Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega Záhumenský, musím vám povedať, že rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici... (Rečník je zadýchaný.) Prepáčte, utekal som hore, aby som to stihol. (Reakcia z pléna.) Áno. ... bol zrušený na základe rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý vyniesol svoj rozsudok počas prvej Ficovej vlády. Krajský súd vyniesol iný rozsudok, kde konštatoval, že všetky moje tvrdenia z toho času boli pravdivé. Práve preto nie je dobré, keď sa oháňate v Národnej rade s rozsudkami, ktoré nie sú platné.
A teraz k poľovačke. Tie pravidlá boli dané, ale politická a etická zodpovednosť na každého politika je v tom, či ho využije, alebo nie. Vy ste si ho využili, nezaplatili. Ja som takúto príležitosť nikdy nevyužil.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne vám za faktické reakcie. Musím povedať, pán kolega Matovič, jednu vec. Ja môžem ako opozičný politik v tejto Národnej rade apelovať na predstaviteľov strany SMER, aby nápady a vylepšujúce podnety si osvojili a zrealizovali. Ale som realista. V tejto Národnej rade neschvaľujú, neschvaľuje 150 poslancov zákony, ale schvaľuje ho politická strana SMER. Čo SMER neschváli, to nie je. A práve preto je politická zodpovednosť práve na strane SMER. Moja zodpovednosť je v tom, aby som poukázal. Keď som poukázal pred troma mesiacmi na to, že Slovenská republika nutne už potrebuje takéto riešenia, tak vtedy som bol ubezpečený z úst pána ministra, že ministerstvo toto bude riešiť. Prešli tri mesiace a vidíme, že v zákone, kde to malo byť, tam to riešené nie je.
Takže z mojej strany preto musím povedať, že návrh pána kolegu Matoviča je zmysluplný vtedy, keď pôjde spolu ruka v rukáve aj s takýmto riešením. Keď ho dopracuje, môžem mu v tom pomôcť. Keď ho vie presadiť s pánom ministrom, že to SMER aj podporí, tak verte, že aj ja dám za takýto návrh potom môj hlas. Ale bez toho, aby sme mali vyklasifikované tie výrobky, dovtedy sa to nedá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, myslím si, že zákon, ktorým sa má riadiť spôsob predaja potravín v tejto krajine, ktorá determinuje zdravie obyvateľstva tejto krajiny, je veľmi senzitívne, a preto možnože aj taký záujem o tento zákon aj v médiách, aj medzi verejnosťou.
Áno, určite je zaujímavé alebo chvályhodné, keď pán minister robí všetko pre to, aby sme na našich pultoch nemali neporiadok, mali ich kvalitné, ale nielen kvalitné, ale aj bezpečné potraviny. Tu považujem za nesmierne dôležité mať vyvážený pomer medzi kvalitou aj bezpečnosťou. Nateraz za ostatné mesiace musím povedať, že zo strany pána ministra vysoko prevažuje snaha o boj o bezpečnosť potravín, ale veľmi ďaleko pokuľháva boj o kvalitu potravín. K tejto časti sa ešte aj ďalej vyjadrím. Ale dovoľte najskôr k samotnému návrhu zákona, tak ako ho predložili ministerstvo.
Už v prvom čítaní som poukázal na niektoré nedostatky a teraz dovoľte, aby som poukázal aj na ďalšie. V samotnom vládnom návrhu zákona sa píše, že orgán úradnej kontroly potravín zverejňuje na svojom webovom sídle právoplatné rozhodnutia počas troch mesiacov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Kolegyne, kolegovia, keď ich inšpektor príde do predajne a zistí nedostatok, tak v tej chvíli spíše záznam o kontrole. V tomto zázname môže inšpektor uložiť okamžité opatrenia na odstránenie a hoc môže nechať aj zatvoriť túto prevádzku v tomto zázname, ale nie je to rozhodnutie podľa správneho konania. Pokiaľ ministerstvo, alebo na webovom sídle máme zverejňovať právoplatné rozhodnutia, tak právoplatné rozhodnutia v zmysle správneho konania, ktorým celý ten proces ešte ďalej bude musieť prejsť, môže trvať niekoľko mesiacov, ba niekoľko rokov.
Keď vy dnes dostanete informáciu na webovom sídle, že pred dvoma rokmi onen obchodný reťazec predával mäso po dobe spotreby, nekvalitné, pokazené mäso, tak myslím, že vás už táto informácia až tak hlboko zaujať nezaujme. Preto keby tam boli všetky záznamy, ktoré veterina vydáva, a keby to bolo zverejnené na webovom sídle ministerstva, by to bolo v poriadku. V takomto spôsobe je to len ľahká snaha o navrátenie mojej pôvodnej snahy mať tzv. tabule hanby priamo na obchodoch, kde sa mali zverejniť aktuálne zistené nedostatky. Právoplatné rozhodnutia sú o niečom úplne inom, preto si myslím, že toto riešenie správne nebude.
Za ďalší problém považujem aj to, že týmto zákonom nepriamo novelizujeme aj zákon teda o cestnej premávke, kde je možné vodičovi odobrať technické osvedčenie od vozidla, pokiaľ prepravuje niečo nekvalitné. Pokiaľ budeme postihovať vodiča, to je v poriadku. Ale motorové vozidlo? Ja si myslím, že už je to pritiahnuté tak trošku za vlasy. Je možné, aby inšpektor uložil priamo na mieste opatrenia, zakázal v jazde. To je v poriadku. Aj vozidlo môže byť odstavené. Ale odobrať technický preukaz? Po odobratí technického preukazu v zmysle zákona o cestnej premávke vozidlo musí prejsť technickou kontrolou a ďalšími opatreniami. Domysleli sme si vôbec, čo to znamená? Čo tie vozidlá, ktoré dnes prepravujú kontajnerové náklady? Príde majiteľ jednej spoločnosti, ktorá prepravuje kontajnery, príde tovar v kontajneri, naložíme, čo to má spolu súvislé? Ona nevidí, čo je v ňom. Má to zapečatené, napojí to na vozidlo, napojí to na elektriku, aby to chladilo, a ide preč. Akým právom my teraz vstúpime a odoberieme technické oprávnenie od vozidla? No, asi to nie domyslené.
Ďalej musím povedať, že týmto návrhom pán minister ide rušiť aj doterajšie rozdelenie prevádzok na Slovensku: malá, stredná a veľká prevádzka. Podľa tejto kategorizácie boli jednotlivé subjekty aj postihované z hľadiska sankcií. My zvyšujeme týmto návrhom zákona, teda vláda a vládny SMER zvyšuje sankcie pre obchodníkov. Čo je do istej miery chvályhodné. Z mojej strany nepochopiteľné, pretože ani v súčasnej dobe stanovený horný limit sankcií nie je využitý. Za predchádzajúcich deväť mesiacov, za éry pána ministra, ani jeden jedinýkrát sa takáto sankcia neudelila.
Musím povedať ku cti, že aj za mojej éry, čo som bol rok a pol ministrom, sa to veľmi nedarilo. A to preto, lebo je veľmi ťažké dokázať obchodným reťazcom, ktoré majú najlepších právnikov a najlepšie právne kancelárie, aby sme im vedeli udeliť tú sankciu v maximálnej výške. Skôr jednoznačné pravidlá, kde nie je možné uhnúť, kde nemôže uhnúť kontrolór, kde nemôže uhnúť ani kontrolovaný subjekt, pretože je to jasne a rázne dané, by tomu pripomohlo.
Pán minister bojuje kvázi voči obchodným reťazcom. Ale, pán minister, keď zrušíte kategorizáciu malá a stredná a veľká predajňa, namiesto toho, aby ste to došpecifikovali, tak, naopak, pomôžete veľkým nadnárodným obchodným reťazcom, pretože ony nebudú mať problém zaplatiť tisíceurovú pokutu. Ale slovenský malý obchodík na dedine, tam, kde autobus chodí dvakrát do dňa, raz ráno, raz večer, tak tam zatvoríme všetky tie obchodíky, ktoré sú, pretože dostanú takú pokutu ako Tesco na Hlavnom námestí Slovenskej republiky, kde sa za celý rok toľko ľudí nepremelie ako tu v Bratislave za jednu hodinu! Musím povedať, že aj cesta do pekla je vydláždená dobrým úmyslom. Aj tento dobrý úmysel z vašej strany, postihovať obchodných reťazcov, ja nekritizujem, že je to správny úmysel, ja len kritizujem, že jeho výsledok bude nesprávny. A zato, že my zlikvidujeme malých slovenských živnostníkov, ktorí držia a zabezpečujú dodávku potravín aj tam, kde nikto iný pomaly už nevie zabezpečiť, práve ich budeme najviac postihovať.
Zrušenie týchto sankcií alebo zjednotenie týchto sankcií dáva nesmierny počet nábojov pre právnikov nadnárodných obchodných korporácií v súdnych procesoch na to, aby vybojovali voči vám a voči vašim inštitúciám nižšie sankcie. Kým by to bolo rozdelené podľa jednotlivých skupín, podľa obratu, podľa veľkosti, podľa akýchkoľvek kritérií, ktoré je vo vašej kompetencii, aby ste to zmenili, namiesto toho my ideme tento mechanizmus zrušiť. Toto považujem za najväčší nedostatok tohto návrhu zákona.
Práve preto by som navrhol a dal procedurálny návrh, aby Národná rada nepokračovala v prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona.
Teraz k spoločnej správe. Navrhujem, aby sme zo spoločnej správy bod č. 8 vybrali na osobitné hlasovanie.
Dôvod: Zo spoločnej správy bodom č. 8 vykonávame dve ďalšie nepriame novely, a to zákona o metrológii a zákona o veterinárnej starostlivosti. Kým v zákone o metrológii riešime problém metrológie a označovania výrobkov a jedného zloducha, ktorého máme v podobe európskej legislatívy, tzv. éčka na obaloch, aby ste vedeli, o čom je reč. S týmto návrhom čiastočne by sa dalo aj súhlasiť, ale výsledkom je, že kilové balenie múky nemusí mať kilo, ale stačí, keď bude mať 950 gramov. Takže za cenu spotrebiteľ kúpi menej tovaru. Je to, veľkí si to ošetrovali tzv. éčkom, na základe ktorého môžu mať túto odchýlku, a malí slovenskí výrobcovia nie. V metrológii nemá oprávnenie na to, aby vydala všeobecné usmernenie na riešenie, takže z tohto pohľadu by som povedal, že toto je chvályhodné.
Ale to, čo pre mňa chvályhodné určite nie je, to je nepriama novela zákona o veterinárnej starostlivosti. Týmto totiž zavádzame do praxe veterinárnych asistentov. Dámy a páni, čo to znamená veterinárny asistent? Áno, je tam napísané, že pod dozorom veterinára má podávať lieky zvieratám, ktoré sa liečia. Kým veterinár v niekoľkých konkrétnych prípadoch, o ktorých sa dnes nechcem zmieniť, v konkrétnych podnikoch odmietol dvakrát dať lieky zvieratám, pretože by to bolo škodné, tak zootechnik alebo veterinárny asistent to bez problémov urobí. Veterinár nebude vedieť mnohokrát, aké lieky sa podávali akým zvieratám. Rezíduá v mlieku, rezíduá v mäse.
Pán minister, môžete krútiť hlavou, ale treba sa spýtať vašich inšpektorov, ktorí zachytia rezíduá v mäse dovezené z Belgicka, kde v Belgicku systém veterinárnych asistentov je. Pýtam sa, prečo zavádzame systém veterinárnych asistentov, aby sme mali aj my v mäse rezíduá na rôzne antibiotiká? Ako nikomu nedošlo, že pokiaľ budeme mať rezíduá, tak budeme farmára ohrozovať aj z hľadiska dotácií? Máme na to pozitívny nález. V jednom prípade na Slovensku už sa našli rezíduá v čase, keď veterinárni asistenti v slovenskom právnom poriadku umožnení boli a podnik prišiel o dotácie a ľudia o zamestnanie.
Takže preto navrhujem, aby sme bod č. 8 zo spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie. A navrhujem, aby Národná rada tento bod nepodporila. A v metrológii nech pán spoločný spravodajca, ktorý tento návrh dal na výbore, aby predložil nie nepriamu, ale priamu novelu zákona o metrológii a riešil to tam.
Teraz k návrhu pána kolegu Matoviča. Pán kolega Matovič určite si spomenie, pred troma mesiacmi asi sme tu viedli diskusiu k zákonu o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch, keď mal snahu toto otvoriť. Aj vtedy som vystúpil a povedal, že základným problémom tohto návrhu je, že nemáme dnes definíciu, čo je slovenské. Mali by sme mať tých definícií niekoľko. Lebo určite, že čo je slovenské, jedno osebe, jedna kategória asi nestačí. Je treba povedať, čo je slovenské, čo je domáci produkt a čo je vyrobené na Slovensku.
Určite by sme potrebovali túto kategorizáciu, už aj vtedy som apeloval na to, že nadišla chvíľa, aby sme, tak ako ostatné krajiny sa začínajú zoberať touto diskusiou, aby sme túto diskusiu otvorili. Vtedy pán minister od rečníckeho pultu povedal, že ministerstvo na tom pracuje a bude to predložené v ďalších týždňoch na poradu vedenia a potom sa to zjaví v zákone. Holt, musím dnes konštatovať, že takýto návrh v zákone o potravinách, klasifikovaný, čo je slovenský výrobok, čo je domáci výrobok a čo je výrobok vyrobený na Slovensku, dnes nie je.
Toto je skutočný dôvod, prečo musím povedať, že návrh pána kolegu Matoviča je nevykonateľný. A keď ho vykonáme, bude veľmi kontraproduktívny. Skúsim to poukázať na tom konkrétnom prípade, ktorý on tu uviedol, Slovakia Chips. Slovakia Chips, na každom sáčku máme napísané, že vyrobené na Slovensku. Ale distribútor pre Slovensko existuje. Tesco, Lidl, Hypernova, Coop Jednota, to je lauter jedno, si kúpi tento výrobok. Kúpi si ho od slovenského distribútora. Podľa dnes platných pravidiel, ktoré si oni uvádzajú, si môžu tento výrobok vykázať ako slovenský výrobok.
A ja s vami v plnej miere súhlasím, že takýto výrobok za slovenský výrobok by sa považovať nemal, nemal dať. Práve preto k tomu, aby váš návrh mohol byť vykonateľným, aby sme mohli percentuálne stanoviť, aký výrobok je slovenský, aký nie, je bezpodmienečne potrebné, aby ministerstvo dopracovalo kategorizáciu, čo je slovenský výrobok, čo je domáci výrobok a čo je výrobok "vyrobené na Slovensku".
Pretože keď vyrobíme na Slovensku pomarančový džús, tak je to výrobok "vyrobené na Slovensku". Keď v Poprade robia Popradskú kávu, je to vyrobené na Slovensku, lebo tu upražia, zabalia. Ale je každému z nás jasné, že ani pomarančovníky nemáme na Slovensku, ani kávovníky nemáme na Slovensku. Aj dovoz výrobkov, ktoré vyrobíme v mäsokombinátoch, či už je to vlastníctva jednej či druhej finančnej skupiny na Slovensku, ktorí dovážajú mäso z Dánska, nebavím sa o dánskych farmách, ktoré sú na Slovensku, ale bavím sa o tých, ktoré svoje bitúnky už zrušili, pretože dovážajú polky zo zahraničia, keď z toho urobíme slovenskú klobásu, tak ako ju môžme predať? Bezpochyby by sme ho mohli označiť, že je to výrobok "vyrobené na Slovensku". Ale že to nie je slovenský výrobok, tak to je setsakra isté.
Práve preto bez tejto kategorizácie nemôžme urobiť krok ďalej k tomu, aby sme zvýšili podiel skutočne slovenských výrobkov, výrobkov s pridanou hodnotou od prvovýroby, cez spracovanie, distribúciu a predaj, kde sa podieľajú slovenskí spotrebitelia, slovenskí občania, nemôžme urobiť bez tejto kategorizácie.
Na túto kategorizáciu som apeloval na pána ministra pred troma mesiacmi. Vtedy bolo povedané, že bude sa v tom konať. Dnes je zákon tu, potrebujeme ho a nie je to dokonané. Preto aj ten môj návrh, aby sme v tomto návrhu zákona nepokračovali ďalej.
Prečo na Slovensku máme, je to ešte ďalší problém. Keď prejde návrh kolegu Matoviča, som presvedčený, že každý jeden obchodný reťazec bude predávať 70 až 80 % výrobkov zo Slovenska. Ani pre jedného z nich nie je totiž problémom kúpiť akýkoľvek výrobok, aj čínsky cesnak, od slovenského dodávateľa. Poľské vajíčka, ktoré sú zabalené na Slovensku a predávané do obchodnej siete, sa predávajú a vykazujú obchodné siete ako slovenský výrobok! Bez tejto kategorizácie všetky výrobky, ktoré nakúpia, či už to budú poľské vajíčka, poľské mäso, čínsky cesnak, to bude slovenský výrobok v zmysle ich klasifikácie. Lebo ja som ho kúpil od slovenského dodávateľa. Ten dneska nemá, toto nezaujíma. Preto pozmeňujúci návrh pána Matoviča je nevykonateľný.
A keď chceme skutočne chrániť slovenských výrobcov, chceme dať prácu slovenským občanom, tak bezpochyby, tak ako mnohé ďalšie krajiny v rámci Európskej únie, som presvedčený, že budeme potrebovať a potrebujeme mať kategorizáciu. Ja nehovorím, že kategorizácia "slovenský výrobok", "domáci produkt" a "vyrobené na Slovensku" sú tie ideálne pojmy. Ale poďme viesť diskusiu, ako to máme označiť, zadefinovať, ale musíme vedieť povedať, že tento výrobok od A po Z bol vyrobený na Slovensku zo slovenských surovín. Tento výrobok má 75 %, lebo keď dáte nejaké koreniny do niečoho, ktoré na Slovensku nemáme, nepestujeme, tak to nebude sto percent slovenský výrobok, alebo nejaký ten podiel, alebo obalový materiál. Tak potom musíme povedať, že to je výrobok, ktorý je domáci produkt, lebo že má 75 % slovenského pôvodu aj práce? A vyrobené na Slovensku, keď to donesie zo zahraničia, tu ho zomeliem, zabalím a predám, alebo opražím, ako tá Popradská káva, alebo nech je to aj pomarančový džús vylisovaný na Slovensku, tak aby sme vedeli toto poznamenať. A to, čo sa nezmestí do týchto kategórií, tak to bude to dovezené.
Pokiaľ by sme mali túto kategorizáciu, tak som presvedčený, že návrh pána kolegu Matoviča by mohol pomôcť občanom Slovenskej republiky sa zorientovať a pomohol by naozaj slovenskej spotrebe a slovenským výrobkom. Bez toho tento návrh je bezzubý.
Ešte raz musím povedať, tým, že zvyšujeme len pokuty, týmto návrhom zákona problém s nedostatkom nevyriešime. Tým, že odstraňujeme kategorizáciu podnikov malá a stredná a veľká, tým paradoxne chránime nadnárodné obchodné korporácie, ktoré vedia v tom lavírovať. A vystavujeme napospas tých malých, ktorí na tých 2 900 obciach, kde nemajú možnosť zásobovať potravinami iným spôsobom, len z tých malých obchodov, lebo tam žiadna obchodná sieť nemá svoje zastúpenie, tak tých vystavujeme priamej likvidácii. Pretože u nich možnože 500-eurová pokuta je alebo sa rovná likvidácii daného podniku, danej malej prevádzkarne.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, no vy ste to pomenovali pomerne presne. A ja s vami súhlasím, že keď onen podnik nefunguje, tak nie nábytok, ale personál sa vymieňa. Toto je jasný príklad, že sa vymieňa nie personál, ale nábytok.
Dnes Slovenská republika má mizerné čerpanie eurofondov, ešte mizernejšie čerpanie alebo stiahnutie peňazí z Bruselu. To nie je len chybou ministra Počiatka, ale v každom prípade aj ministra Kažimíra, pretože nepredkladáme súhrnnú žiadanku o platbu z Bruselu a už máme meškanie, mali by sme ju mať už štvrtú a máme ju len prvú. Celé toto nastavenie nastavila prvá Ficova vláda. Dnes vidíme, že toto čerpanie je nízke, preto, lebo to bolo zlé nastavené. Som presvedčený, že táto zmena nepomôže k lepšiemu práve z tých dôvodov, ktoré ste aj vy sám pomenovali. A v plnej miere s vami súhlasím, že eurofondy je v prvom rade potrebné v maximálnej miere využiť, ale to sme neurobili.
Aj s tým súhlasím, že tento návrh má asi jediný cieľ, samovláda strany SMER musí naplniť asi svoje sľuby s koaličným partnerom, ktorým sú finančné skupiny.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Záhumenský, som rád že súhlasíte so mnou, že poľovný lístok by mohol byť celoživotný. A beriem to ako akúsi dobrú správu, že snáď strana SMER – SD zmení toto ustanovenie a pre poľovníkov bude platiť, že nebude treba každý rok chodiť pre kvalifikačný dokument poľovného lístku a bude to platiť na celý život.
A keď sme pri poľovnom revíre Svodín. Poľovný revír Svodín je z prevažnej časti na pozemkoch vlastníkov, a nie na pozemkoch štátu. Keby ste takýto revír dali do režimu „vyhradené“ alebo do toho, ako to pán minister navrhuje, tak v tej chvíli by ste šliapali po právach vlastníkov v tomto poľovnom revíri. Preto treba povedať, že tam, kde štát vie byť vlastníkom poľovného revíru a vie zriadiť poľovný revír a má nadpolovičnú väčšinu, takýto vyhradený revír má byť len na takom území, nie na území vlastníkov. A toto je explicitný príklad, ako by ste porušovali vlastnícke práva.
No, pán kolega Galko, ja viem, že pán prezident nepotrebuje svoj vyhradený poľovný revír, lebo na Slovensku máme ešte aj vojenské obvody, kde sú poľovné revíry v kompetencii ministerstva obrany. A pre pána prezidenta ako vrchného veliteľa ozbrojených síl tento priestor je tam daný k dispozícii. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, predkladá sa zákon o poľovníctve a jeho novela. Neustále som presvedčený, že poľovníctvo je veľmi senzitívnou oblasťou pre každého, pretože každý poľovník je tak trošku dieťa. Poľovníctvo je koníček a hra. A preto sa každý poľovník správa presne takisto ako dieťa, keď mu zoberiete jeho koníčka alebo najmilšiu hračku, tak bude kričať aj tam, kde nemusí. Ale som presvedčený o tom, že táto hra keď sa hrá so zbraňou v ruke, musí byť riadená tak, aby sme sa vyvarovali možných chýb. Práve preto by som chcel apelovať na predkladateľov, aby sme niektoré staré prežitky ohľadne poľovných lístkov raz a navždy už odstránili zo zákona o poľovníctve. Pán minister, vy ste tiež poľovník a máte tiež poľovný lístok, ale máte aj zbrojný preukaz. Kedysi sa do poľovného lístka zapisovali aj zbrane, odkedy je povinnosťou mať zbrojný preukaz a v zbrojnom preukaze sú vydané osvedčenia alebo oprávnenia na držanie, nosenie zbraní. Tak dnes poľovný lístok je len akousi kvalifikáciou na to, že môžete byť poľovníkom. Keď raz niekto sa naučí rozlíšiť jeleňa od srny alebo od jelenice alebo od diviaka, tak som presvedčený, že táto jeho kvalifikácia mu zostáva doživotne, kým sa nepreukáže, že disciplinárne sa previní. A potom nech sa voči nemu koná. Ale dnes pri tejto novele chcem apelovať na to, aby vládna strana SMER opravila a doplnila do tohto návrhu, že poľovný lístok je celoživotný. Pýtam sa, aký má zmysel poľovníka každých 5 rokov volať s tým, že nech dá papier a nech si obnoví poľovný lístok, keď každých 10 rokov chodí so zbrojným preukazom na psychotesty, kontrolujeme, či má právo nosiť zbrane. Keď nebude mať zbrojný preukaz, nebude mať zbraň. Ale hocikto z nás, kto nie je poľovníkom, dnes môže vyjsť bez problémov von do poľovného revíru, do prírody, však máme v zákone napísané, že do lesa je voľný vstup. Môžete tam prísť, môžete tú prírodu pozorovať aj zver pozorovať a nič sa vám nestane. Poľovník bez zbrojného lístka je len pozorovateľom prírody, ničím iným nie je. V tej chvíli poľovný lístok stratil akýkoľvek zmysel.
Ja chápem, že pán spoločný spravodajca, ktorý je aj predsedom aj poľovníckej komory, aj zväzu, môže namietať, že ale poľovnícka komora zabezpečuje aj poistku. V poriadku, tak potom nech poľovnícka organizácia vyžaduje od svojich členov, aby si každý rok, každých päť rokov, každých desať rokov zaplatili poistku, ktorú treba na to, aby toto povolanie mohli vykonávať alebo tohto koníčka mohli vykonávať. Je to zo zákona. Ale dnes je to spojené s poľovným lístkom. Poľovný lístok je vzdelanie. Ja poznám mnoho starých poľovníkov, ktorí dnes o barličkách chodia na zväz alebo na komoru si vybavovať predĺženie si poľovného lístka, lebo to je pre neho senzitívny vzťah. Tak skúsme to vyčistiť. A to je prežitok z čias socializmu, bašta Národného frontu, by som povedal. Poľovný lístok tak dajme celoživotný, upravte ho do tejto podoby. A poľovník, ktorý chce poľovať a chce mať zbraň, musí mať tak či tak zbrojný preukaz. To je riešené v inom zákone. A keď má mať poistku, tak potom nech formulár na poistku, ktorá vyplýva zo zákona, lebo musí byť poistený, nech je vyriešený iným spôsobom.
Teraz k samotnému návrhu zákona, ktorý máme tu predložený. Dovoľte, aby som upriamil pozornosť na niektoré časti tohto zákona.
V § 5 sa uvádza, že na schválenie poľovného revíru potrebujeme nadpolovičnú väčšinu všetkých jeho vlastníkov, že vtedy je zhromaždenie právoplatné a vtedy je možné rozhodnúť o tom uznaní hraníc poľovného úseku.
V § 5 ods. 4 sa hovorí: „Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou, počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.“ Keď je prítomná len nadpolovičná väčšina, tak nadpolovičná väčšina do jednej nohy musí hlasovať za návrh. Preto si myslím, že to doterajšie riešenie dvojtretinovou väčšinou bolo lepším riešením.
Ale keď už predkladateľ chce ísť cestou nadpolovičnej väčšiny, tak by som minimálne očakával, že aj v § 13a podiel štátu nebude ustanovený na dvojtretinovej väčšine, ale na nadpolovičnej väčšine, keď ma hlasov päťdesiat a jeden hlas. A nech vtedy je podmienené mať výkon práva poľovníctva, lebo vtedy môže aj štátny podnik mať svoj vlastný revír, nie vtedy, keď má dve tretiny, ale keď má polovicu hlasov. Tak potom by bolo dobré, aby sme všade mali ten istý princíp. Keď začneme uplatňovať princíp aj u súkromníkov 50 % a viac, tak nech rovnaké merítko je uplatnené aj v prípade štátnych revírov.
No a dovoľte, aby som upozornil aj na § 13b, vyhradený poľovný revír v kompetencii ministerstva. Tak toto je absolútny prežitok z čias socializmu. Toto bolo kedysi za socializmu tak, že boli vyhradené revíry. Ja si nemyslím, že treba mať vyhradený revír. Poviem aj dôvod. Ministerstvo v roku 2006 rozhodlo o tom, ktoré revíry by mali zostať v správe štátnych lesov. A tento zoznam sa vytvoril tak, že to vypracovalo Národné lesnícke centrum a Technická univerzita vo Zvolene v spolupráci so Štátnymi lesmi. Po výmene vlády do polroka revíry, ktoré mali zostať štátne, boli prenajaté. O vyhradení revírov rozhoduje minister, ministerstvo. Keď minister dnes povie svojmu generálnemu riaditeľovi, že chce mať tieto a tieto revíry nedotknuté v kompetencii len štátneho podniku, tak tam budú. Dnes v zmysle kompetenčného zákona a zákona o štátnom podniku priamy vzťah zakladateľa a štátneho podniku nám toto umožňuje. Nevidím najmenší dôvod na to, prečo dať do zákona zostatok vyhradený poľovný revír. Chceme mať vyhradený poľovný revír pre ministra? Chceme mať vyhradený poľovný revír pre prezidenta Slovenskej republiky? Toto nie je asi ten správny prístup. Potom uplatňuje princíp, rozhodujú vlastníci.
Dámy a páni, viete, prečo treba mať vyhradenie na revíry? Ja vám to poviem. Prejde tento zákon a tam, kde vlastnícka štruktúra pre štát a štátny podnik nezabezpečuje mať svoj vlastný poľovný revír v budúcnosti podľa tohto zákona, tak všetky tie revíry budú vyhlásené za vyhradené a tie vyhradené revíry automaticky zostanú nedotknuteľné a vlastníci sa môžu pozerať na to, že ich vlastnícke práva, ako sú pošliapané. Týmto riešením vstupujeme do Ústavy Slovenskej republiky a popierame vlastnícke práva, začneme popierať ústavné práva, pretože pokiaľ to tak nemá byť, tak treba dopovedať, že vyhradený poľovný revír je možné spraviť len na majetku štátu. Potom by som to chápal, inak je to spôsob, ako zachovať pre niekoho toho drahocenného koníčka, ktorého tak nebude mať a nebude vedieť vlastniť, pričom nebude vedieť s ním nakladať v režime štátnom, pretože bude vyhradený a tým pádom nie je možné toho sa dotknúť. Prečo si to môžem dovoliť povedať? Pretože ja som sa stretol aj v rokoch 2005 – 2006 s vyhradenými poľovnými revírmi, ktoré kedysi dávno za socializmu vyhradili tak, že ten a ten revír je vyhradený revír. A nikto sa toho nedotkol. A stále sa vyhovárali na to pred vlastníkmi, že nie je možné ten a ten revír nijako zmeniť ani sa ho dotknúť a nemôžete si tam uplatňovať poľovnícke práva, i keď vám to vyplýva z ústavy, lebo tento revír je vyhradený. Vtedy sa to zrušilo. A nerád by som bol, keby vyhradenie poľovného revíru sa takýmto spôsobom vrátilo a obmedzovalo vlastnícke práva.
Pokiaľ tento návrh v tejto podobe prejde, tak musím povedať, že bude porušovať ústavu Slovenskej republiky. Som o tom hlboko presvedčený. A práve preto vystupujem teraz konštruktívne v prvom čítaní a upozorním na tieto nedostatky, aby predkladateľ mal dostatok času na to, aby sa s týmito nedostatkami tohto jeho návrhu mohol vysporiadať.
Samozrejme, k tomu, čo aj kolega Fecko spomínal, vzťahu povinného členstva. No v zákone o poľovníctve povinné členstvo explicitne vymenované nie je. Ale de facto tam je, lebo podľa zákona, ten, kto nie je členom poľovníckej komory, ten nemôže mať poľovný lístok.
Nepriamo sme povedali, je možné si vyžiadať od spoločného spravodajcu, ako sa zmenili výšky poplatkov pre poľovníkov, odkedy tento zákon v tejto podobe platí, o koľko platia viac. A potom treba sa na to pozrieť, tým ľuďom, ktorých chceme chrániť, aby mali možnosť prístupu k poľovníctvu, aj tým najjednoduchším o koľko to zdraželo. Dnes mnohí z nich vykonávajú len službu pre tých, ktorí si to môžu dovoliť. Poľovníctvo nie je o tom, že to je všeľudový šport. Poľovníctvo je veľmi drahý koníček. Keď si niekto môže prísť do štátneho revíru odloviť si jeleňa za 300 000 korún, tak každý si môže spočítať, aký to je biznis do roka. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, máte pravdu. Tento zákon má snahu riešiť právnu subjektivitu pozemkových spoločenstiev. Táto snaha je v poriadku. Ale bolo by namieste sa spýtať pána ministra, prečo recykluje Mečiarov zákon v tomto parlamente. Mečiarov zákon za prvej Ficovej vlády bol predložený, kde sa snažili predať poľnohospodársku a lesnú pôdu v urbári jednotlivcom, a nie celému urbárskemu spoločenstvu tak, aby zmenili podielové pomery v rámci spoločenstva, a tým aj zmenili právo rozhodovať. Keď je to subjekt s právnou subjektivitou, rozhoduje nadpolovičná väčšina. Keď štát svoj majetok dnes predá jednému z nich, tak môže tam byť sto iných ľudí. Tí nebudú môcť nakladať so svojím majetkom, pretože sa tak zrazu stanú menšinovými vlastníkmi. Štát pri správe svojho majetku sa prikláňa k väčšine známych vlastníkov. Keď štátny podiel sa prevedie na jedného, sa zmenia pomery. A drobní vlastníci nebudú efektívne vedieť podľa tohto zákona spravovať svoj majetok. Naviac, ideme predávať podľa pokútnych znaleckých posudkov. A podľa toho neviem, ako chcete vybrať jedného zo sto vlastníkov v pozemkovom spoločenstve, ktorému odpredáte majetok. Toto riešenie som kritizoval aj vtedy, keď za prvej Ficovej vlády to minister za HZDS predložil, aj vtedy, keď ho Mečiar obhajoval. Takže táto otázka je veľmi zaujímavá. A dúfam, že pán minister túto otázku zodpovie alebo je na toľko stotožnený s týmto návrhom a potom je namieste otázka, prečo sedí na tomto kresle.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, musím povedať, že to nie sú preteky, to je zodpovedný prístup k správe majetku štátu. Štát spravuje svoje, svoje pozemky cez dve inštitúcie, cez Slovenský pozemkový fond poľnohospodársku pôdu a cez štátne lesy lesnú pôdu. Keď Slovenský pozemkový fond dokáže zabezpečiť do štátneho rozpočtu pravidelný príjem 9 mil. eur, tak sa nazdávam, že aj iný subjekt, ktorý spravuje lesný majetok štátu, by mal takým istým hospodárskym spôsobom pristupovať.
Tento príklad, ktorý som uviedol s cenami pri SCP, je len svetlým príkladom, ako sa nehospodárne správa štát. Prečo v iných krajinách dokážu mať oveľa vyššie zisky štátne podniky? Dnes najväčším problémom štátneho rozpočtu je aj to, že štátne podniky neodvádzajú to, čo by mali do štátneho rozpočtu. Zoberme si príklad Transpetrolu, stavia ropovod v Rakúsku, kúpili sme alebo investovali sme do Rakúska 8 mil. eur, ktoré mohli byť v štátnom rozpočte, a vláda rozhoduje o tom, že budeme štátny podnik. Akciová spoločnosť môže naďalej vynakladať peniaze do tohto projektu. Prečo? Sme natoľko bohatí?

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som úvodom môjho vystúpenia zareagoval na výmenu názorov medzi kolegom Mihálom a pani Vaľovou. Prieskumom verejnej mienky verím tak, ako preukázali voľby. Pred voľbami prieskumy verejnej mienky v tejto krajine preukazovali, že v tomto parlamente má svojich zástupcov aj strana "99 %". Dnes tu nevidíme ani jedného z nich. To znamená, že nie je pre mňa relevantné, čo dneska ukazujú prieskumy verejnej mienky, pre mňa je relevantné to, či každý deň je viac a viac ľudí zamestnaných, alebo každým dňom je viac a viac ľudí bez práce a majú problém vo vyživovaní svojich rodín.
Pre mňa je problém aj to, či tento zákon a všetky zákony, ktoré idú v tomto parlamente, či napomáhajú stierať regionálne rozdiely. Lebo naberme si odvahu a povedzme si, že v Slovenskej republike máme regióny úspešné a máme regióny, ktoré sú určené na to, aby boli označené ako rezervát, ako hladové doliny, a všetci ostatní, aj každý jeden Bratislavčan zo Žiliny si bude musieť platiť tie regióny, skade som aj ja, aj kolega Bagačka, kde máme vysokú mieru nezamestnanosti, pretože tam investičný stimul nepríde.
Keď sa bavíme o investičných stimuloch a vytváraní pracovných miest, nemôže nikto vytýkať pánovi ministrovi hospodárstva, že donesie návrh, ktorým sa to chce, ktorým to chce zmierniť. Ja mu ho ani nevytýkam. Preto vystupujem v prvom čítaní a apelujem naňho, aby chyby, ktoré vidím, aby odstránila vládna väčšina, pretože musí byť nám jasné, že vládna väčšina bude tá, ktorá schváli tento návrh zákona. Je veľmi zlé, že každý zákon, ktorý je v tomto parlamente schválený, ľudia vnímajú, že to schválil parlament. A skutočná tvár? Schválila ho politická strana SMER. Skúsme pomenovať vinníkov alebo nevinníkov za prijímané zákony!
Pán minister, doniesť takýto návrh zákona, kde sa snažíte zrovnoprávniť zahraničných a slovenských investorov, je chvályhodné, aj to kvitujem. Ale povedať, dať investičné stimuly niekomu aj za to, keď zníži počet pracovných miest, ako SCP Ružomberok, pretože on nemusí, to, čo ste im dali minulý rok, on nemusí de facto mať, ani zachovať to, čo dnes má, môže ešte znížiť, niekoľko sto ľudí môže prepustiť, a má daňovú úľavu 25 mil. eur. Ba čo viac, vy ste za ostatné obdobie, pán minister, odkedy ste im schválili 25-miliónovú daňovú úľavu, tak ako prvá Ficova vláda im podpísala zmluvu na dodávku dreva do roku 2014, tak už táto Ficova vláda stihla im podpísať zmluvu do roku 2020. Staré tetky kupujú palivové drevo dnes na Slovensku, lebo máme toľko spaľovní na biomasu, že cena pre biomasu je 50 eur, keď stará tetka na dedine chce kúpiť kubík dreva, tak ho kúpi za 50 eur. Vy pritom schvaľujete, že SCP Ružomberok za to isté drevo, len v celých dĺžkach, zaplatí 36 eur. Keby ste to predali za reálnu trhovú cenu, tak dnes v štátnom rozpočte štátny podnik vie odviesť 13,5 mil. eur.
Dnes sa tvárime, že štátne lesy nevedia vyprodukovať, ja hovorím, že štátne lesy sa nesprávajú tak, ako by sa mali správať. Práve preto máme tu aj s kolegami mnohokrát rozdiely, či vedia odvádzať peniaze alebo nie. Ja si myslím, že dlhodobo, tak ako sme to mali naplánované, a minulý rok do štátneho rozpočtu prišlo 20 mil. eur. Na tomto jednom konkrétnom príklade ukazujem, že je tam priestor na 13,5 mil. eur. Pričom SCP Ružomberok tú investičnú pomoc ani nepotrebovalo, pretože on potreboval viac surovinu. Zbytočne ste vyhodili zo štátnej kasy 25 mil. daňových úľav. A pritom im ešte dáme aj drevo lacnejšie, ročne o 13,5 mil. eur.
Pán minister, viete, aký mal hospodársky výsledok SCP Ružomberok v roku 2011? Cez 50 mil. eur mal zisku. Pýtam sa, na čo potrebuje takýto podnik plus investičný stimul v čase, keď už investícia pri investoroch bola schválená?
Investičné stimuly by mali ísť a mali by riešiť regionálne rozdiely. Regionálne rozdiely sa dajú vyriešiť tak, že budem motivovať investora, aby išiel do regiónu s vyššou mierou nezamestnanosti. Vidíme, že na Slovensku istá miera flexibility na pracovnom trhu existuje, ale v tých regiónoch, kde máme dlhodobo vysokú mieru nezamestnanosti, tá flexibilita cestovania za prácou nefunguje, resp. funguje u mladých. Ale tie regióny zostávajú na starých, na neprispôsobivých, tých, ktorí za prácou cestovať nebudú. A keď nedonesieme prácu pre nich tam, štát nezabezpečí, že tam bude práca, tak týchto ľudí bude musieť dotovať z iných regiónov. A riešenie, ktoré vy tu predkladáte, že v týchto regiónoch stačí im nižšia miera investovania na získanie investičného stimulu, nepostačí.
Riešením podľa mňa a podľa strany MOST - HÍD by bolo jednoznačne povedať, že tie investičné stimuly idú len do tých regiónov v Slovenskej republike, kde je vysoká miera nezamestnanosti. Treba stanoviť hranicu 20 %, alebo otvorme širokú diskusiu. Tam, kde je viac ako 20 %, smerujme to tam, ale nenastavme pravidlá tak, že môžeme rozdeliť aj do dobrých regiónov. Nerobme si ilúziu, že investor pôjde do Rimavskej Soboty, pôjde na Spiš alebo inde, kde je vysoká miera nezamestnanosti, vysoká koncentrácia neprispôsobivých občanov, keď si môže vybrať, že bude stavať pri Trenčíne na rovine alebo na Žitnom ostrove alebo pri Bratislave. Nikto nevyužije možnosť znížiť alebo robiť investíciu na nižšej úrovni. Preto tento návrh zákona, v tejto podobe nie je možné ho podporiť, pretože nevytvára, alebo nestiera regionálne rozdiely v tejto krajine.
Investičný stimul by mal byť efektívne využitý, to znamená, že len v tých prípadoch, keď skutočne vieme vytvoriť nové pracovné miesta. V tých prípadoch, keď pracovné miesta môžeme zachovať iným prístupom, inými zákonmi, tak ako hovoril pán kolega Mihál, tak ho môžeme urobiť v regiónoch, tu chceme. Minulý rok ste rozdali investičnú pomoc v objeme 121 mil. eur, ale investičný program, ktorý predchádzajúca vláda vám ho nechala, tvorba pracovných miest na vidieku, ktorú premiér pri kontrole na ministerstve pôdohospodárstva chcel recyklovať, bavili sa o tom, tak v štátnom rozpočte minulý rok v kapitole ministerstva pôdohospodárstva figuruje veta, že na túto pomoc vyčlenené peniaze neboli. Tak potom chceme pomôcť a chceme vytvárať pracovné miesta aj pre tých, ktorí sú najviac na to odkázaní?! Asi nie.
Preto ja si nemyslím, že investície alebo tvorbu pracovných miest minister hospodárstva môže vytvoriť len jedným zákonom, ale musí to byť komplex opatrení zo všetkých rezortov tak, aby vytváral kumulatívny efekt tvorby pracovných miest. Ale Zákonník práce, zákony, ktoré sa prijímajú v oblasti pôdohospodárstva, či už hospodárstva alebo ekonomiky, spoločne pôsobia presne kontraproduktívne. Takéto návrhy zákonov, ako je aj tento, v tejto podobe, je len medovým motúzom. Medovým motúzom pred jednoduchým pospolitým ľudom v tejto krajine, že ideme vám vytvárať pracovné miesta. Ale som presvedčený, že z tohto návrhu zákona ani jeden občan Slovenskej republiky sa nikdy nenaje, nikdy nenaje, nanajvýš sa vedia nabažiť sponzori politickej strany SMER, ktorí sú veľkými investormi. Lebo to nie sú malí živnostníci, ktorí sa môžu uchádzať o túto podporu. To sú veľkí investori a tí, ktorí sú dnes na sponzorskej listine strany SMER.
Ďakujem.