Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, pán generálny prokurátor, ja v podstate môžem zopakovať len to, čo sme naposledy si povedali aj na ústavnoprávnom výbore, keďže aj tá uvádzacia správa bola v podstate totožná. Plus teda zareagujem aj na tú aktuálnu kauzu ohľadom pätnástich rokov stíhania Jany Teleki v Považskej Bystrici. Ale najprv sa budem venovať tomu, čo ste, pán generálny prokurátor, povedali vo vašej...
Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, pán generálny prokurátor, ja v podstate môžem zopakovať len to, čo sme naposledy si povedali aj na ústavnoprávnom výbore, keďže aj tá uvádzacia správa bola v podstate totožná. Plus teda zareagujem aj na tú aktuálnu kauzu ohľadom pätnástich rokov stíhania Jany Teleki v Považskej Bystrici. Ale najprv sa budem venovať tomu, čo ste, pán generálny prokurátor, povedali vo vašej uvádzajúcej správe.
Ja úplne na úvod musím povedať, že stále platí, že SaS nebola šťastná z toho, akým spôsobom bol zvolený a vymenovaný generálny prokurátor, ale to, samozrejme, s vami súviselo natoľko, že ste súhlasili s nomináciou.
Ale k samotnému obsahu toho, čo ste povedali, tak musím povedať, že je niekoľko bodov, s ktorými súhlasím, a dúfam, že nebudú iba konštatované v nejakej vecnej rovine v správe generálneho prokurátora, ale budú tiež prevedené do nejakých konkrétnych úprav. Buď na úrovni legislatívy, alebo prostredníctvom zásahov dozorujúcich prokurátorov na celom Slovensku budú vytvárať tlak na orgány činné v trestnom konaní, teda na tých policajtov, ktorých ste tiež čiastočne kritizovali vo vašom príspevku. A tým pádom, ak bude naozaj pravda, že budete robiť všetko pre to, aby prokurátori na celom Slovensku znovu získali pracovné návyky a dohliadali na zákonný priebeh vyšetrovaní na všetkých úrovniach, tak to môže vytvoriť plošný tlak aj na tých policajtov, ktorí tiež možno niektorí stratili pracovné návyky.
Vítam, čo ste povedali k oblasti drogovej trestnej činnosti, to je presne to, čo ja tu hovorím v podstate, odkedy som do politiky prišiel. Som rád, že to zaznieva aj z úst generálneho prokurátora, stíhať užívateľov je nezmysel, významne to skresľuje čísla, čo sa týka tzv. boja s drogovou kriminalitou. Pretože to nie je žiadny boj s drogovou kriminalitou. Je to častokrát veľmi plané a jednoduché a alibistické chytanie malých rýb, zatiaľ čo tie veľké ryby majú od policajtov pokoj buď tým, že o nich nevedia, a čo možno je ešte horšie, že o nich vedia, aj tak im ten pokoj dajú.
Takisto vítam, čo ste povedali vo veci rasovo motivovanej trestnej činnosti. Ak nebude štatistika reálne zohľadňovať to, čo sa vonku deje, potom ani štát nemôže nastavovať nástroje na efektívne potláčanie rasovo motivovanej trestnej činnosti. Bohužiaľ, na Slovensku je situácia taká, že aj v silových zložkách máme množstvo ľudí, ktorí sympatizujú s krajne zmýšľajúcimi a nedemokraticky zmýšľajúcimi skupinami, že nie je žiadnou výnimkou, že ľudia, ktorí cez deň chodia v uniforme policajta alebo mestského policajta, si niekedy večer natiahnu uniformu veľmi blízku uniformám bývalých Hlinkových gárd. Aj toto je niečo, čo zrejme by stálo za pozornosť. A zvlášť pri tom, ako sledujeme nárast extrémistických hnutí na Slovensku a ich vplyv na spoločnosť, je potrebné možno sa zamyslieť nad tým, čo by sme mali urobiť, aby sa to nedialo.
Vítam ešte raz, čo ste povedali vo veci prinavrátenia pracovných návykov, a dám vám jeden typ. Včera sme mali tlačovú besedu alebo krátky brífing, na ktorom sme hovorili o prípade exnovinárky Jana Teleki. Jana Teleki, ktorá viedla časopis Aspekt v Považskej Bystrici v 90. rokoch, bola v podstate mojou jednou z prvých šéfiek. Ja som v tom časopise viedol krátku a bezvýznamnú stranu o umení, ale vďaka svojmu pôsobeniu v tej redakcii som pričuchol k tomu, že čo bola Považská Bystrica v 90. rokoch.
Kto si pamätáte tú situáciu z čias mečiarizmu, tak naozaj za vedenia primátora Lackoviča v Považskej Bystrici mnohí ľudia mali pocit, že je to skôr divoký západ, kde zákon neplatí, než by mali pocit, že ten, že to mesto bolo súčasťou právneho štátu. To, že z majetku mesta nakoniec takmer nič nezostalo, je fakt. A akým spôsobom sa to v tej dobe udialo, už dnes môžme skôr zapisovať do historických kníh. Obávam sa, že reálne dostíhanie a potrestanie kohokoľvek vinného v tom, že z Považskej Bystrice je mesto také, ako je dnes, už, už nebude možné.
Jana Teleki bola jednou z ľudí, ktorí od začiatku hovorili, že toto nie je cesta, ktorou by to mesto malo ísť. Kritizovala rozdávanie majetku za neštandardných podmienok a dovolila si o tom napísať básničku. A za túto báseň je 15 rokov ťahaná po polícii za účasti prokuratúry, za účasti súdov. A ja som presvedčený o tom, že minimálne niektoré kroky, ktoré boli súčasťou tejto 15-ročnej, dovolím si povedať, šikany, sú úplne mimo, úplne mimo zákonného postupu.
Mám tri otázky, ktoré som povedal včera a rád ich zopakujem. Tieto otázky sú predmetom môjho, mojej žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze ústavnoprávneho výboru, na ktorý vás týmto rád pozývam, v prípade, že bude zvolaný a bude odsúhlasený jeho program, pán generálny prokurátor. V prípade, že by ste nemali možnosť sa ho zúčastniť, nevidím problém v tom, že by vás niekto z Generálnej prokuratúry prišiel zastúpiť.
Tie otázky sú:
Je pravda, že v roku 2000 bolo konanie voči Jane Teleki vo veci básničky obnovené v rozpore so zákonom? A ak áno, aké personálne dôsledky z toho boli vyvodené?
Druhá otázka: Je pravda, že Jana Teleki bola v nedávnych, v posledných mesiacoch predvedená a vypočúvaná bez prítomnosti právneho zástupcu? A ak áno, nemal by zasiahnuť dozorujúci prokurátor? A ak nezasiahol, aké personálne dôsledky z toho boli vyvodené?
A napokon otázka tretia: Je pravda, že Jana Teleki bola podrobená psychiatrickému vyšetreniu v rozpore so zákonom? A ak áno, nemal by zasiahnuť dozorujúci prokurátor? Ak nezasiahol, aké dôsledky boli voči nemu vyvodené?
Sú to veľmi jasné otázky na tri maličké kúsky tej mozaiky, tej mozaiky, ktorou je prípad Jany Teleki. Je to mozaika prípadu onkologického pacienta s podlomeným zdravím, ktorý sa za 15 rokov nedočkal odpovede na otázku, či napísanie básničky je tak hrdelným zločinom, aby musel podstúpiť takúto šikanu.
Ja nehovorím, že viem, kde je pravda. Ja hovorím, že 15 rokov je strašne dlhý čas na to, aby to nevedeli povedať zástupcovia štátu.
Budem rád, ak mi zástupcovia alebo vy osobne z Generálnej prokuratúry budete schopní odpovedať buď na mimoriadnom výbore, ktorý k tomuto má zasadnúť, alebo v budúcnosti pri akejkoľvek inej príležitosti. Budem rád, ak vedenie Generálnej prokuratúry preverí všetky kroky, ktoré súvisia s týmto prípadom. A budem veľmi rád, ak v prípade, že budú zistené pochybenia, budú tieto napravené. Ak sa stane to, že dozorujúci prokurátor reálne bude dohliadať na zákonnosť vyšetrovania v prípade zistenia akýchkoľvek nedostatkov, a ak sa dočkám momentu, kedy sa konečne dozvieme, ako závažným prečinom voči verejnému záujmu je napísanie básničky, v ktorej niekto povedal, že niekto iný kradol, a ukončí sa tento prípad, tak to bude malou iskričkou nádeje, že sa raz dočkáme štandardizácie prostredia, v ktorom majú byť dopadaní zločinci a trestaní tí, ktorí konajú proti verejnému záujmu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis