Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa vyjadril meritórne k predloženému návrhu zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva. V prvom rade je treba si uvedomiť jednu základnú skutočnosť, že tento zákon nebude platiť sám osebe, ale v nejakom prostredí právnom, ktoré platí na území Slovenskej republiky. Mnohí tu podotýkali, vyjadrovali sa k tomu, že čo bolo súčasťou prístupovej zmluvy. Chcel by som len pripomenúť, že pôda ako kapitál je definovaná v medzinárodnej zmluve, ku ktorej Slovenská republika pristúpila v roku 2000, teda vstupom alebo členstvom v OECD. Mnohí tu poukazovali na Maďarsko a na právne riešenia, ktoré tam sú. Maďarsko si svoje právne riešenie a ochranu svojej pôdy vyriešilo ďaleko pred tým, než vstúpilo do OECD, a preto oni neprijímajú negatívne opatrenia oproti tomu stavu, aký bol vtedy.
Ale poďme, poďme k meritu. Chceme zabrániť, aby cudzinci nakupovali pôdu. V prvom rade je treba si povedať, že kto rozhoduje o tom, že kto kúpi pôdu. No vlastník, ktorý predáva. Občan Slovenskej republiky sa môže rozhodnúť, komu predá a komu nepredá. Veľakrát som dostal ako minister šplechnuté do očí, že ja môžem za to, že sú tu Dáni. No aj pri tejto príležitosti musím povedať, že Dáni prišli na Slovensko vtedy, keď ministrom pôdohospodárstva bol Pavol Koncoš. Pigagro, s. r. o., Jesenské, keď už to mám tak spomenúť, lebo je to z môjho kraja, vznikol z podnetu pána Koncoša. A keď vznikol a kúpil štátny majetok v Jesenskom, jeho pozemky, teda budovy, pozemky mu dal pozemkový fond, tak obchodný podiel sa previedol na spoločnosť, spoločníkov Dánov. Je to v Obchodnom registri verejná listina, dá sa to jednoducho, krásne skontrolovať.
Dnes na Slovensku skoro každá zahraničná spoločnosť, ktorá podniká a kupuje poľnohospodársku pôdu, sa takýmto modelom dostala k podniku. Ani jedna jediná, pokiaľ dobre viem, sama osebe neprišla a nezaložila spoločnosť slovenskú, len kúpila obchodný podiel a tento model platí a kupovali viac-menej štátne majetky, ktoré prešli privatizáciou. Keď pán minister chce zabrániť tomu, aby zahraniční nakupovali tú pôdu, tak v prvom rade by mal zabrániť, aby ani takýmto spôsobom sa k tej pôde nedostali.
Kým zahraničná fyzická osoba príde a bude chcieť, s prepáčením, od kolegu Mičovského kúpiť pôdu, tak pán kolega Mičovský, keď má päť, desať, pätnásť, päťdesiat hektárov, sto hektárov, tak mu to môže sa rozhodnúť, že predá. Na to, aby nakúpil tisíc hektárov pôdy, potrebuje niekoľko takýchto osôb nájsť, stovky až tisíce kúpno-predajných zmlúv urobiť, potom má problém so sceľovaním, a s tým súhlasím s pánom ministrom, že na Slovensku najväčšou brzdou nákupu pôdy pre zahraničných je práve rozdrobenosť slovenskej pôdy. To sme v ažurite. Problém je, že tento zákon vytvára mechanizmus, že niektorí na Slovensku vybraní ľudia budú môcť pozemky skúpiť, sceliť, a potom ako svoj obchodný podiel predať zahraničným, pretože to tomuto procesu podliehať nebude. Nie je možné na tento zákon pozerať, že chceme zabrániť, aby zahraniční tu nevlastnili pôdu a nehospodárili. Áno? To je cieľom, aby nevlastnili, ale na obdobie 25 a 50 rokov si môžu pôdu prenajať? To je obdobie jedného života. Vlastniť alebo mať právo užívať pôdu na 50 rokov, alebo teda 25 a jednorázovo o predĺžení o ďalších 25 rokov, teda na 50 rokov, je, sa rovná takmer vlastníctvu. Keď toto je možné, tak sa pýtam, prečo chceme brániť, aby to vlastnili, keď my im dávame legálnu možnosť, že hociktorá zahraničná fyzická osoba môže prenajať túto pôdu na 50 rokov, a prosím pekne, takéto, táto zmena prešla v tejto Národnej rade počas tohto volebného obdobia.
Aby ste vedeli, o čom sa bavíme, tak je to novela zákona, teda zákon 145/2013, § 8 ods. 1. "Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov, ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzatvorená určitý čas, čas nájmu je najviac 25 rokov. Ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku, po skončení nájmu zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8 ods. 1," teda na ďalších 25 rokov.
Ústava Slovenskej republiky dáva pre každého vlastníka rovnocenné právo, ale tento zákon dáva právo z päť miliónov občanov Slovenska, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku, narodili sa na Slovensku, zvýhodňuje desaťtisíc ľudí alebo dvanásť-, ktorí budú mať právo kúpiť pôdu, ktorí budú mať právo vlastniť pôdu. Ba čo viac, on ešte robí rozdiely medzi poľnohospodárom a poľnohospodárom, lebo poľnohospodár z Bratislavy nemôže kúpiť pôdu v Košiciach. Ani poľnohospodár z Košíc nemôže kúpiť pôdu v Bratislave ani nikde inde. Pýtam sa, prečo je problém, keď občan Slovenskej republiky, ktorýkoľvek z vás, ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky, ktorý má peniaze a nebodaj by chcel investovať do pôdy, že si kúpi pôdu pre seba, narodil sa tu, má citový vzťah k tejto krajine, tak tento zákon mu ho zakáže, znemožní, akože znemožní. Lebo keď bude chcieť urobiť, tak existuje niekoľko spôsobov, ako tento zákon s úsmevom na tvári obísť. Preto, lebo tento zákon je neúčinný. Obmedzíme len občanov svojej vlastnej krajiny, tak ako tu moji kolegovia povedali, pretože keď dva milióny vlastníkov, zhruba dva milióny vlastníkov, ktorí na Slovensku sú, budú chcieť predať svoju pôdu, môžu sa rozhodnúť, že v tej-ktorej obci majú pôdu, tak tam majú jedného alebo dvoch, maximálne troch poľnohospodárov, ktorí by na to mali eventuálne nárok. V tej chvíli platí, že cena klesne. Ostatne, potvrdilo sa to aj v Maďarsku, pokiaľ sa pozrieme na tie ceny, zjavne vidíme, že takýto priebeh vývoja cien nastal.
Teraz dovoľte, aby som povedal, opísal ten proces, ktorý je tu pomenovaný, ktorý považujem za hlúpy a nejakým zlým žartom pre občanov tejto krajiny. Okresný úrad je politickou inštitúciou, lebo jeho šéfa, predsedu menuje vláda na návrh ministra vnútra. Šéfa pozemkového úradu v tejto inštitúcii menuje prednosta okresného úradu na návrh ministra. Teda jasne politická nominácia. Mimo to, že to treba zverejniť a je to zlé a za chvíľku sa dostaneme aj k tomu, že keď niekto bude chcieť svoj byt predať, tak aj minister hospodárstva pán Malatinský príde s návrhom, že aj tam bude treba dať verejný register a treba to zverejniť, za koľko je možné predať. Možnože aj k tomu sa dopracujeme, že stanovíme hornú hranicu ceny bytu, za ktorú je možné predať byt, lebo už v tejto krajine pomaly sa blížime aj možno k tejto variante.
Mimo to, že vy potrebujete osvedčenie na to, aby ste mohli svoju vlastnú pôdu predať, kde ústava dáva vlastnícke právo vlastníkovi, občanovi tejto krajiny a vlastnícke právo je právo nakladať s touto pôdou, rozhodovať o tejto pôde a de facto ten vlastník o tom nerozhoduje, lebo rozhoduje o tom politický aparátnik, úradník, je absolútne zarážajúce a pre mňa je nesmierne smutné, že je možné do Národnej rady predložiť zákon, ktorý znie presne tak ako tento tu predo mnou. O tom, že okresný úrad osvedčí, osvedčenie nevydá, ak sú napísané podmienky, to je ešte pochopiteľné. Ja verím, že boli inšpirovaní v Maďarsku, ale v Maďarsku platí, že úrad, keď nevydá osvedčenie, má sa za to, že súhlasil.
Na Slovensku, keď úradník nevydá osvedčenie, tak musíte ho do piatich dní vyzvať a počkať ďalších pätnásť dní, aby sa mu uráčilo vydať osvedčenie. Keď sa tak nestane, tak v zákone tu máme pred sebou napísané, že má sa za to, že potom nesúhlasil. Keďže na tento postup sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, tak vlastník ani kupujúci sa nemôže obrátiť na okresný úrad v sídle kraja, aby prekontroloval jednoduchým spôsobom, že prečo k tomu nedošlo, prečo nedošlo k vydaniu osvedčenia. Prečo je vydané, prečo je vydané záporné osvedčenie. Nikto sa nebude vedieť domôcť, podľa tohto ani sa nebude môcť obrátiť na pána ministra Jahnátka, aby sa on pozrel v rámci svojich možností kontroly týchto úradov, prečo sa tak nestalo. Úradník sa stane Pánom Bohom a pánom, ktorý bude rozhodovať o majetku vás občanov. A nikto ho nebude vedieť skontrolovať. Vy budete môcť sa rozhodnúť ako vlastník, ktorý ste dotknutý, že môžte sa obrátiť na súd. Viete, koľko súdnych podaní bude na Slovensku? Pýtam sa, ako bude vypadať tá žaloba? Bude vypadať žaloba za nečinnosť úradu? Aká bude nečinnosť úradu, keď v zákone je napísaný postup, že keď úrad nevydá, tak ho musíte vyzvať, a keď nevydá, tak má sa za to, že nesúhlasil. Ako vy sa budete domáhať toho, aby úrad zmenil svoj postoj, ktorý ani neprezentoval? Chápal by som, keby pán minister tu napísal, že úrad vydá rozhodnutie, keď nevydá, má sa za to, že súhlasil. Potom by bol úradník donútený k tomu, že má vydať rozhodnutie. Chápal by som, keby ste povedali, že tento postup tohto úradníka je podľa zákona v správnom konaní, a preto, lebo potom by sme mohli ušetriť aj naše súdy, lebo obvodné úrady by mohli prekontrolovať nižšie stupne, alebo ministerstvo, a povedať, že niekto tam zlyhal, niekto urobil chybu. Nie, tu je nastavený systém, aby úradník bol Pánom Bohom.
To znamená, čo sa bude diať na Slovensku? Tak ako vo všeobecnosti, keď niekto príde a, v úvodzovkách, správne motivuje toho úradníka, tak rozhodnutie vydá, lebo ho nikto nebude vedieť donútiť, aby rozhodnutie vydal. No nemusí, lebo v zákone je napísané, že on nemusí. Keď ho budete motivovať, tak rozhodnutie pre vás vydá, že môžte svoj majetok predať, a keď nebudete ho motivovať, tak vám to rozhodnutie nevydá. Preto tento návrh zákona v tejto časti je zlý. Tak ako tu mnohí kolegovia poukázali na to, že zverejňovanie týchto informácií je nezmyslom. Je nezmyslom. Dovoľte, aby som povedal aj dôvod. Ak keď ja sa dohodnem s niekým, že svoj majetok predám aj to, že za koľko, je to moja vec ako vlastníka. Nie je to vec štátu.
Ale teraz dovoľte, aby som vám popísal jeden prístup alebo jeden priebeh konania, ktoré je relevantne možné. Keďže tento zákon sa nedotýka zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka, § 628, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva má byť písomná. Aj darovacia zmluva musí prejsť priebehom, ktorý v tomto zákone je popísaný. Musí prejsť tým, že to bude zverejnené. Musí prejsť celým tým konaním. Len mne nie je jasné, že keď v tej dedine, kde ja mám tú pôdu, a chcem darovať niekomu, keď sa poľnohospodár prihlási, že haló, tu som ja a ja to chcem, tak pre mňa nie je jasné, či som mu povinný darovať túto pôdu. Keď sa na to nevzťahuje, zákon sa tvári, že sa na to vzťahuje. Keď sa na to nevzťahuje, tak prečo darovacia zmluva má byť súčasťou? Keď darovacia zmluva môže fungovať, tak v tej chvíli celý zákon je o ničom, pretože ja môžem darovať pôdu, komu len ja chcem. Dohodnem sa s ním, že zaplatí mi za niečo iné a dostane sa táto pôda komukoľvek. Darovacia zmluva týmto zákonom nie je dostatočne riešená. A keď tento zákon chce povedať, že keď nejaký poľnohospodár sa mi prihlási, že ja o to mám záujem a má prednosť, tak ja mu mám prednostne darovať tú pôdu, ktorá je moja? To snáď nemyslí niekto vážne! Ten zákon, Občiansky zákonník v tej podobe a ten paragraf platí od roku 1964, preto považujem tento zákon za absolútne scestný, zlý a škodlivý pre občanov tejto krajiny.
Preto dávam procedurálny návrh: nepokračovať v tomto návrhu zákona. Pán minister nech tento zákon prepracuje. Pýtam sa, načo robíme zákon, ktorý je ľahko obíditeľný. Tak ako som tu spomenul, podiel spoločnosti. S podielom spoločnosti je možné previesť, zmeniť vlastníctvo a na to sa tento zákon nevzťahuje. Lesy neriešime. Pán minister sám tu povedal, že za predchádzajúce tri roky pri lesoch žiadny problém nenastal. Pýtam sa, aký problém nastane pri poľnohospodárskej pôde?
Pán minister, keby ste chceli vyriešiť v skutočnosti problém, aby zahraniční mali obmedzené možnosti nakúpenia pôdy, tak tento zákon by netrestal dva milióny vlastníkov pôdy. Dva milióny občanov tejto krajiny, ktorí sú vlastníkmi. Neobmedzoval by ani jedného jediného vlastníka alebo jedného jediného občana tejto krajiny, že nemá právo si kúpiť pôdu v krajine, v ktorej žije. No, pán minister, povedzme si úprimne, ani predseda vlády Robert Fico nemôže prísť a nemôže kúpiť v Komjaticiach pôdu, ak chce, pretože mu to neumožníme. Narodil sa v tejto krajine, žije v tejto krajine, je uznávaným občanom tejto krajiny. Má na to aj peniaze, aby si to kúpil, a my mu povieme, že nie. Ale zahraničný investor, ktorý príde a kúpi obchodný podiel tuto od kolegu Záhumenského, tak môže si kúpiť tisíc hektárov, dostane tisíc hektárov pôdy jedným prevodom odchodného podielu spoločnosti. Zamyslime sa nad tým.
Pán minister, môžte krútiť hlavou, ale je to pravda. (Reakcia ministra.) Pán minister, môžte hovoriť o obchodnom práve, ja vám hovorím, že zákon, ktorý predkladáte, v zmysle obchodného práva sa dá tak krásne obísť a je bezúčinný, bezzubý, ale je len na propagandu. Neviem, keby tu sedel predseda tejto vlády, či by si uvedomil, že koľko sponzorov a členov SMER-u, dnes bývalí privatizéri štátneho majetku, takýmto spôsobom v priebehu niekoľkých mesiacov alebo rokov predajú svoju pôdu, pardon, predajú svoj obchodný podiel a tým aj pôdu Slovenskej republiky do zahraničných rúk.
Prečo len poľnohospodár môže kúpiť pôdu? Prečo nie aj ostatní obyvatelia tej obce? Keby ste to v skutočnosti chceli vyriešiť, tak áno, súhlasím s tým, že paragraf, ktorý je v tomto návrhu zákona o reciprocite, že občania tých krajín, kde občania Slovenska nemôžu kúpiť pôdu, aby nemohli kúpiť pôdu ani oni na Slovensku, je to pochopiteľné. Pokiaľ by ste povedali, že k tomu, aby niekto vlastnil pôdu, musí byť občanom Slovenskej republiky, musí tu mať trvalý pobyt a musí tu 10 rokov podnikať a basta, tak by som chápal, že chcete riešiť problém, že prečo to má zostať v rukách občanov Slovenskej republiky. Ale vy ste povedali, že v tejto krajine len 10-tisíc ľudí alebo 12- má právo kúpiť pôdu. Ostatní môžu kúpiť pôdu, pokiaľ obídu zákon. A som presvedčený, že tento zákon je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zaručuje pre každého právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký základ, obsah a ochranu. Aký je rovnaký, aká je rovnaká ochrana a obsah majetku, pokiaľ jeden občan môže kúpiť a druhý nie? Prečo delíte občanov tejto krajiny?
Ostatne musím povedať, že cudzinci do tohto návrhu zákona sa dostali až vo vláde. Keď ste ho predkladali do vlády, tak tam vôbec obmedzenie, že cudzinci, trvalý pobyt na Slovensku ešte nebolo. Chvalabohu, že sa to tam dostalo. Ale tak či tak, že sa to tam dostalo, tento zákon je zlý, a preto ten môj návrh, aby sme v tomto návrhu zákona nepokračovali. Ďakujem pekne.
