Videokanál poslanca

Vážený pán predseda parlamentu, ale ja naozaj nerozumiem tomu, že prečo niečo, prečo niečo, čo už podľa tej dôvodovej správy, ktorá je pri tom pozmeňováku, patrí k štandardnej európskej kultúre, nazývate úletom, lebo práve uznanie práva menšiny v tomto prípade je jednak výrazom sociálneho štátu, ktorý myslí na všetkých, a je jednak výrazom solidarity. To sú presne tie hodnoty, o ktorých ste, pán predseda, rozprávali, lebo sociálny štát nie je sociálny iba v tom, že myslí na materiálne zabezpečenie každého, ale on myslí aj na spôsob, na možnosť realizácie každého jedinca, na jeho priestor pre hľadanie svojho vlastného šťastia a priestor pre hľadanie zmysluplného vzťahu a ten sa uzatvára práve touto zmenou ústavy a mohol by sa upraviť stav práve prijatím tohto pozmeňováku. Určite to nie je úletom, keď sme poslední v Európskej únii, ktorí niečo také nemáme. Potom je úletom práve to, čo tu páchame s ústavou, a nie to, akým spôsobom ja sa to tu snažím v mene európskych hodnôt nejakým spôsobom napraviť.
Ďakujem veľmi pekne.

Najprv k tomu môjmu piatkovému prejavu. Ja som nepovedal, že je to bezcenný papier. Keby som považoval manželstvo za bezcenný papier, tak si svoju manželku nikdy nezoberiem. Ja viem, čo je manželstvo, viem, aká je jeho cena, aká je cena v mojom živote aj aká je jeho cena v živote mojich detí. Ja iba hovorím, že ten papier nezaručí, že tá žena nebude bitá, že ten chlap nezačne chľastať, že ju nezačne podvádzať a že vlastné deti nebude týrať. O tom som rozprával. Ja som nehovoril o tom, že je to bezcenný kus papiera. Ja som povedal, že nech budeme akokoľvek ochraňovať manželstvo, nezabránime tomu, aby deti trpeli vo svojich vlastných rodinách, aby ženy trpeli vo svojich vlastných rodinách, aby muži trpeli vo svojich vlastných rodinách, aby jednoducho dochádzalo k patologickým javom v domácom prostredí. To nezaručí ochrana manželstva. Ja manželstvo ako inštitút a štatút uznávam a ctím. Preto som sám, preto som, sám v jednom žijem.
Čo sa týka vysvetlenia pozmeňováku, Štefan, tebe nebudem, lebo tam sa to proste nedá vmestiť, do malej krabičky nedáš proste pol kila prachu. To sa nedá.
Ale skúsim pánovi, pánovi Lipšicovi odpovedať. OK, keď tam chýba tá číslovka, tá môže prísť v zákone.
A, Alojz Hlina, v tom odôvodnení je napísané, je inštitút spolužitia osôb, ktoré tvoria pár a zaregistrujú tento zväzok na príslušnom orgáne, pričom vo väčšine krajín je obmedzený na dvojicu osôb rovnakého pohlavia, čím sa myslí, že v niektorých zahŕňa aj dvojice osôb rôzneho pohlavia. To znamená, že sú aj pre hetero-, aj pre homo páry. V niektorých krajinách sú aj aj a niektoré krajiny sú registrované partnerstvá len pre homo páry. To bolo myslené tou vetou, nad ktorou si sa pozastavil, a to by mal doriešiť daný zákon, pre ktorý tá ústava otvára priestor.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Keďže sa mi podarilo zozbierať všetky podpisy pod pozmeňujúci návrh, ktorý chcem podať, mám možnosť rozšíriť teda túto tému a predísť tomu, aby ak bude tento, bude táto novela ústavy schválená, aby o tom, aký je jej rozsah musel rozhodovať Ústavný súd. Ešte raz zopakujem tie dva prípady, ktoré sa stali v Maďarsku a v Chorvátsku.
V Maďarsku bola, bolo ochránené manželstvo v ústave a bol schválený zákon o registrovaných partnerstvách. O registrovaných partnerstvách tak pre heterosexuálne, ako aj homosexuálne páry. Ústavný súd v Maďarsku následne rozhodol o tom, že keďže tá časť, ktorá sa týkala hetero párov, sa príliš približuje manželstvu, tak celý zákon sa môže týkať len párov rovnakého pohlavia a tá časť, ktorá sa týkala hetero párov, bola odtiaľ vyškrtnutá. Budiž.
V Chorvátsku na základe referenda bolo do ústavy vložené, bola do ústavy vložená ústavná ochrana manželstva a to bolo potom dané na chorvátsky ústavný súd. Chorvátsky ústavný súd rozhodol, že áno, štát má právo ochrániť manželstvo v ústave, ale je povinný upraviť ostatné formy spolužitia špeciálnym zákonom. Ale aj v jednej, aj v druhej situácii sa nemyslelo pri predkladaní zákonov na to, aby bola situácia ošetrená, a musel o nej rozhodnúť ústavný súd. A ja si myslím, že keď prejde táto ústavná zmena tak, ako je dnes napísaná, tak aj v budúcnosti o prípadných iných zmenách, čo sa týka štatútu zväzkov iných než manželských, bude musieť rozhodnúť Ústavný súd. A vieme tomu zabrániť pomerne elegantne.
Podávam pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 921).
V bode l v § 41 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá druhá veta, ktorá znie:
"Registrované partnerstvo ako zväzok medzi plnoletými osobami ustanoví zákon."
Týmto sa nič nevytvára, týmto sa nič netesá do kameňa, týmto sa nezavádzajú registrované partnerstvá. Jediné, čo sa týmto robí, je, že sa vytvára priestor a garantuje... (Reakcia z pléna.) Možno je mimo tvojich kapacít, Štefan, to pochopiť, ale nechaj ma dohovoriť. Týmto jediné, týmto jediné, čo sa robí, je, že sa otvára priestor jednak pre garanciu menšinových práv, a jednak sa hovorí, že áno, my ako ústavnoprávny, my ako ústavodarný orgán Slovenskej republiky, najvyšší, dbáme na to, aby pri vyčlenení jedného typu zväzkov a ochrany jedného typu zväzkov sme pamätali aj na tie ostatné, ktoré tu máme. A to sú jednak zväzky nezosobášených párov, ktoré nechcú vstúpiť do stavu manželstva, a jednak zväzky nezosobášených párov, ktoré nemôžu vstúpiť do stavu manželstva.
Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby Ústava Slovenskej republiky okrem definovania manželstva a jeho ochrany obsahovala aj ustanovenie, ktoré umožní zákonom upraviť aj iné zväzky, ako je manželstvo medzi mužom a ženou. Registrované partnerstvo je inštitút spolužitia osôb, ktoré tvoria pár a ktoré zaregistrujú tento zväzok na príslušnom orgáne podľa zákona, pričom vo väčšine krajín je obmedzený na dvojicu osôb rovnakého pohlavia, ale nie všade. Prijatím navrhovaného ustanovenia bude popri záväzku, popri zväzku založenom manželstvom môcť po prijatí príslušného zákona vzniknúť aj zväzok založený registrovaným partnerstvom.
Registrované partnerstvá párov rôzneho alebo rovnakého pohlavia sú už uzákonené v nasledujúcich krajinách:
Dánsko od roku 1989, Nórsko od roku 1993, Švédsko od roku 1994, Grónsko od roku 1996, Island od roku 1996, Holandsko od roku 1998, Španielsko od roku 1998, Francúzsko od roku 1999, Belgicko od roku 2000, Fínsko od roku 2000, USA: štát Vermont od roku 2000, štáty Iowa a New Hampshire od roku 2009, tam už to boli rovno manželstvá, štát Kalifornia od roku 2008, štát Washington od roku 2010 priamo s manželstvami, štáty Massachusetts od roku 2004 a Connecticut od roku 2005, od roku 2004 má New Jersey tiež podobný zväzok, zvaný domestic partnership; Nemecko od roku 2001, Portugalsko od roku 2001, Švajčiarsko, kantón Zürich od roku 2002, celá krajina od roku 2007, Luxembursko od roku 2004, Nový Zéland od roku 2005, Tasmánia od roku 2004, Veľká Británia uzákonila v novembri 2004 tzv. civil partnership, čo sú registrované partnerstvá, Kanada, kde aj s manželstvami pre páry rovnakého pohlavia od roku 2005, Andorra od roku 2005, Česko od roku 2006, Slovinsko od roku 2006, Maďarsko od roku 2009, Taliansko v 10 regiónoch, Rakúsko od roku 2010.
Okrem podmienky plnoletosti sa v ústavnom texte nenavrhuje bližšia konkretizácia tohto zväzku. Dôvod je pomerne jednoduchý. Tá bližšia konkretizácia má byť predmetom zákona, ktorý by takéto zväzky ustanovil a upravil.
Takýto zákon už v parlamente bol, vtedy neprešiel, avšak podávali sme ho spolu s Luciou Nicholsonovou a s Ďurom Drobom, avšak dnes v rozprave odznelo napríklad, myslím, že to bolo aj od kolegu Hrušovského, a ak to nepovedal dnes, tak to povedal predtým, že áno, my rátame s tým, že jedného dňa registrované partnerstvá prejdú. Pán kolega Lipšic zase hovoril o tom, že treba predsa predmety každodennej, každodenných problémov týchto ľudí nejakým spôsobom, nejakým spôsobom riešiť. Ja som tu nebol, neviem, či ste odpovedali na moju faktickú. Tak to sa vás potom prídem opýtať. Ja som bol zháňať ďalšie podpisy pod ten pozmeňovák. Ale ja som presvedčený o tom, že ak ich máme riešiť, s čím súhlasím, tie problémy každodenného života, tak musíme najprv zadefinovať, že komu, kto je tá cieľová skupina, že pre koho to ideme robiť. A ak si pamätáte formu a štruktúru zákona o registrovaných partnerstvách, ktoré sme tu predkladali, tak to nebol, to nebol špeciálny zákon. Tam bola na začiatku definícia a potom bolo 21 alebo 22 článkov, kde sa tá definícia iba brala do úvahy. To znamená, že v 22, myslím, že v 22 alebo v 23 to môže byť článkoch, tam bola iba implementovaná nová definícia zväzku a týmto spôsobom bolo dané, že niektoré práva a povinnosti, ktoré dodnes boli vyhradené len pre manželov, budú vyhradené aj pre registrovaných partnerov.
Podľa mňa čo by sa malo stať, je, by mal prísť zákon o registrovaných partnerstvách pre všetky nezosobášené páry, či už to bude pár rovnakého alebo rôzneho pohlavia, aby tí, ktorí nechcú uzatvoriť manželstvo a vychovávajú deti, lebo štatistika hovorí jasne 35 % na Slovensku, 40 % v Európskej únii detí sa rodí mimo manželstva a tiež potrebujú nejakú legislatívnu ochranu. A koniec koncov samotná ústava len o dva-tri riadky nižšie, než sme dnes pri manželstve, hovorí celkom jasne, nie je rozdiel medzi dieťaťom narodeným v manželstve a dieťaťom, ktoré sa narodí mimo manželstva. Tá ochrana je tam zaručená, len výkon tej konkrétnej politiky za tým trošku zaostáva a myslím si, že tie vety, ktoré sa tam vkladajú teraz, jednoznačne hovoria o tom, že tam nastáva určitá asymetria a jeden druh zväzku je preferovaný nad všetkými ostatnými. To znamená, ak sa máme z tohto dostať von bez toho, aby do toho musel zasiahnuť Ústavný súd, bolo by dobré práve túto jednu vetu vsunúť na koniec a máme kľud. Budeme vedieť, že manželstvo áno, sa stane v tej chvíli, ja s tým síce nesúhlasím, ale politická realita hovorí, že podľa všetkého sa to stane, že manželstvo sa stane jedinečným zväzkom muža a ženy podľa slovenského práva. Avšak v tej chvíli treba myslieť aj na všetkých ostatných, t. j. páry, ktoré nie sú zosobášené buď kvôli tomu, že nechcú alebo nemôžu, a deti, ktoré takéto páry vychovávajú. A preto tá jediná veta, že takéto páry, ktoré by sme mohli pokryť zákonom o registrovanom partnerstve, ustanoví zákon, je podľa mňa z hľadiska aj predkladateľov tohto zákona úplne neškodné a do budúcnosti zabráni tomu, aby o tom, akým spôsobom sa budeme starať o tieto deti, akým spôsobom vyjdeme v ústrety týmto párom, musel rozhodnúť Ústavný súd.
Musím povedať, že, že som bol až prekvapený, že, že koľko úsilia to stálo, zohnať tých 15 podpisov. Ja verím, že ľudí, ktorí by boli ochotní podpísať takéto niečo, je v tomto parlamente viac, a že sa to ukáže na hlasovaní. Koniec koncov napríklad si neviem predstaviť, že prečo by SMER mal s takýmto niečím problém. Ak SMER tvrdí od začiatku, že rešpektuje názor väčšiny, že je pre nich manželstvo výnimočné, zároveň sa bude priznávať k svojej európskej liberálnej tradícii, ktorej sú nositeľom ľavicové strany združené v PES, tak potom táto veta pre nich nemôže byť problém. Potom SMER bez okolkov musí za túto vetu zahlasovať. Lebo tým povie, áno, rešpektujeme konzervatívnu väčšinu, ale zároveň vieme, že sú tu aj iní, že sú tu iné deti, iné páry a sme za to, aby v Ústave bolo napísané, že na ne budeme myslieť, že v budúcnosti ten zákon príde. Ďakujem veľmi pekne.

Pani kolegyňa, ďakujem veľmi pekne. Je to v podstate argumentácia, rozšírenie argumentácie, s ktorou som prišiel v prvom čítaní, a veľmi rád počujem, že ešte niekto si dal záležať na tom, aby priniesol fakty, aby ukázal, čo je to reálne sa o rodinu a deti starať, o všetky deti bez rozdielu a v prvom rade o deti, ktoré majú málo šťastia v tomto živote a končia v rukách inštitúcií, ktoré spravuje štát. Tých, tých inštitúcií je niekoľko a tých príbehov nešťastných detí je mnoho. Stačí si prečítať blogy Natálie Blahovej a zorientovať sa.
To, čo ste práve povedali vo svojom príhovore, len dokazuje tú prázdnosť tohto návrhu, pretože samotné deklarovanie ochrany manželstva ako inštitútu nedosiahne vôbec nič. Ak chceme reálne niečo dosiahnuť, ak chceme pomôcť deťom, ktoré to na svete nemajú ľahké, ak chceme pomôcť rodinám, ktoré to na svete nemajú ľahké, musíme to robiť po malých krokoch a konkrétnych situáciách. Musíme zlepšiť prostredie všeobecné pre život v tejto krajine, aby ľudia odtiaľto neutekali. Musíme sa starať o obete násilia. Musíme sa starať o obete domáceho násilia. Musíme vyriešiť spôsob, akým tieto obete majú možnosť nahlasovať, že sa im niečo deje, a spôsob, ako sa také prípady riešia, a nie oháňať sa dvoma alebo troma vetičkami v zákone a v ústave. Tie nepomôžu nikomu. A len prinášaním faktov sa dá demaskovať tá prázdnota a ideologizácia celého problému.
Ďakujem ešte raz.

Pán kolega, situácia vtedy bola taká, že vedenie Trnavskej univerzity, ktoré stálo za vtedajšou dekankou Filozofickej fakulty Naništovou, sa oháňalo právnou analýzou, ktorá bola vypracovaná Jánom Čarnogurským vtedy, a hovorilo sa o dvoch menách pri podporení pani Naništovej, ktorá podľa mňa protizákonne zasahovala do študijných, do študijných programov na univerzite, a to bolo meno vaše a meno vášho pána kolegu Hrušovského. Ja... (Reakcia z pléna.) Ja...
Ešte raz, ako som kúpil, tak predávam. Ľudia, ktorí mi túto informáciu povedali, nemám dôvod im nedôverovať a v mnohých iných veciach im dôverujem. To znamená, vy si to nemusíte pamätať, ja som vtedy bol čerstvo, čerstvo graduovaný študent z Trnavskej univerzity, ale v momente, keď, alebo, alebo teda absolvent, v momente, keď bol vytváraný obrovský tlak na študentov filozofie, ktorí sa bili za svoje vlastné práva, aby mohli študovať to, čo chcú a ako chcú, tak jediný politický tlak, o ktorom sa hovorilo na Trnavskej univerzite, bol tlak zo strany KDH. A boli spomenuté presne tieto dve mená. To znamená, ja sa vám nemôžem ospravedlniť za niečo, čo, čo považujem za hodnovernú informáciu, ktorú som v tej dobe dostal, a tým pádom OK, v prípade, že, že sa dostaneme do situácie, že tvrdenie proti tvrdeniu, tak nech si každý situáciu vyhodnotí tak, ja ešte raz zopakujem, ako som kúpil, tak som podal ďalej.
Ďakujem.

Jofo, ja v zásade súhlasím s diagnostikou, ktorú si, ktorú si predviedol, aj s tou diagnózou, ktorú si určil. Súhlasím s tým, že keď sa na program dňa dostane kultúrny spor, tak to živí práve tými útokmi na prvú signálnu extrémistov, a že politika sa nakoniec celá pohne niekam, kde ani jedna strana ju nechcela mať.
Len ja nie som si istý, či odpoveďou na tú situáciu je nejaký druh rezignácie alebo, alebo zostávania v strede, poprípade zostávania mimo, lebo v strede sa zostať nedá a ten človek musí vždycky nejakým spôsobom vyjadriť názor. Dá sa zostať mimo, povedať, sú iné veci na riešenie, len potom takýto človek vlastne sa nezúčastňuje na tom výsledku, lebo on nejaký príde. On, výsledkom tých tlakov a protitlakov vždycky bude nejaký konkrétny stav. A dneska sa dostávame do situácie, kde tí ľudia hodnôt, o ktorých si hovoril, je otázne, či sú rovnako zastúpení na obidvoch stranách, ale dajme tomu, že prijmeme tézu, že sú, tí ľudia hodnôt nakoniec potlačia ten súčasný stav niekam. A tí, ktorí boli mimo, buď budú musieť potom povedať, áno, som, som spokojný s tým, kam sa dostalo, alebo vtedy budú musieť sami zo seba človeka hodnôt urobiť. Budú musieť povedať, toto mi nevyhovuje a idem proti tomu niečo spraviť. A práve vtedy sa v podstate do toho originálneho sporu zapájajú, len už môže byť neskoro.
Preto, myslím si, že všetko, čo má byť povedané v tomto spore, musí byť povedané dnes.
Ďakujem.

Pán kolega, neviem, odkiaľ čerpáte tú istotu, koniec koncov tá epizóda, o ktorej práve hovoril Marián, dokazuje, že tie dôvody tu sú.
Ja mám dve poznámky, tá prvá, ak hovoríte, že je potrebné riešiť otázky každodenného života, tak ja sa pýtam, pre koho, ako ich budeme riešiť, tie otázky prístupu k zdravotnej dokumentácii, otázky dedenia, otázky nemožnosti vypovedať v neprospech partnera, otázky možnosti zostať doma, keď je partner chorý, a čerpať si PN, všetky tieto veci, resp. OČR-ku, aby som to správne povedal, všetky tieto veci ako budeme na niekoho cieliť, keď nemáme zadefinovanú tú cieľovú skupinu. Práve tam sú potrebné, tam je potrebný ten inštitút toho registrovaného partnerstva, aby sme vedeli, pre koho tie zmeny v zákonoch, tie jednotlivosti ideme robiť. A ja súhlasím, akonáhle ho budeme mať, kľudne potom môžeme ísť jeden zákon po druhom a pozrieť sa, kde môžeme tým ľuďom pomôcť v záležitostiach každodenného života, ale kým ho nemáme zadefinovaný, ten okruh ľudí, že koho sa má týkať ten zákon, tak neviem, ako ho chceme cieliť.
A k tej druhej veci, že ani jeden z nich neodchádza kvôli tomu, že tu nemáme registrované partnerstvá, no presný opak je pravdou. Práveže keď sa pozerám po tej skupine ľudí, ktorí sú LGBTI aktivisti na Slovensku, tak oni už sa teraz dostávajú do toho veku mnohí, že sú cez 30 rokov, a rozmýšľajú nad tým, že, že potrebujú nejakú vyššiu formu právnej ochrany, mnohí z nich vychovávajú deti v rodinách a tieto deti nemajú absolútne žiadnu právnu ochranu v rámci napr. ich vzťahu k tomu druhému partnerovi a im veľmi záleží na tom, že v prípade problému, aby tam takáto vec bola, a preto odchádzajú zo Slovenska.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. V podstate pomáham teraz kolegom, lebo zjavne nevedia, kde je rokovačka. Chcem povedať k tej doterajšej rozprave iba toľko, že to, čo som povedal v piatok, že sa chystám prísť s pozmeňujúcim návrhom, ktorý by nám mohol všetkým pomôcť, tak je stále pravda. Vďaka nízkej účasti poslancov Národnej rady dnes na rokovaní sa mi zatiaľ podarilo zohnať len zopár podpisov, konkrétne sedem, takže budem pokračovať v tomto. A dúfam veľmi, že do skončenia rozpravy k tomuto bodu sa mi podarí zohnať všetkých 15 podpisov.
Ide o to, že keď už by sme mali, keď už by sme mali naozaj takýmto spôsobom zabetónovať súčasný stav v ústave, tak sa musíme pozrieť aj na to, že ako vyzerajú, ako vyzerali situácie pri podobných situáciách v iných krajinách. A tu treba spomenúť najmä dva prípady. Ten prvý prípad je Maďarsko a ten druhý prípad je Chorvátsko.
V Maďarsku sa stalo, že boli schválené zákonom registrované partnerstvá aj pre páry rovnakého pohlavia, aj pre páry rozličného pohlavia, a toto išlo potom na ústavný súd. Maďarský ústavný súd potom dôvodil, že je v poriadku mať registrované partnerstvá, ale keďže v tej podobe, ako boli v Maďarsku schválené, sa príliš pripodobili manželstvám, tak povedali, že registrované partnerstvá v tej podobe, ako boli schválené, môžu platiť iba pre páry rovnakého pohlavia. To znamená, že oni vyčlenili hetero páry z tej množiny, pre ktoré mohli registrované partnerstvá platiť, a ponechali ich len pre páry rovnakého pohlavia. To isté by sa, predpokladám, mohlo stať v prípade, že by niekto prišiel s návrhom, v ktorom by chcel definovať registrované partnerstvá pre páry tak rovnakého, ako odlišného pohlavia, tak by Ústavný súd mohol aj na Slovensku, odvolávajúc sa napr. na prax v Maďarsku, prísť s podobným záverom.
Druhá vec sa nám stala v Chorvátsku. Tam bolo uzákonené manželstvo v ústave, tak ako sa plánuje to urobiť u nás, a občianska spoločnosť napadla toto, túto ochranu manželstva v ústave na chorvátskom ústavnom súde. Chorvátsky ústavný súd povedal, že mať manželstvo v ústave je úplne v poriadku a je to plne legitímne z pohľadu ústavotvorného orgánu, ktorým chorvátsky parlament bol, avšak ináč tam to prišlo na základe referenda. Referendom rozhodli chorvátski občania, že má byť ochránené manželstvo v ústave, a tým pádom bolo do ústavy dané vôľou parlamentu a ústavný súd rozhodol o tom, že OK, môže byť ochránené manželstvo v ústave, ale štát má povinnosť zákonom upraviť iné formy spolužitia.
Toto presne sa ja budem snažiť riešiť tým pozmeňovákom, ktorý chcem priniesť, aby sme predišli tomu, aby politické otázky na Slovensku riešil Ústavný súd, a nechali sme stále túto kompetenciu v rukách národného parlamentu, tak si myslím, že je potrebné, aby sme aj my v ústave ponechali otvorené dvierka, a v prípade, že prejde ochrana manželstva ústavou tak, ako je navrhnutá v spoločnom návrhu pána Pašku a pána Hrušovského, potom je potrebné ten text upraviť, a to takým spôsobom, aby sme sa nespoliehali neskôr na rozhodnutie Ústavného súdu, ale od začiatku aby bol vytvorený priestor pre ustanovenie aj iných zväzkov, než je manželský, a pre iné páry, než sú heterosexuálne.
Ďakujem zatiaľ. Viacej sa dostanem k tomu, keď vyzbieram všetky potrebné podpisy.

Pán kolega Hrušovský, no ono to niekedy je, Pali, tak, že čím človek viacej sa snaží niečo vyvrátiť, tak tým viac to pripadá, že sa háda sám so sebou niekde vo svojom vlastnom vnútri. A otázka je, že čo je ten hlas, čo v tvojom vnútri hovorí, že sa tu nedeje niečo správne. Lebo keď neustále potrebuješ, máš potrebu opakovať, toto nie je kšeft, toto nie je kšeft, v psychológii sa hovorí, že nevedomie, nepoznané, negátor. Že ono to nevedomie stále počuje iba, toto je kšeft, toto je kšeft, toto je kšeft a teraz len ty sám vieš, čo bolo ponúknuté z jednej strany a čo bolo ponúknuté z druhej strany a v čom vlastne tá výmena spočíva. Pravda je ale taká, že je pre vonkajšieho pozorovateľa, pre mnohých z nás, ktorí sa na to zvonku pozeráme, to vyzerá tak, že upadajúci SMER, ktorý vie, už pôjde len dole, a že už nebude mať väčšinu na to, aby mohol vládnuť sám, si už teraz hľadá svojho koaličného partnera a definuje svoju budúcu tvár. A jeho budúca tvár, zdá sa, nebude tvárou progresívnej sociálnej demokracie, tak ako poznáme iné sociálnodemokratické strany v Európe, ale bude tvárou konzervatívnej strany, ktorá si zoberie konzervatívneho partnera ako svojho druha či družku. Môžte opakovať, že to nie je kšeftom dokola a dokola, ale už len to účelové spojenie dvoch takto nesúvisiacich tém priamo pred prezidentskými voľbami napovedá, že o určitý druh kšeftu zrejme pôjde.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán Fronc, dúfam, že bolo jasné, že som myslel generáciu zadefinovanú názorom, nie vekom, by som si nikdy nedovolil celú jednu generáciu mojich rodičov a starých rodičov posielať niekam preč.
Jožko Mikloško, ak teda ten papier robí tak veľa, ako hovoríš, tak zahlasuj potom za registrované partnerstvá pre hetero- a homopáry, aj ony potom budú mať papier a môže to ochrániť, môže to ochrániť aj ich pred tými neblahými dôsledkami, o ktorých si hovoril.
Marián Kvasnička, že manželstvá sú v kríze, je napríklad aj tým, že ženy už v nich nie sú väznené, ako boli stovky rokov predtým, že už môžu samé rozhodovať o svojom vlastnom živote, že si môžu zarobiť svoje vlastné peniaze a že tí chlapi sa musia oveľa viacej obracať, aby si ich udržali doma. A mnohí na to neboli pripravení a samozrejme, že sa také zväzky rozpadajú. Celá spoločnosť sa mení a, áno, ukazuje sa to aj na rozvodovosti a tom, že niekomu zväzok, do ktorého predtým, z ktorého nemal možnosť vystúpiť a dneska už ju má, tak jednoducho taký zväzok sa rozpadne na základe slobodnej alebo aj menej slobodnej vôle obidvoch zúčastnených.
Braňo Škripek, ja nehovorím o tom, že v registrovaných partnerstvách sa nemôže stať neprávo, a takisto, ako mnohí tu hovorili predtým, ja neznevažujem inštitút manželstva ako taký. Ja som sám šťastne ženatý človek s dvoma deťmi a nemám s tým žiadny problém. Ja len hovorím, že pohodu v mojej domácnosti mi nezaručuje to, že sme sa zobrali tam na tej lúke v Papradne, pohodu v mojej domácnosti zabezpečuje to, že milujem svoju ženu a svoje deti. A keď sa na tom niečo zmení, tak ten fakt, že sme sa vzali, nespôsobí nijakú, nejaké zlepšenie, proste situácia u nás doma sa bude vyvíjať od toho, ako veľmi cítiť lásku. To je celé.