Videokanál poslanca

Ja si myslím, že pán poslanec Hlina má pravdu, keď chce interpelovať priamo predsedu vlády. A zároveň asi všetci vieme, že vydrží tu do 19.00 hodiny. Čiže keď to má byť takto ďalšie dve hodiny, tak ja dávam procedurálny návrh, aby ste všeobecným súhlasom dali skončiť rokovanie dnešnej schôdze k 17.15 hodine. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v celkovom pohľade vítam úsilie pána poslanca Hlinu o posun v legislatívnej ochrane spotrebiteľov, ale to sa dá prejaviť aj hlasovaním. Do rozpravy som sa prihlásil preto, aby som k užitočnému a dôležitému návrhu pána poslanca vzniesol niekoľko vecných, dobre mienených pripomienok.
Takýmito návrhmi, ako je návrh pána poslanca, a viacerými ďalšími, ktoré sa už objavili v ostatných mesiacoch v pléne Národnej rady, riešime následky. Je potrebné ich riešiť, súhlasím, hneď. Ale zároveň si myslím, že je veľmi dôležité začať sa vážne zaoberať aj príčinami. A jednou z tých základných príčin, ak nie tou hlavnou, je nízka finančná gramotnosť spotrebiteľov a z nej vyplývajúca informačná asymetria medzi spotrebiteľmi na jednej strane a poskytovateľmi finančných služieb na strane druhej. Čokoľvek a akokoľvek sa do tej zmluvy napíše, je vždy dôležité myslieť aj na schopnosť spotrebiteľa rozumieť obsahu a dôsledkom napísaného.
Práve preto som pred viacerými mesiacmi navrhol, aby pri spotrebiteľských zmluvách nad určitý objem bola zakotvená poučovacia povinnosť notára s úhradou na ťarchu poskytovateľa finančnej služby. Dostal som vtedy prísľub od pána ministra financií, že to síce v danom čase nepodporia, ale hneď na ďalšej schôdzi to zaradia do vládneho návrhu. No keďže mi ide o výsledok, nie o zásluhy, zobral som to s nádejou. Márne, nič nebolo a nič nie je dodnes.
Predložený návrh pána poslanca Hlinu upravuje nový titul neplatnosti zmluvy a neobmedzuje sa na spotrebiteľské zmluvy a zároveň v osobitnom ustanovení určuje dátum, od ktorého sa aj na už uzavreté zmluvy uplatní nové ustanovenie, nový titul neplatnosti. Myslím si, že obe ustanovenia budú v ďalšom priebehu legislatívneho procesu potrebovať ľahkú úpravu technickej realizácie, nie podstaty. Ale za týmto účelom je nevyhnutné, aby tento návrh prešiel do druhého čítania a aby sme s riešením témy, ktorej sa týka, neotáľali, je naša povinnosť začať to riešiť hneď teraz.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Prebieha v tejto chvíli rokovanie ústavnoprávneho výboru k návrhu novely zákona o rokovacom poriadku a k rôznym pozmeňovacím návrhom, je tam nielen kompletný výbor, ale sú tam aj viacerí poslanci a poslankyne z iných výborov, tá diskusia je veľmi dôležitá. Príde mi namieste prerušiť rokovanie pléna až do skončenia zasadnutia ústavnoprávneho výboru.
Ďakujem.

Pán predseda, dnes je pamätný deň Slovenskej republiky, pripomíname si výročie vzniku prvej Slovenskej národnej rady a fakt, že môžeme dnes zastupovať občanov Slovenskej republiky v slobodnom slovenskom parlamente, nebol zadarmo. Mnoho ľudí pre to prinieslo osobnú obetu.
Chcel som navrhnúť, aby sme si túto obetu a dedičstvo štúrovcov uctili dvoma spôsobmi. Ten jeden už možný nie je, a to bolo hlasovanie v súlade s rokovacím poriadkom, to sa vám nepodarilo. A ten druhý, aby sme si v tento pamätný deň vzniku prvej Slovenskej národnej rady, aby ste nechali na pôde slovenského parlamentu zaznieť štátnu hymnu Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne. Pán predseda, vy viete, že ja tento inštitút využívam veľmi zdržanlivo, približne raz ročne, a toto nie je žiadna osobná urážka ani osobný atak na vás a ani nechcem byť malicherný. Však všetci chceme ísť domov. Ale zákon hovorí úplne jednoznačne. Hlasuje sa po skončení rozpravy, ak sa Národná rada nerozhodne inak. Národná rada sa inak nerozhodla. Paragraf 66 zákona o rokovacom poriadku: "Stanoviská poslaneckého grémia majú pre Národnú radu, jej orgány a predsedu povahu odporúčaní."
Parlamentný bufet je za tými dverami, toto je rokovacia sála Národnej rady a tu musí platiť zákon o rokovacom poriadku. To znamená (potlesk), že je základnou povinnosťou členov vlády Slovenskej republiky byť na hlasovaní, ktoré tu a teraz musí nasledovať. To, že odišli ešte pred začiatkom rozpravy, je donebavolajúca hanba! Ale ak nie sú schopní prísť ani len na hlasovanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pamätám si ešte veľmi dobre na noc, keď SMER odvolával premiérku Radičovú. Za prvú polhodinu svojich prejavov jej poslanci Fico a Kažimír niekoľkokrát adresovali škaredé slová, napríklad že je klamárka. Tí najsrandovnejší sedláci, ktorí tam sedeli, do nej búšili hlava-nehlava, neskutočné hlúposti rozprávali úplne bez zábran, veď ako vždy, a ona tam sedela, počúvala, raz začas prišla ku mne vedľa na výbor si zapáliť, keď už toho bolo moc, ale vždy sa tam vrátila. So cťou si to odsedela a odchádzala preč o pol siedmej ráno, keď už bolo po všetkom. Ako taký rugbyový hráč, na ktorého sa zvalí celá tá mlynica spotených stokilových chlapov, a on má totálne dotrhaný a zablatený dres, ale zostane stáť s hlavou hore. S dôstojnosťou človeka, ktorý vie, čo je to súboj a prečo je v ňom.
A potom je tu urastený chlap, ktorý sa rád necháva fotiť s holou hruďou a je strašne hustý, keď je sám v televíznej debate. A keď si má vypočuť pár reakcií na svoj zblúdený opozičný prejav, utečie. Utečie. V tom lepšom prípade od hanby, v lepšom preto, lebo by to predpokladalo, že sa ešte hanbiť dokáže. V tom horšom a pravdepodobnejšom jednoducho zo strachu.
Ja som sa strašne včera v predsedovi vlády sklamal. Ja mám rád ťažké zápasy, keď to bolí, ide sa na doraz a človek sa musí zaprieť, a keď si môže svojho súpera vážiť, lebo vtedy zo seba vydá to najlepšie. Predseda vlády nám včera svojím neuveriteľne pyšným a zároveň bojazlivým útekom zobral posledné dôvody si ho vážiť. Nesúhlasiť s ním, ale môcť ho aspoň rešpektovať. Už sa to nedá. Žiadny majster sveta. Žiadny génius. Frajer je len vtedy, keď sa hrá presilovka a keď si na prázdnu bránu môže kopnúť penaltu. Slaboch, ktorého v bojovnosti, hrdosti a cti Iveta Radičová kedykoľvek uprace do kúta. A poviem tiež (potlesk), hoci nerád, že som tak trochu podľahol tomu všeobecnému dojmu, že Fico je komunikačný dávač, že keď chce, tak je v debate naozaj silný. Ale to, čo predviedol včera, bolo strašne slabé a vyslovene nedôstojné úradu, ktorý zastáva, a vážnosti toho, čo sa stalo. On nebol schopný odpovedať na jednu jedinú výhradu, ktorú mu v mene predkladateľov poslanec Lipšic adresoval. Ani na jednu jedinú, nula. Preto zdupkal.
Ono sa to totiž nedá vysvetliť a to je tá druhá vec, ktorá ma sklamala. A že premiér sa k tej akože svojej polovici národa správa ako k bezprizorným teliatkam, ktorým je naozaj možné povedať čokoľvek, stačí, že to bude opakovať doslova do zblbnutia. Je neuveriteľne prízemné správať sa k vlastným voličom ako k ľuďom, ktorým sa môže do očí klamať, lebo im sa dá. Oni si to nevšimnú. Hrozné. Smutné. Nebezpečné.
Tak teda takto, oná bájna strata, ktorú Fico hrdinsky vykrýva z tých istých peňazí, z ktorých celý svoj dospelý život žije, čiže z peňazí občanov Slovenskej republiky, je z veľkej časti ziskom Gazpromu. V roku 2008 sa Slovenský plynárenský podnik zaviazal, že bude 20 rokov odoberať od Gazpromu plyn za ceny, ktoré dnes občania Slovenskej republiky musia dotovať a ešte viac ich budú dotovať ľudia, ktorí dnes svoj pracovný život iba začínajú. Všetci traja nominanti prvej Ficovej vlády v predstavenstve SPP za tento obchod zdvihli ruku. Všetci traja. Nominanti prvej Ficovej vlády.
Podstata obchodu, o ktorom dnes hovoríme, spočíva v tom, že vláda zo súkromnej spoločnosti úplne sňala povinnosť sa na tejto strate podieľať a v plnom rozsahu ju previedla na občanov Slovenskej republiky. Také prosté to je, vy súkromníci, už budete iba zarábať, vy občania Slovenskej republiky, už budete iba doplácať, z rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.
Ja viem, že sa to strašne ťažko počúva, ale takto to je. A ak by to mal byť jednorazový tunel za 76 mil. eur, je to síce zlé, ale dalo by sa to ako-tak prežiť, už toho ukradli aj viac. Ale nie je. Je to len jedna etapa väčšieho dealu, dealu, v ktorom pôjde o lacný plyn, nie pre domácnosti, ale pre spriatelených podnikateľov. Každý rok to bude produkovať stratu, ktorú občania Slovenskej republiky zaplatia vlastným potom a mozoľmi. Vlastným úsilím. Ale toto mínus na našej strane má a bude mať aj svoje plus. Plus pre Gazprom a plus pre dobrých podnikateľov ficovcov, ktorí si s premiérovými nosičmi vody dohodnú lacnejší plyn. To je čisté obludárium.
A ešte jednu vec z takého širšieho pohľadu. Ovládanie podnikov tohto typu štátnym sektorom môže fungovať. Môže fungovať v krajinách s efektívnou verejnou kontrolou a s efektívnou zodpovednosťou za správu verejných zdrojov. V krajinách, v ktorých ešte existujú inštitúcie schopné rozpoznať a obhájiť verejný záujem. Nie sme takou krajinou. A všetci to vieme. V našich podmienkach znamená účasť štátu na podnikaní jednoduchý reťazec. Namiesto profesionálnych manažérov nesúcich priamo zodpovednosť za hospodárske výsledky svojich rozhodnutí sú v tých podnikoch rozlezené klany straníckych nominantov, ktoré fungujú na povel konkrétnych biznis politikov a ich majiteľov. Výsledkom sú v tom lepšom prípade neodborné manažérske rozhodnutia, v tom o čosi horšom plytvanie a v tom najhoršom a najpravdepodobnejšom bohapusté rozkrádanie bez akejkoľvek zodpovednosti kohokoľvek.
Kde je dnes prezident republiky? Prečo sa ľudí, ktorí mu dali dôveru, nepríde zastať vo chvíli, keď im hrozí reálna krivda? Prečo strane, ktorej je akoby členom, nepríde povedať, aby sa vrátili z kratšej cesty, kým sa ešte čo-to dá zachrániť?
Ja viem, že Slovan začína hrať v KHL konečne doma, sám sa na to teším, ale nestačí chodiť na hokej, keď predseda vlády už po stýkrát z našich peňazí spláca záväzky, ktoré prevzal vlastnou hlavou. (Potlesk.)
Nie je strašné, že v tejto veľkej téme nikomu nechýba prezident republiky, hlava štátu, a že nikto od nej nič nečaká? A pritom by stačilo relatívne málo. Mať názor na to, čo dnes vyžaduje ochrana verejného záujmu, schopnosť ten názor predniesť a usilovať o to, aby ten názor, ten verejný záujem sa presadil. A nám ani len nenapadne, že by sme práve toto od súčasného prezidenta republiky mohli a mali chcieť.
Pred necelou hodinou sme sa prehupli do pamätného dňa Slovenskej republiky. 19. september je pamätným dňom Slovenskej republiky, pripomíname si vznik prvej Slovenskej národnej rady založenej pred 165 rokmi Hurbanom, Hodžom, Štúrom a ďalšími ľuďmi, ktorí v prospech národnej politickej existencie prinášali veľmi konkrétne obete.
Predseda Paška nemá problém spraviť si tlačovku a rozprávať tam niečo o ochrane parlamentnej kultúry. Ale ako vyzerá úcta k politickému dedičstvu štúrovcov v praxi SMER-u? Keď tu majú sedieť ministri pri interpeláciách, nie sú tu. Keď tu má sedieť vláda pri rozhodovaní o jej zotrvaní vo funkcii, nie je tu. Keď si má predseda parlamentu vybrať medzi lojalitou k politickej strane a lojalitou k inštitúcii, ktorú vedie, tak si neomylne vždy vyberie lojalitu k strane.
A, áno, viete zo štátnych peňazí zorganizovať ohňostroj a dať zarobiť nejakej eventovej agentúre. Ale k tomu, čo pred 165 rokmi pre tento národ vybojovali štúrovci, nemáte najmenšiu úctu a je vám to úplne ľahostajné.
A druhá vec, ktorá s tým súvisí. Hurban ako predseda prvej Slovenskej národnej rady má dole vo foyeri, vo vestibule, bustu. A má na tej buste aj svoje motto, ktoré znie: "Pravde a národu." Podľa toho, čo predvádzate v tejto konkrétnej veci, ale, žiaľ, nielen v nej, by ste to motto mali prelepiť, nie pravde a národu, ale "sebe a peniazom".
Áno, predseda vlády Slovenskej republiky si za peniaze občanov Slovenskej republiky kupuje priazeň veľkého biznisu, aby z tej priazne následne mal osobný úžitok. A mladým ľuďom, tým na krk vešia dlh, so splatením ktorého už si nebude robiť starosti, zaplatia ho ľudia, ktorí tu budú žiť, a na rozdiel od neho žiť zo svojho.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ďakujem aj všetkým kolegom za reakcie cez faktické poznámky. Z niektorých tých faktických poznámok je zrejmé, že nerozumiete úplne tomu mechanizmu viacerých volebných obvodov. To neznamená, pán poslanec Galko, že vy potom budete bojovať proti korupcii len na území Bratislavského kraja. Aj ITP, keď sa nasadia, tak sa nasadia pre celé územie asi Slovenskej republiky a možno aj do zahraničia.
Ja som hovoril vlastne o potrebe tvorby tej pevnejšej regionálnej identity vo vzťahu k entitám, ktoré naozaj na Slovensku predstavujú prirodzené, prirodzené regióny. Nehovorím, že sú nevyhnutne vždy totožné s územím samosprávneho kraja, ale to je téma na iný deň. Len možno, že takú všeobecnejšiu k tomu takú poznámku, jeden volebný obvod je anomáliou aj v tej európskej komparácii a je anomáliou o to viac, ak štát má ambíciu decentralizovať moc. Nie je to, nie je to štandard, je to odchýlka od štandardu. A sú, je kvantum dôvodov, nemáme teraz na ne čas, ani chuť, je kvantum dôvodov, pre ktoré to aj z hľadiska zastúpenia funguje lepšie, ako keď... (Ruch v rokovacej sále.) Teraz, v tejto chvíli už to vôbec, nemá vôbec význam.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja dnes len veľmi zľahka a ešte stručnejšie ako zvyčajne.
Nadviažem na to, čo hovoril pán kolega Číž, keď povedal, že zmeny, ktoré vláda navrhuje v novom volebnom kódexe, sú oproti súčasným pravidlám banálne. Trochu to rozvediem. Ony sú banálne tam, kde mohli a mali byť zásadné, a tam, kde mali byť banálne, sú zbytočne dramatické. Jedna vec, ktorú tam máte, sa nedá ustať, nedá sa vysvetliť a nemá význam ju akokoľvek obhajovať. Tou vecou je nerovnosť medzi účastníkmi volebnej súťaže. Vy do časti volebného procesu púšťate jednu kategóriu účastníkov politickej súťaže zadarmo a inú kategóriu za peniaze alebo dokonca vôbec. Podľa kritéria predchádzajúceho volebného výsledku rozlišujete medzi jednotlivými účastníkmi volebnej súťaže. A takéto rozlišovanie čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky priamo a výslovne zakazuje. A je neprípustné o to viac, že ide o volebnú súťaž. Toto nevyhnutne bude treba opraviť a ja vám s tým rád pomôžem.
Druhá vec je to, čo ste nechali tak, a to je volebný "lex Mečiar", ergo jeden volebný obvod, ktorého dôsledkom je to, že hlavné mesto s asi desatinou obyvateľov Slovenskej republiky zastupuje asi tretina poslaneckého zboru. Ja som tu počul od viacerých svojich predrečníkov sťažnosti na to, že tento návrh volebného kódexu pomáha SMER-u na ich úkor. A to mi je úprimne jedno. Mňa strany netrápia, ide mi o ich voličov, pretože potrebujeme volebný systém, ktorý bude spravodlivejší nie k stranám, ale k ich voličom. Pre voličov ho treba napísať a im má ten volebný kódex slúžiť, nie stranám.
Volebný systém spravodlivejší aj k regiónom, aj k občanom potrebuje dnes, v tejto chvíli, potrebuje toho viac, ale v tejto chvíli dve veci, viac volebných obvodov a absolútnu váhu preferenčného hlasu. Volebným obvodom nech je územie samosprávneho kraja. Na čo nám tie kraje sú? Na čo teraz minieme desiatky miliónov eur na župné voľby, do ktorých sa príde unúvať možno jeden z piatich voličov. Tie kraje nepotrebujeme na to, aby si politické strany uplatnili svoje kvázi kádre a tie potom, aby rozhodovali o dani z motorových vozidiel a o tom, ktoré školy nechajú žiť a ktoré nie. Ak už teda delíme ten štát takto, tak urobme z tých krajov aj politicky autonómnejšie entity a dovoľme im vytvoriť si pevnejšiu regionálnu identitu. A dovoľme to aj ich voleným predstaviteľom. V opačnom prípade takéto delenie štátu nemá, nemá zmysel.
A tak, ako nedávate regiónom to, čo potrebujú, nedávate to ani občanom, a to je skutočný výber z výberu, ktorý v prvom kole za nich aj tak urobíte vy, alebo teda politické strany. Keď už kandidátne listiny môžu zostavovať iba politické strany, tak dovoľme občanom Slovenskej republiky ako voličom vybrať si z tých kandidátnych listín slobodne a bez akýchkoľvek obmedzení. Lebo dnes to robiť nemôžu, dnes ešte stále poradie určené politickou stranou má prednosť pred poradím, ktoré si vyberú ľudia.
Poviem vám len jeden taký akože anekdotický konkrétny príklad. Myslím, že v roku 2010 pán poslanec, dnes pán poslanec Jozef Mikloško dostal myslím 6 700 preferenčných hlasov, chýbalo mu asi 400 do tej prahovej hodnoty a zostal za bránami Národnej rady, a sedeli tu ľudia s asi desatinovou podporou od voličov, než mal on. Stalo sa to znova v tej konkrétnej strane aj v roku 2012 vo vzťahu k iným ľuďom. Jozef je, našťastie, už tu. A aj je to dôkaz toho, že naozaj to poradie, ktoré si vyberú ľudia, môže a vždy zásadne teda mení rozhodnutie straníckej centrály alebo ktoréhokoľvek orgánu.
Stručné resumé. Sľúbil som, že budem ešte stručnejší ako zvyčajne. Riešite v tom návrhu volebného kódexu veci, ktoré takéto riešenie nepotrebovali, a ignorujete veci, ktoré riešenie potrebujú a ktoré sa týkajú podstaty účelu zákonnej úpravy volebných pravidiel. A tou podstatou toho účelu je úprava vzťahu medzi občanom a mocou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku v prvom čítaní vystúpil ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom.
Predmetný návrh zákona bol poslancom doručený v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v §§ 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil podľa § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Zároveň v rozhodnutí č. 534 z 31. mája 2013 pán predseda navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako jeho gestorský výbor, s tým, že gestorský výbor prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30. augusta 2013.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona aj z vystúpenia pána predkladateľa je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom je rozšíriť trestnoprávnu zodpovednosť za neautorizovanú a nedovolenú činnosť falšovania a pozmeňovania počítadiel najazdených kilometrov motorových vozidiel.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 534.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Zajac, pri všetkej náklonnosti, ktorú ja k vám prechovávam, tak mi to občas prišlo ako z 80. rokov, že ma zvolili a ja tu budem zodpovedne a to už ja tu mám vlastne ten mandát a ľudia dole sú extrémisti. Viete, ono možno ten národ si myslí o vás a vašich kolegoch, že ste extrémisti a že ste sa tak vzdialili od toho, čo je normálne a v súlade so zdravým rozumom, že už ste na tej extrémnej polohe alebo sme na extrémnej polohe my politici, ale nechcem sa nijako do toho navážať, čo ste hovorili, len tomu oponovať.
ALFA prišla s týmto návrhom asi pre ôsmimi mesiacmi v októbri a vtedy sme navrhovali 100-tisíc podpisov na zákonodarnú iniciatívu. Ale táto úprava, s ktorou dnes prichádzajú kolegovia z OĽaNO, sa mi pozdáva, mne sa tých 15-tisíc nezdá žiadna katastrofa, ja ten návrh podporím. Niečo ako actio popularis je bežné vo viacerých, viacerých jurisdikciách.
A ešte k tým extrémistom možno krátko, keď tu mám ešte 40 sekúnd, že mne sa zdá, že Slovensko je dnes jeden veľký tlakový hrniec - papiňák, ktorý potrebuje trošku výpust, ktorý potrebuje ventil, kde ľudia potrebujú mať pocit, že ich hlas nemá hodnotu len jeden deň, v deň, keď sa chodí k volebným urnám. Ale že ten svoj hlas dokážu uplatniť aj v priebehu, v priebehu volebného obdobia.
A vy, pán poslanec, vy nemáte väčšiu moc ako ľudia, ktorí vám dali ten mandát. Máte ju menšiu, pretože je odvodená od ich moci, ich je tá pôvodná, im patrí všetka moc v tomto štáte a jej výkonom dočasne poverujú poslancov.
Ďakujem.