Videokanál poslanca

Richard, ja súhlasím s tým, že o tej takzvanej skratke, ktorá je populárna a veľmi nepresná a hovorí sa jej rómsky problém, je treba začať hovoriť a je treba predkladať reálne riešenia. Nemyslím si, že len ľudia, ktorí sa hrajú na humanistov, predkladajú tie riešenia. Myslím si, že tie riešenia predkladá mnoho ľudí, ktorí reálne humanistami sú, a ja SaS ako stranu, ktorá obhajuje hodnoty humanizmu, takisto pokladám a myslím si, že posilňovanie možností ľudí k slobodnému výberu v akejkoľvek oblasti, ktorá ich nepoškodzuje, je súčasťou humanizmu ako takého. A preto si myslím, že netreba zbytočne polarizovať tú diskusiu na tých, ktorí o tom nič nevedia a dávajú plané návrhy, a potom na tých, ktorí to jasne poznajú, lebo to je presne, to je presne ten slovník ľudí, ktorí, ktorých zástupca vyhral v Banskej Bystrici župné voľby.
Našou úlohou je ukazovať, že problémy, ktoré on tvrdí, že pomenúva, pomenúva nepresne a že riešenie, ktoré on tvrdí, že prináša, nedosahuje výsledky. Naša úloha je prinášať poctivé riešenia a ukazovať na problémy, ktoré tieto riešenia prinášajú. Preto tento zákon nepovažujem za jedno z riešení takzvaného rómskeho problému. Považujem ho za riešenie problému, ktorý, ktoré, ktorý tkvie v tom, že niektorí ľudia jednoducho nemajú priestor na to, aby mohli uživiť väčší počet detí. A akákoľvek ideologická nálepka tomu problému môže len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Štefan, hovoril si o zásahu do integrity človeka. Predstav si, že je niekto v situácii, keď vie, že robí absolútne maximum pre to, aby uživil seba, svoju partnerku alebo svojho partnera a dajme tomu tri alebo štyri deti, ktoré majú. Zistí, že je na úplnej hrane svojich síl a schopností aj finančných možností, a takýto človek jednoducho nebude mať možnosť s tým procesom plodenia detí 100-percentne niečo urobiť. Dajme tomu splodí ešte jedno alebo dve a keď už sa dostane za tú hranu svojich vlastných možností, tak jednoducho sa tá rodina začne rútiť, lebo už nemá prostriedky na to, aby dokázala vyžiť. To, to je zásah do integrity človeka, ktorý by určite stál za zváženie.
Hovoril si o tom, že, že treba myslieť aj na zdravotníkov, ktorí by museli tie úkony vykonávať, ale ten zdravotník, ktorý by ho vykonával, on by vôbec nevedel, že odkiaľ je ten úkon platený, že ten, či si ten, či si ten klient za to platí sám, alebo či je platený z verejného zdravotníctva. To znamená, že prejdenie alebo neprejdenie tohto zákona by na toho zdravotníckeho pracovníka nemalo absolútne žiadny vplyv, lebo on by vykonával to, čo vykonáva aj doteraz, akurát niektoré tie úkony by zaplatil štát. To by bol jediný rozdiel.
A to, čo si hovoril o tých dvoch ženách, že dve ženy, dve ženy sa dali umelo oplodniť vo vašej obci a obidve zomreli. Existuje jedna zásada, ktorá hovorí, že korelácia nie je kauzalita. To znamená to, že dve straky preleteli ponad môj dom a v ten istý deň sa mi zapálil vianočný stromček, je, sú veci, ktoré sa vyskytli v ten istý čas, ale nemajú spolu žiadnu logickú súvislosť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, to zmenšenie žalúdka, musím povedať, že je logická chyba, ktorej ste sa dopustili vo vašom, vo vašom príhovore, lebo na rozdiel od situácie, ktorá je predmetom tejto novely, zmenšenie žalúdka reálne ohrozuje možnosť človeka prežiť. Bolo niekoľko prípadov, kedy na základe zmenšenia žalúdka, ktoré nebolo teda buď vykonané správne, alebo nebol odhad toho, koľko, akú časť toho žalúdka treba zobrať, jednoducho bola narušená možnosť toho človeka metabolizovať stravu a jednoducho buď mal veľmi vážne, veľmi vážne problémy do konca života, alebo niektorí na to životom doplatili, čo by som rád videl nejaké štatistiky, čím je sterilizácia život ohrozujúcim zákrokom. To znamená, že tá analógia môže na prvý pohľad byť správna, ale správna nie je.
Druhá vec, vy ste zabudli, a to sa, to sa tomu dosť čudujem, že to zdravie podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je širšie definované. Zdravie podľa WHO je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, kde, samozrejme, vy môžte pomeriavať tie jednotlivé časti, či telesná je na prvom mieste, duševná a sociálna majú byť až nasledujúce. Ale som presvedčený o tom, že možnosť vychovávať deti v ako-tak harmonickom prostredí a robiť rozhodnutia tak, aby som si toto uchoval, je určite súčasťou duševnej a sociálnej pohody, tak ako ju definuje WHO, a určite sa nebudete so mnou prieť v tom, že definícia WHO je zrejme založená na skúmaní človeka ako takého a nielen jeho telesnej schránky.
Ja viacej k tomu poviem ešte vo svojom príhovore, len tieto dve veci som chcel spomenúť, kým sú čerstvé.
Ďakujem.

Ďakujem, Lucia, za ten vecný tón. Ďakujem aj za to, že si pripomenula, že existuje reálny minimálne jeden prípad, ktorý nás nabáda k tomu, že tú situáciu treba riešiť. Ďakujem za tie štatistiky. Ja by som len pripomenul, že aj keď tá diskusia má tendenciu skĺzavať, samozrejme, k ľuďom, ktorí žijú v rómskych osadách, tak sa netýka výhradne ich a aj keď tá diskusia má tendenciu skĺzavať k ženám, tak sa netýka len ich. Tak isto otec troch alebo štyroch detí, ktorý, ty si spomínala vlastne toho, toho Kanaďana, má rovnako právo podľa tohto návrhu podstúpiť zákrok, vďaka ktorému nebude môcť plodiť ďalšie deti. A tak isto ľudia, ktorí žijú mimo rómskych osád, ak majú viacej detí a rozhodnú sa, že teda, ak majú štyri deti alebo viac a rozhodnú sa, že je zodpovedné ukončiť plodenie ďalších detí a venovať všetku lásku, starostlivosť a zdroje do výchovy tých detí, ktoré už majú, som presvedčený o tom, že tých 300 eur, ktoré tu boli spomenuté, pre nich často môže byť veľmi významnou čiastkou, pre mnohé rodiny na Slovensku je to polovica mesačného príjmu a práve tieto rodiny majú tendenciu mať veľa detí. Takže si myslím, že je dobré formou, nazvime to, sociálnej pomoci, nie sociálnej dávky, im umožniť spraviť takéto rozhodnutie a tak isto ho vykonať a nechať to zaplatiť z verejných zdrojov.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Páni kolegovia, pani kolegyne, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona a naň nadväzujúceho zákona. Predmetné návrhy ústavného zákona a naň nadväzujúceho zákona boli doručené poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje ich prvé čítanie, a spĺňajú po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v paragrafoch 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh ústavného zákona a naň nadväzujúceho zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu do tejto schôdze.
Predseda Národnej rady zároveň vo svojich rozhodnutiach č. 741 a 742 zo 4. a 6. novembra 2013 navrhol, aby oba prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor tiež navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor uvedené návrhy prerokoval v druhom čítaní do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Návrh zákona pod tlačou 767 tiež má prerokovať výbor pre obranu a bezpečnosť, a to do tridsať dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom predloženého návrhu ústavného zákona je vypustenie oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky udeľovať amnestiu z Ústavy Slovenskej republiky. A návrh zákona pod tlačou 766 sa predkladá v nadväznosti na tento predložený návrh, ktorého obsahom je vypustenie inštitútu amnestie s tým, že prezidentovi zostane zachovaná možnosť udeľovať individuálnu milosť.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej spojenej rozprave uzniesla na tom, že uvedené návrhy prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona aj zákon, ktorý naň nadväzuje, prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhov vo výboroch v zmysle uvedených rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 741 a 742.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte spojenú všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dávam procedurálny návrh, aby sme rozpravu k bodom 52 a 53, k tlačiam 766 a 767, spojili, keďže ide o ústavný zákon a naň nadväzujúcu legislatívu, ktorá je vecne zhodná, a máme toho istého predkladateľa aj toho istého spravodajcu pri týchto bodoch, tak považujem za efektívnejšie spojiť rozpravu k týmto dvom bodom. Dajte o tom, prosím, hlasovať, alebo požiadajte o všeobecný súhlas.

Ďakujem. Treba povedať, že my sme, bohužiaľ, v smutnej situácii, keď sme si polovicu rozhodovania o štátnych sviatkoch nechali vytrhnúť z rúk a tým, že sú prikryté Vatikánskymi zmluvami, tak jednoducho o nich, s nimi nemôžeme robiť nič. To, keby sme mohli, tak tam by sa dalo rozprávať o tom, že môžeme výrazným spôsobom znížiť počet štátnych sviatkov, a potom by bol priestor napríklad aj pre tento sviatok, ktorý by sa nemusel zamieňať za jeden, ktorý by sa dal doplniť, a dali by sa vyškrtnúť možno dva alebo tri, či už svetské alebo kresťanské sviatky, podľa toho, aká by bola celospoločenská dohoda. Bohužiaľ, túto rozhodovaciu právomoc sme si nechali nezmyselne z rúk zobrať, takže sa musíme baviť iba o tom, o tej menšine štátnych sviatkov, ktoré sa teda viažu k slovenskej histórii, o ktorej sa tu dnes celý čas rozprávame.
Čo sa týka vzťahu sviatkov, histórie a osvety o histórii medzi mládežou, tak prvoradým neduhom je ešte stále živenie mýtov. Keby sme sa postavili naozaj k slovenskej a slovanskej histórii čelom a neživili mýty, symbolom jedného z nich je napríklad Svätoplukova socha na Bratislavskom hrade, ktorá rozpráva o starých Slovákoch, tak by to tiež pre naše deti v budúcnosti mohlo znamenať výrazné zlepšenie ich vzťahu k našej histórii. Takže nielen zavádzaním sviatkov a symbolickými gestami, ale poctivým prístupom k histórii vo vzdelávaní detí by sme dosiahli viacej ako rozpravou o tom, či dvadsiateho ôsmeho alebo tridsiateho. Aj keď uznávam, ten exkurz dnes bol prínosný aj pre mňa.
Ďakujem.

Martin, ja hovorím o veciach, ktoré som mal možnosť vidieť z prvej ruky. Nepopieram, že určite bolo množstvo iných miest na Slovensku a v podstate vo všetkých postkomunistických krajinách, ktoré si prešli divokých obdobím v 90. rokoch, a to presne z toho dôvodu, že jednoducho prechod od jedného režimu k druhému má svoju cenu. A možnože na Slovensku niektoré mestá a obce zaplatili tú cenu príliš vysokú.
Neviem, či niekedy niekto bude potrestaný. Bol by som rád, keby tak bolo. Každopádne aspoň tie veci, ktoré dnes vieme nejakým spôsobom naprávať, myslím, že je našou povinnosťou, aby sme sa minimálne za to prihovorili. A kto má možnosť, nech to spraví.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, pán generálny prokurátor, ja v podstate môžem zopakovať len to, čo sme naposledy si povedali aj na ústavnoprávnom výbore, keďže aj tá uvádzacia správa bola v podstate totožná. Plus teda zareagujem aj na tú aktuálnu kauzu ohľadom pätnástich rokov stíhania Jany Teleki v Považskej Bystrici. Ale najprv sa budem venovať tomu, čo ste, pán generálny prokurátor, povedali vo vašej uvádzajúcej správe.
Ja úplne na úvod musím povedať, že stále platí, že SaS nebola šťastná z toho, akým spôsobom bol zvolený a vymenovaný generálny prokurátor, ale to, samozrejme, s vami súviselo natoľko, že ste súhlasili s nomináciou.
Ale k samotnému obsahu toho, čo ste povedali, tak musím povedať, že je niekoľko bodov, s ktorými súhlasím, a dúfam, že nebudú iba konštatované v nejakej vecnej rovine v správe generálneho prokurátora, ale budú tiež prevedené do nejakých konkrétnych úprav. Buď na úrovni legislatívy, alebo prostredníctvom zásahov dozorujúcich prokurátorov na celom Slovensku budú vytvárať tlak na orgány činné v trestnom konaní, teda na tých policajtov, ktorých ste tiež čiastočne kritizovali vo vašom príspevku. A tým pádom, ak bude naozaj pravda, že budete robiť všetko pre to, aby prokurátori na celom Slovensku znovu získali pracovné návyky a dohliadali na zákonný priebeh vyšetrovaní na všetkých úrovniach, tak to môže vytvoriť plošný tlak aj na tých policajtov, ktorí tiež možno niektorí stratili pracovné návyky.
Vítam, čo ste povedali k oblasti drogovej trestnej činnosti, to je presne to, čo ja tu hovorím v podstate, odkedy som do politiky prišiel. Som rád, že to zaznieva aj z úst generálneho prokurátora, stíhať užívateľov je nezmysel, významne to skresľuje čísla, čo sa týka tzv. boja s drogovou kriminalitou. Pretože to nie je žiadny boj s drogovou kriminalitou. Je to častokrát veľmi plané a jednoduché a alibistické chytanie malých rýb, zatiaľ čo tie veľké ryby majú od policajtov pokoj buď tým, že o nich nevedia, a čo možno je ešte horšie, že o nich vedia, aj tak im ten pokoj dajú.
Takisto vítam, čo ste povedali vo veci rasovo motivovanej trestnej činnosti. Ak nebude štatistika reálne zohľadňovať to, čo sa vonku deje, potom ani štát nemôže nastavovať nástroje na efektívne potláčanie rasovo motivovanej trestnej činnosti. Bohužiaľ, na Slovensku je situácia taká, že aj v silových zložkách máme množstvo ľudí, ktorí sympatizujú s krajne zmýšľajúcimi a nedemokraticky zmýšľajúcimi skupinami, že nie je žiadnou výnimkou, že ľudia, ktorí cez deň chodia v uniforme policajta alebo mestského policajta, si niekedy večer natiahnu uniformu veľmi blízku uniformám bývalých Hlinkových gárd. Aj toto je niečo, čo zrejme by stálo za pozornosť. A zvlášť pri tom, ako sledujeme nárast extrémistických hnutí na Slovensku a ich vplyv na spoločnosť, je potrebné možno sa zamyslieť nad tým, čo by sme mali urobiť, aby sa to nedialo.
Vítam ešte raz, čo ste povedali vo veci prinavrátenia pracovných návykov, a dám vám jeden typ. Včera sme mali tlačovú besedu alebo krátky brífing, na ktorom sme hovorili o prípade exnovinárky Jana Teleki. Jana Teleki, ktorá viedla časopis Aspekt v Považskej Bystrici v 90. rokoch, bola v podstate mojou jednou z prvých šéfiek. Ja som v tom časopise viedol krátku a bezvýznamnú stranu o umení, ale vďaka svojmu pôsobeniu v tej redakcii som pričuchol k tomu, že čo bola Považská Bystrica v 90. rokoch.
Kto si pamätáte tú situáciu z čias mečiarizmu, tak naozaj za vedenia primátora Lackoviča v Považskej Bystrici mnohí ľudia mali pocit, že je to skôr divoký západ, kde zákon neplatí, než by mali pocit, že ten, že to mesto bolo súčasťou právneho štátu. To, že z majetku mesta nakoniec takmer nič nezostalo, je fakt. A akým spôsobom sa to v tej dobe udialo, už dnes môžme skôr zapisovať do historických kníh. Obávam sa, že reálne dostíhanie a potrestanie kohokoľvek vinného v tom, že z Považskej Bystrice je mesto také, ako je dnes, už, už nebude možné.
Jana Teleki bola jednou z ľudí, ktorí od začiatku hovorili, že toto nie je cesta, ktorou by to mesto malo ísť. Kritizovala rozdávanie majetku za neštandardných podmienok a dovolila si o tom napísať básničku. A za túto báseň je 15 rokov ťahaná po polícii za účasti prokuratúry, za účasti súdov. A ja som presvedčený o tom, že minimálne niektoré kroky, ktoré boli súčasťou tejto 15-ročnej, dovolím si povedať, šikany, sú úplne mimo, úplne mimo zákonného postupu.
Mám tri otázky, ktoré som povedal včera a rád ich zopakujem. Tieto otázky sú predmetom môjho, mojej žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze ústavnoprávneho výboru, na ktorý vás týmto rád pozývam, v prípade, že bude zvolaný a bude odsúhlasený jeho program, pán generálny prokurátor. V prípade, že by ste nemali možnosť sa ho zúčastniť, nevidím problém v tom, že by vás niekto z Generálnej prokuratúry prišiel zastúpiť.
Tie otázky sú:
Je pravda, že v roku 2000 bolo konanie voči Jane Teleki vo veci básničky obnovené v rozpore so zákonom? A ak áno, aké personálne dôsledky z toho boli vyvodené?
Druhá otázka: Je pravda, že Jana Teleki bola v nedávnych, v posledných mesiacoch predvedená a vypočúvaná bez prítomnosti právneho zástupcu? A ak áno, nemal by zasiahnuť dozorujúci prokurátor? A ak nezasiahol, aké personálne dôsledky z toho boli vyvodené?
A napokon otázka tretia: Je pravda, že Jana Teleki bola podrobená psychiatrickému vyšetreniu v rozpore so zákonom? A ak áno, nemal by zasiahnuť dozorujúci prokurátor? Ak nezasiahol, aké dôsledky boli voči nemu vyvodené?
Sú to veľmi jasné otázky na tri maličké kúsky tej mozaiky, tej mozaiky, ktorou je prípad Jany Teleki. Je to mozaika prípadu onkologického pacienta s podlomeným zdravím, ktorý sa za 15 rokov nedočkal odpovede na otázku, či napísanie básničky je tak hrdelným zločinom, aby musel podstúpiť takúto šikanu.
Ja nehovorím, že viem, kde je pravda. Ja hovorím, že 15 rokov je strašne dlhý čas na to, aby to nevedeli povedať zástupcovia štátu.
Budem rád, ak mi zástupcovia alebo vy osobne z Generálnej prokuratúry budete schopní odpovedať buď na mimoriadnom výbore, ktorý k tomuto má zasadnúť, alebo v budúcnosti pri akejkoľvek inej príležitosti. Budem rád, ak vedenie Generálnej prokuratúry preverí všetky kroky, ktoré súvisia s týmto prípadom. A budem veľmi rád, ak v prípade, že budú zistené pochybenia, budú tieto napravené. Ak sa stane to, že dozorujúci prokurátor reálne bude dohliadať na zákonnosť vyšetrovania v prípade zistenia akýchkoľvek nedostatkov, a ak sa dočkám momentu, kedy sa konečne dozvieme, ako závažným prečinom voči verejnému záujmu je napísanie básničky, v ktorej niekto povedal, že niekto iný kradol, a ukončí sa tento prípad, tak to bude malou iskričkou nádeje, že sa raz dočkáme štandardizácie prostredia, v ktorom majú byť dopadaní zločinci a trestaní tí, ktorí konajú proti verejnému záujmu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predseda. Zvlášť k tomuto bodu, k Ukrajine, verím, že by malo dôjsť naozaj k prierezovému súhlasu, tak vás žiadam o prizvanie aj zástupcov nezaradených poslancov na grémium. Ďakujem.