Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia vystupujem v rozprave, aby bolo potom možné na mňa reagovať. Nechcem využiť prioritne záverečnú reč na to, aby sa nedalo na mňa reagovať a aby som sa vyjadril k tejto rozprave, ktorá tu dnes odznela.
V prvom rade pánovi Mičovskému chcem jednu vec možnože raz a navždy vysvetliť, ozrejmiť pred celou Národnou radou. Môj postoj k zmene spôsobu spravovania štátneho podniku na typ, ktorý navrhujete, je stále konzistentný. Od jeho samého počiatku, ako ste ho navrhli, som povedal, že je to zlý spôsob riešenia problému.
A teraz dovoľte, aby som vyzdvihol pár takých momentov, ktoré ste aj vy dnes použili vo vašom vystúpení.
Keď sme prerokovávali vrátenie tohto zákona v apríli, keď pán prezident vrátil tento návrh, tak vtedy ste sa dotazovali, prečo pán prezident toto opomenul, keď o to samotný minister Jahnátek žiadal pána prezidenta, aby pri vrátení návrhu zákona pamätal na to a riešil to. No vy ste použili slová, že bolo očividné, že pánovi prezidentovi toto nevadí. A ja som presvedčený, keby pán prezident mal rozhodovať o tom, akí ľudia sa dostanú do vedenia štátneho podniku, pánovi prezidentovi by nevadilo, že sú tam ľudia, ktorí aj za súčasnej vlády darovali 800 kamiónov dreva niekomu tak, že za to nikto nezaplatil. Darovali 971 000 eur spoločnosti, keď v zmluve štátny podnik mal garantované alebo zazmluvnené, že môže dať len 220 000 eur. Ďaleko prekročili svoje rámce a svoje kompetencie len preto, aby zvýhodnil nejakého súkromného podnikateľa alebo súkromnú spoločnosť, pretože zachrániť pracovné miesta sa im nepodarilo. Pokiaľ toto je platné, tak celý ten systém, ktorý navrhujete, a je založený na tom, že to bude pán minister navrhovať a pán prezident schvaľovať a udobrovať, je na nič, pretože keď pánovi prezidentovi toto očividne nevadí, tak ja si neviem predstaviť dôvod, prečo by pánovi prezidentovi malo vadiť niečo iné. Keď mu nevadí, že generálnych prokurátorov máme teraz dokonca dvoch právoplatne schválených v Národnej rade, tak za týchto podmienok, nehnevajte sa, tento mechanizmus, ktorý navrhujete pri súčasnom prezidentovi, nie je garanciou na to, že ten štátny podnik nebude ďalej zdevastovaný a rozkrádaný. Toto je dôvod mojej konzistencie.
A v ostatnej časti veľmi pekne ďakujem za pochopenie mojej krátkej novely. Mohol by som mať ako poľovník k tomu návrhu zákona mnoho iných pripomienok, ale snažil som sa ho vyvarovať, pretože na to, aby návrh zákona prešiel parlamentom, treba súhlas hlavne politickej strany SMER. Keď pán minister Jahnátek, ktorý sa vyjadril tak, ako sa vyjadril za týmto rečníckym pultom pri prerokovaní tohto návrhu zákona minule a, ako sme si to mali možnosť pripomenúť, pokiaľ to platí, a pán minister má dôveru poslaneckého klubu SMER, tak nie je najmenší dôvod pochybovať o tom, že tento návrh zákona prejde. Ak tento návrh zákona neprejde, tak ja si myslím, že nielen zákon Zsolta Simona neprešiel, ale aj pán minister Jahnátek evidentne nemá dôveru poslaneckého klubu SMER, pretože keď pán minister to vysvetlí, že naozaj tam došlo k tomuto pochybeniu, ja som sa vyvaroval aj hodnoteniam, či je lepšie tu mať dve tretiny alebo 51 %, pre mňa je prioritná jedna pripomienka, aby neboli dve kategórie ľudí, tí, ktorí majú povinnosť sa dostať k poľovnému revíru na základe verejnej obchodnej súťaže, a tí, kde je možné rozhodovať na základe ľubovôle. Zachytil som rôzne vyjadrenia, prečo je to tak lepšie. Pán poslanec, musím povedať, že celkovo sa to týka 228 poľovných revírov na Slovensku. A hoc by sa to týkalo tisíc alebo 50, alebo dvoch revírov, pre mňa je meritórne mať rovnaké pravidlá a nemať priestor na to, aby ktokoľvek sa mohol tomu vyhýbať.
Dovoľte, aby som zareagoval, hoci ide to nad rámec tohto návrhu zákona, aj na kolegu Martvoňa. Pán kolega Martvoň, tie zlé a nevýhodné zmluvy štátny podnik spravil počas prvej Ficovej vlády. Je to Wood Working a je to M and Wood, prioritne, tieto spoločnosti. Som sa obrátil vtedy ešte dnes už na nebohého pána Valka ako právnika, nech nám nájde spôsob, ako s nimi vypovedať zmluvy, lebo boli zlé. Váš minister sa vyjadril, že tie zmluvy sú zlé. Ale čuduj sa svete, po pár mesiacoch váš obchodný riaditeľ štátneho podniku v časopise Lesník napíše, že tieto zmluvy sú dobré. Sú dobré aj pre to, lebo pre tento rok z nich vypadla podmienka „drevo si sami spracovať a nemožnosť predávať tretej osobe bez tohto spracovania. To znamená, že zmluvy Wood Working a M and Wood sa stali priekupníckymi zmluvami. A neslúžia na nič iné, len aby zobrali drevo od Štátnych lesov, mali na tom nejakú províziu, posunuli ho ďalej a ďalej ho predávali. A to sú prípady z prvej Ficovej vlády. To, prečo sa to tak stalo, ja teraz neskúmam. Ale určite bude sa treba nad tým zamyslieť. A to, čo som ja mal za týmto rečníckym pultom kedykoľvek vysvetľovať, tak sa týka Liptovského Hrádku. Za tým rozhodnutím si budem stáť ešte aj dnes. Vďaka tomu tam dnes pracuje 250 ľudí. Liptovský Hrádok to zaplatil štátnemu podniku, nedlhuje ani jeden jediný deravý cent a funguje to. A v zmluve štátny podnik má fixne zagarantované, že to drevo nemôže nikde u žiadneho priekupníka ako z M and Wood a Wood Working skončiť, jedine v závode v Liptovskom Hrádku. To znamená, že je to jednoznačne zabezpečený systém. Kým v jednom prípade to funguje, v druhom prípade treba sa nad tým zamyslieť čo hovoríte.
A teraz k samotnému návrhu zákona.
Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu zákona, nevytvárajme dve kategórie. Je možné špekulovať, prečo je lepšia jedna, prečo je lepšie druhá kategória. Ja som to akceptoval a ako minister som vykonával návrh zákona alebo resp. platný zákon, ktorý prijala prvá Ficova vláda v roku 2009. Vtedy to bola reakcia na to, čo sa dialo v štátnom podniku pod vedením koaličného partnera HZDS. Vtedy bolo povedané, že každý poľovný revír musí ísť do verejnej súťaže. Dnes vďaka tej novele, ktorá tu bola prijatá minule, je priestor nad dvoma tretinami na povinnosť verejného obstarávania a nad nadpolovičnou väčšinou do dvoch tretín na ľubovoľné rozhodovanie úradníkov alebo poverených osôb, ktoré sa tam dostali na svoje miesta zo strany SMER alebo vďaka strane SMER. Ja nechcem nič viac a nič menej, nech tam sedí ktokoľvek za akúkoľvek stranu, iba to, aby nebola možnosť lavírovania, aby sa musela vykonať verejná obchodná súťaž, pričom musím povedať, že ani taký cieľ som si nedával, aby sme si presne stanovili podmienky verejného obstarávania v zákone, verejnej obchodnej súťaže. Je tam len povinnosť, že musí sa vykonať verejná obchodná súťaž, aby tam nebol priestor, že 228 prípadov tu bude, kde riaditeľ štátneho podniku môže rozhodovať tak, ako on chce, ale priestor, ako je to v každom prípade, nad dvoma tretinami. To, že prečo vznikol ten rozdiel medzi 51 % a dvoma tretinami, je len na vláde, ktorá tu predkladala minule zákon, ktorá znížila povinnosť mať dve tretiny súhlasu vlastníkov na to, aby mohli vykonávať výkon práva poľovníctva.
Zároveň musím aj povedať, že zníženie tejto výmery má jeden obrovský negatívny dopad, a to na drobných vlastníkov a na to všehodobé poľovníctvo, lebo kým pred novelou zákona 30 % vlastníkov sa vyjadrilo, že nesúhlasí s takým postupom, alebo viac ako jedna tretina povedala, že nesúhlasí s tým návrhom, tak štátny podnik nevedel vytvoriť poľovný revír, hoci mal väčšinu. Dnes na to potrebujeme z drobných vlastníkov viac ako 51 % vlastníctva, aby mohli rozhodnutie jedného subjektu, teda štátnej organizácie, zmeniť, zvrátiť. Tam, kde štát má väčšinu, je v rukách jednej osoby, ako rozhodne, maximálne dvoch osôb. Kým doteraz platilo, že to boli dve tretiny, teda v starom zákone, tak dovtedy tam ten priestor bol oveľa menší. Ďakujem pekne.
