Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Nechcel som reagovať vo faktickej poznámke, lebo asi by sa mi to do dvoch minút nezmestilo. A ja som dneska ani nechcel vystupovať, som myslel, že dneska akože bude ten blok o justícii a že k tej, tomu bloku o rodine sa dostaneme až, až niekedy na začiatku, na začiatku budúceho týždňa, ale pán Brocka ma teda vypudil zo sedačky, ako on zvykne.
Ja si myslím, že úplne, úplne zásadné nedorozumenie je v tom rovnítku, že manželstvo sa rovná rodina, lebo to rovnítko neplatí. Manželstvo nerovná sa rodina. Manželstvo je manželstvo a rodina je rodina. 35 % detí na Slovensku sa rodí mimo manželstva v rodinách. Sú ľudia, ktorí vychovávajú deti v iných typoch zväzkov v rodinách, ktoré nie sú manželstvom.
A ja som všetkými desiatimi za to, aby sa v maximálnej možnej miere hľadal najlepší priestor pre výchovu detí, všetkých detí, a aby sa podporovali rodiny, všetky rodiny. Ale toto nie je smer, ktorý by to dokázal. Toto nie je, toto nie je ten spôsob.
Pán Brocka zrejme, zrejme si nevšimol, že aj v definícii registrovaných partnerstiev je priestor pre heterosexuálne páry, niekoľkokrát sme to tu už povedali, že ak chceme myslieť napríklad na nezosobášené páry, tak potom registrované partnerstvá pre všetky nezosobášené páry, bez ohľadu na to, či sú homo-, hetero-, by tiež upevnili a zlepšili ochranu legislatívnu detí, ktoré v týchto pároch žijú. Ak by sme v registrovaných partnerstvách pre heteropáry takisto zaviedli do zákona povinnú vyživovaciu povinnosť, možnosť nevypovedať v neprospech partnera, možnosť oboznámiť sa s lekárskymi záznamami v prípade úrazu a tak ďalej, všetkých tých 21 zmien, ktoré sme tu mali naposledy v rámci zákona, ktorý som predkladal spolu s kolegami Drobom a Nicholsonovou, tým by sa zvýšila právna ochrana všetkých detí. Koniec koncov v tej istej časti ústavy, kam ideme teraz dávať tieto vety, sa o tri alebo o dva odseky nižšie píše, práva detí sú rovnaké bez ohľadu na to, či sa narodia v manželstve, alebo nie. To parafrázujem, ale, ale zhruba toto znenie, znenie tam máme. Ale, ale, ale uzákonením manželstva ako výsostnej nejakej nad-, ako nejakého nadinštitútu, ideme práve voči tej vete, ktorá je len o pár riadkov v ústave nižšie.
Pán Brocka sa čertí, že keď nazve slušne žijúcich ľudí, ktorí sa nevzali, že žijú nadivoko, takže to beriem ako urážku. Ale, nehnevajte sa, mnoho mojich priateľov nie sú zosobášené páry, vychovávajú deti, platia dane, ale mne keby niekto povedal ešte pred svadbou, že s mojou Hankou žijem nadivoko, tak si koleduje o jednu facku. Jaké nadivoko? Aké divoko? Čo je divoké na tom, že zdieľam spoločnú domácnosť s človekom, ktorého milujem?! Kde je tam divočina? Kde ja potrebujem papier od štátu alebo od cirkvi na to, aby som sa oddivočnel? Kde to sme?
Krása základu rodiny je predseda v láske a v tom, čo zdieľajú tí ľudia medzi sebou, nie v tom, že či majú nejaký inštitucionálny papier. Rodina sa definuje znútra, nie zvonku. Ak by papier od štátu alebo cirkvi naozaj oddivočil všetkých tých, ktorí, ktorí doňho vstupujú, tak, preboha, prečo by sme tu teraz riešili každú piatu týranú ženu v domácnosti? Prečo by sme tu riešili, že máme zhruba 30 % detí, ktoré sú týrané na Slovensku, 7 % sexuálne zneužívaných? To sú deti, ktoré sú týrané a zneužívané v domácnostiach, ktoré sú založené na manželských zväzkoch. To je divočina, Štefan, to je divočina, pán Brocka. To je zverstvo. A nie to, či niekto má papier, alebo nemá.
Pán podpredseda parlamentu Figeľ hovoril, že zavádzame jednoduché pravidlá pre jednoduchých ľudí. Čo je veľmi smutným vyjadrením vlastne, že čo sa tu deje. Áno. Nie sme schopní domýšľať do konca, nie sme schopní vidieť komplexnosť situácie, nie sme schopní vidieť marginálie, kraje, sme schopní vidieť len ten stred, len tú väčšinu, len tých, ktorých akože chceme považovať za normál. Ale normál, norma nemusí byť nutne odvodená od väčšiny. Norma môže byť niekedy založená na hodnote, princípe alebo možno aj trošku zložitejšej filozofii, než akú je schopný pochopiť radový, to je jedno, kto.
Manželstvá majú všetky spoločenstvá, povedal pán podpredseda parlamentu, ale už nedopovedal tú druhú vec, že manželstvá vo Veľkej Británii, manželstvá vo Francúzsku už dnes sú otvorené pre páry rovnakého pohlavia. A ak teda manželstvá majú všetky spoločnosti, tak už by sme s nimi mali rátať ako výčte týchto, vo výčte týchto manželstiev, a teda sa s nimi nejako vyrovnávať nie tak, že ich iba spomenieme, ale že budeme hovoriť o tom, ako napríklad týmto spoločnostiam uškodili.
A ja už som to tu hovoril. Rozvodovosť neklesla, pôrodnosť nestúpla. Legislatíva ohľadom uznania, legislatívneho uznania párov rovnakého pohlavia nijakým spôsobom neovplyvňuje to, či sa budú ľudia viacej rozvádzať, a ak sa budú viacej rozvádzať, tak možno iba preto, že bude viacej rozvodov aj medzi tými novými typmi manželstiev, a neovplyvní to, či sa bude rodiť viacej detí. To, či sa rodí viacej detí, oveľa viacej dokáže podporiť prorodinná politika štátu, ale to, čo teraz píšeme do ústavy, nemá s prorodinnou politikou vôbec nič.
Pán podpredseda parlamentu hovoril, že je to civilizačná hodnotová a kultúrna otázka. A ja s ním úplne súhlasím. My na čiare medzi Západom a Byzanciou si teraz volíme svoje zaradenie. A kým integračný proces, vďaka ktorému sme sa zaradili do NATO, zaradili sme sa do Európskej únie, nás radil skôr k tomu západnému svetu, dedičstvu skôr Ríma a kresťanskej tradície, berme to tak, ale tej západnej, tak tento krok, ktorý robíme teraz, nás radí k Byzancii, k putinovskému mysleniu, ktoré teraz reprezentuje on. A je otázka, či je to smer, ktorým chceme ísť.
Štefan hovorí, že určite by sme mali ísť putinovským smerom. Nechám na ňom, nech to vysvetlí. Dúfam, že ak sú tu ešte dneska nejakí novinári, tak sa ho na to prídu opýtať.
Ja obšírnejšie k celej veci vystúpim ešte v utorok aj s pozmeňujúcim návrhom, ktorý v tejto veci chcem podať, ak sa mi podarí vyzbierať naň 15 podpisov. Teraz som chcel naozaj zareagovať len na pána Brocku, a nerobím to kvôli nemu, on už je stratený. To nielenže, nielenže, ako ja sa, ja sa, ja sa s pánom Brockom naozaj stretávam, stretávam dlhé, dlhé roky. Keď prebiehal súboj študentov filozofie na Trnavskej univerzite, viem, že to bol práve pán Brocka, ktorý politicky zasahoval do diania na akademickej pôde. Keď som komunikoval s protestujúcimi študentmi, ktorí obsadili univerzitu kvôli tomu, že sa im zasahuje do slobody výberu svojho vlastného vzdelania, už vtedy sme sa stretli prvýkrát, on o tom nevedel. A stretávame sa odvtedy pravidelne a ja viem, že uňho nie je priestor na diskusiu, je to demagóg par excellence a som nerád, že tu nesedí, rád by som mu to povedal do očí, to, čo tu hovorím, hovorím pre všetkých tých, ktorí túto diskusiu počúvajú. S ním nespravím nič. Jeho generácia pre dobro našej spoločnosti už len zo Slovenska musí odísť. Ja hovorím v prospech tej ďalšej.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zástupcovia médií, hostia, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu ústavného zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada 25. marca 2014 pridelila návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň lehotu na jeho prerokovanie vo výboroch a v gestorskom výbore.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Uvedený návrh zákona prerokovali a odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 412 zo 6. mája 2014 a výbor pre sociálne veci uznesením č. 106 z 13. mája 2014. Z týchto uznesení výborov vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o každom osobitne s tým, že odporúča pozmeňujúci návrh pod bodom 1 schváliť a pozmeňujúci návrh pod bodom 2 neschváliť.
Gestorský výbor ďalej odporúča Národnej rade návrh ústavného zákona schváliť ako celok, a to v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v spoločnej správe pod bodom I.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu ústavného zákona (tlač 891a) bola schválená uznesení ústavnoprávneho výboru č. 421 z 13. mája 2014. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o návrhu ústavného zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte spoločnú rozpravu, ktorú musíte otvoriť vlastne už aj na výzvu pani kolegyne.
Ďakujem.

Pán minister, pravda je taká, že ste to zbúchali tak narýchlo, že nám tiež chvíľku trvá akože sa s tým zoznámiť, zorientovať a zozbierať nejaké materiály. Ja som za vami už dneska bol dvakrát, myslím si, že s relevantnými materiálmi, ktoré sa týkajú celkovej koncepcie ťažby nerastných surovín na Slovensku, a dostal som ich až dnes ráno. Ja napriek tomu, že som okamžite rozhodil siete medzi ľudí, ktorí sa vo veciach vyznajú, tak oni tiež majú svoj čas, potrebujú veci pripraviť, napísať a tým, že som ich ešte nemal na ústavnoprávny výbor, tak som ani nemal dôvod sa, nemal dôvod naň ísť, lebo som tie materiály, ktoré som potreboval, nemal. Preto som tiež nehlasoval za skrátené legislatívne konanie, lebo skráteným legislatívnym konaním sa vždycky dostávame do situácie, že relevantní ľudia po celom Slovensku, ktorí nedokážu napísať dobrý materiál z večera na ráno, nemajú čas sa vyjadrovať a vy obchádzate klasický legislatívny postup. Takže považujem z vašej strany za mimoriadne nefér, keď poviete, že zrazu sa tu objavilo toľko odborníkov, no každý, ktorý sa k tomu chcel vyjadriť v medzirezortnom pripomienkovom konaní alebo by sa k tomu chcel vyjadriť v klasickom medziobdobí medzi prvým, druhým čítaním, bol o túto možnosť teraz pripravený. A preto ľudia teraz hľadajú všetky možné spôsoby, ako vám dopraviť aspoň základ tých svojich námietok a základ svojich návrhov, čo sa s tým dá robiť. Ale vy už keď potom nie ste ochotný sa na tie veci ani len pozrieť a, naopak, arogantne tu idete napádať opozíciu, tak to nie je vôbec základ pre nejaký zmysluplný dialóg a len to potvrdzuje slová o tom, že to je marketingovým ťahom.

Ďakujem veľmi pekne. No musím povedať, že veľmi zvláštnu taktiku zvolili predkladatelia tohto zákona. V zásade ono sa stalo to, že na každú schôdzu nám nejaký zákon o psoch prišiel, už v podstate trištvrte roka alebo možno rok a možno aj viacej a vždycky z tej schôdze nejak časom zmizol a my sme tak otupeli a som si hovoril, á, zákon o psoch ten zase stiahnu a on nám tu zase došiel teraz a moc sa nezmenil. A tie základné výhrady, ktoré sem hovorili na začiatku, sa vôbec nezmenili a nerozumiem tomu, prečo keď boli dôvody na stiahnutie ministerského zákona, tak presne tie isté veci sa dostali do zákona poslaneckého, napríklad o oprávnenie kontrolóra vstúpiť na súkromný pozemok. Do môjho bytu žiadny kontrolór nemá čo vstúpiť. To je protiústavné, protiústavný, protiústavná časť tohto zákona. V momente, ako by toto prešlo Národnou radou, tak to pôjde na Ústavný súd a ten povie: neexistuje právomoc človeka s jeho právomocami kontrolóra vstúpiť do vášho bytu iba kvôli tomu, aby sa pozrel, ako sa tam má nejaký hafan. To proste nemôže.
Ako veď, veď keď je podozrenie, že tam je, že tam je masový vrah a drogový díler, tak si musia policajti vypýtať povolenie súdu, aby sa mu vôbec mohli postaviť na prah a cez ten prah prejsť a kontrolór z obce, ktorého určí starosta, sa mi bude premávať po obývačke, aby skontroloval, kde ja chovám nejakého psa? Veď to je nonsens.
Druhá vec. Súčasne platný stav je taký, že obec povie, v ktorých častiach mesta je pohyb psa zakázaný. V tom medzinávrhu, ktorý sme už tu mali, bolo napísané, že obec povie, v ktorých je pohyb psa povolený. A teraz tu máme mačko-psa, ktorý nám hovorí, že obec všeobecne záväzným nariadením určí miesta, kde je
a) voľný pohyb povolený
b) vstup so psom zakázaný.
Ja sa pýtam, čo je s tými ostanými priestormi, aký tam potom bude platiť režim a čo sa stane, ak obec nerozhodne? Lebo to, problém toho medzistupňa, ktorý sme tu už mali tu v parlamente, bol v tom, že keby obec nerozhodla o tom, že existuje miesto, kde je pobyt, kde je možné psa venčiť bez vodítka, to znamená, že je tam možný voľný pohyb psa, tak by bol prakticky pes nevyvenčiteľný. Lebo v momente, kým som v intraviláne, tak pre mňa platí VZN, v momente, keď sa dostanem do extravilánu, tak som na nejakom poľovnom revíri. To znamená, že ja by som v zásade môjho, to nie je súčasný stav, nie je, nie je, súčasný stav je taký, že VZN mi hovorí, kde je zakázaný voľný pohyb psa. To znamená, že každý iný priestor, kde nemám zakázaný voľný pohyb psa, je možné na ňom v intraviláne psa venčiť voľne bez vodítka a tým pádom sa mi ten môj malý hafan, ktorý potrebuje každý deň nabehať tých svojich 7 alebo 8 kilometrov a ja s ním tých 7 alebo 8 kilometrov určite nenabehám, má kde vybehať.
Ale v momente, keď ja budem mať napísané, že priestor, kde je možné venčiť psa, mi musí určiť obec všeobecne záväzným nariadením a ona to neurobí, tak môj pes sa zo dňa na deň stáva nevyvenčiteľným. Lebo nebude priestor, kde by som ho ja bez porušenia zákona mohol pustiť. To znamená, že vy si môžte zobrať konkrétne, dajme tomu, celú mestskú časť a starostu a polku obecného zastupiteľstva v detstve pohrýzol pes, VZN nevydajú a všetci majitelia psov, ktorí v tejto mestskej časti bývajú, zo dňa na deň majú nevyvenčiteľných psov. A keď chceme niečo spraviť pre to, aby v budúcnosti viacej psy hrýzli ľudí, tak ich necháme nevybehať sa. To bude úplne najlepšie, čo pre nich spravíme. Keď, a keď pôjdeme po plemenách, čo najviac zhumpľovalo španielov, kokršpanielov, že to boli nevybehané psy, ktoré boli pôvodne poľovnícke a mali, potrebovali sa vybehať.
Čo najviac vadí, že trhajú teriérovité psy nábytok doma? Lebo sú nevybehaní. To je presne ten problém, to sú psy, ktoré potrebujú obrovské množstvo pohybu. Takže to je ďalšia diera. Ja som už pri tom prvom ministerskom návrhu dával na ústavnoprávnom výbore pozmeňovák, ktorý riešil do veľkej miery práve problém tých psov, ktorí spôsobujú najviac, ktorí spôsobujú najviac zranení a pohryzení a to sú psy, strážni bez psovoda, vo dvoroch a v hospodárskych zariadeniach. Ten môj pozmeňovák prešiel ústavnoprávnym výborom, bol súčasťou spoločnej správy a ja nechápem podľa mňa, podľa mňa to riešilo presne situáciu, keď pes je sám na určitom území, dával som tam podmienky, za akých tam môže byť ten pes chovaný, aký potrebuje mať výcvik. Poriadny strážny pes totižto, aj keď mu vleziete priamo do toho dvora, tak vás zadrží a bude na vás sedieť, kým nepríde psovod. Nechá vás vojsť, zadrží, cvakne ruku, sadne si na vás a bude na vás kľudne 6 hodín alebo 8 hodín sedieť, ale vás nezabije.
No ale to som dával do toho pozmeňováku, že takýto výcvik má mať ten pes. To by som tu rád videl. A toto v kombinácii s tou zmenou Trestného zákona, to je reálne riešenie a nie nechať kontrolóra s minimálnymi právomocami voči mne, ako slobodnému občanovi, behať po mojej obývačke a kontrolovať, ako sa tam má nejaký pes.
K rozlišovaniu psov na základe výšky kohútika sa vracať nebudem, to je, (reakcia z pléna) no hej, práve preto sa k tomu vracať nebudem, bolo to tu súčasťou rozpravy. Som rád, že už sa nebavíme o plemenách, som rád, že už sa nebavíme o tom, aký je pes ťažký, veľký, všetci dobre vieme, že naozaj byty a pomerne malý 25-kilový Pitbull alebo Stafordšír dokáže narobiť väčšiu paseku, ako 60 alebo 80-kilový írsky vlkodav, hej? Ten írsky vlkodav je tak kľudný, že keď ho aj cudzí pes zoberie rovno na prostriedku ulice, tak pekne s ním odíde ďalej, čo o tom Pitbullovi častokrát sa povedať nedá.
Takže, aby som to zhrnul, ja som za to, aby sa riešila situácia s útokmi psov, celkom určite. Treba sprísniť podmienky hlavne tam, kde ten pes nemá psovoda, to znamená veľké dvory, veľké záhrady, hospodárske alebo firemné priestory, kde je ten pes strážnym a tam musí mať výcvik taký, aby aj keď mu tam náhodou vlezie decko alebo cudzí človek, tak mu ten pes neublíži tak, že by ho vážne zranil, alebo že by ho zabil, čo sa stalo. Sa stalo už, že k strážnym vlčiakom padlo decko zo stromu, ktoré bolo na jablkách alebo na čerešniach a tí psi ho zabili. Toto strážny pes nesmie spraviť v žiadnom prípade a od toho je tam ten výcvik a ten by som vyžadoval stopercentne.
Ale považovať, nehnevajte sa, považovať psa, ktorý na ulici vyštartuje za mačkou a hryzne ju do chvosta, za nebezpečného psa? Veď to je definícia psa, že vyštartuje za mačkou a uhryzne ju do chvosta. Pes, ktorý to nespraví, vlastne nie je pes. (Reakcie z pléna.) No. Väčšina psov vám, počkať, je tu napísané, že akýkoľvek pes, ktorý napadne človeka alebo iné zviera, či už spoločenské alebo hospodárske, a to sa bavíme aj o škrečkoch, je automaticky považovaný za nebezpečného psa. To znamená, že keď babička z vedľajšieho dvora nahlási, že toť od susedov pes mi hryzol moju mačku do chvosta, od tej chvíle platia všetky tieto veci, ktoré ste napísali do toho zákona, od tej chvíle toho psa už nemôže venčiť z mojej rodiny nikto, len ja a ja len, ak mám výcvik a neskutočne mi komplikujete život za to, že môj pes sa rozbehol za mačkou a uhryzol ju do chvosta.
Ja nevravím, že treba, môj pes za mačkou nebeží, alebo ak sa rozbehne, tak sa vie vrátiť naspäť, to je súčasťou výcviku a podľa mňa by mal byť taký pes každý. Ale treba proste vedieť nakresliť tú, treba vedieť nakresliť tú čiaru tak, aby bola proste rozumná a viacej sa treba venovať chovu, hlavne psov, ktorí sa pohybujú bez psovodov, viacej sa treba venovať trestno-právnej zodpovednosti, o tom tu už hovoril Zsolt a nevytvárať proste zbytočne presne takéto konštrukty, ktoré môžu nakoniec skončiť na ústavnom súde a všetkým nám to vrátia sem naspäť, bez toho, aby to bolo reálne riešenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Toto, čo sa tu teraz pácha, pani podpredsedníčka, je čisté svinstvo! Legislatívne svinstvo, svinstvo voči demokracii a svinstvo voči práci tohto parlamentu, že 18.39, keď už nikto netuší, že čo sa tu ešte bude chvíľku diať, príde tak dôležitá vec, tak dôležitá vec, ako zavedenie vzdelanostného cenzu do slovenského politického života, tak to je svinstvo par excellence. Obrovské svinstvo!
Budeme sa pozerať na to, kto má aké vzdelanie, ale to, že starostov po Slovensku robia mafiánski hajzli, ktorí rozkrádajú eurofondy, hajzli, ktorí rozkrádajú rozpočty vlastných obcí, a kľudne môžu mať dva diplomy alebo aj tri - to nikoho netrápi! Cenzus na morálku dávať nebudeme. Ale to, že sa dokáže vyšvihnúť v komunite jeden človek a začať na sebe pracovať, aj keď nemá vzdelanie, tak to posadíme pod čiaru a už za tri mesiace vo voľbách povieme, áno, pasívne volebné právo tu máme pre všetkých, ale pre vás nie!
To, čo tu práve teraz páchame a páchate, kolegovia, je, nie je žiadna veľká a kulantná vec. Môžeme si tomu hovoriť, ako chceme, teraz tu páchame svinstvo na najslabších obyvateľoch tohto štátu. Na tých, ktorí nemajú žiadne šance. Majú minimálne možnosti na to, aby boli vzdelaní, aby mohli pracovať. A keď začala vznikať aspoň nejaká nádej, že medzi nimi, medzi tými pár starostami môže byť jeden, dvaja, z ktorých môže vyrásť budúca elita, tak teraz ich pekne pošleme do čerta, lebo nemajú ani maturitu. Gratulujem! Gratulujem, civilizačný krok dopredu, naozaj môžme sa hanbiť, každý jeden človek, ktorý za toto zahlasuje!

Alojz, ty by si mohol byť majstrom oslích mostíkov, to bolo veľmi ako zručné premostenie z témy na tému, to sa teším, že - nie vždy ti vyjde, ale niekedy ti vyjde.
K tej dnešnej rozprave ja by som to zhrnul asi tak, že som veľmi zvedavý na to, čo pán minister povie k odstráneniu volebných paradoxov, to čakám na záverečnú reč.
Som veľmi zvedavý, ako dopadnú dva pozmeňováky, ktoré predniesla pani kolegyňa Lucia Nicholsonová, ktoré som spolupredkladal, to znamená poučenie takých voličov, ktorí nie sú schopní alebo nevedia čítať a písať, akým spôsobom sa majú správať za plentou. Ale takisto vyjadrenie pána ministra ku všetkým pozmeňovákom, ktoré v podstate sa týkali volieb zo zahraničia, či už poštou, alebo na zastupiteľských úradoch.
A celkovo k zákonu, opäť budem, Alojz, na teba reagovať, ja som na začiatku povedal, že nemyslím si, že vôbec fungovanie tej pracovnej skupiny bolo veľmi dôstojné. Ja osobne som sa musel vždycky najprv dozvedieť, že vôbec zasadá, lebo som niekoľkokrát žiadal o pozvánky, ale nikdy mi nechodili, ale možno tým, že sme neštandardná politická strana, tak nás vynechávali z toho. Ale, chvalabohu, tu bolo vždycky dosť kolegov, ktorí mi mohli povedať, že sa to deje, a párkrát som sa tam ukázať mohol. A stále si myslím, že volebný systém potrebuje výrazné zmeny, napríklad zrušenie moratória, ktoré tu dneska párkrát padlo, by takisto bolo veľmi uvítaným zlepšením. Nemyslím si, že ide o malé jablká, myslím si, že ide o podstatné veci, a som veľmi zvedavý, ako pozmeňováky, ktoré dneska padli, dopadnú v hlasovaní.

Ďakujem. Dobre sa usaďte, mám tu 10-stranový pozmeňováčik, takže chvíľku to potrvá. Podávame ho spolu s kolegami Jankou Žitňanskou a Danielom Lipšicom. Keby mi bola povedala, že to má 10 strán, tak by som možno rozmýšľal, či s nimi do toho pôjdem, ale keď už som tu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Janky Žitňanskej, Daniela Lipšica a Martina Poliačika k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku.
1. V čl. I § 8 sa dopĺňa nový odsek 4, ktorý znie: "(4) Pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, pre voľby prezidenta Slovenskej republiky a pre ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky sa vytvárajú osobitné volebné okrsky pri zastupiteľských a konzulárnych úradoch Slovenskej republiky (ďalej len "zastupiteľský úrad"). Územie osobitného volebného okrsku tvorí územný obvod zastupiteľského úradu."
2. V čl. I sa za § 9 dopĺňa nový § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 9a
Osobitný zoznam voličov
(1) Osobitný zoznam voličov (ďalej len "osobitný zoznam") vedie zastupiteľský úrad pre voliča, ktorý
a) má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, a to na základe jeho písomnej žiadosti o zápis. Žiadosť musí byť doložená originálom, prípadne notársky overenou kópiou dokladu potvrdzujúcom totožnosť žiadateľa, jeho štátne občianstvo Slovenskej republiky a bydlisko v územnou obvode zastupiteľského úradu, kde má byť zapísaný do osobitného zoznamu alebo
b) volí na zastupiteľskom úrade na voličský preukaz.
(2) Žiadosť podľa ods. 1 písm. a) musí byť doručená alebo podaná na zastupiteľskom úrade najneskôr 40 dní pred dňom konania volieb.
(3) Osobitné zoznamy podľa odseku 1 písm. a) uzatvoria zastupiteľské úrady 30 dní pred dňom volieb a bez zbytočného odkladu ich predložia Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí"). Ministerstvo zahraničných vecí skontroluje osobitné zoznamy a upozorní zastupiteľské úrady na prípadné duplicity. Po odstránení prípadných duplicít ministerstvo zahraničných vecí odovzdá najneskôr 20 dní pred konaním volieb konečné znenie osobitných zoznamov Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra"). Ak je volič, ktorý je zapísaný na základe vlastnej žiadosti z dôvodu bydliska v cudzine na osobitnom zozname, zapísaný aj na stálom zozname, obec takéhoto voliča na základe oznámenia ministerstva zo stáleho zoznamu voličov vyškrtne. Voliča o vyškrtnutí zo stáleho zoznamu voličov informuje na základe oznámenia obce zastupiteľský úrad.
(4) Zastupiteľský úrad odovzdá pre voľby určené v § 8 ods. 4 osobitnej okrskovej komisii výpis z osobitného zoznamu, ktorý obsahuje zoznam voličov oprávnených voliť v tomto osobitnom volebnom okrsku.
(5) Pre obsah osobitných zoznamov sa použijú ustanovenia § 9 primerane."
3. V čl. I v § 12 ods. 3 písmeno a) znie: "a) ministerstvo vnútra,".
4. V čl. I v § 17 sa dopĺňa nový odsek 5, ktorý znie: "(5) Zastupiteľský úrad spôsobom v mieste obvyklým, najmä však na webovom sídle zastupiteľského úradu, informuje najneskôr do 10 dní od vyhlásenia volieb podľa § 16 voličov žijúcich v územnom obvode tohto úradu o čase a mieste konania volieb podľa § 8 ods. 4 v osobitnom volebnom okrsku, o možnosti zápisu do osobitného zoznamu vedeného zastupiteľským úradom a o spôsobe hlasovania."
5. V čl. I v § 18 sa dopĺňa nový odsek 7, ktorý znie: "(7) Zastupiteľský úrad spôsobom v mieste obvyklým, najmä však na webovom sídle zastupiteľského úradu, informuje najneskôr do 10 dní od vyhlásenia volieb podľa § 16 voličov žijúcich v územnom obvode tohto úradu o čase a mieste konania volieb podľa § 8 ods. 4 v osobitnom volebnom okrsku, o možnosti zápisu do osobitného zoznamu vedeného zastupiteľským úradom a o spôsobe hlasovania."
6. Doterajšie ustanovenie čl. I § 19 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa nový odsek 2, ktorý znie: "(2) Pre osobitnú okrskovú volebnú komisiu platí ustanovenie odseku 1 rovnako."
7. V čl. I sa za § 26 vkladá nový § 26a, ktorý znie:
"§ 26a
Ustanovenia § 20 až 26 sa pre voľby podľa § 8 ods. 4 použijú primerane."
8. V čl. I nadpis pod § 27 znie: "Činnosť okrskovej volebnej komisie a osobitnej okrskovej volebnej komisie po podpísaní zápisnice".
9. V čl. I v § 27 ods. 1 sa za slová "volebnom okrsku" vkladajú slová "alebo osobitnom volebnom okrsku" a za slová "okrskovej volebnej komisie" vkladajú slová "alebo predsedovi osobitnej okrskovej volebnej komisie".
10. V čl. I v § 27 sa dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie: "(3) Osobitná okrsková volebná komisia odovzdáva volebné dokumenty zastupiteľskému úradu, ktorý ich odošle spolu s celou volebnou dokumentáciou ministerstvu zahraničných vecí."
11. V čl. I v § 30 ods. 1 sa v písmene d) na konci bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa sa nové písmeno e), ktoré znie: "e) osobitnú okrskovú volebnú komisiu zastupiteľský úrad, v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí.".
12. V čl. I v § 32 ods. 2 sa v písmene d) na konci bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa sa nové písmeno e), ktoré znie: "e) na zastupiteľskom úrade, ak ide o člena osobitnej okrskovej volebnej komisie.".
13. V čl. l v § 32 ods. 4 sa v prvej vete za slová "volebnej komisie" vkladajú slová "a osobitnej okrskovej volebnej komisie". V druhej vete sa za slová "okrskovej volebnej komisie" vkladá čiarka a slová "osobitnej okrskovej volebnej komisie" a za slová "zapisovateľa okrskovej volebnej komisie" sa vkladá čiarka a slová "zapisovateľa osobitnej okrskovej volebnej komisie".
14. V čl. I v § 32 ods. 4 sa na konci pripája veta: "Odmenu členovi osobitnej okrskovej volebnej komisie a zapisovateľovi osobitnej okrskovej volebnej komisie vypláca zastupiteľský úrad."
15. V čl. I v § 33 ods. 2 sa na konci pripája veta: "Ministerstvo zahraničných vecí usmerňuje zastupiteľské úrady primerane."
16. V čl. I v § 35 sa vkladá nový odsek 4, ktorý znie: "(4) Na odovzdanie a uschovanie volebných dokumentov pri voľbách podľa § 8 ods. 4 osobitnými volebnými okrskami a zastupiteľskými úradmi platia ustanovenia odsekov 1 až 3 primerane."
17. V čl. I sa do nadpisu pod § 41 dopĺňajú slová "pre voľbu poštou".
18. V čl. I v § 41 ods. 1 sa v prvej vete za slová "osobitný zoznam voličov" dopĺňajú slová "pre voľbu poštou". V druhej vete sa za slová "osobitného zoznamu voličov" dopĺňajú slová "pre voľbu poštou".
19. V čl. I v § 41 ods. 2 sa za slová "zozname voličov" dopĺňajú slová "pre voľbu poštou".
20. V čl. I v § 41 ods. 3 sa za slová "zoznamu voličov" dopĺňajú slová "pre voľbu poštou".
21. V čl. I v § 41 ods. 4 sa za slová "zoznamu voličov" dopĺňajú slová "pre voľbu poštou".
22. V čl. I v § 41 ods. 5 sa za slová "zoznamu voličov" dopĺňajú slová - hádajte aké - "pre voľbu poštou".
23. V čl. I v § 41 ods. 6 sa za slová "zoznamu voličov" dopĺňajú slová "pre voľbu poštou".
24. V čl. I v § 46 sa vkladá nový § 46a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 46a
Osobitná okrsková volebná komisia
(1) Vedúci zastupiteľského úradu vymenuje najneskôr 30 dní pred dňom konania volieb predsedu a ďalších členov osobitnej okrskovej volebnej komisie, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, v deň zloženia sľubu dosiahli vek 18 rokov, nenastala u nich prekážka výkonu volebného práva, nie sú kandidátmi vo voľbách a ovládajú slovenský jazyk. Najnižší počet členov osobitnej okrskovej volebnej komisie je 3. Do tohto počtu sa započítava aj zapisovateľ, ktorého menuje a odvoláva vedúci zastupiteľského úradu, a to najneskôr 18 dní pred prvým zasadnutím osobitnej okrskovej volebnej komisie. Ak poklesne v priebehu volieb počet členov osobitnej okrskovej volebnej komisie pod minimálny stanovený počet, vymenuje vedúci zastupiteľského úradu na neobsadené miesta ďalších členov osobitnej okrskovej volebnej komisie. Prvé zasadnutie osobitnej okrskovej volebnej komisie zvolá vedúci zastupiteľského úradu tak, aby sa uskutočnilo najneskôr 21 dní pred dňom konania volieb. Ak sa nepodarí vymenovať trojčlennú osobitnú okrskovú volebnú komisiu, zabezpečí jej úlohy vedúci zastupiteľského úradu a zapisovateľ. Vedúci zastupiteľského úradu má pri plnení týchto úloh postavenie starostu. Členovia osobitnej okrskovej volebnej komisie sa ujímajú funkcie zložením sľubu podľa § 14 ods. 3. Členstvo v osobitnej okrskovej volebnej komisii zaniká z dôvodov podľa § 46 ods. 7.
(2) Osobitná okrsková volebná komisia
a) zabezpečuje hlasovanie v osobitnom volebnom okrsku, dozerá na jeho priebeh a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti,
b) sčítava hlasy a vyhotovuje zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania v osobitnom volebnom okrsku,
c) odovzdá volebnú dokumentáciu zastupiteľskému úradu, ktorý ju zašle ministerstvu zahraničných vecí.
(3) Ustanovenia § 46 o okrskovej volebnej komisii a jej členoch sa použijú primerane."
25. V čl. I v § 52 ods. 8 sa za slová "okrskové volebné komisie" dopĺňajú slová "alebo osobitné okrskové volebné komisie".
26. V čl. I v § 52 sa vkladá nový odsek 9, ktorý znie:
"(9) Pre voľby v osobitných volebných okrskoch ministerstvo vnútra zabezpečí zaslanie vzorov hlasovacích lístkov v elektronickej podobe ministerstvu zahraničných vecí, ktoré ich zašle na zastupiteľské úrady najneskôr 3 dni pred dňom konania volieb. Zastupiteľský úrad zabezpečí tlač alebo rozmnoženie hlasovacích lístkov. Volič, ktorý volí v osobitnom volebnom okrsku, obdrží hlasovacie lístky vo volebnej miestnosti."
27. V čl. I v § 54 ods. 2 sa za slová "poštou" vkladajú slová "alebo na zastupiteľskom úrade".
28. V čl. I v § 54 ods. 3 písm. a) sa za slovom "voličov" vkladajú slová "pre voľbu poštou".
29. V čl. I v § 54 sa dopĺňa nový odsek 4, ktorý znie: "(4) Na zastupiteľskom úrade môže voliť volič, ktorý bol zapísaný do osobitného zoznamu voličov vedeného zastupiteľským úradom na základe vlastnej žiadosti, alebo volič, ktorý volí na základe vydaného voličského preukazu."
30. V čl. I v § 55 ods. 1 v prvej vete sa za slová "okrsková volebná komisia" dopĺňajú slová "alebo osobitná okrsková volebná komisia" a za slová "občianskeho preukazu" sa vkladajú slová "alebo iného dokumentu potvrdzujúceho totožnosť voliča". V druhej vete sa za slová "okrsková volebná komisia" dopĺňajú slová "alebo okrsková volebná komisia".
Hm, tam voľačo chýba, "osobitná okrsková volebná komisia" by tam asi malo byť. Bod 30. V čl. I v § 55 by na konci vety malo byť zrejme, dopĺňajú slová "alebo osobitná okrsková volebná komisia".
31. V čl. I v § 58 sa v nadpise dopĺňajú slová "alebo osobitnej okrskovej volebnej komisii".
32. V čl. I v § 58 v prvej vete sa za slová "okrsková volebná komisia" dopĺňajú slová "alebo osobitná okrsková volebná komisia". V tretej vete sa za slová "okrsková volebná komisia" dopĺňajú slová "alebo osobitná okrsková volebná komisia". Vo štvrtej vete sa za slová "volebnom okrsku" dopĺňajú slová "alebo v osobitnom volebnom okrsku".
33. V čl. I v § 60 sa dopĺňajú nové odseky 4 a 5, ktoré znejú:
"(4) Pre osobitnú okrskovú volebnú komisiu sa použijú ustanovenia odsekov 1 a 2 obdobne. Osobitná okrsková volebná komisia ukončí svoju činnosť na pokyn vedúceho zastupiteľského úradu.
(5) Volebnú dokumentáciu zašle zastupiteľský úrad ministerstvu zahraničných vecí. Ministerstvo zahraničných vecí zašle elektronicky podpísané zápisnice osobitných okrskových volebných komisií bez zbytočného odkladu Ústrednej volebnej komisii."
34. V čl. I v § 66 ods. 1 písm. b) sa za slová "volebných okrskov" dopĺňajú slová "a osobitných volebných okrskov".
35. V čl. I v § 66 ods. 1 písm. c) sa za slová "zoznamoch voličov" dopĺňajú slová "a v osobitných zoznamoch".
36. V čl. I v § 66 ods. 1 sa za písmeno f) dopĺňa nové písmeno g), ktoré znie: "g) počet voličov, ktorí hlasovali na zastupiteľských úradoch,".
Doterajšie písmená g) až i) sa označujú ako h) až j).
37. V čl. I sa za § 101 vkladá nový § 101a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 101a
Osobitná okrsková volebná komisia
Pre osobitnú okrskovú volebnú komisiu platia ustanovenia § 46a odsek 1 a 2. Ustanovenia § 101 sa použijú primerane."
38. V čl. I v § 104 sa dopĺňa nový odsek 7, ktorý znie: "(7) Pre zabezpečenie hlasovacích lístkov pre voličov mimo územia Slovenskej republiky platia ustanovenia § 52 ods. 9."
39. V čl. I v § 106 nový odsek 1 znie: "(1) Voliť možno vo volebných okrskoch na území Slovenskej republiky alebo v osobitných volebných okrskoch na zastupiteľských úradoch."
Doterajšie odseky 1 až 5 sa označujú ako 2 až 6.
40. V čl. I v § 106 sa dopĺňa nový odsek 7, ktorý znie: "(7) Na zastupiteľskom úrade môže voliť volič, ktorý bol zapísaný do osobitného zoznamu voličov vedeného zastupiteľským úradom na základe vlastnej žiadosti, alebo volič, ktorý volí na základe vydaného voličského preukazu."
41. V čl. I v § 107 sa v nadpise dopĺňajú slová "alebo osobitnej okrskovej volebnej komisii".
42. V čl. I v § 107 sa v prvej vete za slová "okrsková volebná komisia" dopĺňajú slová "alebo osobitná okrsková volebná komisia". V druhej vete sa za slová "vo volebnom okrsku" dopĺňajú slová "alebo v osobitnom volebnom okrsku".
43. V čl. I v § 109 sa v nadpise dopĺňajú slová "alebo osobitnej okrskovej volebnej komisie".
44. V čl. I v § 109 sa dopĺňajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Pre zápisnicu osobitnej okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania v osobitnom volebnom okrsku platia ustanovenia odseku 1 rovnako. Osobitná okrsková volebná komisia ukončí svoju činnosť na pokyn vedúceho zastupiteľského úradu.
(4) Volebnú dokumentáciu zašle zastupiteľský úrad ministerstvu zahraničných vecí. Ministerstvo zahraničných vecí zašle elektronicky podpísané zápisnice osobitných okrskových volebných komisií bez zbytočného odkladu Ústrednej volebnej komisii."
45. V čl. I v § 112 ods. 1 písm. b) sa za slová "volebných okrskov" dopĺňajú slová "a osobitných volebných okrskov".
46. V čl. I v § 112 ods. 1 písm. c) sa za slová "volebných komisií" dopĺňajú slová "a osobitných okrskových volebných komisií".
47. V čl. I v § 112 ods. 1 písm. d) sa za slová "zoznamoch voličov" dopĺňajú slová "a v osobitných zoznamoch".
48. V čl. I v § 114 odsek sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú sa slová "zastupiteľské úrady pri informovaní voličov o čase a mieste konania druhého kola volieb postupujú rovnako.".
49. V čl. I sa za § 120 dopĺňa nový § 120a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 120a
Osobitná okrsková volebná komisia
Pre osobitnú okrskovú volebnú komisiu platia ustanovenia § 46a odsek 1 a 2. Ustanovenia § 120 sa použijú primerane."
50. V čl. I v § 122 sa dopĺňa nový odsek 7, ktorý znie: "(7) Pre zabezpečenie hlasovacích lístkov pre voličov mimo územia Slovenskej republiky platia ustanovenia § 52 ods. 9."
51. V čl. I v § 123 nový odsek 1 znie: "(1) Voliť možno vo volebných okrskoch na území Slovenskej republiky alebo v osobitných volebných okrskoch na zastupiteľských úradoch."
Doterajšie odseky 1 až 5 sa označujú ako 2 až 6.
52. V čl. I v § 123 sa dopĺňa nový odsek 7, ktorý znie: "(7) Na zastupiteľskom úrade môže voliť volič, ktorý bol zapísaný do osobitného zoznamu voličov vedeného zastupiteľským úradom na základe vlastnej žiadosti, alebo volič, ktorý volí na základe vydaného voličského preukazu."
53. V čl. I v § 124 sa v nadpise dopĺňajú slová "alebo v osobitnej okrskovej volebnej komisii".
54. V čl. I v § 124 sa za slová "volebná komisia" dopĺňajú slová "alebo osobitná okrsková volebná komisia" a za slová "volebnom okrsku" sa dopĺňajú slová "alebo v osobitnom volebnom okrsku".
55. V čl. I v § 126 sa v nadpise dopĺňajú slová "alebo osobitnej okrskovej volebnej komisie".
56. V čl. I v § 126 sa dopĺňajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Pre zápisnicu osobitnej okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania v osobitnom volebnom okrsku platia ustanovenia odseku 1 rovnako. Osobitná okrsková volebná komisia ukončí svoju činnosť na pokyn vedúceho zastupiteľského úradu.
(4) Volebnú dokumentáciu zašle zastupiteľský úrad ministerstvu zahraničných vecí. Ministerstvo zahraničných vecí zašle elektronicky podpísané zápisnice osobitných okrskových volebných komisií bez zbytočného odkladu Ústrednej volebnej komisii."
57. V čl. I v § 129 ods. 1 písm. b) sa za slová "volebných okrskov" dopĺňajú slová "a osobitných volebných okrskov".
58. V čl. I v § 129 ods. 1 písm. c) sa za slová "zoznamoch voličov" dopĺňajú slová "a osobitných zoznamoch voličov".
Odôvodnenie: V dnešnej dobe mnohí občania Slovenskej republiky žijú, pracujú či študujú v zahraničí, resp. sa tam vyskytujú z rôznych dôvodov aj na kratšiu dobu. Prispieva k tomu okrem iného aj členstvo Slovenska v Európskej únii a s tým súvisiaci voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Tieto okolnosti však nie sú dôvodom na to, aby títo občania Slovenskej republiky nemohli využiť svoje aktívne volebné právo a nemohli sa zúčastniť na voľbách, ktoré ovplyvňujú ich ďalšiu budúcnosť.
V pozmeňujúcom návrhu ide o umožnenie volieb zo zahraničia na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky pri parlamentných voľbách, voľbách prezidenta republiky a pri ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta republiky.
Dnes je možné, a návrh zákona v tomto nepriniesol žiadny pokrok, voliť pri parlamentných voľbách zo zahraničia poštou. Ako predkladatelia tohto pozmeňujúceho návrhu máme za to, že využiť možnosť voliť zo zahraničia len pri týchto voľbách je málo, a tiež sme presvedčení, že možnosť zorganizovať voľby na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí je technicky, organizačne a aj finančne realizovateľné. Ľuďom, ktorí prejavia vôľu takýmto spôsobom sa zúčastniť volieb, sa vyjde v ústrety a umožní sa im využiť jedno zo svojich základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Spolu s umožnením voliť pri parlamentných voľbách poštou ide o doplnenie pre tých, ktorí majú možnosť dostaviť sa na zastupiteľský úrad a vykonať volebný akt.
Zároveň sa zjednodušuje administratíva pre tých, ktorí sa takýmto spôsobom rozhodnú volieb zúčastniť. Nie je potrebné vykonať toľko úkonov, či presne sledovať jednotlivé lehoty a pod.
Okrem toho, že sa rozširuje možnosť voliť aj prezident, resp. zúčastniť sa hlasovania o jeho odvolaní, sa takýmto spôsobom zvyšuje aj voličská účasť a reprezentatívnosť volebných výsledkov sa posilňuje.
Pozmeňujúci návrh prináša celý rad ustanovení najmä technického charakteru, ktoré umožňujú zorganizovať a vykonať vybrané voľby na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí. Navrhovateľ vychádza zo skúseností Českej republiky, ktorá takýto spôsob volieb zo zahraničia už zaviedla, a skúsenosti ukazujú, že zorganizovať a vykonať takéto voľby nie je neprekonateľná prekážka. Super.
Treba povedať, že tu máme niekoľko verzií pozmeňovákov o voľbách zo zahraničia, pán minister, určite si máte z čoho vybrať, len ja som podal dva. Takže... (Reakcia ministra.) Takže verím tomu, že zasadnete na nejaké malé kolokvium tuto s kolegami z ministerstva a poviete si, že z tých pozmeňovákov o umožnení ľuďom v zahraničí zúčastňovať sa volieb na Slovensku si vyberiete niečo, čo technicky uznáte za najlepšie a nejaký z tých pozmeňovákov prejde.
Ďakujem za zváženie, pán minister.

Ďakujem. Poprosím technikov, keby mohli prepnúť obrazovku. (Inštalovanie notebooku kvôli prezentácii na obrazovkách v rokovacej sále.) Okej.
Úplne na začiatok musím ešte pomôcť kolegovi Petrovi Osuskému. Dávam procedurálny návrh na vyňatie bodu 28 spoločnej správy na samostatné hlasovanie, čo on nestihol spraviť vo svojom príhovore.
A teraz sa idem venovať tomu, o čom som rozprával posledného trištvrte roka.
Musím povedať v prvom rade, že voči stranám legitímne zvoleným do tohto parlamentu, ktoré ale nemajú zastúpenie v podobe poslaneckého klubu, to bolo trošku nedôstojné, to rokovanie posledného trištvrte roka. Ja som sa vlastne na tú pracovnú skupinu vždycky dostal len vtedy, keď som bol náhodou v parlamente a niekto mi povedal, že v ten deň zasadá. Ale napriek tomu som neustále otravoval s jednou konkrétnou vecou, a to sú volebné paradoxy alebo nezmysly, ktoré sú súčasťou nášho volebného systému a ktoré spôsobujú to, že podľa môjho názoru je tento volebný systém neústavný a má množstvo chýb, ktoré potrebujeme napraviť.
Keď sa pozriete na tú tabuľku, ktorú teraz máme na monitore (prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále), tak tam vidíte rozloženie hlasov a mandátov v jedných eurovoľbách. HZDS svojho času tam malo 74 241 hlasov, SMER 264-tisíc, SDKÚ 140-tisíc, SMK 93-tisíc, SNS 45-tisíc, KDH 89-tisíc. A stačí si odobrať SMER-u 14-tisíc hlasov a len vďaka tomu, že 14-tisíc voličov SMER-u vtedy ostalo doma, zrazu SDKÚ má tri mandáty a KDH má iba jeden. To znamená, že 14-tisíc voličov SMER-u, ktorí prišli v tých eurovoľbách voliť SMER a chceli pomôcť SMER-u, SMER-u nepomohli nijak, SMER mal stále päť mandátov, ale týchto 14-tisíc voličov rozhodlo o tom, že KDH získa o jeden mandát menej a SDKÚ získa o jeden mandát viac.
Ďalší paradox. Namodelujme si takýto výsledok volieb (prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále): SMER má 880-tisíc a niečo hlasov, 62 mandátov, SDKÚ 390-tisíc, 28 mandátov, SaS-ka 307-tisíc, 22, KDH 215-tisíc. Toto sú vlastne výsledky také, ako boli v roku 2010. A teraz si skúsime SMER-u odobrať mínus 400 hlasov, SaS-ke odoberieme 1 000, KDH odoberieme 6-tisíc, MOST-u 4-tisíc, SNS 4-tisíc a SDKÚ ako jedinej strane pridáme stovku, stovka hlasov by tam bola navyše. A keď sa pozrieme, čo by to spôsobilo podľa súčasného systému s počtom mandátov, tak jediné SDKÚ by o mandát prišlo. Takže napriek tomu, že by 100 ľudí volilo viacej, o 100 ľudí by bolo viacej voličov SDKÚ a všetky ostatné strany by prišlo voliť menej ľudí, tak podľa súčasného systému, ktorý nezmyselne prepočítava vlastne zvyšky po prerozdelení v tom druhom skrutíniu, tak mandátov by SDKÚ malo iba 27, kdežto podľa tých pôvodných malo 28.
Takže ešte raz, môže sa nám stať vo voľbách, že keď všetky strany okrem jednej príde voliť menej ľudí a tú jednu príde voliť o 100 ľudí viacej, tak tá jedna tým o mandát príde a tým pádom vlastne ľudia, ktorí volili tú stranu, tak jej uškodili. Tých 100 keby tam neprišlo, tak by to bolo, tak by to bolo lepšie.
Opačný príklad. Máme opäť rozloženie volieb tak, ako boli v roku 2010, a teraz, naopak, všetkým stranám pridáme nejaký počet hlasov (prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále), SMER-u 9 900, SDKÚ 500, SaS-ke 11 700, KDH 2 250 a SNS-ke 5 000 a MOST-u jedinému uberieme 500 hlasov. A vo výsledku MOST jediný bude mať o mandát viac, bude mať zo štrnástich pätnásť a ostatné ostanú na tom tak, ako sú, len SDKÚ, aj keď by malo o 500 hlasov viac, tak by o jeden mandát prišlo. Toto spôsobuje súčasný volebný systém, tzv. volebné paradoxy. Ja tomu hovorím volebné nezmysly.
Ďalší paradox je, že niektoré strany, ak by sa volilo menej poslancov, dajme tomu nie 150, ale volilo by sa iba 148, by na tom, že sa volí menej, získali mandát. Toto sú výsledky, výsledky volieb (prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále), neviem z ktorého roku, je tam ešte HZDS, SDKÚ, SMER, SMK, KDH, ANO a KSS, takže to už bolo dávno. Keď sa prerozdeľuje 150 mandátov, tak KSS má 11 mandátov a v druhom počítaní cez zostatky nedostalo žiadny, ale ak by sa prerozdeľovalo iba 148 mandátov, tak KSS by zrazu malo o jeden mandát viac. A tie strany, ktoré ho predtým získali pri prerozdeľovaní cez zostatky, by o jeden mandát viac nedostali, ten by prišiel ku KSS.
No a posledný môj najobľúbenejší prípad, príklad. Predstavte si, že máme zrátaných 99,99 všetkých okrskov a všetkých voličov vo voľbách a zostáva nám jeden jediný posledný okrsok. A do tohto jedného jediného posledného okrsku príde jeden jediný volič a zahlasuje za stranu A, ktorú máme v tabuľke na mieste v prvom riadku (prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále). Kým v tom sčítaní bez tohto jedného voliča by táto strana mala 76 mandátov, tak tento jediný volič, posledný volič vo voľbách započítaný, ktorý volil stranu A, by spôsobil, že by ju o jeden mandát obral. To znamená, že priamo jeden jediný volič jediným jedným hlasom zoberie jeden mandát strane, za ktorú hlasoval vo voľbách. A konkrétne v tomto prípade spôsobí pat v parlamente, lebo ten jeden mandát bol presne ten 76., ktorý by tej strane zabezpečil väčšinu.
Ja popravde veľmi ťažko verím tomu, že vyše 10 rokov, alebo koľko to je, žijeme s takto nezmyselným volebným, volebným systémom, že žijeme so systémom, v ktorom buď človek nevedomky volí úplne inú stranu, než chcel.
Keď sa pozrieme napríklad na výsledky eurovolieb, ktoré práve prebehli, tak keby 20-tisíc voličov SMER-u ostalo doma, že by vôbec nešli voliť, tak KDH by malo tri mandáty a SDKÚ by malo iba jeden. Tým, že 20-tisíc voličov SMER-u prišlo voliť, pomohlo SDKÚ k druhému mandátu a KDH jeden mandát zobralo. To znamená, že 20-tisíc voličov SMER-u rozhodlo o tom, či tam pôjdu kádeháci, alebo tam pôjde niekto z SDKÚ. Nerozhodli o tom samotní voliči SDKÚ a KDH.
Ono v podstate za tých 5 rokov, za tých 5 rokov sa to vymenilo, lebo pred piatimi rokmi v eurovoľbách sa stal presný opak. Keby vtedy 50-tisíc voličov SMER-u ostalo doma, tak by mali zase SDKÚ o mandát viac a KDH by mali o jeden menej, ale stále platí, že tu voliči SMER-u rozhodujú o tom, ako si pravica medzi sebou rozdelí mandáty, čo je nezmysel, čo tak nesmie byť.
A toto, tento systém, ktorý na Slovensku máme, v Nemecku bol daný na Ústavný súd a Ústavný súd rozhodol, že nie je možné, nie je možné, aby v systéme bol vôbec teoreticky možný moment, keď človek vlastným hlasom uškodí strane, ktorú volí, čo som dokázal na tom príklade, ktorý som dával pred chvíľou, alebo svojím hlasom pomôže inej strane, ktorú voliť nechcel, čo je dokázateľné na výsledkoch z týchto eurovolieb, aj z tých eurovolieb predtým.
A aby sa toto viacej nedialo, tak podávame s Radom Procházkom pozmeňovací návrh, ktorým tieto volebné paradoxy chceme odstrániť z tohto systému a zaviesť systém, v ktorom vždy iba hlasy, ktoré dám konkrétnej strane, budú rozhodovať o tom, koľko mandátov získa. Keď niekto bude voliť SaS-ku, tak rozhodne iba o jej počte mandátov, nebudú o jej počte mandátov rozhodovať ani voliči SMER-u, ani KDH, ani kohokoľvek iného.
Takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika a Radoslava Procházku k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku.
1. bod. § 65 vrátane nadpisu znie:
"§ 65
Prideľovanie mandátov
(1) Celkový počet platných hlasov, ktorý získala politická strana alebo koalícia postupujúca do ďalšieho sčítania, sa postupne vydelí číslami 0,5, 1,5, 2,5 a ďalej vždy číslom o 1 väčším. Vypočíta sa toľko podielov, koľko kandidátov je uvedených na hlasovacom lístku.
(2) Všetky podiely vypočítané podľa odseku 1 sa zoradia zostupne do zoznamu podľa veľkosti od 1 do 150, v prípade rovnosti dvoch a viacerých podielov je pre poradie rozhodujúci celkový počet hlasov pre politickú stranu alebo koalíciu. Ak je aj celkový počet hlasov rovnaký, rozhoduje žreb. Zároveň s veľkosťou podielu sa uvedie i označenie politickej strany alebo koalície, ktorá dosiahla tento podiel.
(3) Za každý podiel uvedený v zozname podľa odseku 2 sa politickej strane alebo koalícii pridelí jeden mandát.
(4) V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal aspoň 3 % prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu. Ak politickej strane alebo koalícii je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najväčšieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť prednostných hlasov, je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.
(5) Kandidáti, ktorí nedostali mandát, sa stávajú náhradníkmi."
To isté platí v bode 2 pre európske voľby, takže to prečítam ešte raz, tam to bude
"§ 92
Pridelenie mandátov
(1) Celkový počet platných hlasov, ktorý získala politická strana alebo koalícia postupujúca do ďalšieho sčítania podľa § 97 ods. 2, sa postupne vydelí číslami 0,5, 1,5, 2,5 a ďalej vždy číslom o 1 väčším. Vypočíta sa toľko podielov, koľko kandidátov je uvedených na hlasovacom lístku.
(2) Všetky podiely vypočítané podľa odseku 1 sa zoradia zostupne do zoznamu podľa veľkosti od 1 do čísla označujúceho počet poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa majú voliť do Európskeho parlamentu na území Slovenskej republiky uvedeného vo vyhlásení predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 90 ods. 1. V prípade rovnosti dvoch a viacerých podielov je pre poradie rozhodujúci celkový počet hlasov pre politickú stranu alebo koalíciu. Ak je aj celkový počet hlasov rovnaký, rozhodne žreb. Zároveň s veľkosťou podielu sa uvedie i označenie politickej strany alebo koalície, ktorá dosiahla tento podiel.
(3) Za každý podiel nachádzajúci sa v zozname podľa odseku 2 sa politickej strane alebo koalícii pridelí jeden mandát.
(4) V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal aspoň 10 % prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu. Ak politickej strane alebo koalícii je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť prednostných hlasov, je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.
(5) Kandidáti, ktorí nedostali mandát, sa stávajú náhradníkmi."
Tuto upozorňujem na jednu zmenu oproti verzii, ktorú máte rozdanú, v odseku 4 to má byť "10 %" kvórum a nie "3 %", tak ako je to uvedené, prosím, opravte si to, tam je rozdiel vo voľbách do Národnej rady oproti voľbám do Európskeho parlamentu, nieže by som za zníženie toho kvóra nebol, ale nemalo by byť predmetom tohto pozmeňujúceho návrhu.
Odôvodnenie: Slovenská metóda prideľovania mandátov ponúka priestor na existenciu volebných paradoxov, ktoré popierajú základné argumenty, prečo by sa volič mal zúčastniť volieb. Demokratický volebný systém musí byť založený na predpoklade, že so zvyšujúcim sa počtom voličov podporujúcich vo voľbách určitú politickú stranu sa priamo zvyšujú aj jej šance na úspech. Slovenská metóda umožňuje, aby za určitých okolností hlasy voličov ublížili strane, za ktorú hlasuje. Slovenská metóda ponúka priestor, aby voliči svojou účasťou vo voľbách nepriamo podporili stranu, ktorú nechcú voliť, t. j. v Slovenskej republike hlas voliča môže pomôcť obľúbenej strane, ale rovnako jej môže uškodiť, resp. pomôcť nepreferovanej strane. V Slovenskej republike využívaná metóda prepočítavania hlasov na mandáty za určitých okolností odmeňuje volebný neúspech a trestá volebný úspech.
V tejto súvislosti je potrebné spomenúť rozhodnutie Federálneho ústavného súdu Nemecka z 3. 7. 2008, ktorý rozhodol, že mechanizmus prideľovania mandátov vo voľbách v Bundestagu je protiústavný. A toto je presne ten, ktorý máme my dnes, ten, ktorý mali Nemci pred rokom 2008, nakoľko môže dôjsť k efektu negatívnej váhy hlasu, čo znamená vlastne, že hlas pre konkrétnu stranu viacej strane uškodí, než by jej pomohol.
Analogická situácia je v súčasnosti možno aj na Slovensku. Vládny návrh ponecháva doterajší spôsob prideľovania mandátov, ktorý nesie podobné znaky protiústavnosti spochybňujúce rovnosť hlasovania vo voľbách, a teda je volebný kódex napadnuteľný na Ústavnom súde Slovenskej republiky. V prípade prijatia Websterovej metódy, ktorá je popísaná v tom pozmeňováku, ktorý som predniesol, sa vylúči možnosť, že hlasovaním za preferovanú stranu volič podporí nepreferovanú stranu, resp. že dôjde k situácii, že volič poškodí strane tým, že ju bol voliť. Zmenou metódy prepočítavania hlasov na mandáty sa teda nastolí situácia, pri ktorej bude za akýchkoľvek okolností platiť, že je pre politickú stranu vždy lepšie, ak získa vo voľbách viac hlasov.
Webstrova metóda sa využíva v súčasnosti v Nemecku, je neutrálna k politickým stranám, pri porovnaní výsledkov prepočtov pôvodnej slovenskej metódy a Webstrovej metódy vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu sa ukazuje, že obidve metódy ponúkajú rovnaké výsledky, čo znamená, že pri zmene súčasnej slovenskej metódy na Websterovu by zastúpenie jednotlivých politických strán v národnej strane a v Európskom parlamente ostalo nezmenené, až na výsledok posledných eurovolieb, tam si myslím, nie som si úplne istý, ale tam je možné, že by jeden mandát navyše získala strana SMER na úkor SDKÚ.
Pozrime sa tiež, čo umožňuje... Neviem, prečo technici vypli ešte tú prezentáciu, ale ocenil by som, keby sa vrátila naspäť. Ďakujem. A pozrime sa ešte, čo umožňuje súčasný volebný systém, čo sa týka počtu hlasov potrebných na jeden mandát. (Prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále.) Toto sú počty hlasov potrebných na jeden mandát v posledných eurovoľbách. SDKÚ na jeden mandát potrebovala 21 734 hlasov, MOST cez 32-tisíc a Obyčajní ľudia až cez 41 829 hlasov. To znamená, že na zisk jedného mandátu potrebovali Obyčajní ľudia takmer dvojnásobok počtu hlasov oproti SDKÚ. A len samotný Richard Sulík mal viacej preferenčných hlasov než tie, ktoré potrebovali SDKÚ na zisk jedného mandátu. (Reakcia z pléna.)
Ja nevravím, že tie voľby dopadli zle, ja som s nimi spokojný, len hovorím, že ten systém je znútra chorý. Nemôžme mať na Slovensku systém, kde volením jednej strany tú stranu poškodím. Nemôžme mať na Slovensku systém, kde volením konkrétnej strany A pomôžem strane B. A určite nemôžme mať na Slovensku systém, kde volič dopredu nevie, čo ten jeho hlas spôsobí. A taký systém tu dnes, dámy a páni, máme.
Ja som pripravený o detailoch sa s vami rozprávať hodiny a hodiny, tých príkladov je veľa, veľmi rád komukoľvek ukážem prepočty, ako by vlastne výsledky volieb vyzerali podľa toho návrhu, ktorý tu s Radom Procházkom teraz predkladáme. Ide mi o jedno, aby volebný systém na Slovensku bol spravodlivý a ústavný. A podľa všetkých indícií, ktoré som práve teraz povedal, prezentoval a ktoré dlhodobo prezentuje pán Dančišin z Prešovskej univerzity na svojom blogu a máte si možnosť ich tam prečítať do detailov, podľa tých dôvodov, podľa všetkých týchto paradoxov a konkrétnych príkladov je náš volebný systém chorý a je potrebné ho zmeniť.
Musím tiež povedať, že na jeho zmenu existujú v podstate viaceré možnosti. Jednu som prezentoval v tomto pozmeňováku, mal som pripravený ešte druhý pozmeňovák, na ktorý sa mi ale nepodarilo získať dostatok podpisov, a to z toho dôvodu, že kým tá Webstrova metóda, ktorú som predložil v pozmeňováku, je podľa mňa najbližšie k dokonalému systému, dokonalý systém neexistuje, ale tá Webstrova je najbližšie k dokonalému systému hlavne kvôli tomu, že je jednoduchá, čistá a nezvýhodňuje ani veľké strany, ani malé strany. Keby niekto chcel, tak aj s ňou sa dá hrať. Tým, že tam sa začína vlastne deliť 0,5, tak tam sme v strede medzi tým, čo sú veľké strany, malé strany, rozhodí sa im presne polovica tých mandátov na jednu stranu, na druhú. Keby sme začínali dajme tomu pri 0,3 a potom delili 1,3, 2,3 a tak ďalej, zvýhodníme malé strany, otázka je politická, či chceme, keby sme začínali pri 0,7, 0,8 alebo dajme tomu pri 1 a potom ideme o jedno číslo väčšie, zvýhodníme zase veľké strany a tiež je otázka, či to chceme.
Ja som naschvál do toho pozmeňováku dal 0,5, aby sa začínalo pri nej, aby to bol neutrálny systém, ktorý nezvýhodní ani malé strany, ani veľké strany, ktorý jednoducho zabezpečí, že hlas voličov spôsobí zmenu mandátov len u tej strany, ktorú volili, a u nikoho iného.
Nie som veľmi spokojný s tým, že je tu toľko ľudí, koľko tu je, myslím si, že to je veľmi dôležitá téma, nie som veľmi spokojný s tým, že pán minister tu nie je, ale ospravedlnil sa pred tým, ako som začal rozprávať, ja to beriem, že niečo potrebuje vybaviť a koniec koncov hovoril som s ním o tom niekoľkokrát. Budem rád, keď sa k tomuto pozmeňováku vyjadrí vo svojej záverečnej reči, o znení obidvoch tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré som mal pripravené, som hovoril aj so zástupcami ministerstva vnútra, keď bude potrebné, veľmi rád dodám všetky prepočty všetkých volieb, ktoré sa na Slovensku konali, podľa dnešného systému, aj podľa obidvoch tých pozmeňovákov, ktoré mám v ruke. Ak plénum rozhodne o tom, že skôr schválime ten druhý, ktorý je preferujúci väčšie strany, budem to považovať stále za lepší stav, ako máme dnes, je lepšie mať ústavný a spravodlivý systém, ktorý preferuje veľké strany, než neústavný a nespravodlivý systém, ktorý to rozhadzuje ledabolo, ako to zrovna príde. Ale ja osobne by som uvítal, keby sme rovnako ako Nemci prešli na tú Webstrovu metódu, ktorá je jednoduchá, krásna, čistá, jednoducho vysvetliteľná, je veľmi ľahko komunikovateľná, je spravodlivá, neutrála a vyvážená. A je najbližšie k ideálnemu systému, čo sa týka spravodlivého prerozdeľovania hlasov voličov vo voľbách.
V súčasnosti sa Webstrova metóda používa v Nemecku, v upravenej podobe pod názvom Huntingtonova sa používa pre rozdeľovanie poslaneckých kresiel v USA v Kongrese pre jednotlivé štáty. Nie je nová, je otestovaná a som presvedčený o tom, že by znamenala významné, významné zlepšenie volebného systému na Slovensku.
Mrzí ma, že musím túto zmenu pretláčať cez druhé čítanie formou pozmeňováku aj spolu s kolegom Procházkom, bol by som oveľa radšej, keby bola súčasťou prierezovej dohody naprieč celým politickým spektrom. Je pre mňa naozaj nepochopiteľné, že tá zmena nenastala skôr.
V prípade, že tento pozmeňovák neprejde, som pripravený opätovne rokovať so všetkými zástupcami politických strán na Slovensku, aj s ministerstvom vnútra o možnostiach, ako ešte do konania ďalších parlamentných volieb zmeniť volebný systém, a v prípade, že neuspejem, začnem zbierať tridsať podpisov na podanie na Ústavný súd a som presvedčený o tom, som presvedčený o tom, že toto podanie na Ústavnom súde bude úspešné. Tie čísla sa jednoducho nedajú ošáliť, nech bol do toho Ústavného súdu zvolený ktokoľvek. Nemôžme žiť v systéme, kde hlasom pre konkrétnu stranu tej strane zoberiem mandát, to je absolútny nonsens. Škoda, že tu neni pán Lipšic, ten sa chcel so mnou staviť, že to nie je možné, tak ten príklad by ho presvedčil, že to možné je, ale nestavili sme sa, takže neprehral. Možno nabudúce, ak využijem šancu, tak vyhrám niečo.
Ďakujem vám za pozornosť a veľmi vás prosím o podporu tohto pozmeňováku. (Reakcia spravodajcu.) Áno. Počkať. Peter, dvadsaťosmička z ktorého zákona? (Reakcia z pléna.) 660, áno.
Ďakujem pekne za pozornosť a prosím za podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Pekný deň.

Ďakujem. Gábor, ešte predtým, než budeme hovoriť o tom, že prečo dnes ideme voliť kandidátov na ústavných sudcov, v tom naháňaní času treba spomenúť ešte jednu veľmi dôležitú vec. Za normálnych okolností by sme mali prvé kolo prezidentských volieb možno tento víkend. Už tam začalo naháňanie času, už tam začalo účelové ťahanie vecí čo najskôr dopredu, aby proste ostatní kandidáti nestihli zbierať podpisy, aby ostatní kandidáti nestihli zareagovať. Pán predseda vlády dlho, dlho sa tváril "ja nič, ja muzikant" a v momente, ako ohlásil, že ide kandidovať na prezidenta, tak sa začal naháňať čas. Prezidentské voľby boli dané na najskorší možný termín. Kolaborácia s KDH začala kvôli tomu, aby sa dala robiť kampaň aj v parlamente. Účelová zmena ústavy bola okamžite na stole a teraz, v tej účelovej zmene ústavy, kde naliehame stále na KDH a SMER, aby ju konečne stiahli, lebo kampaň sa skončila a už nemá svoj význam, tak už tam sa otvorili dvierka na to, že keby náhodou len on jediný prehral, čo prehral, aby tam boli otvorené dvierka, aby sa budúcemu prezidentovi dali odobrať kompetencie.
To naháňanie času sa začalo už vtedy a celý proces voľby kandidátov na ústavných sudcov už je iba jeho doplnkom. Ale presne k tomuto smeruje, o čom si hovoril, aby aj v justícii bolo tými chobotničími chápadlami ovládnuté čo najväčšie miesto, čo najväčší priestor. Ak by náhodou to ovládanie ostatných zložiek moci nebolo tak silné, ako je dnes, aby mali aspoň v justícii na niekoľko rokov vyárendovaný svoj priestor.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 882 z 24. februára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby toto prerokovanie stihol do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa vypustenie obsolentných ustanovení, respektíve zosúladenie ustanovení s ústavou, ako aj zvýšenie pokuty, ktorú možno udeliť poslancovi za disciplinárne previnenie. Možnosť vlastnej úvahy vynechám.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 882.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.