Dobrý deň prajem. Pani predsedajúca, pán minister, kolegovia, kolegyne, ja by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo som už spomenul vo faktickej poznámke, týka sa to bodu 22 z navrhovaného zákona. Zacitujem: "Navrhuje sa doplnenie osobitného motívu o spáchanie trestného činu z dôvodu nenávisti pre sexuálnu orientáciu." Možno by som to previazal aj s bodom 23, kde sa navrhuje rozšírenie katalógu trestných činov extrémizmu o trestný čin popierania a...
Dobrý deň prajem. Pani predsedajúca, pán minister, kolegovia, kolegyne, ja by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo som už spomenul vo faktickej poznámke, týka sa to bodu 22 z navrhovaného zákona. Zacitujem: "Navrhuje sa doplnenie osobitného motívu o spáchanie trestného činu z dôvodu nenávisti pre sexuálnu orientáciu." Možno by som to previazal aj s bodom 23, kde sa navrhuje rozšírenie katalógu trestných činov extrémizmu o trestný čin popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov.
Chcem povedať hneď na začiatok, že nenávisť je zlá. Je zlá ako motív, je zlá ako prejav a s tým súhlasím, či je to voči inak sexuálne orientovaným alebo z dôvodu sexuálnej orientácie, ale aj z dôvodu iného názoru, napr. aj náboženského. Chcel by som možno túto vec, ten motív z dôvodu nenávisti pre sexuálnu orientáciu napríklad porovnávať, už to tu bolo porovnávané, porovnať napríklad s ohováraním a osočovaním cirkvi v médiách. Hovorili sme o tom, že rozširujeme, pridávame rôzne motívy a je otázka teda, že či zavrhneme všetky a nebudú takéto dôvody, alebo to budeme rozširovať o nejaké dôvody. Viete si predstaviť, že vyjde napríklad článok v nejakých novinách, kde bude teda podaný návrh na trestné stíhanie z dôvodu ohovárania alebo osočovania napríklad cirkvi a bude tam vyššia trestná sadzba, pretože sa jedná o cirkev a evidentne nenávisť voči cirkvi? Ja si myslím, že takéto niečo by bolo veľmi spochybniteľné.
Problém je s tým, že ak hovoríme napríklad o tom popieraní holokaustu alebo zločinov komunizmu a fašizmu, to sú veci dokázané a overiteľné, preto to zneužitie tam môže byť ťažko použité na nejaké potláčanie názorov. Kdežto nenávisť sa ťažko preukazuje a je ľahko zneužiteľná, alebo ten motív je ľahko zneužiteľný. Z toho dôvodu si myslím, že tento bod by mal byť odstránený a nemal by byť predložený v rámci toho zákona.
A bod alebo krok B k tomu je taký, že by o tejto veci mala naozaj prebiehať celospoločenská diskusia. Mne naozaj prekáža, a pokladám to za škodlivé, že zákony, ktoré zaväzujú s najvyššou autoritou všetkých občanov Slovenskej republiky, prídu tak, že sa o nich aj tí, ktorí sme vnútri, vlastne dozvedáme len tak mimochodom pomedzi množstvo ďalších predpisov. Ja napríklad nie som právnik a skutočne tento zákon nebol v nejakom mojom merítku alebo v mojom, proste pozornosti, v mojej pozornosti a na niektoré tie veci prichádzam až počas rozpravy. Je to dobré, je prvé čítanie. Ale pozrime sa na občanov, ktorí o takýchto veciach vôbec nevedia. V niektorých krajinách ešte raz, áno, bolo pripomienkovanie ešte raz. Ja som sa napríklad nepozrel na ten zákon z dôvodu, že sa venujem zákonom v oblasti školstva, nie právnickým a trestným záležitostiam.
Ale chcem povedať inú vec, že zákony by mali byť, aby mali čím väčšiu autoritu pre občanov, na základe nejakej celospoločenskej dohody. Sú krajiny, v ktorých demokratická tradícia ich vedie k tomu, že sa snažia, aby na nejakom zákone bola 85-percentná, 90-percentná spoločenská zhoda. Nie u všetkých to, samozrejme, ide. Ale je zlé, ak u nás zákony sú preto, lebo, lebo 76, lebo 83, to je problém a rozpolťuje to spoločnosť a vytvára to v nej napätie, akoby taký pocit určitej presilovky väčšiny: "My na to máme, tak to presadíme." Samozrejme, je to parlamentná matematika a patrí to k parlamentnej demokracii, ale je dôležité, aby sme dávali zákonom nielen právnu silu, ale aj morálnu silu. Aby sme vedeli, že keď je nenávisť zlá, tak sa o tom rozprávajme. Ľudia, pozor, občania, nielen politici, nielen tí, čo sa zapoja do medzirezortného pripomienkovania, ale občania, je tu problém s nenávisťou. Niekto povie, napríklad zástupcovia inak sexuálne orientovaných, keď to tak nazvem, vnímame to ako problém, nenávisť, napadli ma takto, vynadali mi takto. Áno, ja poviem, je to zlé, nepáči sa mi to, som proti takejto forme nenávisti. A teraz otázka: Je to dobré dávať do Trestného zákona, lebo áno, lebo nie? Hej? A niekto povie, mám pocit, že ľudia nenávidia cirkev alebo mnohí novinári sa vyjadrujú negatívne, prinášajú rôzne naozaj veľmi čudné a také, by som povedal, nechutné, nevkusné vyjadrenia. Máme to dať do Trestného zákona ako motív, ako osobitný motív, podľa ktorého by sa mala zvyšovať sadzba? A ak tieto veci vyriešime, tak bude menej napätia v spoločnosti a tie zákony budú mať väčšiu nielen právnu, ale aj morálnu silu.
Preto aj v tomto prípade by som bol rád, keby sme vedeli tento bod stiahnuť. Ideme do druhého čítania a vedeli to nejak sformulovať a nielen pridávali, že tak toto tam dáme teraz, hej. Poďme sa baviť o tom, že či celý ten paragraf, alebo tie písmená, v ktorých je uvedený osobitný motív, že či to má byť celé preč, alebo tam máme dať toto, tamto, vyvážiť to naľavo, napravo, zhora, zdola, liberálne, konzervatívne, lebo je to zákon pre všetkých, či sú konzervatívci, či sú liberáli, či sú veriaci, neveriaci, či sú ľavicoví, pravicoví.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
