Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, ja chápem dôvody na predloženie novely zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využití jadrovej energie, ktorý teda my poznáme pod pojmom atómový zákon, ktorý tu predkladáte teda ako minister hospodárstva, aj keď je samozrejme zrejmé, že tento návrh zákona, čo je aj logické, bol vypracovaný na Úrade jadrového dozoru a potreba novelizácie tohto zákona, hlavne zákona 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde, ktorý som tiež spravodajcoval, tak ako ste povedali, vyplynula z nutnosti dôslednej transpozície Smernice Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011 a my máme povinnosť ju teda transponovať do našej legislatívy do 23. augusta 2013, čo teda sa snažíte týmto spraviť.
Je tiež pravdou, že vlastne tá smernica Euratomu týmto sa snaží zabezpečiť, aby členské krajiny chránili pracovníkov alebo zamestnancov a širokú verejnosť pred biologickými účinkami ionizujúceho žiarenia, teda v tom zmysle, že tie deterministické účinky by mali byť vylúčené, stochastické, obmedzené na čo najnižšiu možnú mieru tak, ako je to rozumne dostupné, aj keď u nás ten výkon a zaobchádzanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom je v poriadku, je na vysokej úrovni, nejako, čo sa týka všetkých držiteľov povolení a oprávnení, ktorí pracujú s takýmito rádioaktívnymi odpadmi. Tam nie je žiadny problém.
Ten problém je skôr v tom, že smernica požaduje, aby členské štáty mali formulovanú svoju politiku nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom, a vy aj v dôvodovej správe uvádzate dokument medzinárodnej atómovej agentúry Policies and Strategies for Radioactive Waste Management. Je to presne citácia. Neviem, že či ministri hospodárstva Ficovej vlády majú takú obľubu v angličtine, alebo či ste si to teda nevšimli, keď ste čítali dôvodovú správu, že tam je vysvetlená alebo je tam citovaná Policies and Strategies v angličtine a nie je tam spravený teda žiadny preklad, len je tam potom povedané, že politika vlastne je to, čo je potrebné urobiť a kto má byť za to zodpovedný, a program, stratégia, ako to dosiahnuť.
Ja možno nie úplne presne, ale sa pokúsim pre kolegov teda preložiť alebo povedať, v čom je ten hlavný problém. Ten dokument medzinárodnej atómovej agentúry hovorí, že politika je súbor stanovených cieľov a požiadaviek pre bezpečnostný manažment s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. A obvykle alebo normálne definuje národnú úlohu alebo národné úlohy a zodpovednosti, a ako taká politika je obvykle stanovená národnou vládou a môže preto byť teda tiež kodifikovaná v národnom legislatívnom systéme.
Potom je tam vysvetlená stratégia, ako prostriedky pre dosiahnutie cieľov a požiadaviek stanovených v tej národnej politike pre bezpečnostný manažment s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. A stratégia je obvykle stanovená relevantným vlastníkom odpadu, alebo ten, kto s ním nakladá, a môže to byť vládna agentúra alebo privátny subjekt, privátna entita. A národná politika môže byť rozpracovaná v rozličných, viacerých stratégiách. A tie individuálne stratégie môžu teda obsahovať rôzne typy alebo prístup k rôznym typom odpadu, či sa to týka reaktorového odpadu, odpadu, ktorý vzniká z dekonšinengu, teda z vyraďovania v jadrových elektrárňach, inštituciálneho odpadu, alebo môžeme tie stratégie deliť podľa rozličných vlastníkov toho odpadu.
V súčasnosti za politiku aj stratégiu, čo tu správne uvádzate, považujeme stratégiu záverečnej časti jadrovej energetiky, ktorá je upravená v zákone č. 238 o Národnom jadrovom fonde. Tá bola naposledy schválená vládou 21. mája 2008 a bolo k nej prijaté uznesenie vlády. A preto vy celkom správne v druhom článku navrhujete prostredníctvom úplne nového ustanovenia v § 3a, aby sa zabezpečil prehľad, stanoviť, čo má obsahovať politika, čo má obsahovať vnútroštátny program.
Neviem, prečo sa bojíte slova stratégia, dobre, dávate sem slovo program. Takisto definujete v tých, tých, tých bodoch, v tom § 3a, ako sa s ňou bude nakladať, dokedy sa má ohlásiť jej prijatie do Bruselu. A takisto hovoríte o tom, že ministerstvo bude priebežne monitorovať jej plnenie. Jednoducho, k tejto prvej časti a k novele zákona o národnom jadrovom fonde ja nemám námietok. A aj, aj, a ten zákon podporím ako celok.
No čo je naozaj trošku problematické, je tá druhá oblasť úpravy, a to je zvýšenie príspevkov na výkon štátneho dozoru od držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia a od držiteľov povolenia na stavbu jadrového zariadenia na výrobu elektrickej energie.
V dôvodovej správe ÚJD teda uvádza, že k zvýšeniu prichádza hlavne so zvýšenými finančnými nárokmi na ÚJD v súvislosti s výstavbou nových jadrových zariadení, s potrebou zabezpečovať výkon činnosti, a to som si zvýraznil, aj prostredníctvom externých osôb na komerčnej báze. Tu sa vždy ako môžeme pohybovať na tenkom ľade, ale ja poznám ľudí z Úradu jadrového dozoru aj celý úrad, teda nejakým spôsobom sa nebojím. No a hlavne tie prostriedky sa majú použiť na zvýšenie nákladov na výskum a vedu, ktorú vytkla, tak ako ste povedali, aj tá misia medzinárodnej atómovej agentúry pre integrované overovanie dozornej činnosti Úradu jadrového dozoru.
Treba povedať, že to zvýšenie príspevku nie je malé. Zvýšenie príspevku za, za prevádzku jadrového zariadenia, prakticky ide o dva bohunické bloky, dva mochovecké bloky, je stopercentné. A za jeden megawatt tepelne inštalovaného výkonu zvyšujete ten príspevok z 383,38 eura na 766,76 eura a ročný príspevok na, na zariadenie, ktoré je teda vo výstavbe, alebo na stavbu zvyšujete jedenapolnásobne. Tým Úrad jadrového dozoru dostane veľmi pekné peniaze v roku 2014 a 2015 navyše, je to plus celé 4,6 milióna eur v roku 2014, 4,3 milióna v roku 2015.
No a to podstatné, minutie teda týchto peňazí je na takzvaný Národný program vedy a výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti. Ja nechcem spochybniť, že by ho nebolo treba. Odvolávate sa na smernice, ktoré niečo také vyžadujú. Predpokladám, že aj misia takéto niečo vyžadovala. A aj tu definujete nejaké body, čo by mal ten národný program obsahovať. Ja som si ale všimol, že chcete teda určite, aby to prešlo. A spomínate tu aj Fukušimu, že je to treba aj v súvislosti s Fukušimou. To sa mi zdá, ako tá podpora s tou Fukušimou už tak na hrane. No ale čo je pre mňa trošku ako nedostatočne vysvetlené, je to, že program výskumu bude koordinovaný radou pre výskum Úradu jadrového dozoru.
Takáto rada pre výskum Úradu jadrového dozoru ešte neexistuje. A píšete tu, že sa bude skladať z predstaviteľov kľúčových inštitúcií, teda z prevádzkovateľov, technické podporné organizácie, to neviem celkom, čo je, vysoké školy.
No, táto rada bude mať pomerne asi, predpokladám, dosť veľké kompetencie. Ona bude stanovovať tie oblasti vedy a výskumu, v ktorých bude treba postupovať. No a preto by ma zaujímalo, akým spôsobom bude kreovaná. Či už bude teda zákonom, alebo nejakým výnosom, alebo vyhláškou, či ju menuje len predsedníčka Úradu jadrového dozoru, alebo bude to menovať, menovať vláda. A tu by som očakával teda ešte nejaké dovysvetlenie. Ďalšia časť tých peňazí sa má minúť na navýšenie počtu zamestnancov o desať a pätnásť v roku 2014 a 2015. A píšete tu celkom odvážne, že sa predpokladá aj posilnená úroveň ohodnotenia zamestnancov vykonávajúcich jadrový dozor.
S týmto ja súhlasím, aj keď je to teda odvážne, pretože naozaj tí ľudia, ktorí vykonávajú dozor, majú podstatne menšie mzdy, majú podstatne menšie príjmy ako tí ľudia, ktorí prevádzkujú alebo robia v spoločnosti, ktorá teda nakladá s rádioaktívnymi odpadmi. Ale je to teda trošku, je to trošku odvážne, ale myslím si, že môžeme toto podporiť.
Ja som si podrobne pozrel aj celý pripomienkovací proces a pre presnosť chcem tu predniesť aj bod 195, ktorý predložila Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, možno ešte trošku v inej dikcii zákona. Ten som nečítal. Ten, ktorý bol daný na pripomienkovanie, kde, samozrejme, Slovenské elektrárne a asociácia protestujú proti stopercentnému navýšeniu príspevku za prevádzkované elektrárne. A konštatuje tam, že rozpočet ÚJD je už v roku 2010, v roku 2011 a v roku 2012, čo sa týka krytia činnosti, krytý z príspevkov na, podľa nich na 98 %, 105 % a 103,9 percenta. Ja, pravdupovediac, neviem celkom, čo oni mysleli pod krytím činnosti ÚJD, pretože rozpočet je vyšší, ale majú tu takú námietku, ktorú by bolo dobré pozrieť, že podľa zverejnených údajov zo záverečného účtu Slovenskej republiky je zrejmé, že ÚJD ani v súčasnosti nevyčerpá celý svoj rozpočet, a preto navrhované navýšenie príspevkov je neopodstatnené. Ide teda o skrytú formu dvojitého zdanenia držiteľa povolenia na prevádzku, keďže nevyčerpaná časť príspevku, ktorý je určený na dozornú činnosť ÚJD, sa čerpá na úplné účely v štátnom rozpočte.
Je pravda, že rozporové konanie, kde sa nedohodli, bolo 13. 9. 2012, a potom správa IRRS, medzinárodnej atómovej agentúry, bola prijatá na vláde 28. 11. 2012, no a možnože už potom tam došlo k nejakému dovysvetleniu.
Takisto Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení protestuje proti príspevkom, alebo jedenapolnásobnému zvýšeniu príspevku na výkon štátneho dozoru za JE vo výstavbe, pretože oni tvrdia, že jednoducho sedemdesiat percent dokumentácie, ktorá súvisí s dostavbou Mochoviec 3, 4, už je schválených, čo teda tá argumentácia ich má nejakú logiku. Hovoria o tom, že tieto peniaze môžu byť použité na externé posúdenia a, a, ale čo s nimi ja nesúhlasím, hovoria, že jednoducho nie sú to peniaze na ľudí, ktorých by Úrad jadrového dozoru prijal, pretože títo by sa nestihli vyškoliť. To nie je pravda, pretože Úrad jadrového dozoru ako spravidla len veľmi zriedka prijíma ľudí, ktorí idú priamo zo školy, tak, aby sa museli školiť. Ako obvykle tam idú skúsení špecialisti, a to z jadrových zdrojov alebo z JAVYS-u, alebo jednoducho ľudia, ktorí sú už hotoví.
Ja tento zákon podporím do druhého čítania, nenachádzam tam ako nič zlé. Úradu jadrového dozoru verím, ale, pán minister, ja by som vás chcel poprosiť, či by ste sa predsa len nepozreli na jednu požiadavku, ktorú dala Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, samozrejme, na návrh Slovenských elektrární. A to je úprava § 8 ods. 2 zákona č. 541/2004 Z. z., kde tá dikcia súčasná znie, že "Úrad jadrového dozoru teda môže vydať súhlas alebo povolenie na prevádzku najviac na dobu desiatich rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. Povolenie na prevádzku jadrového zariadenia je možné vydať aj opakovane, pričom jeho vydanie je viazané na splnenie podmienok uvedených v § 7" a tak ďalej. Nebudem teda čítať celý ten § 8 ods. 2 zákona, ale zdá sa mi, že to odôvodnenie, ktoré asociácia dala, naozaj má, má, má svoju logiku. Píšu tu, že novelou sa ruší časové obmedzenie, na ktoré ÚJD vydáva povolenie. A dokonca uvádzajú tu, že ÚJD aj vyslovil súhlas. Ja neviem, či to bol predbežný súhlas. A ide o zjednotenie štandardnej praxe s ostatnými členskými štátmi Európskej únie.
A súhlasím s tým, čo tu píše asociácia zamestnávateľov. Jednoducho, aj keby tento desaťročný limit na povolenie bol odstránený, úradu vždy zostávajú legislatívne nástroje na zmenu odňatia alebo obmedzenie, obmedzenie súhlasu alebo povolenia, pretože v súčasnosti platí zákonná požiadavka, že prevádzkovateľ jednoducho každých desať rokov musí vykonávať takzvané Periodic Safety Rewiev, alebo periodické hodnotenie bezpečnosti. My sme, keď som bol teda vedúci odboru, práve za túto oblasť bezpečnosti som zodpovedal. Robili, je to už teda pár pekných centimetrov materiálu, ktorý musí dokladovať, že jednoducho tá elektráreň spĺňa aktuálne požiadavky na jadrovú bezpečnosť. No a aj keď sa ukáže, že keď periodické hodnotenie vykáže pozitívne závery, že všetko je v poriadku, tak aj tak je nevyhnutné otvárať konanie o vydanie nového povolenia na prevádzku, ak pôvodné stratilo svoju platnosť, zo zákona.
Po takejto novelizácii, aby sa povolenie vydávalo neobmedzene, periodické hodnotenie by zostalo zachované v lehote každých desať rokov, ale k otváraniu konania vo vzťahu k povoleniu na prevádzku by dochádzalo len vtedy, ak by periodické hodnotenie vykázalo také nedostatky, že by vlastne viedlo ku konaniu na obmedzenie alebo odňatie povolenia.
Samozrejme, či toto prijmete, alebo neprijmete, záleží od SMER-u. Máte tu osemdesiattri poslancov. Ja by som vás len chcel poprosiť, keby ste s predsedníčkou Úradu jadrového dozoru aj so zástupcami Slovenských elektrární skúsili, že či naozaj by to nebolo zjednodušenie života, aj keď viem, že asi zelení by, by, by protestovali.
Nebudem asi ani v druhom čítaní dávať takýto pozmeňujúci návrh, keď to teda nebude s vaším súhlasom.
Ďakujem vám, pán minister, za pozornosť.
