Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám spoločne s pánom poslancom Hudackým, Mikušom a Gabrielom Csicsaiom. Ja som včera začal tú svoju rozpravu, ale vidím, že sú tu niektorí, ktorí tu neboli. A nechcel by som, aby teda som začínal nejako od druhej tretiny. Pán poslanec Brocka, ten to počúval, mi hovoril aj, že sa mu to veľmi páčilo. Ale dúfam, že mi prepáči, keď zopakujem niektoré veci.
Tento náš zákon je jednou z reakcií na vyhlášku č. 221/2013 Z. z., ktorú vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dňa 11. 7. 2013. A touto vyhláškou zaviedol novú platbu, platbu za prístup do distribučnej sústavy aj do prenosovej sústavy. V tejto vyhláške je limitovaná výška platby do prenosovej sústavy hodnotou pol eura na dodanú MWh. Ale nie je tam limitovaná platba za prístup do distribučnej sústavy. No a podľa tejto vyhlášky sa prvýkrát postupuje pri vykonávaní cenovej regulácie za rok 2014.
Tak ako som aj včera povedal, už v príprave tejto vyhlášky sa zaujímal o túto legislatívnu normu aj riaditeľ Direktoriátu B Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energetiku DG Energy Klaus-Dieter Borchardt. A on adresoval pánovi predsedovi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozefovi Holjenčíkovi list, v ktorom mu dal päť otázok. Tie sa objavili aj v médiách. A potom sa objavili aj odpovede pána Jozefa Holjenčíka. Na prvú otázku prakticky neodpovedal, on sa jej vyhol. To bola otázka, ako koordinoval zavedenie GK s okolitými krajinami. On na ňu odpovedal, že rokoval. No ale ako to koordinoval, to nepovedal. A z ďalších odpovedí boli niektoré odpovede vágne, niektoré polopravdy. Jednoducho nepredpokladám, že pán Borchardt bol spokojný s tou odpoveďou.
Ale to najdôležitejšie, čo bolo už v etape prípravy, to bola vyslovená obava, že zavedenie G-komponentu na Slovensku nie je v súlade s článkom 2 nariadenia Komisie EÚ č. 838/2010 zo septembra toho istého roku, teda 2010, ktorá ustanovuje inštrukcie týkajúce sa kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav a regulačného prístupu k prenosovým poplatkom.
Podľa mňa teda zavedením G-komponentu úrad zaviedol diskriminačné opatrenia, znevýhodnil slovenských výrobcov voči zahraničným výrobcom, vytvoril tiež prekážky pre domáci trh s elektrinou a zvýhodnil Slovenské elektrárne voči všetkým ostatným výrobcom Slovenskej republiky, ktorí sú pripojení do distribučnej sústavy. A jednoducho ten výsledok je taký, že napríklad niektoré fotovoltaické elektrárne budú platiť 38- až 40-násobne vyšší poplatok za MWh než napríklad jadrové elektrárne.
Ale táto vyhláška spôsobila aj neakceptovateľné vnútorné pravidlá, keď v Elektrárni Vojany, je tam viacero blokov, na jednom mieste teda sú dva identické bloky (päťka a šestka) s inštalovaným výkonom 110 MW. A tie sú pripojené do prenosovej sústavy, kde je teda limitovaný ten G-komponent hodnotou pol eura na MW a dva bloky (jednotka a dvojka) s takým istým výkonom sú pripojené do distribučnej sústavy a tie, čo sú pripojené do distribučnej sústavy, budú platiť ten G-komponent alebo vychádza im podľa produkcie dodanej do distribučnej sústavy 4,8 eura na MWh. A jednoducho to už sami musíte uznať, že v rámci jednej lokality je to zavedenie precedensu, chaosu v jednej elektrárni, jedného energetického systému.
Cieľom tejto našej predloženej novely je obmedziť platbu alebo výšku platby do distribučnej sústavy, tak isto ako je v prenosovej sústave, je to na hodnotu pol eura za MWh. A toto by bolo v súlade s nariadením Európskej komisie.
Chceme odstrániť to, čo som už hovoril, diskrimináciu medzi výrobcami pripojenými do distribučnej sústavy a pripojenými do prenosovej sústavy a odstrániť diskrimináciu medzi výrobcami elektriny z rozličných zdrojov výroby elektriny.
Treba ale povedať, že táto novela naozaj nerieši všetky problémy vyhlášky. Je to len taký kompromis, ktorý by mohol byť prijateľný, a preto som rád, že sa mi podarilo presvedčiť skupinu 44 ďalších poslancov, spolu je nás 45. Pripravili sme a podali sme podanie na Ústavný súd. A Ústavný súd prijal na konanie teda toto naše podanie. A cieľom tohto podania je dosiahnuť zrušenie príslušných ustanovení vyhlášky, ktorými bol tento G-komponent zavedený, pre ich rozpor s viacerými zákonmi, samozrejme, aj s ústavou a Európskym dohovorom.
V tom podaní hovoríme o tom, že vyhláška teda nezákonným spôsobom znižuje podporu, ktorá je výrobcom elektriny garantovaná priamo zo zákona o obnoviteľných zdrojov, a tá garancia na výkupnú cenu vo výške doplatku a ceny energie na straty bola garantovaná týmto producentom elektrickej z obnoviteľných zdrojov na 15 rokov v stabilnej výške. Preto sme presvedčení, že vyhláška porušuje princíp nedotknuteľnosti vlastníctva, nárok výrobcu elektriny na podporu v zákonom garantovanej výške je potrebné považovať za majetok, respektíve vlastníctvo chránené ústavou a Európskym dohovorom. Bola to svojvoľná zmena podmienok a svojvoľné zníženie podpory uprostred obdobia, na ktoré je podpora garantovaná zákonom. A to odporuje princípu právnej istoty, ktorý je základnou ústavnou požiadavkou demokratického a právneho štátu. Táto svojvoľná zmena vnáša výraznú mieru neistoty do právnych vzťahov a podnikateľského prostredia na Slovensku. Zavedením G-komponentu úrad prekročil svoje zákonné oprávnenia pri cenovej regulácii, pretože predmetom cenovej regulácie môže byť len cena za tovar alebo služby a G-komponent nie je možné považovať za cenu, nakoľko nespĺňa základné pojmové znaky ceny ako odplaty za dodaný tovar alebo poskytnutú službu. Chcem podotknúť, že veľká časť výrobcov elektriny totiž prístup do sústavy nevyužíva, nemá uzatvorenú zmluvu o prístupe a G-komponent je potrebné považovať preto za poplatok. Zákon ani ústava nedovoľuje alebo neumožňuje, aby úrad, v tomto prípade Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zavádzal nové poplatky pod zákonnou normou.
Tiež chcem pripomenúť tú skutočnosť, že tá vyhláška bola prijatá v skrátenom pripomienkovom konaní, na čo neboli podľa môjho názoru splnené podmienky. A aj takýto postup je v rozpore so základnými princípmi právneho a demokratického štátu, ktoré občanom zaručujú právo participovať na legislatívnom procese a vyjadrovať sa k predkladaným návrhom zákona.
Vyhláška porušuje princíp rovnosti a zákazu diskriminácie, nakoľko bez relevantného dôvodu zvýhodňuje určité skupiny výrobcov elektriny pred inými skupinami výrobcov elektriny, a preto teda v tom našom podaní na Ústavný súd navrhujeme, aby Ústavný súd prijal náš návrh na ďalšie konanie, čo sa stalo, a po jeho meritórnom prerokovaní vydal nález, že ustanovenia § 26 ods. 23, 24, 25 a 26 a takisto ustanovenie § 29 ods. 13 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nie sú v súlade (A už teraz nebudem citovať všetky články a odseky.) jednoducho s Ústavou Slovenskej republiky, s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tiež so zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, so zákonom o energetike a zákonom o regulácii sieťových odvetví. Požiadali sme Ústavný súd, aby pozastavil účinnosť tých citovaných odsekov § 26 a 29, a to až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej.
Ja by som sa chcel ešte vrátiť k takým šiestim paradoxom, ktoré vznikli tým, že jednoducho bola vydaná táto vyhláška.
Ten prvý paradox je porovnanie, ako to vypadá napríklad v susednej Českej republike, kde na rozdiel od nás je podpora decentrálnej výroby. Tým, že poplatok, G-komponent, bol u nás limitovaný do prenosovej sústavy, prakticky núti toto výrobcov, aby sa pripájali alebo mali snahu pripojiť sa do prenosovej sústavy, keďže náklady spojené s prístupom do tejto sústavy sú najnižšie. Lenže takýto prístup výrobcov by mal za následok zvýšenie strát v systéme, a teda zvýšenie nákladov na prevádzku systému. Tento prístup regulátora je diskriminačný nielen voči výrobcom pripojeným do distribučnej sústavy, ale voči všetkým výrobcom Slovenskej republiky, keďže niektoré okolité krajiny sa správajú racionálne. Miesto zavádzania poplatkov majú zavedené podporné systémy za decentralizáciu výroby elektriny. V praxi to znamená, že elektrárne pripojené priamo do distribučnej sústavy sú hneď v mieste odberu, čím sa znižujú technické straty na prenos elektriny a v konečnom dôsledku sa šetria náklady. Takéto správanie podľa údajov z minulého roku je v Českej republike podporované. Elektrárne v Českej republike, ktoré sú pripojené do nižších napäťových úrovní distribučných sústav, dostávajú bonus za vyrobenú elektrinu a dodanú ju v mieste spotreby na Slovensku dostávajú pokutu.
Chcem teraz povedať, aký je druhý paradox. Je to paradox, ktorý súvisí s prípravou systémových opatrení na úrovni Európskej únie s cieľom podpory klasických elektrární, tzv. capacity payment. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zavedením poplatku pre výrobcov sa snaží doslova zlikvidovať slovenské systémové zdroje, ktoré slúžili na vykrývanie nerovnomernej výroby elektriny obnoviteľných zdrojov. A z dôvodu pre výrobcu nízkej nákupnej ceny napríklad začiatkom marca na burze bola táto cena 36 eur za MWh, a to je spôsobené aj dotovanou výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov, majú sa tieto systémové zdroje problém uplatniť na trhu, čím sú teda vytláčané z prevádzky klasickej elektrárne na báze zemného plynu a uhlia. Prevádzkovateľom takýchto zdrojov na Slovensku zavedením G-komponentu nezostáva alebo nezostane skôr či neskôr nič iné, len zatvoriť takúto elektráreň. Ale systém potrebuje aj takéto elektrárne, ktoré sú potrebné na vykrývanie nerovnomernej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Postoj Európskej únie je úplne opačný ako nášho regulátora a je absolútne racionálny. Európska únia pripravuje systémové opatrenia s cieľom zamedziť celoplošnému odstavovaniu systémových elektrární. Sú pripravované systémové opatrenia pre zabezpečenie potrebného pohotového výkonu pre prípad poklesu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a zavádzajú sa platby za dodržanie pohotového výkonu.
Tretí paradox, ktorý vyplýva z vyhlášky, o ktorom som už hovoril, je zvýhodnenie výrobných zariadení spoločnosti Slovenské elektrárne voči ostatným prevádzkovateľom elektrární, ktoré sú pripojené do distribučnej sústavy. Postup regulátora v otázke zavádzania G-komponentu je diskriminačný voči nezávislým prevádzkovateľom elektrární a obnoviteľných zdrojov. Zvýhodňuje dominantného výrobcu Slovenské elektrárne, pretože tie majú až 64 % inštalovaného výkonu, za ktorý by platili G-komponent vyvedený do prenosovej sústavy. Jedná sa hlavne o jadrové elektrárne aj o Elektráreň Vojany. Uviedol by som len niekoľko čísiel, čo sa týka porovnania poplatkov za G-komponent dominantného výrobcu a ostatných výrobcov. Tak napríklad v Elektrárni Vojany, v tých dvoch blokoch, je ten poplatok menší ako 0,5 eura za MWh. V tých dvoch blokoch, ktoré sú pripojené do distribučky, je to asi 4,8 eura za MWh. No a priemerne im to vychádza asi 1,85 eura za MWh. V jadrových elektrárňach Bohunice aj Mochovce je ten poplatok nižší ako pol eura za MWh. No a pozrime sa, ako sú potom na tom nezávislí výrobcovia, ako môžu nejako konkurovať. Teplárni Martin vychádza tento poplatok podľa teda odhadu asi na 9,5 eura za MWh. Vychádza to teplárňam Zvolen 6 eur na MWh, Žilina 12,7 eura na MWh a fotovoltaický zdroj 1-megawattový 18,6 eura na MW.
Ďalším, teda štvrtým paradoxom je znevýhodnenie tzv. špičkových elektrární, resp. i obnoviteľných zdrojov elektriny, ako sú fotovoltaické elektrárne voči elektrárňam prevádzkovaným v základnom pásme. Pri vysokom podiele obnoviteľných zdrojov elektriny na dodávke elektriny do systému sú veľmi dôležité špičkové elektrárne, ktoré vykrývajú alebo sú pripravené vykryť nerovnomernosť dodávky elektriny z obnoviteľných zdrojov a aj nerovnomernosť spotreby elektriny. Systém, ktorý zaviedol regulátor, neúmerne predražuje prevádzku špičkových elektrární. Rovnako obnoviteľné zdroje na jednej strane sú dotované a na druhej strane sú zaťažované nezmyselnými poplatkami. Elektrárne prevádzkované v základnom pásme zaťaženia podstatne lepšie využívajú inštalovaný výkon, a preto platba za G-komponent prepočítaná na dodanú elektrinu je podstatne nižšia ako pre elektrárne prevádzkované v špičkovom režime, teda tie, napríklad Mochovce alebo Bohunice, menej ako 0,5 eura na MWh. Ale takej špičkovej elektrárni, ako je Vodné dielo Liptovská Mara, vychádza tento poplatok skoro na 15 eur, presne 14,58 eura na MWh.
Piaty paradox je príklad nezmyselnosti celého systému. Slovenská regulačná legislatíva je vo svojej podstate tak nezmyselná, že za dva rovnaké bloky jednej elektrárne vyvedené do dvoch sústav sa platia diametrálne odlišné poplatky. Ten prípad bol Vojany.
A posledný paradox, o chvíľu budem končiť, je v prípade, že by niektorá z elektrární mala dlhodobejšiu poruchu, ale tá povinnosť zaplatiť G-komponent je stanovená a povinná za celý rok. Napríklad keby sme zobrali Tepláreň Martin, za rok zaplatí G-komponent 430 tisíc eur. Ak by sa stalo, že má poruchu a kvôli poruche vyrobili len 10 MWh, potom G-komponent v cene dodanej elektriny by bol 43 tisíc eur na MWh. Takýmto prístupom si výrobcovia dobre rozmyslia, či budú investovať do elektrární na Slovensku alebo radšej podnikať v energetike niekde v zahraničí.
Záverom chcem povedať, že na Slovensku platia za využívanie elektrizačnej sústavy všetky subjekty, teda výrobcovia, odberatelia, avšak za používanie sústavy neplatia tí, ktorí prostredníctvom jej prevádzky zarábajú, distribučné spoločnosti. A ich zisky naozaj nie sú malé, patria medzi najvyššie zisky v rámci Európy. Regulátor sa snaží znížiť distribučné poplatky pre odberateľov, ale tak, že spoplatní výrobcov, ale na zisky distribučných spoločností nesiahne, pričom cena elektriny na Slovensku bez rôznych systémových poplatkov ani zďaleka nepatrí k tým najvyšším v Európe. Takto nastavený systém regulátorom znevýhodňuje výrobcov elektriny na Slovensku a zavádza diskrimináciu na rôznych úrovniach, znižuje konkurencieschopnosť slovenských výrobcov, prispeje k odstavovaniu elektrární, znevýhodňuje investície do energetiky, čo bude mať za následok zvyšovanie nezamestnanosti a predražovanie fungovania energetického systému.
Záverom by som chcel povedať, že ten problém, ktorý sa začal, bol v roku 2009, keď pán minister Jahnátek a potom veľmi veľkoryso aj pán Jozef Holjenčik nastavili doplatok pre fotovoltaiku. Vtedy sa naozaj oplatilo investovať. Tá výkupná cena bola osemnásobne vyššia ako cena silovej energie na trhu. No a mnohí tí, ktorí chceli investovať do iných obnoviteľných zdrojov, sa vrhli práve sem. Vtedy tá návratnosť tej investície možno bola štyri, šesť, maximálne sedem rokov. No a potom pán Holjenčik sa zbadal teda ešte, aby bolo nejaké vylepšenie, alebo niečo zachránila naša vláda, tzv. Jurčíkova novela. Viete, jednoducho mne sa zdá, že pán Holjenčík nemá premyslenú dlhodobú stratégiu regulačnú, spraví jednu chybu, chce ju nejakým spôsobom napraviť. Ale zase to kopí chybu na chybu a sa mi zdá, že naozaj pán Jozef Holjenčík je veľmi veľký problém na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Ďakujem, skončil som.
