Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. No, pôvodne som uvažoval vystúpiť ďaleko rozsiahlejšie v závere, ale priznám sa, že obsah tej diskusie ma vedie skôr k zhrnutiu niektorých poznatkov a zaujatie možno stanoviska v istej všeobecnej rovine. Celkom iste budem dlhšie hovoriť v druhom čítaní, keď budeme hovoriť trošku konkrétnejšie.
Sme v prvom čítaní a je celkom logické, že rozprava je viac všeobecná, čiastočne je politický motivovaná, no a v značnej časti sme sa presunuli niekde, kde budeme možno na budúcej schôdzi, keď budeme hovoriť o správe o politike zamestnanosti, ale v kontexte zákona o sociálnych službách to vnímam ako celkom prirodzené, pretože nástroje aktívnej politiky trhu práce sú hlavne na realizáciu politiky, politiky zamestnanosti.
Chcem poďakovať tým, ktorí vystúpili, aj za racionálne vystúpenia, návrhy. V konečnej miere by som to zhodnotil tak, že hlavne zo strany opozície to stanovisko, ten pohľad na ten návrh zákona je taká, v úvodzovkách, politika cukru a biča s tým, že za ten cukor, za tie pozitíva je zodpovedná opozícia, ktorá veci pripravila, my sme ich len prebrali, no a za tie kvázi negatíva sme zodpovední my, lebo sme ich tam dali a to tvorí práve to negatívum toho zákona. No hovorím to skoro ironicky, ale aktívna politika trhu práce a realizácie jednotlivých nástrojov, a to chcem zvýrazniť, nemá a nemôže mať nejaký politický rozmer, ktorý ste sa tu viackrát snažili podsúvať, najmä v súvislosti s niektorými zmenami, ktoré teraz navrhujeme.
Aktívna politika trhu práce z môjho pohľadu, a to som zvýraznil v úvodnom slove a podčiarkujem to dvakrát aj teraz, nemá záujem konsolidovať verejné financie. To znamená, ja nechcem sporiť na jednotlivých nástrojoch aktívnej politiky trhu práce, ale mám záujem, aby boli efektívnejšie, aby odstránili plošnosť, aby boli adresné, chcem zamedziť zneužívaniu a, samozrejmá vec, ďaleko viacej akceptovať pri jednotlivých rozhodnutiach regionálne odlišnosti. To znamená, skôr ponúknuť realizáciu regionálneho trhu práce, k tomu je tento zákon.
Druhá vec, ktorú chcem povedať, ak som povedal po tom, čo sme prijali Zákonník práce, že by som bol veľmi rád a urobím všetko preto, aby sa už v tomto volebnom období neotváral, pri tomto zákone poviem opak. Ak život a potreba prinesie, tak som pripravený aj na rok tento zákon otvoriť, veď ten má reagovať na flexibilitu a potrebu regionálneho trhu práce.
To znamená, tu absolútne pripúšťam, ak to bude nevyhnutné, že opätovne do toho vstúpime. Naopak, ten zákon, opakujem ešte raz, je priama reakcia na vývoj trhu práce, ale aj na vývoj regionálneho trhu práce a ten v tejto zložitej situácii môže mať modifikácie, na ktoré bude potrebné jednoducho reagovať. Tá kritika pokiaľ tu zaznela, obligatórnosť, fakultatívnosť, výbory zamestnanosti a ich účinkovanie, riziká, ďalej zdravotne postihnutí a akési ich obmedzenia a kontroly na okresných úradoch práce nie je zákonom presné pomenovanie termínu, veľmi stručne. A hovorím to teraz veľmi úprimne a vážne. Milí priatelia, je mi úplne jedno, či žiadateľ, ktorý požiada o príspevok na podnikanie alebo vytvorenie nového pracovného miesta, do akého kostola chodí a ktorúkoľvek politickú stranu vo voľbách volí. Ja ho podporím, ale myslím si, že išiel by som sám proti sebe a v konečnej miere všetci, ktorí nesieme nejakú zodpovednosť, veď to by bola samovražda, aby sme niekomu zamedzovali. A vyberali, že ty si smerák a ty si ja neviem z akejkoľvek strany. Veď teraz, keď platí obligatórna na rok, viete, v čom je náš problém, že je málo žiadostí na vytváranie nových pracovných miest. Toto je môj problém, to ma pri tom trápi a nie, či o to žiada smerák, kádehák, jehovista, kresťan katolík, alebo neviem kto. To nie je náš problém. My chceme preto vytvoriť efektívnejšiu ponuku jednotlivých nástrojov, aby jednoducho bola motivujúca pre začínajúcich podnikateľov, pre úspešných podnikateľov, pre budúcich živnostníkov, aby využívali tie nástroje. V tomto je tá filozofia toho zákona a odmietam akékoľvek politické rozmery, ktoré do toho ideme vtesnávať. Jedenásť členov, výbory zamestnanosti sú zložené tripartitne. Ak by som mal toto prijať, ja musím spochybniť tripartitu, ktorá funguje aj na celoštátnej úrovni. Veď ja neskúmam, či zamestnávatelia nominujú politického alebo člena politickej strany takej alebo onakej, on tam vystupuje za konkrétne zamestnanecké združenie, či je to RÚZ, či je to Asociácia zamestnávateľských zväzov, alebo či je to Združenie miest a obcí Slovenska. Toto sú tri organizácie, ktoré reprezentujú zamestnávateľov. No ak má dneska predstaviteľ SMER-u alebo smeráci jednu tretinu obecných úradov alebo teda starostov a primátorov, no tak asi tam budú mať nejaké zastúpenie, ak sú v nejakých pozíciach na VÚC-kách a VÚC-ka bude rozhodovať, ja to neviem vylúčiť, že tam nebudú. A v konečnej miere, ja dneska neviem, možnože máme už dneska politickú prevahu aj v Republikovej únii zamestnávateľov a v Asociácii zamestnávateľských zväzov. To skôr ironicky hovorím, ale toto nie je podstatné. Má to tripartitný princíp, a ten je dôležitý. Ja nemôžem spochybňovať, do akej miery by mal záujem ZMOS, samosprávny kraj, Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov, ale aj odbory, dávať tam ľudí, ktorí tam budú vidieť svoj biznis. Naopak, tí majú reagovať na regionálne špecifiká trhu práce a tie sú, dnes sa líšia od okresu k okresu. Tie musia reagovať na to, že do toho konkrétneho mesta príde v istú dobu nejaký investor a bude mať záujem sa etablovať v priemyselnom parku, ktorý je tam pripravený. A my musíme na to flexibilne reagovať. Veľmi konkrétne a k tomu sú práve tieto, tieto výbory, aby vedeli toto zohľadniť. To sa nedá plošne riešiť a v konečnej miere aj pri ostatných zákonoch, či už sa týka dávok a ďalších vecí, často voláme a budeme volať po odstraňovaní plošnosti a zabezpečení maximálnej adresnosti, na tom sa asi zhodneme aj s opozíciou.
To je hlavný pohľad, ktorý som tu chcel ponúknuť aj k tým výborom. A preto akékoľvek riziká, ktoré by súviseli s nejakou korupciou, iste, je to všetko o ľuďoch, ale práve tá objektivita je tam daná tým rôznorodým zložením, tým, že to bude verejne dostupné každé jej rozhodnutie, či pozitívne, alebo negatívne, a musí byť zdôvodnené. Takáto merateľnosť, takáto verejná kontrola tu nikdy v ničom nebola! Nebojme sa toho, ja som presvedčený o tom, že toto je ten najmenší problém, ktorý nám môže spôsobiť aplikácia novely tohto zákona, ktorú ponúka.
Rada zdravotne postihnutých, ja vám môžem ponúknuť konkrétne príklady, ktoré tu máme doteraz zneužitia obligatórnosti nárokov na zriadenie chránených dielní. Je ich tu veľmi veľa. Môžem ich citovať, môžem hovoriť konkrétne firmy, snáď jednu takú, ktorá je možno úsmevná, ale možno niečo hovorí. Spišská Nová Ves, na okresnom úrade práce požiadal podnikateľ, predložil všetky potrebné dokumenty preto, aby splnil zákonnú nárokovateľnosť na príspevok. V rámci toho príspevku na podnikanie si kúpil koňa. Je to možné, prečo nie. Samozrejmá vec, v istom čase sa zistilo, že neplnil dohodu, ktorú mal s úradom práce. Otázka, čo budeme robiť? No tak vstúpi do toho asi, asi zákon a budeme žiadať vrátenie prostriedkov. Keď nebudú, no tak sa odpredá kôň. No nemohol sa už odpredať kôň, pretože medzitým pán podnikateľ a jeho rodina toho koňa zjedli.
Čo chcem tým povedať? Nemôže byť absolútny rozmer, keď splní nejaké formálnoprávne veci, že dostane ten príspevok. Ale tu môže splniť ďaleko objektívnejšie kritérium ten výbor, veď ten výbor zhodnotí, čo je to za človeka, kde sa pohybuje, akým spôsobom chce realizovať ten zámer, na ktorý ten účel zákona, zákona pamätá. To znamená, že minimálne v tomto prípade, úmyselne som dal taký krajný, radikálny. Samozrejmá vec, viete, ako zobratie alebo vytvorenie chránenej dielne vo fitnescentre a aby vozíčkari a barličkári precvičovali, na tento úmysel ako, ako zobral tiež podnikateľ a splnil zákonné veci, ktoré súvisia s vytvorením chránenej dielne, no podvody. Samozrejmá vec, že toto chceme odstrániť, nie zabrániť. To preto hovoríme o fakultatívnosti pri zriadení chránenej dielne, ale fakultatívnosť neplatí, naopak, opätovne vstupuje a bude obligatórnosť. To znamená, zákonná nárokovateľnosť na prevádzku tej chránenej dielne. Lebo tam už nemáme polemiku o tom, či je alebo nie je to, to podnikanie, keď už beží a plní účel zákona, zákona, zneužiteľné. Ale toto sme týmto odstránili, veď tu viedol štátny tajomník Ondruš veľmi vážne rozhovory aj s príslušnou organizáciou, mnohé kompromisy sa prijali a našla sa, nechcem povedať, že dohoda, ale minimálne priblíženie názorov. To znamená, tu bol záujem opätovne v ťažkom dialógu sociálnom mnohé veci riešiť a ja som presvedčený, že sa aj poriešili.
Viete a sú tu aj isté štatistické čísla. Od roku 2007 sa na jedno nové pracovné miesto v chránenej dielni zvýšil štátny príspevok 4,1-krát, 4,1-krát. No my zodpovedáme aj nejakým, nejakým tým daňovým poplatníkom, aj tým, čo nás volili. Je to správne? Je to dobré? Za päť rokov 4,1-krát? Ja im to nechcem brať. Ale chcem to ďaleko viacej kontrolovať, chcem, aby to bolo efektívne využívané, mám maximálny záujem, viem, aké je ťažké zamestnať vozíčkara alebo, alebo človeka s akýmkoľvek zdravotným postihnutím. Vytvoríme maximálne v tomto smere pozície preto, aby chránené dielne neubudli. Ale jednoducho chceme seknúť a buchnúť po prstoch tým, ktorí aj tých zdravotne postihnutých zneužívali na predmet svojho podnikania a dosahovania neobjektívneho zisku. O toto ide a toto je hlavný cieľ.
Úplne na záver, filozofia zákona je dostať služby zamestnanosti bližšie k ľuďom. Bližšie do prostredia, kde, kde vytvára sa nejaké nové miesto, aby bolo objektívne zhodnotené. Pokiaľ tu sú nejaké finančné prostriedky na tento predmet podnikania, chceme, aby čo najefektívnejšie boli využité. V tom to súvisí a keď hovorím, dostať sa bližšie k ľuďom, no iná cesta nie je, áno, vedie to cez regionálny trh práce. Regionálny trh práce nemôže zhodnocovať a riadiť niekto z Bratislavy. Ten sa musí riadiť a objektívne zhodnocovať v mieste, kde sa, kde sa ten trh práce regionálny vytvára. A to nemôže nikto iný v tomto prípade garantovať, ani riaditeľ úradu práce, ale akási objektívna skupina ľudí, ktorá je tripartitne zložená. Toto je filozofia, to je hlavný prístup, samozrejmá vec.
Úplne na záver, som pripravený ku každému jednému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý bude smerovať k vylepšeniu, bude mať logiku, bude zodpovedať filozofii toho zákona, sa objektívne postaviť, vrátiť aj so svojimi kolegami, ktorí odborne tieto veci pripravovali a budú posudzovať aj v ďalšom období, reagovať. Chcem vám ponúknuť možnosť aj v období, pokiaľ bude to druhé čítanie, pred tým, než budú zasadať konkrétne výbory, na nejaké konzultácie, vyjasnenie si istých pozícií a názorov, pretože ešte raz opakujem: služby zamestnanosti nemajú charakter pravicový alebo ľavicový, ale musia mať charakter a ambíciu prostredníctvom jednotlivých nástrojov vytvoriť čo najviac pracovných miest, udržať čo najviac ľudí v práci. Ak sa nám toto podarí, vtedy cieľ zákona bude splnený.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
