Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, v skutočnosti musím povedať, že i keď malými krokmi, ale veci sa niekedy menia aj k lepšiemu. Chcem z tohto miesta pochváliť ministra pôdohospodárstva, ktorého som vyzýval pri prvom čítaní tohto návrhu, aby sa začal zaoberať definíciou slovenského výrobku, výrobku vyrobeného na Slovensku. To, že sa ľady pohli, a ide to správnym smerom, vysoko kvitujem. Nie som ale stopercentne istý,...
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, v skutočnosti musím povedať, že i keď malými krokmi, ale veci sa niekedy menia aj k lepšiemu. Chcem z tohto miesta pochváliť ministra pôdohospodárstva, ktorého som vyzýval pri prvom čítaní tohto návrhu, aby sa začal zaoberať definíciou slovenského výrobku, výrobku vyrobeného na Slovensku. To, že sa ľady pohli, a ide to správnym smerom, vysoko kvitujem. Nie som ale stopercentne istý, že definícia, že za všetko, čo obsahuje 75 % slovenského pôvodu, sa dá považovať za slovenské, ako definícia v podmienkach Slovenskej republiky stačí, hlavne vtedy, keď v okolitých krajinách majú minimálne dve až tri definície na výrobkov, ktorý je domáci výrobok, ktorý je výrobkom vyrobené na území danej krajiny.
Teraz dovoľte, aby som sa pozrel na predkladaný návrh zákona o obchodných reťazcoch a priblížil z takých troch rozmerov. Návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch je tu už opäť. Už v rámci prvého čítania bolo v rozprave spomenuté, ako často sa tento zákon predkladá do parlamentu, ruší pozmeňuje a má meniacu sa podobu. Chápem cieľ aj zámer predkladateľa návrhu zákona, a to pomôcť dodávateľom slovenských potravín voči praktikám obchodných reťazcov, žiaľ zvolená cesta podľa mňa nie je správna. Dobrý úmysel rezortu ani samovláde SMER-u nie je možné poprieť. Ako vidno, predložený návrh zákona je z veľkej časti odkopírovaný zo zákona č. 140/2010, ktorý bol predchádzajúcou vládou zrušený. Mimochodom, pri jeho zrušení súhlasili aj zástupcovia ZMOS, RÚZ aj Konfederácie odborových zväzov. Podľa dôvodovej správy má navrhovaný zákon riešiť vzťahy medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín na Slovensku, keďže zo strany odberateľov dodávaných potravín obchodu dochádza k zneužívaniu ich ekonomického postavenia na našom trhu. No s týmto konštatovaním osobne musím povedať, že sa z veľkej miery aj dá súhlasiť. Len priblížiť sa k riešeniu je trošku ťažšie. Jedným z mnohých skutočností z uplatňovania niektorých praktík vo vzťahu k tuzemským dodávateľom potravín do obchodnej siete na Slovensku je pokles podielu potravín do slovenských, od slovenských dodávateľov v obchodnej sieti v prospech dovážaných potravín. To je to, na čo narážal aj kolega Matovič vo svojom vystúpení k tomuto návrhu zákona. Musím ale povedať, že pri tejto príležitosti je treba sa pozrieť aj spätne. Za chvíľku budeme mať predloženú správu, tzv. Zelenú správu. Tam sa vieme dočítať, že zahranično obchodná bilancia v roku 2010 dosiahla negatívne saldo v prospech, v neprospech Slovenska mínus 950 miliónov euro a pokles v roku 2011 je o 195 a pol milióna euro. O toľko sme boli lepší v roku 2011. Toto je názorný príklad, keď vytvoríme priestor uzatvárať zmluvy medzi dodávateľmi a odberateľmi doma, na to, že aj naši dokážu predávať viac, jednak vytvárame priestor na to, aby aj mohli vyvážať. Teraz dovoľte, aby som priblížil o problematiku tohto návrhu zákona z takých troch prístupov.
Prvým rozmerom je, tak ako zákon 140 z roku 2010, tak aj tento návrh zákona obsahuje tie isté ustanovenia, pre ktoré aj tento zákon bude neúčinný, a teda nefunkčný v praxi.
Paragraf 5: "(1)Kontrolu neprimeraných podmienok vykoná a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
(2) Ministerstvo vykoná kontrolu odberateľa alebo dodávateľa z vlastného podnetu, z podnetu účastníka obchodného vzťahu alebo z podnetu tretej osoby.
(3) Podnet na vykonanie kontroly u odberateľa alebo dodávateľa musí obsahovať identifikačné údaje
a) predkladateľa podnetu,
b) identifikačné údaje toho, proti komu je podnet podávaný a
c) opis predmetu podnetu podľa § 4.
(4) Ak podnet neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, ministerstvo vyzve predkladateľa podnetu, aby ich v určenej lehote doplnil a súčasne ho poučí, že inak kontrolu nezačne.
(5) Predmetom kontroly sú údaje informácie, doklady a písomnosti, z ktorých sa dá zistiť, dohodnutie a uplatňovanie neprimeraných podmienok medzi účastníkmi obchodného vzťahu." Toľko citát zo zákona.
V zmysle § 5 na vykonanie kontroly je potrebný podnet. Zoberme si prvý prípad, keď ten podnet vzíde priamo z ministerstva. Popis neprimeranej podmienky ťažko asi bude stanovovať ministerstvo, lebo ako vidí do obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom? Ako ho zadefinuje? Medzi dodávateľom a odberateľom, keďže nie je priamym účastníkom takéhoto stavu, tak ministerstvo nevie presne špecifikovať, ktorá z neprimeraných podmienok podľa § 4 bola vyžadovaná. V tomto prípade platí, že kontrolu nemôže začať, pretože podanie nie je úplné.
Zoberme si druhý prípad. Podanie podá účastník obchodného vzťahu. Popis neprimeraných podmienok medzi dodávateľom a odberateľom nahlási podľa § 4. Všetko sa zdá byť v poriadku, ale v zmysle ods. 5 ministerstvo na kontrolu údaje, doklady a všetky veci medzi týmito dvoma subjektami, takže keď ministerstvo príde k odberateľovi XY obchodného reťazca a vyžiada si všetky dokumenty o konkrétnom dodávateľovi, tak ten dodávateľ XY už toho odberateľa viackrát nezalistuje. Jednoducho ho vyradí. Keď chceme docieliť, aby slovenský výrobca bol vylistovaný, je to najlepšia cesta tomu, pretože je možné dať sankciu za neprimeranú podmienku, ale dať sankciu za to, že ja od niekoho nezoberiem ten tovar, za to sankciu dať nemôžte. Môžte raz potrestať obchodný reťazec, že dal neprimeranú podmienku, ale za to, že budúci týždeň alebo od budúceho mesiaca nezoberie od neho ani jeden, jedno kilo, ani jeden gram, ani jeden liter slovenského výrobku, za to ho pokutovať nemôžte. Prosím, uvedomte si aj tento rozmer tohto podania.
Tretí prípad je, keď podá tretia osoba. Keď nahlási tretia osoba, obdobne ako v druhom prípade, tiež bude musieť určiť konkrétneho dodávateľa a taktiež konkrétnu neprimeranú podmienku podľa § 4, aby ministerstvo mohlo ísť na kontrolu a žiadať potrebné dokumenty. Tiež asi daný výrobca v danom obchode skončil.
V dôvodovej správe je napísané, že podľa zákona č. 140 z roku 2010 ministerstvo pokračovalo výkonom kontroly v osemnástich subjektoch, z toho u dvoch odberateľov a u ich šestnástich odberateľov. Kontroly boli neukončené z dôvodu zrušenia zákona č. 140. Dámy a páni, toto je len čiastočná pravda. Počas platnosti zákona č. 140 z roku 2010 bolo v skutočnosti podaných na ministerstvo päť až šesť podnetov na preverenie neprimeraných podmienok v obchodnom vzťahu. Teraz prosím, počúvajte veľmi pozorne, ďakujem. Všetky podnety podané, boli podané obchodnými reťazcami. Či už to bola Billa na všetky ostatné, či to bolo Tesco na všetky ostatné, či to bolo Kaufland a všetky ostatné, či to bola Hypernova. Oni si, oni podali podania navzájom. Nie dodávateľ slovenských výrobkov, obchodné reťazce jeden na druhého. Toto malo ministerstvo kontrolovať, že ten druhý, kde má akú výhodu, alebo kde má akú nevýhodu. Nie to, či slovenský výrobca, ktorý dodáva, má primerané podmienky alebo neprimerané podmienky. Takže asi takýmto spôsobom.
Keď sa vláda Ivety Radičovej rozhodla, že zákon č. 140 z roku 2010 zruší, tak ako posledný pokus o záchranu podal podnet aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Podnet ale nespĺňa ustanovenia tohto zákona, a preto ministerstvo vyzvalo SPPK, aby doplnili svoj podnet o konkrétne údaje. Kto proti komu? Zaoberal som sa s tým vtedy ako minister. SPPK vtedy tieto údaje neposkytlo. Neoficiálne sa vyjadrili, že keby poskytli tieto údaje, tak daný subjekt v tej chvíli končí v obchodnom vzťahu, pretože bude vylistovaný. (Kýchnutie v sále.) Na zdravie, je to pravda.
Teraz druhý rozmer tohto návrhu zákona. Aby som bol korektný, musím povedať, že predkladateľ sa v návrhu zákona pokúša o čiastočnú implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/ES o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Len musím povedať, že tento zákon, tak ako ho máme predložený, odkazuje na túto smernicu. A táto smernica v plnom jeho znení, keby bola inkorporovaná do tohto návrhu zákona, tak by musela obsahovať aj vetu, že "ak nie je v zmluve vyslovene dojednané inak". Ak dáme do tohto návrhu zákona toto znenie, v tej chvíli tento zákon nemá absolútne žiadny zmysel. Pretože keď sa obchodník s dodávateľom dohodne inak a smernica o tom hovorí, že to môžu, tak v tom prípade niet čo kontrolovať. Takže tento rozmer tu aj je. Ale to, že vláda medzi sebou nekomunikuje, o tom svedčí aj skutočnosť, že na tejto schôdzi Národnej rady máme predloženú tlač č. 229, a to z dielne pána ministra Borca, ministra spravodlivosti, a to novelu Obchodného zákonníka. Táto novela Obchodného zákonníka preberá uvedenú smernicu v plnom znení, teda aj vo vzťahu k tomu, keď sa nedohodnú inak. Tento návrh zákona tak, ako ho tu máme predložený, je absolútne zbytočný. Keď, tak by stálo za to, aby zákon 513, teda zákon Obchodný zákonník bol doplnený o niektoré ustanovenia tohto návrhu, a vtedy by platil absolútne v súlade a nevytváral by chaos, keďže všade sa hovorí, že obchodné vzťahy sa majú riešiť podľa Obchodného zákonníka. I keď v tomto prípade ideme prijať unisono špeciálny zákon na jeden konkrétny prípad, ale tak či tak, v ostatných ustanoveniach musí spĺňať literu zákona obchodného. Práve z tohto dôvodu hovorím, že to nebude fungovať.
Tretí rozmer tohto návrhu zákona je v skutočnosti, ktorý som spomenul aj na samom začiatku a to, že tento zákon bude platiť na území Slovenskej republiky. Moji predrečníci vrátane pána ministra alebo pána spravodajcu zadefinovali, že má snahu riešiť alebo zameriava sa na riešenie obchodných reťazcov. Dámy a páni, drvivá väčšina týchto obchodných reťazcov, teda až na výnimku jedného má sídlo alebo centrálu mimo územia Slovenskej republiky. Ani CBA nemá sídlo alebo centrálu v Slovenskej republike, aj CBA je spojená so zahraničnými spoločnosťami. To znamená, že všetky tieto spoločnosti nemajú najmenší problém, aby od zajtrajšieho dňa alebo nasledujúceho dňa, ako tento zákon vstúpi do platnosti, uzatvárali obchodné zmluvy vo svojich centrálach, či je to v Budapešti, či je to vo Viedni, či je to v Prahe, či je to vo Varšave, kdekoľvek. Každý, kto chce dodávať do týchto obchodov, príde za nimi a podpíše s nimi zmluvu. Keď si pozrieme európsky vestník na verejné obstarávanie, tak sa môžme dočítať, že Tesco na mliečne výrobky robí verejné obstarávanie a vyhodnocuje ju, kde? V Londýne. V Londýne. V tej chvíli, keď to robí na strednú Európu, robí v Londýne. Keď to urobí na strednú Európu, môže dodávať kdekoľvek, aj na Slovensko, nemá s tým najmenší problém. Ale tak potom, tento zákon bude viac, priamo či nepriamo, keď obchodníci ho nechcú dodržiavať, tak budú uzatvárať zmluvu mimo územia Slovenskej republiky. Keď budú uzatvárať mimo územia Slovenskej republiky, tak ten, ktorý bude uzatvárať tú zmluvu v Prahe, tak si bude vyberať dodávateľov z okruhu svojich známych, ktorých má po ruke v Českej republike. Výsledok, budeme mať viac českých výrobkov v slovenských obchodoch alebo v tom konkrétnom slovenskom obchode. Keď to bude vo Viedni, bude to viac rakúskych. Je to prirodzené. Budeme ich takýmto spôsobom nútiť, pretože tento zákon platí len na území Slovenskej republiky. Slovenská republika na jednotnom trhu Európskej únie znamená malý kúsok fľaku, 5 miliónov ľudí, 5-miliónový trh pre veľké nadnárodné obchodné korporácie nie je problém zabezpečiť, zásobovať z mimo územia tohto teritória a tým pádom uškodíme našim poľnohospodárom.
Práve preto, keď chceme riešiť, tak by sme mali využiť, ale v plnej miere, ustanovenia, ktoré nám dáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/ES. Tá stanovuje, že neprimerané podmienky si môže zadefinovať v rámci obchodného vzťahu a obchodných vzťahov každá členská krajina. No len potom by to malo byť inkorporované tam, kde to inkorporované má byť, v Obchodnom zákonníku. To, čo pán minister Borec predkladá. Pán minister Borec predkladá, že ako sa uplatňuje sankcia, keď niekto urobí neprimeranú podmienku. Pán minister hovorí o 60-dňovej lehote. Tento zákon podľa tej istej smernice hovorí o kratšom termíne. "Prečo vytvárame takýto chaos?" pýtam sa. Práve preto a vzhľadom na uvedené, sa domnievam, že tento zákon bude neúčinný, a preto predkladám procedurálny návrh, vrátiť návrh predkladateľovi na dopracovanie.
Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som pripomenul jeden svetlý príklad z jednej členskej krajiny Európskej únie. Keď sa nájde dostatočná politická vôľa v tomto parlamente naprieč všetkými politickými stranami, tak snáď keď niektorý z obchodných reťazcov najviac zneužíva svoje obchodné postavenie a máme takéto informácie a ministerstvo príde s takýmito informáciami, tak by sme mohli prijať obdobné uznesenie parlamentu tohto, Národnej rady, ako to urobila iná členská krajina, nejdem ju tu v tejto chvíli menovať, ktorá prijala uznesenie znenia asi nasledovného: Národná rada vyjadruje svoje presvedčenie, že obchodná politika danej spoločnosti XY nie je zlúčiteľná s očakávaním slovenského spotrebiteľa a výrobcu. Keď vyšleme takýto politický signál voči jednému, som presvedčený, že dosiahneme oveľa viac než s akýmkoľvek takýmto zákonom, ktorý obchodné reťazce, nechcem využívať slová pána Galka, ktorý predo mnou vystúpil, ale je faktom, že obchodné reťazce s desiatkami miliónov ziskov ročne hravo zaplatia tých najlepších právnikov, aby zabezpečili právne kľučky ako obísť tento návrh zákona. A tento návrh zákona zostane zdrapom papiera a len propagandou a nie účinným nástrojom na to, aby sme skutočne pomohli slovenským výrobcom sa dostať na slovenské pulty. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis