Videokanál poslanca

Ďakujem, pani predsedajúca. Najprv si dovolím naozaj tú sľúbenú malú vsuvku k rokovaciemu poriadku. Pán minister, predstavte si, že by sme mali, že by ste sa prihlásili do rozpravy bez toho, aby prešli faktické. Potom pán spravodajca, ktorý môže tiež bez toho, aby prišli faktické, a po troch alebo štyroch takýchto rečiach tu máme zrazu dvadsať faktických, pri ktorých nevieme povedať, na koho smerujú. Práve preto je ustanovenie toho rokovacieho poriadku. Jasne hovorí o tom, že sa reaguje na posledného rečníka, tým pádom faktické majú odznieť a potom môžete na základe prihlásenia vystúpiť. Jediný bod, ktorý som k tomu chcel povedať.
Ale poďme k vládnemu návrhu zákona. Treba povedať, že odvtedy, čo bol stiahnutý z rokovania a vrátil sa nám v novej podobe, doznal zmien, že už nemáme úplný zákaz niektorých plemien. A to je určite chvályhodná zmena. Ale stále je v ňom veľa problematických ustanovení. A nebudem sa odrážať len od toho, čo zaznelo v médiách, pán minister. Budem sa odrážať priamo od toho, čo máme napísané v zákone.
Takže prvá vec. Ja úplne s vami súhlasím, čo sa týka definície problému. Áno, to, že psy útočia na ľudí, je problémom v našej spoločnosti, na ktorý by malo byť prijaté nejaké systémové riešenie. Zároveň však sa ale musíme pozrieť na štatistiky útokov psov na ľudí v Európe a potom, keď si porovnávame tieto štatistiky útokov s tým zoznamom plemien, ktorý vy tam, pán minister, predkladáte ako súčasť tohto zákona, tak nám to nejako nesedí. Útočia častokrát pracovné psy - rotvajlery, dobermani, vlčiaci. Napriek tomu ich do skupiny nebezpečných psov nebudeme zaraďovať. Máme tu stredoázijského ovčiaka, kaukazkého ovčiaka, juhoruského ovčiaka. Aký je rozdiel, čo sa týka genetickej výbavy, medzi týmito troma plemenami a výstavným kusom slovenskej kynológie slovenským čuvačom? Boli šľachtení presne na tú istú vec, sú to v podstate rovnako veľké psy, napriek tomu tieto tri plemená na tom zozname sú. A ja nevravím, že tam máme čuvača zaradiť, nedajboh. Len hovorím, že mi tu chýba nejaké zmysluplné triedenie.
Ďalší problém je ten, o ktorom hovoril kolega Fronc, a to sú kríženci. V zákone hovoríte, že kríženec je pes bez preukazu o pôvode, ktorý spĺňa požiadavky podľa všeobecne záväzného predpisu vydaného podľa § 7a písm. a), čo je vyhláška ministerstva, ktorá ale definuje iba náležitosti toho preukazu. Ona nehovorí o tom, že akým spôsobom budeme posudzovať pôvod toho daného kríženca. A v tomto prípade sa dostávam k tomu, že idete riešiť neproblémových chovateľov, to znamená poctivých chovateľov, ktorí majú psov s papiermi, ktorí chodia po výstavách, ktorí sa starajú o čistý genofond svojich vlastných psov.
Ale ľudí, ktorí reálne spôsobujú problémy, to sú tie hlavohrude, ktoré nám prechádzajú po sídliskách s môže byť pitbullom, so stafordšírom, ale takisto to môže byť argentínska doga, alebo to môže byť fila, alebo to môže byť kríženec, ale nemá papiere pes, tak toho týmto nepostihneme. Pretože on povie, to je kríženec, ja nemôžem nijakým spôsobom dokladovať jeho pôvod, a tým pádom sa ma zákon netýka.
Preto hovorím, že systémové nastavenie toho zákona je zlé, lebo tým, že hovoríme len o papierových psoch, to znamená o psoch, pri ktorých je jasne dokladovateľné plemeno, ideme šikanovať hlavne ľudí, ktorí reálne venujú obrovské finančné prostriedky a obrovskú energiu a lásku do chovu psov, na ktorých môžu byť hrdí. A verte mi, že reťazami ovešaná hlavohruď niekde na sídlisku s pitbullom alebo s akýmkoľvek iným psom, uslintaným a zle vychovaným, ktorý skáče na všetko, čo sa hýbe, určite nie je človek, ktorý má psa s papiermi. A tým pádom, keď uvidí takýto zoznam, povie: toto sa môjho psa netýka. K jeho psovi žiadny papier neexistuje. Sám mi určite dáte za pravdu, že keď vidím psa na chodníku, tak kým nemám jeho rodokmeň, tak neviem spoľahlivo určiť, aké je to plemeno, a tým pádom... (Hlas v sále.) No môžem povedať, je to kríženec pitbulla, áno, ale kým zákon sa nevyjadruje ku krížencovi pitbulla a o nejakom pomere alebo o nejakom znaku, o ktorom máme hovoriť, tak v zásade váš zákon teraz problémy s problémovými chovateľmi a psami nerieši.
Druhá vec sú psi, ktorí sú nezvládnutí chovateľom. Môže to byť vlčiak, môže to doberman, môže to byť rotvajler, to znamená pracovní psi. Ak majú naozaj majiteľa, ktorý z nich chce vychovať krvilačnú beštiu, tak z nich krvilačnú beštiu vychová bez ohľadu na to, aké sú genetické predispozície, aj keď ja v niečo podobné vôbec neverím, ale čo ste hovorili, že ak je tam nejaká genetická predispozícia k agresivite.
Inak, ďalšia vec, rodézsky ridžbek, pes, ktorý bol šľachtený na to, aby chytal zbehnutých otrokov, v zozname chýba. Ja by som predpokladal, že presne u tohto psa by sme predpokladali presne to, čo ste hovorili. Ale opäť, keďže ja zoznam nepovažujem za riešenie, iba sa pozastavujem nad zvláštnym spôsobom, akým boli rasy doňho zaradené.
Hovorili ste o individuálnej histórii každého psa, na základe ktorej môžeme vyhodnotiť jeho nebezpečnosť, a na základe toho zaraďujete medzi subjekty, na ktoré je útočené, nielen človeka, ale aj spoločenské zviera alebo hospodárske zviera. Takže ste nepovedali úplne presne vo vašom príspevku, že ide o útok na psa alebo iného človeka alebo hospodárske zviera. Ide o... (Hlas predkladateľa.) No lenže tu je napísané spoločenské zviera alebo hospodárske zviera, alebo človek. A spoločenské zviera a pes nie je to isté. Na tom sa zhodneme. To znamená, že aj pes útočiaci na mačku sa stáva nebezpečným psom? Aj čivava útočiaca na škrečka sa stáva nebezpečným psom, keď dotiahneme túto definíciu do absurdného konca? Nejaká forma agresívneho správania je predsa každému psovi vlastná.
Veď pes si formou vyjadrenia nadradenosti výhražným cvaknutím v podstate komunikuje s ostatnými psami, akým spôsobom medzi nimi funguje hierarchia. Veď psi proste nie sú plyšáci, ktorí sa k sebe správajú len pekne. Ale sú nejaké hranice, v rámci ktorých sa socializujú. Sú nejaké hranice, v rámci ktorých si vymedzujú svoje vlastné pravidlá, a každý normálny chovateľ, by podľa mňa, mal tieto základné veci rešpektovať a nie zneužívať každé vycerenie zubov na to, aby povedal, že tento pes mi útočí na psíka.
Bohužiaľ, dnes mnohí psi sú len karikatúry toho, čo má pes byť. Ľudia predpokladajú, že každého psíka môžu zrazu hladkať, že každé dieťa k nemu môže mať prístup. No samozrejme, že pes, ktorý je vycvičený na to, aby ochraňoval svojho majiteľa alebo strážil nejaký pozemok, tak nemôže byť priateľský ku každému človeku. Ale to neznamená, že to je automaticky agresívny pes a musí byť posudzovaný. Ak on výstražne štekne alebo vycerí zuby, tak to ešte stále nemôže byť považované za útok. Úplne súhlasím s tým, že áno, v momente, keď je majiteľ so psom medzi ľuďmi, má mať psa na vôdzke. Nie je nutné s náhubkom každého, ale dokonca pri väčších psoch, kde by som možnože skôr išiel od kilogramov ako od plemena, aj ten náhubok je patričný. Aj kvôli tomu, aby sa tí psi ochránili pri styku náhodnom, ich vzájomnom, aby si neublížili. Ale myslím si, že tieto ustanovenia jednoducho nie sú poriešené dobre, a tým pádom neriešite problém, ktorý ste definovali na začiatku.
Ďalšia vec v zákone, ktorú píšete, je, že psi so prísneným držaním nemôžu byť chovaní v byte. Pitbull je pes, ktorý má 20 - 25 kg. Je normálnou súčasťou mnohých rodín, žije s deťmi, žije s rodinou, je to teriér, preboha, spoločenský pes. A vy týmto ľuďom idete tých psov jednoducho zobrať, členov ich rodiny! A zároveň 80-kilový pes, nejaký írsky vlkodav, ktorý je väčší ako hociktoré dieťa a mne je po pás, môže byť v byte o 30-ch metroch štvorcových. Tak kde je tu zmysel,  pán minister? Keď psík, ktorý za normálnych okolností, socializovaný, normálne nažíva jednak s ľuďmi, jednak so zvieratami. A mnohí z nich nepáchajú žiadne zlo. Dvadsaťpäťkiloví psi! Zrazu ich vyženieme z bytov ich majiteľov bez náhrady.
Viete si predstaviť, že máte trojročného psa, žijete v byte s rodinou, je členom vašej rodiny a niekto vám ho zoberie? (Hlas predkladateľa: K plénu hovorte, nie na mňa!) Vy ste predkladateľ a vy máte v rukách tú možnosť stiahnuť tento zákon. Neviem si popravde predstaviť, že sa bude rodina, ktorá nemá možnosť sa presťahovať, pozerať roky na to, ako im niekto vyrve psa z rúk, z domácnosti a dá ho niekam inam. Neviem si to predstaviť. A keby to malo aspoň nejaký ušľachtilý cieľ, ale nemá.
Ďalšia veľmi zaujímavá vec je ustanovenie, ktoré sa týka získania výcviku. To znamená, že psa so sprísneným držaním môže mať len človek, ktorý má na to výcvik. Ale vy potrebujete toho psa na to, aby ste získali ten výcvik. Veď vy nemôžete prísť na cvičisko a tam si vyžrebovať nejakého ľubovoľného pitbulla a na ňom získať preukaz! Veď vy musíte cvičiť so svojím vlastným psom. Ale keď ja ho nemôžem mať, ako mám získať preukaz na to, aby som s ním mohol pracovať?! Veď to je nonsens! A nemôžem, to nie je autoškola. Veď predsa výcvik psa je o vzťahu.  A keď preukaz na prácu so psom so sprísneným držaním môžem mať len tak, že pracujem so psom so sprísneným držaním, nemôžem si na čivave získať preukaz na brazílsku filu, tak po tom by som mal mať možnosť. Ja viem, že je tam prechodné ustanovenie, ale to je do konca roka 2013. Akým spôsobom si potom budú ľudia, ktorí chcú pracovať napríklad s brazílskymi filami, ktoré majú rozšírený počet naozaj profesionálnych chovateľov po Slovensku, noví členovia získavať oprávnenie s takýmto psom pracovať? Tiež nevidím zmysel tohto.
Zároveň, napriek tomu, čo ste povedali, pán minister, že nejdeme riešiť psov ako takých, ale iba týchto nebezpečných, mne nie je úplne jasná táto motivácia, že prečo ste sa rozhodli, že toto je priorita, a nie riešiť chov psov ako takých. Pretože v tom, v tej situácii, ktorú máme so psami na Slovensku, by som čakal, že sa budeme v prvom rade zaoberať tým, že máme akútne premnožené psy, že máme preplnené útulky, že máme preplnené záchytné stanice, do ktorých vy idete teraz napchať všetkých tých pittbullov z tých bytov. Už teraz praskajú vo švíkoch! A to riešia iba problémových psov. A vy tam idete napchať, do tých karanténnych staníc, ešte aj tých psov, ktorí majú svojich majiteľov, o ktorých sa majitelia starajú, o ktorých by malo byť normálne postarané a ktorí nepôsobia v zásade žiadny problém, tak nie, vy do tej, do toho problematického prostredia tej karanténnej stanice, ktorá je poddimenzovaná, podfinancovaná, idete napchať ešte aj psov, ktorí tam nemajú čo robiť a ktorí budú utratení.
Čakal by som, že budeme riešiť kastračné programy, aby sa nám nemnožili psy na uliciach. Čakal by som, že budeme pri vzťahu samosprávy k tejto otázke hovoriť o povinnosti odchytovej služby a útulkoch. Čakal by som, že budeme hovoriť o vymáhaní pravidiel, ktoré sa týkajú čipovania psov, ktoré už je povinné.
Toto sú systémové otázky. A najdôležitejšia, čakal by som, že budeme hovoriť o ilegálnych chovateľoch, ktorí majú neskutočný biznis z týrania psov, kde máme fenky zatvorené v krabiciach v tme päť - šesť rokov, ktoré nerobia nič iné, len rodia štence a potom sú vyhodené do lesa za absolútne neuveriteľných podmienok. Že tu máme biznis s tzv. lacnými šteniatkami, ktorý nikto nereguluje, nezdanený, kde unikajú peniaze štátu. Toto by som čakal, že budeme, pán minister, pri vzťahu so psami riešiť, a nie pár pohryznutí, akokoľvek závažných. Čakal by som, a čo, chvalabohu, je náznak riešenia v tejto novele, že budeme hovoriť o prísnych podmienkach držania psov, ktoré strážia nejaký areál, že budeme definovať tie podmienky, že budeme hovoriť o tom, aké podmienky má spĺňať takýto areál, keď je tam pes bez psovoda, aby sa nestalo to, čo Palovi Hrušovskému,  že mu vybehnú takíto dvaja psi pri jeho jarnom rozjímaní do cesty.
Toto sú problémy, ktoré naozaj máme riešiť. A to je vaša zodpovednosť. (Hlas predkladateľa.) A v prípade, že hovoríte, že veď ich riešte, tak ja tú rukavicu dvíham. V parlamente, ako isto viete, v minulom volebnom období bola pracovná skupina, ktorá bola zostavená práve kvôli tomu, aby sa riešila legislatíva ohľadom ochrany zvierat. Bol v nej aj váš pán poslanec, pán Pellegrini, a boli v nej zastúpení všetci, boli v nej zastúpené všetky politické strany a frakcie vo vtedajšom parlamente. V tomto parlamente takisto vzniká taká skupina. Za SMER v nej bude pán kolega Brixi, budem v nej ja, budú v nej iní kolegovia. Ak ste naozaj mysleli vážne, čo ste povedali, že riešte, my máme množstvo nápadov, pán minister, ktoré vám môžeme doniesť, ktoré sú odkonzultované jednak s ochranármi, tak s veterinármi. (Hlas predkladateľa.) Jednoducho kapacity na takúto veľkú legislatívnu iniciatívu, uznáte, má hlavne minister.  (Hlas predkladateľa.) Ale ak sa máme, pán minister, ak sa máme naozaj dostať k riešeniu problémov, tak ja nechápem, ako môžete od tohto dať ruky preč?! Naozaj nechápem. Potom je naozaj namieste otázka, či vám ide o dobrú vec, alebo len o pretlačenie zákona.
Ja pevne dúfam, že tento zákon neprejde do druhého čítania, pretože si myslím, že vôbec nerieši problémy, ktoré si on stanovil, že by riešiť mal, a že prinesie viacej zlých výsledkov ako riešení. Som presvedčený, že keď tento zákon prejde, tak počet napadnutých ľudí psami znížený nebude. Ale čo tu určite budeme vidieť, je zbytočné šikanovanie poctivých chovateľov psov. A to by sme nemali dopustiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Pali, je pravda a bolo to aj zjavné z toho vystúpenia, že nie je to tvoja téma, ale zazneli tam veci, ktoré napriek tomu určite stoja za to, aby sme sa nad nimi zamysleli.
Ja osobne tiež si myslím, že rozmýšľať nad zvýšenou zodpovednosťou majiteľa psa je dobrý smer, akým sa vydať. A presne tam sa nerozlišuje jedno plemeno od druhého, jeden pes od druhého, ale kladie sa zodpovednosť na majiteľa psa podľa toho, ako sa ten daný pes správa. Už len pri tom tvojom zážitku s dvoma vlčiakmi, treba povedať, že tento zákon, ak tie vlčiaky nikdy nikoho nenapadli, tak tento zákon, táto novela ich nijakým spôsobom nerieši. Napriek tomu, že štatisticky máme najviac útokov od psa práve zo strany nemeckých ovčiakov, tak v tom zozname, ktorý predložilo ministerstvo, toto plemeno nie je, lebo to je jednoducho pracovné plemeno. A áno, v tej štatistike sa určite zobrazuje to, že je to najviac používané pracovné plemeno na Slovensku. Ja nemám nič proti tomu, ale ak máme riešiť problém útokov psa na človeka, potom by sme sa mali pozrieť aj na to, že ktoré plemená psov vlastne na tých ľudí na Slovensku alebo v Európe útočia. Viacej poviem vo svojom príspevku.
Ďakujem.

Pán minister, napriek tomu dnu, ktoré ste predviedli opäť ako mnohí iní predstavitelia vašej strany pri útoku na moju osobu, len jednu vec, ste predstaviteľom vlády, ktorá má mandát od tohto parlamentu. Je vyslovene neprístojne, aby ste vy poučovali Národnú radu o jej rokovacom poriadku. Keby ste boli poslanec, môžete pripomenúť, ale je naozaj neprístojné, aby minister vlády, ktorá má legitimitu od tohto parlamentu, prišiel a kázal nám o našich vlastných pravidlách rokovania. Zvlášť, keď nemá pravdu, zvlášť, keď nemá pravdu. A poviem vám k tomu viacej, keď budem za pultíkom.
Čo sa týka toho, čo ste povedali, ony tie problémy sú pomenované dobre, ale riešenie je totálne nezmyselné. Jednak čo sa týka zoznamu plemien a podobne, ako Fero Šebej budem sa tomu venovať viacej vo svojej reči, ale aj niektoré riešenia. Ja nespochybňujem odbornosť niektorých ľudí v tých organizáciách, ale skôr mám dojem, že oni sa len snažili naozaj okresať ten veľmi zlý zákon, s ktorým ste prišli úplne na začiatku. Sám viete, že toto je už asi tretia alebo štvrtá verzia. A už to, čo bolo prvé, bola totálna katastrofa. A toto je už iba menšia katastrofa, ale stále katastrofa. Takže predpokladám, že odbornosť týchto ľudí sa skôr sústreďuje na to, aby vás odhovorila aspoň od tých najhorších vecí, ktoré v tom zákone sú.
Ja sa naozaj snažím byť konštruktívny, ale prosím vás o dve veci. Nepoučujte parlament, zvlášť, keď nemáte pravdu! A poďme k nejakému odbornejšiemu a konštruktívnejšiemu dialógu!
Ďakujem.

Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sme zákon 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií vrátili naspäť na rokovanie výborom, nakoľko pozmeňovák, ktorý podal dnes ráno pán Blanár, významne mení tento zákon, zasahuje do financovania škôl a normatívneho systému, bolo by dobré znovu si ho prebrať na výboroch. A keďže ide tiež o výsledky štrajku učiteľov, keď oni dosiahli nejaké ústupky a teraz im ich v zásade chceme zobrať, tak by bolo dobré, si to naozaj na výbore ešte prebrať.
Ďakujem.

Ja som sa v poslednej dobe rozprával s pomerne veľkým množstvom ľudí, ktorí pracujú priamo v teréne, to znamená, že orientujú sa v tom, ako tá drogová scéna vyzerá, ako sa vyvíja. A treba povedať, že naozaj pri týchto množstvách, o ktorých sa tu rozprávame, nie je možné, nie je možné oddeliť čistého užívateľa od človeka, ktorý občas posunie drogu aj niekomu v jemu blízkej komunite. A teda to, po čom sa tu volá, po čom sa tu kričí, tá jasná čiara, prax nám ukazuje, že ona neexistuje. Preto sa musíme vysporiadavať s tým, akým spôsobom sa títo ľudia, akým spôsobom sú nebezpeční pre spoločnosť. A to má byť hlavným kritériom posudzovania ich trestu.
Čo sa týka, čo sa týka veľkej novely Trestného zákonníka, tiež ja čakám na to, akým spôsobom príde ministerstvo s tým komplexným riešením. A, áno, to, o čom hovorí aj pán kolega Lipšic, to znamená, v podstate dneska český model, to znamená, zadefinovanie gramáže a v kombinácii s koncentráciou účinnej látky je určite aj podľa toho pravidla, o ktorom hovoril Rado Procházka, že vopred by malo byť jasné, je lepším riešením ako individuálna dávka, ktorá okrem toho štát neskutočne veľa stojí, ak by sme ju mali u každého skúmať.
Takže ja si myslím, že tento krok je dobrý. Do jesene, kým nám má prísť tá veľká novela, môžeme pozerať na to, čo to s tou scénou spraví, a poprípade možno potom v rámci tej veľkej novely sa na to pozrieť znovu. Ale nemyslím si, že by niečo zásadne bránilo tomu, aby táto malá novela bola schválená teraz.
Ďakujem.

Braňo, tak ja ti to prečítam, hej? "Považujete drogy za svinstvo?" Moja odpoveď bola: "Tvrdé drogy typu pervitín a heroín určite, zvlášť preto, ako to s nimi vyzerá obchod na Slovensku, keď sú kadečím riedené." "Ale svinstvom sú snáď aj neriedené," povedal pán redaktor. A ja hovorím: "Čistý heroín je pre telo v zásade neškodná vec, resp. ani zďaleka nie je taký škodlivý ako ten, čo miešajú s rôznymi prímesami. Vytvára síce silnú závislosť, ale človek dokáže nejako fungovať. Preto sa napríklad v Španielsku upustilo od metadónovej liečby a silným závislákom dávajú čistý heroín. Nemusia si tak pichať svinstvo z ulice a nemusia sa podieľať na kriminalite. Vďaka predpísaným dávkam čistého heroínu sa vedia zaradiť späť do normálneho života."
K čomu sa mám ospravedlniť, povedz mi? Toto je popísanie stavu a toto je popísanie faktu. To, že Igor Matovič si nedokáže prečítať tri vety za sebou tak, aby pochopil ich v kontexte, to, že niekto si to zjednoduší a dá si to do titulku, nie je môj problém. Ja som popísal stav taký, aký je.
A čo sa týka tej motivácie pre trestné činy, tu sa nehovorí o vyjadrení názoru, tu sa hovorí o tom, a keď bude najbližšie PRIDE, tak si to môžeš ísť pozrieť, že tam človek stojí s ceduľkou "Buzerantov do plynu" a hádže na ľudí kamene. (Reakcia z pléna.) To je o tom. A ten človek patrí do basy. A som presvedčený o tom, že by malo byť aj, by mal mať aj prísnejší trest kvôli tomu, že je takouto vecou motivovaný k páchaniu násilia. Ale súhlasím aj s pánom Lipšicom. Lepšia cesta by bola škrtnúť to úplne. Ale kým máme nejaké motívy, tak tento tam podľa mňa patrí.

Štefan, musím povedať, že si ma veľmi príjemne prekvapil podporou tohto zámeru, a neviem, či je to spôsobené tým, že tvoj brat naozaj reálne má skúsenosti s tým, ako vyzerá tá šedá zóna, ak je to tak, tak som rád, že prax potvrdzuje, že ten zákon je jednoducho potrebné zmeniť.
A ešte sa vrátim úplne na začiatok, my nepotrebujeme celé Desatoro na to, aby bol svet lepším, nám úplne stačí od štvorky ďalej. Ako prvé tri prikázania sú ako vytvorenie vzťahu medzi Bohom a jeho vyvoleným, s jeho vyvoleným nádorom, národom, prepáč, a tam v podstate si iba dohadujú, hej, Mojžiš s Bohom, že my sme Tvoji a Ty si náš Boh, ale všetko to od štvrtého ďalej beriem. Keby platilo vo všeobecnosti, bol by svet oveľa krajším miestom.
Ďakujem.

Ďakujem. Mrzí má, že rodinné, rodinné podmienky pána Lipšica sú také, aké sú, ale chápem, že v niektorých veciach ide rodina na prvé miesto, a rozumiem tomu. Ale rád by som sa vyjadril k tomu, čo tu povedal, lebo v jednej veci s ním zásadne nesúhlasím, v jednej veci s ním v podstate súhlasím.
Začnem tým súhlasom. Áno, v oblasti slobody slova by malo byť zrejme nepostihnuteľné vyjadrenie akéhokoľvek názoru. Len dnešný stav aj v Trestnom zákonníku aj v iných zákonoch nám stále trestá činy alebo názory, ktoré majú špeciálne motivácie. A v jednej veci súhlasím, možno aj pri tejto novele by stálo za to rozšíriť to ešte aj na základe nenávisti na základe náboženského vyznania, lebo, lebo aj v iných, v iných prípadoch to tam je, alebo to zrušiť úplne. A to znamená, buď pôjdeme cestou, ktorú, o ktorej hovorí pán Lipšic, ktorá je legitímna, a ja som ochotný s ňou súhlasiť, to znamená, že vyjadrenie názoru bude netrestateľné vo všetkých prípadoch, alebo keď už máme tresty za vyjadrenie konkrétnych názorov, alebo keď už máme tresty za konanie pri špeciálnych motiváciách, tak buďme potom spravodliví ku všetkým a v prípade, v tom prípade dajme tam aj zvýšený postih na základe nenávisti ku konkrétnej skupine obyvateľstva. A je už mi jedno, či je to na základe náboženského vyznania, politického vyznania alebo na základe sexuálnej orientácie. Ale keď už to tam je, tak tam vymenujme všetkých.
Nie je náhoda zrejme, že spravodajcujem tento zákon. Ja sa tým, že sa venujem oblasti drogovej kriminality, netajím a netajím sa ani tým, že v tejto oblasti mám nejaké skúsenosti, aj keď bolo možné vidieť, že som si to párkrát od ľudí, ktorí nie úplne dobre vedia čítať moje vyjadrenia, zlízol. Niekoľko ľudí, s ktorými som vyrastal, je mŕtvych kvôli tvrdým drogám. Niekoľko z mojich najbližších ľudí boli veľmi blízko dnu a len s veľmi veľkým šťastím sa dostali z toho, že osobné peklo drogovej závislosti je pre nich dneska minulosťou.
Ja som posledný človek, pán Lipšic, posledný človek, ktorý by zľahčoval tragédie, ktoré páchajú drogy v našej spoločnosti. Ale musím povedať, bohužiaľ, že aj vy osobne ste zodpovedný za stovky rodinných tragédií, ktoré sú spôsobené nezmyselným nastavením niektorých paragrafov Trestného zákonníka. Že ľudia, ktorí zvlášť pri marihuane a mäkkých drogách boli prichytení naozaj s mizivými množstvami, kvôli tomu, že nepoznali zákon, kvôli tomu, že nemali dobrých advokátov, kvôli tomu, že nevedeli využívať svoje možnosti, čo je napríklad § 39, o ktorom ste hovorili, skončili s tvrdými trestmi a skončili niektorí aj v base.
Podľa mňa to, čo hovoríte, že, že hovoríme v prvom rade o díleroch tvrdých drog, nie je pravda a ja veľmi rád si pozriem, veľmi rád si pozriem tú štatistiku z prokuratúry, lebo keď som ju pozeral naposledy, tak väčšina, väčšina postihov za drogovú kriminalitu sa týkala práve marihuany. A keď sa pozrieme na to, že čo ten Trestný zákonník hovorí dnes, to jest viac ako 10-násobok bežnej dávky, tak môžme hovoriť o piatich gramoch sušenej rastliny. Už pri piatich gramoch sušenej rastliny podľa vašej definície a podľa toho, čo ste tu povedali, hovoríme o dílerovi, ktorý si zaslúži basu. Som presvedčený o tom, že to tak nie je, že drtivá väčšina z tých ľudí, ktorí sú s takýmito množstvami marihuany prichytení políciou, nie sú díleri, majú to pre vlastnú spotrebu, sú užívatelia a tá drogová sadzba je pre nich jednoducho neprijateľná. Tá trestná sadzba za túto drogovú kriminalitu je jednoducho neprijateľná, a preto je dobré, že sa touto novelou tá spodná hranica trestnej sadzby posúva ďalej, posúva dole.
Hovorili ste o situácii na súdoch. Pozrime sa teda aj na to, že ako tá situácia vyzerá z pohľadu toho jednotlivého užívateľa. Ak máme človeka, ktorý je prichytený s piatimi gramami marihuany a ide na súd, nie je povinné, aby mal zástupcu. Nemusí mu ho štát prideliť a veľká väčšina týchto ľudí sa stále na súdoch obhajujú sami. Nevedia o tom, že existuje § 39, nevedia o tom, že môžu využiť túto možnosť na mimoriadne zníženie sadzby. Prokurátor si na to určite nespomenie, lebo jeho úlohou je potrestať páchateľa čo najtvrdšie, sudca detto. A máme ľudí, ktorí nám naozaj pri malých množstvách marihuany končia zavretí v base, a to sú tiež osobné tragédie ľudí a ich rodín, pán Lipšic, ktoré sa dejú a stále sa, diali sa a stále sa dejú. A ak existuje priestor na to, aby sme s tým mohli niečo urobiť, tak by sme to urobiť mali.
Vy ste hovorili o tom, že by sme sa nemali všeobecne zaoberať drogovou politikou, no lenže my sa ňou zaoberať musíme, pretože je jednoducho nastavená zle. Váš vzor Spojené štáty americké, ktoré rozpútali vojnu proti drogám, sú dnes v situácii, keď máme štáty, kde už je marihuana legálna pre rekreačné použitie. To znamená, že sami pochopili, že to jednoducho nebola dobrá cesta, že tá cesta nefunguje, že tá cesta je mimoriadne drahá, zvyšuje počty užívateľov, zvyšuje objemy drog na trhu, zvyšuje silu mafie, zvyšuje silu teroristických skupín napojených na drogové kartely v krajinách, kde sú drogy produkované, a jednoducho tá cesta nefunguje. Poprední odborníci pri OSN v júni 2011 vydali správu, ktorá jednoznačne hovorí, že vojna proti drogám zlyhala a musíme začať politiku voči drogám meniť.
Potom tu máme krajiny ako Holandsko alebo napríklad Španielsko, kde sa vydali cestou liberalizácie a vydali sa cestou takzvanej Harm reduction politiky, ktorá vychádza z toho, že, áno, máme v spoločnosti vždycky ľudí, ktorí drogy chcú brať a berú. A na rozdiel od toho, čo hovoril pán Hrušovský, nemyslím si, že prvoradou úlohou štátu je bojovať proti drogám. Myslím si, že prvoradou úlohou štátu v tejto otázke je znižovať ujmu na úrovni občana a jeho rodiny a blízkeho okolia za každých okolností. To znamená, robiť komplexné opatrenia, ktoré zabezpečia, že jednak užívateľ, jeho rodina, jeho najbližší alebo potencionálny užívateľ si sami sebe ublížia čo najmenej. To je definícia Harm reduction.
A to znamená, že nie ako sa dialo opäť za minulých vlád, že sa znižovali kompetencie orgánov, ktoré mali zabezpečovať drogovú kriminalitu štátu. Nie, že sa kládli prekážky terénnej práci po celom Slovensku. Nie, že keď sme mali terénneho pracovníka, ktorý si po dvoch rokoch konečne získal dôveru v prostredí, v ktorom sa drogy predávali, tak na základe toho, že ho tam uvidel nejaký policajt, tak sa tam spravila razia a on mohol začať svoju prácu robiť od začiatku. (Reakcia z pléna.)
Áno, len užívateľ, ešte raz, môže byť aj človek s piatimi gramami marihuany, ktorý podľa tohto zákona ešte, už môže byť nad hranicou 10-násobku dennej dávky, lebo už len tá definícia 10-násobku, pán Lipšic, je nezmysel. Každý jeden človek, ktorý je prichytený s drogou, keby si bol vedomý toho, že si môže dať spraviť psychiatrický posudok, lebo podľa zákona dávka musí byť vypočítaná na neho, tak sa tento štát nedoplatí. My sme platili 350 eur minimálne za každého jedného človeka prichyteného s drogou. Veď to je nonsens! Chvalabohu, sa to nedeje, ale to len preto, že ľudia nevedia, že si to môžu vypýtať.
Preto aj v tejto oblasti určite treba zákon zmeniť a treba prejsť k definícii, ktorá bude kombinovať hmotnosť s koncentráciou účinnej látky, lebo potom bude jasné, čo tam máme, a nebudeme musieť našívať konkrétne množstvo drogy, ktorá bola nájdená, na špecifikovanú potrebu užívateľa, u ktorého bola nájdená.
Tých dier je tam strašne veľa. Ale tento jeden krok je krok správnym smerom. Pretože nemusí pri užívateľoch sa využívať potom § 39, nemusí sa prihliadať, nemusí sa robiť výnimka z pravidla, ale pravidlo samotné umožní nižšiu sadzbu trojročnú s podmienkou a probačný dohľad by mal zabezpečiť, aby sa takýto človek z tej siete drogovej kriminality dostal. (Reakcia z pléna.)
Áno. Ale ešte raz, väčšina tých ľudí, Pali, nemá advokáta. Nikto nevie, že ten paragraf sa na tom pojednávaní môže využiť. Veď keď hovoríme o praxi, tak o nej hovorme z obidvoch strán. A prax je taká, prax je taká, že títo ľudia, ktorí sa častokrát zastupujú sami, sú vystavení šikane zo strany súdu, zo strany prokuratúry a sú ukladané oveľa vyššie tresty, než je spoločenská závadnosť ich konania. A keď sa pozrieme na 34. paragraf Trestného zákona, ten hovorí, že "pri určovaní druhu trestu a jeho výmere sa prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy". Len to sa nedeje. (Reakcia z pléna.) To sa ne... (Reakcia z pléna.) Áno, ale zároveň, keď už je díler, tak tam ani len nemôžme hovoriť o tom, že by išlo sa nižšie, pretože spôsob a spoločenská závažnosť jeho konania je vyššia. (Reakcie z pléna.) Je vyššia.
Preto, ešte raz, nikto, kto ma pozná, nemôže povedať, že by som nadržiaval drogovým dílerom. To určite nie. Zničili životy mnohých ľudí, ktorí mi boli srdcu blízki, a veľmi dobre viem, čo je to stáť vedľa človeka, ktorý stratil svoju vlastnú osobnosť, stratil život zo svojich vlastných rúk a človek je bezmocný, lebo nevie, akým spôsobom mu má pomôcť. Verte mi túto skúsenosť. Nechcel som ju mať, ale mám ju.
Preto som posledný, ktorý by sa zastával človeka, ktorý si z nešťastia iných ľudí robí výhodný biznis. Ale zároveň tu máme ľudí, ktorých závadnosť a spoločenská ujma ich konania je malá a drogy sú súčasťou ich života, nešíria ich okolo seba, nežijú z toho, nerobia si živobytie z nešťastia iných ľudí, napriek tomu na základe doterajšej dikcie zákona častokrát prepadli sitom. A, áno, sú tam aj také modelové prípady, že chytili ho s piatimi drogami trávy, išiel do basy a odtiaľ po dvoch-troch rokoch išiel ako perfektne vyškolený heroínový díler. Pretože tým prostredím, s ktorým sa tam stretol, z neho toho dílera spravilo.
Tomuto musíme zabraňovať, musíme mať vyrovnaný prístup a musíme oveľa viacej myslieť na znižovanie ujmy na úrovni ľudí, než na ideologické klapky, ktoré máme mnohí nasadené na svojich vlastných očiach.
Ďakujem.