Ďakujem. Ja musím povedať, že som tu teda hlavne zo solidarity dnes. Keď sme mali prerokovať tento bod, tak som sa stavil za kolegom Brockom. Pýtal sa ma, že teda aký máme názor na zákaz nedeľného predaja. Ja som povedal, že kolegyňa Kiššová určite k tomu vystúpi. On povedal, to je málo, musíte ísť k tomu viacerí. A keďže Alojz tentoraz sa pridal na nesprávnu stranu, tak treba, aby tu niekto obhájil aj tú druhú stranu.
A o tých číslach...
Ďakujem. Ja musím povedať, že som tu teda hlavne zo solidarity dnes. Keď sme mali prerokovať tento bod, tak som sa stavil za kolegom Brockom. Pýtal sa ma, že teda aký máme názor na zákaz nedeľného predaja. Ja som povedal, že kolegyňa Kiššová určite k tomu vystúpi. On povedal, to je málo, musíte ísť k tomu viacerí. A keďže Alojz tentoraz sa pridal na nesprávnu stranu, tak treba, aby tu niekto obhájil aj tú druhú stranu.
A o tých číslach už hovorila aj Janka, ja už to nebudem ďalej rozvádzať, budem sa viacej venovať práve tomu aspektu, ktorý hovorí o obmedzovaní slobody. Teda tým, ktorých to zaujíma... (Ruch v sále.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Dámy a páni, poprosím o stíšenie v sále. Tí, ktorí máte diskusné krúžky, tak ich majte radšej na chodbe, pokračujeme v rokovaní normálne v bode programu, hlasovanie nie je. Poprosím o kľud. Pán Poliačik, máte slovo.
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem. Ja keď som túto situáciu zažíval v triede, že sa mi začali tie zadné lavice príliš baviť, a keď už som zistil, že takmer nikto nepočúva, tak som zvykol do výkladu povedať: „No a potom mali sex.“ A celá trieda potom urobila pohyb hlavou (Ukázanie pohybu hlavou.) s otázkou, že čo som povedal, o čom rozprávam. Ale nechcem to robiť popravde v parlamente, lebo si myslím... (Reakcia z pléna.) Áno. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Totiž to ide do zápisu.
Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Áno, pán predsedajúci, takže budem pokračovať. Súčasťou tohto návrhu sú dve veci, ktoré podľa mňa by nemali byť súčasťou predkladania legislatívy. Z nich jedna je tá, už o ktorej hovoril kolega Chren, a to je vedomie si jednej a neodškriepiteľnej pravdy, a tá druhá je podľa mňa podceňovanie tých samotných ľudí, ktorých sa ten zákon týka.
Tá prvá vec súvisí s tou židovsko-kresťanskou európskou tradíciou. Ja vždycky som pobavený... (Hlasy v sále.) Jožko Mikloško, haló. Ja vždycky som veľmi pobavený, keď sa povie, že veď predsa v nedeľu, sedemdenný cyklus, veď to je také prirodzené. Ja si vždycky pozriem potom tú mapu toho vesmíru a hovorím si, sakra, čo okolo čoho obieha za sedem dní, lebo tak za 24 hodín sa otočí Zem, za mesiac sa nám otočí Mesiac, za rok otočíme sa okolo Slnka. To všetko sú prirodzené cykly. Ale akože za sedem dní... (Reakcie z pléna.) Áno, toto všetko bolo údajne stvorené, ale to je pre niektorých krásna literatúra, nemyslím si, že je to záväzné. Takže ak sa máme odpichovať naozaj od nejakých prirodzených cyklov, tak sa môžeme sa odpichnúť od toho, že každý deň treba spať, treba sa odpichnúť od toho, že v roku si treba niekedy oddýchnuť, ale ten sedemdenný cyklus je naozaj daný. Ja nevravím, že tá tradícia nie je silná. Nevravím, že na nej máme niečo rušiť. A už vôbec sem nejdem zavádzať desaťdenné francúzske modely. Len si povedzme, že tá prirodzenosť tam nie je a vymysleli sme si to sami na základe niečoho. To je prvá vec.
A druhá vec. Je tu ten model, čo by vlastne ľudia mali v nedeľu robiť. A ja popravde tomu nerozumiem, ako Alojz keď hovorí, že to je zhýralosť, keď sa ľudia v nedeľu vyberú do nákupných stredísk. No kedysi sme mali korzá, hej. Uprostred veľkého mesta, tam bolo to korzo, kde si ľudia mohli štrádovať z jednej strany na druhú. Boli tam kaviarničky, mohli si dať tú kávičku, koláčik, zmrzlinku, deti mali balón v ruke, prechádzali z jednej strany korza na jeho druhú stranu. A také nákupné centrum je v podstate to isté pod strechou, keď si to tak zaberieme. A tiež to nie je o tom , že sa tam ideme od rána do večera naháňať za tým, aby sme si mohli niečo kúpiť. Ja napríklad oceňujem fakt, že súčasťou veľkých nákupných centier sú tie obrovské ihriská, lebo keď mi v nedeľu ráno prší, tak zoberiem obidve deti, idem s nimi na to ihrisko, ten Jakub sa tam vyblázni za tri hodiny tak, že potom spí ako drevo. A za ten čas, čo ja tam dávam pozor na decká, môže si moja manželka odbehnúť na pol hodinu alebo trištvrte, nakúpi si, hodí to do auta a príde za nami. Dáme si tú kávičku, dáme si ten koláčik, ideme na tú zmrzlinu, možno tam do kina. To všetko je presne tá kultúra a trávenie rodinného času, o ktorom sa tu rozpráva. Nemusím byť nutne, Alojz, po kolená od blata v nedeľu napoludnie o dvanástej, aby tá nedeľa za niečo stála. Nie každý to tak má. A ja rád pôjdem aj do toho lesa, aj toho psa vyvenčiť, len to, kurnik, nechaj na mne, nechaj to na mne.
A takisto tá žena, ktorá má jeden týždeň krátky, jeden týždeň dlhý, vie, že ten nedeľný príplatok môže pomôcť, aby tá ďalšia nedeľa bola o to krajšia, aby mohla byť s tými deťmi, aby im mohla niečo kúpiť, aby im mohla niečo dopriať, tak, prirodzene, tak ako hovorí Ľubo Galko, si môže tú nedeľnú zmenu vypýtať, lebo jej to, sakra, vyhovuje. A ja nerozumiem tomu, že sa akože my tu ideme cítiť byť, že povieme nedeľa má vyzerať takto a vy, páni, aj keď by ste chceli, v nedeľu jednoducho pracovať nebudete, basta. To nie je správne.
A keď sa budeme oháňať Nemeckom a Rakúskom, áno, pri tej nezamestnanosti okolo 5 %, ktorú ju takú majú, si to zrejme môžu dovoliť, ale pri tých číslach, o ktorých hovorila Janka, si to mi dovoliť nemôžme, lebo odhliadnuc od toho, ako sa nedeľa trávi a aká má byť rozhodovacia právomoc každého jedného jednotlivca rozhodovať o svojom vlastnom živote, ešte aj to, že tie nákupy reálne podporujú ekonomiku, je relevantný argument pri číslach, ktoré máme na Slovensku.
A mne sa nepáči, že tu robíme druhú kategóriu alebo respektíve robíte druhú kategóriu z ľudí, ktorí náhodou idú v nedeľu do Auparku, lebo oni sú tí zhýralci, a nepáči sa mi, že sa tu robia nesvojprávne bábky z ľudí, z ktorých si mnohí sami tú nedeľnú prácu môžu vybrať. A radi to urobia, lebo to pre nich prináša osobné výhody a možno nejaký ekonomický prospech.
A keď pán Figeľ hovorí o tom, že nedeľná práca je prejavom chudoby, tak ja si neviem predstaviť, ako týmto zákonom tú chudobu zakážeme. Tí ľudia neprestanú byť chudobnými, dokonca mnohí z nich budú ešte chudobnejší, lebo tie peniaze, ktoré môžu v nedeľu zarobiť, nezarobia. Toto nie je boj proti chudobe. Aj pri ochrane tých najslabších, o ktorých hovorí pán Brocka, si myslím, že je to pri najlepšom odhade fifty-fifty.
Áno, súhlasím, môžu byť v tej skupine aj ženy, ktoré si nemôžu vybrať a sú donútené zamestnávateľom, ale to by som skôr riešil tou výhradou vo svedomí, o ktorej hovoril aj pán Viskupič, a koniec koncov my o nej v SaS-ke hovoríme posledné štyri roky ako súčasti pracovnej zmluvy, ale určite mi neodškriepite, že významnou súčasťou tej skupiny tých pracujúcich žien alebo pracujúcich ľudí v maloobchode sú ľudia, ktorí vyhľadávajú tú nedeľnú zmenu, pretože im to vyhovuje. Je dôsledkom ich slobodného rozhodnutia a ich rozhodnutia o tom, ako chcú žiť, že v nedeľu pracujú, možno preto, že tú ďalšiu nedeľu si na základe toho môžu dovoliť niečo viacej.
Keď sa pozrieme na európske štatistiky, neobmedzený nedeľný predaj máme v Bulharsku, Českej republike, Dánsku, Estónsku, Fínsku, Maďarsku, Írsku, Lotyšsku, Litve, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku, Slovensku, Švédsku, Taliansku a Veľkej Británii. Vy ste spomínali Anglicko. Moje zdroje hovoria, že tam je to vtedy otvorené. A ten rok, čo som v Londýne býval, som si mal kde nakúpiť v nedeľu. Tak neviem, či sa medzitým stala nejaká zmena, ale určite v roku 2007, keď som ja rok v Británii žil, tak som v nedeľu určite na nákup mohol ísť. Takže ak tam nastala zmena, tak je to možné, že som si ju nevšimol. Ale podľa mňa Veľká Británia v nedeľu má otvorené obchody. A potom tu máme Belgicko, Francúzsko, Španielsko, Rakúsko a Nemecko ako tie, ktoré majú nie zakázaný nedeľný predaj, ale majú ho regulovaný, obmedzený. To znamená, že fungujú niektoré prevádzky, niektoré menej. A ten rozsah sa líši od krajiny ku krajine.
Takže ak sa pozrieme na niečo, čo chceme nazvať európskym modelom, tak väčšina krajín má v nedeľu obchody otvorené. A tie, ktoré ich otvorené vtedy nemajú, sú také, ktoré si to môžu dovoliť, Rakúsko, Nemecko, vďaka sile svojich ekonomík, alebo majú tak prehnaný sociálny model, že ich to ťahá ku dnu. Pozrime sa na Francúzsko, hej, dopláca na presociálnosť svojho vlastného modelu práve, ako sa hovorí v Anglicku, as we speak.
Takže opierať sa o nejaké zahraničné modely môžeme, tak ako hovorí Alojz, nie nutne musíme všetko vymýšľať sami, ale keď sa pozrieme do zahraničia, tak máme aj jedno, aj druhé. Máme aj krajiny, ktoré si viacej ctia slobodu jednotlivca rozhodovať o svojom vlastnom živote, a máme krajiny, ktoré viacej tlačia na reguláciu a idú ochraňovať niekoho alebo si ctia tradíciu. Aj z jedného aj z druhého vieme vychádzať. A myslím si, že sme v takom férovom strede, či si to zoberieme z toho alebo z toho. Takže sa musíme pozerať na svoje vlastné podmienky. A naše podmienky sú také, že a) ekonomike to uškodí, to Janka dokázala číslami, a b) nie všetci, ktorých chceme ochraňovať, a nie všetci, ktorým chceme v niečom zabraňovať, budú z toho nadšení.
Dôsledkom tohto zákona bude, áno, pár ľudí, a nejdem to podceňovať, môžu to byť stovky, môže to byť tisíc ľudí, ktorí nebudú musieť pracovať proti svojej vlastnej vôli. To je na jednej strane. Ale na druhej strane tu budeme mať určite stovky a tisíce ľudí, ktorí nebudú môcť pracovať, aj keď by chceli, a zároveň tu budeme mať obrovský dopad na tých ľudí, ktorí by v nedeľu tie služby, ktoré sa dnes ponúkajú, chceli využívať a využívať ich nebudú.
Podľa mňa je absolútnou naivitou a nezmyslom povedať, že v momente, keď ľudia nemôžu v nedeľu nakupovať, tak budú tráviť viacej času so svojou rodinou. Keď niekto doma nemá prostredie, keď niekto k tej rodine nemá vzťah, tak bude robiť niečo iné. Keď niekto do toho lesa nechce ísť, tak kľudne môžeme zatvoriť úplne všetko vrátane pumpy, on bude sedieť doma a pozerať tú telku. To, ako ľudia trávia v nedeľu čas sami alebo so svojou rodinou, nezávisí od toho, či je otvorené Tesco alebo Carrefour, alebo Hypernova. Závisí to iba od toho, akú majú v rodine náladu, ako sa kto znáša so svojou vlastnou ženou, so svojimi vlastnými deťmi. A na to, či si niekto na hodinu odbehnúť nakúpiť môže alebo nemôže, to nemá absolútne žiadny vplyv. Keď niekto chce mať nedeľný obed, tak ho má aj s otvoreným Tescom. Keď ho nechce mať, tak ho nebude mať, keď bude zatvorené všetko vrátane požiarnej stanice. Keď niekto chce ísť do prírody, tak tam pôjde bez ohľadu na to, či má štyri hypermarkety po ceste. Keď tam ísť nechce, lebo má alergiu, dajme tomu, tak tam nepôjde. Toto všetko sú faktory, ktorými sa tu zakrýva reálna situácia každého jedného človeka. A korelácia sa tu zamieňa s kauzalitou. Keď mi tu niekto dokáže kauzálnu súvislosť medzi počtom návštev prírody v nedeľu a otvorenými a zatvorenými obchodmi, tak to zoberiem späť. Ale podľa mňa neexistuje.
A celé to, o čom sa tu rozprávame, je iba presadzovanie vlastného videnia sveta, možno väčšinového, možno menšinového, ale určite na niekoho úkor. Je to obmedzovanie slobody každého jednotlivca, je to znižovanie miery slobody v spoločnosti ako osobnej, tak aj ekonomickej, a preto nie ako chronický odporca KDH, ale ako liberál musím byť proti tomuto návrhu.
A teraz si vypočujem ešte faktické, ale potom, ak dovolíte, tak sa vzdialim. Ja som sľúbil rodine, že celý víkend budem s nimi na trenčianskom letisku. A chcem to dostáť. Takže pre prípad, že by sme sa už nestreli niekde na chodbe, prajem vám všetkým pekné leto. Ak dôjdete na Pohodu, tak sa uvidíme na trenčianskom letisku. Majte sa pekne.
Skryt prepis
