Videokanál poslanca

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 607 z 15. augusta 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom je zaviesť informatívne stretnutie manželov u mediátora, potvrdenie, o ktorom bude náležitosťou podania návrhu na rozvod manželstva.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 607.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, skončil som.

Pán predseda, áno, padla dohoda nie všetkých na tom, čo hovoríte, ale veľmi dobre viete, že po každom grémiu, keď padne takáto dohoda, buď vašimi ústami, alebo ústami niekoho iného z grémia na návrh klubov alebo jeho samotného musí prísť procedurálny návrh a musí Národná rada schváliť procedúru, ktorá bude nasledovať podľa dohody, ktorá na grémiu padla.
Takže, a tiež ste boli svedkom toho, že ja som nebol spokojný s tou dohodou. Nepovažujem ju za dohodu celého grémia a bolo chybou človeka, ktorý viedol schôdzu, neviem, kto to práve bol, že nebol daný procedurálny návrh, ktorý by bol odhlasovaný plénom. A súhlasím tým pádom úplne s kolegom Procházkom, hlasovanie musí nasledovať bezprostredne po rozprave.
Ďakujem.

Richard, po tej tvojej reči mi došlo, že v podstate tieto večerné seansy majú niečo do seba. Smeráci tu nie sú. Namiesto nich sú tu ľudia, ktorí pri tej otvorenejšej, trošku voľnejšej atmosfére komunikujú s tým, čo sa deje v parlamente. Máme čas sa porozprávať, máme čas si vymeniť názory a máme čas povedať v dobe internetu, kedy každé slovo ostane zaznamenané naveky, ako sa veci majú. A možno, možno sa naozaj stane, že z týchto prejavov, z týchto do nocí vytlačených rečí záznamy budú populárne, že ľudia si ich budú púšťať, že si ich budú pozerať, že práve v nich budú nachádzať to pomenovanie zla, ktoré máme možnosť sledovať okolo nás v našej spoločnosti. Že budeme mať možnosť takto po večeroch, keď nás sem SMER vytlačí, povedať dosť, že jednoducho demokracia sa nedá ohýbať donekonečna, že ľudia potrebujú nejakým spôsobom prejaviť svoj názor kultivovane a že sa nedá naveky z pozície moci ignorovať, že je tu aj niekto iný.
Takže ak sa nám aj v budúcnosti stane, že nás zase vytlačia po siedmej hodine, ja sa na to popravde už aj teším, celkom som si zvykol.
Ďakujem.

Igor, ja som presvedčený o tom, že jednou z našich povinností je aj pri radikálnych prejavoch niektorých ľudí vo verejnosti vysvetľovať, prečo parlament má zmysel. Prečo napríklad v anglickom parlamente tie čiary, ktoré oddeľujú opozíciu od koalície, sú tak ďaleko od seba, aby boli na dĺžku dvoch mečov. Prečo vznikali parlamenty, aby sa ľudia nerezali, nebili na uliciach, ale aby bolo jedno miesto, na ktorom sa zhodnú, že si to vyrozprávajú a vytvoria pravidlá pre všetkých.
Slováci mali to šťastie, že celú svoju históriu preberali pravidlá parlamentarizmu a vedenia štátu od niekoho iného. My sme si nezažili, čo to je, že sa kvôli pravidlám rokovania nejakého orgánu zabíjali ľudia medzi sebou a na základe toho bolo nejaké pravidlo prijaté. A nechcime a nepodporujme, aby verejnosť sa dostala do situácie, že začne preberať veci do svojich rúk.
Ja som za priamu demokraciu, som za občiansku spoločnosť, som za to, aby ľudia participovali na moci, lebo v konečnom dôsledku, tak ako ústava hovorí, tá moc pochádza z ich rúk. Ale netolerujme bláznov, ktorí pobehujú po parlamente s tým, že nás idú vystrieľať. Netolerujme bláznov, ktorí nemajú základné štipky slušnosti ani k ženám, ani k ľuďom, ktorí nás sem prišli pozrieť na deň otvorených dverí. Takisto ako nebudeme tolerovať zlodejov, ignorantov a rozkrádačov tohto štátu, tak aj medzi ľuďmi oceňujme slušnosť, dialóg a otvorenú občiansku spoločnosť.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, vážení hostia, často mávam pred očami tú grandióznu otváraciu scénu filmu od "Fica do Fica". Ako traja najvyšší ústavní činitelia držia tie tri prúty, smejú sa do kamier, vysvietený Bratislavský hrad, prezident, ktorý porušuje ústavu a ani sa len nenechá posúdiť Ústavným súdom, či tak je, alebo nie. Predseda parlamentu, ktorý namiesto úcty k pravidlám a parlamentarizmu ide zavádzať parlamentnú stráž. A tento? (Rečník ukázal na maketu zobrazujúcu premiéra.)
Bezprostredným dôvodom na zvolanie tejto mimoriadnej schôdze, ktorej cieľom je odvolanie predsedu vlády Slovenskej republiky z jeho funkcie, bolo bezprecedentné odhalenie prepojenia vlády Slovenskej republiky s finančnými skupinami, v prospech ktorých vláda SMER-u na čele s Robertom Ficom koná. Avšak ani zďaleka to nie je jediným dôvodom. Ak ideme odvolávať celú vládu, hovorme o vláde ako takej. Povedzme znovu, že toto je posledná kvapka, a nie posledná kvapka v pohári. Toto je posledná kvapka v sude, v ktorom by si moji synovia zaplávali hocikedy.
Vláda pod vedením Roberta Fica zlyháva. Zlyháva v základných úlohách, nezvláda spravovať štát. Totižto spravovať štát tak, aby to bolo v prospech všetkých jeho občanov a celej spoločnosti. Robert Fico nie je premiérom bežných ľudí. Robert Fico je premiérom skorumpovaných finančných a záujmových skupín, oligarchov, všetkých tých, ktorí systematicky tunelujú zdroje a mentálny duchovný aj finančný potenciál tejto krajiny. Je premiérom predovšetkým tých, s ktorými sa mu oplatí robiť biznis. Občania tejto krajiny nie sú pre Roberta Fica a vládu SMER-u partnerom. Sú len zdrojom hlasov, balamutenou masou, sú len tými, ktorí raz za štyri roky planými sľubmi istôt sú zvedení k urnám a dajú mu mandát.
Za jeden a pol roka sme mali nespočetné množstvo možností sa o tom presvedčiť. Vláda Roberta Fica odmietla pomôcť slovenským učiteľom k lepším podmienkam pre ich prácu a život. Presadila zákony, ktoré zhoršujú situáciu škôl a centier voľného času a obmedzujú slobodu vzdelávania. Namiesto progresu zvolila regres, namiesto školstva 21. storočia, ktoré má byť zamerané na potreby dieťaťa, študenta, buduje školstvo rokov sedemdesiatych. Lebo normalizačné školstvo je to, čo je vláde SMER-u a Roberta Fica blízke. Z neho vzišli a o jeho návrt sa usilujú. Je výsmechom každého študenta v tomto štáte, že bývalý agent ŠtB a človek, ktorý po revolúcii v ´89. v prvej diskusnej relácii v STV obhajoval stále Komunistickú stranu, je dnes štátnym tajomníkom ministerstva školstva. To je hanba! Hanba!!! Ja tomu normálne neverím. Že človek, ktorý bol platený za to, že slúžil totalitnému režimu, má rozhodovať o tom, akým spôsobom sú učené naše deti! No to je neuveriteľné!
Učitelia a študenti teda podporu tejto vlády nemajú. Oligarchovia áno. Zákon o významných investíciách je toho dôkazom. Zjednodušenie vyvlastňovania majetku nie je v prospech slovenskej spoločnosti, je v prospech biznis kamarátov tejto vlády. Tak ako kúpa SPP od EPH, ergo J&T.
Robert Fico a jeho vláda nekonajú v prospech občanov ani v otázkach justície, prokuratúry a polície. Napriek tomu, že máme právoplatne zvoleného generálneho prokurátora Dr. Čentéša, Robert Fico presadil zvolenie a vymenovanie niekoho iného, zhodou okolností človeka, ktorý s ním trávil študentské chvíle na tej istej internátnej izbe. Náhodička.
Justícia na Slovensku je stále vedená Štefanom Harabinom. Premiér Robert Fico vo svojej prvej vláde predal justíciu Mečiarovi a jeho ľuďom. A bez Roberta Fica by ani dnes nebolo Štefana Harabina, tak ako ho poznáme.
Pod vedením vlády Roberta Fica koná polícia proti záujmom občanov tejto krajiny. Mafiáni si robia, čo chcú, oligarchovia korumpujú, drogoví díleri odsúdení na 22 rokov sa možno dočkajú otvorenia svojho nového, svojho prípadu, tak ako Baki Sadiki. A oligarchovia korumpujú, politici im slúžia, a nikoho to nezaujíma vo vláde.
Ale to, odkiaľ berie informácie novinár Tom Nicholson, informujúci o prepojeniach politiky a mafie či rozkrádaní štátneho majetku, to polícia rieši. Človek, ktorý investigatívne pracuje ako novinár v tomto štáte dlhé roky, nie je novinárom podľa polície Slovenskej republiky? Veď to je smiešne.
Vyšetrovanie spisu Gorila trvá večnosť, ľudské i finančné zdroje naň chýbajú. Ale na razie na diskotékach, kde sa nájde pár gramov marihuany či napálené cédečká, sú k dispozícii stovky policajtov, obrnené autá a psy. Razie, na ktorých je nájdených toľko trávy, ktoré obsahuje bežná internátna izba. A 16-ročné deti hodiny pripútané k stolom sú podrobované nezmyselnému utrpeniu zo strany kukláčov, bijúcich decká pažbami svojich zbraní. Takto jedná polícia na Slovensku. Vláda pod vedením Roberta Fica nedokáže prácu polície nasmerovať tak, aby konala v prospech spoločnosti. Nedokáže, lebo nechce. Lebo rozosievanie strachu jej vyhovuje.
Robert Fico a vláda SMER-u sú katastrofou pre slovenskú ekonomiku. Podnikateľské prostredie sa zhoršuje a pracovné miesta sa strácajú. Len za rok a pol tejto vlády zmizlo 24-tisíc pracovných miest. A nie kvôli kríze. Nie kvôli kríze. Dvadsaťštyritisíc stratených pracovných miest má na svedomí vláda SMER-u. V susednom Česku za také isté obdobie pribudlo 66-tisíc pracovných miest. A zhodneme sa na tom, že otvorenosť našich ekonomík a trhové prostredie je veľmi podobné.
Vláda Roberta Fica je vládou ekonomického a hospodárskeho diletantizmu. A čo je horšie, premiér Fico sa utieka k útokom a vzbudzovaniu nenávisti. Len si pripomeňme jeho jedno vyjadrenie. Citujem: "Naša nezamestnanosť je sfarbená rómskou menšinou, inak by bola na rovnakej úrovni, ako majú okolité krajiny." Toto je premiér sociálnej vlády, ktorá má spájať a chrániť slabých? Kto je na Slovensku slabší ako deti v osadách? Kto? Je neprijateľné, aby mal predseda vlády takéto vyjadrenia. Namiesto lacného, ale o to nebezpečnejšieho rasizmu a demagógie potrebuje Slovensko vládu, ktorá bude s negatívnou ekonomickou situáciou bojovať a všetkými silami sa bude snažiť o zlepšenie ekonomickej situácie slovenských domácností.
Robert Fico a vláda SMER-u sú aj politickým nešťastím pre túto krajinu. Vláda jednej strany a jedného muža nemá rada demokraciu. Keď som pri programovom vyhlásení vlády hovoril, že tejto vláde sloboda smrdí, tak rok a pol jej fungovania to dokázal. Nechcú sa s nikým deliť o moc, nechcú sa nechať kontrolovať, nechcú nikoho počúvať, hrajú trápne politické hry na rozdeľovanie a panovanie, rozdeľujú si opozíciu na štandardnú a neštandardnú, len aby sa náhodou na chvíľu nespojila a nehovorila jedným hlasom.
Postupnými krokmi deformujú parlamentnú demokraciu a cieľavedome oslabujú parlament. Keď predseda parlamentu, ktorý má konať z pozície druhého najsilnejšieho ústavného činiteľa tejto krajiny, nedokáže ani upratať ministrov vlády, ktorá tomuto parlamentu zodpovedá, aby sedeli na svojich miestach, keď sa ich chce poslanec niečo spýtať.
Boli sme a sme svedkami ignorácie interpelácie zo strany ministra vnútra, neúčasti ministrov na výboroch, neopodstatneného schvaľovania mnohých vládnych zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, predkladania dôležitých vládnych zákonov v podobe poslaneckých návrhov.
Vláda SMER-u sa snaží oslabiť demokraciu aj v jej najsymbolickejšom bode - voľbách. Obmedzovanie občianskych kampaní, okliešťovanie volebných komisií, zákaz zverejňovania volebných prieskumov v predvolebnom období, to všetko sa SMER-u a Robertovi Ficovi nepáči. Lebo je slabý a zbabelý. Takto sa nespráva vláda, ktorá má rešpekt k zákonom, parlamentu, demokracii. Takto sa správa vláda, ktorá sa demokracie bojí.
Zla, ktoré spôsobuje Robert Fico so svojou vládou, je veľa. Pre mňa osobne ako politika a filozofa je najbolestivejším ich prístup k dialógu, k reflexii, ku kritickému mysleniu. Vláda SMER-u nediskutuje, nepremýšľa, neprehodnocuje. Vláda SMER-u vie. Buď vlastnou hlavou, alebo hlavou toho, kto zaplatil.
Opozícia a občianska spoločnosť nie sú vnímaní ako partneri, ktorých je potrebné prizvať do diskusie. Príklad diskusie, v úvodzovkách, ktorá akože prebehla k ústavnému zákonu o konflikte záujmov, len ukazuje, že sme sa tu rok naťahovali a snažili sa dopátrať k nejakej forme zákona, ktorý by stransparentnil nakladanie s majetkom politikom a nakoniec nám aj tak do rúk bol daný jeden vykastrovaný dokument, ktorý na súčasnej situácii takmer nič nemení.
Vláda SMER-u sa na diskusiu hrá. Na prácu s opozíciou hrá, na rešpektovanie občianskej spoločnosti sa len hrá. Nechce mať partnera, nechce mať dialóg.
Táto vláda vníma tretí sektor ako nepriateľov, rušivé elementy, s ktorými treba čo najrýchlejšie skoncovať. Je to prejav ducha normalizácie, ktorý ovláda myseľ Roberta Fica a vlády jednej strany.
Milan Hamada, významný slovenský literárny vedec a filozof, vo februári 1998 napísal: "Nikto a nič nemôže ohroziť väčšmi ako naša vlastná rezignácia na zachovávanie a kultivovanie ľudských, etických hodnôt a kritického myslenia." Nič nás nemôže ohroziť viac.
Vláda vedená Robertom Ficom je pre mňa zosobnením takejto rezignácie. Je načase túto rezignáciu jednoznačne odmietnuť a premiéra Roberta Fica odvolať.
Ďakujem.

Pán podpredseda... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Kľud. Kľud v sále prosím.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Pán podpredseda, žiadam vás o vyhlásenie trojminútovej prestávky a tento čas, prosím, využite na komunikáciu s Kanceláriou Národnej rady, aby sa umožnil vstup ľuďom čakajúcim do parlamentu, ktorí chcú vidieť priebeh tejto schôdze, do kinosály. (Potlesk.) Nevidím žiadny dôvod a neviem o žiadnych technických problémoch, ktoré by zabraňovali tomu, aby boli občania vpustení do parlamentu a mohli v kinosále pozerať priebeh tejto schôdze. (Doznenie potlesku.)

No veď preto hovorím, že mám procedurálny, že ja počkám...

Ďakujem, pán kolega Hrušovský, niekto musel začať. Niekto musel začať. Nemyslím si, že pán predseda dneska tlačovkou začal dobre. Tvoj príhovor mi príde ako lepší začiatok. A ak máme naozaj začať, tak na začiatku musíme povedať, že kde sa stala chyba. A musí to povedať každý sám u seba. Nemôže to opäť skončiť hádzaním viny z jednej strany na druhú, prázdnymi rečami o samobitkách a nezmyselnými obvineniami, pretože v tom momente sa opäť dostávame do toho bludného kolotoča, z ktorého sa nebudeme vedieť dostať von.
Ak nebudeme schopní každý sám za seba a sami pred sebou a pred svojimi vlastnými voličmi si povedať, že niektoré veci sme možno urobili pre rýchle nahnanie si voličských hlasov, ale poškodili sme tým budovu a inštitúciu, ktorú máme reprezentovať, tak takéto príhovory budeme, obávam sa, počúvať stále častejšie.
A východisko je jednoduché. My pravidlá máme. Ale ak tie pravidlá budú platiť pre jedných a pre druhých nie, ak interpretácia pravidla podľa toho, ako sa hodí, bude nadradená tomu, aby platilo vždy, ak tí, ktorí majú moc, budú pravidlá zneužívať vo svoj prospech bez ohľadu na to, kto vládne a kto má väčšinu, z tohto marazmu sa nedostaneme.
Takže možno ani nie zmena rokovacieho poriadku, možno ani nie tvrdšie zásahy, skôr uvedomenie si, čo v tom rokovacom poriadku je napísané, na čo slúži, a začať ho konečne dodržiavať.
Ďakujem.

Richard, som veľmi rád, že si dal aj správe, o ktorej sa tu má rokovať, širší kontext, lebo presne tak isto ako v rodinnom rozpočte zrazu vznikne dlh z maličkých čiastiek, že niekto jazdí rýchlejšie než by mal, že si nedáva pozor na auto, že potraviny kupuje drahšie, než na ktoré má, a po euričkách sa to vyskladá a zrazu proste tá výplata, ktorú dostáva, mu nestačí a jeho dlh narastá. Poprípade dáva tam, kde by nemal, a ešte sa nestará o vlastný rozpočet, tak k tomu ešte to rozkrádanie a rozdávanie, ktoré je na štátnej úrovni, z tých vo vzťahu k štátnemu rozpočtu malých čiastiek a možno niektorých aj väčších, nakoniec vzniká ten problém, o ktorom sa tu rozprávame.
Treba povedať, že tých dvanásť káuz, ktoré si menoval, je iba vrchol ľadovca, že to je iba ukážka tej hniloby a rakoviny, ktorá je prerastená ale celou správou nášho štátu, že plytvanie, míňanie peňazí, ktoré nie sú ľudí, ktorí ich majú v rukách, ktoré prichádzajú od občanov, je jednoducho diagnóza. A presne tak isto, ako sa správa štát, ako ukazuje príklad, tak podľa neho častokrát postupujú aj úradníci na úradoch, lebo si budú myslieť, že keď sa nedíva nikto na prsty štátu, tak sa nebude dívať na prsty ani im. Príklad by mohla byť napríklad aj Sociálna poisťovňa, príklad by mohli byť niektoré štátne podniky, ktoré boli v strate za Fica, za vlády Ivety Radičovej sa dostali do čiernych čísiel. A čo sa tam deje teraz? Iba sa vytešili, že im tam peniaze ostali a zase miznú.
Ďakujem.

Ďakujem, Ivan. Jedna vec, ktorá ma mimoriadne teší o 3.04 ráno, je, že ešte stále ostáva energia na to, aby sme hovorili o ideologických rozdieloch. Pretože presne to je to, čím sa tu snaží futbalista, ktorý tu pred nami stojí od večera, maskovať ten kšeft. On to chce predať ako ideologickú vec. On to chce predať akože v rámci pseudosociálnej demokracie, ktorá myslí na ľudí, im na tom plyne možno tých 20, 30 centov ušetrí, ale zároveň druhou rukou na dlhoch, ktoré budeme splácať my, budú ich splácať naše deti a možno ešte aj ich deti, nakoniec vyrába to, že tu máme dneska dlh cez 7-tisíc eur na každého obyvateľa tohto štátu. Toto je ten spôsob šafárenia.
V priebehu šiestich rokov zdvojnásobenie štátneho dlhu, a to len preto, že sa tu nemyslí na to, aký je záujem štátu, aký je záujem občanov. Myslí sa na záujmy tých, ktorým bolo niečo v byte na Vazovovej alebo ešte v iných konšpiračných bytoch a miestach a kávičkách a koňačikoch a vínečkách sľúbené.
To znamená, nemáme tu vládu, ktorá je sociálna. Nemáme tu vo vláde sociálnu demokraciu, máme tu vo vláde firmu zostavenú finančnými skupinami, ktorá háji ich záujmy, nie záujmy ľudí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)