Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som za klub Kresťanskodemokratického hnutia, ale ako i predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií povedal pár slov k predkladanej novele ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý predkladá predseda Národnej rady pán Peter Pellegrini spoločne s dvoma podpredsedami Národnej rady pani poslankyňou Janou Laššákovou a pánom podpredsedom Miroslavom Čížom, teda sú to vrcholní funkcionári Národnej rady.
Tak ako tu už aj bolo povedané, snaha o novelu tohto ústavného zákona, resp. návrh na jeho zmenu je v tomto volebnom období v tomto pléne už štvrtýkrát. Je to okrem iného i preto, aby Slovenská republika splnila odporúčania skupiny GRECO, ktorá je orgánom Rady Európy a ktorej cieľom je napomáhať jej členským krajinám v boji proti korupcii, tým, že sleduje dodržiavanie protikorupčných štandardov. Skupina GRECO pomáha štátom identifikovať nedostatky v národných protikorupčných politikách a odporúča im potrebné legislatívne, inštitucionálne a praktické reformy. V súčasnej dobe zahŕňa 48 európskych štátov vrátane Slovenska aj Spojené štáty americké.
V októbri minulého roku prebehlo tzv. štvrté kolo hodnotenia a táto správa uviedla i odporúčania pre Slovensko. V nej sa hovorí o značnom korupčnom riziku poslancov, ale aj sudcov a prokurátorov. Táto správa poukazuje tiež na spoločné výzvy, ktoré predstavujú nedostatky pri vykonávaní predpisov o konflikte záujmov, v prípade poslancov kritizuje reguláciu kontaktov s lobistami.
Z odporúčaní a opatrení vo vzťahu k poslancom Národnej rady zdôrazním potrebu zdokonaľovať a spresňovať predpisy týkajúce sa majetkových pomerov tak, pán poslanec Číž, dobre počúvajte, teraz tak, aby zahŕňali podávanie informácií o finančných záujmoch, partnerstvách, iných obchodných dohodách alebo výhodách zo strany domácich a zahraničných subjektov predstavujúcich určitú stanovenú hranicu.
Snáď najdôležitejším opatrením, ktoré určite tento návrh novely nerieši, je posilniť kontrolu dodržiavania a presadzovania pravidiel týkajúcich sa konfliktu záujmov, majetkových priznaní a ich obmedzení vzťahujúcich sa na poslancov Národnej rady, ktoré ustanovuje práve zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, tým, že treba posilniť mandát výboru pre nezlučiteľnosť. A to tento návrh novely skutočne nerobí.
Skupina GRECO odporučila i termín na realizáciu opatrení vo vzťahu k Národnej rade do 1. 2. 2015. Tento termín ste alebo sme nestihli.
Dokonca sa týmto odporúčaním zaoberala aj vláda Slovenskej republiky, uznesením č. 542 z 29. 10. 2014 uložila ministrovi spravodlivosti plniť úlohy z opatrení do 15. 2. 2015. Bohužiaľ, minister spravodlivosti ani vedenie Národnej rady uznesenie alebo odporúčanie vlády nerealizovalo a v skupine GRECO tak utŕžime hanbu.
Páni a dámy, už som povedal, že tento návrh novely ústavného zákona je v Národnej rade Slovenskej republiky po štvrtýkrát, teda niečo z jeho histórie poviem.
Prvýkrát bol takýto návrh novely ústavného zákona predložený skupinou poslancov. Prečítam ich v abecednom poradí. Sú to pán Beblavý, Kadúc, Poliačik, Přidal, Solymos a pani poslankyňa Žitňanská. A bolo to 26. 9. 2013, ako tlač 735 s navrhovanou účinnosťou k 1. januáru 2014.
Na zasadnutí poslaneckého grémia na začiatku júla 2013 vtedajší predseda Národnej rady Pavol Paška deklaroval, že on v tomto návrhu nevidí zásadný problém, ale 30. 10. 2013 keď sa o tomto návrhu hlasovalo, podporilo ho zo 127 hlasujúcich 54 opozičných poslancov a nepodporil ho ani jeden jediný poslanec strany SMER, dokonca sa hlasovania zdržal aj člen pracovnej skupiny, ktorý ho pripravila, pán poslanec Brixi, a to i napriek tomu, že v pracovnej skupine vyjadril súhlas týmto spoločným kompromisným návrhom. Tá pracovná skupina teda nepovažovala ten návrh za optimálny, ale bol to kompromisný návrh.
Pán poslanec Brixi vystriedal v tej pracovnej skupine pôvodne nominovanú zástupkyňu strany SMER pani Renátu Zmajkovičovú, bývalú podpredsedníčku Národnej rady, ktorá začala pracovať v tejto skupine, ale už vtedy bolo jasné, že slovo, prípadne súhlas s návrhom novely pani podpredsedníčky Národnej rady by bolo len predsa ťažšie spochybniť či vziať späť tak ako slovo mladého poslanca Brixiho.
O tom, že SMER ten návrh nepodporí, rozhodoval, samozrejme, nikto iný ako Robert Fico. Ten návrh odmietol, asi dobre vedel, prečo tak urobil, ale sľúbil, povedal, že tu pokračuje príprava vládneho návrhu zákona a SMER chce predložiť určité opatrenia do budúcnosti. Bola to, samozrejme, polopravda. Vláda či ministerstvo spravodlivosti také nič nepripravovali ani nepripravili, ale SMER dnešným návrhom prináša určité opatrenia. Sú kozmetické, bezzubé, nič podstatné neriešia. A občania tak budú vedieť o majetkových pomeroch a prírastkoch presne toľko, dokonca v prípade nehnuteľností ešte menej ako teraz.
Spomínaná skupina opozičných poslancov, Beblavý, Gál, Kadúc, Poliačik, Přidal a Žitňanská, pána Solymosa v nej vystriedal pán poslanec Gál, predložila 26. 9. 2014 opätovne svoj návrh do pléna na rokovanie, druhýkrát to teda bolo. Pritom sme boli pripravení na politické rokovania so stranou SMER, jeho navrhovaná účinnosť bola k 1. 1. 2015.
Ak by bol tento zákon schválený s touto účinnosťou, museli by všetci verejní funkcionári a hlavne kandidáti na poslancov do Národnej rady podávať svoje oznámenia a hlavne majetkové pomery na tlačive, z ktorého by voliči pred budúcimi voľbami videli, aké skutočné majetkové pomery kandidátov do radov Národnej rady z radov súčasných poslancov alebo ministrov zo strany SMER.
Preto predkladatelia novely, aby sa stihol tento termín účinnosti, navrhli v Národnej rade pevný dátum rokovania, pričom k tomuto návrhu v pevnom termíne nebolo poslancami strany SMER vyhovené, ba, naviac, rovnako ako iné opozičné návrhy zákonov i tento náš návrh bol arogantne z októbrovej schôdze presunutý až na decembrovú schôdzu.
Preto predkladatelia zobrali návrh novely späť a chcem povedať, že tretíkrát bol tento náš návrh predložený do Národnej rady v máji 2015, bola to tlač 1492. Hlasovalo sa o ňom 22. mája 2015 o 11.07 hodine, kde z prítomných 131 poslancov návrh podporili všetci prítomní opoziční poslanci, bolo ich 51, poslanci za SMER sa zdržali hlasovania alebo dokonca boli proti návrhu traja, pán poslanec Pavlis, Valocký a Hreha.
Táto novela skupiny poslancov zamietnutia a tretíkrát poslancami strany SMER a len výlučne poslancami strany SMER obsahovala 36 bodov a zabezpečovala podávanie takých oznámení verejných funkcionárov, ktoré by skutočne ukazovali ich skutočné majetkové prírastky, skutočné príjmy z výkonu ich funkcií, zamestnaní a činností okrem aktívnych príjmov i pasívne príjmy ako dividendy, tantiémy, príjmy z prenájmu budov, nehnuteľností a dokonca i výhry v lotériách. Niektorí poslanci v minulosti, pán poslanec Kanis bol veľmi úspešný v lotériách tak, že si zarobil skoro na celý dom.
Navrhovali sme povinnosť špecifikovať vlastníctvo nehnuteľnosti listom vlastníctva. Verejný funkcionár by podľa nášho návrhu musel tiež uviesť i spôsob jej nadobudnutia (napríklad kúpa, dedičstvo, vytvorené vlastnou činnosťou, bezodplatne a podobne). Podľa tohto návrhu by verejní funkcionári vlastníctvo každej hnuteľnej veci podľa druhu, ktorej zvyčajná hodnota je nad 10-tisíc eur (napríklad tri kusy náramkových hodiniek Breitling, Rolex, Omega), a tiež užívanie hnuteľnej veci inej fyzickej osoby alebo inej právnickej osoby v hodnote užívania nad 4-tisíc, preukázali tak, aby tak bolo identifikovateľné, ktorá fyzická či právnická osoba užívanie poskytla. Pri motorových vozidlách sme navrhovali i povinnosti uviesť továrenskú značku, rok výroby, rok nadobudnutia vozidla. Náš návrh je v súlade s požiadavkou otvorenosti majetkových priznaní. Z neho by sa verejnosť dozvedela i názvy bankových domov, v ktorých majú verejní funkcionári peniaze uložené, ak na účte majú viac ako 10-tisíc eur.
Tou kľúčovou zmenou, ktorú sme navrhovali, bola zmena zaisťujúca objektívnosť konania výboru pre nezlučiteľnosť, respektíve zaistenie objektívnosti konania voči verejnému funkcionárovi. Výbor pre nezlučiteľnosť sa obsadzuje pomerným princípom podľa zastúpenia strán v Národnej rade. V súčasnosti má 15 členov, z ktorých je 8 zo strany SMER, 7 z opozície.
Napríklad 15. marca 2015 riešil tento výbor dve podania, podanie nášho bývalého kolegu Ondreja Dostála na predsedu Národnej rady pána Petra Pellegriniho a podanie poslanca Miroslava Beblavého na ministra hospodárstva Pavla Pavlisa. V súlade s čl. 9 ods. 2 platného ústavného zákona o konflikte záujmov mal tu začať konanie alebo konštatovať, že sa konanie začalo podaním, pretože v oboch týchto prípadoch išlo o kvalifikované podnety v zmysle zákona, ktoré boli riadne odôvodnené, bolo zrejmé, kto ich podáva, ktorých verejných funkcionárov sa to týka a zároveň čo sa namieta. Aj napriek týmto skutočnostiam nadpolovičná väčšina členov výboru poslancov strany SMER konala podľa môjho presvedčenia v rozpore s ich poslaneckým sľubom, v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, neschválila v oboch spomenutých prípadoch uznesenie o tom, že to konanie sa začalo dňom doručenia podnetu, odmietla vyžiadanie stanoviska dotknutých verejných funkcionárov, odmietla vyžiadanie aj iných navrhovaných stanovísk pre rozhodnutie vo veci a odmietla určiť v predmetnom konaní spravodajcov. Tieto konania boli teda aroganciou poslancov strany SMER zmrazené, de facto zastavené a sú v takom stave, s ktorým ústavný zákon ani nepočíta.
Tiež chcem upozorniť na skutočnosť vyplývajúcu zo súčasnej dikcie čl. 9 ods. 6, hlavne však čl. 9 ods. 9 uvedeného zákona. Ide o to, že ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo zákonom ustanovené obmedzenie, ten výbor v rozhodnutí uvedie, v čom verejný funkcionár pochybil, odôvodní svoje rozhodnutie a poučí verejného funkcionára o opravnom prostriedku. A to rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu.
To najpodstatnejšie je však to, že dnes tento výbor musí prijať takéto rozhodnutie najmenej trojpätinovou väčšinou prítomných jeho členov, je uznášaniaschopný, ak je prítomná najmenej polovica jeho členov. Priznám sa, že nerozumiem čo viedlo zákonodarcov k tomu, že potrebné kvórum tu nie je stanovené z celkového počtu členov výboru, ale z prítomných, čo sa teda môže stať a v praxi sa aj stáva. Náš výbor pre nezlučiteľnosť, zopakujem, má 15 členov, 8 poslancov zo strany SMER, 7 opozičných. Tak vládni, ale i opoziční poslanci majú dostatočnú silu na zablokovanie akéhokoľvek rozhodnutia a môžu rozhodnúť o neudelení sankcie, pokuty. V prípade účasti všetkých členov tohto výboru na jeho rokovaní je na prijatie rozhodnutia potrebných minimálne 9 hlasov. To znamená, že 8 poslancov strany SMER alebo 7 poslancov opozície jednoducho môže akékoľvek rozhodnutie zablokovať. Druhý krajný prípad môže nastať v našom výbore, ak je na jeho rokovaní prítomných 8 poslancov, je uznášaniaschopný, keď rozhodnutie môže byť zablokované štyrmi poslancami opozície alebo aj strany SMER. Teda naozaj hlavným problémom zákona je skutočnosť, že i keď verejný funkcionár evidentne porušil tento zákon pri súčasnom znení jeho čl. 9 ods. 9, viac ako jedna tretina prítomných poslancov môže definitívne zablokovať rozhodnutie o udelení pokuty, pričom rozhodnutie výboru je v tomto prípade konečným, čo však nie je logické napríklad i preto, že je prijaté rozhodnutie podľa uvedeného článku odseku 6 ústavného zákona, keď je verejnému funkcionárovi udelená pokuta, o tom tu už hovoril pán kolega Kadúc, tento verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd a dokonca jeho podanie má odkladný účinok, až rozhodnutie Ústavného súdu o pokute je konečné.
V doterajšej praxi výboru pre nezlučiteľnosť funkcií je známych niekoľko prípadov keď podľa môjho názoru došlo k očividnému porušeniu ústavného zákona, no kvôli zloženiu orgánu a kvôli pravidlám, ktoré sú platné, teda v súlade so zákonom, dochádzalo k neodôvodneným zastaveniam v začatých konaniach, respektíve sankcia sa neudelila a nič sa nedalo robiť. Preto my sme vo svojom riešení navrhovali, aby proti rozhodnutiu o zastavení konania dotknutý verejný funkcionár, tak ako je to teraz, ale aj jedna tretina členov tohto výboru, ktorý vo veci rozhodol, mohol podať odvolanie do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia verejnému funkcionárovi, bola tam výnimka, okrem konania, ktoré bolo zastavené za porušenie povinnosti podať oznámenie v stanovenej lehote v súlade s článkom 7 ústavného zákona.
Príslušný orgán, ktorý vo veci rozhodoval, môže o odvolaní podľa nášho návrhu rozhodnúť aj sám, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Ak tento orgán odvolaniu nevyhovie, tak sme to navrhovali, postúpi ho v lehote 30 dní na rozhodnutie Ústavného súdu a Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o odvolaní do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Potom Ústavný súd Slovenskej republiky preskúma napadnuté rozhodnutie v celej veci, ak sú dôvody, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, Ústavný súd rozhodnutie zruší, potom vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal na ďalšie prerokovanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti, a konečné bude až rozhodnutie Ústavného súdu. Tak sme to navrhovali my.
Pozrime sa teraz aspoň v krátkosti, čo prináša návrh novely ústavného zákona predkladaný poslancami strany SMER. Tu dúfam, že nebudeme popierať to, že pri svojom 15-bodovom návrhu ste vychádzali z 36-bodového návrhu poslaneckej skupiny, myslím, že 6 – 7 bodov ste prevzali, tie body sú úplne totožné, aj s chlpmi, pozreli ste sa ale na ten náš návrh, pozreli ste sa tak, čo by mohlo byť pre verejnosť zaujímavé a pre zúčinnenie konania potrebné. A tak ste tento návrh oklieštili, kozmeticky upravili a vykastrovali. Tam je skoro polovica bodov totožná s naším návrhom, z tých vašich 15 nájdeme v tých našich 32 návrhov. Utajovanie obsahu majetkových priznaní pred verejnosťou sa dokonca zhoršuje, stav zverejňovania údajov o nehnuteľnostiach je ešte horší podľa vášho návrhu.
Podľa návrhu strany SMER majú majetkové priznania verejného funkcionára vyzerať rovnako ako doteraz a verejnosť sa nebude môcť dozvedieť napríklad katastrálne územie nehnuteľnosti verejného funkcionára. A stačilo by tak uviesť, ako doteraz vlastním dom, chalupu, chatu, byt, stavebný pozemok, jachtu, trávnaté porasty, hodinky. (Reakcia z pléna.) Ja neklamem, pán kolega Číž. (Reakcia z pléna.) Tak prečo vám to robí problém, keď je to možné nájsť si v katastri?
Návrh strany SMER v čl. 7 ods. 8 tohto zákona zakazuje zverejňovania údajov, ktoré by umožnili identifikáciu akýchkoľvek vecí, ktoré verejný funkcionár vlastní, hnuteľných, aj nehnuteľných, ale aj identifikáciu ďalších strán v právnych vzťahoch. Toto je úplne v rozpore s odporúčaním skupiny GRECO. My chceme vedieť, kto dal do užívania verejného funkcionára koho byt, koho jachtu, koho lietadlo verejný funkcionár používa. Rovnako zakazuje zverejňovať osobné údaje darcu, ktorý priniesol, poskytol dar, inú výhodu alebo sumu finančného daru. Opozičný návrh tu chcel umožniť zverejňovanie, identifikáciu ďalších strán v právnych vzťahoch, s výnimkou hnuteľných vecí.
Treba povedať jednu jedinú vec, oproti opozičnému návrhu dochádza v tomto návrhu k rozšíreniu pôsobnosti ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorý by sa mal vzťahovať aj na vedúcich služobných úradov ústredných orgánov štátnej správy. Návrh opozície je teda, kto by mal byť tento verejný funkcionár, ste rozšírili o jedného jediného funkcionára alebo o jednu jedinú funkciu.
Predkladaný návrh nezohľadňuje ani zrušenie Fondu národného majetku Slovenskej republiky a zriadenie správcovskej agentúry, ktorej štatutárnym orgánom bude správna rada. Jej členov bude menovať vláda. Na členov tejto správnej rady sa ústavný zákon nebude vzťahovať.
Opozičný návrh uvádzal, že členstvo verejného funkcionára v orgáne právnickej osoby, ktoré vyplýva zo zákona, by nemalo byť odmenené nijako s výnimkou preukázateľných výdavkov z výkonu tejto funkcie. Návrh pána poslanca Pellegriniho, Číža a Laššákovej tu povoľuje odmenu vo výške minimálnej mzdy. To je teda rozdiel oproti nášmu návrhu.
Návrh strany SMER vypúšťa stratu funkcie verejného funkcionára pri nepreukázaní majetkových prírastkov, a to bez náhrady. Opozičný návrh chcel definovať, čo je to majetkový prírastok, a pomôcť k lepšiemu a ľahšiemu uplatňovaniu čl. 9 ods. 8 tohto zákona, teda strate funkcií verejného funkcionára.
Naviac, návrh strany SMER hovorí o možnosti, nie o povinnosti rozhodnúť o strate verejnej funkcie na rozdiel od súčasného znenia zákona, ktorý je v tomto tvrdší. Vy zmäkčujete možnosť stratiť teda verejnú funkciu, kde vy hovoríte o možnosti, a tu v zákone sa píše v čl. 9 ods. 8, že orgán kompetentný vysloví rozhodnutie o strate funkcie verejného funkcionára.
Na záver, a to je najdôležitejšie a zopakujem to znova, opozičný návrh obsahoval skutočné riešenie situácie, keď väčšina členov výboru zablokuje vôbec to konanie, vôbec ho nezaradí do programu, zmrazí ho proti verejnému funkcionárovi, tak bol prípad napríklad pána ministra Pavlisa, pána predsedu Národnej rady Pellegriniho, pána ministra Jahnátka. Podľa nášho návrhu, ktorý sme predkladali, by sa v takejto situácii jedna tretina výboru, resp. iného orgánu mohla obrátiť na Ústavný súd v najzávažnejších evidentných porušeniach ústavného zákona. Návrh strany SMER toto najdôležitejšie riešenie vykastroval.
Ja neviem, či táto novela prejde do druhého čítania, na jej postup do druhého čítania vám stačí 76 poslancov, najmenej toľko SMER má, ale keďže je to ústavný zákon, v druhom čítaní na jeho schválenie treba 90 poslancov a toľko ich SMER nemá. Predpokladám z mediálnych vyjadrení členov pracovnej skupiny, ale i iných zástupcov opozičných strán, tvorcov opozičného návrhu, že tento ústavný zákon nebude v Národnej rade Slovenskej republiky prijatý.
Preto mi dovoľte, aby som v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky navrhol v súlade s § 73 ods. 3 písm. a), aby sa Národná rada uzniesla na tom, vrátiť návrh zákona na dopracovanie, v prípade, ak tento môj návrh neprejde, aby Národná rada v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovala v rokovaní o predmetnom návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť.
