Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Prehovorím najskôr k vám, pán minister, strana, ktorej ste nominantom, čím viac moci má, tým je precitlivenejšia na akúkoľvek kritiku, všetko sa tu berie hrozne osobne a hneď sa ide buď do zákopov, alebo na barikády. To, čo poviem, neberte, prosím, ako útok na vašu osobu, ale ako kritické hodnotenie toho, s čím ste do parlamentu prišli.
Vy sem chodíte relatívne zriedkavo a práve tento materiál by mal byť vašou hviezdnou chvíľou v parlamente. Ste kariérny diplomat, zahraničnej politike rozumiete, venujete sa jej dlhé roky, nie je to na tom materiáli vôbec vidieť. Nemá to žiadnu tvár, je to vyslovene povinná jazda úradníckeho typu. A pritom toto nie je príležitosť iba pre vás, ale aj pre vládu ako takú, že s tou obrovskou mocou, ktorú má, dokáže naložiť a dokáže jej dať nejaký obsah.
Vláda, ktorej ste členom, sa v programovom vyhlásení veľkolepo hlásila k tzv. strategickému vládnutiu. V dokumente, ktorý by mal byť vlajkovou loďou strategického vládnutia, po ňom niet ani stopy. To, s čím ste prišli, je sumár udalostí, ktoré už sa stali, a výpočet výročných osláv, ktoré na nás čakajú tento rok. Je to bieda.
Navrhnem na úvod jeden výpovedný príklad. V správe hovoríte, že "Slovenská republika považuje za dôležité ďalšie posilnenie úlohy národných parlamentov". Bodka. Netušíme, ako to chcete urobiť, v akom časovom rámci, ani ako to posilnenie má vyzerať a čo si od neho sľubujete. Jednoducho ste tam napchali zbytočnú slovnú vatu, pretože sa to tak akosi hodí hovoriť. A pritom sme dnes jediným členským štátom Európskej únie, ktorý nemá stáleho zástupcu národného parlamentu pri Európskom parlamente. Tento post ešte ako predseda Národnej rady zrušil v minulosti pán kolega Sulík. Ste dva roky pri moci, máte tu takmer ústavnú väčšinu a hotovo. Nič ste s tým neurobili. Dáte jednu bezobsažnú frázu do vládneho materiálu a tým je to vybavené. Je to nekompetentné, pretože jedným z hlavných problémov nášho vzťahu k Európskej únii je náš veľmi slabý vplyv na legislatívny proces.
Podobne je zlou vizitkou fakt, že ste vo výpočte výročných osláv zabudli na to jediné výročie, ktoré sa tak naozaj spája s vládou SMER-u, a to je vstup do eurozóny. Všetko to tam vypíšete, ale práve päť rokov vstupu do eurozóny vynecháte. Bravo! Viete prečo? Lebo tento materiál nemá svojho pána a nemá ani žiadnu ambíciu. Je to len povinná úradnícka jazda na odfajknutie.
Ono to, samozrejme, súvisí s tým, že vláda berie celý tento parlament takto ako otravný hmyz, kam treba prísť ako nutné zlo, kde si treba rýchlo odrapkať to svoje a čím skôr sa pobrať kade ľahšie. Ale potom to znamená, že ako otravný hmyz beriete aj tých ľudí, ktorých tu zastupujeme. Ale nechcem to ďalej hnať v tomto tóne, prejdem k pozitívne a konštruktívne ladeným návrhom.
Zameranie zahraničnej politiky by malo artikulovať národno-štátne záujmy Slovenskej republiky a predstaviť nástroje ich ochrany. Je to jedna z možností, ako nebyť v Európske únii a v okolitom priestore len štatistom a kláskom vo vetre, ale predviesť, že aj my máme svoj hlas a vieme ho nechať zaznieť. Takéto úsilie v dokumente chýba.
Dovoľte preto, aby som ponúkol tri svoje prioritné oblasti, na ktoré by sa zahraničná politika mala zamerať.
V prvom rade je to inteligentný postoj k úniovej politike založený na čomsi viac, než len v odpočtovaní eurofondov, budovanie strategického partnerstva s našimi susedmi, a osobitne s Poľkou republikou a, moja srdcová záležitosť, naštartovanie reálnej ekonomickej diplomacie.
Začnem teda prvou oblasťou: Európska únia. Väčšina našich politikov roboticky opakuje slová, že Európska únia je pre nás zárukou stability a že naše miesto je v nej. Áno. Ale čo s tým ďalej? Dejiny neskončili v roku 2004 ani v roku 2009. Dostali sme sa do jadra integrácie bez toho, aby sme vôbec niekedy hovorili o tom, akým členom spoločenstva chceme byť a ako chceme, aby to spoločenstvo vyzeralo. Toto je navyše doba, v ktorej sa rodia rozhodnutia so strategickým významom na dlhé desaťročia dopredu. Viď napríklad, ale nielen, príprava fiškálnej a bankovej únie.
Ak sa na tvorbe týchto rozhodnutí chceme podieľať, je vláda povinná aj ich obsah, aj ich dopad verejnosti trpezlivo vysvetľovať a musí si vlastné rozhodnutia vedieť obhájiť. Tento štát nepatrí byrokratom, aj keby boli osvietení. Patrí ľuďom, ktorí si všetky tie rozhodnutia odskáču, v dobrom aj v zlom.
V správe však niet ani zmienky o tom, kto bude zodpovedný za túto mimoriadne dôležitú národnú, vnútroštátnu komunikáciu európskych tém. Zvykli sme si, že komunikačnú stratégiu tu namiesto nás robia zastúpenia európskych inštitúcií. Väčšinou Komisie a niekedy aj Európskeho parlamentu. Lenže ony sú hlasom Bruselu, nie naším. To nie sú inštitúcie, ktoré by dokázali a vôbec mali autenticky zastupovať našu vlastnú domácu debatu.
Dlhé roky tu mal na starosti komunikáciu európskych tém Úrad vlády. V rámci presunu kompetencií má však túto úlohu dnes Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Nielenže ju neplní, v dokumente ani nehovorí, čo s touto zodpovednosťou plánuje urobiť. Ak ma, pán minister, chcete odkázať na konvent, zabudnite na to. Oficiálna konferencia s recepciou jedenkrát za rok nie je to, čo som mal na mysli. Ja som bol členom konventu, viem, akú to má podobu, a viem aj, aká je vzdialenosť medzi konventom a skutočnou verejnou diskusiou. Tá sa dnes redukovala na slogany, na eurofondy a na muckanie sa so slovom kohézia.
Náš vzťah k Únii má dnes lineárnu podobu. My sme poslušní a "zodpovední priatelia kohézie", a ak nám EÚ dá eurofondy, postaráme sa o to, aby sa cez ministerstvá rozdali spriazneným firmám.
Ak sa však pozrieme na ostatné členské štáty, vidíme, že aj malým krajinám sa darí formovať európske politiky tak, aby im boli k úžitku. Jediným spôsobom, ako to dosiahnuť, je aktívna zahraničná politika a budovanie strategických aliancií, najmä v rámci EÚ, čím sa dostávam k druhej priorite, a to sú susedské vzťahy, osobitne s Poľskou republikou.
Som naozaj presvedčený, že z dlhodobého hľadiska pre Slovensko hlavným strategickým partnerom v regióne je Poľsko. Kríza eurozóny významne posilnila vplyv a význam medzivládnych rozhodovacích fór a silné bilaterálne vzťahy s Poľskom preto znamenajú naše silnejšie postavenie. Česká republika ani Maďarsko sa z rôznych dôvodov do jadra Únie neponáhľajú a na rozdiel od Slovenska tam o tom panuje relatívne široký konsenzus, o bankovej únii, fiškálnych kompaktoch, spoločnej mene či koordinácii hospodárskych politík sa s Českom a Maďarskom síce rozprávať môžeme, ba musíme, ale táto debata postupne stráca na svojej naliehavosti a význame, keďže aj Češi, aj Maďari plánujú dlhodobo zostať mimo eurozóny. Na druhej strane je tu Poľsko, ktoré prinajmenšom v strednodobej perspektíve má veľký záujem sa do tohto dostať. Nerobme si, samozrejme, ilúzie, že Poliaci sa o tomto budú baviť len s nami a Francúzsko či Nemecko nechajú bokom. Ale naša prítomnosť v jadre a poľská ambícia sa doň dostať je niečo, čo môže náš vzájomný geopolitický aj populačne nerovnomerný vzťah dostať do viac vyrovnanej polohy. Politická aliancia a dôvera, ktorá sa môže vytvoriť cez pomoc Poľsku v jeho integračných ambíciách, sa nám môže veľmi dobre vrátiť napríklad z dôvodu blízkosti našich záujmov aj vo vzťahu k Východnému partnerstvu. Nijako tým neznižujem význam našich vzťahov s Českou republikou a V4 ako takou, nesmú sa však opierať o púhy sentiment, ale o racionálny rozbor našich záujmov.
Od júla 2014 budeme rok predsedať skupine V4 a práve toto predsedníctvo môžeme využiť aj na podporu projektov, ktoré posilnia regionálnu infraštruktúru. Práve tu môžeme výraznejšie podporiť naše doteraz chabé fyzické väzby s Poľskom. Absentuje kvalitné cestné spojenie či strategicky dôležité prepojenie, severo-južné prepojenie plynovodov.
Opakujem teda, že zahraničná politika by mala byť v prvom rade o presadzovaní národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky v zahraničí. Jedným z najdôležitejších z nich je Ukrajina na orbite Európskej únie. Stabilná a predvídateľná Ukrajina je pre Slovensko aj hrádzou, ale v istom zmysle aj mostom. Predovšetkým je však obrovskou príležitosťou na rozvoj, osobitne rozvoj východného Slovenska. Na rozdiel od krajín západnej Európy máme práve my najväčšiu šancu zužitkovať našu jazykovú, kultúrnu aj zemepisnú blízkosť. Pre východné Slovensko z dlhodobého hľadiska neexistuje lepšia príležitosť na vyššiu životnú úroveň, než akú ponúka jednoduchší prístup na ukrajinský trh. Nerozumiem, ako môže naša exekutíva na situáciu na Ukrajine reagovať v podstate myknutím pleca.
Poslednou prioriotu, na ktorú sa chcem teraz v tomto naozaj stručnom rámci zaoberať, je pojem, o ktorom nielen ja, ale aj vláda hovorí veľa a často, je to pojem ekonomickej diplomacie. Aj v tom dokumente má svoje miesto, samozrejme, veď je to jeden z najjednoduchších spôsobov, ako obhájiť existenciu veľkej zahraničnej služby. Problémom však je, že ani tento dokument nám nedáva veľa reálnej nádeje, že sa tak naozaj stane. Naša ekonomická diplomacia nemá jasnú predstavu o tom, čo bude v zahraničí "predávať" a čo bude k nám lákať. Tradičným zaklínadlom, samozrejme, sú inovácie a vyššia pridaná hodnota. Ministerstvo dokonca zriadi špeciálneho veľvyslanca pre túto oblasť, čo chválim, že bez fungujúceho systému vedy a výskumu môžu naši diplomati vyjednať aj tie najlepšie dohody. Ich realizácia, ako sa už v minulosti opakovane ukázalo, bude prebiehať len veľmi ťažko.
Slovenská republika je dnes na chvoste v čerpaní európskych fondov na vedu a výskum. Nemáme kapacity, nemáme infraštruktúru. Je to hanba a veľký výkričník smerom k schopnosti štátu pohnúť sa po automobilovej industrializácii v ostatnej dekáde ďalej, pohnúť sa dopredu. Pokračuje takisto fragmentácia prostredia, keď máme obchodných diplomatov ministerstva zahraničných vecí, závistlivo sa prizerajúce ministerstvo hospodárstva a Agentúru SARIO s ďalšou vlastnou sieťou zástupcov. To všetko koordinuje rada na úrovni vlády. Avšak režim ekonomickej diplomacie nemôže úspešne fungovať vtedy, ak je postihnutý trojkoľajnosťou a neustálym inštitucionálnym napätím.
Je dôležité si uvedomiť, že v čase internetu a rýchlej výmeny informácií nepotrebujete rozsiahlu diplomatickú sieť na to, aby slovenských podnikateľov informovala o tendroch v zahraničí, to si dnes už aj malý startupista ľahko zistí. Podstatná je efektivita a individuálna zručnosť našich vyslancov. Od obchodného diplomata až po prezidenta republiky budovať vzťahy, otvárať dvere na rokovanie, kam sa iní nedostanú, a schopnosť ponúkať slovenský biznis. A už vonkoncom sa, samozrejme, nejedná len o oficiálne návštevy a protokolárne potriasanie rukami. Oveľa dôležitejšie sú dnes neformálne stretnutia v Davose či v Silicon Valley s rozhodujúcimi osobnosťami svetového biznisu a politiky.
Záver, krátky sumár. Tento materiál je úradnícky minimalizmus. Je to slohové cvičenie, ktoré našim národno-štátnym záujmom nedáva jasnú a čitateľnú tvár. Nemá to energiu, nápad, nemá to strategickú víziu. Našim diplomatom chýba jasné zadanie. Máte moc, veľkú moc, ale okrem tendrov neviete, čo s ňou ani doma, ani vonku. Večná škoda.
Ďakujem pekne.
