Ďakujem. Pani predsedajúca, neviete, prečo mi tu bliká už teraz to svetielko, ktoré hovorí "končiť"? Veď ja som ešte nezačal.
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Že by zariadenie vedelo, že nebudete hovoriť správne a chce už ukončiť? (Povedané so smiechom, smiech v sále.)
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Mimoriadne, mimoriadne. Bojím sa, že v tom máte prsty, ale...
Ďakujem. Pani predsedajúca, neviete, prečo mi tu bliká už teraz to svetielko, ktoré hovorí "končiť"? Veď ja som ešte nezačal.
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Že by zariadenie vedelo, že nebudete hovoriť správne a chce už ukončiť? (Povedané so smiechom, smiech v sále.)
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Mimoriadne, mimoriadne. Bojím sa, že v tom máte prsty, ale nechajme to tak. (Reakcie zo sály.)
Takže ja by som chcel prísť, ja by som chcel prísť s vyčistením tejto, tejto diskusie, aspoň čo sa týka používania logiky a nejakého, nejakej poctivej argumentácie. Viacej vecí, ktoré sa týkali nepoctivých argumentov, som spomenul v mojich faktických poznámkach. Len veľmi v skratke ich zopakujem. Začnem od definície zdravia, o ktorú sa tu opieral jednak pán kolega Uhliarik, hovoril o nej trochu aj Štefan Kuffa pri tom, keď hovoril o zásahu do integrity človeka.
Definícia zdravia podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa totiž neobmedzuje len na funkciu telesných orgánov. Naopak, hovorí, že zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie je len neprítomnosťou choroby alebo postihnutia. To znamená, že zdravie sa chápe širšie ako dosahovanie pohody na minimálne troch úrovniach, a to je telesná, duševná a sociálna. A myslím si, že minimálne úroveň duševnej a sociálnej pohody je to, o čom hovorí tento návrh. Hovoríme o tom, že ľudia, ktorí majú obrovské problémy vychovávať deti a nemajú prostriedky k tomu, aby ďalšie deti, nemajú, trpia na úrovni duševnej a trpia na úrovni sociálnej. A ak tomuto utrpeniu chceme predísť a tým pádom napĺňať definíciu zdravia podľa, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, potom je aj toto možné chápať ako zákrok, ktorý speje k zdraviu tak, ako ho WHO chápe.
WHO ďalej píše: "Právo na rozvoj, ochranu a obnovu zdravia patrí medzi základné ľudské práva. Každý bez ohľadu na rasu, náboženstvo, politické presvedčenie, ekonomický a sociálny status má právo na požívanie najvyššej dosiahnuteľnej úrovne a kvality zdravia."
Ak teda uznáme, že duševné a so..., že duševná a sociálna pohoda sú súčasťou zdravia, a ak uznáme, že každý bez ohľadu na ekonomický a sociálny status má právo na čo najvyššiu úroveň tohto zdravia, potom tento návrh k takémuto zdraviu speje. "Zdravie patrí medzi základné ľudské práva všetkých ľudí na svete," je posledná veta definície WHO.
Ďalší problém, ktorý tu bol prednesený, hlavne zo strany kolegov z KDH, je problém prirodzenosti. Máme sa správať v súlade s našou prirodzenosťou. Poďme si teda pozrieť, čo je to ľudská prirodzenosť na základe jej biologického určenia a toho, že čím sme vlastne my ako homo sapiens sapiens vybavení. My sme v podstate veľmi chytré softvérové zariadenie, ktoré ale obýva schránku lovca a zberača. Naše telo sa z čias lovcov a zberačov nijak významne nezmenilo.
A Radim Uzel, uznávaný gynekológ a sexuológ, píše: "Odlišné to bolo u lovcov a zberačov, ktorí nepoznali poľnohospodárstvo a živili sa len divokými" zvera, zverami, "zvieratami a plodinami z pralesa. Tam žena dostávala prvú menštruáciu zhruba až okolo 18. roku života. Prvýkrát otehotnela ako 19- alebo 20-ročná, mala prvé dieťa, ktoré tri až štyri roky plne kojila. Keďže počas doby intenzívneho kojenia vylučuje zvýšené množstvo hormónu prolaktín, ktoré blokuje činnosť vaječníkov, žena nemohla otehotnieť. Otehotnieť mohla až vtedy, keď odstavila dieťa od pŕs. Interval medzi deťmi bol preto najmenej 5 rokov. Vďaka spôsobu výživy jej potom menštruácia ako 35-ročnej zhruba skončila. Čiže porodila dve až tri deti a počet jej menštruácií za celý život by sa dal spočítať na prstoch jednej ruky.
Čarovné na tom je, že asi takto to s nami príroda myslela, avšak s poľnohospodárstvom bol, nastala vlastne vo vývoji ľudstva významná zmena. Spôsobilo ochorenia, obezitu, rakovinu a iné"; s týmto sa dá polemizovať podľa mňa s pánom Uzlom; "spôsobilo to aj to, že žena dnes za celý svoj život môže porodiť až 12 detí a každý mesiac sa jej zbytočne opakuje menštruačný cyklus. Ten v súčasnosti prichádza skôr, pretože potravina poľnohospodárskeho pôvodu má vplyv na skoršie dosiahnutie dospelosti. Preto sa pýtam, načo je potrebná menštruácia už od 13 rokov?" pýta sa pán Uzel.
Ja mu na to odpovedať nemôžem, ale každopádne, čo z tohto vyplýva, je, že ľudskou prirodzenosťou podľa jeho biologického určenia ako druhu je, že ženy ľudského druhu začínali menštruovať neskôr, tým, že kojili deti, tým, že počet detí, medzi nimi bol rozdiel tri až štyri, niekedy päť rokov, tak bol prirodzene menší, do toho keď prirátame detskú úmrtnosť v tom období, tak koniec koncov tá ľudská matka bola, bola rada, ak odchovala deti dve a tam to skončilo. Ten stav, ktorý je dnes, že v podstate vďaka medicíne, vďaka kvalitnejšej strave, vďaka mnohým iným veciam ženy môžu mať niekedy až, koľko mala Mária Terézia detí? (Obrátenie sa na navrhovateľku.) Šestnásť? Šestnásť. Tak to nie je, to nie je podľa toho, čo tvrdí pán Uzel, prirodzené. To nie je v súlade s ľudskou prirodzenosťou.
To znamená, niečo s tým počtom detí zrejme máme robiť. Štatistiky jednoznačne ukazujú, že spoločenstvá ľudí, kde počet detí na jeden pár klesá, sú zároveň spoločenstvá ľudí, ktoré majú vyššiu životnú úroveň, nižšiu kriminalitu, a že regulácia počtu detí na jeden pár prispieva k zvyšovaniu úrovne života ľudí. Je tam, samozrejme, aj ten opačný extrém a to je, to je demografický vývoj hlavne západného sveta v posledných rokoch, akonáhle priemerný počet detí na jeden pár klesne pod dva, tak začíname sa dostávať do demografickej krízy a s tým tak isto treba niečo robiť. Ale to je iba potvrdenie argumentu, že počet detí je treba regulovať nejakým spôsobom na obidvoch stranách. Že je dobré motivovať páry k tomu, aby mali napríklad deti dve, ale tak isto by sme ich mali nejakým spôsobom motivovať k tomu, aby ich nemali viacej ako štyri alebo päť. Ak sa pre to rozhodnú, majú pre to podmienky, samozrejme, nikto im v tom, nikto im v tom brániť nebude. Tak choré výmysly, ako je, ako je politika jedného dieťaťa v Číne, sú tak isto bublinou, ktorá jedného dňa bude mať podľa mňa nedozierne následky, to, že nám v Číne vyrastá generácia, v ktorej jedna tretina mužov nebude mať partnerky, tak je samo osebe problém. Každopádne, čo sa snažím povedať, je, že úplne neregulovaný počet detí nie je, ani nie je ani ľudsky prirodzený ako taký.
Mali sme tu výtku zo strany kolegu Brocku, že nejdeme ani do diskusie na úrovni filozofie a nejdeme ani do diskusie na úrovni lekárskej vedy. No ja už som tu dvakrát sa pokúšal s kolegami z KDH diskutovať na úrovni filozofie, ale tak nepoctivá odozva, ako z ich strany prišla, ma presvedčila o tom, že to jednoducho nemá význam. Napriek tomu, že sú tam ľudia, ktorí sú možno fundovaní a vedeli by sa zúčastniť poctivej intelektuálnej diskusie, tak jednoducho nie sú ochotní na to pristúpiť a miesto toho rozprávajú o kultúre smrti a etnickej genocíde, čo je príklad absolútne nepoctivého intelektuálneho prístupu. Je to príklad, ktorý úplne zbytočne polarizuje spoločnosť, a ja sa divím, že pri tom, aká už je dnes spoločnosť polarizovaná, ešte takýmto spôsobom sa prilieva olej do ohňa.
Čo chcem povedať na záver, je, že posledný nános ideologizácie tohto problému je nalepiť naň, nalepiť naň tú nálepku, že chceme menej Rómov. To je tak isto veľmi, veľmi nepoctivý prístup. Tento návrh nie je o tom, že SaS tvrdí, že chceme menej Rómov. Tento návrh nie je o tom. Tento návrh je o tom, že SaS tvrdí, že ak existuje žena alebo muž, ktorý cíti, alebo ktorá cíti, že nemá finančné, duševné ani iné možnosti na to, aby ešte mohla vychovávať ďalšie dieťa a rozhodne sa, že podstúpením sterilizácie venuje všetku svoju energiu a svoje možnosti a schopnosti a zdroje do výchovy tých detí, ktoré už má, tak že jej to štát zaplatí.
A tu sme sa ináč dostali do veľmi zaujímavého ideologického, ideologického postavenia, lebo SaS, ktorá je označovaná ako technokratická, bez, neľudská strana, prichádza s návrhom, kde usúdila, že vyššie prerozdelenie verejných zdrojov je vo verejnom záujme, čo sa nám teda nestáva veľmi často. A sociálnodemokratická strana SMER - SD čuší. Toto mal byť ich zákon, toto malo byť ich riešenie. Toto mal byť, toto mala byť ich prevencia tomu, aby napríklad v Banskej Bystrici sme nemali toho župana, ktorého máme. Keby SMER si osvojil niektoré z riešení, s ktorými SaS prišla, tak extrémisti na Slovensku dnes by niektoré náboje v diskusii nemali. Jednodubo, jednoducho by niektoré argumenty v diskusii nemohli použiť, lebo by sa dalo jasne preukázať, že nemajú pravdu. Ale nie, tu sa čaká na veľkú rómsku reformu a keď konečne niekto s ňou, s niečím príde zo strany SMER-u, tak je to protiústavný zákon.
Takto sa to, dámy a páni, nerobí. SaS dlhodobo prináša riešenia, ktoré sú diskutované jednak s odborníkmi z problematiky, z tretieho sektora, diskutované s terénnymi pracovníkmi, ktorí priamo medzi ľuďmi, ktorí žijú v extrémnej chudobe, žijú, ale zároveň prináša riešenia, ktoré sú pragmatické a ktoré dokážu zacieliť na konkrétne problematické črty života týchto ľudí. To jest chudobných, chudobných ľudí.
Obávam sa, že bez ohľadu na to, aj keby som, aj keby som vyvrátil všetky argumenty, ktoré tu dnes zazneli, a aj keby som dokázal so stopercentnou istotou, že toto je návrh, s ktorým by som skôr čakal, že príde sociálna demokracia, napriek tomu sa hlasov zo strany SMER-u nedočkám. Už len keď som si pozrel vyjadrenie pána Jasaňa spred niekoľkých dní, ktorý povedal, že predseda sa rozhodne tak, ako sa rozhodne, a nech sa rozhodne akokoľvek, tak to bude správne, tak to už hraničí s náboženskou, to už hraničí akože s náboženskou oddanosťou, to je tam, to je, to je totálna neprítomnosť kritického myslenia. Lebo, lebo keď sa člen strany a šéf bratislavskej bunky nedokáže vyjadriť k tomu, že či by predseda strany bol dobrým prezidentom, alebo nie, tak to je, to je úplná, úplná neprítomnosť. Som rád, že pán kolega prišiel, snáď mi povie, že to bolo vytrhnuté z kontextu a že to myslel inak. Lebo takto som to, takto som to čítal, takto som to, áno, takto som to prečítal, prosím, vysvetlite mi to, že ste to mysleli inak.
Každopádne už len skúsenosť z hlasovaní v tomto pléne mi ukazuje, že to, či niečo je sociálnodemokratickou a liberálnou agendou, nie je rozhodujúcim argumentom pre to, či poslanci SMER-u niečo podporia, alebo nie. Nám teda nič iné neostáva, iba prichádzať s tými riešeniami stále znovu a znovu, a najnovšie už to nebude len o tom, že či tie riešenia existujú, už to bude aj o tom, aby sme presviedčali ľudí, ktorí sa vo svojom zúfalstve rozhodli voliť neonacistov, že to rozhodnutie je nesprávne, že idú zlým smerom a že existuje alternatíva.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
