Ďakujem, pani predsedajúca. Najprv si dovolím naozaj tú sľúbenú malú vsuvku k rokovaciemu poriadku. Pán minister, predstavte si, že by sme mali, že by ste sa prihlásili do rozpravy bez toho, aby prešli faktické. Potom pán spravodajca, ktorý môže tiež bez toho, aby prišli faktické, a po troch alebo štyroch takýchto rečiach tu máme zrazu dvadsať faktických, pri ktorých nevieme povedať, na koho smerujú. Práve preto je ustanovenie toho rokovacieho poriadku. Jasne hovorí o tom, že sa reaguje na posledného rečníka, tým pádom faktické majú odznieť a potom môžete na základe prihlásenia vystúpiť. Jediný bod, ktorý som k tomu chcel povedať.
Ale poďme k vládnemu návrhu zákona. Treba povedať, že odvtedy, čo bol stiahnutý z rokovania a vrátil sa nám v novej podobe, doznal zmien, že už nemáme úplný zákaz niektorých plemien. A to je určite chvályhodná zmena. Ale stále je v ňom veľa problematických ustanovení. A nebudem sa odrážať len od toho, čo zaznelo v médiách, pán minister. Budem sa odrážať priamo od toho, čo máme napísané v zákone.
Takže prvá vec. Ja úplne s vami súhlasím, čo sa týka definície problému. Áno, to, že psy útočia na ľudí, je problémom v našej spoločnosti, na ktorý by malo byť prijaté nejaké systémové riešenie. Zároveň však sa ale musíme pozrieť na štatistiky útokov psov na ľudí v Európe a potom, keď si porovnávame tieto štatistiky útokov s tým zoznamom plemien, ktorý vy tam, pán minister, predkladáte ako súčasť tohto zákona, tak nám to nejako nesedí. Útočia častokrát pracovné psy - rotvajlery, dobermani, vlčiaci. Napriek tomu ich do skupiny nebezpečných psov nebudeme zaraďovať. Máme tu stredoázijského ovčiaka, kaukazkého ovčiaka, juhoruského ovčiaka. Aký je rozdiel, čo sa týka genetickej výbavy, medzi týmito troma plemenami a výstavným kusom slovenskej kynológie slovenským čuvačom? Boli šľachtení presne na tú istú vec, sú to v podstate rovnako veľké psy, napriek tomu tieto tri plemená na tom zozname sú. A ja nevravím, že tam máme čuvača zaradiť, nedajboh. Len hovorím, že mi tu chýba nejaké zmysluplné triedenie.
Ďalší problém je ten, o ktorom hovoril kolega Fronc, a to sú kríženci. V zákone hovoríte, že kríženec je pes bez preukazu o pôvode, ktorý spĺňa požiadavky podľa všeobecne záväzného predpisu vydaného podľa § 7a písm. a), čo je vyhláška ministerstva, ktorá ale definuje iba náležitosti toho preukazu. Ona nehovorí o tom, že akým spôsobom budeme posudzovať pôvod toho daného kríženca. A v tomto prípade sa dostávam k tomu, že idete riešiť neproblémových chovateľov, to znamená poctivých chovateľov, ktorí majú psov s papiermi, ktorí chodia po výstavách, ktorí sa starajú o čistý genofond svojich vlastných psov.
Ale ľudí, ktorí reálne spôsobujú problémy, to sú tie hlavohrude, ktoré nám prechádzajú po sídliskách s môže byť pitbullom, so stafordšírom, ale takisto to môže byť argentínska doga, alebo to môže byť fila, alebo to môže byť kríženec, ale nemá papiere pes, tak toho týmto nepostihneme. Pretože on povie, to je kríženec, ja nemôžem nijakým spôsobom dokladovať jeho pôvod, a tým pádom sa ma zákon netýka.
Preto hovorím, že systémové nastavenie toho zákona je zlé, lebo tým, že hovoríme len o papierových psoch, to znamená o psoch, pri ktorých je jasne dokladovateľné plemeno, ideme šikanovať hlavne ľudí, ktorí reálne venujú obrovské finančné prostriedky a obrovskú energiu a lásku do chovu psov, na ktorých môžu byť hrdí. A verte mi, že reťazami ovešaná hlavohruď niekde na sídlisku s pitbullom alebo s akýmkoľvek iným psom, uslintaným a zle vychovaným, ktorý skáče na všetko, čo sa hýbe, určite nie je človek, ktorý má psa s papiermi. A tým pádom, keď uvidí takýto zoznam, povie: toto sa môjho psa netýka. K jeho psovi žiadny papier neexistuje. Sám mi určite dáte za pravdu, že keď vidím psa na chodníku, tak kým nemám jeho rodokmeň, tak neviem spoľahlivo určiť, aké je to plemeno, a tým pádom... (Hlas v sále.) No môžem povedať, je to kríženec pitbulla, áno, ale kým zákon sa nevyjadruje ku krížencovi pitbulla a o nejakom pomere alebo o nejakom znaku, o ktorom máme hovoriť, tak v zásade váš zákon teraz problémy s problémovými chovateľmi a psami nerieši.
Druhá vec sú psi, ktorí sú nezvládnutí chovateľom. Môže to byť vlčiak, môže to doberman, môže to byť rotvajler, to znamená pracovní psi. Ak majú naozaj majiteľa, ktorý z nich chce vychovať krvilačnú beštiu, tak z nich krvilačnú beštiu vychová bez ohľadu na to, aké sú genetické predispozície, aj keď ja v niečo podobné vôbec neverím, ale čo ste hovorili, že ak je tam nejaká genetická predispozícia k agresivite.
Inak, ďalšia vec, rodézsky ridžbek, pes, ktorý bol šľachtený na to, aby chytal zbehnutých otrokov, v zozname chýba. Ja by som predpokladal, že presne u tohto psa by sme predpokladali presne to, čo ste hovorili. Ale opäť, keďže ja zoznam nepovažujem za riešenie, iba sa pozastavujem nad zvláštnym spôsobom, akým boli rasy doňho zaradené.
Hovorili ste o individuálnej histórii každého psa, na základe ktorej môžeme vyhodnotiť jeho nebezpečnosť, a na základe toho zaraďujete medzi subjekty, na ktoré je útočené, nielen človeka, ale aj spoločenské zviera alebo hospodárske zviera. Takže ste nepovedali úplne presne vo vašom príspevku, že ide o útok na psa alebo iného človeka alebo hospodárske zviera. Ide o... (Hlas predkladateľa.) No lenže tu je napísané spoločenské zviera alebo hospodárske zviera, alebo človek. A spoločenské zviera a pes nie je to isté. Na tom sa zhodneme. To znamená, že aj pes útočiaci na mačku sa stáva nebezpečným psom? Aj čivava útočiaca na škrečka sa stáva nebezpečným psom, keď dotiahneme túto definíciu do absurdného konca? Nejaká forma agresívneho správania je predsa každému psovi vlastná.
Veď pes si formou vyjadrenia nadradenosti výhražným cvaknutím v podstate komunikuje s ostatnými psami, akým spôsobom medzi nimi funguje hierarchia. Veď psi proste nie sú plyšáci, ktorí sa k sebe správajú len pekne. Ale sú nejaké hranice, v rámci ktorých sa socializujú. Sú nejaké hranice, v rámci ktorých si vymedzujú svoje vlastné pravidlá, a každý normálny chovateľ, by podľa mňa, mal tieto základné veci rešpektovať a nie zneužívať každé vycerenie zubov na to, aby povedal, že tento pes mi útočí na psíka.
Bohužiaľ, dnes mnohí psi sú len karikatúry toho, čo má pes byť. Ľudia predpokladajú, že každého psíka môžu zrazu hladkať, že každé dieťa k nemu môže mať prístup. No samozrejme, že pes, ktorý je vycvičený na to, aby ochraňoval svojho majiteľa alebo strážil nejaký pozemok, tak nemôže byť priateľský ku každému človeku. Ale to neznamená, že to je automaticky agresívny pes a musí byť posudzovaný. Ak on výstražne štekne alebo vycerí zuby, tak to ešte stále nemôže byť považované za útok. Úplne súhlasím s tým, že áno, v momente, keď je majiteľ so psom medzi ľuďmi, má mať psa na vôdzke. Nie je nutné s náhubkom každého, ale dokonca pri väčších psoch, kde by som možnože skôr išiel od kilogramov ako od plemena, aj ten náhubok je patričný. Aj kvôli tomu, aby sa tí psi ochránili pri styku náhodnom, ich vzájomnom, aby si neublížili. Ale myslím si, že tieto ustanovenia jednoducho nie sú poriešené dobre, a tým pádom neriešite problém, ktorý ste definovali na začiatku.
Ďalšia vec v zákone, ktorú píšete, je, že psi so prísneným držaním nemôžu byť chovaní v byte. Pitbull je pes, ktorý má 20 - 25 kg. Je normálnou súčasťou mnohých rodín, žije s deťmi, žije s rodinou, je to teriér, preboha, spoločenský pes. A vy týmto ľuďom idete tých psov jednoducho zobrať, členov ich rodiny! A zároveň 80-kilový pes, nejaký írsky vlkodav, ktorý je väčší ako hociktoré dieťa a mne je po pás, môže byť v byte o 30-ch metroch štvorcových. Tak kde je tu zmysel, pán minister? Keď psík, ktorý za normálnych okolností, socializovaný, normálne nažíva jednak s ľuďmi, jednak so zvieratami. A mnohí z nich nepáchajú žiadne zlo. Dvadsaťpäťkiloví psi! Zrazu ich vyženieme z bytov ich majiteľov bez náhrady.
Viete si predstaviť, že máte trojročného psa, žijete v byte s rodinou, je členom vašej rodiny a niekto vám ho zoberie? (Hlas predkladateľa: K plénu hovorte, nie na mňa!) Vy ste predkladateľ a vy máte v rukách tú možnosť stiahnuť tento zákon. Neviem si popravde predstaviť, že sa bude rodina, ktorá nemá možnosť sa presťahovať, pozerať roky na to, ako im niekto vyrve psa z rúk, z domácnosti a dá ho niekam inam. Neviem si to predstaviť. A keby to malo aspoň nejaký ušľachtilý cieľ, ale nemá.
Ďalšia veľmi zaujímavá vec je ustanovenie, ktoré sa týka získania výcviku. To znamená, že psa so sprísneným držaním môže mať len človek, ktorý má na to výcvik. Ale vy potrebujete toho psa na to, aby ste získali ten výcvik. Veď vy nemôžete prísť na cvičisko a tam si vyžrebovať nejakého ľubovoľného pitbulla a na ňom získať preukaz! Veď vy musíte cvičiť so svojím vlastným psom. Ale keď ja ho nemôžem mať, ako mám získať preukaz na to, aby som s ním mohol pracovať?! Veď to je nonsens! A nemôžem, to nie je autoškola. Veď predsa výcvik psa je o vzťahu. A keď preukaz na prácu so psom so sprísneným držaním môžem mať len tak, že pracujem so psom so sprísneným držaním, nemôžem si na čivave získať preukaz na brazílsku filu, tak po tom by som mal mať možnosť. Ja viem, že je tam prechodné ustanovenie, ale to je do konca roka 2013. Akým spôsobom si potom budú ľudia, ktorí chcú pracovať napríklad s brazílskymi filami, ktoré majú rozšírený počet naozaj profesionálnych chovateľov po Slovensku, noví členovia získavať oprávnenie s takýmto psom pracovať? Tiež nevidím zmysel tohto.
Zároveň, napriek tomu, čo ste povedali, pán minister, že nejdeme riešiť psov ako takých, ale iba týchto nebezpečných, mne nie je úplne jasná táto motivácia, že prečo ste sa rozhodli, že toto je priorita, a nie riešiť chov psov ako takých. Pretože v tom, v tej situácii, ktorú máme so psami na Slovensku, by som čakal, že sa budeme v prvom rade zaoberať tým, že máme akútne premnožené psy, že máme preplnené útulky, že máme preplnené záchytné stanice, do ktorých vy idete teraz napchať všetkých tých pittbullov z tých bytov. Už teraz praskajú vo švíkoch! A to riešia iba problémových psov. A vy tam idete napchať, do tých karanténnych staníc, ešte aj tých psov, ktorí majú svojich majiteľov, o ktorých sa majitelia starajú, o ktorých by malo byť normálne postarané a ktorí nepôsobia v zásade žiadny problém, tak nie, vy do tej, do toho problematického prostredia tej karanténnej stanice, ktorá je poddimenzovaná, podfinancovaná, idete napchať ešte aj psov, ktorí tam nemajú čo robiť a ktorí budú utratení.
Čakal by som, že budeme riešiť kastračné programy, aby sa nám nemnožili psy na uliciach. Čakal by som, že budeme pri vzťahu samosprávy k tejto otázke hovoriť o povinnosti odchytovej služby a útulkoch. Čakal by som, že budeme hovoriť o vymáhaní pravidiel, ktoré sa týkajú čipovania psov, ktoré už je povinné.
Toto sú systémové otázky. A najdôležitejšia, čakal by som, že budeme hovoriť o ilegálnych chovateľoch, ktorí majú neskutočný biznis z týrania psov, kde máme fenky zatvorené v krabiciach v tme päť - šesť rokov, ktoré nerobia nič iné, len rodia štence a potom sú vyhodené do lesa za absolútne neuveriteľných podmienok. Že tu máme biznis s tzv. lacnými šteniatkami, ktorý nikto nereguluje, nezdanený, kde unikajú peniaze štátu. Toto by som čakal, že budeme, pán minister, pri vzťahu so psami riešiť, a nie pár pohryznutí, akokoľvek závažných. Čakal by som, a čo, chvalabohu, je náznak riešenia v tejto novele, že budeme hovoriť o prísnych podmienkach držania psov, ktoré strážia nejaký areál, že budeme definovať tie podmienky, že budeme hovoriť o tom, aké podmienky má spĺňať takýto areál, keď je tam pes bez psovoda, aby sa nestalo to, čo Palovi Hrušovskému, že mu vybehnú takíto dvaja psi pri jeho jarnom rozjímaní do cesty.
Toto sú problémy, ktoré naozaj máme riešiť. A to je vaša zodpovednosť. (Hlas predkladateľa.) A v prípade, že hovoríte, že veď ich riešte, tak ja tú rukavicu dvíham. V parlamente, ako isto viete, v minulom volebnom období bola pracovná skupina, ktorá bola zostavená práve kvôli tomu, aby sa riešila legislatíva ohľadom ochrany zvierat. Bol v nej aj váš pán poslanec, pán Pellegrini, a boli v nej zastúpení všetci, boli v nej zastúpené všetky politické strany a frakcie vo vtedajšom parlamente. V tomto parlamente takisto vzniká taká skupina. Za SMER v nej bude pán kolega Brixi, budem v nej ja, budú v nej iní kolegovia. Ak ste naozaj mysleli vážne, čo ste povedali, že riešte, my máme množstvo nápadov, pán minister, ktoré vám môžeme doniesť, ktoré sú odkonzultované jednak s ochranármi, tak s veterinármi. (Hlas predkladateľa.) Jednoducho kapacity na takúto veľkú legislatívnu iniciatívu, uznáte, má hlavne minister. (Hlas predkladateľa.) Ale ak sa máme, pán minister, ak sa máme naozaj dostať k riešeniu problémov, tak ja nechápem, ako môžete od tohto dať ruky preč?! Naozaj nechápem. Potom je naozaj namieste otázka, či vám ide o dobrú vec, alebo len o pretlačenie zákona.
Ja pevne dúfam, že tento zákon neprejde do druhého čítania, pretože si myslím, že vôbec nerieši problémy, ktoré si on stanovil, že by riešiť mal, a že prinesie viacej zlých výsledkov ako riešení. Som presvedčený, že keď tento zákon prejde, tak počet napadnutých ľudí psami znížený nebude. Ale čo tu určite budeme vidieť, je zbytočné šikanovanie poctivých chovateľov psov. A to by sme nemali dopustiť.
Ďakujem veľmi pekne.
