Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, myslím si, že zákon, ktorým sa má riadiť spôsob predaja potravín v tejto krajine, ktorá determinuje zdravie obyvateľstva tejto krajiny, je veľmi senzitívne, a preto možnože aj taký záujem o tento zákon aj v médiách, aj medzi verejnosťou.
Áno, určite je zaujímavé alebo chvályhodné, keď pán minister robí všetko pre to, aby sme na našich pultoch nemali neporiadok, mali ich kvalitné, ale nielen kvalitné, ale aj bezpečné potraviny. Tu považujem za nesmierne dôležité mať vyvážený pomer medzi kvalitou aj bezpečnosťou. Nateraz za ostatné mesiace musím povedať, že zo strany pána ministra vysoko prevažuje snaha o boj o bezpečnosť potravín, ale veľmi ďaleko pokuľháva boj o kvalitu potravín. K tejto časti sa ešte aj ďalej vyjadrím. Ale dovoľte najskôr k samotnému návrhu zákona, tak ako ho predložili ministerstvo.
Už v prvom čítaní som poukázal na niektoré nedostatky a teraz dovoľte, aby som poukázal aj na ďalšie. V samotnom vládnom návrhu zákona sa píše, že orgán úradnej kontroly potravín zverejňuje na svojom webovom sídle právoplatné rozhodnutia počas troch mesiacov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Kolegyne, kolegovia, keď ich inšpektor príde do predajne a zistí nedostatok, tak v tej chvíli spíše záznam o kontrole. V tomto zázname môže inšpektor uložiť okamžité opatrenia na odstránenie a hoc môže nechať aj zatvoriť túto prevádzku v tomto zázname, ale nie je to rozhodnutie podľa správneho konania. Pokiaľ ministerstvo, alebo na webovom sídle máme zverejňovať právoplatné rozhodnutia, tak právoplatné rozhodnutia v zmysle správneho konania, ktorým celý ten proces ešte ďalej bude musieť prejsť, môže trvať niekoľko mesiacov, ba niekoľko rokov.
Keď vy dnes dostanete informáciu na webovom sídle, že pred dvoma rokmi onen obchodný reťazec predával mäso po dobe spotreby, nekvalitné, pokazené mäso, tak myslím, že vás už táto informácia až tak hlboko zaujať nezaujme. Preto keby tam boli všetky záznamy, ktoré veterina vydáva, a keby to bolo zverejnené na webovom sídle ministerstva, by to bolo v poriadku. V takomto spôsobe je to len ľahká snaha o navrátenie mojej pôvodnej snahy mať tzv. tabule hanby priamo na obchodoch, kde sa mali zverejniť aktuálne zistené nedostatky. Právoplatné rozhodnutia sú o niečom úplne inom, preto si myslím, že toto riešenie správne nebude.
Za ďalší problém považujem aj to, že týmto zákonom nepriamo novelizujeme aj zákon teda o cestnej premávke, kde je možné vodičovi odobrať technické osvedčenie od vozidla, pokiaľ prepravuje niečo nekvalitné. Pokiaľ budeme postihovať vodiča, to je v poriadku. Ale motorové vozidlo? Ja si myslím, že už je to pritiahnuté tak trošku za vlasy. Je možné, aby inšpektor uložil priamo na mieste opatrenia, zakázal v jazde. To je v poriadku. Aj vozidlo môže byť odstavené. Ale odobrať technický preukaz? Po odobratí technického preukazu v zmysle zákona o cestnej premávke vozidlo musí prejsť technickou kontrolou a ďalšími opatreniami. Domysleli sme si vôbec, čo to znamená? Čo tie vozidlá, ktoré dnes prepravujú kontajnerové náklady? Príde majiteľ jednej spoločnosti, ktorá prepravuje kontajnery, príde tovar v kontajneri, naložíme, čo to má spolu súvislé? Ona nevidí, čo je v ňom. Má to zapečatené, napojí to na vozidlo, napojí to na elektriku, aby to chladilo, a ide preč. Akým právom my teraz vstúpime a odoberieme technické oprávnenie od vozidla? No, asi to nie domyslené.
Ďalej musím povedať, že týmto návrhom pán minister ide rušiť aj doterajšie rozdelenie prevádzok na Slovensku: malá, stredná a veľká prevádzka. Podľa tejto kategorizácie boli jednotlivé subjekty aj postihované z hľadiska sankcií. My zvyšujeme týmto návrhom zákona, teda vláda a vládny SMER zvyšuje sankcie pre obchodníkov. Čo je do istej miery chvályhodné. Z mojej strany nepochopiteľné, pretože ani v súčasnej dobe stanovený horný limit sankcií nie je využitý. Za predchádzajúcich deväť mesiacov, za éry pána ministra, ani jeden jedinýkrát sa takáto sankcia neudelila.
Musím povedať ku cti, že aj za mojej éry, čo som bol rok a pol ministrom, sa to veľmi nedarilo. A to preto, lebo je veľmi ťažké dokázať obchodným reťazcom, ktoré majú najlepších právnikov a najlepšie právne kancelárie, aby sme im vedeli udeliť tú sankciu v maximálnej výške. Skôr jednoznačné pravidlá, kde nie je možné uhnúť, kde nemôže uhnúť kontrolór, kde nemôže uhnúť ani kontrolovaný subjekt, pretože je to jasne a rázne dané, by tomu pripomohlo.
Pán minister bojuje kvázi voči obchodným reťazcom. Ale, pán minister, keď zrušíte kategorizáciu malá a stredná a veľká predajňa, namiesto toho, aby ste to došpecifikovali, tak, naopak, pomôžete veľkým nadnárodným obchodným reťazcom, pretože ony nebudú mať problém zaplatiť tisíceurovú pokutu. Ale slovenský malý obchodík na dedine, tam, kde autobus chodí dvakrát do dňa, raz ráno, raz večer, tak tam zatvoríme všetky tie obchodíky, ktoré sú, pretože dostanú takú pokutu ako Tesco na Hlavnom námestí Slovenskej republiky, kde sa za celý rok toľko ľudí nepremelie ako tu v Bratislave za jednu hodinu! Musím povedať, že aj cesta do pekla je vydláždená dobrým úmyslom. Aj tento dobrý úmysel z vašej strany, postihovať obchodných reťazcov, ja nekritizujem, že je to správny úmysel, ja len kritizujem, že jeho výsledok bude nesprávny. A zato, že my zlikvidujeme malých slovenských živnostníkov, ktorí držia a zabezpečujú dodávku potravín aj tam, kde nikto iný pomaly už nevie zabezpečiť, práve ich budeme najviac postihovať.
Zrušenie týchto sankcií alebo zjednotenie týchto sankcií dáva nesmierny počet nábojov pre právnikov nadnárodných obchodných korporácií v súdnych procesoch na to, aby vybojovali voči vám a voči vašim inštitúciám nižšie sankcie. Kým by to bolo rozdelené podľa jednotlivých skupín, podľa obratu, podľa veľkosti, podľa akýchkoľvek kritérií, ktoré je vo vašej kompetencii, aby ste to zmenili, namiesto toho my ideme tento mechanizmus zrušiť. Toto považujem za najväčší nedostatok tohto návrhu zákona.
Práve preto by som navrhol a dal procedurálny návrh, aby Národná rada nepokračovala v prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona.
Teraz k spoločnej správe. Navrhujem, aby sme zo spoločnej správy bod č. 8 vybrali na osobitné hlasovanie.
Dôvod: Zo spoločnej správy bodom č. 8 vykonávame dve ďalšie nepriame novely, a to zákona o metrológii a zákona o veterinárnej starostlivosti. Kým v zákone o metrológii riešime problém metrológie a označovania výrobkov a jedného zloducha, ktorého máme v podobe európskej legislatívy, tzv. éčka na obaloch, aby ste vedeli, o čom je reč. S týmto návrhom čiastočne by sa dalo aj súhlasiť, ale výsledkom je, že kilové balenie múky nemusí mať kilo, ale stačí, keď bude mať 950 gramov. Takže za cenu spotrebiteľ kúpi menej tovaru. Je to, veľkí si to ošetrovali tzv. éčkom, na základe ktorého môžu mať túto odchýlku, a malí slovenskí výrobcovia nie. V metrológii nemá oprávnenie na to, aby vydala všeobecné usmernenie na riešenie, takže z tohto pohľadu by som povedal, že toto je chvályhodné.
Ale to, čo pre mňa chvályhodné určite nie je, to je nepriama novela zákona o veterinárnej starostlivosti. Týmto totiž zavádzame do praxe veterinárnych asistentov. Dámy a páni, čo to znamená veterinárny asistent? Áno, je tam napísané, že pod dozorom veterinára má podávať lieky zvieratám, ktoré sa liečia. Kým veterinár v niekoľkých konkrétnych prípadoch, o ktorých sa dnes nechcem zmieniť, v konkrétnych podnikoch odmietol dvakrát dať lieky zvieratám, pretože by to bolo škodné, tak zootechnik alebo veterinárny asistent to bez problémov urobí. Veterinár nebude vedieť mnohokrát, aké lieky sa podávali akým zvieratám. Rezíduá v mlieku, rezíduá v mäse.
Pán minister, môžete krútiť hlavou, ale treba sa spýtať vašich inšpektorov, ktorí zachytia rezíduá v mäse dovezené z Belgicka, kde v Belgicku systém veterinárnych asistentov je. Pýtam sa, prečo zavádzame systém veterinárnych asistentov, aby sme mali aj my v mäse rezíduá na rôzne antibiotiká? Ako nikomu nedošlo, že pokiaľ budeme mať rezíduá, tak budeme farmára ohrozovať aj z hľadiska dotácií? Máme na to pozitívny nález. V jednom prípade na Slovensku už sa našli rezíduá v čase, keď veterinárni asistenti v slovenskom právnom poriadku umožnení boli a podnik prišiel o dotácie a ľudia o zamestnanie.
Takže preto navrhujem, aby sme bod č. 8 zo spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie. A navrhujem, aby Národná rada tento bod nepodporila. A v metrológii nech pán spoločný spravodajca, ktorý tento návrh dal na výbore, aby predložil nie nepriamu, ale priamu novelu zákona o metrológii a riešil to tam.
Teraz k návrhu pána kolegu Matoviča. Pán kolega Matovič určite si spomenie, pred troma mesiacmi asi sme tu viedli diskusiu k zákonu o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch, keď mal snahu toto otvoriť. Aj vtedy som vystúpil a povedal, že základným problémom tohto návrhu je, že nemáme dnes definíciu, čo je slovenské. Mali by sme mať tých definícií niekoľko. Lebo určite, že čo je slovenské, jedno osebe, jedna kategória asi nestačí. Je treba povedať, čo je slovenské, čo je domáci produkt a čo je vyrobené na Slovensku.
Určite by sme potrebovali túto kategorizáciu, už aj vtedy som apeloval na to, že nadišla chvíľa, aby sme, tak ako ostatné krajiny sa začínajú zoberať touto diskusiou, aby sme túto diskusiu otvorili. Vtedy pán minister od rečníckeho pultu povedal, že ministerstvo na tom pracuje a bude to predložené v ďalších týždňoch na poradu vedenia a potom sa to zjaví v zákone. Holt, musím dnes konštatovať, že takýto návrh v zákone o potravinách, klasifikovaný, čo je slovenský výrobok, čo je domáci výrobok a čo je výrobok vyrobený na Slovensku, dnes nie je.
Toto je skutočný dôvod, prečo musím povedať, že návrh pána kolegu Matoviča je nevykonateľný. A keď ho vykonáme, bude veľmi kontraproduktívny. Skúsim to poukázať na tom konkrétnom prípade, ktorý on tu uviedol, Slovakia Chips. Slovakia Chips, na každom sáčku máme napísané, že vyrobené na Slovensku. Ale distribútor pre Slovensko existuje. Tesco, Lidl, Hypernova, Coop Jednota, to je lauter jedno, si kúpi tento výrobok. Kúpi si ho od slovenského distribútora. Podľa dnes platných pravidiel, ktoré si oni uvádzajú, si môžu tento výrobok vykázať ako slovenský výrobok.
A ja s vami v plnej miere súhlasím, že takýto výrobok za slovenský výrobok by sa považovať nemal, nemal dať. Práve preto k tomu, aby váš návrh mohol byť vykonateľným, aby sme mohli percentuálne stanoviť, aký výrobok je slovenský, aký nie, je bezpodmienečne potrebné, aby ministerstvo dopracovalo kategorizáciu, čo je slovenský výrobok, čo je domáci výrobok a čo je výrobok "vyrobené na Slovensku".
Pretože keď vyrobíme na Slovensku pomarančový džús, tak je to výrobok "vyrobené na Slovensku". Keď v Poprade robia Popradskú kávu, je to vyrobené na Slovensku, lebo tu upražia, zabalia. Ale je každému z nás jasné, že ani pomarančovníky nemáme na Slovensku, ani kávovníky nemáme na Slovensku. Aj dovoz výrobkov, ktoré vyrobíme v mäsokombinátoch, či už je to vlastníctva jednej či druhej finančnej skupiny na Slovensku, ktorí dovážajú mäso z Dánska, nebavím sa o dánskych farmách, ktoré sú na Slovensku, ale bavím sa o tých, ktoré svoje bitúnky už zrušili, pretože dovážajú polky zo zahraničia, keď z toho urobíme slovenskú klobásu, tak ako ju môžme predať? Bezpochyby by sme ho mohli označiť, že je to výrobok "vyrobené na Slovensku". Ale že to nie je slovenský výrobok, tak to je setsakra isté.
Práve preto bez tejto kategorizácie nemôžme urobiť krok ďalej k tomu, aby sme zvýšili podiel skutočne slovenských výrobkov, výrobkov s pridanou hodnotou od prvovýroby, cez spracovanie, distribúciu a predaj, kde sa podieľajú slovenskí spotrebitelia, slovenskí občania, nemôžme urobiť bez tejto kategorizácie.
Na túto kategorizáciu som apeloval na pána ministra pred troma mesiacmi. Vtedy bolo povedané, že bude sa v tom konať. Dnes je zákon tu, potrebujeme ho a nie je to dokonané. Preto aj ten môj návrh, aby sme v tomto návrhu zákona nepokračovali ďalej.
Prečo na Slovensku máme, je to ešte ďalší problém. Keď prejde návrh kolegu Matoviča, som presvedčený, že každý jeden obchodný reťazec bude predávať 70 až 80 % výrobkov zo Slovenska. Ani pre jedného z nich nie je totiž problémom kúpiť akýkoľvek výrobok, aj čínsky cesnak, od slovenského dodávateľa. Poľské vajíčka, ktoré sú zabalené na Slovensku a predávané do obchodnej siete, sa predávajú a vykazujú obchodné siete ako slovenský výrobok! Bez tejto kategorizácie všetky výrobky, ktoré nakúpia, či už to budú poľské vajíčka, poľské mäso, čínsky cesnak, to bude slovenský výrobok v zmysle ich klasifikácie. Lebo ja som ho kúpil od slovenského dodávateľa. Ten dneska nemá, toto nezaujíma. Preto pozmeňujúci návrh pána Matoviča je nevykonateľný.
A keď chceme skutočne chrániť slovenských výrobcov, chceme dať prácu slovenským občanom, tak bezpochyby, tak ako mnohé ďalšie krajiny v rámci Európskej únie, som presvedčený, že budeme potrebovať a potrebujeme mať kategorizáciu. Ja nehovorím, že kategorizácia "slovenský výrobok", "domáci produkt" a "vyrobené na Slovensku" sú tie ideálne pojmy. Ale poďme viesť diskusiu, ako to máme označiť, zadefinovať, ale musíme vedieť povedať, že tento výrobok od A po Z bol vyrobený na Slovensku zo slovenských surovín. Tento výrobok má 75 %, lebo keď dáte nejaké koreniny do niečoho, ktoré na Slovensku nemáme, nepestujeme, tak to nebude sto percent slovenský výrobok, alebo nejaký ten podiel, alebo obalový materiál. Tak potom musíme povedať, že to je výrobok, ktorý je domáci produkt, lebo že má 75 % slovenského pôvodu aj práce? A vyrobené na Slovensku, keď to donesie zo zahraničia, tu ho zomeliem, zabalím a predám, alebo opražím, ako tá Popradská káva, alebo nech je to aj pomarančový džús vylisovaný na Slovensku, tak aby sme vedeli toto poznamenať. A to, čo sa nezmestí do týchto kategórií, tak to bude to dovezené.
Pokiaľ by sme mali túto kategorizáciu, tak som presvedčený, že návrh pána kolegu Matoviča by mohol pomôcť občanom Slovenskej republiky sa zorientovať a pomohol by naozaj slovenskej spotrebe a slovenským výrobkom. Bez toho tento návrh je bezzubý.
Ešte raz musím povedať, tým, že zvyšujeme len pokuty, týmto návrhom zákona problém s nedostatkom nevyriešime. Tým, že odstraňujeme kategorizáciu podnikov malá a stredná a veľká, tým paradoxne chránime nadnárodné obchodné korporácie, ktoré vedia v tom lavírovať. A vystavujeme napospas tých malých, ktorí na tých 2 900 obciach, kde nemajú možnosť zásobovať potravinami iným spôsobom, len z tých malých obchodov, lebo tam žiadna obchodná sieť nemá svoje zastúpenie, tak tých vystavujeme priamej likvidácii. Pretože u nich možnože 500-eurová pokuta je alebo sa rovná likvidácii daného podniku, danej malej prevádzkarne.
Ďakujem pekne za pozornosť.