Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. V zásade jediná výhrada, ktorá odznela, je tá, v ktorej ste sa vy, pani podpredsedníčka, stotožnili s pánom poslancom Lipšicom, že keďže ide o prečin, tak stačí fakt materiálneho korektívu. Nestačí to vtedy, pretože sú tu dve veci, jedna vec, každý orgán aplikácie práva je povinný vykladať všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky v súlade s právom Európskej únie vrátane tzv. acquis jurisprudentiel čiže judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. A toto je reakcia práve na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. Túto povinnosť nemá, ak by výklad domáceho zákona bol contra legem, priamo v rozpore so znením zákona. Vtedy nie je orgán aplikácie práva zaviazaný touto povinnosťou. Ak to tam nebude, osoba, ktorá na iný ako obchodný účel pre vlastnú potrebu si stiahla nejakú vec, bude vystavená hrozbe, že orgán aplikácie práva vyloží tú vec tak, ako môže to indikovať rozhodnutie Súdneho dvora. Ale to je taká právno-technická záležitosť, ale tá taká faktická z reálneho života, chcieť od ľudí, aby sa spoľahli na osvietenosť orgánu činného v trestnom konaní, povedať im: „Viete, toto sme neprijali, lebo sa spoľahnite, že orgán činný v trestnom konaní posúdi spoločenskú nebezpečnosť vášho konania vo váš prospech. Posúdi ho priaznivo. Je to síce patália, byť obvineným z trestného činu a čakať teda, či je to málo nebezpečné, príliš nebezpečné, ako to dopadne, ale vás nemusia odsúdiť. Je tu šanca alebo je tu teda vysoká pravdepodobnosť, že orgán činný v trestnom konaní dospeje k záveru, že materiálna nebezpečnosť toho či je spoločenská nebezpečnosť toho činu, či že jeho materiálna stránka nie je dostatočne vysoká na to, aby vás odsúdili.“
Paradoxne alebo možno, naopak, príznačne to vystihol Števo Kuffa, keď veľmi jednoducho povedal, že takéto konanie by nemalo spĺňať ani formálnu stránku prečinu, nemalo by byť prečinom, ani z hľadiska formálnych znakov. Presne tak, presne preto to robíme, aby nemusel orgán aplikácie práva prihliadať na to rozhodnutie Súdneho dvora a vystavovať hrozbe, riziku, že na konci nebude odsúdenie. Ale bude to niekoľkomesačná patália a otravnosť pre tých ľudí. Ak ste to niekto niekedy zažili čo len v pozícii svedka alebo oznamovateľa trestného činu, tak viete, že to nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. A čokoľvek by človeku pridávalo na mentálnom komforte ako pesnička alebo videohra, tá pridá viac, takže účel a motivácia pri tomto návrhu zákona je veľmi jednoduchá, povedať orgánom činným v trestnom konaní, čo je a čo nie je prečin v tejto veci. A stiahnutie si pesničky alebo viacero pesničiek, alebo čohokoľvek teda, čo sa dá stiahnuť, na neobchodný účel a pre vlastnú potrebu by nemalo spĺňať nielen materiálnu, ale ani formálnu stránku konania, ktoré táto spoločnosť bude trestať ako trestný čin alebo prečin. Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona, ktorý z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby tento návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby návrh zákona v druhom čítaní prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona a takisto z vystúpenia pána kolegu Beblavého je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ja ako spravodajca určený gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch tak, ako to vo svojom rozhodnutí určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, asi nám je všetkým zrejmé, že hlavnou témou volebných kódexov sú volebné obvody, ale to vieme, že v tejto chvíli je zarúbaná cesta, takže sa sústredím na praktické veci.
Jedna z nich súvisí s takou mojou dlhodobou srdcovkou, to sú tzv. prázdne kreslá, čiže model, v ktorom je parlament obsadený v rozsahu podľa volebnej účasti. Ak príde na parlamentné voľby 60 % ľudí, tak sa v tomto parlamente obsadí 90 kresiel. To sa v tejto chvíli tiež bez zmeny ústavy presadiť nedá, takže sa pokúsim aspoň vykročiť tým smerom návrhom, ktorý viaže finančné príspevky štátu politickým stranám na volebnú účasť. Čiže keď príde tých 60 % ľudí voliť do parlamentných volieb, tak politická strana dostane 60 % súčasnej výšky príspevku za mandát.
Prednesiem vám ten pozmeňujúci návrh. Podstatu ste pochopili, užite si teraz ten slovník.
V čl. II sa za bod 20 § 26 ods. 1 a 2 vkladá nový bod 21, ktorý znie: 21. V § 28 odsek 1 znie:
"(1) Strane patrí podľa počtu získaných mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky a volebného koeficientu príspevok na mandát v sume násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej úradom za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konali voľby (ďalej len "priemerná mzda"). Za každý získaný mandát, a to najviac za 20 mandátov, patrí strane príspevok na mandát v sume súčinu 30-násobku priemernej mzdy a volebného koeficientu. Za 21. mandát a každý ďalší mandát patrí strane príspevok na mandát v sume súčinu 20-násobku priemernej mzdy a volebného koeficientu. Volebný koeficient na účely tohto zákona je číslo, ktoré sa na základe údajov v zápisnici o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky vyhotovenej Ústrednou volebnou komisiou získa vydelením počtu platných hlasov odovzdaných pre všetky politické strany alebo koalície a počtu voličov zapísaných v zozname voličov a zaokrúhli sa na dve desatinné miesta nahor."
Ostatné body v čl. II vládneho návrhu tlače 160 sa v nadväznosti na túto zmenu príslušne prečíslujú.
Dôvod je zrejmý. Navrhuje sa upraviť sumu príspevku na mandát pre politické strany v závislosti od volebnej účasti, pretože tá je indikátorom reprezentatívnosti parlamentného zastúpenia, a teda aj jeho legitimity.
Druhá vec je takisto taká moja dlhodobá téma, a to je žreb ako princíp tvorby niektorých orgánov, kde by bolo zdravé imunizovať ich od bezprostredného vplyvu politických strán. A som presvedčený, že Ústredná volebná komisia je takým orgánom, a preto z dvoch dôvodov - hneď ich poviem - navrhujeme to, aby Ústredná volebná komisia bola kreovaná žrebom zo zoznamu osôb navrhnutých štyrmi ústavnými činiteľmi bez priameho straníckeho rodokmeňu a straníckej zodpovednosti.
Tie dva dôvody sú pre mňa zrejmé, ale skúsim ich vysvetliť. Jeden spočíva v mojom presvedčení, že najvyššia spravodlivosť je slepá spravodlivosť. Tá, ktorá neprihliada na rôzne faktory typu politická príslušnosť, stranícke záväzky atď. A druhým dôvodom je fakt, že žrebu nie je možné byť vďačný a čokoľvek mu vracať. Fortuna jednoducho nedokáže byť politickým tútorom.
Pani podpredsedníčka, ja som na to taký, toto precitlivelý, že skúste mi ich trošičku... (Reakcie z pléna.) No, zbehli sa, zbehli sa. Jaj, dobre.
Takže teraz prednesiem ten návrh. V článku... Takto, je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku, čiže tlač 659.
Prvý bod pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. V čl. I § 43 vrátane nadpisu znie:
"§ 43
Ústredná volebná komisia
(1) Ústredná volebná komisia má 12 členov a 12 náhradníkov. Členov a náhradníkov Ústrednej volebnej komisie určuje ministerstvo vnútra žrebom spomedzi navrhnutých kandidátov. Priebeh a výsledky žrebovania osvedčuje notár a zápisnicu zverejňuje ministerstvo vnútra na svojom webovom sídle. Kandidátov za..." (Ruch v sále.) To je hrozné. Zazvoň mi, Janka, prosím ťa, že - lebo sa prekrikujem.
"Kandidátov za člena a náhradníka Ústrednej volebnej komisie navrhuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky," (zvuk gongu), ďakujem, "generálny prokurátor, predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom každý z nich navrhuje 12 kandidátov. Oznámenie o návrhu kandidáta sa doručuje predsedovi vlády Slovenskej republiky v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb.
(2) Oznámenie o navrhnutí kandidáta obsahuje
a) meno, priezvisko a dátum narodenia kandidáta s uvedením adresy, na ktorú možno doručovať písomnosti,
b) súhlas s návrhom za kandidáta vlastnoručne podpísaný kandidátom a
c) podpis navrhovateľa.
(3) Oznámenie o návrhu kandidáta sa doručuje v listinnej forme. Lehota na doručenie oznámenia končí uplynutím posledného dňa lehoty. Na oznámenia doručené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada.
(4) Prvé zasadanie Ústrednej volebnej komisie sa uskutoční v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb. Zasadanie zvoláva predseda vlády Slovenskej republiky.
(5) Členstvo v Ústrednej volebnej komisii zaniká dňom doručenia písomného oznámenia o odvolaní člena osobou, ktorá ho navrhla, alebo doručení písomného oznámenia člena o vzdaní sa funkcie predsedovi Ústrednej volebnej komisie, ktorý povolá náhradníka. Členstvo v Ústrednej volebnej komisii zaniká aj vtedy, ak člen nezloží sľub najneskôr 10 dní pred dňom konania volieb. To sa netýka náhradníka.
(6) Ústredná volebná komisia
a) preskúmava a registruje kandidátne listiny,
b) dohliada na pripravenosť volebných komisií nižších stupňov zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona,
c) ..." (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chvíľočku. Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj v rokovacej sále. Keďže je sedemnásť hodín, ale nemáme o čom hlasovať, tak je jasné, že hlasovanie nebude, takže nevyrušujte.
A nech sa páči, pán poslanec.

Procházka, Radoslav, poslanec NR SR
"... prerokúva informácie ministerstva vnútra o organizačnej a technickej príprave volieb,
d) prerokúva informácie Štatistického úradu o zabezpečení činnosti odborného sumarizačného útvaru,
e) usmerňuje v súčinnosti so Štatistickým úradom odborné sumarizačné útvary pri plnení úloh podľa tohto a dáva pokyn na ukončenie ich činnosti,
f) prerokúva informáciu o pridelení vysielacích časov v televíznom a rozhlasovom vysielaní počas volebnej kampane,
g) zisťuje výsledky volieb poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a vyhotovuje zápisnicu o výsledku hlasovania poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
h) dohliada na spracovanie výsledkov hlasovania,
i) zisťuje a zverejňuje priebežné a celkové výsledky volieb,
j) vyhotovuje zápisnicu o celkovom výsledku volieb,
k) vydáva kandidátom zvoleným za poslancov Národnej rady Slovenskej republiky osvedčenia o zvolení,
l) odovzdáva volebné dokumenty do úschovy ministerstvu vnútra."
2. V čl. I § 74 vrátane nadpisu znie:
" § 74
Ústredná volebná komisia
(1) Na Ústrednú volebnú komisiu sa vzťahujú ustanovenia § 43 ods. 1 až 5 a ods. 6 písm. a) až f), h) až j) a l).
(2) Ústredná volebná komisia tiež
a) vydáva kandidátom zvoleným za poslancov Európskeho parlamentu osvedčenia o zvolení,
b) vyhlasuje nastúpenie náhradníka."
3. V čl. I § 98 vrátane nadpisu znie:
"§ 98
Ústredná volebná komisia
Na Ústrednú volebnú komisiu sa vzťahujú ustanovenia § 43 ods. 1 až 5 a ods. 6 písm. b) až f), h) až j) a l)."
4. V čl. I § 117 vrátane nadpisu znie:
"§ 117
Ústredná volebná komisia
(1) na Ústrednú volebnú komisiu sa vzťahujú ustanovenia § 43 ods. 1 až 5 a ods. 6 písm. b) až e), h) a j).
(2) Ústredná volebná komisia tiež odovzdáva dokumenty z ľudového hlasovania ministerstvu vnútra."
5. V čl. I § 135 vrátane nadpisu znie:
"§ 135
Ústredná volebná komisia
(1) Na Ústrednú volebnú komisiu sa vzťahujú ustanovenia § 43 ods. 1 až 5 a ods. 6 písm. b) až i), j) a l).
(2) Ústredná volebná komisia tiež usmerňuje spracovanie výsledkov hlasovania."
6. V čl. I § 168 vrátane nadpisu znie:
"§ 168
Ústredná volebná komisia
Na Ústrednú volebnú komisiu sa vzťahujú ustanovenia § 143 ods. 1 až 5 a ods. 6 písm. b) až e), h) až j) a l)."
7. V čl. I § 201 vrátane nadpisu znie:
"§ 201
Ústredná volebná komisia
Na Ústrednú volebnú komisiu sa vzťahujú ustanovenia § 43 ods. 1 až 5 a ods. 6 písm. b) a ž e), h) až j) a l)."
8. V čl. I § 135 vrátane nadpisu znie:
"§ 135
Ústredná volebná komisia
(1) Na Ústrednú volebnú komisiu sa vzťahujú ustanovenia § 43 ods. 1 až 5 a ods. 6 písm. b) až i), j) a l).
(2) Ústredná volebná komisia tiež usmerňuje spracovanie výsledkov hlasovania."
Hotovo.
Tento pozmeňovací návrh mne z tej zvyšnej časti bol, samozrejme, že technický, ale tá podstata je ukrytá v tom prvom bode a umožňuje imunizáciu Ústrednej volebnej komisie ako stáleho orgánu pred bezprostredným tlakom aktuálnej politickej väčšiny, nech ju bude tvoriť ktokoľvek, a zabezpečuje to prostredníctvom mechanizmov, o ktorom viem, že sa niekomu môže zdať ako archaický - žreb. Ale je to spravodlivý nástroj, pretože sa nedá ovplyvniť a "padni, komu padni" v tej, v tej, v tej lotérii. A ešte raz, takej lotérii, takému žrebu nie je za čo byť vďačný. A tým jediným klientom verejnej služby zostáva občan Slovenskej republiky.
Vracajúc sa ešte teda na vysvetlenie k tomu prvému pozmeňovaciemu návrhu, ten súvisí so vzťahom, priamou úmerou medzi volebnou účasťou a príspevkom, ktorý politické strany dostanú od občanov Slovenskej republiky na výkon svojho mandátu.
Pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi pekne vám ďakujem.

Prenikli na verejnosť úryvky zo správy DG Regio, z ktorej vyplývajú veľmi nepríjemné veci, pokiaľ ide o čerpanie eurofondov. Systém kontroly kolabuje, nedarí sa nám oddeliť zrno od pliev. A znova raz na to doplácajú na konci tí poctiví, ktorí odrobia svoje a zostanú bez koruny kvôli zlyhaniam iných častí toho reťazca. Takže navrhujem osobitný bod rokovania: Správa ministra financií o fungovaní interného auditu vo svetle správy DG Regio. Bez odkladu.

Nerozumiem tomu extrémnemu podráždeniu, ktoré teraz prejavujete, pán predseda.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Nie som podráždený, ale, pán poslanec, ste tu dlho, však navrhnite, viete, ako sa navrhuje program, zmena a čo to musí obsahovať.

Procházka, Radoslav, poslanec NR SR
Viem, mám pocit, že tomu ostatní členovia zákonodarného zboru rozumeli, a rozprávali ste sa o tom na poslaneckom klube a naozaj teraz vôbec nerozumiem tomu, že čo vám tam chýba. Toto je zákonodarný zbor, kde sa vedie rozprava.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Zákon o rokovacom poriadku hovorí, o čom sa rokuje v pléne, ako je bod definovaný. Je to buď návrh zákona, je to informácia, alebo je to správa, alebo je to iný materiál, ktorý obsahuje štruktúru a záverečné uznesenie, o ktorom sa hlasuje a sa prijíma. Čiže normálne sa vás, pán poslanec, slušne pýtam, lebo ste nedefinovali nič, o čom by sme mali. Tomu obsahu rozumieme, len, len formálne, čo mám zaradiť, to, alebo čo navrhujete zaradiť? Informáciu ministra vnútra?
Zapnite, prosím vás, pána poslanca!

Procházka, Radoslav, poslanec NR SR
Hej, veď sa k tomu teda vyjadrite hlasovaním a vysvetlite to svojim voličom vy. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem, pán predseda. Navrhujem osobitný bod rokovania o Národnom pláne ochrany v súvislosti s čoraz reálnejšou hrozbou občianskej vojny na Ukrajine a z nej vyplývajúcou hrozbou humanitárnej katastrofy, ktorá v nejakom rozsahu môže zasiahnuť aj nás. Nie je dôvod šíriť paniku, ale je niekoľko dôvodov na ostražitosť a na prípravu. Prinajmenšom je dôvod, aby sme sa tu na tejto pôde všetci tí, ktorí o to máme starosť, o tom porozprávali a skúsili sa dohodnúť. Keďže zajtra popoludní začína v Bratislave GLOBSEC, kde to tiež bude téma, tak si dovoľujem zároveň navrhnúť pevný začiatok rokovania o tomto bode zajtra 9.00. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Štefan, prepáč, že nepoužijem teraz biblické podobenstvo, ale prímer z gréckej mytológie, ďakujem ti za danajský dar. Hovoríš o tom, ako byť chlap, a obávam sa, že sa mýliš. Chlap dokáže prijať prehru a rešpektovať ju. Do finále postúpili dvaja ľudia s najvyššou dôverou obyvateľov a takto má byť. Ľudia si spomedzi nich vyberú podľa vlastného presvedčenia.
Majo Hossa asi pred 5 rokmi prehral vo finále Stanley cupu a hneď vzápätí prestúpil do mužstva finálového súpera, proti ktorému prehral, a o rok sa mu stalo to isté. Práve proti tomu istému mančaftu, dvakrát po sebe dostal vlastne takúto facku a nepoložil sa, nezačal fňukať na osud, ale prestúpil do mladého mančaftu a o rok ten Stanley cup zdvihol nad hlavu.
Chlap dokáže prijať prehru, poučiť sa z nej, rešpektovať ju a ísť ďalej, aby mohol v budúcnosti zabojovať o ďalšie víťazstvá, ale nie obkľukou, fintami a trikmi, ale priamo a otvorene, s rizikom, ale s nádejou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som tam z toho horného kúta počul taký ten typický nezrozumiteľný hluk vzdialene pripomínajúci slovenčinu.
Ale budem reagovať na pána poslanca Číža. No to, že sa dalo spraviť viac, súvisí s tým, ako veľké to ministerstvo je. A zostali naši diplomati, aj vrcholní politickí predstavitelia absolútne prekvapení scenárom toho vývoja. Nepredvídali možné komplikácie a zjavne nemajú žiadny plán B, ktorý by umožnil efektívnejšie presadzovanie slovenských záujmov aj na východ od našich hraníc.
Len pre ilustráciu. Ukrajina pôvodne vypadla z oficiálneho programu rozvojovej pomoci a zrejme si všetci na ministerstve mysleli, že už je za vodou, a naspäť bola zaradená iba dodatočne.
A myslím si, pán poslanec Číž, že táto geopolitická naivita a ťarbavosť nie je vinou primárne ministerstva a našich diplomatov. Ono sa totiž ťažko efektívna zahraničná politika dá robiť bez podpory najvyššieho politického vedenia krajiny. A mne sa zdá, že viac než národný záujem vedú niektorých vrcholných predstaviteľov štátu skôr ich vlastné osobné sentimenty, sčasti sa až nápadne podobajúce sentimentom z čias Mečiarovej vlády. A vlažný postoj pána premiéra je toho najlepšou ilustráciou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Prehovorím najskôr k vám, pán minister, strana, ktorej ste nominantom, čím viac moci má, tým je precitlivenejšia na akúkoľvek kritiku, všetko sa tu berie hrozne osobne a hneď sa ide buď do zákopov, alebo na barikády. To, čo poviem, neberte, prosím, ako útok na vašu osobu, ale ako kritické hodnotenie toho, s čím ste do parlamentu prišli.
Vy sem chodíte relatívne zriedkavo a práve tento materiál by mal byť vašou hviezdnou chvíľou v parlamente. Ste kariérny diplomat, zahraničnej politike rozumiete, venujete sa jej dlhé roky, nie je to na tom materiáli vôbec vidieť. Nemá to žiadnu tvár, je to vyslovene povinná jazda úradníckeho typu. A pritom toto nie je príležitosť iba pre vás, ale aj pre vládu ako takú, že s tou obrovskou mocou, ktorú má, dokáže naložiť a dokáže jej dať nejaký obsah.
Vláda, ktorej ste členom, sa v programovom vyhlásení veľkolepo hlásila k tzv. strategickému vládnutiu. V dokumente, ktorý by mal byť vlajkovou loďou strategického vládnutia, po ňom niet ani stopy. To, s čím ste prišli, je sumár udalostí, ktoré už sa stali, a výpočet výročných osláv, ktoré na nás čakajú tento rok. Je to bieda.
Navrhnem na úvod jeden výpovedný príklad. V správe hovoríte, že "Slovenská republika považuje za dôležité ďalšie posilnenie úlohy národných parlamentov". Bodka. Netušíme, ako to chcete urobiť, v akom časovom rámci, ani ako to posilnenie má vyzerať a čo si od neho sľubujete. Jednoducho ste tam napchali zbytočnú slovnú vatu, pretože sa to tak akosi hodí hovoriť. A pritom sme dnes jediným členským štátom Európskej únie, ktorý nemá stáleho zástupcu národného parlamentu pri Európskom parlamente. Tento post ešte ako predseda Národnej rady zrušil v minulosti pán kolega Sulík. Ste dva roky pri moci, máte tu takmer ústavnú väčšinu a hotovo. Nič ste s tým neurobili. Dáte jednu bezobsažnú frázu do vládneho materiálu a tým je to vybavené. Je to nekompetentné, pretože jedným z hlavných problémov nášho vzťahu k Európskej únii je náš veľmi slabý vplyv na legislatívny proces.
Podobne je zlou vizitkou fakt, že ste vo výpočte výročných osláv zabudli na to jediné výročie, ktoré sa tak naozaj spája s vládou SMER-u, a to je vstup do eurozóny. Všetko to tam vypíšete, ale práve päť rokov vstupu do eurozóny vynecháte. Bravo! Viete prečo? Lebo tento materiál nemá svojho pána a nemá ani žiadnu ambíciu. Je to len povinná úradnícka jazda na odfajknutie.
Ono to, samozrejme, súvisí s tým, že vláda berie celý tento parlament takto ako otravný hmyz, kam treba prísť ako nutné zlo, kde si treba rýchlo odrapkať to svoje a čím skôr sa pobrať kade ľahšie. Ale potom to znamená, že ako otravný hmyz beriete aj tých ľudí, ktorých tu zastupujeme. Ale nechcem to ďalej hnať v tomto tóne, prejdem k pozitívne a konštruktívne ladeným návrhom.
Zameranie zahraničnej politiky by malo artikulovať národno-štátne záujmy Slovenskej republiky a predstaviť nástroje ich ochrany. Je to jedna z možností, ako nebyť v Európske únii a v okolitom priestore len štatistom a kláskom vo vetre, ale predviesť, že aj my máme svoj hlas a vieme ho nechať zaznieť. Takéto úsilie v dokumente chýba.
Dovoľte preto, aby som ponúkol tri svoje prioritné oblasti, na ktoré by sa zahraničná politika mala zamerať.
V prvom rade je to inteligentný postoj k úniovej politike založený na čomsi viac, než len v odpočtovaní eurofondov, budovanie strategického partnerstva s našimi susedmi, a osobitne s Poľkou republikou a, moja srdcová záležitosť, naštartovanie reálnej ekonomickej diplomacie.
Začnem teda prvou oblasťou: Európska únia. Väčšina našich politikov roboticky opakuje slová, že Európska únia je pre nás zárukou stability a že naše miesto je v nej. Áno. Ale čo s tým ďalej? Dejiny neskončili v roku 2004 ani v roku 2009. Dostali sme sa do jadra integrácie bez toho, aby sme vôbec niekedy hovorili o tom, akým členom spoločenstva chceme byť a ako chceme, aby to spoločenstvo vyzeralo. Toto je navyše doba, v ktorej sa rodia rozhodnutia so strategickým významom na dlhé desaťročia dopredu. Viď napríklad, ale nielen, príprava fiškálnej a bankovej únie.
Ak sa na tvorbe týchto rozhodnutí chceme podieľať, je vláda povinná aj ich obsah, aj ich dopad verejnosti trpezlivo vysvetľovať a musí si vlastné rozhodnutia vedieť obhájiť. Tento štát nepatrí byrokratom, aj keby boli osvietení. Patrí ľuďom, ktorí si všetky tie rozhodnutia odskáču, v dobrom aj v zlom.
V správe však niet ani zmienky o tom, kto bude zodpovedný za túto mimoriadne dôležitú národnú, vnútroštátnu komunikáciu európskych tém. Zvykli sme si, že komunikačnú stratégiu tu namiesto nás robia zastúpenia európskych inštitúcií. Väčšinou Komisie a niekedy aj Európskeho parlamentu. Lenže ony sú hlasom Bruselu, nie naším. To nie sú inštitúcie, ktoré by dokázali a vôbec mali autenticky zastupovať našu vlastnú domácu debatu.
Dlhé roky tu mal na starosti komunikáciu európskych tém Úrad vlády. V rámci presunu kompetencií má však túto úlohu dnes Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Nielenže ju neplní, v dokumente ani nehovorí, čo s touto zodpovednosťou plánuje urobiť. Ak ma, pán minister, chcete odkázať na konvent, zabudnite na to. Oficiálna konferencia s recepciou jedenkrát za rok nie je to, čo som mal na mysli. Ja som bol členom konventu, viem, akú to má podobu, a viem aj, aká je vzdialenosť medzi konventom a skutočnou verejnou diskusiou. Tá sa dnes redukovala na slogany, na eurofondy a na muckanie sa so slovom kohézia.
Náš vzťah k Únii má dnes lineárnu podobu. My sme poslušní a "zodpovední priatelia kohézie", a ak nám EÚ dá eurofondy, postaráme sa o to, aby sa cez ministerstvá rozdali spriazneným firmám.
Ak sa však pozrieme na ostatné členské štáty, vidíme, že aj malým krajinám sa darí formovať európske politiky tak, aby im boli k úžitku. Jediným spôsobom, ako to dosiahnuť, je aktívna zahraničná politika a budovanie strategických aliancií, najmä v rámci EÚ, čím sa dostávam k druhej priorite, a to sú susedské vzťahy, osobitne s Poľskou republikou.
Som naozaj presvedčený, že z dlhodobého hľadiska pre Slovensko hlavným strategickým partnerom v regióne je Poľsko. Kríza eurozóny významne posilnila vplyv a význam medzivládnych rozhodovacích fór a silné bilaterálne vzťahy s Poľskom preto znamenajú naše silnejšie postavenie. Česká republika ani Maďarsko sa z rôznych dôvodov do jadra Únie neponáhľajú a na rozdiel od Slovenska tam o tom panuje relatívne široký konsenzus, o bankovej únii, fiškálnych kompaktoch, spoločnej mene či koordinácii hospodárskych politík sa s Českom a Maďarskom síce rozprávať môžeme, ba musíme, ale táto debata postupne stráca na svojej naliehavosti a význame, keďže aj Češi, aj Maďari plánujú dlhodobo zostať mimo eurozóny. Na druhej strane je tu Poľsko, ktoré prinajmenšom v strednodobej perspektíve má veľký záujem sa do tohto dostať. Nerobme si, samozrejme, ilúzie, že Poliaci sa o tomto budú baviť len s nami a Francúzsko či Nemecko nechajú bokom. Ale naša prítomnosť v jadre a poľská ambícia sa doň dostať je niečo, čo môže náš vzájomný geopolitický aj populačne nerovnomerný vzťah dostať do viac vyrovnanej polohy. Politická aliancia a dôvera, ktorá sa môže vytvoriť cez pomoc Poľsku v jeho integračných ambíciách, sa nám môže veľmi dobre vrátiť napríklad z dôvodu blízkosti našich záujmov aj vo vzťahu k Východnému partnerstvu. Nijako tým neznižujem význam našich vzťahov s Českou republikou a V4 ako takou, nesmú sa však opierať o púhy sentiment, ale o racionálny rozbor našich záujmov.
Od júla 2014 budeme rok predsedať skupine V4 a práve toto predsedníctvo môžeme využiť aj na podporu projektov, ktoré posilnia regionálnu infraštruktúru. Práve tu môžeme výraznejšie podporiť naše doteraz chabé fyzické väzby s Poľskom. Absentuje kvalitné cestné spojenie či strategicky dôležité prepojenie, severo-južné prepojenie plynovodov.
Opakujem teda, že zahraničná politika by mala byť v prvom rade o presadzovaní národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky v zahraničí. Jedným z najdôležitejších z nich je Ukrajina na orbite Európskej únie. Stabilná a predvídateľná Ukrajina je pre Slovensko aj hrádzou, ale v istom zmysle aj mostom. Predovšetkým je však obrovskou príležitosťou na rozvoj, osobitne rozvoj východného Slovenska. Na rozdiel od krajín západnej Európy máme práve my najväčšiu šancu zužitkovať našu jazykovú, kultúrnu aj zemepisnú blízkosť. Pre východné Slovensko z dlhodobého hľadiska neexistuje lepšia príležitosť na vyššiu životnú úroveň, než akú ponúka jednoduchší prístup na ukrajinský trh. Nerozumiem, ako môže naša exekutíva na situáciu na Ukrajine reagovať v podstate myknutím pleca.
Poslednou prioriotu, na ktorú sa chcem teraz v tomto naozaj stručnom rámci zaoberať, je pojem, o ktorom nielen ja, ale aj vláda hovorí veľa a často, je to pojem ekonomickej diplomacie. Aj v tom dokumente má svoje miesto, samozrejme, veď je to jeden z najjednoduchších spôsobov, ako obhájiť existenciu veľkej zahraničnej služby. Problémom však je, že ani tento dokument nám nedáva veľa reálnej nádeje, že sa tak naozaj stane. Naša ekonomická diplomacia nemá jasnú predstavu o tom, čo bude v zahraničí "predávať" a čo bude k nám lákať. Tradičným zaklínadlom, samozrejme, sú inovácie a vyššia pridaná hodnota. Ministerstvo dokonca zriadi špeciálneho veľvyslanca pre túto oblasť, čo chválim, že bez fungujúceho systému vedy a výskumu môžu naši diplomati vyjednať aj tie najlepšie dohody. Ich realizácia, ako sa už v minulosti opakovane ukázalo, bude prebiehať len veľmi ťažko.
Slovenská republika je dnes na chvoste v čerpaní európskych fondov na vedu a výskum. Nemáme kapacity, nemáme infraštruktúru. Je to hanba a veľký výkričník smerom k schopnosti štátu pohnúť sa po automobilovej industrializácii v ostatnej dekáde ďalej, pohnúť sa dopredu. Pokračuje takisto fragmentácia prostredia, keď máme obchodných diplomatov ministerstva zahraničných vecí, závistlivo sa prizerajúce ministerstvo hospodárstva a Agentúru SARIO s ďalšou vlastnou sieťou zástupcov. To všetko koordinuje rada na úrovni vlády. Avšak režim ekonomickej diplomacie nemôže úspešne fungovať vtedy, ak je postihnutý trojkoľajnosťou a neustálym inštitucionálnym napätím.
Je dôležité si uvedomiť, že v čase internetu a rýchlej výmeny informácií nepotrebujete rozsiahlu diplomatickú sieť na to, aby slovenských podnikateľov informovala o tendroch v zahraničí, to si dnes už aj malý startupista ľahko zistí. Podstatná je efektivita a individuálna zručnosť našich vyslancov. Od obchodného diplomata až po prezidenta republiky budovať vzťahy, otvárať dvere na rokovanie, kam sa iní nedostanú, a schopnosť ponúkať slovenský biznis. A už vonkoncom sa, samozrejme, nejedná len o oficiálne návštevy a protokolárne potriasanie rukami. Oveľa dôležitejšie sú dnes neformálne stretnutia v Davose či v Silicon Valley s rozhodujúcimi osobnosťami svetového biznisu a politiky.
Záver, krátky sumár. Tento materiál je úradnícky minimalizmus. Je to slohové cvičenie, ktoré našim národno-štátnym záujmom nedáva jasnú a čitateľnú tvár. Nemá to energiu, nápad, nemá to strategickú víziu. Našim diplomatom chýba jasné zadanie. Máte moc, veľkú moc, ale okrem tendrov neviete, čo s ňou ani doma, ani vonku. Večná škoda.
Ďakujem pekne.

Pani podpredsedníčka, podľa mňa vás zmiatlo to, že pán kolega Sulík to uviedol tak, že je návrh prerušiť ten bod a pokračovať o 14.00 hodine o ňom potom v rokovaní. Ale on je prerušený. Čiže hlasovať o tom, že sa o ňom bude pokračovať o 14.00 hodine potom, je úplne v súlade s rokovacím poriadkom. A dá sa o tom hlasovať, lebo je prerušený. Rokovanie o správe zahraničnej politiky je prerušené.