Vážené kolegyne a kolegovia, poslaneckým návrhom pani kolegyne Mezenskej, zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, sa, bohužiaľ, neštandardne navrhujú zmeny a doplnenia viacerých zákonov, ktoré spolu vôbec nesúvisia. Zdanlivo táto novela rieši aj podobnú problematiku, sú to preplatky, neoprávnené odbery, mimosúdne riešenia sporov, avšak nie sú navzájom prepojené, resp. novely ostatných článkov nevychádzajú zo zmien, ktoré sú navrhnuté v čl. I. Ako príklad teda ten čl. I chce meniť zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a napríklad čl. II, ktorý s týmto zákonom nijak nesúvisí, sú navrhované zmeny zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Čl. V, napr. sú tam navrhované zmeny zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.
Otázku možnosti a správnosti navrhovaného legislatívneho riešenia, pani kolegyňa, vám odporúčam prerokovať s odborom legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky a určite vám povedia, že to sú nesúvisiace novely.
Teraz pár poznámok z hľadiska vecného.
Najprv k čl. I. To je teda novela zákona č. 251/2012 Z. z., zákona o energetike. V tom článku navrhujete riešiť vratky preplatku do 30 dní a týmto návrhom alebo tento návrh riešia vo vašom návrhu body 1, 3, 4, 13, 14, 20 a 21. Definujete tu preplatkom sumu, o ktorú odberateľ elektriny alebo odberateľ plynu uhradil dodávateľovi elektriny za dodávku elektriny alebo dodávateľovi plynu za dodávku plynu viac, ako bol povinný. A vy navrhujete zmenu v § 34, čo je paragraf, ktorý rieši práva a povinnosti práva a povinnosti dodávateľa elektriny doplniť ods. 2 písm. r), ktorý stanovuje dodávateľovi, a prečítam to, čo navrhujete:
"Vrátiť odberateľovi elektriny preplatok do 30 dní odo dňa, v ktorom dodávateľ elektriny zistil, že odberateľovi elektriny patrí za príslušné zúčtovacie obdobie preplatok a za deň vrátenia preplatku sa považuje deň, v ktorom bola suma preplatku odpísaná z účtu dodávateľa elektriny v prospech odberateľa elektriny alebo zaslaná poštovou poukážkou na adresu odberateľa elektriny."
V podstate s takýmto riešením by nebol problém, avšak tento postup alebo tento problém už bol vyriešený pri transpozícii 3. energetického balíčka s tým, že síce sa to nerieši priamo v zákone, ale rieši sa to v obchodných podmienkach dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu. Tie obchodné podmienky schvaľuje ÚRSO a na základe navrhnutého postupu ministerstvom hospodárstva a ÚRSO je v čl. IV cena a platobné podmienky vzorových obchodných podmienok dodávky elektriny napísané: "Preplatok z vyúčtovacej faktúry uhradí dodávateľ elektriny, resp. plynu odberateľovi elektriny, plynu v lehote splatnosti vyúčtovacej faktúry a lehota splatnosti vyúčtovacej faktúry nepresiahne 14 dní." Štrnásť dní. "Dodávateľ elektriny, plynu vráti preplatok z vyúčtovacej faktúry odberateľovi elektriny, plynu bankovým prevodom na bankový účet odberateľa elektriny, plynu, poštovým peňažným poukazom alebo započítaním voči najbližšie splatným preddavkovým platbám. V prípade neuhradenia preplatku zo splatnej vyúčtovacej faktúry dodávateľom elektriny alebo plynu bankovým prevodom alebo poštovou poukážkou má tento odberateľ elektriny, plynu právo započítať si vzniknutý preplatok s najbližšie splatnou preddavkovou platbou, ak to oznámi dodávateľovi elektriny, plynu, najmenej však 5 dní pred splatnosťou preddavkovej platby."
Teda táto problematike je už vyriešená.
Ďalej navrhované riešenie preskúšania určeného meradla, to riešite v bodoch 6, 7 a 15 vášho návrhu. Tá platná dikcia je taká, že ak má odberateľ elektriny pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom alebo zistí na meradle chybu, požiada prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy o preskúšanie. A vy, pani kolegyňa, teda navrhujete stanoviť zákonom túto možnosť, resp. povinnosť i pro, pre dodávateľa elektriny, teda, keď má pochybnosť, to si môže urobiť i dnes.
S návrhom k bodom 7 a 15 z hľadiska návrhu, teda v úvodzovkách "spresnenia výkonu preskúšania určených meradiel", by nebol problém, keby som nemal podozrenie alebo skôr istotu, že ide o nepriamu novelizáciu zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, nakoľko podľa tohto zákona uvedenú činnosť môže vykonávať Slovenský metrologický ústav, určená organizácia Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo a autorizovaná osoba. Vaším predloženým návrhom sa zužuje možnosť vykonania tejto metrologickej kontroly podľa zákona o metrológii práve pre autorizovanú osobu. Ďalej novonavrhované povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sieti, týkajúca sa zabezpečenia elektrickej prípojky a odberných elektrických zariadení, resp. opatrení proti neoprávnenej manipulácie, to sú body 5 a 11, v § 40 meranie elektriny, ods. 4 sa slová "má právo" podľa vášho návrhu nahrádzajú slovami "je povinný". Tá platná dikcia zákona je, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo zabezpečiť proti neoprávnenej manipulácii elektrickú prípojku a odberné elektrické zariadenie až po určené meradlo, a vy navrhujete, aby toto bola jeho, jeho povinnosť a v § 46 ods. 4 za slovo "oprávnený" nahrádzate to slovom, teda "je oprávnený" - "je povinný". Tá platná dikcia zákona je, § 46 ods. 4, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účely zabránenia neoprávneného odberu elektriny, vy to meníte na, na povinnosť. Musím toto ctené plénum upozorniť, že predmetné návrhy by mohli viesť k vysokým vyvolaným nákladom, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na výšku distribučných poplatkov a tým aj na koncové ceny, teda elektriny, a sama ste povedali, že tá cena je už aj tak dosť vysoká.
Tú najzásadnejšiu zmenu, ktorú navrhujete, sa týka riešenia neoprávnených odberov a hovoríte o zmene tzv. objektívnej zodpovednosti na subjektívnu zodpovednosť. Ten neoprávnený odber v § 46 ods. 1 písm. c) za slovo "bolo" vkladáte slovom "odberateľom elektriny". No a to je asi kľúčová zmena, ktorú navrhujete, lebo potom tá dikcia by bola taká, že neoprávnený odber je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo odberateľom elektriny porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy.
A ešte by som vás chcel upozorniť na to, podľa mňa, kde ste spravili teda zásadnú chybu, alebo tí, ktorí pripravovali tento návrh, a to je v § 46 ods. 3 prvej vete, za slovo "bolo" vkladáte slovo "týmto odberateľom elektriny v domácnosti". Vecne ide o to, že ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo týmto odberateľom elektriny porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odoberaného množstva elektriny určeného pomocou odberového, odberového diagramu.
V praxi sú tieto návrhy len veľmi ťažko vykonateľné, takmer vôbec nevykonateľné, pretože dokázať porušenie plomby by sa dalo iba v tom prípade, ak by ten dotyčný, ktorý ide kradnúť teda ten plyn alebo tú elektrinu, by bol prichytený, a ten dopad, ktorý hrozí, je riziko motivácie k neoprávneným odberom. Zvýšenie teda netechnických strát alebo, keď chcete, krádeží a riziko prenesenia nákladov na výšku distribučných poplatkov a tým za neoprávnené odbery by museli platiť všetci ostatní odberatelia. No a absolútne nelogické je, aby aj v takýchto prípadoch, kedy sa dokáže neoprávnený odber, bolo zachované riešenie nepostupovať pri prvom neoprávnenom odbere na verejne prístupnom mieste podľa vyhlášky ministerstva hospodárstva, ale pomocou odberového diagramu. To jest, teda bolo by dokázané, že bolo porušené meradlo niekým konkrétnym, ktorý by sa zistil, ale vy by ste mu vypočítali na základe odberového diagramu, koľko má platiť teda podľa spotreby v predchádzajúcich rokoch. Takto ho teda v podstate chránime a ostatní by zaňho platili, alebo inými slovami každý by mohol jedenkrát ako vyskúšať, že či ho nechytia. A keď ho chytia, nič sa nestane, zaplatí len priemer predchádzajúcich rokov.
No a ešte, z hľadiska vecného k čl. 6 by som chcel reagovať na váš návrh rozšíriť kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na mimosúdne riešenie sporov a vy navrhujete teda, aby táto kompetencia bola rozšírená ešte na oblasť dodávky vody, prevádzky verejnej kanalizácie a dodávky tepla. Je to nad rámec smernice Európskej únie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví robí podľa platnej dikcie, teda sa zúčastňuje týchto mimosúdnych riešení sporov, len čo sa týka elektriny a plynu. Uvedené rozšírenie kompetencií Úradu pre reguláciu sieťových odvetví by nebolo možné realizovať so súčasnými kapacitami ÚRSO, bolo by nutné zvýšiť personálne obsadenie ÚRSO, čo by malo priamy dopad na štátny rozpočet, teda nie tak, ako uvádzate, že nebude to mať vplyv na štátny rozpočet.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré som tu uviedol, nemôžem, bohužiaľ, predbežný, predložený návrh novely zákona podporiť. Ďakujem za pozornosť.
