebo nie. Pretože ak nie, tak štátny rozpočet naozaj na toto kapacitu nemá. Robíme všetko pre to, aby Komisia akceptovala, že tieto úseky sú pre nás prioritné, a zaradila ich tiež do financovania z budúceho programového obdobia. Ale to vyžaduje detailnú štúdiu realizovateľnosti týchto jednotlivých úsekov. A tú ste vy neurobili. To, že ste si nakreslili jeden alebo druhý variant, to je síce fajn, ale nepresvedčili ste Komisiu o tom, že toto bude financovať.
Takže môžme sa k tomu hocikedy vrátiť a ukážte mi, kde ste mali vymyslené financovanie a ako. Pretože toto nie je tak lacná záležitosť, toto prepojenie Prešova a hranice.
A vzhľadom na to, že budúce programové obdobie má zložitejšie pravidlá ako to súčasné, je nevyhnutné byť v úplnom synchróne s Európskou komisiou, najmä v duchu toho, čo oni chcú vidieť a ako my musíme preukázať oprávnenosť realizácie tých jednotlivých úsekov.
Takže keď sa vrátim k tej meritórnej veci, stále si myslím, že je úplne najracionálnejším nastavením inštitucionálnym koordinácie eurofondov umiestnenie centrálnej koordinačnej jednotky na Úrade vlády. A nemyslím si, že je zmysluplné, keď to bude na akomkoľvek ministerstve, pretože väčšina ministerstiev aj implementuje eurofondy. A myslím si, že pravidlo, kto koordinuje, nemôže implementovať, je namieste.
Ďakujem za slovo, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na to, že najracionálnejším inštitucionálnym nastavením riadenia eurofondov je umiestnenie Centrálneho koordinačného orgánu na Úrade vlády, navrhujem presunúť túto pôsobnosť v oblasti koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky.
Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti a nemá ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem za slovo. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, pôjdem, skúsim nejak postupne.
Pán Zajac, tak je naozaj zarážajúce, že práve vy sa tu púšťate do úvah o vyvodzovaní politickej zodpovednosti, a uvidíme, čo to vyšetrovanie ukáže a kam až to vyvodzovanie politickej zodpovednosti bolo treba potiahnuť. Chápem, že sa snažíte politizovať celú situáciu aj obzvlášť v súvislosti s touto správou, ktorá mala byť vecná, pretože vám tečie do topánok.
Prvá mikropoznámka, ak ste teda stavbár, mali by ste vedieť, že nepadol most, ale zlyhala podperná konštrukcia. V rámci tohto úplne zmätočného a úplne horúcou ihlou šitého tendra a obstarávania, ste práve vy umožnili, keď už ste elaborovali nad tým, aká technológia tam bola použitá. Vy ste umožnili použiť ľubovoľnú podpernú konštrukciu a v rámci toho, keď ste tu hovorili o tom, že ako sa to ráta, tak za vás sa zmenila aj metodológia výpočtu, práve na ten obostavaný priestor pod mostným telesom, čiže na metre kubické celkového obostavaného priestoru na tých 110-tisíc kubických metrov. Práve preto, že ste zmenili tú metodiku, pretože ste povolili ľubovoľnú technológiu použiť, tak ste zjednotili aj výpočet, čo sa bežne pri tej pôvodnej skruži nepoužívala táto metodika. Aj to svedčí o tom, že sa tam umožnilo proste nasadiť vami nasadiť ľubovoľnú technológiu.
Keď hovoríte o fakturácii, že sa to teda faktúrovalo v tých metroch kubických, logicky, samozrejme, áno, pretože tak ste im to dovolili. Tak bol aj výkaz-výmer, po vašej zmene. Takže samo osebe to svedčí o tom, že tam došlo k tej zmene za vás.
A keď už sa bavíme o tom, že ako môže vplývať cena na kvalitu, tak ja vám poviem. Práve to, že sa šetrí na všetkých technologických postupoch a aj v tom kontexte, aj na samotných skružiach. Médiá priniesli informáciu, že kolaps skruže mohlo spôsobiť nedostatočné zavetrenie jednej z tých strojok na jednej strane a že vraj nejakí odborníci sa vyjadrovali k tomu, že by to mohlo byť rádovo v ušetrení iba desiatok tisíc eur, ktoré mohli v konečnom dôsledku túto katastrofu spôsobiť.
Čiže toto je spôsob, akým môžu nízke ceny ovplyvňovať kvalitu realizácie diela, nehovorím že samotného diela. A keď sa pýtate, že koľko stálo to debnenie, hovorili ste tu že tu v tom výkaze-výmere je 400-tisíc rádovo, čo je plus-mínus správna informácia. Ale vy neviete, koľko fakturovala firma Weise skruže svojmu tomu generálnemu dodávateľovi stavby. Keď vy neviete, koľko nakoniec tá skruž stála, to že ju vysúťažil ten hlavný dodávateľ za 400-tisíc, čo ešte neznamená, že Weisse aj nakoniec dostala za to 400-tisíc. A tam je práve ten medzičlánok, kde mohlo dôjsť k tlaku na tú cenu práve voči tejto firme. Čiže bude zaujímavé zistiť, koľko nakoniec fakturovala táto firma, verzus tých 400-tisíc, ktoré dostane hlavný dodávateľ.
Aj vám poviem ešte jednu maličkosť, prečo ma to zaujíma, pretože v rámci toho, keď hlavný dodávateľ tendroval práve podpernú skruž na tento most, tak sa toho tendra zúčastnila aj štátna firma TOOŽ, ktorá vám asi niečo hovorí, Technická ochrana a obnova železníc, ktorá disponuje pomerne známou technológiou, ktorú všetci volajú ľudovo PIŽMO a nadcenili pre tohto generálneho dodávateľa to PIŽMO za 300-tisíc, rádovo 300-tisíc a nebola táto ponuka akceptovaná. Z čoho mne len hypoteticky vychádza, že pravdepodobne tá cena vo finále bola ešte nižšia. A tu vznikajú tie rozdiely, ktoré môžu vytvárať tlak na kvalitu.
Ale ako som chcel už na začiatku povedať, toto je diskusia, do ktorej ste ma vtiahli v podstate vy, pretože na jednej strane všetci tu tvrdíte, ako treba počkať na vyšetrenie, ale medzitým a medzi riadkami tu všetci robíte závery. Ako keby ste presne vedeli, čo sa stalo a kto je za to, čo zodpovedný, čo sa teda ešte ukáže. To platí aj na aktivity stavebného dozoru. Vy ste tu vychrlili množstvo obvinení, na to je tu presne vyšetrovateľ, aby určil, čo kto kedy mal urobiť, neurobil, urobil a z toho vyvodiť nejaké závery. Vám to vôbec neprináleží. Na druhej strane je to len naozaj absolútne populistické tliachanie, čo tu robíme, aby ste si naozaj varili nejakú svoju politickú polievku.
Čo sa týka pána Beblavého, keďže tu nie je, tak asi nemá zmysel na to reagovať.
Pán Hlina je tu. Pán Hlina, ja si myslím že o trápnosti by sme sa mohli dlho v súvislosti s vami rozprávať vzhľadom na to, čo vy vystrájate mimo parlament, ale aj v rámci parlamentu. A v podstate som ani nemal záujem na to reagovať, ale nedá mi to, pretože by som rád vyslovil taký svoj názor na vás. Vy ste podľa môjho názoru taký insitný zabávač, taký mediánový. Ale taký výnimočný tým, že veľmi málo hovoríte k meritu veci, čo bolo napríklad vaše vystúpenie. Čiže niet ani moc na čo vecne reagovať vzhľadom na to, akú správu tu prerokúvavame. Ale faktom zostáva, že vy ste tu úroveň tých debát a zažil som ich tu už teda viac, znížili asi na úplne najnižšiu latku, akú som tu videl. Ale na druhej strane ma teší, že vás a inteligenčne vám blízkych to zabáva. Takže držím vám palce v tejto zábave. Mne sa na vás páči to, že vy sa viete pozabávať vlastne aj úplne sám a utvrdiť sa v tom, aký ste výnimočný a dobrý a zábavný hlavne. Dokonca si myslím, že aj vy sa takto zabávate aj sám doma pred zrkadlom, že vy si to tak sám porozprávate, lebo vy si úplne vystačíte sám. Vy si sám položíte otázku, tá vás vytočí, na tú reagujete, tá vás vytočí znovu a takto sa dostávate sám do nekonečnej vývrtky. No ale to je asi tak všetko, pretože okrem toho, že ste teda všetko vyriešili, tak všetko, na všetko poznáte odpoveď, niet moc na čo reagovať.
A k pánovi Hudackému mám len poznámku. Vy ste tu sa zaoberali otázkou toho, že prečo sme dočasne do vyriešenia prípadu zakázali používanie týchto skruží. Ja si myslím, že to bol správny krok, pretože nepoznáme odpoveď. Ale faktom zostáva, že na tej, na tomto mostnom objekte skolabovala práve takáto skruž a nie je momentálne jasné, že z akého dôvodu. Ale jeden z dôvodov môže byť, že skolabovala sama skruž o sebe. A to sme museli vylúčiť. Čiže som zvedavý, čo budete hovoriť, keď sa náhodou ukáže, že skolabovala skruž z nejakých jej interných technických dôvodov.
Takže aby som to zhrnul. Mrzí ma, že sa tu rozvinula takáto relatívne nevecná debata na takúto závažnú tému. Je úplne evidentné, že si musíme počkať na výsledky vyšetrovania, ktoré dúfam už nikto nebude spochybňovať a ja sám budem veľmi rád, keď sa to vyrieši čo najskôr, to je poznámka k pánovi Matovičovi. Dúfam, že sa to nebude naťahovať ako je, nie dlhšie, ako je to nevyhnutné, a myslím si, že v tomto prípade to nebudú roky, ale určite sa dozviete tú pravdu skôr a potom sa poďme baviť, že kto je za čo zodpovedný.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 336 z 27. novembra 2012 požiadala ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky predložiť správu o tom, aké opatrenia prijalo ministerstvo pre objasnenie situácie po páde diaľničného mosta v Kurimanoch a akým spôsobom prebieha vyšetrovanie v rámci rezortu.
Nešťastie, ktoré sa stalo dňa 2. novembra 2012 pri výstavbe objektu č. 206 - most na diaľnici nad bezmenným potokom v kilometri 5,438 diaľničného úseku D1 Jánovce - Jablonov, I. úsek, ešte nie je vyšetrené. Počas betónovania tohto mosta č. 206 sa zrútila dočasná podporná konštrukcia. Nešťastie si vyžiadalo 4 ľudské životy a 9 pracovníkov bolo zranených. V súčasnosti stále prebieha vyšetrovanie a v jeho priebehu nemáme, ani nemôžeme mať podrobné informácie až do doby jeho ukončenia. Preto zatiaľ nie je možné definitívne určiť, čo bolo skutočnou príčinou tejto katastrofy. Avšak v súčinnosti s Národnou diaľničnou spoločnosťou bolo prijatých viacero preventívnych opatrení.
Na pokyn ministra dopravy bol ešte v ten istý deň o 19.00 hodine vydaný pokyn na zastavenie všetkých stavebných prác na celej stavbe až do odvolania. Stavebný dozor zápisom v stavebnom denníku toto rozhodnutie potvrdil dňa 4. 11. 2012. Dňa 9. 11. 2012 predložil zhotoviteľ technologický postup na odstránenie následkov havárie mosta. Predkladané technologické postupy boli odkonzultované s Národnou diaľničnou spoločnosťou a odsúhlasené vyšetrovateľom.
Dňa 13. 11. sa podľa odsúhlaseného technologického postupu uskutočnil neúspešný odstrel časti podpornej konštrukcie, ktorá ohrozovala bezpečnosť nasledujúcich prác. Po neúspešnom odstrele bol vyhotovený doplnok k pôvodnému technologickému postupu a po následnom odsúhlasení všetkých kompetentných orgánov a inštitúcií a pod dohľadom vyšetrovateľa bol dňa 15. 11. 2012 uskutočnený úspešný riadený odstrel zvyšku dočasnej podpornej konštrukcie. Priestor bol rozdelený podľa na tri pásma podľa vzťahu k vyšetrovaniu, pričom časť priestoru, na ktorú dopadli pri havárii zvyšky mostnej konštrukcie a podpernej konštrukcie, je podriadená zvláštnemu režimu pod dohľadom vyšetrovateľa. Dňa 27. 11. 2012 bol odsúhlasený technologický postup na odstránenie sutín z následkov havárie a 29. 11. sa začala realizácia odstraňovania sutín za pomoci ťažkej stavebnej techniky. Práce sa vykonávajú za neustáleho informovania a konzultácii s vyšetrovateľom a so súdnym znalcom, ktorý následne priebežne určil ďalší postup prác. Práce prebiehajú bez komplikácií. Predpokladaný termín ukončenie odstránenie sutín pri priaznivých klimatických podmienkach je začiatok februára 2013. Stavebný dozor a projektový manažér zhotoviteľa sú v neustálom kontakte s vyšetrovateľom. Všetky úkony na mieste havárie sú konzultované a odsúhlasované vyšetrovateľom. Vyšetrovateľ dostáva dokumentáciu a doklady potrebné pre zisťovanie príčin havárie. Odstraňovanie všetkých sutín a manipulácia s oceľovou podpornou konštrukciou je povolená iba s jeho súhlasom. Následne sa odstránené sutiny ukladajú podľa pokynov vyšetrovateľa na vyhradenom oplotenom mieste stráženom strážnou službou. Z priebehu prác na odstraňovanie následkov havárie je vyhotovená fotodokumentácia a videozáznam. Priestor je monitorovaný kamerovým systémom, ktorý nainštaloval opäť vyšetrovateľ. Zhotoviteľ vytvoril špeciálne skladové plochy na uskladnenie materiálu z havarovaného objektu. Obmedzenie pracovnej doby je limitované klimatickými podmienkami, a to najmä na čas, kedy je denné svetlo.
Na pokyn ministra dopravy Národná diaľničná spoločnosť preverila všetky rozostavané mostné konštrukcie aj bezpečnosť práce na diaľničných stavbách. Rovnako minister rozhodol, že na všetky dočasné podperné a podporné konštrukcie, ktoré môžu stratou svojej stability ohroziť život a zdravie pri práci, budú zhotovitelia predkladať aj nezávislý statický posudok od autorizovaného odborníka. Okrem úsekov na diaľnici D1 Jánovce - Jablonov bolo skontrolovaných aj 28 mostov na stavbe diaľnice D1 Dubná Skala - Turany a 15 mostov na stavbe diaľnice D1 Fričovce - Svinia. Národná diaľničná spoločnosť preverila používanie podpornej konštrukcie od spoločnosti Skruže Weise SK na všetkých stavbách vo svojej kompetencii. Ministerstvo dalo preveriť používanie predmetných podporných konštrukcií na všetkých stavbách realizovaných v rezorte dopravy. Uvedená podporná konštrukcia sa na preverených stavbách nepoužíva. Vzhľadom ku kolapsu podpornej skruže na moste č. 206 stavby D1 Jánovce - Jablonov, I. úsek, bolo zakázané použitie skruží od spoločnosti Weise na všetkých stavbách v rezorte Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Národná diaľničná spoločnosť nariadila na základe pokynu ministra spracovať oponentské statické posudky pre všetky podperné systémy pre 5 mostov, pre všetky dočasné konštrukcie vyžadujúce statický výpočet a pre konštrukcie, ktoré môžu stratou svojej stability ohroziť život a zdravie pri práci. Národná diaľničná spoločnosť žiada vypracovať nezávislé odborné posúdenie takýchto konštrukcií, ktoré bude doložené pred ich realizáciou alebo použitím.
Dňa 8. 11. 2012 bol zvolaný mimoriadny kontrolný deň stavby, kde Národná diaľničná spoločnosť požiadala zhotoviteľa o okamžité vykonanie auditu systému bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a kvality oplotenia časti staveniska. Všetci pracovníci, zhotovitelia absolvovali opakované preškolenie BOZP. V Národnej diaľničnej spoločnosti sa systém vzdelávania školenia BOZP vykonáva vstupnými školeniami pred začatím prác a opakovane v stanovených termínoch podľa platenej legislatívy. NDS zabezpečila dňa 11. 12. 2012 preškolenie koordinátorov bezpečnosti na všetkých stavbách. Národná diaľničná spoločnosť bude požadovať dôsledné dodržania všetkých ustanoveniach zmluvy so zvýšenou pozornosťou na úlohy vyplývajúce práve z BOZP.
Dňa 6. 12. boli obnovené práce na diaľničnom úseku s výnimkou objektu 206. V súčasnom období sa pracuje na určení časového dopadu na lehotu dokončenia výstavby celého diela. Tento je závislý od priebehu v súčasnosti realizovaného procesu odstraňovania sutín na stavebnom objekte č. 206 a pasportizácie časti diela, na ktorých bola prerušená výstavba. Predpokladané predĺženie lehoty výstavby z titulu havárie podpernej skruže je z hľadiska zmluvných podmienok na strane zhotoviteľa diela. Zhotoviteľ vykoná všetky práce súvisiace s demontážou havarovanej podpernej konštrukcie a jej odvozom na určené miesto podľa schváleného technologického postupu tak, aby priestor objektu mostu č. 206 bol prístupný pre práce a expertízy a následne pre stavebnú činnosť, ktorej termín závisí od povolenia vyšetrovateľa. Nad rámec dohľadu stavebného dozoru prebiehajúce stavebné práce prebiehajú pod dohľadom hlavného inžiniera stavby, resp. jeho povereného zástupcu v rozsahu minimálne dvakrát týždenne osobnou obhliadkou. Pred vykonaním prác je zhotoviteľ povinný predkladať stavebnému dozoru detailný harmonogram prác a technologické postupy.
Ďakujem za slovo. Skončil som.

Ja som pozorne počúval, ale nejak zásadná otázka tam nepadla. Ale poviem k tomu asi toľko, že vy si pletiete naozaj hrušky s jablkami. Tu nejde o to, že by sme nechceli. Vy ste popri tom, ako ste plánovali stavať cesty, pozabudli na jeden veľmi dôležitý fakt, a to je, že na to, aby sme vedeli takúto cestu postaviť, potrebujeme využiť zdroje z Európskej únie, fondy z Európskej únie. Na to, aby sme ich mohli použiť, je nevyhnutným predpokladom mať štúdiu realizovateľnosti. To je jednoducho "must", musí to byť. Ale to vám asi vôbec nič nehovorí, ako vás tak už priebežne počúvam. Takže keby ste ma pozorne počúvali vy, čo som hovoril, je, že musíme najprv urobiť štúdiu, ktorú vy ste neurobili. Takže sa tu vy darmo oháňate nejakými plánmi, ktoré nemohli byť vôbec reálne, keďže túto štúdiu ste nemali.
A poviem vám aj takú paralelu, ktorú ste tu včera naznačovali, a to je Filiálka, opäť, projekt Filiálka. Že my sme zrušili projekt Filiálka! Pravda je taká, že vy ste opäť flagrantne zanedbali prípravu, neurobili ste štúdiu realizovateľnosti, z ktorej jasne vyšlo a vy to ani počúvať nemôžete. Čo? Tak načo sa ma niečo pýta, keď odchádza? No, lebo sa to ťažko počúva, ale ja už to teda dopoviem, keďže mám slovo (Hlas z pléna.), ale ja to už dopoviem. Čiže, flagrantne ste zanedbali prípravu a toto je len ďalší dôkaz, pretože chýbala štúdia realizovateľnosti a pri projekte Filiálka jasne táto štúdia ukázala, že ten projekt je nerealizovateľný. A to je, to je podstata veci. Vy ste začali dokonca súťažiť projekt Filiálka, ktorý nebol schválený Európskou úniou a nemal ani štúdiu realizovateľnosti, že keby sme to boli vysúťažili, kto by to bol zaplatil? Z čoho by sa to bolo celé financovalo? No, takže takto by to dopadlo aj s týmto projektom. Takže počkáme si na štúdiu a uvidíme, čo s R4 ďalej.
Ďakujem. Skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, naďalej pokračujeme v potrebných úkonoch, ktoré smerujú k vybudovaniu rýchlostnej cesty R4. Zrušené boli dve súťaže na dokumentáciu pre územné rozhodnutie, dôvodom je chýbajúca štúdia realizovateľnosti, ktorá je jedným zo základných predpokladov k rozbehnutiu výstavby. Predloženie štúdie realizovateľnosti je aj podmienkou, aby projekt posvätil Brusel a umožnil financovať výstavbu rýchlostnej cesty R4 z fondov Európskej únie. Rovnaký postup platí aj pri ostatných obdobných projektoch. Doteraz bola v rámci prípravy výstavby R4 vykonaná len štúdia vplyvov na životné prostredie, ktorá vyšla voči dvom možným variantom trasy rýchlostnej cesty R4 neutrálne. Z hľadiska životného prostredia teda nie je možné označiť ani jeden z dvoch možných variantov za vhodnejší. Výstavba navrhovanej činnosti v oboch variantných riešeniach bude mať pozitívny prínos pre zvýšenie kvality životného prostredia obyvateľov žijúcich v dotknutých obciach, ale aj v mestách. Ani jeden variant neprechádza priamo, ani sa nedotýka chránených území vyhlásených zákonom Národnej rady č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Trasy oboch navrhnutých variantov rýchlostnej cesty R4 prechádzajú ochrannými pásmami prvého až tretieho stupňa vodárenských zdrojov. V rámci vypracovanej správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie boli obidva posudzované varianty rýchlostnej cesty R4, známe ako modrý a červený, stanovené pre možnosť ich vzájomného porovnania nasledovné technicko-ekonomické a dopravné kritéria: celkové investičné náklady, efektívnosť investície, stupeň výnosnosti, prevádzkové náklady na opravu a údržbu komunikácie, bezpečnosť prevádzky a dopravná využiteľnosť variantných riešení, na základe ktorých vyplynuli pre obidva varianty nasledujúce závery.
Výhodami červeného variantu je jeho kratšia trasa, dĺžka 41,9 kilometra. Ďalej nižšie investičné náklady, nižšie prevádzkové náklady, ako aj nižšie náklady na údržbu a menší trvalý aj dočasný záber poľnohospodárskej pôdy. Ide však o technicky náročnejšie riešenie s väčším počtom tunelov a v prípade jeho realizácie bude potrebné vybudovať aj preložku cesty prvej triedy číslo I/15 ako obchvat mesta Stropkova, privádzačky k rýchlostnej ceste R4.
Modrý variant má celkovú dĺžku 50,2 km a zabezpečí lepšiu dopravnú obslužnosť územia a pripojenie rekreačnej oblasti Veľká Domaša, časť Dobrá. V trase modrého variantu boli navrhnuté dva tunely s celkovou dĺžkou 1 335 metrov. Nevýhodami modrého variantu vedenia rýchlostnej cesty R4 bola jeho dlhšia trasa a z toho vyplývajúce vyššie investičné, ako aj prevádzkové náklady, ako aj väčší trvalý a dočasný záber pôdy. Ďalšie rozhodujúce aspekty výstavby pritom neboli zatiaľ podrobne skúmané. Nedostatočný je napríklad geologický prieskum v zosuvnom území. To jasne dokazuje, že rozhodnutie predošlej vlády o uprednostnení tohto modrého variantu bolo motivované politicky.
Vypracovanie chýbajúcej štúdie realizovateľnosti, ktorá preukáže opodstatnenosť variantov, zabezpečí Národná diaľničná spoločnosť čo v najkratšej dobe. Predmetom štúdie bude podrobnejšie vyhodnotenie dopravnoinžinierskych a sociálno-ekonomických kritérií, posúdenie ekonomickej efektívnosti a inžiniersko-geologických rizík vedenia trasy rýchlostnej cesty R4, aby sme vedeli určiť najlepší variant.
Ďakujem. Skončil som.