Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Ako človek, ktorý vzišiel z prostredia vzdelávacích mimovládiek, a mal som teda pomerne bohaté skúsenosti so spoluprácou s organizáciou Juventy, musím povedať, že som pobúrený posledným krokom pána ministra školstva a bol by som rád, ak by Národná rada zaviazala ministra školstva, aby predložil parlamentu správu o dôvodoch odvolania Juventy Viliama Michaloviča a taktiež o personálnych prednostiach dočasne vymenovaného Jána Hrubého, ktorý ho na mieste riaditeľa Juventy nahradil. Podľa mňa Juventa bola jedna z mála dobre fungujúcich organizácií pod gesciou ministerstva školstva a je nepekné, že minister, ktorý celkom dobre začal, si musí šramotiť povesť takýmto krokom, ak nie je vysvetlený.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Nebudem dlho hovoriť, Alojz, neboj sa, ale musím povedať, že vystúpenie pána predkladateľa vo mne vybudilo niekoľko otázok. A možno ak by ešte potom zareagoval, tak mi ich bude vedieť zodpovedať, okrem teda tej technickej, ktorá, áno, môže byť riešená v druhom čítaní.
Prvá otázka je, či toto naozaj je úprimne myslený návrh zákona alebo to bol spôsob, ako pred komunálnymi voľbami si kopnúť do poslanca, ktorý už ani v KDH, ani v Národnej rade nie je a je všetkým nám konkurentom v komunálnych voľbách. V prípade, že by tá odpoveď bola áno, tak to nie je úplne čestný spôsob vedenia predvolebného boja.
Druhá otázka je, a to je tá stará otázka, prečo sú tu tie výnimky, prečo lekári, právnici a učitelia môžu a ostatní to musia prepísať na manželky, keď to mám tak povedať. A odpoveď potom by mala byť, buď to budeme úprimní a necháme poslancov podnikať ako konateľov, všetkých, s plnou zodpovednosťou a verejným prehlásením o ich možných konfliktoch záujmu a záujmov, alebo sa budeme musieť vyrovnať aj s tými výnimkami, ktoré máme dnes na stole. Podľa mňa každý keď ide k Lojzovi do krčmy, tak povie, že ide k Lojzovi do krčmy, hej, nikto nepovie, že ide do krčmy k niekomu inému, každý tam ide a vie, že to je Lojzova krčma. A je to jeho pýcha. Ja ju mám rád, ak je ten baraní guláš stále taký, aký bol, s tými lístkami cesnaku na vrchu, Alojz, lebo ak tam už nie sú, tak ju tak rád nemám. A každý, kto dostane do schránky inzertné noviny z regionPRESS-u, tak povie, že sú to Matovičove noviny, nepovie, že sú to noviny jeho manželky. Ale keďže zákon máme napísaný taký, ako ho máme napísaný, tak sú tam potom firmy, ktoré poslanci vlastnili alebo vlastnia predtým, než sa stanú poslancami, musia byť prepísané a konateľom sa musí stať niekto iný, pretože poslanec podnikať nesmie. Podľa mňa by bolo spravodlivejšie povedať, áno, poslanec podnikať smie, a pozerať sa mu na prsty, či uzatvára zmluvy so štátom, či svoju pozíciu využíva na to, aby mal na trhu lepšie postavenie, či má, dajme tomu, viacej štátnych zákaziek, než koľko ich mal predtým, či využíva insiderské informácie na to, aby si nejakým spôsobom polepšil v konkurencii s ostatnými. To by bola poctivá práca.
A pri tom právnikovi ja si nemyslím, že je úplne fér ani spomínať ten prípad s Pentou, napriek tomu, že je kontroverzný, reálne Radoslav Procházka, ja som teda ďaleko od toho, aby som tu robil jeho hovorcu, robil svoju prácu a robil ju najlepšie, ako ju robiť vedel. A ja na jeho mieste by som tiež bol hrdý na to, že som vyhral súd, pretože ktorý právnik predsa, ktorý advokát na to hrdý nie je? Veď robí čo najlepšie svoju prácu a vyhrá súd, tak je prirodzené, že je na to hrdý, lebo si ju zrejme spravil dobre.
Potom, samozrejme, sú tu lekári a sú tu učitelia, kde zrejme sa nebudeme sporiť, že má zmysel ich zachovať v pozícii výnimky pedagogických pracovníkov preto, lebo aj skúsenosti z vysokej politiky môžu pretavovať do toho, akým spôsobom učia a odovzdávajú skúsenosti ďalším generáciám, no a pri lekároch jednoducho atestácia nepustí. Lekár, ktorý prestane byť na štyri roky lekárom už zrejme lekárom nikdy nebude.
Ak by takéto niečo platilo pre iné povolania, že by boli neobnoviteľné licencie, že by bolo niečo podobné atestácii, opäť, hovorme o tom. A potom, keď tu máme podnikateľov a právnikov, právnik je tiež podnikateľom, tak vyriešme najprv tú otázku, či by mohol alebo nemal poslanec podnikať. (Reakcia z pléna.) Áno. Ja by som sa skôr prikláňal k tomu, aby boli karty odkryté, lebo by to bola úprimnejšia cesta, lebo tak by nemuseli poslanci prepisovať firmy na kamarátov a manželky a kadekoho, ale by povedali, áno, toto je moja firma a nesiem zodpovednosť za všetko, čo v nej robím. A v prípade, že sa zhodneme na tom, že toto je neprípustné, tak možno potom sa môžeme baviť o tom, či je to neprípustné aj pre právnikov. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh v druhom čítaní do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, nie je zrejmé akurát to, kto bude za takýchto advokátov platiť zhruba 200 eur advokátskej komore, keď nebudú môcť vykonávať svoje povolanie, ale zároveň by chceli do budúcnosti advokátmi ostať. Dúfam, že sa k tomu vyjadrí pán predkladateľ.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, aby návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia pána predsedu.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, pani podpredsedníčka.

Alojz, presne ako hovoríš, ja tých mladých ľudí v Bratislave poznám. Ako ony, tie bratislavské hipsterčatá, už sú mi tak prirastené ku koži, že jak jeden z nich vyzerám. A práve preto pre mňa ten príbeh Starej tržnice, dobre, ja som nepoznal technicality doteraz, ja som poznal, že to dostali. A čo sa tam odvtedy deje, je dobrým príbehom. A podľa mňa tá zodpovednosť stále je na prstoch každého jedného toho člena zastupiteľstva na magistráte a už tobôž, že to je pre nájom za euro. Tam je tá obrovská zodpovednosť tých volených zástupcov, že dali dôveru týmto ľuďom. A ja nebudem s tebou sa hádať vo veci, že sa to nedalo spraviť lepšie. Ale obávam sa, obávam sa, že častokrát v momente, keď by takýto priestor bol reálne daný na súťaž, tak peniaze akýkoľvek dobrý nápad zabijú. To sa mohlo a môže sa stať.
A čo sa týka starých hradieb, ja som sa rád po nich prechádzal, keď som sa prisťahoval do Bratislavy v tom ´99. roku, potom som sa dlho, dlho prechádzať nemusel a nemohol, lebo to bolo zatvorené. A tá prvá brigáda, ktorá tam bola, keď sa tie stromy a kríky odtiaľ odvážali preč, tak som si dal ten deň, požičal som si pílku od tých chlapcov a celý deň som tam strávil a pomáhal im s čistením toho priestoru, lebo ho považujem za veľmi vzácny a jednoducho som chcel prispieť k tomu, aby sa tam opäť dalo žiť. A opäť to bolo iba o tom, že sa zorganizovala partia mladých ľudí a nebola za tým nijaká veľká tlačenka, nijaké veľké peniaze. A ak títo ľudia prejavia záujem konkrétnu časť toho priestoru zveľadiť, takisto by som im to odklepol.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No počkal som na tento bod, lebo som nechcel vystupovať k tým VÚC. A to znamená, že budem reagovať v zásade na to, čo pán predkladateľ hovoril v tom predchádzajúcom bode. Možno na budúce by bolo dobré najprv dať procedurálny návrh spojiť rozpravy, mohli sme sa o tom pobaviť v jednej.
Ale keď už sme pri tom, ja musím povedať, že v podstate mám skúsenosti, nieže skúsenosti, ale pozoroval som správanie dvoch zastupiteľstiev vo svojom živote, tak bližšie.
Prvé bolo zastupiteľstvo mestské v Považskej Bystrici, čo je čistá tragédia. To mesto akútne doplatilo na zle volených zástupcov dlhé, dlhé roky. A tam miestna oligarchicko-politická klika, ktorá sa tiahla od mečiarovských zastupiteľstiev až po dnešnú prazvláštnu koalíciu SMER - SDKÚ - KDH, dokonale rozkradla mesto. To treba pomenovať teda pravým slovom. Tam v podstate už aj keby teraz bol zvolený iný primátor, tak bude mať iné zastupiteľstvo, tak v zásade už môžu len sanovať, čo sa s tým mestom dá spraviť, lebo to mesto bolo odovzdané do rúk za minimálne peniaze. A sú tam veľmi nepekné, veľmi nepekné príbehy už len ľudí, ktorí sa snažili voči tomu vystúpiť. Tam zastrašovanie a fyzické útoky na niektorých ľudí niekedy pripomínajú naozaj veľmi temné časy mečiarizmu. Považská Bystrica na tom nie je dobre a pevne verím, že po týchto voľbách na tom bude lepšie.
Do Bratislavy som sa prisťahoval 2. januára 1999, takže ja nemôžem byť jedným z tých autorov článkov o tom, ako Bratislava vyzerala, mohla vyzerať a vyzerá. Ja nemám zažité to detské potulovanie sa starým mestom, ja nemám príbehy môjho otca alebo starého otca pri každej budove. Ale ako už Bratislavčan posledných 14 rokov... (Reakcia v sále.) Áno, mnohé veci mohli byť urobené dobre, ale práve ten prípad Starej tržnice, aktuálny, pre mňa je prísľubom zlepšovania sa situácie. A ten dôvod je ten, že sa našla pomerne entuziastická skupina ľudí, ktorí prišli s konceptom ako z nej urobiť nový verejný priestor, a tomuto svojmu plánu sa pomerne dobre dostávajú, že ho plnia. Lebo odkedy bola znovu otvorená Stará tržnica, ja som zažil niekoľko naozaj veľmi pekných akcií, či už to, či už to boli trhy, teraz tam môj obľúbený láma tibetský robil mandalu tento víkend, bolo to spojené s predstavovaním inokultúrnych prvkov v bratislavskom živote. Je tam krásny detský kútik s vnímavými hračkami, ktorý je alternatívou k tým veľkým nafukovacím hradom, ktoré máme, ktoré máme v iných herniach, ktoré sú ináč tiež super, ale je dobré mať aj niečo iné. A pre mňa práve tento prípad, keď sa mesto dohodlo s aktívnymi občanmi, ktorí možno nemajú za sebou nejakú finančnú skupinu, ktorá by to vedela finančne zabezpečiť a vytrieskať z toho nejaký dajme tomu aj výnosný obchod, ale na báze udržania priestoru, jeho zveľaďovania a privítania občanov v tom priestore, vzniklo niečo, čo podľa mňa je pridanou hodnotou.
A možnože, keď už tento prípad spomíname v diskusii, tak by si mohol do toho, Alojz, vniesť teda trochu svetla, že či tam bola alternatíva, či, či naozaj považuješ pri tom, pri tej Starej tržnici konanie zastupiteľstva za, za nezodpovedné voči občanom Bratislavy, a či tam, či tam bolo nejaký plán, ktorý by bol ten priestor v dnešnej dobe využíval lepšie. Lebo ak sme sa rozprávali o tom, že, že, že, ako si povedal, aj poslanci SaS boli pri niektorých týchto, dajme tomu pochybných prevodoch majetkov a odpredávaní majetkov, tak konkrétne pri Starej tržnici viem, že poslanci SaS podporili ten prenájom s tým, že odsúhlasili presne ten plán na vytvorenie miesta pre stretávania sa občanov, ktorý v Starom Meste dovtedy chýbal, respektíve tá Stará tržnica nebola využívaná vôbec.
Ja budem hlasovať za obidva. A myslím si, že celý, že všetci zástupcovia strany SaS budú hlasovať za obidva tieto návrhy, lebo považujem za dôležité, aby vznikla tá diskusia, o ktorej si hovoril. Že tí voľní zástupcovia budú musieť povedať, aj keď tu máme dajme tomu silnú finančnú skupinu, ktorá z toho chce spraviť toto, butiky, hej, silných módnych značiek, tak my to radšej dáme túto mladým z mimovládky, z občianskeho združenia, lebo ten priestor podľa nás má v prvom rade patriť občanom a nemá patriť biznisu. Táto diskusia by určite mala prebehnúť na úrovni každého zastupiteľstva, ktoré takýto problém rieši,. Ale musím povedať spätne, nepovažujem prípad Starej tržnice, ktorý bol hodný osobitého zreteľa, lebo je to naozaj unikátny priestor v strede mesta, pri ktorom mesto má rozmýšľať nielen o tom, ako z neho vybiť peniaze, ale ako prispieť ku kvalite života v meste, nepovažujem ten za najhorúcejší prípad, kvôli ktorému by musela byť urobená takáto zmena.
A ako teda "cépečkár", hej, cezpoľný prisťahovaný Bratislavčan, ja oceňujem napríklad, že takéto miesta vznikajú. A ocením aj to, ak v tejto diskusii mi bude vnesené do toho viacej svetla, že čo mohlo byť inak.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, aj za tú výzvu, chvíľku som sa zarozprával s kolegami, hanba mi. Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, na balkóne vidím jedného, dobrý deň. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, že aby výbory návrh zákona prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Krátko, stručne, ale výstižne ho pomenoval koniec koncov pán predkladateľ, takže priestor na vlastnú úvahu tentokrát nevyužijem.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Veľká tragédia ľudstva, Štefan, začala vo chvíli, ono to bolo niekde pri Descartovi, sa tomu, vo filozofii sa tomu hovorí, že subjektovo-objektový rozštep, práve keď sa z vecí, respektíve živého sveta, dovtedy božieho stvorenia, okolo nás sa začali robiť veci a perfektne fungujúce mašiny. Osvietenstvo popri množstve dobrého, čo urobilo vo svete, tak urobilo jedno aj zlé, a to je, že ako keby zobralo dušu veciam okolo nás, zvieratám, stromom, aj, aj samotnej, samotnej prírode, a začalo to všetko vysvetľovať len ako perfektne fungujúce stroje s dokonale zapadajúcimi koliečkami do seba.
Ja keď som bol v Peru, tak práve to ma oslovilo, že popri veľmi silnej kresťanskej viere, ktorá je tam všade prítomná, aj medzi tými Indiánmi dokonca, tak stále tá pachamama – naša matka má medzi nimi svoje miesto, ktorej sa rovnako klaňajú, aj tým stromom, aj tým zvieratám, ako Bohu, ktorý je nad nimi. Európska civilizácia práve aj vďaka, ty si to vlastne povedal, ty sa nebudeš klaňať ničomu inému, a je to tvoja vec, ale myslím si, že práve ak máme obdivovať stvorenstvo okolo seba, tak práve v tej prírode, práve v tých stromoch, práve v tých zvieratách ho nachádzame, a zaslúži si rovnakú poklonu ako ten abstraktný Boh, ktorého máš nad sebou.
A čo sa týka tých ombudsmanov, pokiaľ ja viem, máme jedného. A ešte aj ten okliešťovaný zo všetkých strán. Nemá peniaze, nemá ľudí, nemôže poriadne vykonávať svoju vlastnú prácu. Ja by som navrhoval popri, ombudsmana za prírodu ešte aj ombudsmana za deti.

Vážený pán kolega Blaha, rovnako ako zrejme by bolo naivné očakávať, že len preto, že môj syn si dal na obed písmenkovú polievku, tak z druhej strany vylezie Kollárova Slávy dcéra, rovnako je naivné pri vašom objeme vzdelania očakávať za 45 minút nejaké rozumné slovo. Ja som ho popravde čakal, ale presne veci, na ktoré ste apelovali, v tom prejave neboli. Lebo ak vy hovoríte o objektivite a zároveň pri tzv. objektívnom pomenovaní faktov hovoríte, že Rusko má len morálny vplyv na Ukrajine, tak to objektívne určite nie je, lebo objektívne Rusko na Ukrajine zasahuje vojensky. Ak pri svojich vzoroch, napríklad Che Guevarovi, hovoríte o tom, čo on všetko dobré urobil pre Latinskú Ameriku a Kubu, a zabúdate na to, že v očiach mnohých to bol terorista a mnohým a mnohých ľudí to stálo život, je to tak isto iba selektívne vyberanie toho, čo mi vyhovuje, čo mi nevyhovuje, a potom o preberaní len tej verzie sveta, ktorú chcem vidieť. A presne podľa tohto princípu preberania verzie sveta, ktorú chcem vidieť, pristupujete aj k tejto téme. Objektivita jej absolútne chýba, objektivity sa dožadujete, len keď posudzujete akty a činy iných mocností, iných krajín, iných ľudí z minulosti, ale akonáhle vám to nepasuje do toho vášho ideologického videnia sveta, tak hovoríte o morálnej prítomnosti Ruska, o tom, že sa s ním treba dohodnúť a ono sa v zásade len bráni. Toto objektivita celkom určite nie je, a preto je aj celý váš výstup, ktorý ste tu predviedli, pokrivený.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dávam procedurálny návrh, aby bolo rokovanie pléna prerušené až do chvíle, kým neskončí rokovanie zahraničného výboru a výboru pre európske veci. Aj ľudia, ktorí sa chceli zúčastniť rozpravy k tomuto zákonu, sú dole a pre niektorých poslancov jednoducho nie je možné byť na dvoch miestach zároveň. Nie je súčasťou normálneho chodu parlamentu, aby výbory zasadali, zvlášť dva naraz, počas rokovania pléna. Preto prosím, prerušte rokovanie, až kým výbory neskončia. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja, Alojz, som dole teda počul len ten úvod, ktorý sa týka sumarizácie majetku cirkvi. Ja by som to nerobil, že sa kope do cirkvi rovno z tohto smeru. samozrejme, často sa na ňu prihliada kriticky. A myslím si, že je to aj správne, pretože to tiež nie je organizácia, ktorá nemá chyby. Ale keď hovoríme o majetkoch, tak už len samotný fakt, že sú tieto majetky oslobodené od daní, a zároveň fakt, že zo štátneho rozpočtu do cirkví idú nejaké peniaze, a nie je ich málo, napovedá tomu, že by bolo celkom poctivé zo strany štátu povedať, koľko je teda toho majetku, ktorý je od daní oslobodený, prečo to tak je, aké sú výhody pre všetkých obyvateľov tohto štátu, ktoré z toho plynú, ako sa historicky situácia vyvinula, že sme sa do tejto situácie dnes takto dostali a tak isto či náhodou neexistujú majetky vlastnené cirkvou, na ktorých sa zarába pomerne slušný peniaz a ktoré neplnia nijakým spôsobom, dajme tomu, funkciu vo verejnom záujme. A keby toto všetko sme mali, keby sme nemali na Slovensku cirkevných hodnostárov so zlatými kľučkami v domoch a svietiacimi schodmi, keď na ne človek stúpi, tak možnože by to ľudí toľko netlačilo. Ale kým sa takéto veci dejú a je podozrenie, že sa to deje z cirkevných peňazí, ku ktorým prispieva aj štát, tak si myslím, že by sme mali vedieť, koľko tam toho majetku je a ako sa s ním nakladá.