Videokanál poslanca

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Prvú vec, chcem len pripomenúť, že treba hlasovať o tom procedurálnom, ktorý je predtým.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Áno, áno, mám to nachystané, ktorý z poslaneckých klubov...

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Druhá vec. Boli sme tu posledné dva dni na vás trošku tvrdí, zaslúžene, ale predsa len osobne rád by som vám to nejakým spôsobom vynahradil. Včera pár vašich kolegov sa pomýlilo pri hlasovaní, jak sme si všimli, tak som si povedal, že možnože dozadu nie je poriadne vidieť, tak sme si pre vás pripravili pomôcku (poslanec zdvihol ľavú ruku s navlečenou veľkou rukavicou zobrazujúcou zápästie s vystrčeným palcom), aby naozaj dozadu bolo vidno, budete mať perfektný (smiech v sále), perfektnú pomôcku na hlasovaniach, červený palec tu predsa len vládne, tak s dovolením.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, procedurálny návrh.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Procedurálny som dal.

Vážená pani podpredsedníčka, na ústavnoprávnom výbore, keď tento zákon predkladal pán Choma, tak dlho a celkom obšírne rozprával o tom, ako sa on trápi v Žiline s jedným bilbordom, s ktorým si nevie dať rady. Ak toto nie je súčasťou kampane pred komunálnymi voľbami, tak už si neviem predstaviť, že čo. Ak máme dostáť logike, ktorú ste zaviedli na začiatku tejto schôdze, navrhujem vyradiť tento bod, rovnako ako všetkých desať ostatných bodov, ktoré ste vyradili, a nepokračovať v rokovaní o tomto bode. Ďakujem. (Potlesk.)

Prepáčte, kolegovia, ale som zmokol, nechal som si ho dole vyschnúť, tak dúfam, že mi to prepáčite. Väčšinou tu v saku som.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán poslanec, môžete.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Keby som mal ten čas, tak sa idem domov prezliecť, ale nemám ho. My sme ešte k tomu zasadali na výbore kvôli presne tejto záležitosti, takže verte mi, neflákal som sa. Ospravedlňujem sa, vážené plénum, že tu stojím bez saka. Pani podpredsedníčka, dúfam, že je to akceptovateľné.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nevadí mi to, nech sa páči.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Verím tomu, že kolega Hrušovský bol pri tom, keď sa kupovali tieto hlasovacie zariadenia, takže vie, že ktorým sa má prihlásiť do rozpravy, všetko sme to zvládli a poďme teda k veci.
Včera som hovoril o tom, že čo by to bolo za kandidáta, čo by to bolo za kandidáta, čo by teraz pristúpil na túto hru. A to som si naivne myslel, že až včera po odvolaní doktora Čima sa vôbec začnú okolo seba pozerať kolegovia zo SMER-u, že koho by sme tam tak mohli dať? Ale to, ten dnešný podpis z 5. septembra, ten vás utvrdzuje, že; ten usvedčuje z toho, že vy ste vopred vedeli, aká táto hra bude. Ani ste si len nedali tú námahu, aby to vyzeralo, že to tak nie je. Tu nie je problém v tom, že to tak je, tu je problém v tom, že vy už to vôbec neskrývate! Problém je v tom, že kým doteraz aspoň bola aká-taká snaha, že tvárme sa, že hráme podľa pravidiel, tak už aj tá vás opustila. Predtým by to bývalo: odvoláme ho, dajme tomu o mesiac, mesiac a pol skôr, budeme sa hrať, že hľadáme kandidáta a keď už toho svojho akože budeme mať, ešte si tam skúsime dať nejakého ďalšieho, čo ako keby mu robil štafáž. Doteraz tá hra bola trochu, že ste sa snažili aspoň vyzerať, že dodržiavate pravidlá. Ale už ste sa na to vykašľali úplne nadobro.
Včera bol odvolaný človek a vy dneska volíte človeka, ktorý s tým súhlasil pred týždňom. Týždňom a pol. Ako mohol pán kandidát vedieť, že tá voľba vôbec bude? Však nikto nebol odvolaný dovtedy Národnou radou. Ako môže vôbec taký súhlas platiť? To ja keď teraz podpíšem súhlas, že súhlasím s tým, aby som bol nominovaný niekam, kde je stále obsadená funkcia, tak v momente, keď niekto odtiaľ vypadne, tak ten môj súhlas platí naveky? Je to tak? Môžeme, môžu ľudia na Slovensku, sudcovia podpisovať bianco, bianco súhlasy pre prípad, že by zo Súdnej rady náhodou niekoho zrazila električka, aby už mali pripravené, že to podajú za tých 24 hodín na ústavnoprávny výbor? Takto to tu môže fungovať? Veď to je trapas, nie?
Najväčší problém je, všetky technikality, všetky technické problémy pomenovala pani kolegyňa Žitňanská, k tomu sa už vracať nebudem, ale tá politická kultúra, to je problém. Tá nám tu ide zo dňa na deň ku dnu, lebo chvíľku to bolo také, že SMER nie je úplne Mečiar, že on je taký sofistikovanejší. Ale toto už je akože, dokonca by som povedal, že možno pán Mečiar, jak tam sedí na tom svojom dvore, tak si hovorí: Sakra, toto by som ani ja nevymyslel. (Smiech v sále.) Že mu to dám týždeň a pol skôr podpísať, tak na to by som nedošiel, si hovorí pán Mečiar na tom svojom dvorku.
Na to ale nemôžete byť hrdí, páni kolegovia a pani kolegyne! Na toto určite nemôžete byť hrdí, že ste prekonali v špinavosti politickej hry Vladimíra Mečiara, že už to ani len nevyzerá, že chcete dodržiavať nejaké pravidlá, že poslanci Národnej rady nemajú rovnaké možnosti, že niektorí vedia veci skôr a kandidát to vie skôr ako poslanci, tak tu už niečo smrdí. Tu už niečo veľmi vážne smrdí. Lebo potom sa z Národnej rady stáva mašinéria a stroj, ktorý automaticky vykonáva príkazy, ktoré prichádzajú zvonku, a ani len neráta s iným výsledkom. K tomuto sme sa dostali. A aj ak to tak bolo doteraz, tak teraz je to okaté. Teraz je to automatické. Teraz je to na papieri podpísané.
Takže od dnešného dňa vlastne už aj podpisy pod uznesenia Národnej rady môže pán predseda už podpisovať pred schôdzou. Normálne to zoradíme, opozičné vyradíme a tie, ktoré prejdú, všetky vládne, tak už podpíše pred schôdzou pán predseda a postupne sa to už bude iba púšťať do sveta, lebo však predsa každý vie, ako to dopadne. Už sa nebudeme hrať na to, že vy máte hlas. Už sa nebudeme hrať na to, že máte názor. Už to bude 82, 82, 0, 0, každé jedno hlasovanie a bude to podpísané vopred. A možno to bude aj 83, ak si akurát pán Bublavý nepôjde pre kávu ako naposledy. (Reakcia z pléna.)
Takže otázka je, či si nechcete ešte zachovať akú-takú tvár, priatelia. Či nechcete aspoň ku tým svojim šéfom prehovoriť a povedať: Nerobte z nás, prosím vás, také mašiny! Čistou politickou kultúrou ešte môžeme niečo spraviť, pretože inak už nebude toto najvyšší zákonodarný orgán tohto štátu. Inak už sa pravidlá nebudú vytvárať tu, pravidlá budú vopred napísané na papieroch a vy už ani nebudete vyzerať, že ich schvaľujete, vy už tu budete len naozaj mačkať tie tlačítka. A k tomu sa snáď nedopracujeme. Ešte stále sa s tým dá niečo robiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. V podstate budem veľmi stručný, lebo myslím si, že pani kolegyňa Žitňanská už povedala všetko, čo bolo potrebné k tomuto bodu povedať. Ale práve oblasť justičných čakateľov je oblasť, ktorá keď sa, keď sa menil ten zákon, bolo to mojím pozmeňovacím návrhom na ústavnoprávnom výbore, a vtedy sme to dôvodili a ja to stále tým dôvodím, tým, že ten sudcovský stav, ale aj mnohé iné právnické povolania na Slovensku trpia tou chorobou klonovania v podstate tých istých ľudí ,niekedy až kreslenia rodových línií naprieč jednotlivými súdmi, naprieč jednotlivými krajmi, okresnými súdmi, krajskými súdmi. Existuje celkom pekná mapa, ktorá dokumentuje v podstate takéto rodinné, rodové prepojenia. Možno keby sme to spojili ešte s mapou, kto s kým chodil na školu, kto je koho švagor, kto je koho, kto je koho spolužiak, tak by sme vlastne potom zrazu mali mapu, ktorá by nám nepovedala, že kto je aký dobrý sudca, ale celkom jasne by sme videli, kto sa s kým pozná. A práve zmena v oblasti justičných čakateľov mala otvoriť tento systém a trošku, nie zrušiť to rodinkárstvo a to uzatváranie sa do seba a to klonovanie toho istého, ale mala to rozriediť. A preto ma mrzí, ak sa vraciame naspäť k uzatváraniu, pán minister, nehovorím, že sa to uzatvára úplne, ten progres tam určite je, ten progres tam určite je. Ale to, čo spomínala aj kolegyňa Žitňanská, napríklad pri prokuratúre to uzatváranie už je, už je citeľnejšie a pri sudcoch tiež ako keby ten odpor voči prichádzaniu ľudí zvonka je tam cítiť.
Vy si možno pamätáte, pán minister, keď ste nastúpili do funkcie, ja som povedal, že vy ste boli ako čili v čokoláde, že človek na začiatku, keď to zbadá, tak si povie, áno, čokoládový bonbón, super. Ale ona keď sa tá čokoláda vycumle, tak to čili zrazu začne štípať. Myslím si, že za tie dva roky už ten pomer čokolády a čili sa trošku posunul smerom k čili. A niekedy, niekedy ako keby tie nádeje, ktoré, musím otvorene povedať, mnohí sme vkladali do vašej osoby na čele rezortu, jednak pri niektorých témach už čakáme dlho, ale v podstate túto diskusiu napríklad o trestnom práve vedieme minimálne my dvaja už, no, dobré dva roky. Ale pri témach, kde ste mali napríklad jasne ukázať, že minulosť v advokátskej komore, respektíve prepojenosť s advokátskym stavom, ktorá v podstate, však vám slúži k cti, však tam ste sa vypracovali, že ona môže byť zabudnutá v momente, keď ste sa stali ministrom. Tak aj pri zmenách, aj pri zmenách, napríklad čo sa týka predlžovania praxe koncipientov advokátskych, aj pri zmenách, o ktorých teraz hovoríme, človek má podozrenie, že niektoré lobistické tlaky sú silnejšie, než by na ministerstve mali byť. A z tohto v postate, z tohto v podstate môžem uzavrieť len toľko, že ak naozaj má byť zmena v justícii tou prioritou, ako ju prezentuje premiér, ak naozaj zmena v justícii má byť tak dôležitá, tak potom v posledných dňoch zrejme by sme nemali byť svedkami tých vecí, ktorých sme.
Táto konkrétne úprava by asi mala reagovať len na tie časti, len na tie časti výrokov zo strany Ústavného súdu, ktoré boli napadnuté. Nemala by ich zbytočne rozširovať. Jedine, že by ste uznali, že tie kroky boli nesprávne a chcete ich urobiť inak, čo, predpokladám, poviete vo svojej reakcii, rád si to vypočujem. A druhá vec, nemali by sme byť svedkami takých vecí, ako sa stali na začiatku tejto schôdze, že sa prestane myslieť na kvalifikáciu jednotlivých ľudí, ktorí sú volení napríklad do Súdnej rady, a už sa bude o nich rozmýšľať len ako o tých, ktorí hlasujú za alebo proti, a podľa toho sa budú voliť, odvolávať a budeme šprngať jak ten zajac v tej rozprávke tie šachovnice podľa toho, jak nám to vyhovuje.
Ja verím tomu, že snaha zlepšiť justíciu na Slovensku je aspoň sčasti úprimná. Ale obávam sa, že práve kroky SMER-u, ktoré vidíme v posledných dňoch, túto snahu výrazne, výrazne spochybňujú. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vidím, že už hlboko hľadíte do rokovacieho poriadku, keby ste náhodou chceli, ako vy niekedy zvyknete šaškovať pri jednotlivých slovíčkach a pri veľkých veciach zatvárať oči, tak všetky stiahnutia zákonov poslancov za SaS sú tu aj písomne, budú doručené hneď po tomto hlasovaní do podateľne Národnej rady. To, čo sa deje práve teraz v parlamente, je absolútnym vrcholom arogancie vlády jednej strany.
Tu už sa nerešpektujú nielenže opozičné strany a opoziční poslanci, tu už sa nerešpektujú ani voliči, ktorí ich právoplatne zvolili do tohto parlamentu. A toto je arogancia, ktorá vás jedného pekného dňa dobehne.

Ó, ďakujem, Martin. O tých transpozíciách som hovoril preto, lebo dodržiavanie transpozícií Európskej únie nie je ani súčasťou predvolebných sľubov a častokrát prichádza počas volebného obdobia bez toho, aby nejakým spôsobom súviselo s programom danej politickej strany. Mnohé z nich proste s nožom na krku buď transponuješ, alebo máš pokutu, ti prichádzajú do parlamentu a v podstate množstvo našej práce je iba o tom, že ich nejakým spôsobom uvádzame do legislatívy. Tie veľké veci o politických víziách, o tom, ako má vyzerať naša spoločnosť, to je súčasťou predvolebných sľubov, v rámci toho sa predkladajú nejaké riešenia do legislatívneho procesu a v prípade, že strana aktuálne vládne, tak ich prostredníctvom svojich zástupcov vo vláde takisto uvádza do života. Takže takýmto spôsobom akýkoľvek zákon súvisí s voľbami buď s tými, ktoré boli, alebo s tými, ktoré budú.
No a k tej druhej časti. Hej, keby ľudia žili podľa Desatora, ja si myslím, že mnohé zákony by sme ale potrebovali aj tak, lebo napríklad výška daňových sadzieb v desatore zatiaľ uvedená nie je (povedané so smiechom) a mnohé iné veci. Ale súhlasím s tebou pri mnohých rozhodnutiach každodenného života by mohlo byť celkom užitočným vodítkom. Okrem toho prvého prikázania. To necháme na každého, samozrejme, hej.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja k tejto téme pôvodne som vôbec vystupovať nechcel, lebo v podstate nepoznám nikoho, kto by vystúpil kompetentnejšie než Jožko Mihál, a koniec koncov ten to včera aj dokázal, ale jedna vec ma trošku zarazila, a to, že tento rok sa z témy vianočných dôchodkov stala ľudskoprávna agenda. Ľudskoprávna agenda, ktorá podľa rokovacieho poriadku teda je natoľko závažná, že si vynútila, aby sme o tomto rozprávali teraz v septembri v skrátenom legislatívnom konaní. A ako človek, ktorý sa teda ľudskými právami dlhodobo snažím aspoň laicky zaoberať, poprípade niekde pomôcť, kde sa dá, som si povedal, že no, tak sociálna vláda sa hádam zobudila a začína brať sociálne práva teda ľudské práva vážne a toto sú aj sociálne práva, lebo ak hovoríme o ľudskej dôstojnosti, ktorá sa dá tak významným spôsobom zlepšiť prispením 12 až 24 eur, tak potom zrejme rovnakým spôsobom budeme pristupovať aj k iným porušeniam iných ľudských práv, ktorých sme boli svedkami v poslednom čase.
Lebo ak by sme mali prijať tú logiku, že porušením ľudských práv nevyplatením 12 alebo 24 eur, čo ja ináč úplne súhlasím, pán minister, že pre niektorých dôchodcov to môže byť významný peniaz a zrovna za tých 12 alebo 24 eur je možné tým vnúčatám kúpiť tu jednu stavebnicu alebo to Lego, alebo niečo na Vianoce a životná úroveň celej rodiny a jej okolia sa môže trošku zvýšiť. Nemyslím si, že je dostatok na to, aby sa to dalo rozprávať o ľudskej dôstojnosti, ale pre niektoré rodiny to môže byť významný peniaz, ktorý im pomôže. Ale ak toto má byť tým závažným kritériom, na základe ktorého začneme hovoriť o porušovaní alebo dodržiavaní ľudských práv, tak potom prečo v ostatných témach pri iných ľudských právach je zrazu SMER ticho. Prečo, keď ombudsmanka upozornila na to, že pri policajnej razii v Moldave boli bité ženy a deti, zrazu ľudské práva ustúpili tomu, že bolo treba obhájiť daných policajtov, a nebola ani snaha o to, vyšetriť, čo sa tam vlastne stalo. Prečo pri referende napríklad nebol nikto zo strany SMER, ktorý by povedal, že Ústavný súd sa má vyjadriť k jednotlivým otázkam, lebo môžu byť narušené ľudské práva? Prečo to musel urobiť jedine prezident republiky, keď sú ľudské práva tak dôležité? Prečo pri exekúciách a úžerníkoch, o ktorých sa tu rozpráva už dva roky, kde naozaj ide o ľudskú dôstojnosť, lebo ľudia prichádzajú o domovy niektorí, o v podstate celé svoje živobytie, to doteraz nebolo tak dôležité, aby zákony, ktoré sem prichádzali a mali to riešiť, išli v skrátenom legislatívnom konaní, prečo len vianočné dôchodky? A tá odpoveď je úplne jednoduchá a úplne súvisí s tým, čo sa stalo včera v Národnej rade. Sme uprostred volebnej kampane do komunálnych volieb. SMER vytiahol jednu zo svojich vlajkových lodí a na jednej strane vyškrtol zo zoznamu všetko, čím by si podľa jeho logiky mala prihriať polievočku opozícia, a prišiel so svojím teda veľkým plánom, aby pred komunálnymi voľbami ukázal, občania, dáme vám niečo do vačku. Že vám z toho vačku možno osemkrát toľko berieme počas roka, to vám nepovieme, ale niečo vám prihráme, nejakú odrobinku tuto pred Vianocami. A toto je nefér.
Nie ľudské práva vás zaujímajú, kolegovia. Nie ľudské práva sú to dôležité, na základe ktorého, to dôležité kritérium, na základe ktorého sa tu dnes o vianočných dôchodkoch bavíme a rozprávame, ani technikality, z toho vás veľmi jasne usvedčili kolegovia Mihál aj Chren, ide len o zvyšovanie popularity strany SMER. A ja sa pýtam, ak túto logiku máme prijať pol roka alebo rok pred voľbami, koľko zákonov budeme musieť vyškrtnúť na každej schôdzi, keď nám sem začne chodiť cestovanie vlakom zadarmo pre študentov a dôchodcov, keď sa bude zvyšovať minimálna mzda trištvrte roka pred parlamentnými voľbami. To pred každou schôdzou si povieme, ajajaj, toto by mohlo súvisieť s voľbami, asi by sme to mali vyškrtnúť a riešiť až po voľbách. Nie? A smeráci povedia, no toto by sme mohli zneužiť vo volebnej kampani, to asi nepoužijeme ešte teraz, to si dáme až, až po voľbách. Aká chorá logika to je? Nie sme tu náhodou preto, aby sme ukázali vždycky voličom, že čo sme im sľúbili pred voľbami, tak dokážeme nejakým spôsobom splniť a vy na prvom mieste, keďže máte zodpovednosť za vládu? Ak teda predkladáte nejaký zákon, robíte to v súvislosti s voľbami, ktoré boli, a v súvislosti s voľbami, ktoré budú. Na jednej strane dokázať, že dokážem si dostáť sľubom, aj keď teda jediná istota, ktorá ostala, je, že Vianoce budú 24. decembra, tak jak povedal Peter Osuský včera. Alebo im chcem ukázať, že predkladám zákon, na základe ktorého ma môžu voliť znova. Čo je to za logika, že zákon vyškrtneme z rokovania Národnej rady len kvôli tomu, že môže súvisieť? Každý zákon, ktorý sa tu predkladá, ak nie je transformáciou nejakej smernice, je predsa o nejakých voľbách. Buď dokazujem, že stálo za to ma voliť, alebo ukazujem, že stojí za to ma voliť v budúcnosti. Je jedno, či som vládny poslanec, opozičný, každý zákon nejakým spôsobom súvisí s voľbami. To budeme teraz podľa tohto filtra preberať každý program schôdze? Pred každou jednou?! Veď to je úplný nonsens! Úplný nonsens! A keď sem potom príde zákon, ktorý jednoznačne s voľbami súvisí, a to je tento jeden, o ktorom sa práve teraz rozprávame, tak sa budeme oháňať technikalitami, čo všetko sa nedá niekde stihnúť. To je smiešne.
Ohýbate základy demokracie v tomto štáte a ste z toho usvedčení tieto dva dni, strašne!

Budem reagovať len na pána Martvoňa. Aj keď ono je to veľmi ťažké, lebo on v tej fantázii prirovnávaní a analógií vždycky dokáže ísť tak ďaleko, že to už aj prestáva mať zmysel. Ale keď sa bavíme konkrétne o RTVS, tak sa treba pozrieť, že akú programovú štruktúru má teraz pod súčasným vedením, ktoré bolo naštartované práve zlúčením, ktoré zachránilo aj rozhlas aj estevéčku pred exekúciami a rozpredajom. Tam jediná vec, ktorá sa dala rozumná vtedy spraviť, bolo koniec koncov pokračovať v plánoch pána Maďariča, ktoré mal za prvej vlády Roberta Fica, a to je spojiť tieto dve inštitúcie a výrazne ich zrekonštruovať a prispieť i k väčšej nezávislosti týchto inštitúcií. Jediný, kto sa ju snaží momentálne nabúravať, je opäť vládna strana.
A k tomu, že čo, čo robil pán prezident. Pán prezident si na to vypýtal mandát od občanov. Otvorene o tom hovoril v kampani a povedal, že takúto vec spraví, pretože ľuďom, ktorí tam momentálne sedia, nedôveruje. Vy ste nič také neurobili v parlamentných voľbách. Vy ste nepovedali, že doktora Čima na základe tohto, že mu nedôverujete, odvoláte hneď, jak na to budete mať možnosť. Vy ste iba povedali, že nebol podľa vás ideálne zvolený, čo ja beriem. Môžete mať ten názor, že nebol ideálne zvolený. Ale v momente, keď tam bol a neodvolali ste hneď, ako sa poskladal nový parlament, tak robiť to týždeň pred voľbou predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady je proste účelové odstrelenie figúrky zo šachovnice. Nič viac.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Treba povedať, že ono vždy kríza spôsobuje to, že sa otupuje schopnosť spoločnosti nazerať na zvyšujúcu sa autoritatívnosť akéhokoľvek vládnuceho režimu. Či už je to režim naozaj demokratický alebo pseudodemokratický alebo transdemokratický, aký máme práve my teraz, že, že v nejakom prerode z totality do ozaj fungujúcej liberálnej demokracie. A v momente, keď ľudí trápi nezamestnanosť a problémy ich každodenného života, tak to, že sa podrážajú nohy základným pilierom, na ktorých má stáť demokratická spoločnosť, keď sa deje často, keď sa to ťažko vysvetľuje, keď to nie je vidno, tak časom to ľudia prestanú vnímať. Už budú naozaj pozerať len na tie ľahko komunikovateľné, ľahko stráviteľné veci, budú hovoriť iba o tých 13. dôchodkoch a vianočných príspevkoch, 12 eur, ale to, že sa im priamo pred očami rúca zdravý základ spoločnosti, začne postupne z toho verejného diskurzu uchádzať, začne sa to z neho vytrácať. Začneme si na to dokonca niektorí zvykať. Niektorí kývnu rukou a povedia: to už je raz tak. Lavínovým efektom za tým kývnutím rukou sa deje to, že ľudia, ktorí by to chceli zmeniť, niektorí rezignujú, niektorí sa prispôsobia, niektorí odídu, a takí, ktorí sú vnútri toho systému, sa unavia, ošúchajú, vyhoria, sú zastrašení, odstránení, odvolaní. A systém ako taký chorľavie. A dnešný deň, bohužiaľ, je príkladom, je symptomatickým príkladom presne tejto choroby.
Ja som doteraz vás, pani podpredsedníčka parlamentu, vnímal ako to lepšie zo strany SMER-u. Častokrát, keď sa nedalo dohodnúť s pomerne spupným pánom predsedom, kde predsa len to ego je pomerne silné, tak s vami sa dohodnúť dalo. Častokrát ste dali za pravdu, že niektoré pravidlá treba dodržiavať a že niektoré pravidlá by sme si mali ctiť naprieč politickým spektrom. Preto ma veľmi zarazilo, že ste sa dneska dvakrát nechali použiť ako nástroj toho najšpinavšieho konania, ktoré môžme v tomto parlamente zažiť, či už je to návrh na odvolanie doktora Čima alebo ten chirurgický rez naprieč programom parlamentu. Sama sa musíte cítiť zle, lebo toto sa na vás nepodobá, toto nie je vaše konanie, toto nie ste vy, pani Laššáková.
Opätovným dôsledkom takého konania bude ďalšia rezignácia, ďalšie otupenie verejného vnímania a ďalší posun od liberálnej, fungujúcej demokracie k autoritatívnemu spôsobu vlády, v ktorom má byť každému jasné, že keď neposlúcha, tak dostane trest. Ak je to malý človiečik, tak sa na ňom vyzúri exekútor alebo policajt alebo prokurátor alebo sudca. Ak je to človiečik o niečo väčší, tak bude odvolaný, vytlačený, zoberie sa mu plat, kancelária. Ak je to ešte vyššia šarža, tak bude podplatený alebo nejakým spôsobom zapojený do tej siete, aby z toho chvíľku niečo mal a bol ticho. Ak je to naozaj vysoká šarža, tak buď sa s ním bude musieť spolupracovať, alebo sa mu niekto vyhrozí, že ho presťahujú do Košíc, tak ako to urobili napríklad pani ombudsmanke. Na každého sa nájde nejaký nástroj. Na každého sa nájde nejaká palica. A postupne ubúda ľudí, ktorí majú snahu alebo vôľu do týchto funkcií vôbec kandidovať.
Kto by teraz, povedzte mi, rozumný kandidoval do Súdnej rady za týchto okolností, aby bolo pri jeho voľbe okamžite jasné, že je tam dosadený ako hlasovacia figúrka, aby SMER – SD a jeho záujmové okolie dosahovalo svoje ciele? Kto by to urobil? Skončí to znovu tak, ako voľba sudcov Ústavného súdu, kedy naozaj renomovaní a kvalifikovaní ľudia neprešli, a ľudia, ktorí "LTT", len tak-tak lízali kvalifikačné kritéria a podľa vyhodnotenia prezidenta ich ani neprekonali, tak sa na ten Ústavný súd dostanú.
Akú spoločnosť budujeme, keď je lojalita, poslušnosť a nevýraznosť najlepším kritériom na to, aby bol niekto zvolený do nejakej funkcie? Aké rozhodnutia budú títo ľudia robiť, keď naozaj príde nejaká kríza, kde každý bude musieť myslieť vlastnou hlavou a robiť rozhodnutia v prospech každého občana tohto štátu? Kto bude viesť tento štát, keď jeho hlavným autoritám a jeho hlavným funkcionárom záleží len na tom, aby pod sebou mali bezmyšlienkovitú masu poslúchajúcich ľudí? To, čo sa nám tu teraz deje, je vyprázdňovanie ľudského potenciálu na akejkoľvek pozícii v tomto štáte, či už je to verejná, štátna správa, samosprávy, či sú to súdy. Lojalita a poslušnosť, schopnosť poslúchať, keď treba, je radená nad všetko ostatné.
Čo sa ale stane, keď náhodou príde niekto, koho naozaj poslúchať je nebezpečné? Čo sa nám stane, keď naozaj príde k najhoršiemu a ľudia typu banskobystrický župan sa dostanú na pozíciu, že tí budú diktovať? Čo sa má diať? Čo sa nám stane, keď v spoločnosti nebude nikto, kto by sa im postavil a povedal: nie, tu už poslúchať nebudem. Lebo na každej jednej pozícii bude dosadený nejaký poslušný pajác? Nezačneme si vtedy búchať hlavu o stenu? Nezačneme vtedy hovoriť: aj, sakra, mohli sme si radšej prečítať tie životopisy a dať tam niekoho, kto naozaj na to má? Nezačneme si vtedy hovoriť: sakra, pokašlali sme to a už to nevieme vrátiť naspäť?
Možno už v tej fáze sme a možno nie. Jako hovorí Jarek Nohavica, nikto nevie, aký je ten kopec vysoký. Ale k jeho vrcholu sa krokmi vás, pani Laššáková, dnešnými krokmi, strašne rýchlo blížime. A pre budúcnosť tohto štátu a tejto spoločnosti dúfam, že k nemu ešte až tak blízko nie sme a že príde deň, kedy hlavne z vôle ľudí tohto štátu sa ten smer otočí.
Ďakujem pekne.