Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že, teda prv než začnem k svojmu vystúpeniu, by som požiadal o bodoch informácie hlasovať o každom bode osobitne, a to preto, aby sme mohli o bode č. 4, ktorý pojednáva o dvadsiatich piatich rokoch, hlasovať zvlášť.
Dovoľte, aby som sa vyjadril k vládnemu návrhu zákona, ktorý z dielne vlády a z rúk pána ministra prišiel do Národnej rady. Tomu, čo ministerstvo pripravilo a predložilo do Národnej rady, zákonu o pozemkových úpravách, nie je podstatne ani nič možné mu vyčítať. K čomu sa dnes tu viac-menej budem vyjadrovať, tak sú poslanecké návrhy a ich pozmenenia, ktoré sa dostali do tohto návrhu zákona. A ja by som chcel poprosiť pána ministra, aby sa problémy týkajúce sa nájmu riešili pri zákone o nájme, aby sme viedli k nim širokú diskusiu. A je to v jeho rukách, pretože keď minister povie, že čl. č. IV, novela zákona 504/2003 Z. z., je nad rámec pôvodného vládneho návrhu zákona, tak o takomto bode nie je možné hlasovať.
(Hlas v sále.) Pán minister, nestačí v samotnom návrhu zákona doplniť teraz rýchlo, že daný subjekt musí upovedomiť vlastníka, že mu na budúci rok končí nájomná zmluva. Povedzme si, že na Slovensku drvivá väčšina vlastníkov poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy je v staršom, ba skôr v dôchodkovom veku. Títo ľudia sú zvyknutí aj z hľadiska vývoja spoločnosti v tejto krajine, ako spravovať a ako pristupovať k pozemkom? Keď v zákone si prečítajú, že ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely uzatvorená na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov. Dnes to nahradíme
dvadsiatimi piatimi. Každý poľnohospodár príde a povie, že ja chcem mať istotu a chcem mať zmluvu uzatvorenú na dobu určitú. Automaticky to bude evokovať u väčšiny vlastníkov v staršom veku, že doba nájmu v tomto prípade zo zákona je určená na 25 rokov.
Pokiaľ sa tak stane, tak my touto novelou uprieme a znehodnotíme ústavou garantované právo vlastníka vlastniť pozemok a užívať výhody vyplývajúce z tohto vlastníctva. Áno, je na mieste povedať, že vlastník bude dostávať nájom, ale povedzme si, od dnešného dňa 25 rokov, keď ten nájom bude 100 eur, lebo dnes sa to zafixuje v nájomnej zmluve, tak to bude 100 eur aj o 25 rokov. Je na mieste otázka, že kto kúpi pôdu od vlastníka, ktorá je prenajatá na 25 rokov a za akú sumu, keď on vie, že budúcich 20 alebo 25 rokov sa nebude môcť dostať k tejto pôde, pretože tá je prenajatá na poľnohospodárske účely a má na to pravidelný príjem v istej stanovenej výške, ktorú nemusí prenajímateľ nijak zmeniť.
Dnes trh s pôdou funguje len vďaka tomu, že tá pôda, tú pôdu je možno využívať aj na iné účely, že je možné ju kúpiť, je možné ju získať, je možné na nej hospodáriť. Áno, poľnohospodár potrebuje stabilitu. V jednom súhlasím s pánom ministrom a on so mnou, že pôdu slovenských vlastníkov je treba chrániť a treba zabrániť v maximálnej miere, aby to nadobúdali cudzinci. Práve preto som aj ja ako minister predložil do Bruselu žiadosť o predĺženie zákazu nákupu pôdy zahraničným cudzincom. Priznávam, že je to len na fyzické osoby, pretože táto krajina sa s touto otázkou nevysporiadala pred tým, než vstúpila do OECD. Bohužiaľ, ani ja, ani pán minister sme vtedy neboli prítomní, aby sme povedali, že toto je zlý krok a mali by sme ho vyriešiť. Dnes sa s tým musíme vysporiadať.
Ale v tej chvíli, čo prejde tento návrh, tak musím povedať, že cennou nebude pôda vlastníkov, miliónov občanov tejto krajiny, ale cennou bude zoznam nájomných zmlúv v rukách pár stoviek podnikateľov na Slovensku. Tých, ktorí sprivatizovali štátne majetky, tých, ktorí pokútne kúpili družstevné podielnické listy, a tých, ktorí pokútne vytunelovali poľnohospodárske družstvá a ich prebrali do súkromných eseročiek a akciových spoločností. Pretože už dnes je najväčším biznisom zo strany investičných skupín skupovať poľnohospodárske podniky, či družstvá alebo akciové spoločnosti, ktoré majú uzatvorené nájomné zmluvy na viac ako 10 rokov. Prečo? Pretože pri 10-ročnej investícii do energie, do bioplynových staníc alebo do solárnych kolektorov sa pre nich táto nájomná zmluva stáva tou najcennejšou, ktorá môže byť. Pokiaľ prejde, a preto varujem ctenú snemovňu, pokiaľ prejde takýto návrh, že to bude na 25 rokov, vlastníci stratia hodnotu alebo cenu svojich pozemkov a získajú tí, ktorí už raz získali pri privatizácia štátnych majetkov a dnes sú vo veku, v preddôchodkovom veku a chcú sa zbaviť svojich pozemkov, teda svojich firiem a predať ich čo naj, ekonomicky čo najefektívnejšie.
Pán minister, pokiaľ si osloví banky a bankových analytikov, ktorí na to upozorňovali minulý rok pri Agrokomplexe, a nemám to z vlastnej hlavy, pretože to bol pán Matoušek, analytik z jednej banky, ktorá na to upozornila, že je nevídaný fenomén, že na Slovensku investičné skupiny, ktoré možnože sídlia v Bratislave, ale v drvivej väčšine v Prahe a v iných hlavných mestách Európskej únie, skupujú a dnes tam budujú bioplynové stanice, ktoré neslúžia na to, aby sme mali viac potravín v tejto krajine, a prispievajú tým aj nepriamo k tomu, že ceny potravín rastú.
Ten, ktorý vymyslel takýto návrh zákona, alebo ktorý pripravil, tak ten, úprimne musím povedať, musí mať veľmi hlboko vžité socialistické zmýšľanie v tejto krajine. Ja ako začínajúci podnikateľ v roku 1993, 1994, si pamätám ešte z tých dokumentov a ako študent, že čo to znamenalo na liste vlastníctva alebo pri dedičských konaniach, keď to chceli vlastníci vysporiadať, k pôde bolo vyznačené: pôda v užívaní socialistickej organizácie. Keď zavedieme 25-ročné fixné obdobie nájmu aj s možnosťou, aj s rizikom, že nemusia to využiť, ale väčšina starých ľudí sa bude domnievať, že to tak má byť, tak sme navrátili právo socialistického užívania a vlastníci nebudú mať možnosť efektívne nakladať so svojím vlastníctvom.
Pýtam sa preto, aký je záujem na takomto prístupe? Aký je problém v tom, že dnes je doba nájmu, keď je na dobu určitú, maximálne na 15 rokov. Pätnásť rokov doba nájmu dáva dostatočnú stabilitu a garanciu slovenským poľnohospodárskym podnikom; 25 rokov dáva garanciu na to, že zahraniční investori nebudú skupovať slovenskú pôdu od slovenských občanov. Oni kúpia tie podniky, ktoré majú nájomné zmluvy, a my sa budeme prizerať, pretože oni s tou nájomnou zmluvou, ktorou im vytvárame týmto zákonom možnosť, a touto novelou sa dostanú najrýchlejšie k našim pozemkom. Zahraniční investori nekupujú slovenskú pôdu jedine a jedine vďaka tomu, že na Slovensku pôda je rozdrobená. Lebo kúpte 300 ha pôdy, ktorá má nesmiernu cenu, ale keď táto pôda je rozdrobená v tisíckach malých parciel a švíkov, tak s ňou efektívne neviete hospodáriť. Toto je jediná zábrana, ktorú dnes má Slovenská republika, paradoxne po tom, čo nevieme zakázať firmám nakupovať pôdu na Slovensku, ktorá mu slúži ako zbraň a ochrana slovenskej pôdy.
Keď vytvoríme priestor, že na 25 rokov sa zahraničný investor dostane k tejto pôde, k právu užívania s opciou na ďalších 25 rokov, pretože keď rok pred uplynutím nevypovie, tak sa to automaticky predlžuje na dobu určitú na ďalších 25 rokov, tak to znamená, že my sme so 400 alebo 500 zmluvami... Lebo povedzme si, že koľko je tých veľkých podnikov na Slovensku? Je ich cez dvetisíc. Vlastníkov? Cez 2,5 milióna. Keď chcem sa dostať k slovenskej pôde, tak ktorá cesta je ľahšia? Urobiť zmluvu s dvetisíc podnikateľmi a kúpiť od nich za dobrý peniaz pôdu.
A o tom, že keď príde cudzí a nie domáci, nie ten, ktorý tam je, tak aj kolega Demian by vedel rozprávať, lebo aj poľnohospodárske družstvo Brezno zmenilo vlastníkov. Koľkých zamestnávajú v Brezne? Je tam to družstvo? Je. Vlastníctvo je? Je. Len majiteľ sa zmenil a ten zahraničný majiteľ by bol ešte setsakramentsky inakší. Keď chceme tento postup, ktorý pán kolega Demian si doma v Brezne vyskúšal a vie, čo to znamená, pretože tam nie sú domáci, už pomaly tam ani nerobia, lebo aj toho posledného traktoristu donesú si svojho, a nemajú tam. Keď chceme takýmto spôsobom zabezpečiť, že niekto cudzí bude bašovať na týchto pozemkoch, tak musím povedať, že toto je najlepšia cesta.
A toto je aj dôvod, prečo žiadam, aby sme o informácii výboru hlasovali o každom bode zvlášť. A dôrazne a opätovne ešte raz si vás dovoľujem požiadať, kolegyne a kolegovia, aby sme o bode č. 4 hlasovali tak, že ho neprijmeme.
Ale predtým ešte raz apelujem na pána ministra, aby využil svoje právo navrhovateľa vládneho návrhu zákona a vyjadril sa, že tento bod ide nad rámec vládneho návrhu zákona, lebo je nepriama novela, a potom sa nemôže o takomto bode podľa rokovacieho poriadku hlasovať. A keď kolega Záhumenský, ktorý to navrhol, má záujem riešiť predĺženie tejto lehoty, je členom politickej strany SMER, nech využije prostriedky štandardné prostredníctvom ministerstva a nech to dá na široké medzirezortné pripomienkové konanie a nech sa táto otázka skutočne vyčistí. Pretože pokiaľ sa na to pozrieme, čo sa deje na Slovensku, ja som presvedčený, že aj politická strana SMER nie je naklonená tomu, aby sme takýmto spôsobom dovolili predať, alebo odovzdať právo užívania slovenskej pôdy zahraničným investorom, ako sa to deje.
Bod, ktorý sa týka prechodu, teda čl. IV, a preto to považujem za trošku aj problém, lebo z hľadiska informácie je aj čl. V, teda prechod, prevod majetku Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave na poľnohospodársku univerzitu v Nitre, tým pádom by nebol prijatý. Musím povedať, že považujem to za minimálne zlo, keď to nebude prijaté. A poprosím pána ministra pri najbližšej novele, aby to ako minister sem doniesol a predložil. S tým prevodom nehnuteľností musím povedať, že súhlasím. Už za mojej éry tieto priestory sme nevedeli, pretože zákon vtedy nebol otvorený, aby sme im to odovzdali. Ale dohodli sme sa, že za minimálne nájomné dáme to poľnohospodárskej univerzite, ktorá dnes ju využíva. Bohužiaľ, tam zákony sú striktne dané, že nájomné musí byť minimálne vo výške, ktoré stanovuje všeobecne záväzné nariadenie daného mesta, a to je 9 eur, čo, za meter štvorcový, čo je dosť vysoké nájomné pre univerzitu, a nie je potrebné, aby sme univerzitu takýmto spôsobom šikanovali. Takže túto otázku by bolo treba vyriešiť.
Problém je jeden, že sme jeden dobrý návrh spojili nerozdeliteľne pri tejto informácii alebo pri tomto návrhu s návrhom, ktorý je v neprospech občanov Slovenskej republiky a v neprospech slovenského poľnohospodárstva. A preto by som vás ešte raz veľmi rád poprosil, aby sme tento návrh neprijali.
Ďakujem pekne.
