Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, no nedá mi, aby som nereagoval na vaše vystúpenie a povedal, že: Viete, čo je drzosť? Za drzosť sa určite dá považovať to, že si vláda a vy kúpite vašu vlastnú pochvalu od sponzora SMER-u za 25 mil. eur. Keď sa vo včerajších novinách dočítam, že majiteľ SCP Mondi Martin Filo v samostatnom zvýšení dane problém nevidí. No, bodaj by videl, keď dostal 25- miliónovú daňovú úľavu na budúce roky! (Potlesk.) Pritom všetky vaše opatrenia na odvody a zvyšovanie dane sa dotknú jednoduchých ľudí. Obyčajný človek v tejto krajine bude zodratý z kože a dostane sa na dlážku len preto, lebo ste prijali takýto smrteľný koktail, ktorý ste urobili. Pritom už dnes hovoríte, že za zachovanie zamestnanosti už nedáte nikomu žiadnu podporu, ale SCP Ružomberok dostal. A nielen to, ale ďaleko viac.
Takže to je drzosť, keď za takýchto podmienok minister financií vystúpi a dokáže kritizovať predchodcov, ktorí šetrili na samých sebe rovnako, ako na tom, že zvyšovali dane alebo odvody, ktoré sme boli nútení. Ale my sme rovnakým dielom šetrili aj na výdavkovej stránke štátnej správy, čo vy nerobíte.

Nič sa nestalo. Ďakujem, Andrej musím povedať, že v plnej miere s tebou súhlasím. A potešil si ma tou novou terminológiou, že v daňových súvislostiach existujú čisto krvné biele kone. Zatiaľ som sa s nimi stretol len v inej oblasti. Ale asi keď 2 000 eur na rok je možné zabezpečiť pre daňové účely, je to určite veľmi na zamyslenie. Treba povedať, že bezhotovostné platby a ich obmedzovanie v skutočnosti nič nevyrieši v tejto krajine. A pán minister si myslí, že bude mať lepší výber daní, no tak ho nebude mať. Ani finančná polícia nezabezpečí lepší výber daní. Lepší výber daní snáď by zabezpečilo, keby každému ministerskému úradníkovi a daňovému pracovníkovi daňového úradu závisel plat od toho, či odsleduje výber daní tak, ako má. Pán minister ohlasoval aj tento týždeň, že zase má ďalšiu sekeru vo výbere daní a v štátnom rozpočte. Je to veľmi zlá správa. Ale musím pripomenúť, že v roku 2004, keď sme znížili v tom čase daňové zaťaženie tak výber daní stúpol. Nemecko ide cestou znižovania daní. My ideme cestou zvyšovania daní, ktorá nie je správna, a preto zastávam taký istý názor, ako si prezentoval pred chvíľkou pri rečníckom pultu. A toto je veľmi zlý signál smerom k podnikateľom. A budeme tak mať čím ďalej, tým menší výber daní, pretože každý podnikateľ ujde z tejto krajiny pri takejto politike. Ďakujem.

Pán minister, chcem sa spýtať v mene tých obcí, ktorých sa to týka, pretože obce niektoré urobili tie školy, kedy môžu podľa vás reálne očakávať, že dostanú zaplatené za investície, ktoré vykonali, pričom čakajú na peniaze z ministerstva, ktoré vznikli týmto spôsobom. Ďakujem.

Vážený pán predseda, dámy a páni, vážení predkladatelia, chápem úmysel, prečo meniť kontrolu v štátom podniku Lesy Slovenskej republiky. Chápem aj to, že snažíte si nájsť unisono problém na ten, v ktorom ste sa angažovali v roku 2009, ale musím povedať, že mnoho z tých tvrdení, ktoré tu bolo prednesených, pre mňa tak trošku pokuľhávajú. Pokuľhávajú preto, lebo politická zodpovednosť, čím sa riadenie a kontrola štátneho podniku nezbaví, ba čo viac, z pliec ministra sa to prenesie na plece prezidenta Slovenskej republiky, pretože bude rozhodovať o tom, že kto sa tam dostane a kto sa tan nedostane. Musím povedať, že keď som nad tým uvažoval teraz, keď ste uvádzali tento materiál, tak som hľadal v pamäti, ktorí z členov dozornej rady v roku 2009 otvorene vystúpili a povedali, že toto je problém! Každý z nich sedel a čušal! Až na konci, ku koncu, keď už tá kauza prerástla hranice štátneho podniku a možno že aj spoločenskej únosnosti, až v tom prípade sa niekto odvážil povedať svoje slovo.
Ale keď veľmi pouvažujem nad tým a teraz som tak prebehol tie podmienky, za ktoré by bolo možno odvolať takého generálneho riaditeľa Minďáša v roku 2009, tak pomaly nadobúdam dojem, že podľa tohto návrhu zákona, ktorý tu je predložený, vtedajší riaditeľ Minďáš bol neodvolateľný, lebo minister by ho nemohol odvolať. Neexistuje!
Pokiaľ sa pozriem na stav, v ktorom sa štátny podnik v roku 2009 nachádzal, dnes už vieme, že asi by sme nikoho nemohli postihnúť za to, že zmizlo 19-tisíc metrov kubíkov dreva. Lebo po vyšetrení v roku 2009 a začiatkom roku 2010 som sa aj ja dozvedel ako mnohí z vás, že to bola len administratívna chyba a to drevo ani nezmizlo. No tí, ktorí žijú v okolí závodu Liptovský Hrádok, oni vedia, že aká je pravda.
Zavádzať do zákonu etický kódex, áno, je na to už príklad, pretože v minulých dňoch sme prijali zákon o obchodných reťazcoch, kde sa etický kódex kdesi dostal do zákona. Ale etický kódex a jeho vymožiteľnosť právom nie je zabezpečená. A ani týmto návrhom nebude zabezpečená. Je dobrou modlou na to, aby poukázal na niektoré nesprávne prístupy, ktoré sa dejú. Ale musím povedať, že etický kódex, ako jedna z mála, možno že v jedinom štátnom podniku, kde funguje, tak to je Lesy, š. p. Banská Bystrica a myslím, že to bol rok 2004, keď sa prijal alebo rok 2005. Pracovalo sa na tom od roku 2003 alebo 2004. Pán kolega Mičovský, ak dobre viem vy ste boli alebo aj ste členom tejto etickej rady. Boli ste členom etickej rady? To znamená, že ten priestor na fungovanie z hľadiska etickej rady tu je a existuje. Nevidím najmenší dôvod, prečo vstupovať takýmto spôsobom v prípade jedného štátneho podniku do kompetencii či už samotného ministra a prenášať zodpovednosť na pána prezidenta.
Nájom pozemkov, keď prenajme 1000 ha štátny podnik niekomu, musí to byť odsúhlasené ministrom, ministerstvom, po súhlase dozornej rady. V prípade štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulič prenajme celú svoju výmeru cez 10-tisíc ha a nepotrebuje na to nič. Aký je rozdiel medzi týmto lesným majetkom štátu a hentým lesným majetkom štátu? Žiadny. Pokiaľ sa pozriem na, ďalšia otázka ktorá vo mne sa otvára, to je vojenský obvod Javorina, na vojenský obvod Javorina, je tam majetok štátu? Je. Spravuje ho iná lesná organizácia, než je vymenovaná týmto zákonom? No spravuje. Čo s týmto majetkom? Tento majetok bude môcť ďalej byť použitý alebo prenajatý, predaný, čokoľvek s ním urobený? Osobne som presvedčený, že takýmto spôsobom nie je možné dosiahnuť želateľný stav. Želateľný stav je dosiahnuteľný čo najväčšou verejnou kontrolou štátneho podniku a všetkých štátnych podnikov a organizácií, kde štát má majetkovú účasť.
Práve preto za najpodstatnejšie v tejto oblasti považujem, že od roku 2011 všetky zmluvy sú zverejnené a sú platné len vtedy, keď sú zverejnené. To znamená, že aj v prípade š. p. Lesy Slovenská republika. Toto je skutočná takáto modla, toto je skutočná pomoc. Nie to, že dozorná rada bude rozhodovať.
Páni predkladatelia, dovoľte aby som zašpekuloval trošku. Prejde tento návrh zákona, bude schválený. Súčasná dozorná rada, ktorá je tam vymenovaná, bude voliť, stanoví výberovú komisiu, ktorá vyberie svojho generálneho riaditeľa. Táto dozorná rada, ktorá tam je, je ustanovená za podmienok a pod kuratelou vlády Roberta Fica v tomto období. Nie je to tá dozorná rada, ktorá tam bola pred rokom, nie je tam tá dozorná rada, ktorá zabezpečila pre štátny podnik a pre daňových poplatníkov tejto krajiny 18,5 mil. eur zisku a daní do štátneho rozpočtu, príjmy, čo v budúcom období budeme sa musieť skladať na to my všetci, lebo štátny podnik už nemá tie peniaze. To je o tých ľuďoch, ktorí tam sú. Tak títo ľudia, ktorí tam už dnes avizujú, že na budúci rok ten zisk nebude, že už majú s tým problém, že sa už prejavujú politické rozhodnutia do kompetencií štátneho podniku, lebo nechceme aby štátny podnik zaplatil peniaze do štátnej kasy, tak ako to bolo pôvodne plánované za predchádzajúcej vlády, ako štátny majetok by mal slúžiť občanom tejto krajiny. Tak táto dozorná rada, ktorá bola teraz ustanovená, si ustanoví výberovú komisiu, ktorá si vyberie svojho generálneho riaditeľa, ešte tento prezident ho vymenuje a potom bude zabetónovaný. A skúste si premietnuť stav, aký bol v roku 2009, keď sa odvolával riaditeľ Minďáš, lebo štátny podnik pýtal 66 mil. euro pôžičku na svoju záchranu. Neporušil by žiadny bod tohto návrhu zákona, to nie je o tom. Osobne si myslím, že súčasné riešenie zákona o štátnom podniku 111 unisolo platné pre všetky štátne podniky, dávajú dostatočný priestor na to, aby sme vedeli kontrolovať. Keď je treba niekde posilniť právomoci, tak to je v oblasti verejnej kontroly. Verejná kontrola tým, že ja zabetónujem členov dozornej rady, ešte sa nezmení. Práve preto vás nabádam, aby ste tento návrh stiahli, prepracovali a našli také riešenie, ktoré skutočne lesný majetok štátu bude chrániť. Ostatne musím povedať, že to, čo tu navrhujete, je ďaleko, ďaleko nad rámec toho, čo dnes zákon o lesoch dáva. Pretože dnes zákon o lesoch hovorí, že lesný majetok štátu je neprivatizovateľný. A vy v tomto návrhu dávate priestor ako lesný majetok štátu prenajať. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, pán minister, ďakujem, že ste predložili túto správu, Zelenú správu za rok 2011. Je to viac-menej práca, ktorú som ako minister vykonával ja.
Pôvodne som nemal záujem vystúpiť v tejto rozprave, ale v hodine otázok ste ma nepriamo vyzvali, pán minister, že mám zobrať zodpovednosť za šesť rokov ministrovania v kresle ministra pôdohospodárstva za posledných 20 rokov. Tak som nabral odvahu, prišiel sem a chcem teraz k tomu vystúpiť.
Pán minister, ešte predtým než to urobím, niekoľkokrát som od vás zachytil vyjadrenie, že som pripol čiernu stuhu na dožinkový veniec v roku 2010. Nehnevajte sa na mňa, bol dôvod a oprávnený dôvod pripínať takúto stuhu a zrušiť dožinkové slávnosti počas Agrokomplexu v roku 2010, pretože poľnohospodárstvo bolo niekoľkonásobne zasiahnuté živlami.
Pán minister, ja som za túto krátku dobu dokázal pripraviť jeden takýto maličký graf. (Ukážka grafu.) Toto je skutočne pôsobenie mňa ako ministra pôdohospodárstva na čele rezortu. Začínajúc rokom 2003, končiac rokom 2011. 2003 hlboký mínus v agrárnom stave, 2004, '5, '6, zisk, potom nastúpila Ficova vláda, ešte mierny zisk, potom hlboká strata, hlboká strata, hlboká strata a v roku 2012 ste prebrali rezort z mojich rúk tak, že v minulom roku skončila so ziskom 31,8 mil. eur. Tieto čísla sú overené zo Zelenej správy, ktorú ste sem doniesli vy a podpísali ste sa za jeho pravosť.
Dámy a páni, v plnej miere som ochotný zobrať zodpovednosť za tieto kladné hospodárske výsledky agrárneho rezortu. Kedykoľvek a so cťou. Keď vláda Roberta Fica odovzdá nastupujúcemu ministrovi a, pán minister, ja vám držím palce, že keď budete odovzdávať, tak ten rezort bude vysoko ziskový a minimálne 70 %, tak ako v minulom roku, bude ziskových podnikov v rámci agrárneho rezortu.
Pán minister, v roku 2010 počas Agrokomplexu bol dôvod, prečo neoslavovať a zrušiť dožinkové slávnosti. No bodaj by nie, keď mali tri roky za sebou zlých hospodárskych rokov. Prepáčte, len neodborný človek môže vyžadovať od farmára v tomto roku, že za posledných 5 rokov musí mať kladný hospodársky výsledok, aby mohol sa uchádzať o pôžičku z envirofondu. Ale, pán minister, pravidlá Európskej únie sú jedna vec a metóda a mechanizmus, ktorú chce vláda nájsť, aby pomohla tým, ktorí sú na to odkázaní, to je druhá vec. Vy ste si vybrali metódu, ktorú určuje alebo stanovuje, jednu z metód, Európska únia a chceli ste od farmára, aby za posledných päť rokov mal minimálne trikrát kladný hospodársky výsledok, keď od roku 2008, '9 a '10 bol agrárny rezort v hlbokej strate. Je to dôkaz o neodbornosti riadenia a prístupu tohto rezortu.
Ja vám držím v tejto chvíli jedine palce, aby ste odovzdali a želám si, aby ste odovzdali rezort, nech už príde akýkoľvek minister, jemu do rúk rezort, ktorý v predchádzajúcom roku skončil s kladným hospodárskym výsledkom a nie s hlbokou stratou, tak ako sme mali možnosť vidieť počas vlády Roberta Fica v období, keď v skutočnosti poľnohospodárstvo bolo prioritou vlády Roberta Fica počas prvého vládnutia. Dnes nemáte koaličného partnera. Ukážte, ako viete pracovať. Ale to čo ste predviedli v tomto roku, že na dotačnú politiku alebo na pôžičku sa prihlásilo len 41 firiem podľa vašich slov, nie je tým správnym spôsobom a správnou cestou.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, v skutočnosti musím povedať, že i keď malými krokmi, ale veci sa niekedy menia aj k lepšiemu. Chcem z tohto miesta pochváliť ministra pôdohospodárstva, ktorého som vyzýval pri prvom čítaní tohto návrhu, aby sa začal zaoberať definíciou slovenského výrobku, výrobku vyrobeného na Slovensku. To, že sa ľady pohli, a ide to správnym smerom, vysoko kvitujem. Nie som ale stopercentne istý, že definícia, že za všetko, čo obsahuje 75 % slovenského pôvodu, sa dá považovať za slovenské, ako definícia v podmienkach Slovenskej republiky stačí, hlavne vtedy, keď v okolitých krajinách majú minimálne dve až tri definície na výrobkov, ktorý je domáci výrobok, ktorý je výrobkom vyrobené na území danej krajiny.
Teraz dovoľte, aby som sa pozrel na predkladaný návrh zákona o obchodných reťazcoch a priblížil z takých troch rozmerov. Návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch je tu už opäť. Už v rámci prvého čítania bolo v rozprave spomenuté, ako často sa tento zákon predkladá do parlamentu, ruší pozmeňuje a má meniacu sa podobu. Chápem cieľ aj zámer predkladateľa návrhu zákona, a to pomôcť dodávateľom slovenských potravín voči praktikám obchodných reťazcov, žiaľ zvolená cesta podľa mňa nie je správna. Dobrý úmysel rezortu ani samovláde SMER-u nie je možné poprieť. Ako vidno, predložený návrh zákona je z veľkej časti odkopírovaný zo zákona č. 140/2010, ktorý bol predchádzajúcou vládou zrušený. Mimochodom, pri jeho zrušení súhlasili aj zástupcovia ZMOS, RÚZ aj Konfederácie odborových zväzov. Podľa dôvodovej správy má navrhovaný zákon riešiť vzťahy medzi odberateľmi a dodávateľmi potravín na Slovensku, keďže zo strany odberateľov dodávaných potravín obchodu dochádza k zneužívaniu ich ekonomického postavenia na našom trhu. No s týmto konštatovaním osobne musím povedať, že sa z veľkej miery aj dá súhlasiť. Len priblížiť sa k riešeniu je trošku ťažšie. Jedným z mnohých skutočností z uplatňovania niektorých praktík vo vzťahu k tuzemským dodávateľom potravín do obchodnej siete na Slovensku je pokles podielu potravín do slovenských, od slovenských dodávateľov v obchodnej sieti v prospech dovážaných potravín. To je to, na čo narážal aj kolega Matovič vo svojom vystúpení k tomuto návrhu zákona. Musím ale povedať, že pri tejto príležitosti je treba sa pozrieť aj spätne. Za chvíľku budeme mať predloženú správu, tzv. Zelenú správu. Tam sa vieme dočítať, že zahranično obchodná bilancia v roku 2010 dosiahla negatívne saldo v prospech, v neprospech Slovenska mínus 950 miliónov euro a pokles v roku 2011 je o 195 a pol milióna euro. O toľko sme boli lepší v roku 2011. Toto je názorný príklad, keď vytvoríme priestor uzatvárať zmluvy medzi dodávateľmi a odberateľmi doma, na to, že aj naši dokážu predávať viac, jednak vytvárame priestor na to, aby aj mohli vyvážať. Teraz dovoľte, aby som priblížil o problematiku tohto návrhu zákona z takých troch prístupov.
Prvým rozmerom je, tak ako zákon 140 z roku 2010, tak aj tento návrh zákona obsahuje tie isté ustanovenia, pre ktoré aj tento zákon bude neúčinný, a teda nefunkčný v praxi.
Paragraf 5: "(1)Kontrolu neprimeraných podmienok vykoná a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
(2) Ministerstvo vykoná kontrolu odberateľa alebo dodávateľa z vlastného podnetu, z podnetu účastníka obchodného vzťahu alebo z podnetu tretej osoby.
(3) Podnet na vykonanie kontroly u odberateľa alebo dodávateľa musí obsahovať identifikačné údaje
a) predkladateľa podnetu,
b) identifikačné údaje toho, proti komu je podnet podávaný a
c) opis predmetu podnetu podľa § 4.
(4) Ak podnet neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, ministerstvo vyzve predkladateľa podnetu, aby ich v určenej lehote doplnil a súčasne ho poučí, že inak kontrolu nezačne.
(5) Predmetom kontroly sú údaje informácie, doklady a písomnosti, z ktorých sa dá zistiť, dohodnutie a uplatňovanie neprimeraných podmienok medzi účastníkmi obchodného vzťahu." Toľko citát zo zákona.
V zmysle § 5 na vykonanie kontroly je potrebný podnet. Zoberme si prvý prípad, keď ten podnet vzíde priamo z ministerstva. Popis neprimeranej podmienky ťažko asi bude stanovovať ministerstvo, lebo ako vidí do obchodného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom? Ako ho zadefinuje? Medzi dodávateľom a odberateľom, keďže nie je priamym účastníkom takéhoto stavu, tak ministerstvo nevie presne špecifikovať, ktorá z neprimeraných podmienok podľa § 4 bola vyžadovaná. V tomto prípade platí, že kontrolu nemôže začať, pretože podanie nie je úplné.
Zoberme si druhý prípad. Podanie podá účastník obchodného vzťahu. Popis neprimeraných podmienok medzi dodávateľom a odberateľom nahlási podľa § 4. Všetko sa zdá byť v poriadku, ale v zmysle ods. 5 ministerstvo na kontrolu údaje, doklady a všetky veci medzi týmito dvoma subjektami, takže keď ministerstvo príde k odberateľovi XY obchodného reťazca a vyžiada si všetky dokumenty o konkrétnom dodávateľovi, tak ten dodávateľ XY už toho odberateľa viackrát nezalistuje. Jednoducho ho vyradí. Keď chceme docieliť, aby slovenský výrobca bol vylistovaný, je to najlepšia cesta tomu, pretože je možné dať sankciu za neprimeranú podmienku, ale dať sankciu za to, že ja od niekoho nezoberiem ten tovar, za to sankciu dať nemôžte. Môžte raz potrestať obchodný reťazec, že dal neprimeranú podmienku, ale za to, že budúci týždeň alebo od budúceho mesiaca nezoberie od neho ani jeden, jedno kilo, ani jeden gram, ani jeden liter slovenského výrobku, za to ho pokutovať nemôžte. Prosím, uvedomte si aj tento rozmer tohto podania.
Tretí prípad je, keď podá tretia osoba. Keď nahlási tretia osoba, obdobne ako v druhom prípade, tiež bude musieť určiť konkrétneho dodávateľa a taktiež konkrétnu neprimeranú podmienku podľa § 4, aby ministerstvo mohlo ísť na kontrolu a žiadať potrebné dokumenty. Tiež asi daný výrobca v danom obchode skončil.
V dôvodovej správe je napísané, že podľa zákona č. 140 z roku 2010 ministerstvo pokračovalo výkonom kontroly v osemnástich subjektoch, z toho u dvoch odberateľov a u ich šestnástich odberateľov. Kontroly boli neukončené z dôvodu zrušenia zákona č. 140. Dámy a páni, toto je len čiastočná pravda. Počas platnosti zákona č. 140 z roku 2010 bolo v skutočnosti podaných na ministerstvo päť až šesť podnetov na preverenie neprimeraných podmienok v obchodnom vzťahu. Teraz prosím, počúvajte veľmi pozorne, ďakujem. Všetky podnety podané, boli podané obchodnými reťazcami. Či už to bola Billa na všetky ostatné, či to bolo Tesco na všetky ostatné, či to bolo Kaufland a všetky ostatné, či to bola Hypernova. Oni si, oni podali podania navzájom. Nie dodávateľ slovenských výrobkov, obchodné reťazce jeden na druhého. Toto malo ministerstvo kontrolovať, že ten druhý, kde má akú výhodu, alebo kde má akú nevýhodu. Nie to, či slovenský výrobca, ktorý dodáva, má primerané podmienky alebo neprimerané podmienky. Takže asi takýmto spôsobom.
Keď sa vláda Ivety Radičovej rozhodla, že zákon č. 140 z roku 2010 zruší, tak ako posledný pokus o záchranu podal podnet aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Podnet ale nespĺňa ustanovenia tohto zákona, a preto ministerstvo vyzvalo SPPK, aby doplnili svoj podnet o konkrétne údaje. Kto proti komu? Zaoberal som sa s tým vtedy ako minister. SPPK vtedy tieto údaje neposkytlo. Neoficiálne sa vyjadrili, že keby poskytli tieto údaje, tak daný subjekt v tej chvíli končí v obchodnom vzťahu, pretože bude vylistovaný. (Kýchnutie v sále.) Na zdravie, je to pravda.
Teraz druhý rozmer tohto návrhu zákona. Aby som bol korektný, musím povedať, že predkladateľ sa v návrhu zákona pokúša o čiastočnú implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/ES o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Len musím povedať, že tento zákon, tak ako ho máme predložený, odkazuje na túto smernicu. A táto smernica v plnom jeho znení, keby bola inkorporovaná do tohto návrhu zákona, tak by musela obsahovať aj vetu, že "ak nie je v zmluve vyslovene dojednané inak". Ak dáme do tohto návrhu zákona toto znenie, v tej chvíli tento zákon nemá absolútne žiadny zmysel. Pretože keď sa obchodník s dodávateľom dohodne inak a smernica o tom hovorí, že to môžu, tak v tom prípade niet čo kontrolovať. Takže tento rozmer tu aj je. Ale to, že vláda medzi sebou nekomunikuje, o tom svedčí aj skutočnosť, že na tejto schôdzi Národnej rady máme predloženú tlač č. 229, a to z dielne pána ministra Borca, ministra spravodlivosti, a to novelu Obchodného zákonníka. Táto novela Obchodného zákonníka preberá uvedenú smernicu v plnom znení, teda aj vo vzťahu k tomu, keď sa nedohodnú inak. Tento návrh zákona tak, ako ho tu máme predložený, je absolútne zbytočný. Keď, tak by stálo za to, aby zákon 513, teda zákon Obchodný zákonník bol doplnený o niektoré ustanovenia tohto návrhu, a vtedy by platil absolútne v súlade a nevytváral by chaos, keďže všade sa hovorí, že obchodné vzťahy sa majú riešiť podľa Obchodného zákonníka. I keď v tomto prípade ideme prijať unisono špeciálny zákon na jeden konkrétny prípad, ale tak či tak, v ostatných ustanoveniach musí spĺňať literu zákona obchodného. Práve z tohto dôvodu hovorím, že to nebude fungovať.
Tretí rozmer tohto návrhu zákona je v skutočnosti, ktorý som spomenul aj na samom začiatku a to, že tento zákon bude platiť na území Slovenskej republiky. Moji predrečníci vrátane pána ministra alebo pána spravodajcu zadefinovali, že má snahu riešiť alebo zameriava sa na riešenie obchodných reťazcov. Dámy a páni, drvivá väčšina týchto obchodných reťazcov, teda až na výnimku jedného má sídlo alebo centrálu mimo územia Slovenskej republiky. Ani CBA nemá sídlo alebo centrálu v Slovenskej republike, aj CBA je spojená so zahraničnými spoločnosťami. To znamená, že všetky tieto spoločnosti nemajú najmenší problém, aby od zajtrajšieho dňa alebo nasledujúceho dňa, ako tento zákon vstúpi do platnosti, uzatvárali obchodné zmluvy vo svojich centrálach, či je to v Budapešti, či je to vo Viedni, či je to v Prahe, či je to vo Varšave, kdekoľvek. Každý, kto chce dodávať do týchto obchodov, príde za nimi a podpíše s nimi zmluvu. Keď si pozrieme európsky vestník na verejné obstarávanie, tak sa môžme dočítať, že Tesco na mliečne výrobky robí verejné obstarávanie a vyhodnocuje ju, kde? V Londýne. V Londýne. V tej chvíli, keď to robí na strednú Európu, robí v Londýne. Keď to urobí na strednú Európu, môže dodávať kdekoľvek, aj na Slovensko, nemá s tým najmenší problém. Ale tak potom, tento zákon bude viac, priamo či nepriamo, keď obchodníci ho nechcú dodržiavať, tak budú uzatvárať zmluvu mimo územia Slovenskej republiky. Keď budú uzatvárať mimo územia Slovenskej republiky, tak ten, ktorý bude uzatvárať tú zmluvu v Prahe, tak si bude vyberať dodávateľov z okruhu svojich známych, ktorých má po ruke v Českej republike. Výsledok, budeme mať viac českých výrobkov v slovenských obchodoch alebo v tom konkrétnom slovenskom obchode. Keď to bude vo Viedni, bude to viac rakúskych. Je to prirodzené. Budeme ich takýmto spôsobom nútiť, pretože tento zákon platí len na území Slovenskej republiky. Slovenská republika na jednotnom trhu Európskej únie znamená malý kúsok fľaku, 5 miliónov ľudí, 5-miliónový trh pre veľké nadnárodné obchodné korporácie nie je problém zabezpečiť, zásobovať z mimo územia tohto teritória a tým pádom uškodíme našim poľnohospodárom.
Práve preto, keď chceme riešiť, tak by sme mali využiť, ale v plnej miere, ustanovenia, ktoré nám dáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/ES. Tá stanovuje, že neprimerané podmienky si môže zadefinovať v rámci obchodného vzťahu a obchodných vzťahov každá členská krajina. No len potom by to malo byť inkorporované tam, kde to inkorporované má byť, v Obchodnom zákonníku. To, čo pán minister Borec predkladá. Pán minister Borec predkladá, že ako sa uplatňuje sankcia, keď niekto urobí neprimeranú podmienku. Pán minister hovorí o 60-dňovej lehote. Tento zákon podľa tej istej smernice hovorí o kratšom termíne. "Prečo vytvárame takýto chaos?" pýtam sa. Práve preto a vzhľadom na uvedené, sa domnievam, že tento zákon bude neúčinný, a preto predkladám procedurálny návrh, vrátiť návrh predkladateľovi na dopracovanie.
Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som pripomenul jeden svetlý príklad z jednej členskej krajiny Európskej únie. Keď sa nájde dostatočná politická vôľa v tomto parlamente naprieč všetkými politickými stranami, tak snáď keď niektorý z obchodných reťazcov najviac zneužíva svoje obchodné postavenie a máme takéto informácie a ministerstvo príde s takýmito informáciami, tak by sme mohli prijať obdobné uznesenie parlamentu tohto, Národnej rady, ako to urobila iná členská krajina, nejdem ju tu v tejto chvíli menovať, ktorá prijala uznesenie znenia asi nasledovného: Národná rada vyjadruje svoje presvedčenie, že obchodná politika danej spoločnosti XY nie je zlúčiteľná s očakávaním slovenského spotrebiteľa a výrobcu. Keď vyšleme takýto politický signál voči jednému, som presvedčený, že dosiahneme oveľa viac než s akýmkoľvek takýmto zákonom, ktorý obchodné reťazce, nechcem využívať slová pána Galka, ktorý predo mnou vystúpil, ale je faktom, že obchodné reťazce s desiatkami miliónov ziskov ročne hravo zaplatia tých najlepších právnikov, aby zabezpečili právne kľučky ako obísť tento návrh zákona. A tento návrh zákona zostane zdrapom papiera a len propagandou a nie účinným nástrojom na to, aby sme skutočne pomohli slovenským výrobcom sa dostať na slovenské pulty. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán minister, dovoľte, aby som vyjadril nespokojnosť s touto odpoveďou, pretože vláda aj vy osobne ste prezentovali, že dali ste farmárom 70 miliónov. Dnes ste nám odpovedali, že de facto, dali ste im tie peniaze, ktoré predchádzajúca vláda odsúhlasila a boli v štátnom rozpočte. Ale čo je pre mňa smutnou správou a smutnou správou pre poľnohospodárov, aj skutočnosť, že vami sľúbené peniaze z pôžičiek na založenie úrody pre rok 2012 farmári dostanú až niekedy začiatkom decembra. Chcem povedať, že poveternostné podmienky alebo meteorológia už hovoria, že tento týždeň príde mráz. Začne snežiť a úroda na budúci rok už sa bude zakladať minimálne. V prvej polovici decembra už tobôž vôbec nie. Chcem sa spýtať, dá sa tento proces z hľadiska ministerstva urýchliť, aby farmári tieto peniaze, tak ako ste im sľúbili, dostali skôr?

Ďakujem pekne. Pán kolega Matovič, v plnej miere súhlasím s touto snahou, aby zákazník vedel, že keď vojde do obchodu, aký má podiel. Ale tu by som sa chcel nadpojiť na to, čo môj predrečník povedal, že máme problém definovať, čo je slovenský výrobok. Výrobky, ktoré majú označenie SK kvalita, tým nie sú. Len výhradne. Pretože máme aj ďalšie výrobky. Práve preto, ja si myslím, že by sme mali definovať, čo je slovenský výrobok, definovať, čo je výrobok vyrobený na Slovensku a čo je absolútne domáci výrobok, stopercentne vyrobený len zo surovín Slovenskej republiky.
Obchodné reťazce môžu dostať len takú povinnosť, ktorú dokážu aj naplniť. Nie som si stopercentne istý, že túto povinnosť, ktorú takýmto spôsobom im zadávame, či budú vedieť naplniť. A to z jedného jediného dôvodu. Slovakia chips, vyrábané v Českej republike je slovenským výrobkom? Keď má kód 858? Ďalej saláma vyrobená z dánskej svine je slovenským výrobkom? Popradská káva? Tak ako som, tak ako som spomenul. Práve preto, pán kolega Matovič, možno že by bolo dobré doplniť tento materiál a k tomu aj vo svojom vystúpení v rozprave sa chcem ešte zaoberať. A by sme mali vytvoriť priestor, aby sme to mohli zadefinovať a doplniť do tohto zákona, pretože inak nebude skutočne účinný. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ďakujem veľmi pekne za sprostredkovanie odpovedí na moju otázku, ale musím povedať, že nie som úplne spokojný s odpoveďou, nakoľko tí, ktorí prevádzkujú reštaurácie, vývarovne alebo pohostinstvá, nie sú colnými skladmi, a teda totiž oni sami nemôžu požiadať a bude problém, ako ho vrátiť. Vychádzam len z tvrdenia, ktoré vyslovil pán minister Jahnátek, že on bude trvať na tom, aby tento tovar bol vrátený do Českej republiky. Ja by som vás chcel poprosiť, aby ste tlmočili pánovi ministrovi financií, aby našiel riešenie nekomplikované, aby sme našich podnikateľov za danú situáciu dvojnásobne netrestali.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, bezpochyby je to zákon, ktorý asi každý dodávateľ do obchodného reťazca bez rozdielu na to, či je to územie Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska, Poľska, tej niektorej krajiny viac, niektorej menej, asi potrebuje.
Ja si vážim úmysel vlády aj pána ministra snažiť sa riešiť tento problém. Len chcem poukázať na to, že aj cesta do pekla je vydláždená dobrým úmyslom.
Už kolega Chren spomenul vývoj tých zákonov, a preto sa nejdem hlbšie zapodievať vývojom zákonov o obchodných reťazcoch a jeho regulovaním, ale fakt je faktom, že kým v roku 2006 pri nástupe vlády Roberta Fica zahraničnoobchodná bilancia v agropotravinárskych komoditách bola na úrovni mínus 540 mil. eur, po trojnásobnej zmene zákonov o regulácii, neprimeraných podmienok v obchodných reťazcoch výsledkom v roku 2010 sa stal rozdiel mínus 996 mil., takmer zdvojnásobenie.
To, že sa znížil aj podiel slovenských výrobkov na pultoch, pre mňa nie je úplne smerodajné, a to z jedného jediného dôvodu. Nie je možné, aby sme riadne zadefinovali dnes, čo je slovenský výrobok. Bavíme sa o slovenských výrobkoch, dovoľte, aby som položil otázky: Je slovenským výrobkom Popradská káva alebo grepový džús? Je slovenským výrobkom klobása vyrobená z dánskej svine? Je potrebné dnes v tejto chvíli, keď chceme riešiť podiel slovenských výrobkov na trhu, ktorý by tento zákon mal riešiť, zadefinovať, čo sa dá považovať za slovenský výrobok. Možnože by stálo za to, aby sme sa pozreli na celý ten systém. Mnohé obchodné reťazce dnes hovoria o tom, že slovenským výrobkom je každý výrobok, ktorý sa kúpi od slovenského dodávateľa. To znamená, že výrobok vyrobený v Číne a dovezený slovenským exportérom a dodaný do slovenského obchodného reťazca už obchodný reťazec považuje za slovenský výrobok. Som presvedčený, že takýto prístup nie je v záujme Slovenskej republiky, slovenských výrobcov a nenapomáha riešeniu problému. Preto som očakával, že pri takomto návrhu zákona sa bude patrične riešiť aj definícia, čo sa dá považovať za slovenský výrobok. Určite by bolo vhodné vytvoriť niekoľko tých kategórií.
Pán minister, dávam vám do pozornosti, aby ste sa zapodievali tým, čo je slovenský výrobok. A preto vystupujem v prvom čítaní, lebo ešte do druhého čítania je nejaký ten priestor, aby sme sa pokúsili nájsť definíciu slovenského výrobku. Nech je to výrobok taký, ktorý je vyrobený zo slovenských základných surovín a na území Slovenskej republiky. Nech je to trebárs slovenský chlieb, ktorý sa vyrobí zo slovenskej pšenice a zo slovenskej múky.
Podľa mňa produkty vyrobené prevažne z viac ako 50 % surovín pochádzajúcich zo Slovenska a na území Slovenskej republiky by sa dali považovať za domáce produkty a za výrobky vyrobené na Slovensku, všetky ostatné, na ktoré sa donesú komponenty, pričom tu sa len zmieša a urobí trebárs tá slovenská klobása z dánskej svine. Toto je pre mňa podstatná otázka, lebo bez toho nevieme riešiť ani systém vstupu obchodných reťazcov.
Dovoľte, aby som sa napojil na pána Schulza, ktorý hovoril, že niektoré veci treba riešiť na základe demokratických pravidiel na nadnárodnej úrovni. S týmto názorom v plnej miere súhlasím. A na obchodné reťazce v podmienkach Slovenskej republiky platí to dvojnásobne. Platí to preto, lebo v Slovenskej republike jej trh je príliš malým trhom v rámci Európskej únie, aby sme dokázali vyriešiť problém dodávateľsko-odberateľských vzťahov.
Prečo to riešiť takýmto spôsobom. Keď som bol minister, tak som sa snažil docieliť maximum prostredníctvom Európskej únie. Som nesmierne rád, že výsledkom týchto rokovaní a pochopením aj mojich kolegov sa čiastočne riešil tento problém, na ktorý reflektuje aj samotný zákon. A to je smernica Európskej únie 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011. Hovorí o platobných podmienkach dodávateľov do obchodných reťazcov vôbec všeobecne. Nazdávam sa, že keď chceme riešiť problém, tak ho musíme riešiť v tomto prípade naozaj na základe demokratických pravidiel na nadnárodnej úrovni.
Prečo nepodporiť tento návrh zákona. Je to preto, lebo tento návrh zákona platí len a len na území Slovenskej republiky a všetky obchodné reťazce sú nadnárodné korporácie, ktoré nemajú najmenší problém, aby uzatvorili dodávateľsko-odberateľské vzťahy mimo územia Slovenskej republiky, na ktoré sa bude vzťahovať medzinárodné právo, a nie zákony Slovenskej republiky, práve tieto. Pokiaľ ich donútime do toho, tak obchodník, ktorý bude uzatvárať kontrakt v Prahe na dodávku do obchodnej siete, skôr uzatvorí zmluvu s českým dodávateľom ako so slovenským dodávateľom z východného Slovenska, pretože to je k nemu bližšie, to je v jeho okolí, on ho pozná. V tej chvíli prístup slovenských výrobcov, spracovateľov do obchodných reťazcov bude ešte horší. Práve mali by sme riešiť tieto vzťahy.
S mnohými tými snahami, ktoré sú tam zapísané, pán minister, v plnej miere súhlasím, len viem a videl som, že keď sme zrušili zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch, tak okamžite v priebehu nasledujúceho roka, teda v roku 2011, zahraničnoobchodná bilancia s agropotravinárskymi komoditami klesla z mínus 996 mil. o 200 mil., o 200 mil. dostali väčší priestor slovenskí dodávatelia. Tak akým spôsobom to chceme riešiť? Potom by sme mali nájsť riešenie, aby sme nenútili obchodné reťazce uzatvárať kontrakt mimo územia Slovenskej republiky.
Pán kolega Záhumenský vo svojom vystúpení hovoril o tom, že obchodné reťazce nemajú výhrady k tomuto návrhu zákona. Mali ich šesť a z nich päť bolo akceptovaných. No bodaj by ich nemali, lebo keď uzatvorí vo Viedni niektorý z nich zmluvu, aký to je problém? Na ne sa nevzťahuje slovenský zákon. Môžu sa zmluvne dohodnúť, že akékoľvek spory budú riešiť na rozhodcovských súdoch vo Viedni, v Prahe, môžu si vybrať. Dnes je právna istota Slovenskej republiky na obchody vzťahujúce sa na zahraničné subjekty z 90 % previazaná na iné súdy a iné súdnictvo než slovenské. V tej chvíli, čo ktorýkoľvek výrobca sám podá podnet, že obchodný reťazec zneužíva svoje postavenie, tak ako ste ho zadefinovali v tomto návrhu zákona, obchodný reťazec ho skôr či neskôr vylistuje medzi svojich dodávateľov. Pokiaľ to urobí ministerstvo, pokiaľ to urobí akákoľvek tretia osoba, výsledok bude detto rovnaký. Čo sme tým dosiahli? Slovenský výrobok nebude na pultoch slovenských obchodov.
Za zlé považujem aj to, že súčasná vláda nepokračuje v takzvanom etickom kódexe, kde by bolo možné apelovať na etiku obchodných reťazcov, ako obchodujú, aké tovary nakupujú, či je tam dostatok slovenských výrobkov. A v rámci tohto etického kódexu sa mala vytvoriť, dúfam, že sa to vytvorí do budúcna, definícia slovenských výrobkov, domáceho produktu alebo výrobku vyrobeného na území Slovenskej republiky, aby to aj slovenský spotrebiteľ pomaly začal chápať, že výrobok z nášho regiónu nemusí znamenať, že je to výrobok čisto pochádzajúci zo Slovenskej republiky, lebo výrobok z nášho regiónu je aj Popradská káva, ale nejaké veľké plantáže kávovníkov na Slovensku nejako neevidujem. Práve z tohto dôvodu považujem to za nesmierne dôležité.
Je nesmierne dôležité aj to, aby sme poslali jasný signál, že máme záujem o slovenské potraviny. Ale slovenské potraviny budeme mať vtedy, keď pôdohospodárska politika bude smerovať k tomu, aby sme produkovali potraviny, a nie iné produkty. Keď z repky urobíme naftu, tak olej bude drahší. Keď z kukurice urobíme v bioplynovej stanici elektrinu, mäso bude drahšie. Keď na poľnohospodárskej pôde postavíme slnečné kolektory, budeme mať menej pšenice. To sú holé fakty a to sú princípy, ktoré založila prvá Ficova vláda, ktorú rozbehla. Je tu niekoľko tisíc hektárov pôdy, ktorá dnes sa využíva nie na produkciu potravín.
Naozaj by sme si mali rozmyslieť, akým spôsobom pôjdeme, pretože pomaly nebudeme mať čo do tých obchodov dávať. A práve tieto fakty vo mne umocňujú potrebu za takýto zákon nezahlasovať, ale hľadať iný spôsob riešenia, ktorý naozaj pomôže slovenským výrobcom a nielen špekulantom. Keď vajíčka sa dovezú z Poľska, na Slovensku sa zabalia a predávajú sa ako slovenské, tak je to veľmi, veľmi zlé. A zákazníka musíme upozorniť aj na tieto skutočnosti. A práve za dôležitejšie než regulácia toho, akým spôsobom sa tovar dostane do obchodu, považujem zadefinovať a dať prostriedok spotrebiteľom, čo je skutočne slovenské, pretože sa falšuje všetko, potravina tobôž, viď poslednú kauzu s alkoholom či s niečím iným. Je to otázka pomerov, ale v každom prípade si myslím, že je lepšie hľadať demokratické pravidlá na nadnárodnej úrovni, pán minister, presne takisto ako riešenie platových vzťahov v rámci obchodných reťazcov tak, ako sme to dosiahli my, prijatím smernice 2011/7/EÚ zo dňa 16. februára 2011. Ďakujem pekne za pozornosť.