Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, kolegovia, nedá mi... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, dámy a páni, pokračujeme v rokovaní programu.

Přidal, Alojz, poslanec NR SR
... nedá mi na tomto mieste v súvislosti s touto prerokovanou novelou nespomenúť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Rydla na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001, teda Zákonník práce, to bola tlač 1112 zo septembra 2009, ktorý vtedy podporilo 39 poslancov. Medzi nimi boli tí, ktorí ho podporili, všetci prítomní poslanci z Kresťanskodemokratického hnutia i poslanec zo strany SMER pán Podmanický. Chcem ale upozorniť, že tento náš návrh nie je totožný s návrhom poslanca Rydla, ktorý vypracoval spoločne s alianciou za voľnú nedeľu, a to nie preto, že by sme s ním nesúhlasili, nie preto, že by sme neboli takí odvážni ako on, ale jednoducho preto, že sme realisti.
Opakujem, touto našou novelou chceme, tak ako už povedal pán kolega a spolupredkladateľ Július Brocka, rozšíriť paragraf 94 ods. 5 o nemožnosť nariadenia, ale ani dohody práce so zamestnancom o všetky štátom uznané sviatky, a to aj vrátane nedieľ, v maloobchodnom predaji s výnimkami maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a Zákonníka práce, o ktorých som tu už hovoril.
Vrátim sa ešte ale k poslancovi Rydlovi, on vtedy navrhoval taký iný postup. Navrhoval zmeny v § 93 a 94 Zákonníka práce, ktorých podstatou bolo, že zamestnanci nesmú byť zamestnaní v nedeľu a v štátom uznané sviatky, s tým, že presne špecifikoval prevádzky, v ktorých možno z tohto všeobecného pravidla urobiť výnimky. Jeho pekné, veľmi pekné a fundované 27-stranové vystúpenie, v ktorom podľa môjho názoru veľmi kompetentne obhajoval túto svoju novelu, som si viackrát prečítal a budem z neho aj niektoré fakty čerpať a odporúčam všetkým poslancom, ktorých zaujíma táto problematika, aby si našli toto vystúpenie a prečítali si ho. Mňa tam zaujalo, že na oslovenie pléna Národnej rady Slovenskej republiky používal názov "slávna snemovňa". A ja by som tu chcel sľúbiť, že ak tento návrh zákona prejde, tak budem vás odteraz oslovovať slávna snemovňa.
Teraz ale zatiaľ, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi pripomenúť niektoré iniciatívy, ktorý, ktoré v zápase o voľnú nedeľu sa uskutočnili, a vychádzajú, vychádzam z rozhovorom, z rozhovoru s pánom Petrom Novoveským, jedným zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia v našom okrese Trnava, a chcem pripomenúť tie iniciatívy, ktoré v tomto zápase o voľnú nedeľu prebiehajú a už aj prebehli.
Aliancia za voľnú nedeľu bola založená v roku 2009 a táto aliancia bol v podstate prvý subjekt v celej postkomunistickej Európe, ktorý si dal za úlohu chrániť robotníkov a zamestnancov pred nie nevyhnutnou prácou v nedeľu. Korene ale tohto snaženia, teda za voľnú nedeľu, siahajú ešte ďalej do minulosti, boli to Nezávislé kresťanské odbory Slovenska, ktoré zorganizovali letákový proces 14. decembra 2002, kde tento proces spočíval v rozdávaní letákov vo všetkých krajských mestách na Slovensku a na rozdávaní týchto letákov sa vtedy podieľali mnohí členovia Kresťanskodemokratického hnutia. (Navrhovateľ Brocka podal rečníkovi leták.) Pán kolega Brocka tu má ten leták, ja by som vám ho chcel ukázať.
Tieto letáky sa niesli v duchu motta Nedeľa s rodičmi, čím chceli poukázať na skutočnosť, že práca v nedeľu poškodzuje hlavne rodinu ako takú. V roku 2007 aktivisti spustili internetovú podpisovú akciu za prijatie zákona na ochranu nedele a ako som povedal, v roku 2009 vzniklo u nás občianske združenie Aliancia za nedeľu Slovensko. Momentálne toto združenie zberá podpisy, jeho cieľom je teda získať pod petíciu 100-tisíc podpisov, aby sa návrhom zákona za voľnú nedeľu zaoberala Národná rada Slovenskej republiky. A tento text petície už podpísalo 70-tisíc občanov a ja si ho tu dovolím teraz prečítať.
"My dolupodpísaní občania Slovenskej republiky v súlade s čl. 27 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov žiadame prezidenta Slovenskej republiky, Národnú radu Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky a ostatné kompetentné orgány, aby po vzore Rakúska, Nemecka a väčšiny členských krajín Európskej únie urýchlene a čo v najkratšej dobe prijali zákon na ochranu nedele na Slovensku. Nedeľa ako voľný deň je najväčším sociálnym výdobytkom ľudstva, ktorý patrí ku kresťanským koreňom Európy. Aj v čase hospodárskej a finančnej krízy má každá ľudská bytosť právo na odpočinok, dôstojný pracovný čas vylučujúci prácu vo sviatky a nedele a spravodlivú mzdu. Ekonomika nie je na to, aby človeka zotročovala, ale aby mu slúžila. Ľudia tu nie sú pre ekonomiku, ale ekonomika je tu pre ľudí. Tak občania Slovenskej republiky, ako aj všetci občania Európskej únie majú právo na to, aby sa ich rodina aspoň jeden deň v týždni mohla spoločne v rovnaký deň stretnúť za jedným stolom a porozprávať sa o svojich problémoch, názoroch a plánoch. Pre budúcnosť a zdravý vývoj rodín na Slovensku a v celej Európskej únii má preto legislatívna ochrana nedele zásadnú dôležitosť."
Toľko teda z toho textu petície za prijate zákona na ochranu voľnej nedele. Chcem ale povedať, že zápas o voľnú nedeľu prebieha i v krajinách Európskej únie. Bola to Lisabonská zmluva, ktorá poskytla občanom Európskej únie nové možnosti presadenia svojich záujmov. A prvým plodom bola, jej plodom bola iniciatíva za voľnú nedeľu. Podmienkou je, aby sa iniciatívy ujal aspoň jeden milión občanov Únie pochádzajúci z významného počtu členských štátov a vyzval Európsku komisiu, aby konala. Ak sa získa teda podľa tejto Lisabonskej zmluvy jeden milión podpisov z celej Európy, Európska komisia by mala pripraviť legislatívny návrh na základe žiadosti občianskej iniciatívy.
Šance sa chopili zástupcovia nedele bez práce a na ich čele stál vtedy nemecký europoslanec pán Martin Kastler. Mal spolupracovníkov v rôznych krajinách Európskej únie a Slovensko zastrešovala naša europoslankyňa Anna Záborská. Bola to ona, teda naša poslankyňa Anna Záborská, ktorá spolu so štyrmi kolegami z Talianska, Francúzska, Nemecka a Poľska predložila rezolúciu o zachovaní nedele ako voľného dňa, bolo to vo februári 2009. Táto jej iniciatíva išla naprieč politickým spektrom. Tí kolegovia z tých krajín, ktoré som vymenoval, reprezentovali Európsku ľudovú stranu, teda EPP, stranu Európskych socialistov, PES, Alianciu liberálov a demokratov pre Európu, ALDE, a Úniu za Európu národov. Bolo nutné ale, aby podľa čl. 116 do určeného termínu získali podpisy väčšiny europoslancov, t. j. 394, nakoniec, to musím priznať, že sa im toľko podpisov nepodarilo zohnať a táto iniciatíva v Európskom parlamente neuspela, ale tá deklarácia vyprovokovala mobilizáciu rôznych organizácií a najmä odborových v členských štátoch.
Krátko nato, 24. marca 2010 zorganizoval hesenský europoslanec za nemeckú CDÚ pán Thomas Mann v Bruseli prvú európsku konferenciu na ochranu nedele. Zúčastnilo sa jej 72 organizácií a spolu vyše 400 účastníkov z celej Európy, ktorí sa zaoberali problémom nedeľnej práce. Aj tu bol prítomný za Slovensko Peter Novoveský ako zakladateľ Aliancie za nedeľu. Základné pozitívum tejto konferencie bol prísľub, že sa začne v krátkom čase, teda bude na úrovni EÚ založená organizácia zaoberajúca sa nedeľnou prácou v rámci celej Európskej únie. To sa aj stalo 20. júna 2011, kedy došlo k založeniu európskej aliancie voľnej nedele bez práci, bez práce. Je však pravdou, že zatiaľ nebola spustená celoeurópska petičná akcia na podporu voľnej nedele vo všetkých členských krajinách EÚ a zohnať 1 milión podpisov ohľadne prijatia jednotnej právnej normy na obmedzenie nedeľnej práce sa zatiaľ nepodarilo, ale ten hlavný dôvod je preto, že vo väčšine hlavne pôvodných členských štátov Európskej únie je problém nedeľnej práce dostatočne ošetrený ich domácou legislatívou.
Tak ako už hovoril pán kolega Brocka, v Európe je sviatočný charakter nedele chránený zákonom v mnohých členských štátoch Európskej únie. Medzi takéto krajiny patrí susedné Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Dánsko, krajiny Beneluxu – teda Belgicko, Holandsko, Luxembursko –, ale aj štáty mimo – Nórsko, Švajčiarsko –, v roku 2003 pribudlo k nim aj Slovinsko a 1. januára 2009 i Chorvátsko.
V Nemecku je nedeľné voľno chránené ústavou, článkom 140 tejto súčasne platnej ústavy alebo základného nemeckého zákona sa preberá do ústavy platnej päť článkov z Weimarskej ríšskej ústavy, je to čl. 136, 137, 138, 139 a 141, a práve ten článok prebratý z Weimarskej ríšskej ústavy z 11. 8. 1919 hovorí, že nedele a štátom uznané sviatky zostávajú naďalej chránené zákonom ako dni pracovného pokoja, odpočinku od práce a duševného alebo duchovného pookriatia. Teda v Nemecku ochrana nedele je ústavne zabezpečená, bude to o päť rokov, už 100 rokov; alebo 95 rokov.
Takisto Spojené štáty americké, aj keď nemajú nejaký zvláštny federálny zákon o nedeli, takmer všetky štáty únie majú tendenciu obmedzovať až na výnimky prácu v nedeľu. No a ten problém práce nedeľnej je najvypuklejší pre bývalé komunistické štáty. Naozaj tradícia pracovného voľna počas nedele a sviatkov sa nerešpektuje len v nových členských krajinách strednej a východnej Európy, tak ako som povedal, zhodou okolností zaťažených komunistickou minulosťou. Obrovský atak na voľnú nedeľu sa v týchto krajinách i u nás na Slovensku, tento obrovský atak paradoxne spôsobili zahraniční investori, obchodníci, ktorí v svojich materských krajinách precízne dodržujú domácu legislatívu ohľadne nepracovnej nedele, avšak celkom opačne sa chovajú vo väčšine postkomunistických krajín. Ide o obchodné reťazce hlavne z Rakúska, Nemecka či Veľkej Británie.
Chcel by som ešte povedať o jednej konferencii, ktorá sa konala 21. januára 2014 v Bruseli, bola to tretia konferencia Európskej aliancie za voľnú nedeľu, tej sa zúčastnilo 150 zástupcov organizácií a cirkví z celej Európskej únie. Medzi nimi bola aj katolícka i evanjelická cirkev, cirkevné združenia, ale aj civilné združenia ako Nadácia Konrada Adenauera a odborové zväzy ako DGB, teda Nemecký odborový zväz, ÖGB, Rakúsky odborový zväz, boli tam zástupcovia zo Solidarnośći z Poľska a zo Slovenska boli zástupcovia Zväzu obchodu a turistického ruchu na čele s ich predsedom Jozefom Zadňanom.
Tá konferencia sa konala pod vedením hesenského europoslanca za CDU pána Tomasa Manna a tá diskusia, ktorá tam odznela, bola prekvapivá. Skúsenosti z jednotlivých krajín poukazovali na opačné efekty a dopady, ktoré by sa, snáď niektorí by mohli očakávať. Spomeniem napr. z vystúpenia pani Manuely Ulandi z Talianska, ktorá hovorila o skúsenostiach z Talianska, kde je predovšetkým úlohou regiónov, aby obchody zostali zavreté v dohodnutom čase. Teraz je v Taliansku povolené len osem nedieľ v roku mať otvorené. Tiež zástupkyňa Španielska Cristina Estevez povedala, že v Španielsku si sľubovali otvorením obchodov národných sietí v nedeľu vytvorenie asi 300-tisíc nových pracovných miest, ale ten výsledok bol opačný, v skutočnosti to viedlo k likvidácii pracovných miest. Pán Leffers, Uniapac, vtedy International Christian Union of Business Executives, hovoril o skúsenostiach z predajnej siete textilu, nakoľko zamestnanci tam boli zainteresovaní na obrate, tak práve v tom čase, kedy je vyšší obrat, sa chceli podieľať na predaji a zaujímavosťou bolo, že celkový obrat tej firmy bol ten istý, či v nedeľu mali alebo nemali otvorené.
Som rád, že tam bol aj náš europoslanec Miro Mikolášik, ktorý hovoril o potrebe oddychu, ktorý je potrebný nielen pre svalový systém, ale aj pre emočné zdravie, a pripomenul neurózy, depresie, alergie a problémové deti.
Na seminári bola podpísaná deklarácia o podpore dôstojného pracovného času vtedy poslancami aj kandidátmi do Európskeho parlamentu a to prehlásenie obsahovalo tento text: "Zabezpečiť, aby všetka relevantná legislatíva EÚ rešpektovala a presadzovala ochranu spoločného týždenného dňa odpočinku, teda spoločného týždenného dňa odpočinku pre všetkých občanov EÚ, ktorým by mala byť v zásade nedeľa. Podporiť ochranu zdravia pracovníkov a lepšiu vyváženosť medzi rodinným, osobným životom a prácou. A takisto si dali záväzok podporiť legislatívu EÚ, ktorá by garantovala udržateľné rozvrhnutie pracovného času založeného na princípe dôstojnej práce, čo by bolo prínosom nielen pre spoločnosť, ale i hospodárstvo.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, som členom Kresťanskodemokratického hnutia a naša strana vychádza i z kresťanského učenia a tradície, tradícií a dobre viete, že som sa tu nikdy neoháňal citáciami z Biblie, myslím si dokonca, že je dôležitejšie to, ako poslanec hlasuje, nie ako len hovorí, ale dovoľte mi predsa dnes urobiť výnimku. Viem, že niektorí mi to môžte vyčítať, môžte mi povedať, že podľa Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika ja zvrchovaný demokratický právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo, ale je aj pravda, že v preambule je odkaz na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a Cyril a Metod boli kresťania, dokonca svätí, a preto dovoľte mi citát z knihy Exodus, alebo východ, ktorá uvádza prikázania zo Sinajského vrchu a ctia si ho rovnako Židia i kresťania a Exodus je starý 3 220 až 3 250 rokov. Robím to i preto, aby sme pochopili, že treba uvážiť funkciu nedele od samého začiatku a treba sa vrátiť k sobote Starej zmluvy.
No a v tej Druhej knihe Mojžišovej sa takto zahrňuje židovská tradícia soboty, sviatočného dňa, a tým aj kresťanskej nedele: "Pamätaj na sobotný deň a zasväť ho, šesť dní sa budeš namáhať a robiť každú svoju prácu, ale siedmy deň je sobota Pána, tvojho Boha. V tento deň nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, čo býva v tvojom meste", ani tvoj dobytok, to by som chcel zopakovať, "lebo za šesť dní Pán urobil nebo i zem a more a všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval."
Dovolím si na tomto mieste urobiť taký malý historický exkurz a poviem pravdu, vychádzam hlavne z článku pani Baši Javurkovej, ktorý bol uverejnený 22. 3. 2001 v denníku SME, v tejto sále už niektoré fak..., niektoré fakty, ten poslanec, ktorý argumentoval, tak vlastne aj s chlpami prečítal celý tento článok, ja som si tie tvrdenia a fakty overoval na viacerých miestach, a teda chcem poďakovať aj pani Baši Javurkovej. Chcel by som povedať, že ako prvý spomína nedeľný odpočinok Tertullianus v roku 2002. V tento deň by sme sa mali vystríhať, 202, pardon. V tento deň by sme sa mali vystríhať prosebníctva alebo každého stavu a úradu právneho, odložiac dokonca i naše obchody. Milánsky edikt bol vydaný v roku 313 obidvomi augustami Rímskej ríše, vtedy to bol Konštantín Veľký a Licinius. V roku 321 vydal Konštantín Veľký nariadenie, ktoré pod hrozbou trestu zakazovalo sudcom, obchodníkom a obyvateľom miest pracovať v nedeľu.
V začiatku 4. storočia sa datujú prvé snahy presne definovať nedeľu i svetskými zákonmi. Od 8. storočia možno sledovať postupný vznik súčasnej podoby nedele a miestne autority v tento deň všade vylučovali službu, verejné obchodovanie, prácu súdov a verejné slávnostné skladanie prísah. Zákony v starom Anglicku trestali porušenie nedele ako hocijaký iný priestupok. Je pravdou, že počas Francúzskej revolúcie Francúzi chceli zreorganizovať okrem iného aj kalendár. Zaviedli nové pomenovanie pre mesiace a desaťdňový pracovný týždeň. Tento experiment, samozrejme, veľmi rýchlo skončil.
Počas 19. storočia, toto podporil – prácu i počas nedele – rozvíjajúci sa kapitalizmus a, bohužiaľ, nedeľa sa najmä v druhej polovici 19. storočia stávala dňom pracovným. Z dejín sociálnych zápasov ale vieme, že zápas pracujúcich robotníkov neskôr zorganizovaných do odborárskych združení o dôstojné pracovné podmienky bol úspešne zavŕšený postupným dosiahnutím 8-hodinového pracovného času a rešpektovaním nedele ako dňa pracovného voľna. Štáty tak začali legislatívou v oblasti sociálnej politiky nedeľnú prácu postupne obmedzovať, až ju zakázali. Z voľnej nedele si robotníci, pracujúci vybojovali aj voľnú sobotu. Už koncom 19. storočia v Anglicku sa zrodil pojem "weekend" ako prvok životného štýlu strednej vrstvy, kde koniec týždňa mal byť vyhradený pre zábavu a šport.
Vážené dámy a páni, súčasťou kultúrneho spôsobu života v Európe je voľná nedeľa bez práce. Nedeľa by mala byť pre každého deň, na ktorý sa všetci tešia ako na čas oddychu a pracovného voľna, aby sa mohli venovať rodinnému, kultúrnemu, spoločenskému, duchovnému, a ja sa to nebojím povedať, i náboženskému životu, deň vhodného si uvoľnenia a pookriatia tela a ducha. Kresťanská tradícia, a tá je v Európe väčšinová, určuje nedeľu dobrým skutkom v službe chorým i starým. Nedeľa je ten najlepší čas venovať starostlivosť svojej rodine a priateľom, je dňom na uvažovanie, dňom na ticho, na pestovanie kultúry, na čítanie, na meditáciu a na šport. Nedeľa, a o tom som presvedčený, je tradíciou ako vzácny príspevok k duchovnému životu ľudskej spoločnosti. Kresťanskodemokratické hnutie považuje voľnú nedeľu za jeden zo základných pilierov európskeho sociálneho modelu. V tomto bode sa zhodujú cirkvi, rovnako aj odbory po celej Európe. Prieskum Eurofun, prieskumom Eurofun sa zistilo, že pravdepodobnosť výskytu pracovnej neschopnosti a neodôvodnených absencií v podnikoch, v ktorých sa pracuje počas soboty a nedele, je 1,3-krát vyššia ako v podnikoch, kde zamestnanci jednoducho nemusia cez víkend pracovať.
V rámci Európskej únie máme najvyšší podiel pravidelne pracujúcich počas nedele, upozornila na to už v roku 2013 na základe údajov Eurostatu za rok 2012 analytička Poštovej banky pani Eva Sadovská. Upozornila tiež, že najväčší podiel v rámci EÚ majú Slováci aj medzi pracujúcimi v noci. Nedeľu trávi pracovne pravidelne takmer 21 % a občas 17 % zamestnaných mužov a pracovná nedeľa je štandardom v prípade 17 % pracujúcich žien. Príležitostne trávi v nedeľu v práci každá ôsma zamestnaná žena.
Dámy a páni, podľa právnych predpisov Európskej únie je nedeľa dňom odpočinku pre deti a mladých ľudí. V európskych inštitúciách sa od ich vytvorenia v nedeľu nikdy nepracovalo, ani sa neplánuje žiadna zmena tohto stavu. To platí aj pre všetky štátne inštitúcie v členských krajinách. Pýtam sa, keď môžu mať úradníci voľnú nedeľu, prečo toto právo upierame normálne pracujúcim? Ľudia prinútení pracovať v nedeľu sú znevýhodnení vo svojich sociálnych vzťahoch. Ich rodinný život, osobný rozvoj i zdravie sú dokázateľne ovplyvnené. Voľná nedeľa hrá dôležitú úlohu pri zosúladení rodinného a pracovného života. Zákony v krajinách EÚ práve tento deň určujú ako voľný pre školopovinné deti. V nedeľu sa do školy nechodí. Doprajme preto deťom tráviť voľnú nedeľu s rodičmi.
Zákaz nedeľného predaja a slávenie nedele podporujú i mnohé na Slovensku registrované cirkvi. Ja by som chcel katolíkom v tejto sále i na Slovensku odporučiť prečítať si veľmi významný dokument s názvom Deň Pána - Dies Domini, ktorý vydal pápež Ján Pavol II. na Turíce 31. mája 1998. Chcem spomenúť tiež pastiersky list katolíckych biskupov z 20. 1. 2002, v ktorom sa kriticky vyjadrujú k supermarketom, podnikateľom, ale aj k inštitúciám, ktoré nezachovávajú nedeľný odpočinok. V liste predsedovi aliancie za voľnú nedeľu pánovi Antonovi Čulenovi pani Edita Škodová, čo je tajomníčka pre mediálnu komunikáciu generálneho biskupského úradu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, v mene generálneho biskupa tejto cirkvi pána Miloša Klátika napísala: "Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku rozhodne vyjadruje podporu aktivite na ochranu nedele. Podporujeme zákaz predaja v nedeľu a vo sviatky len s výnimkou práce v nevyhnutnom rozsahu v určitých povolaniach a budeme sa za to v rámci našich možností zasadzovať." Podobné stanovisko a podporu snahe prijať legislatívne opatrenie na ochranu voľnej nedele vyjadrilo nedávno i predsedníctvo synody reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku.
Voľnú nedeľu však podporuje i Konfederácia odborových zväzov. Zvlášť Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, tí mali 22. - 23. mája rokovanie šiesteho zjazdu, rokovanie, a jednoducho tam, pardon, toho 22. - 23. mája sa uskutočnilo rokovanie šiesteho zjazdu Slovenského odborového zväzu pôšt a telekomunikácií v Poľnom Kesove a delegáti aj tohto zväzu prijali výzvu na podporu voľnej nedele. Petície podľa informácií za prijatie zákona na ochranu nedele podpisujú vo veľkom množstve zamestnanci a návštevníci supermarketov, ako napríklad Coop Jednota, Tesco, Hypernova, Lidl a ďalších.
Dámy a páni, ochrana manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky. My chceme touto zmenou Zákonníka práce zvýšiť ochranu zamestnancov prostredníctvom zvýšenia počtu dní, počas ktorých nie je možné nariadiť, ale ani dohodnúť prácu, lebo vieme aj to, ako sú tie dohody dobrovoľné. Navrhujeme teda explicitne rozšíriť zákaz nariadenia práce alebo dohodnutia práce, ktorou je maloobchodný predaj, o nedele a všetky štátom uznané sviatky. Nedeľa je pre deti. Matka a otec patrí v nedeľu deťom. V dnešnej dobe je tento slogan nemeckého odborového zväzu ešte aktuálnejší ako kedykoľvek predtým. Deti naozaj majú právo na svojich rodičov a naopak. Súhlasím s tým, že neochránime deti, ak ich rodičia nemajú pre ne čas.
Preto potrebujeme nedeľu bez práce na Slovensku i v celej Európe,
– pretože deti potrebujú rodinný deň, ktorý je chránený ako deň pracovného voľna,
– pretože toto môže posunúť Slovensko, ale i Európu vpred,
– pretože podľa právnych predpisov EÚ nedeľa je týždenný deň odpočinku pre deti a mládež,
– pretože školy a verejné inštitúcie nie sú otvorené v nedeľu a nemajú tak v úmysle urobiť ani v budúcnosti,
– pretože každý človek potrebuje voľný čas, relaxovať, byť aktívny v občianskej spoločnosti, mať čas na svoje koníčky a duchovný život,
– pretože práca s voľnou nedeľou je základným pilierom európskeho sociálneho modelu a súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva.
Dámy a páni, tento náš návrh, ktorý je teraz rozšírený aj o nedeli, už bol podrobený hlasovaniu v Národnej rade Slovenskej republiky, bolo to 12. 7. 2011, 17.30 hod., to číslo hlasovania bolo 155 a bolo to o bode 27 spoločnej správy, a chcel by som povedať poslancom SMER-u, že všetci prítomní poslanci SMER-u za tento návrh zahlasovali. Bol to pán Baška, pán Burian, Federič, Glenda i Jahnátek, Kaliňák, Košútová, Laššáková, Muňko, Pellegrini, Raši, Saloň, Tomanová, Vážny, Blanár, pán premiér Fico, vtedy teda poslanec, Glváč Martin, Jánoš, Kažimír Peter, ekonóm, minister financií súčasný, Kovačócy, Lazár, pán Ondruš Branislav, Petrák, Riapošová, Senko, Valocký, Vitteková, Žiga, Bublavý, pán Číž, pani Gabániová, Goga, Jarjabek, Kolesík, Krajkovič, Lišková, Martinák, Paška, pán minister súčasný Richter, Viktor Stromček, pani Jana Vaľová, pán Záhumenský, pán Buček, pán Faič, pán Galis, pán Choma, pán Jasaň, Kubánek, Maďarič, Matejička, Pavlis, Podmanický, Rošková, Šuca, Varga Ivan, Želiezka, Žiga. Ja len chcem vyjadriť presvedčenie a nádej, že títo poslanci SMER-u si zachovajú svoj konzistentný postoj a vnútornú integritu a tento náš návrh zákona podporia, a o to ich aj naozaj prosím.
Chcel by som v závere ešte povedať, že ma veľmi potešilo vyhlásenie Aliancie za nedeľu, ktoré bolo vydané 24. 6. 2014, v ktorom Aliancia za nedeľu podporuje súčasnú snahu poslancov Národnej rady za KDH Júliusa Brocku a Alojza Přidala o prísnejšie uzákonenie práce v nedeľu na terajšej prebiehajúcej schôdzi. "Ich návrh novely Zákonníka práce, § 94, ktorou sa snažia obmedziť prácu v nedeľu v obchodnom sektore, je plne v súlade so snahami nášho občianskeho združenia" a vyzývajú všetkých poslancov Národnej rady, aby "pre dobro našich rodín podporili navrhovanú zmenu Zákonníka práce", podpísaný magister Anton Čulen a Peter Novoveský, predseda a podpredseda Aliancie za nedeľu Slovensko.
Ale ešte viac ma; ešte viac; rovnako ma potešila aj Konfederácia odborových zväzov. Teda tá konfederácia, ktorá, predpokladám, že ešte stále má dohodu so stranou SMER. Ja verím, že aj vy by ste im teda mohli vyhovieť v tomto, jednoducho zástupcovia Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky a Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu podporujú snahu opozičných poslancov za stranu KDH, ktorí chcú zakázať nedeľnú prácu v supermarketoch. Zástupcovia zamestnancov si uvedomujú, že súčasťou kultúrneho života v Európe sú aj nedele a sviatky bez práce. Na Slovensku pracuje v obchode takmer 300-tisíc zamestnancov, z toho je 80 % žien. Voľný čas zamestnancov by nemal byť závislý iba od potrieb trhu a obchodných spoločností. Je dôležité brať ohľad na zdravie, duševnú pohodu a zosúladenie pracovného, osobného a rodinného života zamestnancov v obchode. To tvrdí i Konfederácia odborových zväzov a zároveň pripomína, že rok 2014 je vyhlásený rokom Európskej rodiny. Aj v tejto súvislosti majú mať zamestnankyne a zamestnanci možnosť zvoliť si, čo najlepšie vyhovuje ich individuálnym potrebám alebo ich konkrétnej pracovnej a rodinnej situácii v danej životnej etape. My chceme a navrhujeme, aby platnosť novely bola platná od 1. januára 2015.
No a posledných pár viet. Jednoducho, určite tu budú námietky, že to bude mať dopad na ekonomiku, pán kolega Brocka už hovoril svoj názor na tento dopad, dovoľte mi, aby som zacitoval analytičku Poštovej banky pani Janu Glasovú, ktorá predpokladá, že zatvorenie obchodov počas nedele by nemalo výraznejší vplyv na slovenskú ekonomiku, zamestnanosť ani tržby maloobchodného sektora. Ľudia by totiž presunuli svoje nákupy na iné dni a prispôsobili by svoj rozvrh otváracím hodinám v obchodoch. V nedeľu by mali byť obchody zatvorené. Počas ostatných dní bol by nápor zákazníkov v obchodoch vyšší, predovšetkým veľké nákupy alebo turistiku po nákupných centrách by ľudia presunuli hlavne na piatok a sobotu.
Vážené dámy a páni, ja vás chcem poprosiť o podporu tohto nášho návrhu zákona a ďakujem vám za pozornosť.