Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predseda. Rozprava teda bola spojená, vystúpil v nej jeden poslanec, žiadne procedurálne návrhy neodzneli.
Preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem, pán predseda, v spoločnej rozprave vystúpil jeden poslanec. Neboli podané žiadne procedurálne návrhy ani k jednému z návrhov.
Preto dajte, prosím, hlasovať o tom, aby Národná rada najprv podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku prerokuje predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma 22. januára 2013 určil za spravodajcu k návrhom poslancov Národnej rady Miroslava Kadúca a Igora Matoviča na vydanie Ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2001 Zb. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona aj zmeny zákona boli doručené poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční ich prvé čítanie, a konštatujem, že oba návrhy spĺňajú po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Dôvodové správy obsahujú náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Z pripojených doložiek zlučiteľnosti návrhu, návrhov právnych predpisov s právom Európskej únie vyplýva, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená ani v jednom, ani v druhom prípade v práve Európskej únie a že je obsiahnutá, nie je obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskej únie. Zo znenia návrhov ústavného zákona aj novely zákona je zrejmý ich účel. Navrhovatelia predkladajú návrh i s cieľom zaviesť alternatívny ústavný mechanizmus vymenovania osoby do funkcie generálneho prokurátora, sudcu, predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento mechanizmus by sa spustil v prípade, ak by nedošlo k vymenovaniu osoby do funkcie alebo k oznámeniu prezidenta o nevymenovaní v stanovenej lehote.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písmena c zákona o rokovacom poriadku na tom, že uvedený návrh ústavného zákona aj uvedený návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 153/2001 Z. z. prerokovala v druhom čítaní.
V zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady z 11. januára číslo 354 a v zmysle jeho rozhodnutia číslo 355 z toho istého dátumu, navrhujem aby návrh ústavného zákona aj návrh zákona naň nadväzujúci prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor v oboch prípadoch navrhujem ústavnoprávny výbor a navrhujem, resp. odporúčam, aby výbory predmetné návrhy aj ústavného zákona, aj zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor, aby ich prerokoval do 32 dní od prerokovania obidvoch návrhov v Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda tu nie je, takže, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu k obidvom bodom. Ďakujem.

Štefan, povedal si A, ale treba povedať aj B. Z európskej legislatívy, ktorá je takisto pre nás záväznou, vyplýva povinnosť prístupu k metódam reprodukčného zdravia pre každú ženu rovnako. Dnes ale máme na Slovensku regióny, kde vďaka výhrade v svedomí v niektorých nemocniciach neexistuje nikto, kto by robil interupcie. To znamená, že máme mnohé ženy, ktoré na základe svojho vlastného slobodného rozhodnutia nemajú finančné možnosti ani logistické možnosti, to znamená dostať sa niekam, kde je možné to urobiť, a mnohé ženy z Oravy musia naozaj, ak nájdu na to financie, chodiť na prerušenie tehotenstva do súkromných kliník v Bratislave a to tiež nespĺňa normy, ktoré na nás ukladá Európska únia.
Ja určite nie som zástancom interupcií, ale mám toľko úcty k rozhodnutiu každej ženy a resp. každej dvojice, to znamená spoločné rozhodnutie matky a otca toho plodu, že nechám to rozhodnutie na nich, a prax nám ukazuje, že práve liberalizácia v tejto legislatíve znižuje počet potratov, lebo je spájaná aj s väčšou osvetou a sexuálnou výchovou na školách a takisto znižuje počty zranených alebo usmrtených žien v dôsledku neodborne vykonaných zákrokov na čiernom trhu. Takže hovorme, keď už hovoríme A, hovorme aj B, a to, že každá žena by mala mať ten prístup rovnocenný s inou.

Alojz, autor toho výroku je neznámy, je to anglické staré porekadlo. Ďakujem.

Pán kolega, ja napriek tomu, že čo sa týka Trestného zákonníka a využívania alternatívnych trestov aj nastavenia mnohých vecí, hlavne ktoré sa týkajú drogovej kriminality, nesúhlasím a tak isto by som asi potreboval nejaké lepšie argumentárium v prospech priamej voľby sudcov a prokurátorov, tak so základnou líniou toho, čo ste hovorili, súhlasím. Ale napadla ma pritom jedna vec. Nie je to náhodou tak, že ten súčasný establishment v oblasti súdnictva je tak zabetónovaný, že už ani v moci SMER-u nie je niečo s tým spraviť? Pretože je možné, je možné, že si nakoniec zvolili byť kamarátom, lebo nemajú na to, aby zmenili pomery. A to by vypovedalo o ešte smutnejšej realite, než akú tu popisujeme doteraz, lebo to by vypovedalo o tom, že tie normalizačné praktiky, o ktorých som hovoril predtým, naozaj nemajú v súčasnej dobe protitlak, protizbraň a že tento vred na slovenskej spoločnosti zrejme bude musieť nejakým spôsobom vyhnisať sám, lebo už nie je človeka s dostatočne ostrým skalpelom, ktorý by bol schopný ho prepichnúť a to svinstvo vypustiť na svetlo Božie.
Ďakujem.

Ďakujem. Môj kolega filozof Fedor Blaščák nedávno mal rozhovor v denníku Sme, kde hovorí, že normalizácia bola postavená na budovaní sociálneho kapitálu, ibaže toho individuálneho, nie kapitálu spoločnosti ako celku. Menou, ktorou ste platili pri postupe na spoločenskom a ekonomickom rebríčku, boli známosti, vzťahy, schopnosť pracovať s lokálnym systémom osobných lojalít. Toto nám dodnes pretrvalo a nie je to skryté, ale viac-menej priznané, viacej priznané. Aj práve preto tu dnes panuje obrovská spoločenská nedôvera. A zaviedol jeden pojem, ktorý sa mi osobne veľmi páči, a to je neonormalizácia. Normalizácia neskončila v ´89 roku. Normalizácia nám tu žije v rôznych podobách dodnes.
Mnohí ľudia hovoria, že s komunistickým režimom sme sa mali v ´89 roku vysporiadať ostrejšie, a to, že sme to neurobili, resp., že to neurobili tí, ktorí mali vtedy možnosti, lebo však ja sám som bol dieťa, dnes cítime v súdnictve o to silnejšie, že sudcovia, ktorí rozhodovali komunistické, politicky vedené procesy, ešte stále súdia ľudí v tomto štáte, v tejto krajine. A kým sa toto neskončí, nemôžme povedať, že normalizáciu máme za sebou. Normalizácia tu žije a dočahuje na náš každodenný život. V súdnictve to platí násobne, násobne viac ako hocikde inde.
Ďakujem.

No, ja v zásade súhlasím s tým, že nezávislosť tretej moci je ideál, ktorý máme v tom dlhodobom hľadisku dosahovať, avšak urobiť súčasnú, súčasné súdnictvo nezávislým so všetkými mocenskými a politickými hrami, ktoré už v ňom sú a ktoré boli hlavným motívom vzniku dnešnej situácie v súdnictve, by bola podľa mňa chyba. Exekutíva je zodpovedná za to, akým spôsobom je riadená táto krajina, a to vo všetkých, všetkých oblastiach života. A preto, kým sa dostaneme do situácie, že budeme môcť povedať, súdnictvo, ži si svojím vlastným životom a úplne nezávisle, treba napraviť chyby minulých období. Napríklad tú, keď sa celé súdnictvo kvôli vzniku koalície v prvej vláde Roberta Fica odovzdalo do rúk Vladimíra Mečiara a pána Harabina, ktorý je tam dodnes. A kým neponaprávame tieto chyby, nemáme morálne právo, ani z pozície zákonodarného zboru, ani z pozície, vy teda exekutívy, pán minister, povedať: Súdnictvo, ži si svojím vlastným životom. Najprv treba napraviť spackané, najprv treba obnoviť morálny kredit súdnickeho stavu ako takého. Treba do neho zaviesť také pravidlá, aby sa také niečo už nikdy neopakovalo a až keď toto všetko budeme mať zo stola a keď to bude hotové, vtedy môžme sa dopracovať toho, o čom hovoril kolega Matovič, a síce, že bude nezávislé súdnictvo.
Ďakujem

Alojz, k tej trojročnej lehote, ono, ona dáva zmysel, pretože po troch rokoch tá chemikália v momente, ako sa príde na to, že, že je využívaná, tak ona znovu zmutuje. To znamená, že ju zmenia a alternujú ju a môže ju nahradiť iná substancia. Ale druhá, dôležitejšia vec je tá, že tu hovoríme o chemikáliách, ktoré sa bežne nachádzajú aj v čistiacich prostriedkoch, v práškoch na pranie a v momente, ty potrebuješ tri roky, aby si zistil, že kde tá chemikália sa ti vlastne na trhu nachádza, lebo v momente, keď ju zaradíš medzi, medzi proste zákonom postihované drogy a kvalifikuješ ich v jednej z tých troch skupín, sa ti kľudne môže stať, že z jedného dňa na druhý deň sa ti stane prací prášok bežne dostupný v drogérii, proste prekurzorom k výrobe omamných látok, čo nikto nechce. Preto ja si myslím aspoň, že ten, tá trojročná lehota je dobrá. A osobne by som ju možno aj vyškrtol, pretože je oveľa lepšie, keď máme podzákonnú normu, ktorá v prvom rade rieši to, aby sa s tými látkami neobchodovalo a rieši právne postihy za to, akým spôsobom sa pohybujú po trhu, než keď máme proste do, do kameňa vytesané zoznamy látok a začíname púšťať tie komandá a tie zásahové jednotky.
Takže za predpokladu, že tento návrh bude smerovať k efektívnemu sťahovaniu týchto chemikálií z trhu, tak si myslím, že je postačujúci aj s tou trojročnou lehotou.

Ďakujem veľmi pekne. No, musím s radosťou teda poznamenať, že ma, že ma teší tento návrh zákona, pani ministerka. Je to, je to veľmi podľa mňa efektívny spôsob, ako, ako nakladať s existenciou tzv. crazy shopov na Slovensku. Je to taktiež prvá lastovička toho, že drogová politika na Slovensku sa mení z toho tvrdého law enforcement modelu, to znamená za každú cenu trestať, na efektívnejší hard medaction model, to znamená, nebudeme zbytočne kriminalizovať tú scénu, ale, naopak, si nechávame flexibilitu na to, aby sme látky, ktoré nám v podstate v dnešnej dobe pribúdajú z týždňa na týždeň, pretože ony veľmi rýchlo mutujú tie, tie chemikálie a tí, tí ľudia sú mimoriadne vynaliezaví, tak budeme mať nejakú podzákonnú normu, ktorá namiesto toho, aby, aby niekam posielala proste kukláčov a zásahové jednotky, tak bude efektívne brániť tomu, aby sa s týmito látkami neobchodovalo.
Ja osobne považujem crazy shopy za mimoriadne nebezpečné miesta už len svojou, svojou neúprimnosťou, ale aj chemikálie, ktoré sú takýmto spôsobom dostávané medzi ľudí, sú naozaj jedny z najnebezpečnejších na trhu a majú na svedomí niekoľko naozaj zničených životov a zdravia niekoľkých ľudí. Preto si myslím, že na rozdiel od iných krajín, ktoré sa nasilu snažia aj v prípade crazy shopov, aj v prípade podobných internetových obchodov tlačiť tie zoznamy a, a nejakým spôsobom rozširovať klasifikáciu omamných látok tak, ako ich poznáme a tým pádom to postihovať zákonom, tak považujem toto riešenie za oveľa lepšie, pretože jednak je flexibilnejšie, jednak nekriminalizuje ani užívateľov, ani, ani ľudí v tomto prostredí, to znamená, že sa zameriava na to, na čo by sa štát zameriavať mal, účinnú prevenciu toho, aby sa tieto látky dostávali medzi ľudí, a jednak je, ako som povedal, známkou toho, že drogová politika na Slovensku by sa snáď mohla konečne začať hýbať, začať hýbať viac európskym alebo, alebo viac tým harm reduction smerom, to znamená, mali by sme sa začať správať k ľuďom v prostredí drogovej scény, zvlášť k užívateľom, ako k ľuďom, ktorí skôr potrebujú pomôcť, než by potrebovali trest. Preto tento zákon vítam a rád ho podporím. Ďakujem.