Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

31.5.2013 o 9:50 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 4.6.2013 10:37 - 10:47 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, Lucia, pán sprievodca, hm, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, hostia. Musím povedať, že keď som videl prvýkrát tento návrh zákona, tak to liberálne ja sa začalo búriť, to je pravda, ale jednak my v názve strany nemáme len jedno slovo, máme tam dve. A to je solidárny návrh toto a druhák, načúval som faktom, načúval som číslam a načúval som tomu, že ako situácia tam, kde ju potrebujeme riešiť, naozaj vyzerá.
A musím povedať teda aj v reakcii na Štefana Kuffu, nemáš pravdu, Štefan, takmer v ničom, čo si hovoril, nemáš pravdu. Mnohokrát to nie je na rodičoch, či chcú dať dieťa do škôlky alebo nie, častokrát nám to klesajúce číslo detí, ktoré máme v predškolskej výchove klesá hlavne kvôli tomu, že v škôlkach nie je miesto. Nie je to tak, že by bolo menej detí a veľké prázdne škôlky, ako to bolo pred desiatimi možno rokmi. Teraz nám Husákove deti majú deti, máme obrovský nárast detí v ročníku a mnohé samosprávy nie sú schopné napĺňať tými deťmi škôlky a pre mnohé deti jednoducho v škôlkach nie je miesto. Ďalší fakt je ten, že testy na každom dieťati sa robia už teraz, testy predškolskej vyzretosti sa robia vo veku 6 rokov a na základe nich sa potom odporúča rodičom, či dieťa môže nastúpiť do prvého ročníka alebo by malo absolvovať ešte jeden ročník škôlky. Ja osobne som mal jedného prváčika, kde sme jednoznačne odporúčali rodičom, aby ho ešte rok v škôlke nechali, nedali si povedať, mal som prváka, ktorý mi prvé tri mesiace potreboval sa ešte dohrať, on potreboval dobehnúť, nebol pripravený na školu. Tri mesiace behal dokola po koberci a potom v priebehu niekoľkých mesiacov dobehol všetky ostatné deti aj na písmenkách, aj na číslach. Vďaka tomu, že som učil v Montessori škole, túto možnosť mal, lebo si sám určoval to, akým spôsobom si bude rozvrhovať svoju vlastnú prácu.
Stratená generácia, o ktorej ja som hovoril, nebola stratená generácia prierezová celého populačného ročníka, bola to stratená generácia ďalšia v tých osadách. My máme niekoľko stratených generácií. Máme tu deti, ktorých rodičia aj ktorých starí rodičia sú odchovancami špeciálnych škôl, kde sa už ani neráta s normálnym zaradením do výchovného pedagogického procesu. Máme tak chorý systém zaraďovania do špeciálnych škôl, že jednak riaditelia špecializovaných škôl chcú mať čo najviac detí, lebo je tam trikrát, pomaly trikrát taký normatív ako na normálnej škole a jednak, tie akože normálne a dobré školy sa zbavujú rómskych detí len preto, aby sa s nimi nemuseli zaoberať. V prvom ročníku povedia - on nevie, čo je ceruzka, on nevie, čo je guma, on nevie, čo sú prezuvky, on nevie po slovensky, šup s ním do špeciálnej školy. To dieťa nemá žiadny poriadny, žiadny mentálny hendikep. Nie je žiadny dôvod, aby v špeciálnej škole bolo. Jediný dôvod, prečo je vyhodené z prvého ročníka, je, že nie sú kapacity na to, aby on tie dva posledné roky pred školou nejakým spôsobom dobehol. A práve tá štatistika OECD, o ktorej hovorila Lucia, potvrdzuje, že keby sme tam v tom rozmedzí rokov 3. až 6. roku veku investovali do toho základného vzdelania, čo sa týka hrubej a jemnej motoriky, čo sa týka sociálnych návykov, aby to decko vedelo, čo je pastelka, tak je vysoká pravdepodobnosť, že to dieťa príde až k mature. Ja nehovorím o stratenej generácii celoprierezovej, tých, tých 80 % obyvateľstva alebo 85, jediné, čo sa s nimi bude diať, je to, že ten plošný test, ktorý sa doteraz robil na úrovni 6 rokov sa posunie na úroveň 4 rokov. Tak ako teraz každé 6-ročné dieťa ide na test školskej zrelosti, tak takýmto spôsobom sa posunie na tú úroveň 4 rokov, kde sa bude, kde sa bude skúmať v prvom rade dostatočne podnetné prostredie pre jeho rozvoj. Ak ten test vyhodnotí na základe pár základných kritérií, že áno, toto dieťa má podnetné prostredie a v jeho vývoji nedochádza k žiadnym abnormalitám, tak kľudne nech zostane doma. To nebude žiadna výnimka, kvôli ktorej bude treba behať po úradoch. Tam na základe plošného zhodnotenia detí v 4 rokoch sa povie, toto dieťa má štandardné podnetné prostredie a môže kľudne ostať doma. V prípade, že ale nebude to prostredie podnetné dostatočne, v prípade, že to dieťa sa nebude vedieť umyť, že to dieťa sa nebude vedieť obuť, že nebude vedieť, čo je guma, čo je pastelka, a že nebude vedieť priradiť obrázok ku slovu len preto, že to slovo nikdy nepočulo, tak to dieťa pôjde do škôlky. A na základe štatistík, ktoré tu Lucia prezentovala, toto dieťa bude mať oveľa vyššiu šancu neprepadnúť sitom vo veku šiestich rokov a neskončiť v špeciálnej škole. Ak mi niekto ukáže lepší návrh, liberálnejší návrh, kde nebudeme musieť zbytok populácie zaťažovať tým testovaním, tak poviem, áno, existuje lepšie riešenie. Ale ja na základe posledných mesiacov a mesiacov diskusií aj s Luciou, aj s mnohými inými ľuďmi a takisto vnútri v SaS-ke sme to nemali ľahké, vlastným liberálnym kolegom vysvetliť, prečo takýto zákon predkladáme. Ak mi niekto ukáže lepšie riešenie v dnešnej situácii, tak som s ním na lodi. Ak splnomocnenec vlády začne pracovať a niečo predkladať, lebo toto bola téma jeho prvej tlačovky, som s ním na jednej lodi. Ale my nemôžeme čakať do nekonečna. Povinnú predškolskú dochádzku dokonca má pán minister Čaplovič v tej správe, ktorú nám sem preložil, predložil. A povinná predškolská dochádzka sa spomína v každom jednom texte, ktorý sa zaoberá deťmi z menej podnetného prostredia a so sociálne vylúčených skupín obyvateľstva.
Ďalšia vec je špecifickosť, špecifickosť veku 3 až 6 rokov. Je to práve vek, v ktorom sa u detí vyvíjajú základné sociálne návyky, kde sa buduje vzťah k autoritám. Kde počas troch rokov dieťa definuje svoj vzťah k spoločnosti. Ak v tomto období zanedbáme niektoré základné faktory, ktoré by mali vo výchove toho dieťaťa byť, tak v šiestich rokoch sa častokrát tá brána uzavrie a už sa nedostaneme naspäť. Ja keď som začínal pracovať s mladými ľuďmi, tak som začínal na, vo veku 14 až 18 rokov a myslel som si, aké sú tie deti tvárne. Kdeže! To sú dospelí ľudia. Tam už sa nedá robiť takmer nič. Tak som išiel na druhý stupeň základnej školy a tam som zistil, že takisto už sa dá urobiť veľmi málo. A keď som začal učiť 6-ročné deti a mal som prvý stupeň a behali mi tam po tom koberci, tak som zistil, že v šiestich rokoch už mnohé veci sú jednoznačne v charaktere toho dieťaťa zadefinované. A nevravím, že je neskoro, ale tá tvárnosť je tiež nižšia, než som si myslel. Predškolská výchova pre deti z nie štandardného prostredia, ktoré na Slovensku dokázateľne máme, je základný kľúč k celej ich budúcnosti životnej.
A v prípade, že mi dokážete ukázať jedno pravidlo, ktokoľvek z vás, ktoré dokáže natargetovať, zacieliť tú nutnosť predškolskej výchovy pre tieto deti, tak môžme sa rozprávať o alternatívach. Ale planú kritiku, na tú už je, myslím si, neskoro. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2013 10:03 - 10:05 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Pán poslanec, samozrejme, že keby sme žili v ideálnom svete, tak by platilo to, čo ste hovorili vo svojej reči, že by bolo vhodnejšie nerobiť plošný, plošnú povinnosť pre každého, ale targetovať ten zákon konkrétne na tie deti, ktoré to najviac potrebujú, na tých 15 až 20 % detí, ktoré objektívne potrebujeme v škôlkach mať. Len to by sme museli mať prostredie, v ktorom sa vytvára legislatíva, o ktorú sa dá oprieť. Ak by sme mali zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách, všetko by sa dalo nastavovať inak.
Ak by sme mali konkrétne posúdenie každého jedného dieťaťa v štyroch rokoch a vedeli by sme povedať, ktoré deti naozaj potrebujeme do tých škôlok dať a ktoré nie, vedeli by sme ich objektívne rozlíšiť, tak by sem tiež vedeli zákon targetovať úplne inak a dalo by sa ho zacieliť priamo na tie deti, ktoré to potrebujú. Toto všetko ale, bohužiaľ, nemáme a hodiny tikajú. A ak nespravíme niečo, tak sa nám stratí ďalšia jedna generácia a budeme hovoriť o tom, že áno, mali sme začať pri vzdelávaní, ale nemali sme na to nástroje. Tento nástroj nie je ideálny, ale za súčasných podmienok, som presvedčený o tom, že je to najlepšie možné riešenie. A v prípade, že si myslíte niečo iné, tak ocením alternatívny návrh, akým spôsobom dostať tých 15 až 20 % detí, ktoré nutne do škôlok potrebujeme dostať, lebo štatistiky nám jasne ukazujú z OECD, že ak tú škôlku skončia, tak majú veľkú pravdepodobnosť zmaturovať, tam je priama súvislosť. A ak im tie škôlky ale nedáme, tak nám budú vypadávať v prvých ročníkoch do špeciálnych škôl.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.5.2013 10:30 - 10:32 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Budem rozprávať pomaly, aby Alojz stihol počúvať. Martin, respektíve aj všetci predrečníci, ktorí reagovali vo faktických, ešte raz zopakujem, čo som povedal.
Ak by som videl ucelený systém motivácií, ktoré by, napríklad tak ako Igor hovoril, motivovali veľké mesto, aby dbalo aj na záujmy malých častí, pretože napríklad keby sa niekto odčlenil, tak by získali nejaký menší koeficient na podielových daniach, že by, že by, že by sa im znižovali podielové dane so zmenšovaním ich územia, tam by som takéto niečo vítal, lebo by to bolo vyrovnané. By tam boli vyrovnané tlaky a bolo by tam muselo naozaj dôjsť ku obrovskej kríze pri oddeľovaní toho nejakého územia od tej časti. Zároveň keby som videl systém motivácií, ktoré by tlačili tie menšie celky dohromady, lebo by to bolo pre nich výhodné, takisto by som potom vedel takéto niečo podporiť, lebo by som si povedal, okej, motivácie tam sú, ale niečo ich odťahuje od seba tak výrazným spôsobom, že to jednoducho inak riešiť nevedia.
Ale čo hovorím ja, je, že tie motivácie nevidím. A pri už súčasnej úrovni rozdrobenosti Slovenska, ja viem, Martin, že, že, že sa tam hovorí o pár obciach alebo pár mestských častiach, ale stále systémovo viacej smerujeme k štiepeniu a nevidím systémové kroky, ktoré by tie, tie finančné toky spájali. Kľudne o tom ešte môžme sa porozprávať niekde, niekde mimo. Ja veľmi rád si vypočujem aj vaše argumenty, len si myslím, že proste tento čiastkový krok nespeje k tomu, aby, aby tá, aby tá celková situácia bola potom nakoniec lepšia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.5.2013 10:23 - 10:25 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Tri minútky, sľubujem.
Ja len jednu vec, Martin, som chcel povedať, že súhlasím s tým, áno, že niečo ako právo na sebaurčenie by sme mali rešpektovať aj v medzinárodnej politike, aj vo vnútri, v našej vnútronárodnej politike, a tým pádom v zásade principiálne by na tom tvojom nápade nemalo byť nič zlé, že si každá obec môže povedať, čím chce byť a s kým chce byť spojená alebo nechce byť spojená. To je všetko v poriadku, ale zároveň tu máme obrovský tlak na verejné financie.
My máme strašne veľa obcí. Strašne veľa obcí, kadejakých lazov a maličkých dediniek, ktoré už dávno nemali mať svojho vlastného starostu, nemali mať svoje vlastné zastupiteľstvo. Už dávno tu mal vzniknúť tlak na vytváranie väčší municipalít a mali by sme nastavovať zákonné podmienky takým spôsobom, aby bolo výhodné pre menšie obce síce zachovávať si svoju nejakú autonómiu, čo sa týka územia a rozhodovania o menších veciach, ale aby veľké, základné veci, ktoré sa týkajú spravovania tých obcí, sa spájali do väčších celkov, aby tie municipality rozhodovali potom o viacerých obciach naraz. Lebo potom tu máme nezmyselné úkazy, akože polovica obecného rozpočtu ide iba na to, aby bol zaplatený starosta a jeho sekretárka. Máme tu nezmyselné úkazy, kde samotná samospráva zožerie väčšinu peňazí, ktorá má ísť do toho, aby občania z tej samosprávy niečo mali. A kým nebudeme mať vyvážený postup, kde na jednej strane, áno, budeme rešpektovať právo na sebaurčenie tej danej mestskej časti alebo tej malej obcičky, alebo toho lazu, alebo, tak ako ty hovoríš, nad 1 000 občanov, ale môžme to zobrať aj všeobecne. Ale zároveň, keď tu nebudeme mať veľmi silno nastavenú motiváciu pre malé obce, aby sa spájali do municipalít, aby to pre ne bolo výhodné, aby z toho mali možno zo štátneho rozpočtu aj nejaké peniaze, tak sa obávam, že iba jednostrannú iniciatívu potom my v SaS podporiť nemôžeme, pretože tam nevidíme tú druhú stranu.
Toľko. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 31.5.2013 9:54 - 9:54 hod.

Martin Poliačik
Ja, ak dovolíte, sa vyjadrím len k záverečnému slovu pána predkladateľa.
Ak mi niekto vysvetlí, prečo by mala ostať hranica 100-tisíc podpisov na to, aby sme boli povinní nejakú petíciu prerokovať v Národnej rade, a zároveň aby stačilo 15-tisíc na to, aby tu bol predložený zákon, potom sa môžem začať zamýšľať nad tým, že toto podporím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 31.5.2013 9:50 - 9:53 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 26. apríla 2013 č. 469 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Tento zákon nadväzuje na to, o čom sme sa tu rozprávali vlastne pred chvíľkou, tlač 487, a jeho cieľom je dať možnosť skupine najmenej 15-tisíc občanov prostredníctvom petície iniciovať zákonodarný proces.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia pána predsedu č. 469.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu pre všetkých 24 poslancov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.5.2013 9:30 - 9:32 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Pán kolega, nemyslím si, že je správne to takýmto spôsobom stavať na hranu, že dokonca vyhlásiť človeka, ktorý berie procesy zastupiteľskej demokracie za jediné možné na presadenie názoru za normálneho, už mi príde ďaleko, ďaleko za čiarou. Existuje na Slovensku kopec normálnych ľudí a dokonca si myslím, že normálnych aj podľa kritérií KDH, ktorí sú sklamaní zo zastupiteľskej demokracie a hľadajú nejaké cesty, akým spôsobom výraznejšie presadiť svoj názor.
Ja síce nie úplne súhlasím s návrhom, ktorý máme teraz na stole, ale iniciatívu na nejaké vytvorenie možnosti pre ľudí predkladať zákony pre Národnú radu by som nezavrhoval. Asi by som skôr preferoval cestu cez vládu, to znamená, že by bol, že by bol záväzný návrh zákona, ktorý by legislatívne oddelenie vlády muselo spracovať, lebo by to zaručilo podľa mňa vyššiu kvalitu toho materiálu aj dodržanie nejakých legislatívnych pravidiel a bolo by to ľahšie potom spracovávať v parlamente. Ale, ale som ochotný sa na túto tému rozprávať. Ale určite by som nevyhlásil za normálneho človeka len takého, ktorý raz za štyri roky ide odovzdať svoj hlas vo voľbách a potom sa spoľahne buď na poslanca Zajaca, alebo Procházku, alebo Hlinu, alebo ktoréhokoľvek z nás, že to tu zaňho bude štyri roky kopať. Iniciatíva na strane občanov by mala pribúdať a toto by mohlo byť jeden z krokov na jej zlepšenie. Nevravím nutne, že tento návrh, ale možno nejaký jemu podobný.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 31.5.2013 9:12 - 9:14 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonne ustanovenej lehote 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí z 26. apríla 2013 č. 468 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrh zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom predkladaného návrhu ústavného zákona je zaviesť inštitút ľudovej iniciatívy a tak umožniť občanom Slovenskej republiky podať legislatívny návrh na prijatie právnej úpravy formou petície podpísanej najmenej 15-tisíc občanmi.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že uvedený návrh zákona, ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 468.
Pán predseda, prosím, otvorte, teda, pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 29.5.2013 18:53 - 18:57 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Ďakujem. Skúsim zareagovať aj na pána predkladateľa optimistu. Nie je to, pán predkladateľ, tak, že by som povedal, že som za zachovanie súčasného stavu a nechcem ho nahradiť alebo že by som nenúkal alternatívu. Tá alternatíva je. Tá alternatíva je vláda práva. Alternatíva je, že by vrcholné zložky štátu robili to, čo majú robiť, že by napríklad Ústavný súd povedal v tej istej veci vždy to isté.
Problém Slovenska často nie je v napísanom zákone a v tom, aké je pravidlo. My máme aj, čo sa týka boja proti korupcii, perfektné pravidlá. Problém je v ľuďoch, hej, a v tom, akým spôsobom sú tie pravidlá vymáhané alebo uskutočňované. A potom vlastne každé pravidlo môže byť, ak sa zhodneme na tom, že problém je v ľuďoch, a teda v spoločnosti ako takej, ak sme my tu reprezentanti toho, ja osobne si nemyslím, že parlament je úplne reprezentantom toho, čo je spoločnosť, to by bolo veľmi zlou známkou často o spoločnosti, niekedy dobrou, ale často veľmi zlou, ale myslím si, že alternatívou je naozaj nechať dobehnúť ten transformačný proces, ktorý Slovensko má v niektorých veciach úspešne a v niektorých veciach menej úspešne za sebou. Alternatívou je tak napríklad stavať na európskych systémoch vlády a postavenia jednotlivých orgánov štátu a menej sa inšpirovať tými americkými. Preto som vám dával tú otázku, kde to v Európe funguje, kde v Európe je priamo volený generálny prokurátor. Totiž napríklad pre mňa by bolo významným argumentom, keby Švajčiari mali priamo voleného generálneho prokurátora, môžeme sa k tomu ešte určite dostať, toto nie je prvýkrát a poslednýkrát, čo sa venujeme tejto téme, pretože Švajčiarsko ako výkladná skriňa priamej demokracie má stovky rokov skúseností. A už by tak mohli vedieť povedať, čo a ako funguje. A tam keby buď generálny prokurátor, alebo jemu podobná pozícia bola priamo volená, mohlo by to byť v európskom kontexte pre nás bližšie, ako sú tie americké systémy. To znamená nie nutne musí kríza stávajúceho systému znamenať potrebu úplne paradigmatického shiftu, že nie vždy to súčasné nastavenie a snaha o vypilovanie detailov, aspoň dať tomu času, aby to začalo fungovať, ako si predstavujeme, že by to malo fungovať, musí znamenať, že ak to nezvládame, tak to musíme preklopiť a robiť niečo iné.
A ešte raz opakujem, ja som fanúšikom priamej demokracie. Napriek tomu, že SMER dlhodobo vykazuje 40 % v preferenciách, napriek tomu, že Ivan Gašparovič bol dvakrát zvolený za prezidenta, stále som fanúšikom priamej demokracie a myslím si, že, áno, ľudia by vedeli zvoliť aj dobrého prezidenta a možno by vedeli zvoliť aj generálneho prokurátora, ale tvrdím, že, ako debatér to poviem, nepoctivo sme oddebatovali túto tému na to, aby sme mohli hlasovať o zákone. Chce to viac. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2013 18:15 - 18:17 hod.

Martin Poliačik Zobrazit prepis
Igor aj Janka, ja to zopakujem ešte raz, nemám názor, ja zároveň som fanúšikom posilňovania priamej demokracie, zároveň si uvedomujem jej riziká, uvedomujem si, ako veľmi môžu peniaze napr. ovplyvniť politické kampane, odkiaľ tie peniaze prichádzajú, v akej spoločnosti žijeme, kto vlastní médiá a tak ďalej a tak ďalej. A upozorňujem len na to, že by sa mohlo stať, že z jedného bahna iba preskočíme do iného a budeme riešiť ten istý problém, lebo korupcia je zažratá v spoločnosti na všetkých úrovniach, to znamená, že v podstate sa budeme potýkať s tým istým nepriateľom, len na úplne inom fronte.
Ináč, to mesto, Igor, bolo New Orleans, už som si spomenul. A mal som tam diskusiu s ľuďmi a práve vďaka tomu, že šerif napr. mal peniaze za každý deň, za ktorý bol niekto zavretý v base, tak umelo napĺňal si vrecká nimi hlavne z radov vlastne čierneho obyvateľstva, ktoré má menšie aj právne znalosti, aj možnosti sa brániť. Tak týmto si vyslovene zarábal. A imigrantov zatváral o to viacej, lebo tí bolo väzni federálni a mal za nich viacej peňazí. A ja nevravím, že toto sa stane, ja iba hovorím, že tá priama voľba nie je nutne liekom, že môžeme preskočiť z jedného bahna do druhého, to je jediné čo som tým chcel povedať. Nehovorím ani tak, ani tak, len hovorím, že tá diskusia spoločenská by podľa mňa mala byť oveľa poctivejšia a dlhšia, než toto večerné rokovanie parlamentu.
Skryt prepis