Videokanál poslanca

Vážené kolegyne a kolegovia, tak už ako to aj bolo povedané, ten predložený návrh zákona ustanovuje výšku alebo limit výšky a spôsob určenia sieťových poplatkov pri vykonávaní cenovej regulácie. Je naozaj pravdou, že sieťové poplatky v Slovenskej republike naozaj patria medzi najväčšie, má to negatívny dopad...
Pán kolega Číž, prosím vás, nechajte ma hovoriť a počúvajte.
Má to negatívny dopad na prílev zahraničných investícií a má to dopad aj na zamestnanosť. Ja som to hovoril asi 25 minút, keď sme mali mimoriadnu schôdzu o zamestnanosti, kde jednoducho tento problém s cenou elektrickej energie, aj na stretnutí strán Ľudovej platformy, bol komunikovaný s Asociáciou zamestnávateľských zväzov, živnostníkmi a mnohými inými subjektami. Podľa predkladateľov je cieľom predloženého návrhu ustanoviť povinnosti úradu tak, aby súčet určených cien sieťových poplatkov nikdy neprekročil hodnotu aritmetického priemeru súčtu určených cien sieťových poplatkov v iných členských štátoch Európskej únie. Opakujem, nikdy neprekročil hodnotu aritmetického priemeru podľa aktuálnych štatistických údajov Eurostatu a nášho Štatistického úradu.
Predkladatelia zavádzajú nový pojem - sieťové poplatky, ktorý vychádza z jednej definície v poznámke v prílohe 2 rozhodnutia Komisie, no a navrhujú aj sankcie, keď regulačná rada a pán Holjenčík, predseda úradu a šéf regulačnej rady, nebude takto konať, jednoducho navrhujú ako dôvod na jeho odvolanie, vláda navrhne prezidentovi a prezident ho musí odvolať. Toľko teda úvodom.
Treba naozaj konštatovať, že každý pokus znížiť koncovú cenu elektriny je chvályhodný. Včera večer som sa dočítal v SME, Európska komisia nás upozornila, teda nás Slovensko, že sme spomedzi všetkých členských štátov sa umiestnili na piatom mieste, čo sa týka energetickej náročnosti. Ceny elektriny sú podľa Európskej komisie pomerne vysoké najmä pre malých a stredných podnikateľov, ale aj veľkých priemyselníkov a vláda by mala tiež zlepšiť transparentnosť mechanizmu ich stanovovania. Naozaj, tá naša energetická náročnosť toho priemyslu je až dvojnásobná v porovnaní s vyspelými krajinami a tie ceny sa stávajú problém.
Ako som povedal, každá takáto snaha znížiť koncovú cenu elektriny, ten pokus je chvályhodný. Novela zákona o regulácii sa snaží zníženie ceny cez zadefinovanie sieťového poplatku. Nepredpokladám, že s takýmto spôsobom regulácie sa stotožní vládna strana a, bohužiaľ, bohužiaľ, s takýmto spôsobom regulácie sa nemôžem stotožniť ani ja. Predkladatelia navrhujú považovať za sieťový poplatok cenu za prenos a rozvod, ceny pri prenose a rozvode, sieťové náklady, služby po predaji, náklady za systémové služby a prenájom merača. V podstate všetky tieto položky už dnes sú Úradom pre reguláciu sieťových odvetví regulované, a teda pokúsim sa vysvetliť, z čoho sa skladá ten sieťový poplatok u nás a pozriem sa na dvoch odberateľov, na tých, ktorí odberajú elektrickú energiu priamo od prenosovej sústavy, a na tých, ktorí ju odberajú od regionálnej distribučnej sústavy.
Pre odberateľa elektriny pripojeného do prenosovej sústavy je to cena za prenos elektriny, ktorá sa na faktúre objaví v zmysle rozhodnutia ÚRSO pre SEPS - Slovenskú energetickú prenosovú sústavu - ako cena za rezervovanú kapacitu, to je fixná platba, a cena za prenesené množstvo elektriny, variabilná platba. Potom je to cena za straty elektriny pri prenose elektriny, v tomto prípade sú to skôr technické ako netechnické, tarifa za systémové služby, tarifa za prevádzkovanie systému, cena odvodu na jadrový fond, o daniach nebudem hovoriť. Čo sa týka tej ceny za prenos elektriny a ceny za straty pri prenose elektriny, tu určuje pre SEPS ÚRSO a uplatňuje sa u odberateľov elektriny, ktorí sú pripojení priamo do prenosovej sústavy. Potom je to tarifa za systémové služby. Tržby z tejto tarify slúžia pre slovenskú energetickú prenosovú sústavu na zabezpečenie tzv. podporných služieb, ktorých účelom je teda zabezpečenie kvality dodávky elektriny a prevádzkovej spoľahlivosti sústavy.
Tú prevádzkovú spoľahlivosť sústavy teda zabezpečuje SEPS-ka, teda že nakupuje tie podporné služby hlavne u výrobcov elektriny na základe zmluvy o poskytovaných podporných službách. No a potom je tu ďalšia zložka, čo je problém, tarifa za prevádzkovanie systému. Tržby z tejto tarify slúžia na krytie alikvotnej časti nákladov na tzv. prevádzkovateľa alebo organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, akciovú spoločnosť. Potom slúžia na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, z pravých obnoviteľných zdrojov, ale slúžia aj na podporu výroby elektriny s vysoko účinnou kombinovanou výrobou - KVET-u. No a potom je to ďalšia podpora, podpora výroby elektriny z domáceho uhlia. To je podpora v konečnom dôsledku baníkov a podporujeme Hornú Nitru, Prievidzu, Nováky, aby sa tam ťažilo domáce uhlie, ktoré je, bohužiaľ, nekvalitné. No a potom je tu ešte cena odvodu na jadrový fond. Jednoducho, súdruhovia zabudli, že aj elektráreň V1 a A1 sa bude musieť zlikvidovať, s tým nepočítali, a preto bolo treba zriadiť jadrový fond, aby sa ten starý dlh splatil. Je to jednoducho poplatok na likvidáciu V1 a A1. To bol teda odberateľ, ktorý bol pripojený do prenosovej sústavy.
Potom je to odberateľ, ktorý je pripojený do distribučnej sústavy, a tá cena sa za distribúciu elektriny na faktúre objaví, zmysel opäť rozhodnutia ÚRSO, ale pre tú regionálnu distribučnú sústavu opäť je to cena za rezervovanú kapacitu, fixná platba, cena za distribuované množstvo elektriny, variabilná platba, cena za straty elektriny pri distribúcii, tam časť tej elektriny sa premení na teplo, ale máme aj takých občanov, ktorí kradnú tú elektrinu, hej, a niekto to musí zaplatiť, čierne odbery. Potom je to tarifa za systémové služby, tarifa opäť za prevádzkovanie systému a to isté cena odvodu na jadrový fond. O daniach nebudem hovoriť.
Cena za distribúciu elektriny, zákon o energetike definuje tzv. regionálnu distribučnú sústavu a o tej budem hovoriť v ďalšom. To je taká sústava, keď je tam do nej pripojených viac ako 100-tisíc odberných miest. V Slovenskej republike máme tri distribučky, Západoslovenská distribučná, akciová spoločnosť, Stredoslovenská energetika - distribúcia, akciová spoločnosť, a Východoslovenská distribučná, akciová spoločnosť. No a cena za distribúciu obsahuje cenu za prenos elektriny vrátane strát elektriny pri prenose, zohľadňuje náklady RDS-ky za prenos elektriny z prenosovej sústavy do RDS-ky, cenu za vlastnú distribúciu elektriny v distribučnej sústave, tzv. čistú distribúciu. Tržby RDS od odberateľa elektriny za distribúciu slúžia pre slovenskú energetickú prenosovú sústavu za prenos vrátane strát pri prenose a pre RDS-ku za čistú distribúciu. Ceny za straty elektriny pri distribúcii, tak tržba od odberateľa je určená pre dodávateľa elektriny, od ktorého RDS-ka nakupuje elektrinu na krytie strát elektriny v distribučnej sústave a ostatné položky sú také isté, ako keď niekto odoberá elektrinu priamo od prenosovej sústavy.
Tie náklady na prenos sa do ceny za distribúciu premietajú, treba povedať, v každej tej regionálnej distribučnej sústave rôzne, závisí to od hodnoty rezervovanej kapacity, ktorú tá RDS-ka má a ktorá potrebuje v prenosovej sústave, ktorú potrebuje v prenosovej sústave, a od množstva prenesenej elektriny do RDS-ky. Teda opakujem, každá tá RDS-ka, muselo by sa to robiť pre ňu osobitne.
No a teraz k tým problémom a k tým cenám, čo ja súhlasím, že sú vysoké. Ten najväčší problém je tarifa za prevádzkovanie systému a tá je najväčšou hrozbou aj pre nárast koncovej ceny. Tá tarifa za prevádzkovanie systému rastie od 6,3 eura za megawatthodinu v roku 2010 na súčasných 16,02 eura za megawatthodinu, teda v tomto roku. Od 1. 1. 2013 do 14. 4. 2013 bola táto tarifa za prevádzkovanie systému skoro 20 eur, 19,88 za megawatt, ale tuná je skôr opačný problém, ona nie je nadhodnotená, skôr je podhodnotená, pretože ÚRSO bezdôvodne zmenil túto tarifu na hodnotu 16,02 a v celkových číslach to bude znamenať na rok 2013 jej podhodnotenie asi o 8 eur na megawatt. A máme tu dlh 190 mil. a, bohužiaľ, ja si myslím, že sa to prejaví v koncovej cene do roku 2015 na úrovni nízkeho napätia, ktorá môže o 4 až 5 % vzrásť.
Čo treba robiť, aby sa TPS, teda tarifa za prevádzkovanie systému, a tarifa za systémové služby nezvyšovali, resp. aby sa znížili? Ako som hovoril, my podporujeme všetko, my podporujeme spaľovanie hnedého uhlia, platíme dlh za jadro, podporujeme spaľovanie plynu, podporujeme fotovoltiku, jednoducho podporujeme všetko - a to sa nedá.
Prvé, čo sa týka tých baníkov, samozrejme, by bolo možné utlmiť podporu baníkov až po jej úplné zrušenie. Len povedzme si aj, s čím by to bolo spojené, noví nezamestnaní na Hornej Nitre, Prievidza, Nováky, je to nepopulárne a ťažké opatrenie, do ktorého sa nikomu nechce. Legislatívne je to však najjednoduchšie, pretože podpora baníkov sa deje každoročne vo všeobecno-hospodárskom záujme na základe rozhodnutia vydaného ministerstvom hospodárstva podľa § 24 zákona o energetike č. 251. No a ak by ministerstvo nevydalo takéto rozhodnutie, tak podpora výroby elektriny z domáceho uhlia by sa neuskutočnila a tarifa za prevádzkovanie systému by išla asi o 3,5 eura za megawatt dole.
Ďalšie možné zníženie je znížením tarify za systémové služby. Nie je odôvodnené, aby tarifa za systémové služby v roku 2013 bola vo výške 7,95 eura za megawatthodinu, keď v roku 2012 bola v období od 1. 1. do 31. 3. vo výške 7,33 eura za megawatthodinu a v období od 1. 4. do 31. 12. 2012 vo výške 5,834 eura za megawatthodinu, a teda prepočítaná na rok 5,66, presne 5,65907 eura na megawatthodinu. A toto je v kompetencii ÚRSO, jednoducho pán Holjenčik a ÚRSO by mal vysvetliť, prečo stanovil túto tarifu tak vysoko. Je to nanajvýš podozrivé v čase, keď je pretlak ponuky podporných služieb od výrobcov elektriny a náklady by mali byť nižšie ako v roku 2012.
Ďalšia možná cesta je zmraziť podporu výroby elektriny z vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. To sa dá novelou zákona č. 309, podľa informácií z ministerstva hospodárstva sa pripravuje takáto novela. Zmrazenie by znamenalo, že už priznaná podpora, áno, na 15 rokov, od uvedenia zariadenia výrobcu do prevádzky by pokračovala tých 15 rokov, ale neboli by tam zaraďované nové zdroje, nové zariadenia a tak každý rok dal by sa očakávať pokles tejto tarify za prevádzkovanie systému.
Čo treba ďalej robiť, určite treba vypracovať, novelizovať, nie novelizovať, vypracovať, aktualizovať koncepciu podpory obnoviteľných zdrojov. Nemôžeme podporovať všetko krížom-krážom. A ja som si istý a poznám ľudí na ministerstve hospodárstva, ktorí sú odborníci a ktorí vedia kompetentne navrhnúť objektívne riešenia, keď nebudú na nich vyvíjané politické tlaky. Treba konečne vymeniť závislého predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pána Jozefa Holjenčíka, ktorý má podstatnú zásluhu na tom, že v podpore fotovoltiky ideme od mantinelu k mantinelu.
Nedá mi v tejto chvíli spraviť krátku odbočku a nereagovať na vystúpenie pána premiéra v súvislosti s uvažovaním tzv. solárnej dane. Preto musím pripomenúť, ako to s rozvojom fotovoltiky u nás bolo. Áno, tak ako hovoril pán kolega Lipšic, v roku 2009 vyšiel prvý Jahnátkov zákon o podpore obnoviteľných zdrojov. Veľkoryso určenou výkupnou cenou pre fotovoltiku, ktorú ÚRSO pod vedením pána Holjenčíka stanovil po prijatí tohto zákona o podpore obnoviteľných zdrojov na rok 2010, bol vyvolaný veľký záujem investorov, čistý zisk zaručený. Ale tí investori pôvodne mali finančné projekty a peniaze určené aj do iných rôznych druhov obnoviteľných zdrojov, nielen do fotovoltiky, ale ako sa im to oplatilo. V roku 2010 bola výkupná cena elektriny 55,4 eura za megawatt a čo sa týka slnečnej energie do 100-kilowattové zdroje mali zabezpečené výkupnú cenu 430,72 a nad 100 kilowatt 425. Teda jednoducho ste mali skoro 8-násobnú zabezpečenú výkupnú cenu, ako bola cena na trhu. Absolútna podpora zaznamenala v roku 2010 boom fotovoltiky a prírastok 185,6 megawattu výkonu fotovoltických elektrárni pri výkupnej cene 425 eur na megawatt. V prvom polroku 2011 poklesla výkupná cena o 10 %, ale aj tak bola ešte štedrá, sa nainštalovalo za 6 mesiacov viac ako 300, presne 300 celé 2,5 megawattu výkonu. V roku 2010 a v prvom roku 2011 sa na základe zákona pána Jahnátka o podpore obnoviteľných zdrojov a KVET-u z dielne SMER-u celkovo nainštalovalo skoro 500 megawatt výkonu fotovoltických elektrární. Kapacity a povolenia pre tieto inštalácie si vo veľkej miere rozdelilo medzi sebou pár vyvolených, pár vyvolených, avšak títo dnes už prakticky nevlastnia nič, pretože to stihli výhodne predať zahraničným investorom, fondom a bankám. No a na solárnu daň by nedoplatili teda tí vyvolení, ale by doplatili na ňu noví majitelia, ktorí to kupovali bona fide, v dobrej viere išiel to kúpiť, pretože vedel, že ešte 10 rokov to bude slušne zarábať. A arbitráže a súdy, keby sme zaviedli takúto solárnu daň, tak sú isté.
Neviem, či pán premiér si libuje v prehratých arbitrážach, ale takáto cesta nie je dobrá, niekoho jednoducho zdaňovať dodatočne.
A teda ešte aby som to dokončil, ako to bolo s tou výkupnou cenou, čo sa týka fotovoltiky, potom prišiel rok 2012, výkupná cena bola medziročne znížená o 50 %, aby to však nestačilo, ÚRSO sa následne k 1. 7. 2012 opäť rozhodlo zmeniť proti vlastnému právnemu predpisu výkupné ceny, proti predpisu preto, že už v roku 2011 sa to udialo tiež k 1. 7., avšak vtedy to bolo v nariadeniach zákona. V roku 2012 takéto nariadenie nebolo, ÚRSO si to spravilo svojvoľne a vo vlastnej vyhláške 225/2011 hovorí v základných pojmoch, že regulácia alebo za regulačný rok sa považuje kalendárny rok. Nová výkupná cena tých 425 bola stanovená už na 119 eur na megawatt, čo na doplatku znamenalo len 59 eur a pri takejto výkupnej cene pre fotovoltiku, jednoducho, to je nenávratná investícia a od 1. 7. 2012 sa nenainštalovalo prakticky nič, v prvom polroku 9,5 megawattu. Teda skoro o 500 megawattov, ktoré boli štedro rozdané, určite, určite čestne, od týchto 500 megawattov nainštalovaných v roku 2010 a v prvom polroku 2011 sa dostávame k 27 megawattom nainštalovaným v druhom polroku 2011 a v roku 2012.
Aby bolo jasné, že si nevymýšľam, išiel som na stránku Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a zacitujem z ich správy tlačovej. "Slovensko sa už v energetike začína podobať na banánovú republiku. Potvrdzujú to postoje vlády, ktorá sa rozhodla bojovať proti obnoviteľným zdrojom energie, pričom ako metódu používa využívanie a šírenie nepravdivých a zavádzajúcich informácií. Príkladom sú podľa tejto tlačovej správy aktuálne vyjadrenia premiéra Fica, ktorým i zdôvodnil úvahu zdaniť slnečnú energiu špeciálnou solárnou daňou. Tvrdí to Veronika Galeková, veľmi múdra dáma, výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu. Podľa premiéra bola podpora výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v minulosti taká štedrá, že bola zaujímavá, veľmi zaujímavá z podnikateľského hľadiska, čo však má nepriaznivý vplyv na ceny elektrickej energie.
Tu by som chcel povedať: Dobré ráno, stará mama. Alebo: Pán premiér, už ste sa zobudili?
Jednoducho ďalej citujem z tej tlačovej správy SAPI. "Občan by musel mať naozaj krátku pamäť, aby zabudol, že tieto štedré podmienky vznikli práve počas predošlej vlády Roberta Fica. V čase, keď Ľubomír Jahnátek bol ministrom hospodárstva. A šéfom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý stanovuje výkupné ceny, bol aj vtedy aj v súčasnosti nezničiteľný nominant SMER-u Jozef Holjenčík. Je až neuveriteľné, že títo istí ľudia dnes teatrálne kritizujú svoje vlastné rozhodnutia, akoby išlo o rozhodnutie niekoho iného. Sami mali predsa nástroje, ktorými mohli určovať výkupné ceny za solárnu energiu či stanoviť ročný limit teda prideľovaného výkonu. Neurobili tak. Pýtame sa prečo? Komu to vtedy vyhovovalo? Pre koho to bolo zaujímavé z podnikateľského hľadiska?" No a v tej správe sa píše: "Podľa nedávno medializovaných informácií na priaznivých podmienkach pre solárny biznis, ktoré sú dnes tŕňom vo Ficovom oku, mali záujem práve podnikatelia často spájaní so SMER-om, ako napríklad Jozef Brhel." Môžte si to nájsť na stránke SAPI.
Viete, my sme najprv hojne podporili podnikateľov, tých, čo mali informácie, a teraz sme prakticky zničili tých, ktorí si chceli fotovoltiku dať na svoje vlastné domy, jednoducho tých pravých, pre ktorých to bolo určené.
No ale už len krátko. Vrátim sa k predkladanej novele zákona. Ten cieľ predkladateľov znížiť cenu elektrickej energie je správny, bohužiaľ, ale nevykonateľný i preto, že štruktúra sieťových poplatkov je v členských štátoch Európskej únie rozdielna, rozdielna je štruktúra štatistických údajov Eurostatu a Štatistického úradu Slovenskej republiky. Keď už porovnávam, tak pripustím to na chvíľu, pre objektívne porovnanie by bolo treba porovnať vážené priemery jednotlivých poplatkov, a nie aritmetický priemer. Pretože takýto údaj nevyjadruje váhu jednotlivých poplatkov a porovnanie by bolo skreslené. Riešením vysokých cien, ktoré vyberá SEPS-ka za tie podporné služby, tam by bolo treba dôsledne kontrolovať kalkuláciu a výber dodávateľov podporných služieb. Opakujem, nie som si istý, či návrh predkladateľov je tým správnym, nakoľko vychádza z hodnoty aritmetického priemeru z účtu určených cien sieťových poplatkov v iných členských štátoch Európskej únie a tie môžu byť značne rozdielne. Iné členské štáty, ktoré mal navrhovateľ na mysli, sú tu neni teda vymenované, takže predpokladám, že myslel všetky. Ale to by bol naozaj nezmysel, pretože podmienky jednej krajiny od druhej krajiny sú rôzne. Pravdou ostáva, že sieťové poplatky sú príliš vysoké. No ich výšku podľa mňa nie je možné stanovovať nazeraním do cudzích hrncov. Skôr by pomohlo sprehľadnenie výpočtu týchto poplatkov, aby si správnosť ich výpočtu vedela odkontrolovať aj odborná verejnosť. A to je aj požiadavka teda Európskej komisie.
Čo však vítam, je skutočnosť, že novela pána Lipšica si dáva za úlohu obmedziť momentálne neobmedzenú moc pána Holjenčíka a jeho úradu vo forme povinnosti uloženej vláde odvolať predsedu a porušiac svoje povinnosti. Žiaľ, podľa tejto novely je touto povinnosťou dodržanie výšky sieťových poplatkov, ktorá je stanovená aritmetickým priemerom, a pokiaľ je teda nezmyselný prostriedok aj zmyselnosť účelu zaniká spolu s ním. Žiaľ, táto novela si vybrala tú najjednoduchšiu cestu určovania sieťových poplatkov a to podľa priemerovania tých cudzích. To podľa mňa nie je správne. Ak by tak urobili všetci a všetci by čakali na poplatky v ostatných krajinách, tak nemáme na základe čoho priemerovať. Jednoducho sme zvrchovaná krajina, treba spraviť poriadok s pánom Holjenčíkom, ja verím, že si to uvedomí aj pán premiér Fico. Máme odborníkov, len ten úrad nesmie byť závislý, ale musí byť nezávislý tak, ako je deklarované. A treba sa pozrieť na prsty teda niektorým, ktorí majú veľký vplyv v energetike. Bohužiaľ, mne sa zdá, pán predkladateľ, pri všetkej úcte, že takto navrhovaná novela nie je vykonateľná, preto ju nemôžem podporiť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, milí kolegovia, kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 147 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov, doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 26. apríla 2013 č. 481 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda Národnej rady, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa ako prvý hlásim.

Pani podpredsedníčka, ja vás žiadam, aby ste vyzvali kolegu, pána poslanca Matoviča, aby sa ospravedlnil pánovi poslancovi Hlinovi. Naozaj vás o to žiadam, lebo takéto výrazy nepatria do parlamentu.

Ja by som chcel poďakovať pánovi ministrovi Richterovi. Aj s boľavou nohou sem prišiel, oceňujem to, na rozdiel od iných ministrov, ktorí sú možno zdraví a ignorujú parlament.
Ale chcem reagovať na pána kolegu Alojza Hlinu. Pán kolega Hlina, ja by som vám chcel poďakovať za to, že ste poďakovali nášmu kolegovi poslancovi Jožkovi Mikloškovi. Chcem pripomenúť, že to bol jeden poslanec, jeden jediný, ktorý hovoril o tom, že ľutuje svoje hlasovanie o zrušení poslaneckej imunity. A Jožko Mikloško dokonca ocenil kolegu Miroslava Číža, ktorý ako jediný hlasoval proti zrušeniu poslaneckej imunity. No v tejto súvislosti mám na vás otázku, čo si myslíte o svojom hlasovaní o zrušení poslaneckej imunity.