Videokanál poslanca

Ďakujem, pán kolega Mihál. No, zdá sa, že pomaly v tomto parlamente budem reagovať s faktickými pripomienkami viac menej na teba, ale musím povedať, že máš pravdu v tom, že opäť sa zhoršuje podnikateľské prostredie. Pokiaľ si dneska prečítame dnešnú tlač, tak sa dozvieme, že Svetové ekonomické fórum vo svojom hodnotení posunulo Slovenskú republiku opäť o 7 priečok dole a z krajín európskej 27-ky už len Grécko je na tom horšie ako Slovensko. A ako jeden z tých dôvodov sa uvádza aj zlá vymožiteľnosť práva.
Skôr by som uvítal, keby pán minister nezhoršoval podnikateľské prostredie na Slovensku a vyháňal stadeto ešte ako-tak ľudí, ktorí chcú podnikať a chcú si vytvoriť pre seba zamestnanie a prácu, aby neboli odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi alebo na sociálnu dávku. Je pravdou, že nie každý chodí so 7 tisíc eurami vo vrecku, že si môže dovoliť tých 5 tisíc euro zaplatiť. Nútiť ľudí, aby vedome porušovali zákon a obchádzali a nachádzali si cestičky, nie je správna cesta, pretože opäť budúci rok, keď Svetové ekonomické fórum vydá svoje hodnotenie, tak sa obávam, že vďaka krokom všetkých členov vlády Roberta Fica Slovenská republika bude mať prvenstvo, ale od konca.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mihál, v plnej miere s tebou súhlasím. A pre pána ministra snáď poviem jedno jediné. Tento systém mu bude fungovať presne tak isto ako jednobločková lotéria. No nebude fungovať.
Daňový podvod a podvod s DPH sa v prevažnej časti nerobí medzi subjektmi na území Slovenskej republiky, ale sa robí medzi subjektom na území Slovenskej republiky a v zahraničí. Niet takého systému, ktorý dokáže spárovať faktúry a účtovníctvo medzi Slovenskou republikou, Maďarskom, Veľkou Britániou a ostatnými krajinami. Nebudete ho vedieť spárovať, pretože tam, kde sa ten podvod robí, tak tam vy nedosiahnete. Ale dosiahnete jedno jedine, že podnikateľské prostredie na území Slovenskej republiky sa natoľko zhorší, že každý z tejto krajiny odíde podnikať. Už dnes podnikatelia nadávajú na daňový úrad, že umelým spôsobom, podotýkam zákonným, ale umelým spôsobom zadržiavajú platenie DPH, už niektoré firmy sa dostávajú do druhotnej platobnej neschopnosti, a to len preto, lebo hľadáme problém tam, kde problém nie je.
Každý daňový podvod aj s DPH, nezaplatené DPH sa nemôže udiať bez súhlasu pracovníkov daňového úradu. Pretože podvod s DPH je tam, kde je nadmerný odpočet. Každý jeden nadmerný odpočet daňový úrad dnes vidí. Prečo neriešite práve túto oblasť? Táto legislatíva neporieši, pán kolega Mihál, mal si pravdu, zvýši len byrokraciu a nie účinnosť výberu daní.

Pán kolega Osuský, plne s vami súhlasím, že je dobré, keď sa vraciame niekedy aj k historickým názvom, pretože je tu udomácnené toto, historický názov župa. Len by bolo dobré a rozumné, keby ten historický názov mal hlbší podklad, pretože mňa ako Gemerčana hnevá, že gemerská župa nie je. Ale takisto si myslím, že rovnako sú na tom na Spiši, že oni by mali mať teraz prešovskú župu. A kde je spišská župa a ostatné župy? To znamená, že oveľa viac by som si cenil tento návrh, keby sa nedotýkal nielen samotného názvu, ale aj princípu historického i územného členenia. Vtedy by to malo reálny podklad, pretože, ako inak sa budú ľudia stotožňovať so župou, ktorá nemá žiadny historický podklad z hľadiska územia. To je tá podstatná otázka. Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegom za reakciu. Musím povedať, že život a zákony, ako aj úroveň poznania každého z nás sa vyvíjajú. Tu bola úplne iná situácia v roku 2005, úplne iná situácia v roku 2009 a úplne iná situácia je dnes.
Mojím zámerom, zámerom tejto novely zákona je odstrániť priestor na korupciu a zjednoznačniť povinnosť verejného obstarávania nad 51 %, presne takisto, ako sa vyjadril aj minister tejto vlády pán minister Jahnátek. A ušlo im to. Je tam priestor, povinnosť verejného obstarávania medzi 51 % a dvomi tretinami a povinnosť, nutnosť verejného obstarávania, verejnej obchodnej súťaže nad dvomi tretinami. Toto je jediná snaha, čoho som sa chcel pridržiavať. Vďaka tomuto som predložil návrh, riešenie.
A kolegovi Martvoňovi poviem z hľadiska krátkosti možnosti reakcie radšej, že ak budete mať záujem o to, milerád vám vysvetlím celú tú súvislosť okolo toho. A môj vzťah s pánom Golianom je dlhodobo známy ešte z čias, keď som bol prvýkrát minister. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia vystupujem v rozprave, aby bolo potom možné na mňa reagovať. Nechcem využiť prioritne záverečnú reč na to, aby sa nedalo na mňa reagovať a aby som sa vyjadril k tejto rozprave, ktorá tu dnes odznela.
V prvom rade pánovi Mičovskému chcem jednu vec možnože raz a navždy vysvetliť, ozrejmiť pred celou Národnou radou. Môj postoj k zmene spôsobu spravovania štátneho podniku na typ, ktorý navrhujete, je stále konzistentný. Od jeho samého počiatku, ako ste ho navrhli, som povedal, že je to zlý spôsob riešenia problému.
A teraz dovoľte, aby som vyzdvihol pár takých momentov, ktoré ste aj vy dnes použili vo vašom vystúpení.
Keď sme prerokovávali vrátenie tohto zákona v apríli, keď pán prezident vrátil tento návrh, tak vtedy ste sa dotazovali, prečo pán prezident toto opomenul, keď o to samotný minister Jahnátek žiadal pána prezidenta, aby pri vrátení návrhu zákona pamätal na to a riešil to. No vy ste použili slová, že bolo očividné, že pánovi prezidentovi toto nevadí. A ja som presvedčený, keby pán prezident mal rozhodovať o tom, akí ľudia sa dostanú do vedenia štátneho podniku, pánovi prezidentovi by nevadilo, že sú tam ľudia, ktorí aj za súčasnej vlády darovali 800 kamiónov dreva niekomu tak, že za to nikto nezaplatil. Darovali 971 000 eur spoločnosti, keď v zmluve štátny podnik mal garantované alebo zazmluvnené, že môže dať len 220 000 eur. Ďaleko prekročili svoje rámce a svoje kompetencie len preto, aby zvýhodnil nejakého súkromného podnikateľa alebo súkromnú spoločnosť, pretože zachrániť pracovné miesta sa im nepodarilo. Pokiaľ toto je platné, tak celý ten systém, ktorý navrhujete, a je založený na tom, že to bude pán minister navrhovať a pán prezident schvaľovať a udobrovať, je na nič, pretože keď pánovi prezidentovi toto očividne nevadí, tak ja si neviem predstaviť dôvod, prečo by pánovi prezidentovi malo vadiť niečo iné. Keď mu nevadí, že generálnych prokurátorov máme teraz dokonca dvoch právoplatne schválených v Národnej rade, tak za týchto podmienok, nehnevajte sa, tento mechanizmus, ktorý navrhujete pri súčasnom prezidentovi, nie je garanciou na to, že ten štátny podnik nebude ďalej zdevastovaný a rozkrádaný. Toto je dôvod mojej konzistencie.
A v ostatnej časti veľmi pekne ďakujem za pochopenie mojej krátkej novely. Mohol by som mať ako poľovník k tomu návrhu zákona mnoho iných pripomienok, ale snažil som sa ho vyvarovať, pretože na to, aby návrh zákona prešiel parlamentom, treba súhlas hlavne politickej strany SMER. Keď pán minister Jahnátek, ktorý sa vyjadril tak, ako sa vyjadril za týmto rečníckym pultom pri prerokovaní tohto návrhu zákona minule a, ako sme si to mali možnosť pripomenúť, pokiaľ to platí, a pán minister má dôveru poslaneckého klubu SMER, tak nie je najmenší dôvod pochybovať o tom, že tento návrh zákona prejde. Ak tento návrh zákona neprejde, tak ja si myslím, že nielen zákon Zsolta Simona neprešiel, ale aj pán minister Jahnátek evidentne nemá dôveru poslaneckého klubu SMER, pretože keď pán minister to vysvetlí, že naozaj tam došlo k tomuto pochybeniu, ja som sa vyvaroval aj hodnoteniam, či je lepšie tu mať dve tretiny alebo 51 %, pre mňa je prioritná jedna pripomienka, aby neboli dve kategórie ľudí, tí, ktorí majú povinnosť sa dostať k poľovnému revíru na základe verejnej obchodnej súťaže, a tí, kde je možné rozhodovať na základe ľubovôle. Zachytil som rôzne vyjadrenia, prečo je to tak lepšie. Pán poslanec, musím povedať, že celkovo sa to týka 228 poľovných revírov na Slovensku. A hoc by sa to týkalo tisíc alebo 50, alebo dvoch revírov, pre mňa je meritórne mať rovnaké pravidlá a nemať priestor na to, aby ktokoľvek sa mohol tomu vyhýbať.
Dovoľte, aby som zareagoval, hoci ide to nad rámec tohto návrhu zákona, aj na kolegu Martvoňa. Pán kolega Martvoň, tie zlé a nevýhodné zmluvy štátny podnik spravil počas prvej Ficovej vlády. Je to Wood Working a je to M and Wood, prioritne, tieto spoločnosti. Som sa obrátil vtedy ešte dnes už na nebohého pána Valka ako právnika, nech nám nájde spôsob, ako s nimi vypovedať zmluvy, lebo boli zlé. Váš minister sa vyjadril, že tie zmluvy sú zlé. Ale čuduj sa svete, po pár mesiacoch váš obchodný riaditeľ štátneho podniku v časopise Lesník napíše, že tieto zmluvy sú dobré. Sú dobré aj pre to, lebo pre tento rok z nich vypadla podmienka „drevo si sami spracovať a nemožnosť predávať tretej osobe bez tohto spracovania. To znamená, že zmluvy Wood Working a M and Wood sa stali priekupníckymi zmluvami. A neslúžia na nič iné, len aby zobrali drevo od Štátnych lesov, mali na tom nejakú províziu, posunuli ho ďalej a ďalej ho predávali. A to sú prípady z prvej Ficovej vlády. To, prečo sa to tak stalo, ja teraz neskúmam. Ale určite bude sa treba nad tým zamyslieť. A to, čo som ja mal za týmto rečníckym pultom kedykoľvek vysvetľovať, tak sa týka Liptovského Hrádku. Za tým rozhodnutím si budem stáť ešte aj dnes. Vďaka tomu tam dnes pracuje 250 ľudí. Liptovský Hrádok to zaplatil štátnemu podniku, nedlhuje ani jeden jediný deravý cent a funguje to. A v zmluve štátny podnik má fixne zagarantované, že to drevo nemôže nikde u žiadneho priekupníka ako z M and Wood a Wood Working skončiť, jedine v závode v Liptovskom Hrádku. To znamená, že je to jednoznačne zabezpečený systém. Kým v jednom prípade to funguje, v druhom prípade treba sa nad tým zamyslieť čo hovoríte.
A teraz k samotnému návrhu zákona.
Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu zákona, nevytvárajme dve kategórie. Je možné špekulovať, prečo je lepšia jedna, prečo je lepšie druhá kategória. Ja som to akceptoval a ako minister som vykonával návrh zákona alebo resp. platný zákon, ktorý prijala prvá Ficova vláda v roku 2009. Vtedy to bola reakcia na to, čo sa dialo v štátnom podniku pod vedením koaličného partnera HZDS. Vtedy bolo povedané, že každý poľovný revír musí ísť do verejnej súťaže. Dnes vďaka tej novele, ktorá tu bola prijatá minule, je priestor nad dvoma tretinami na povinnosť verejného obstarávania a nad nadpolovičnou väčšinou do dvoch tretín na ľubovoľné rozhodovanie úradníkov alebo poverených osôb, ktoré sa tam dostali na svoje miesta zo strany SMER alebo vďaka strane SMER. Ja nechcem nič viac a nič menej, nech tam sedí ktokoľvek za akúkoľvek stranu, iba to, aby nebola možnosť lavírovania, aby sa musela vykonať verejná obchodná súťaž, pričom musím povedať, že ani taký cieľ som si nedával, aby sme si presne stanovili podmienky verejného obstarávania v zákone, verejnej obchodnej súťaže. Je tam len povinnosť, že musí sa vykonať verejná obchodná súťaž, aby tam nebol priestor, že 228 prípadov tu bude, kde riaditeľ štátneho podniku môže rozhodovať tak, ako on chce, ale priestor, ako je to v každom prípade, nad dvoma tretinami. To, že prečo vznikol ten rozdiel medzi 51 % a dvoma tretinami, je len na vláde, ktorá tu predkladala minule zákon, ktorá znížila povinnosť mať dve tretiny súhlasu vlastníkov na to, aby mohli vykonávať výkon práva poľovníctva.
Zároveň musím aj povedať, že zníženie tejto výmery má jeden obrovský negatívny dopad, a to na drobných vlastníkov a na to všehodobé poľovníctvo, lebo kým pred novelou zákona 30 % vlastníkov sa vyjadrilo, že nesúhlasí s takým postupom, alebo viac ako jedna tretina povedala, že nesúhlasí s tým návrhom, tak štátny podnik nevedel vytvoriť poľovný revír, hoci mal väčšinu. Dnes na to potrebujeme z drobných vlastníkov viac ako 51 % vlastníctva, aby mohli rozhodnutie jedného subjektu, teda štátnej organizácie, zmeniť, zvrátiť. Tam, kde štát má väčšinu, je v rukách jednej osoby, ako rozhodne, maximálne dvoch osôb. Kým doteraz platilo, že to boli dve tretiny, teda v starom zákone, tak dovtedy tam ten priestor bol oveľa menší. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predložil som návrh zmeny zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto môjho návrhu je odstrániť nesúlad v zákone, ktorý bol prijatý a pánom prezidentom opätovne vrátený do parlamentu, a to prvoradým cieľom tohto návrhu zákona je zavedenie rovnakých pravidiel prenajímania poľovných revírov oproti súčasnému stavu, kde štátny podnik alebo štátne organizácie musia uskutočniť verejnú súťaž len v prípadoch, keď majú podiel v poľovnom revíri viac ako dve tretiny, 66,6 %, s tým, že dnes na tvorbu poľovných revírov stačí 51 %.
Vzhľadom na to, že pôvodne v zákone z roku 2009 zákonodarca stanovil podiel na tvorbu poľovného revíru 66 %, teda dve tretiny, tak aj na poskytnutie takýchto revírov iným subjektom zo strany štátnych organizácií bolo povinné mať verejnú obchodnú súťaž. Touto novelou, ktorá bola prijatá, tak sa nám vytvoril priestor medzi dvomi tretinami a 50 %, teda nadpolovičným percentom celkovej výmery, teda 50 % plus jeden hlas a dvomi tretinami.
Vzhľadom na to, že sa tu vytvára priestor na svojvoľné rozhodovanie štátnych organizácií a nad dvomi tretinami už štátna organizácia musí zo zákona povinne postupovať verejnou súťažou, i keď poslanci vládnej strany SMER teda poukázali na to, že určite pán minister bude zastávať názor, že chce toto riešiť, tak verejnou súťažou som sa rozhodol podať tento návrh aj na základe toho, že pán minister pri prerokovaní tohto návrhu dal na to súhlas a požiadal aj pána prezidenta Slovenskej republiky, aby vrátil návrh zákona na prerokovanie do parlamentu, čo sa aj stalo, ale nie s podmienkou, aby sa tento nesúlad alebo táto možná svojvôľa zo strany štátnych organizácií odstránila. Takže jediným mojím zámerom je postupovať takýmto spôsobom.
Dámy a páni, dovoľte, aby som na pripomenutie spustil krátku prehrávku, ktorá poukáže na to, že tento môj návrh vychádza zo súhlasu aj s pánom ministrom Ľubomírom Jahnátkom, poprosím kolegov, keby to bolo možné na tej tabuli vysvietiť. (Premietnutie krátkej prehrávky z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále: „Zobral som si slovo, lebo reagujem na vystúpenie pána poslanca Simona. Nechcem vôbec zdržiavať, nechcem vôbec brať niekomu právo, aby vystúpil čo najskôr, len pán poslanec Simon povedal jednu dôležitú vec, s ktorou súhlasím. A to je nesúlad medzi povinnosťou verejného obstarávania tam, kde sú dve tretiny, a je tam medzera medzi 50 % a dvomi tretinami. Máte pravdu, nejako nám to ušlo. Čiže za to som teraz vystúpil, pán poslanec Simon, aby som dal časový priestor vám alebo hocikomu, lebo zrejme bude ešte ústna rozprava, aby ste pripravili tú zmenu, alebo pán spravodajca, alebo hocikto, aby sa toto zosúladilo. Čiže otváram to, súhlasím s tým, čo hovoríte, len ja už to neviem teraz podať, ja nemám tie právomoci. Čiže keď sa nájde niektorý poslanec, ktorý urobí túto malú technickú zmenu napríklad v návrhu, ktorý dal pán poslanec Lebocký, tak môžeme sa dostať do ažurity. A myslím si, že to bola správna pripomienka. Ďakujem.“)
Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, dovolil som si prehrať z archívu Národnej rady tento záber, pretože naozaj ide len o technický nedostatok, s čím aj samotný pán minister súhlasí. Takže nepredpokladám, že by mal byť problém s prijatím tejto malej technickej zmeny tak, aby povinnosť verejného obstarávania v prípade štátnych organizácií bola naozaj nielen nad dvomi tretinami, ale od 50 % viac, teda od 51 % vyššie. Keďže táto zmena nebola prijatá alebo sa neodzrkadlila v novele zákona, v jeho prijímaní, pretože vtedy už nebol čas na to, aby sa takýto pozmeňujúci návrh predložil v pléne Národnej rady, a keďže úlohou opozície je v prvom rade poukázať na chyby a nedostatky, čo som pri prerokovaní zákona aj urobil, a keďže pán minister požiadal aj pána prezidenta oficiálne, aby pri vrátení zákona bola snaha tento nedostatok alebo tento nesúlad odstrániť, čo sa nestalo, tak som si dovolil vypracovať návrh novely zákona, ktorý fakticky nerieši nič viac a nič menej, len tento jeden jediný technický detail, že nad 51 % bude musieť byť postup na základe verejnej obchodnej súťaže a nebude tam ten priestor medzi 51 až 66 %, teda dvomi tretinami, ten priestor na korupciu alebo možné zneužitie zo strany štátnych organizácií zanikne. Nepredpokladám, že by s týmto návrhom ktokoľvek mohol mať problém v parlamente, hlavne po tom, keď, ako sme si obnovili pamäť z archívu Národnej rady, vyjadril s tým aj súhlas pán minister Jahnátek. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, pán kolega Mičovský, hovorili ste o tom, či lesy majú byť založené na ekonomiku, na biznis, alebo nie. Osobne si myslím, že je potrebné vykonať rozdelenie prístupu. Lesy majú byť ekonomicky efektívne a majú produkovať zisk a štát si má objednať to, čo niekto mu vykonáva vo verejnom záujme. V prípade štátnych lesov, že spravuje aj drobné vodné toky, ktoré nemajú nič s hospodárením v lese, ale to je nad rámec, alebo spoločenské veci, ktoré zabezpečujú údržbu ciest do malých obcí a podobne, lebo aj takých, takých jesto, ale to treba zadefinovať a potom za to nech štát zaplatí. To znamená, že nech lesy sú ekonomicky ziskové, ale konečne by sme mali povedať aj to, že štát koľko zaplatí za tieto veci? Pretože to sa v tom veľkom balíku kdesi stráca.
Ale taktiež je treba povedať, že len takáto zmena zákona nestačí na to, aby štátne lesy hospodárili správne. Skúste mi povedať, že keby táto novela platila, čo by zabránilo tomu, aby štátne lesy dali firme Smrečina nad úverový limit 600-tisíc eur dreva bez zaplatenia, pretože štátny podnik darmo vykazuje zisk, keď peniaze na účte nie sú.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mihál, no, ďakujem pekne za konštruktívne vystúpenie a je pravda, že veľmi ťažko sa vyznať v tých pozmeňujúcich návrhoch. Rád by som doplnil, rád by som ťa doplnil pri tvojom vystúpení a síce, že na jeseň sme schválili, niekoľkokrát si toto povedal. Ja by som bol rád, keby si v budúcnosti bol konkrétny a povedal, že to schválila vládna strana a poslanci SMER-u, pretože ja som za to nehlasoval ani na jeseň a nemienim hlasovať za to ani dnes. To znamená, že je treba povedať, že nie je možné, aby sa SMER skrýval za kolektívnu vinu parlamentu, kde sedia aj ostatné politické strany, ale v plnej miere nech nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutie. A k tej retroaktivite, či to bude, alebo nie, či je to kóšer, alebo neni to kóšer. No, je treba povedať slovami kolegu Hlinu, že naozaj ako v sekte je aj retroaktivita možná.
Ďakujem.