Videokanál poslanca

Štefan, za každú tvoju ďalšiu reč, ktorá bude kratšia ako sedem minút, prídem na jedno to vaše modlitebné stretnutie. (Smiech a výkrik v sále: Výborne!) Za každú jednu. Aj si, ja nemusím tam kľačať, dúfam, ja si vypočujem. Sledujem na facebooku, že ktoré state z Biblie preberáte každý týždeň. Pri niektorých by som sa zapojil, ale ako motiváciu pre teba, však som učiteľ, viem, čo je to motivovať, za každú jednu reč pri takomto vystúpení, ktoré bude kratšie ako sedem minút, na jedno to vaše modlitebné stretnutie prídem.
Lebo nebol som len učiteľom, bol som aj debatným trénerom a tam sme učili, najprv teda stredoškolákov a potom vysokoškolákov, že čokoľvek čo natiahnu nad sedem minút, tak vlastne už je tam príliš veľa obsahu, ktorý je treba zhutňovať a skracovať.
A ak máš nápady, ako veci zlepšiť, ak máš návrhy, ako by sa veci mali riešiť, som si stopercentne istý, že keď tomu dáš dostatok prípravy, tak to dokážeš do tých sedem minút skoncentrovať a nemusíš potom hovoriť, že si si ušetril dvadsať faktických poznámok na to, aby si mohol štyridsať minút rozprávať. Lebo ja častokrát počúvam tie tvoje strašne dlhé reči, ale aj keď tam je nejaký rozumný nápad, tak proste v tak dlhom čase zanikne. A ja by som bol radšej, keby som sedem minút počúval dobré nápady, ako štyridsať minút ich vyhrabávať ako ihly v kôpke sena.

Toto je presne tá diskusia, ktorá mala byť, pán kolega, predmetom toho pripomienkového konania, ktorá nemá prebiehať tu teraz o siedmej, ale ktorá mala prebiehať ešte na úrovni vlády, keby ho bola predložila tento zákon do Národnej rady. Pretože to, že či to má byť miliarda, tri miliardy, 300 zamestnancov, či pri stavbe, alebo u trvalo udržateľných, to sú tak dôležité veci, že o tom nemáme sa rozprávať my tu teraz, aj keď už musíme, o tom má odborná verejnosť diskutovať na portáli Úradu vlády. Tam sa má hovoriť o tom, čo je naozaj tak dôležité, tam sa má hovoriť o tom, či vývoj a výskum by mali zostať v tom zákone, alebo nie. Tam sa má hovoriť o tom, či tri miliardy je tá správna hranica, to nemôžete vy tu teraz len tak povedať, ale však tak dobre dáme 500, dáme 600. Nemôžeme tu z brucha hádzať miliardové sumy a zahrávať sa s tým, že kde je hranica na to, aby sa mohli vyvlastňovať majetky slovenských občanov, to je jednoducho nonsens. (Reakcia z pléna.)
Upravuje podmienky, upravuje podmienky, ktoré umožňujú vyvlastňovanie a mení ich a ja viem, že ten zákon doteraz nejakým spôsobom platil, ale každá jeho zmena je natoľko citlivým zásahom do legislatívy Slovenskej republiky, že jednoducho nemá prechádzať takto poza kríčky, poza búčky, päť minút pred ukončením rokovania. Ja viem, že vy tam nič takého zlého nevidíte, ale to zlé uvidíme, keď opäť rozhodne Ústavný súd o tom, že vyvlastňovanie neprebehlo tak, ako to hovorí ústava, a opäť sa budeme ospravedlňovať občanom tejto republiky, že im niekto siahol na majetok.
Ďakujem.

Keby som nevidel, že, že to je dôsledkom normálneho behu parlamentu, tak by som povedal, že je to konšpiračná teória toto. Opäť tento zákon, ktorý má byť neviditeľný, prejednávame 18.48, opäť... (Hlas z pléna.) ...ja nevravím, že, ja nevravím, že je tam úmysel, iba by som, iba by som povedal, by som sa nedivil niekomu, kto by tam úmysel videl, tak.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v piatok popoludní, keď už väčšina verejnosti odvrátila svoj zrak od rokovania v Národnej rade, sme sa dostali k tomuto zákonu, ktorý som vtedy nazval vyvlastňovaním bez verejnej diskusie. Už vtedy som hovoril hlavné dôvody, prečo túto novelu nemôžeme ako strana SaS podporiť. Rád by som zacitoval teda článok 20 odsek 4 ústavy: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
V novele sa uvádza, že bude možné vyvlastniť aj v prípade, po novom, ak by šlo o realizáciu alebo uskutočnenie stavby, prostredníctvom ktorej sa vytvorí aspoň 300 pracovných miest. Uznávam, že v momente, keď máme 400-tisíc nezamestnaných na Slovensku, to môže znieť ako ľúbivé ospravedlnenie toho, že chceme siahnuť na súkromný majetok nejakého človeka. Ale sám seba sa pýtam: Je 300 nových pracovných miest naozaj tak vysokým verejným záujmom, aby sme kvôli nemu museli šliapať po ústave?
Ona, tá ústava, samozrejme hovorí, že je to možné, ale musí tam byť naozaj vážny dôvod. Ja som presvedčený o tom, že 300 nových pracovných miest tak veľkým verejným záujmom nie je. A ako dlho vlastne bude potrebné udržať takýchto 300 pracovných miest? Mesiac, dva, rok, ako dlho bude musieť takýto investor, ktorému štátostrana uľahčí prístup k majetku cudzích ľudí, udržať týchto, ako dlho bude musieť udržať týchto 300 pracovných miest na to, aby to bolo opodstatnené?
A čo sa stane, keď takýto investor nám skrachuje, alebo ide do bankrotu, alebo jednoducho nebude môcť podnikať, alebo počet tých pracovných miest nám v priebehu dvoch mesiacov klesne na 200? Potom sa budeme ospravedlňovať tým ľuďom, ktorým siahneme na majetok, ktorým ho vyvlastníme kvôli tejto veľkej strategickej stavbe?
Budeme mať nejakého investora, on sa nám zaručí, že zamestná 301 ľudí. Okej, bude sa môcť vyvlastňovať, ale trh je neúprosný, aj takéhoto investora, takéhoto podnikateľa môže z toho trhu niekto vytlačiť. Ako sa budeme správať potom k ľuďom, ktorí boli, ktorých majetok bol predmetom vyvlastnenia, a ako budeme zdôvodňovať ten veľký verejný záujem, ktorý vkladajú vlastne poslanci do svojej novely zákona? Uvažujeme vôbec nad tým, ako závažná novela toto je pre obyvateľov Slovenska, teda hlavne pre tých, ktorí vlastnia majetok, ktorý by mohol byť predmetom zálusku nejakého investora alebo finančného donora našej najväčšej politickej strany? Obávam sa, že tak, ako som to povedal už v piatok, niekde čaká investor, kamarát, kmotor, ktorý už má svoj plán, ktorý už vie, čo chce dosiahnuť, a jediné, čo mu stojí v ceste, je, že to chce spáchať na majetku niekoho iného. Takto závažný zásah do vlastníckych práv v podobe novelizácie stavebného zákona, ale aj zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, by ale naozaj mala predkladať vláda. Mal by tam byť mesiac pripomienkového konania, mali by sa k tomu vyjadriť odborníci, mala by mať možnosť vyjadriť sa k tomu verejnosť, odborná verejnosť, ale aj laická verejnosť, lebo nejaký majetok má obrovské množstvo ľudí na Slovensku, aj čo sa týka pôdy. A nie ako dnes, že opäť chvíľku pred siedmou, keď jediní novinári, ktorí majú ešte možnosť sledovať toto dianie, sú tí chudáci z agentúr, ktorí tu naozaj musia sedieť až do siedmej, a opäť to bude jedna malá správička v sekcii domáce. A ak sa toto podarí zajtra znovu, že celý deň sa bude ťahať tá veľká správa ministra školstva a niekde pred siedmou dokončíme tú rozpravu, tak táto novela prejde parlamentom nepovšimnutá.
Hovorí sa o tom, že je to pripravené vlastne pre budovanie ropovodu cez Žitný ostrov. Nie som si istý, že je to šité na tento projekt, pretože v podstate vyvlastňovať pre účely stavby ropovodu je možné už za súčasných podmienok, ten zákon ráta s tým, že ak sa niekde má stavať strategicky významné potrubie na vedenie napr. ropy, tak je možné vyvlastňovať už dnes, a preto si myslím, že toto o ropovode nie je. Áno, súhlasím, aj vyvlastňovanie pre ropovod, ktorý by mal ísť cez Žitný ostrov alebo akoukoľvek inou trasou, je dôležitá téma a treba hovoriť o tom, či je to dostatočne veľký dôvod na to, aby sa niekomu siahlo na majetok, ale nemyslím si, že je predmetom tohto zákona. Myslím si, že keď tento zákon prejde, tak tá veľká ryba vypláva až potom.
Ešte raz vysvetlím, § 108 stavebného zákona hovorí o tom, že na aké účely je možné vyvlastňovať. Sú tam spomenuté aj významné investície, ktorými sú podľa súčasného právneho stavu aj stavby, ktoré sú určené na výrobu, výskum a vývoj. Podľa novely zákona, ktorá definuje tieto významné investície, však už významnou investíciou bude akákoľvek stavba, to znamená, že bude stačiť, ak pri výstavbe akejkoľvek stavby zamestná aspoň 300 ľudí a bude možné bez problémov vyvlastňovať.
Potom je tu ďalšia otázka. Tých 300 ľudí stačí zamestnať na to, aby sme tu búdu postavili, alebo v nej budú pracovať? Lebo zamestnať 300 ľudí na postavenie búdy, to nie je ťažké, každá veľká búda potrebuje 300 ľudí a keď ich bude 280, tak tých 20 tam ešte naženieme, aby zaviedli káble. Toto stačí na to, aby sme vyvlastňovali cudzí majetok? Ja si myslím, že nie.
Opäť zopakujem, určite je potrebné urýchľovať procesy, ktoré vedú k tomu, aby sa dobudovala infraštruktúra na Slovensku, ale vládna strana SMER napriek tomu, že už raz dostala po prstoch od Ústavného súdu, to ide skúšať znovu. Uvoľňujú sa podmienky pre vyvlastňovanie a opäť rozmýšľame spôsobom z 50. - 60. rokov minulého storočia, že keď ide o veľkú vec pre nás všetkých a možno pre niektorých viacej, tak súkromný majetok toľko nezaváži, vtedy žiaden súkromný majetok nebol, teraz ho máme, treba s tým nejakým spôsobom bojovať.
Čo považujem za vrcholne nekorektné voči verejnosti, ktorá sleduje predkladané zákony, je, že v dôvodovej správe nikde nie je napísané, čo sa doplnením novej definície stavby v skutočnosti môže stať. Je nekorektné, aby sme my museli čítať to, čo je medzi riadkami v dôvodových správach, a následne na to museli upozorňovať v rozprave v parlamente. Áno, je to práca opozície, ale poctivý predkladateľ zákona do dôvodovej správy píše, čo ním chce dosiahnuť a ak chce zjednodušiť vyvlastňovanie, tak to tam má napísať.
Takže aby som to, takže aby som to zhrnul, opäť krátko pred siedmou tu máme zákon, ktorý môže významným spôsobom posunúť hranice chápania práva na súkromné vlastníctvo, ktoré významným spôsobom posúva možnosti štátu na to, aby na súkromné vlastníctvo mohli štátni úradníci alebo vláda siahnuť.
Pán predkladateľ mi minule povedal: Ale však to musí schváliť vláda. No tak to je perfektná záruka! Vláda, ktorú máme dnes pri moci, je presne z tých, ktorá hľadí na to, aby každý súkromný majetok bol ochránený, to sa mi bude lepšie spávať!
Ak som ten procedurálny návrh ešte nedal, tak ho dám teraz, ak som ho už dal, tak ho zopakujem, tento zákon treba vrátiť na prepracovanie a nemal by ho prepracovať, áno, (Reakcia spravodajcu.) tým pádom teraz dávam druhý procedurálny návrh, vrátiť ho na prepracovanie. Ale nemal by ho prepracovať predkladateľ, nemal by ho prepracovať pán kolega Kondrót, mala by ho prepracovať vláda, mala by ho predložiť vláda, mala by ho dať do riadneho pripomienkového konania a mali by sme o ňom hovoriť ako o zásadnej zmene, ktorá upravuje vzťah štátu, jeho možností a ľudí vlastniacich majetok.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán kolega, ak to chápem správne, tak vlastne prílepkom tu ideme riešiť niečo, čo s vecou, ktorá je predmetom daného zákona, vôbec nesúvisí. Povedali ste, že je to mierne neštandardné, ak si to dobre pamätám. No ono je to veľmi neštandardné, aj keď musím povedať, že po troch rokoch v tomto parlamente si zvykám ako na štandardnú súčasť legislatívnych procesov, že tu meníme úplne nesúvisiace zákony pridávaním nových článkov do úplne nesúvisiacich iných zákonov, ktoré sú ešte k tomu poslaneckou iniciatívou. Staviate potom poslancov do veľmi nepríjemnej pozície, pretože ak by sa stalo, že niekto nesúhlasí s navrhovanou úpravou toho pôvodného zákona, ale veľmi súhlasí s tým, čo ste práve predniesli a chcel by to podporiť, tak musí hlasovať o dvoch úplne rozličných veciach v jednom hlasovaní, keď sa bude schvaľovať tento zákon ako celok, a to nie je úplne fér. Nie je to úplne fér voči poslancom. Možno by naozaj bolo lepšie, keby si pán minister školstva poriadne robil svoju prácu a predkladal poriadne zákony, potom by sme to tu nemuseli hasiť takýmito nedôstojnými prílepkami k poslaneckým iniciatívam vašich kolegov.
Ďakujem.