Videokanál poslanca

Ďakujem, pani podpredsedníčka. K meritu tohto zákona. Aj posledná správa generálneho prokurátora, ktorú prednášal v tomto pléne, hovorila o tom, že trestná činnosť maloletých je stále väčším problémom. Obávam sa však, že to navrhnuté riešenie, to znamená doslova silná ruka štátu, je... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, páni poslanci, poprosím vás, počúvajme pána poslanca Poliačika. Nech sa páči, pán poslanec.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
... je stále iba takým polovičatým nahliadaním na celý problém. Ak sa pozrieme na tú štatistiku, ktorú tu generálny prokurátor prezentoval minulý týždeň, tak tuším viac ako 50 % všetkej trestnej činnosti mladistvých spadá do dvoch krajov, a to je Prešov a Košice. Dobre si to pamätám. To znamená kraje, kde existuje reálny problém osád, v ktorých žijú ľudia na úrovni tretieho sveta. A, áno, môže byť, že existujú jedinci v týchto osadách, ktorí zneužívajú svoje deti alebo deti v tých osadách na páchanie trestnej činnosti s vedomím toho, že sú menej postihnuteľné, resp. nepostihnuteľné legislatívou a orgánmi činnými v trestnom konaní.
Ja si však myslím, že uťahovanie, len uťahovanie tých represívnych nástrojov a zvyšovanie tlaku zo strany štátu je stále polovičaté a chýba mi tam tá mäkká verzia riešenia. To znamená, aké sú nástroje na to, aby sa situácia týchto ľudí zlepšila?
Samozrejme, že, že priestupkový zákon môže riešiť len túto jednu vec a SaS takisto predkladá, SaS takisto predkladá len jednotlivé riešenia v jednotlivých oblastiach legislatívy. Ale my sme si aspoň dali tú prácu, že, že sme navrhli aj tie, aj tie mäkké riešenia ľudí žijúcich v sociálne vylúčených spoločenstvách a tie potom dopĺňame tými represívnymi, resp. tým dnes často zneužívaným heslom: "Zákon platí rovnako pre každého."
Ja v zásade s koncepciou toho, že musíme vymyslieť nástroje na to, aby každý trestný čin, aj ak je páchaný mladistvým, bol nejakým spôsobom postihnutý, že takéto nástroje by nastavené byť mali. Súhlasím.
Čo mi chýba, je, je koncepčný, koncepčný prístup k tomu, že ako riešiť situáciu ľudí žijúcich na úrovni tretieho sveta. Som rád, že tieto návrhy minimálne tú diskusiu nahlodávajú, že ju otvárajú, že sa o tom rozpráva. Som zvedavý, či aj vplyvom toho, že nám rastie extrémizmus na Slovensku, pôjde táto diskusia skôr k tomu, že sa bude snažiť využívať slovník extrémistov a ich voličov sa snažiť ťahať na svoju stranu alebo sa konečne spamätáme a prídeme s racionálnymi riešeniami tak, aby sme im zobrali vietor z plachát.
Budem zvedavý na, na vývoj ďalšej diskusie k tomuto zákonu. Spravím si k nemu názor. Zatiaľ oceňujem len to, že diskusia pokračuje a že nejaké riešenia na stole máme.
Ďakujem.

Výborne! Ďakujem, pán predseda. Bolo to veľmi rýchle.

Vážená pani podpredsedníčka, ale ste ma vyzvali, aby som sem prišiel, tak sem prídem a poviem vám, že kým tu nebude, kým nebude zvolané poslanecké grémium a nebude sa riešiť fakt, že predseda... (mikrofón nezachytil slová rečníka, ktorý bol k mikrofónu otočený bokom) ... z tohto pléna slúžku premiéra, tak nemá význam... (mikrofón opäť nezachytil slová rečníka, ktorý bol k mikrofónu otočený bokom) ... tak sa nedivte, že tu budú trošku neštandardné postupy.
Ďakujem.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale, no, no. (Reakcia poslanca Poliačika mimo mikrofónu: "Je to tak. Je to tak.") Pán poslanec, parlament môže rokovať...

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Parlament, pani podpredsedníčka, je najvyšší zákonodarný, ústavný zbor, ktorý má... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nebudeme si tuto takto my dvaja vymieňať názory...

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
... ktorý má kontrolovať vládu a vy ste sa zúčastnili počas zasadania schôdze na straníckej promo akcii. To nie je štandardná, to nie je proste štandardný režim. Nie je! A o tom treba... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nebudeme si to takto tu vysvetľovať. (Reakcia z pléna.) Tak. Kde je napríklad MOST - HÍD? (Reakcia z pléna.) No, dobre. Ale máme pokračovať. Prišla som, grémium poslanecké zvolané bude. Nie je tu ani predkladateľ, ani spravodajca, asi nič iné mi nezostáva, iba znova dať prestávku a požiadať pána predkladateľa aj pána spravodajcu, aby... (Reakcia z pléna.) Spravodajca, ste tu? Dobre. A pán predkladateľ, nevidím ho. (Reakcia z pléna. Smiech v sále.) Dobre. Takže nech sa páči, pán... (Reakcia z pléna.) Ale ako máme ich zavolať, však... Dobre. Pán poslanec Zajac, prídete, dobre.
Pán poslanec Poliačik, budete v rozprave vystupovať?

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Ja aktívne vystupujem v rozprave, pani podpredsedníčka.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, takže... (Reakcia z pléna.) Bude grémium. Príde pán predseda, pokračujeme, bude grémium.
Takže nech sa páči, pán poslanec.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Pani podpredsedníčka, z tohto pultíku sa tak nejak v tomto volebnom období stalo miesto, kde poslanci, ktorí nie sú zaradení v poslaneckých kluboch, majú možnosť vyjadriť svoj názor na riadenie a fungovanie Národnej rady. Ja beriem, že sa čaká na zvolanie grémia, ale ja takisto by som rád čakal na závery tohto grémia, pretože dôvody, ktoré viedli k zvolaniu tohto grémia, ešte stále trvajú. A tie dôvody sú tie, že počas rokovania parlamentu si strana SMER spravila v iných priestoroch Národnej rady, t. j. v iných priestoroch najvyššieho zákonodarného orgánu tohto štátu, svoju promo akciu.
Dôvod je ten, že parlamentná demokracia na Slovensku skončila a bola nahradená premiérskou demokraciou, kde Národná rada Slovenskej republiky je slúžkou premiéra, ktorá má kontrolovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem upozorniť, že rokujeme k návrhu zákona, k návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o priestupkoch. Takže poprosím vás, aby ste sa vyjadrovali k tomuto.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Takže ja som presvedčený o tom, že dôvody na zvolanie grémia stále trvajú, pani podpredsedníčka. Ja viem, že to nie je príjemné, a ja naozaj voči vám osobne... (Prerušenie vystúpenia predsedom NR SR.)

Ďakujem, pán predseda. Musím povedať, že podobné poľnohospodárske témy nie sú vôbec môj obor, ale jedna vec v uvádzacej správe, ktorú by som rád, keby mi navrhovateľ objasnil, je súvislosť tejto navrhovanej zmeny s oživením ekonomiky v tých menších lokalitách, regiónoch, teda hlavne, hlavne na vidieku. Lebo pokiaľ viem, tak aj podľa vyhlášky 653/2002 o prevádzkovaní liehovarenského závodu na pestovateľské pálenie ovocia, aj tam by bolo treba zmena, neviem, či sa s tým ráta v tomto návrhu, to je otázka nielen zákonu, ale vyhláška by sa tým pádom mala tomu prispôsobiť tiež, to je prvá vec.
A druhá, podľa súčasného nastavenia pestovateľské pálenice môžu ísť iba v režime, že vyrábajú produkty pre svoju vlastnú spotrebu. To znamená, že, že naozaj to má fungovať tak, že pálenica je tam na to, že zbytky, teda doteraz z ovocinárskej výroby sa nejakým spôsobom spracujú, a keď niečo ostane, tak sa to vypáli a to potom slúži na domácu spotrebu prevádzkovateľa teda, alebo toho, ktorý to tam, ktorý to tam donesie, a nemôže byť predmetom obchodu.
Tak či je to myslené tak, že vďaka tomu, že by sa rozšírila možnosť pálenia alkoholu aj na obilniny, tak by sa vlastne ekonomicky začalo viacej dariť samotnej tej pálenici, ak to chápem správne, ale nemyslí sa tým to, že ľudia, ktorí budú vypaľovať alkohol, by na tom mohli získavať nejaké dodatočné zdroje, hej. Takže toto, toto keby mohol mi ešte objasniť pán navrhovateľ, tak by som to ocenil.
Inak pri tejto téme treba povedať, že zvlášť po udalostiach z Českej republiky v priebehu tohto roka, samozrejme, nikdy nie je dosť ostražitosti, čo sa týka, čo sa týka aj malých páleníc, a videli sme, že ak veľké pálenice dokázali spôsobiť svojou nedbalosťou a možno niekedy až kriminálnymi zámermi smrť niekoľkých osôb, tak by nás to malo nabádať k o to väčšej ostražitosti aj pri prevádzke malých liehovarov.
Takže moja tretia otázka je, či si pán navrhovateľ dal tú prácu a overil si technologické postupy, v čom sa vlastne odlišuje pálenie alkoholu teda z cukornatých plodov ovocia od pálenia plodov obilnín, či tam náhodou nemôže byť za tým taká logika, že by pri pálení obilnín mohlo vznikať väčšie množstvo etylalkoholu, a tým pádom je to rizikovejšie pálenie ako pálenie alkoholu z ovocia.
Čiže na tieto tri otázky, ak by navrhovateľ mohol zareagovať stručne, bol by som rád a, samozrejme, na základe vyjadrení navrhovateľa potom sa môžem aj ja veľmi kvalifikovane rozhodnúť o tom, či takýto návrh zákona podporiť, alebo nie.
Ďakujem veľmi pekne.

No, Richard, tak potom možno by ste sa mali dohodnúť, lebo dvaja predkladatelia mi povedali dve rôzne veci. Erika povedala, že, áno, síce si toho nebola vedomá, ale súhlasí s tým, že by sa to malo týkať aj týchto prípravkov. Ty definuješ teda tú vetu v tom zákone nejak inak. Tak čo ja hovorím, čo hovorím, je, že čakal by som vyjadrenie k tejto téme v dôvodovej správe. Inak to považujem za právnicky nepoctivý návrh. To je celé. Lebo to dáva možnosť extenzívnemu výkladu. A ja už som mal teda skúsenosť s mnohými extenzívnymi výkladmi niektorých riadkov zákona a nerád by som sa práve pri tomto dočkal toho, že na základe nejakého extenzívnejšieho výkladu by sa "tabletky po" začali sťahovať z lekární. To je prvá vec.
Druhá vec. Ja som vôbec neporovnával, neporovnával problémy ľudí, ktorí prišli vyjadriť svoj názor na Pochode za život, s problémami typu, s problémami typu nezamestnanosť. Nie, ja som stále ostával pri tých hodnotových veciach a pri tom, čo sa deje vonku medzi tými ľuďmi. Ja by som napríklad veľmi rád vedel, koľko z tých ľudí, ktorí boli na pochode, majú niekoho vo svojej rodine, dievča, ženu, ktorá bola nútená ísť na potrat, lebo buď nechcela to dieťa, alebo si myslela, že ho nedokáže dobre vychovať.
Mne stále proste ten počet potratov a ich schvaľovanie v populácii nekorešponduje s tým, že ako ľudia proklamujú svoju ideologickú alebo náboženskú orientáciu. Takže tam niekde je priestor pre prácu pre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Erika, prvá vec. Podľa mňa je veľmi nepoctivé, čo ste tým pádom urobili pri predložení tohto zákona, lebo vy pod rúškom toho, že chcete akože riešiť iba dve tabletky, ktoré, alebo dva preparáty, ktoré ešte vôbec nie sú na trhu, máte v tom zákone niečo, čo je dennodenne používané ako bežná súčasť farmácie na Slovensku. Nijak ste to nespomenuli. A keby ten zákon bol prešiel, tak spôsobíte zmenu, o ktorej ste nepovedali v legislatívnom procese ani slovo. To považujem doslova za proste podvod. To je prvá vec.
A druhá. Nepochopila si, čo som povedal. Ja som povedal jednu vec. Na to, aby som vedel so 100-percentnou istotou, že väčšina Slovákov má IQ menšie ako 110, sa mi stačí pozrieť na Gaussovu krivku. Nemusím si všetkých takýchto Slovákov dať na jedno miesto a počítať ich. Rovnako podľa tej istej logiky na to, aby som vedel, že LGBTI komunita je v menšine, sa mi stačí pozrieť na štatistické rozloženie. Nemusím si všetkých dať na jednu kopu a spočítať ich. Ja vôbec nehovorím, že medzi tým je súvis. To, že si ho tam našla, možno súvisí o tom, ako ty sama chápeš ľudí alebo ako sú pomeriavaní ľudia v týchto zástupoch, ale ja som o tom nepovedal jediné slovo.
A k tomu poslednému. Vôbec si nemyslím, že aj tých pár, chvalabohu, že tu bolo aspoň pár liberálne zmýšľajúcich ľudí v minulosti, ktorí tlačili na to, aby aj v tak silno konzervatívnom prostredí niektoré prvky prešli, lebo keby tu neboli ani tí, tak dneska žijeme v svete podľa Štefana Kuffu, by sme vôbec nevedeli, že sme v 21. storočí. Chvalabohu, že sme tu mali aspoň takých ľudí, ktorí nás aspoň približujú k tomu, čo je akože civilizačný štandard západného sveta. Lebo keby sme nemali ani tých, tak by sme dnes sa dívali už naozaj na zvyšok sveta ako totálne utrhnutú realitu. A ja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Brocka, ja iba pomenúvam veci tak, tak ako ich poznám. Na jednej strane, keby som vychádzal iba zo svojho osobného presvedčenia, ktoré mi hovorí, ja takisto som zásadne proti potratom, ale zároveň sa musím pozrieť na to, že ako to vo svete funguje. A ja jednoducho nemôžem zákonom dosiahnuť to, že potraty nebudú, rovnako ako nikdy zákonom nedosiahnem to, že ľudia nebudú užívať drogy. Proste ten prístup je veľmi jednoduchý. Ja sa pozerám do sveta tak, ako on funguje. Ja sa nepozerám do sveta tak, ako si myslím, že by fungovať mal. Odlišujem svoju ideálnu predstavu sveta, tak ako by mal fungovať, od toho, čo mi hovorí sociológia, že ako sa tí ľudia v tom svete správajú. A ľudia vo svete sa správajú jednoducho tak, to, čo ste povedali vo vašej poslednej vete, nemyslím si, že je to väčšina, väčšinový názor, ale, áno, významná časť, štatisticky významná časť populácie je taká, že pripúšťa potrat ako súčasť riešenia problému nechceného tehotenstva. To hovorím bez akejkoľvek tvrdosti, surovosti a už tobôž to nehovorím ako predstaviteľ kultúry smrti. Hovorím to ako človek, ktorý sa jednoducho pozerá na čísla a na to, ako sa svet vyvinul po dnešok. A svet sa vyvinul tak, že potraty sú bez ohľadu na toho, či ich zákon povoľuje, alebo nie. A otázkou na štát je, podobne ako to hovorím vždy pri otázke užívania drog, zmenšiť ujmu na strane všetkých zúčastnených na najmenšiu, nižšiu, na najmenšiu možnú mieru. A o to mi ide.
Tak mi, prosím, nevsúvajte do úst niečo, čo som nepovedal. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, hostia, predpokladám, že dneska sme v situácii, že ani novinári nestihli do tých kukáň dobehnúť, takže naozaj tu bude mimoriadne komorná atmosféra. (Reakcia z pléna.) Áno. Ešte koledy si dáme.
Takže najprv začnem zoširoka k téme. Tieto hodnotové, tieto hodnotové diskusie k interrupciám sú súčasťou v podstate politickej kultúry alebo politickej rozpravy naprieč celou Európou (reakcia navrhovateľa) aj svetom a možno k nim povedať len toľko, že je úplne legitímne, ak jedna strana sporu na základe svojho ideologického presvedčenia alebo svetonázorového základu nepripúšťa interrupcie v žiadny čas a v žiadnej forme. Na druhej strane považujem za rovnako legitímne, ak druhá strana sporu pripúšťa interrupcie ako možnosť voľby ženy rozhodovať o svojom tele a o plode, ktorý je jeho súčasťou, do určitého času.
Ústavný súd na Slovensku rozhodoval v tejto otázke a z jeho dikcie vyplýva, že nie je možné rozlíšiť medzi právom nenarodeného dieťaťa na život, ktoré je garantované tiež v ústave s tým, že špecificky to upraví zákon, a medzi právom ženy rozhodovať o svojom tele, o svojej intimite, ktorého alebo ktorej je súčasť aj tehotenstvo a nosenie ľudského plodu, teda nenarodeného dieťaťa.
Ja osobne som presvedčený, že interrupcia je zabitím dieťaťa, čo mi však nebráni v tom, aby som považoval súčasnú legislatívnu úpravu za správnu a takú, ktorá by sa nemala meniť.
Dôvod je jednoduchý, štatisticky nám počty interrupcií klesajú. Tie interrupcie, ktoré sú vykonané, sú vykonané v zdravotníckych zariadeniach. Sú podstatne bezpečnejšie ako také, ktoré by sa vykonávali načierno, alebo také, kvôli ktorým by bolo potrebné, kvôli ktorým by bolo potrebné cestovať niekam. Takže vychádzam rovnako ako pri iných nastaveniach politík na Slovensku z toho, že jednoducho niektoré veci sa dejú, diať sa budú, Európa je otvorená, hranice neexistujú, to znamená, že namiesto toho, aby sme začínali a končili pri tom, že toto je neprípustné, musíme podľa mňa pripustiť nejaké časové obdobie, v ktorom sa interrupcia vykonať dá, a tým pádom zabrániť jednak presunu interrupcií na čierny trh, kde sú podstatne nebezpečnejšie a kde takisto nad nimi štát nemá žiadnu kontrolu.
Ten zákon, ktorý máme dnes na stole, by som v zásade podporil, nemám, nemal by som problém s tým, keby na Slovensku boli zakázané chemické aborčné prostriedky, len vy ste tam, do tej, do tej definície alebo do toho jedného riadku zákona, ktorý tam máte, dali niečo, čo neviem, či je to iba úskok z vašej strany, predkladateľov, alebo že ste o tom nevedeli. A to je skupina tzv. tabletiek po. Pretože to je úplne iný prípad než to, o čom ste celý čas hovorili v rozprave. Totižto chemický potrat je vykonávaný až do, pomôž mi tu (reakcia navrhovateľa), 12 týždňa a kde v podstate sa ráta s tým, že sa skôr bude užitie tej tabletky týkať tých posledných týždňov pred tou hranicou, než by sa to týkalo tých úplne prvých.
"Tabletka po" je riešenie znásilnenia alebo zlyhania iného druhu antikoncepcie, "tabletka po" nie je to, o čom sa tu rozprávalo. "Tabletka po" je u nás bežne prístupná v lekárňach bez lekárskeho predpisu. A, áno, je to hormonálna šupa na organizmus ženy, to je pravda, nie sú to úplne, nie sú to úplne jemné chemické prostriedky. Ale hovoríme o tabletkách, ktoré sú dnes úplne bežne prístupné v lekárňach bez lekárskeho predpisu a fungujú ako posledné možné riešenie zabránenia tehotenstva, ak iné možnosti zlyhali. A tam sa radí mnoho vecí, od úplného, od úplného, úplnej neprítomnosti antikoncepcie pri tom styku cez nemožnosť ju použiť z jednej alebo z druhej strany, ak ide napríklad o znásilnenie, až po zlyhanie napríklad mechanického typu antikoncepcie. V takomto prípade tá "tabletka po" podľa mňa je síce nie úplne želaným, ale stále legitímnym prostriedkom, ako zabrániť nechcenému tehotenstvu.
A ja sa obávam, že extenzívnejší výklad toho riadku, ktorý ste vy dali do vašej novely, by mohol znamenať, že tzv. tabletky po by boli stiahnuté z lekární a za to určite nikdy ruku nedvihnem.
Rád si vypočujem potom, samozrejme, stanovisko predkladateľov, že či boli tieto prostriedky zamýšľané ako súčasť novely a doteraz o nich len nebolo povedané, alebo či tieto prostriedky neboli zamýšľané ako súčasť tejto novely, a tým pádom či navrhovatelia samotní sú ochotní upraviť zákon takým spôsobom, aby sa týkal výlučne chemických potratových tabletiek a aby sa netýkal "tabletiek po", ktoré sú užívané v takom režime, ako ich poznáme dnes.
Čo sa týka, čo sa týka postavenia liberálnej politiky na Slovensku, musím povedať, že je to stále ťažšie. Kým doteraz boli liberálne nastavení politici súčasťou ako keby toho stredopravého spektra a aj tí hardcorf, takí tí tvrdí kresťanskí demokrati ich tolerovali ako keby súčasť toho svojho, toho svojho okruhu a spolu s nimi potom vytvárali nejakú protiváhu, nejakú protiváhu postkomunistickým alebo sociálnodemokratickým zoskupeniam, ktoré máme na druhej strane. Každý nech sa zaradí tam, kde sa cíti, ja nevravím, že to je jedno a to isté, ale niektorí sú tu a druhé sú iné.
Dnes sa ale to, to delenie výrazne začína meniť. To, samozrejme, že ten silný blok tu (rečník ukazuje rukou na ľavú stranu rokovacej sály) na tej strane ostáva stabilný, dnes o druhej ho budeme mať možnosť vidieť v plnej kráse, keď predstaví svojho top alfa vodcu ako prezidentského kandidáta. Dúfam, že poslanci, ak sa bude rokovať, tak ešte stále budú v rokovacej sále, že neustrihneme rokovanie schôdze na to, aby sa mohli toho zúčastniť, to by som, to by ma mrzelo, ale stále tá časť (rečník opäť ukazuje rukami na ľavú stranu rokovacej sály) politického spektra ostáva stabilná.
Čo sa nám ale deje na druhej strane politického spektra, je jednak rast takých tých ľudáckych a neoľudáckych tendencií jednak už v zabehnutých politických stranách a jednak v koncentrovanej podobe vo zvyšovaní popularity. (Reakcia navrhovateľa.)
Súvisí to so zákonom tak, že zhodneme sa, pán predkladateľ, na tom, že toto je hodnotová téma, ktorá oddeľuje konzervatívne a liberálne politiky. Ja chcem nakoniec sa dostať k tomu, že čo si predstavujem, ako by mohol byť nejaký ideálny dialóg.
Takže tá druhá strana politického spektra sa nám štiepi, a tým pádom tam, kde boli, tam, kde bolo nejaké liberálne myslenie ako stále prijímané ako potrebná súčasť konsenzu istého politického spektra, tak tam sa nám stalo to, že vlastne zo starých politických strán na pravej strane nám podľa môjho vedomia väčšina liberálne naklonených, liberálne zmýšľajúcich ľudí odišla, ostatní ostali v nich. A, samozrejme, jediná liberálna strana prišla tiež o pár ľudí, ktorí teraz už buď už sa k liberalizmu tak otvorene nehlásia, alebo v záujme zachovania akého-takého pokoja a stability vo svojej novej strane už naň zabudli. (Ruch v sále.) A tým pádom, tým pádom sa nám, sme sa dostali do situácie, že kým doteraz by som, teraz príde ten koniec, kým doteraz by som považoval takýto, takúto novelu zákona za naozaj snahu o riešenie toho malého partikulárneho problému, aj keď podľa mňa ten problém neexistuje, pretože ten liek nikdy nebol vpustený na slovenský trh a neexistuje podľa mňa zatiaľ žiadna indícia, ktorá by hovorila o tom, že k tomu dôjde. Ale, dobre, ak chceme, ak chceme zákonom postaviť tú hrádzu, že nech sa to nestane, nech sa páči. Ale zároveň napríklad s tým, že už sa tam ide zasahovať do tabletiek, ktoré existujú na slovenskom trhu, a zároveň s aktivitami typu Pochod za život, teraz referendum o tom, či má byť manželstvo chránené ústavou, spolu s takýmito aktivitami sa aj takýto návrh zákona zaraďuje do už kultúrneho sporu, ktorý môžme viesť kultivovanejšie, ale môže ísť aj do ostrej konfrontácie.
Konkrétne pri tomto návrhu zákona sa zrejme nejakej ostrejšej konfrontácie nemusíme obávať, lebo sa do nej nemá kto pustiť, ja budem dneska len umiernený a ostatní ste, ak si myslím, buď z druhej strany, alebo takí neutrálni, ale pri každej ďalšej téme by som aj na základe skúseností zo včerajšej diskusie k nášmu návrhu zákona o dobrovoľných sterilizáciách nabádal k tomu, aby naozaj aj v Národnej rade prevážila argumentačná poctivosť nad nejakou ideologickou, nejakým ideologickým nastavením a aby sme sa v prvom rade pozerali na to, akým spôsobom sa dajú riešiť problémy našich občanov tam vonku, ktoré reálnymi problémami sú, a až potom si išli pomeriavať, že či príde viacej ľudí na Pride, alebo viacej ľudí na Pochod za život. Lebo tieto otázky nie sú referendom o tom, že koho je viac. Rovnako ako ja nepotrebujem na to, aby som zistil, že väčšina Slovákov má IQ pod 110, nepotrebujem si všetkých takýchto Slovákov nastúpiť na jedno námestie a spočítať ich. Stačí sa mi pozrieť na Gaussovu krivku, tak presne podľa tej istej logiky ja nepotrebujem robiť, ako hovorí pán Matovič, referendum o tom, že či je viacej ľudí na Pochode za život, alebo bude viacej ľudí na Pride. Ono všetci ľudia, ktorí sú na Pride, sú už zo svojej podstaty buď súčasťou, alebo podporovateľmi výraznej menšiny, ktorá menšinou navždy bude. Ona je systémová menšina. Ona je dokonca tak systémová, že je biologicky určená. Takže tam v podstate sa, na Pride začne chodiť viacej ľudí len takým, nie takým spôsobom, že bude viacej LGBTI ľudí na Slovensku, ale len takým spôsobom, že budú mať viacej ľudí, ktorí s nimi súhlasia. Ale tým sa samotná tá menšina zväčšovať nebude.
Toľko odo mňa. Veľmi rád si vypočujem zo strany predkladateľov vysvetlenie k tej prvej časti, o ktorej som hovoril, a dúfam, že aspoň časť z toho, čo som hovoril v tej druhej, sa zapísala minimálne u tých názorových oponentov, ktorí tu dnes sú, a že to bude viesť skôr ku kultivácii, než dekultivácii spoločenského diškurzu na tieto témy.
Ďakujem.

Budem reagovať len na pána kolegu Jasaňa, aj keď už odišiel. Nikto zo SMER-u v tejto diskusii nevystúpil. To je argument za všetko. Môžte sa teraz oháňať vo faktických poznámkach tým, ako vy ste chceli strašne odborne diskutovať, ale v rozprave k tomuto návrhu zo SMER-u nezaznel jediný hlas, len pár poznámok pána Martvoňa. Keby ste boli naozaj pripravení na reálnu diskusiu, tak môžete ísť, pán kolega, za ten pultík a povedať, v čom je ten návrh dobrý a v čom nie je dobrý. Ja som jediné, čo som povedal, že som očakával zo strany sociálnych demokratov, že sa k tomuto návrhu vyjadria, pretože v štandardnej európskej krajine by s takýmto návrhom, ktorý prerozdeľuje vo významnejšej miere verejné zdroje ako doteraz, prichádzala práve sociálna demokracia.
Ak nejaký novinár prekrútil vaše slová, tak mi je to ľúto, ja som čerpal z verejných zdrojov a robí to každý jeden z nás. Ak ste to mysleli inak, ospravedlňujem sa, ospravedlňujem sa, nachádza, čerpal som iba z tých zdrojov, ktoré sú verejné, prístupne každému z nás. Hádam nebudeme za sebou chodiť každý jeden a každý jeden výrok, ktorý sa zjaví v novinách, si budeme jeden od druhého pýtať vysvetlenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pani predsedajúca, neviete, prečo mi tu bliká už teraz to svetielko, ktoré hovorí "končiť"? Veď ja som ešte nezačal.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Že by zariadenie vedelo, že nebudete hovoriť správne a chce už ukončiť? (Povedané so smiechom, smiech v sále.)

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Mimoriadne, mimoriadne. Bojím sa, že v tom máte prsty, ale nechajme to tak. (Reakcie zo sály.)
Takže ja by som chcel prísť, ja by som chcel prísť s vyčistením tejto, tejto diskusie, aspoň čo sa týka používania logiky a nejakého, nejakej poctivej argumentácie. Viacej vecí, ktoré sa týkali nepoctivých argumentov, som spomenul v mojich faktických poznámkach. Len veľmi v skratke ich zopakujem. Začnem od definície zdravia, o ktorú sa tu opieral jednak pán kolega Uhliarik, hovoril o nej trochu aj Štefan Kuffa pri tom, keď hovoril o zásahu do integrity človeka.
Definícia zdravia podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa totiž neobmedzuje len na funkciu telesných orgánov. Naopak, hovorí, že zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie je len neprítomnosťou choroby alebo postihnutia. To znamená, že zdravie sa chápe širšie ako dosahovanie pohody na minimálne troch úrovniach, a to je telesná, duševná a sociálna. A myslím si, že minimálne úroveň duševnej a sociálnej pohody je to, o čom hovorí tento návrh. Hovoríme o tom, že ľudia, ktorí majú obrovské problémy vychovávať deti a nemajú prostriedky k tomu, aby ďalšie deti, nemajú, trpia na úrovni duševnej a trpia na úrovni sociálnej. A ak tomuto utrpeniu chceme predísť a tým pádom napĺňať definíciu zdravia podľa, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, potom je aj toto možné chápať ako zákrok, ktorý speje k zdraviu tak, ako ho WHO chápe.
WHO ďalej píše: "Právo na rozvoj, ochranu a obnovu zdravia patrí medzi základné ľudské práva. Každý bez ohľadu na rasu, náboženstvo, politické presvedčenie, ekonomický a sociálny status má právo na požívanie najvyššej dosiahnuteľnej úrovne a kvality zdravia."
Ak teda uznáme, že duševné a so..., že duševná a sociálna pohoda sú súčasťou zdravia, a ak uznáme, že každý bez ohľadu na ekonomický a sociálny status má právo na čo najvyššiu úroveň tohto zdravia, potom tento návrh k takémuto zdraviu speje. "Zdravie patrí medzi základné ľudské práva všetkých ľudí na svete," je posledná veta definície WHO.
Ďalší problém, ktorý tu bol prednesený, hlavne zo strany kolegov z KDH, je problém prirodzenosti. Máme sa správať v súlade s našou prirodzenosťou. Poďme si teda pozrieť, čo je to ľudská prirodzenosť na základe jej biologického určenia a toho, že čím sme vlastne my ako homo sapiens sapiens vybavení. My sme v podstate veľmi chytré softvérové zariadenie, ktoré ale obýva schránku lovca a zberača. Naše telo sa z čias lovcov a zberačov nijak významne nezmenilo.
A Radim Uzel, uznávaný gynekológ a sexuológ, píše: "Odlišné to bolo u lovcov a zberačov, ktorí nepoznali poľnohospodárstvo a živili sa len divokými" zvera, zverami, "zvieratami a plodinami z pralesa. Tam žena dostávala prvú menštruáciu zhruba až okolo 18. roku života. Prvýkrát otehotnela ako 19- alebo 20-ročná, mala prvé dieťa, ktoré tri až štyri roky plne kojila. Keďže počas doby intenzívneho kojenia vylučuje zvýšené množstvo hormónu prolaktín, ktoré blokuje činnosť vaječníkov, žena nemohla otehotnieť. Otehotnieť mohla až vtedy, keď odstavila dieťa od pŕs. Interval medzi deťmi bol preto najmenej 5 rokov. Vďaka spôsobu výživy jej potom menštruácia ako 35-ročnej zhruba skončila. Čiže porodila dve až tri deti a počet jej menštruácií za celý život by sa dal spočítať na prstoch jednej ruky.
Čarovné na tom je, že asi takto to s nami príroda myslela, avšak s poľnohospodárstvom bol, nastala vlastne vo vývoji ľudstva významná zmena. Spôsobilo ochorenia, obezitu, rakovinu a iné"; s týmto sa dá polemizovať podľa mňa s pánom Uzlom; "spôsobilo to aj to, že žena dnes za celý svoj život môže porodiť až 12 detí a každý mesiac sa jej zbytočne opakuje menštruačný cyklus. Ten v súčasnosti prichádza skôr, pretože potravina poľnohospodárskeho pôvodu má vplyv na skoršie dosiahnutie dospelosti. Preto sa pýtam, načo je potrebná menštruácia už od 13 rokov?" pýta sa pán Uzel.
Ja mu na to odpovedať nemôžem, ale každopádne, čo z tohto vyplýva, je, že ľudskou prirodzenosťou podľa jeho biologického určenia ako druhu je, že ženy ľudského druhu začínali menštruovať neskôr, tým, že kojili deti, tým, že počet detí, medzi nimi bol rozdiel tri až štyri, niekedy päť rokov, tak bol prirodzene menší, do toho keď prirátame detskú úmrtnosť v tom období, tak koniec koncov tá ľudská matka bola, bola rada, ak odchovala deti dve a tam to skončilo. Ten stav, ktorý je dnes, že v podstate vďaka medicíne, vďaka kvalitnejšej strave, vďaka mnohým iným veciam ženy môžu mať niekedy až, koľko mala Mária Terézia detí? (Obrátenie sa na navrhovateľku.) Šestnásť? Šestnásť. Tak to nie je, to nie je podľa toho, čo tvrdí pán Uzel, prirodzené. To nie je v súlade s ľudskou prirodzenosťou.
To znamená, niečo s tým počtom detí zrejme máme robiť. Štatistiky jednoznačne ukazujú, že spoločenstvá ľudí, kde počet detí na jeden pár klesá, sú zároveň spoločenstvá ľudí, ktoré majú vyššiu životnú úroveň, nižšiu kriminalitu, a že regulácia počtu detí na jeden pár prispieva k zvyšovaniu úrovne života ľudí. Je tam, samozrejme, aj ten opačný extrém a to je, to je demografický vývoj hlavne západného sveta v posledných rokoch, akonáhle priemerný počet detí na jeden pár klesne pod dva, tak začíname sa dostávať do demografickej krízy a s tým tak isto treba niečo robiť. Ale to je iba potvrdenie argumentu, že počet detí je treba regulovať nejakým spôsobom na obidvoch stranách. Že je dobré motivovať páry k tomu, aby mali napríklad deti dve, ale tak isto by sme ich mali nejakým spôsobom motivovať k tomu, aby ich nemali viacej ako štyri alebo päť. Ak sa pre to rozhodnú, majú pre to podmienky, samozrejme, nikto im v tom, nikto im v tom brániť nebude. Tak choré výmysly, ako je, ako je politika jedného dieťaťa v Číne, sú tak isto bublinou, ktorá jedného dňa bude mať podľa mňa nedozierne následky, to, že nám v Číne vyrastá generácia, v ktorej jedna tretina mužov nebude mať partnerky, tak je samo osebe problém. Každopádne, čo sa snažím povedať, je, že úplne neregulovaný počet detí nie je, ani nie je ani ľudsky prirodzený ako taký.
Mali sme tu výtku zo strany kolegu Brocku, že nejdeme ani do diskusie na úrovni filozofie a nejdeme ani do diskusie na úrovni lekárskej vedy. No ja už som tu dvakrát sa pokúšal s kolegami z KDH diskutovať na úrovni filozofie, ale tak nepoctivá odozva, ako z ich strany prišla, ma presvedčila o tom, že to jednoducho nemá význam. Napriek tomu, že sú tam ľudia, ktorí sú možno fundovaní a vedeli by sa zúčastniť poctivej intelektuálnej diskusie, tak jednoducho nie sú ochotní na to pristúpiť a miesto toho rozprávajú o kultúre smrti a etnickej genocíde, čo je príklad absolútne nepoctivého intelektuálneho prístupu. Je to príklad, ktorý úplne zbytočne polarizuje spoločnosť, a ja sa divím, že pri tom, aká už je dnes spoločnosť polarizovaná, ešte takýmto spôsobom sa prilieva olej do ohňa.
Čo chcem povedať na záver, je, že posledný nános ideologizácie tohto problému je nalepiť naň, nalepiť naň tú nálepku, že chceme menej Rómov. To je tak isto veľmi, veľmi nepoctivý prístup. Tento návrh nie je o tom, že SaS tvrdí, že chceme menej Rómov. Tento návrh nie je o tom. Tento návrh je o tom, že SaS tvrdí, že ak existuje žena alebo muž, ktorý cíti, alebo ktorá cíti, že nemá finančné, duševné ani iné možnosti na to, aby ešte mohla vychovávať ďalšie dieťa a rozhodne sa, že podstúpením sterilizácie venuje všetku svoju energiu a svoje možnosti a schopnosti a zdroje do výchovy tých detí, ktoré už má, tak že jej to štát zaplatí.
A tu sme sa ináč dostali do veľmi zaujímavého ideologického, ideologického postavenia, lebo SaS, ktorá je označovaná ako technokratická, bez, neľudská strana, prichádza s návrhom, kde usúdila, že vyššie prerozdelenie verejných zdrojov je vo verejnom záujme, čo sa nám teda nestáva veľmi často. A sociálnodemokratická strana SMER - SD čuší. Toto mal byť ich zákon, toto malo byť ich riešenie. Toto mal byť, toto mala byť ich prevencia tomu, aby napríklad v Banskej Bystrici sme nemali toho župana, ktorého máme. Keby SMER si osvojil niektoré z riešení, s ktorými SaS prišla, tak extrémisti na Slovensku dnes by niektoré náboje v diskusii nemali. Jednodubo, jednoducho by niektoré argumenty v diskusii nemohli použiť, lebo by sa dalo jasne preukázať, že nemajú pravdu. Ale nie, tu sa čaká na veľkú rómsku reformu a keď konečne niekto s ňou, s niečím príde zo strany SMER-u, tak je to protiústavný zákon.
Takto sa to, dámy a páni, nerobí. SaS dlhodobo prináša riešenia, ktoré sú diskutované jednak s odborníkmi z problematiky, z tretieho sektora, diskutované s terénnymi pracovníkmi, ktorí priamo medzi ľuďmi, ktorí žijú v extrémnej chudobe, žijú, ale zároveň prináša riešenia, ktoré sú pragmatické a ktoré dokážu zacieliť na konkrétne problematické črty života týchto ľudí. To jest chudobných, chudobných ľudí.
Obávam sa, že bez ohľadu na to, aj keby som, aj keby som vyvrátil všetky argumenty, ktoré tu dnes zazneli, a aj keby som dokázal so stopercentnou istotou, že toto je návrh, s ktorým by som skôr čakal, že príde sociálna demokracia, napriek tomu sa hlasov zo strany SMER-u nedočkám. Už len keď som si pozrel vyjadrenie pána Jasaňa spred niekoľkých dní, ktorý povedal, že predseda sa rozhodne tak, ako sa rozhodne, a nech sa rozhodne akokoľvek, tak to bude správne, tak to už hraničí s náboženskou, to už hraničí akože s náboženskou oddanosťou, to je tam, to je, to je totálna neprítomnosť kritického myslenia. Lebo, lebo keď sa člen strany a šéf bratislavskej bunky nedokáže vyjadriť k tomu, že či by predseda strany bol dobrým prezidentom, alebo nie, tak to je, to je úplná, úplná neprítomnosť. Som rád, že pán kolega prišiel, snáď mi povie, že to bolo vytrhnuté z kontextu a že to myslel inak. Lebo takto som to, takto som to čítal, takto som to, áno, takto som to prečítal, prosím, vysvetlite mi to, že ste to mysleli inak.
Každopádne už len skúsenosť z hlasovaní v tomto pléne mi ukazuje, že to, či niečo je sociálnodemokratickou a liberálnou agendou, nie je rozhodujúcim argumentom pre to, či poslanci SMER-u niečo podporia, alebo nie. Nám teda nič iné neostáva, iba prichádzať s tými riešeniami stále znovu a znovu, a najnovšie už to nebude len o tom, že či tie riešenia existujú, už to bude aj o tom, aby sme presviedčali ľudí, ktorí sa vo svojom zúfalstve rozhodli voliť neonacistov, že to rozhodnutie je nesprávne, že idú zlým smerom a že existuje alternatíva.
Ďakujem veľmi pekne.