Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte, aby som vystúpil k otázke eurofondov.
Čo povedať na úvod? Keď chcem charakterizovať čerpanie eurofondov, tak rozhodne ja nebudem porovnávať čerpanie eurofondov Slovenskej republiky s Litvou, Estónskom, pobaltskými krajinami alebo inými členskými krajinami. Nazdávam sa, že máme už dostatok skúseností z oblasti eurofondov, aby sme si vedeli porovnávať, ako Slovenská republika čerpala. Keď to chcem charakterizovať, tak musím povedať, že z lídrov v čerpaní eurofondov Slovenská republika sa dostala na chvost. Vlády Roberta Fica nevedeli a nevedia čerpať eurofondy a vlády pravicové čerpať vedeli. K tomu sa vyjadrím trošku obšírnejšie.
Prvýkrát eurofondy sme čerpali v rokoch, teda štrukturálne fondy v tej podobe ako 2007 – 2013 už za obdobie 2004 – 2006. A teraz dovoľte, aby som v krátkosti prehral jeden taký zvukový záznam, veľmi zaujímavý, ktorý hodnotí roky 2004 až 2006.
(Manipulácia poslanca s notebookom, pustenie zvukového záznamu: "Tým, že európska pomoc je...") Ten hlas je asi známy. ("... je aj na spolufinancovanie z národných rozpočtov, tak spoločne bolo preinvestovaných takmer 2 mld. eur, to znamená okolo 60 mld. slovenských korún. Najlepšie dopady, ako máte aj v tých materiáloch uvedené, operačné programy Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorý má čerpanie nad 100 %, Operačný program Základná infraštruktúra – 100-percentné čerpanie, potom je to Operačný program Ľudské zdroje – 96-percentné čerpanie.")
To sú slová pána vicepremiéra vlády Dušana Čaploviča z 30. 6. 2009, keď hodnotil ukončenie čerpania eurofondov 2004 – 2006, ktoré charakterizoval, že boli úspešné a plné skúseností.
Tento úspech a skúsenosti, ktoré sme mali možnosť získať, sme zhodnotili tak, že vládny materiál, ktorý dnes máme na stole, ktorý hodnotí roky 2007 – 2013 hovorí o 67,7-percentnom čerpaní. Moje údaje vychádzajú teda zo záverečnej správy z ITMS, ktoré hovoria, že konečné čerpanie všetkých eurofondov za všetky operačné programy 2004 – 2006 dosiahli úroveň 96,32 percenta. Sú to údaje verifikovateľné. Teda pravicová vláda, ktorá nemala skúsenosti s eurofondami, ako sa to robí, ako sa to projektuje, tak naprojektovala, nastavila systém a zabezpečila čerpanie na úrovni 96,32 percenta. Osobitne sa chcem poďakovať pánovi kolegovi Čaplovičovi, ktorý v roku 2009 – a ja som to vtedy, ospravedlňujem sa, nepostrehol – takýmto spôsobom pochválil výsledok tej práce Dzurindovej vlády, ktorej som bol členom, ktorý hovoril, že najlepšie čerpalo práve pôdohospodárstvo. Ale keď to porovnáme na dnes, tak je to 67,4 percenta.
Nech som optimista, aký len chcem byť, tak neviem si predstaviť alebo viem si veľmi ťažko predstaviť, že Slovenská republika bude čerpať na tejto úrovni do konca tohto roku. To znamená, že ja predpokladám s veľkou pravdepodobnosťou, že Slovenská republika príde o 2 mld. eur, ktoré nám prepadnú. To vďaka Robertovi Ficovi a jeho odborníkom. Teda keď sa na to pozriem z iného uhla pohľadu, tak za rozpočtové obdobie 2007 – 2013, za osem rokov a štyri mesiace, sme dokázali vyčerpať 70 % peňazí. Dnes tento vládny materiál tu nás chce presvedčiť o tom, že v zostávajúcich ôsmich mesiacoch sme schopní a táto krajina je schopná vyčerpať 30 percent. Nehnevajte sa na mňa, to nezožerie ani ten vôl, ktorý je uviazaný v maštali a žerie seno. Ako osem rokov štyri mesiace 70 %, osem mesiacov 30 percent. Nevazmožna. Toto neexistuje.
Teda problémom európskych prostriedkov, v úvodzovkách musím povedať, je, že ich nekontroluje vláda a opozícia tejto krajiny, ale vykonáva kontrolu, chvalabohu, aj Európska komisia. Problém nie je len nízke čerpanie eurofondov, ale problém sú aj vysoké korekcie a kauzy, za ktoré bolo treba zaplatiť. A bolo by dobré, keby predkladateľ alebo najlepšie keby samotný sám Robert Fico prišiel sem za tento rečnícky pult a povedal, z čoho a koľko sme zaplatili za kauzy, ktoré sme tu mali možnosť vypočuť, vidieť.
Teraz poďme na jednotlivé tie kauzy. Skúsme sa na to pozrieť a spomenúť si. Nedá mi nespomenúť si na kauzu sociálne podniky, ale ani nástenkový tender na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja. Ani na prípad B. R. O. S., čo je niečo podobné ako nástenkový tender na ministerstve životného prostredia. Či kauza okolo čističiek odpadových vôd, teda budovanie kanalizácií, pretože Brusel nám vytýkal, pokiaľ si pamätám, v roku 2010 sme dostali aj takýto list z Bruselu, že nedostatočne Slovenská republika uplatňuje smernicu o vodách. Pretože sme mali peniaze, ktoré sme dostali na budovanie čističky odpadových vôd a kanalizáciu, sme mali použiť na budovanie nových a nie na opravu jestvujúcich, čo my sme vo veľkej miere robili. Ale takisto mi nedá si nespomenúť na prípad Columbex alebo prípad NADSME za 50 mil. eur na ministerstve hospodárstva. Alebo pripravenie analýzy za 200-tisíc eur o tom, či barmanov môžeme preškoliť na vizážistov, na ministerstve práce, sociálnych vecí, alebo rómske projekty za 300 mil. eur, ktoré sa minuli účinku a dnes, keď sme mali využiť 300 mil. na to, aby sme integrovali tých Rómov, pomohli sme im, tak dnes máme peniaze preč, ale rómska problematika vyriešená nie je.
Teraz sa pokúsim urobiť taký pohľad podľa jednotlivých operačných programov a čerpania.
Teda Plán rozvoja vidieka. 2004 – 2006 podľa mojich čísiel bolo konečne, teda nie tak ako pán kolega Čaplovič, vtedy sa to javilo, že je to viac ako 100 %, ale s nejakými drobnými úpravami, ja mám informácie, že sa to skončilo na 96,9 %, čož je veľmi vysoké číslo. Chvalabohu, dnes musím povedať, že je úroveň čerpania v pôdohospodárstve na úrovni 84 %, to je posledný údaj, ku ktorému som sa dopátral, ku koncu minulého roku. To znamená, že nie sú v tom zohľadnené prvé štyri mesiace tohto roku, pretože ministerstvo nejde systémom ITMS, takže tam je to trošku ťažšie vykázateľné. Ale trúfam si povedať, že toto čerpanie ku koncu minulého roku zodpovedá konečnému čerpaniu niekde na úrovni 92 až 94 percent. Ja si myslím, že to je absolútne v poriadku a som nesmierne rád a musím povedať aj kolegovi Jahnátkovi, že som rád, že aj po jeho nástupe, ale hlavne minister Jureňa, keď nastúpil, nejako systematicky nezasiahol do riešenia problematiky v pláne rozvoja vidieka a spôsobe prideľovania tých prostriedkov až na to, že tam boli zavedené komisie teda, s ktorými som ja osobne mal a mám problém, aby niekto posúdil, či projekt je dobrý alebo nie je dobrý. Mám radšej, keď tie ukazovatele sú jasne merateľné, kontrolovateľné takým spôsobom, aby sme vylúčili subjektivitu pri prideľovaní dotácií, podpôr.
Takže môžem povedať, že v oblasti pôdohospodárstva od roku 2004 do konca roku 2013 prostriedky, ktoré sme mali k dispozícii, Slovenská republika čerpala nad 95 percent, čož je veľmi veľký úspech. To ale už sa nedá povedať o tom, už nie som taký optimista, že to bude platiť aj na roky 2014 – 2020.
Teraz skúsme sa pozrieť na oblasť dopravy. Ako na zvukovom zázname ste mali možnosť počuť, infraštruktúra a doprava plnila tiež veľmi dobre v období 2004 – 2006. Podľa ITMS, teda to je ten systém, ktorý eviduje čerpanie a vyhodnocuje všetky projekty, sú v ňom zaevidované všetky projekty, tak podľa tých istých údajov mám 97,5-percentné čerpanie. Dnes doprava čerpá na úrovni 67,3 percenta. Nechcem sa tu zaoberať kauzami, ktoré tu uviedol kolega Zajac alebo Kollár. Ja si myslím, že hovoria samy osebe.
Teraz dovoľte, aby som sa pozrel bližšie na Regionálny operačný program, ktorý som mal možnosť dozorovať za to krátke obdobie v Radičovej vláde, pretože Agentúra pre regionálny rozvoj je, bola a je na ministerstve pôdohospodárstva po tom, čo v roku 2010 vláda Roberta Fica aj po nástenkovom tendri sa rozhodla ministerstvo ako také zrušiť.
Prvým problémom, s ktorým som sa stretol, bolo, že Regionálny operačný program v dvoch opatreniach, opatrenie Infraštruktúra vzdelávania, to je opatrenie 1.1, a opatrenie Regenerácie sídiel, za prvej Ficovej vlády došlo k nadkontrahácii o 350 mil. eur. Teda na tieto dve opatrenia sľúbila prvá Ficova vláda viac ako 350 mil. eur. Nedá mi spomenúť, že za to krátke obdobie, teda z vôle Božej a rozhodnutia Roberta Fica, bol ministrom aj minister Mikolaj, ktorý v rozpore so všetkými pravidlami obnovil a predĺžil výzvu pre predkladanie žiadostí, takže Brusel voči Slovenskej republike konal, neviem, ako sa to skončilo. Myslím, že tiež sú to korekcie a pán minister Jahnátek sa s tým tiež musel boriť. To sú tie predĺžené výzvy a zaradenie nových projektov, ktoré tam podľa metodiky schválenej Slovenskou republikou nemali čo hľadať.
Keď sa na to pozriem, tak najskôr dovoľte, aby som vyhodnotil Regionálny operačný program, Operačný program Bratislavský kraj a cezhraničnú spoluprácu Slovensko – Česká republika, kde je riadiacim orgánom ministerstvo pôdohospodárstva, a teraz po novom vyhodnotil z hľadiska obdobia 2007 až dnes.
Takže najskôr Regionálny operačný program. Keď som nastúpil v júli 2010, tak malo čerpanie 12,26 percenta. Keď som odchádzal z ministerstva 30. apríla 2010, čerpanie bolo na úrovni 54,2 %, teda ten nárast za tie dva roky je 37,76 percenta. Dnes z vládneho materiálu sa môžem dočítať a z ITMS, že čerpanie v Regionálnom operačnom programe je na úrovni 82,7 %, čo je nárast za tri roky 28,68 percenta. Keď to rozmením na drobné, tak za Radičovej vlády za každý rok sme zabezpečili čerpanie, teda navýšili sme čerpanie ročne o 18,8 %, kým za súčasnej vlády je ročné navýšenie čerpania o 9,56 percenta.
Operačný program Bratislavský kraj, tu by som chcel upriamiť pozornosť aj kolegu Hlinu, lebo veľakrát hovorí a kritizuje pána ministra Počiatka za električky a autobusy v Bratislave. Chcem povedať na jeho obhajobu, že to nie je z kapitoly ministerstva dopravy, ale je to kapitola ministerstva pôdohospodárstva a Operačný program Bratislavský kraj, ktorý v sebe má túto oblasť zahrnutú. Čerpanie bolo na úrovni 7,7 %, v apríli 2012 39,1 %, teda nárast o 31,4 % ročne. Na tie dva roky je to 15,7 percenta. K 30. aprílu tohto roku čerpanie 66,72 %, teda nárast za tri roky 27,6 %, čo je ročne 9,2 percenta.
Cezhraničná spolupráca Slovensko – Česká republika, úroveň čerpania v júli 2010 11,6 %, v apríli 2012 50,6 %, čo je nárast o 38,99 %, ročne je to o 19,5 percenta. A súčasný stav ku koncu aprílu 2015 čerpanie 77,84 %, čo je nárast 27,24 percenta, ročne to je 9,8 percenta.
Dovolím si zopakovať tie ročné porovnania: Kým za rok Radičovej vlády v týchto troch opatreniach bolo čerpanie 18,8 %, 15,7 % a 19,5 %, tak za tri roky čerpania vlády Roberta Fica čerpanie 9,56 %, 9,2 % a 9,8 percenta.
Teda bez akejkoľvek nadsázky môžem povedať, že plnenie a výkon za vlády Roberta Fica je na úrovni ani nie 50 % toho, čo bolo predtým. A toto nie sú porovnania, ako povedal kolega Kollár vo svojom vystúpení, za celok. Ja som to rozbil na konkrétne opatrenia, ktoré, tieto čísla sú verifikovateľné a potvrdzujú aj samotný materiál predložený vládou Slovenskej republiky. Teda určite je namieste, aby som sa pýtal, z tejto skúsenosti platí asi na všetky rezorty, ktoré to majú v pôsobnosti, čo robia tie stovky euroúradníkov za dobre platené peniaze, keď podávajú ani nie 50-percentný výkon ako predtým. Pozerajú cez okno von a berú výplatu. Toto sú holé fakty a čísla. Snažím sa byť maximálne konkrétny, teda aj toto je dôkaz o neschopnosti Fica vládnuť a riešiť veci transparentne a čerpať europrostriedky. Teda keď prídeme o tie dve miliardy, myslím si, že budeme vedieť prečo.
Pred pár dňami sme riešili problematiku Váhostavu. Je to problém tých subdodávateľov, či dostanú zaplatené. V posledných dňoch čím viac chodím medzi občanmi vonku, tým viac počúvam, že obdobný problém je aj so spoločnosťou Eurobuilding, ktorá práve z Regionálneho operačného programu, aj z Regionálneho operačného programu stavala školy a nezaplatila svojim subdodávateľom. Keď som sa nad tým zamyslel a pozrel som sa do materiálov o eurofondoch, čuduj sa svet, čoho sa človek nedočíta ale, keď sa pozrie na takú základnú školu v Matejovciach? Ktože bol manažérom tohto projektu? Star EU. Nie ten Star EU, ktorý minister Richter ako vtedy ešte generálny sekretár SMER-u odporúčal, že by si starostovia mali vybrať? A ktože staval tú školu? Eurobuilding. Keď sa pozriem na Lehotu pod Vtáčnikom, Star EU a Eurobuilding. Keď sa pozrem na materskú školu v meste Topoľčany, Star EU a Eurobuilding.
Nehovorím, že to musí byť pravidlo. On podal 60 tých projektov, ja som ich všetkých 60 neprešiel. Len hovorím tie skutočnosti, ktoré som sa dočítal v materiáloch. A myslím si, že tieto sú verejne prístupné pre každého.
Teraz skúsme sa pozrieť ešte na Regionálny operačný program a prečo Slovenská republika príde v Regionálnom operačnom programe cirka o 300 mil. eur a ako by sme sa mohli tomu vyhnúť. A teraz dovoľte, aby som vám porozprával jeden taký krátky príbeh s tými školami, a pani kolegyňa Laššáková určite sa poteší, pretože ona je z Banskej Bystrice, ja som tam len krajský predseda strany MOST – HÍD.
Prvá Ficova vláda odsúhlasila, že obnoví všetky štyri základné školy v Banskej Bystrici. Podarilo sa z nich opraviť len jednu. Ja, keď som nastúpil, som videl, že je tam tá nadkontrahácia a treba sa s tým vysporiadať, tak ja som navrhol vtedy monitorovaciemu výboru, aby sme urobili realokáciu v maximálnej miere, ktorá sa dala, aby sme prijali všeobecne platné rozhodnutie na monitorovacom výbore a stalo sa to v októbri 2010, je to skontrolovateľné. Keby tu sedela pani kolegyňa Pavlovičová, určite moje slová potvrdí, pretože ona za Prešovský samosprávny kraj tam sedela a bola toho prítomná, sme odsúhlasili, že všetky úspory v rámci Regionálneho operačného programu použijeme na vykrytie nadkontrahácie z prvej Ficovej vlády. Nepristúpili sme k tomu, aby sme to zrušili.
Po nástupe druhej Ficovej vlády ale už ten prístup ústretový smerom k jednotlivým beneficientom, a teraz budem konkrétny, teda aj v Banskej Bystrici, kde boli tri základné školy, ktoré sa dali zachrániť takýmto spôsobom, už minister Jahnátek nebol. A toho 15. mája 2012, teda pred tromi rokmi, v čase, keď končilo verejné obstarávanie na meste Banská Bystrica a dalo sa ešte dotiahnuť do konca a tie tri školy sa dali zachrániť a možnože úspora v ROP-ke sa dala využiť na vykrytie tej nadkontrahácie, s čím som ja osobne nesúhlasil, že bola tam urobená nadkontrahácia, bolo to v rozpore so všetkými pravidlami, ale na druhej strane musím povedať, že možnože toto bol jeden spôsob, ako ušetriť peniaze a nenechať prepadnúť do Bruselu, tak minister Jahnátek napísal list primátorovi Banskej Bystrice, kde ho vyzýva, aby pozastavil realizáciu schváleného projektu. Chcem len podotknúť, že schválený projekt schválila prvá Ficova vláda a druhá Ficova vláda, teda minister Jahnátek, napíše list, kde vyzýva primátora, aby pozastavil realizáciu schváleného projektu. Keby sme, som presvedčený, je to jeho slobodné rozhodnutie.
Som presvedčený, že keby sa k riešeniu tohto problému pristupovalo inakšie, tak dnes v konečnom dôsledku by nehrozilo prepadnutie peňazí v rámci Regionálneho operačného programu a možnože premiér mohol viac lobovať, aby nám dovolili realokovať peniaze z opatrenia, kde nie sú projekty, kde sa nečerpá na opatrenia, kde máme projekty, kde sa to môže postaviť a kde sa to dá zrealizovať. Desiatky škôl sme mohli takto zachrániť. Z tých 350 mil. eur nadkontrahácie sa podarilo ešte do apríla 2012 vyriešiť cirka 170 až 200 mil. eur, ak si dobre pamätám.
Teraz dovoľte, aby som sa vyjadril k samotnému materiálu, ktorý tu je, a kolega minister Vážny nás informoval o tom, že jeden z najväčších problémov rizika nečerpania je samospráva. Dovoľte, aby som vyjadril svoj nesúhlas. Nesúhlasím s tým, že samospráva je zodpovedná za nečerpanie alebo prepadnutie eurofondov. Za to je zodpovedný ten, ktorý projekt naprojektoval, ktoré prioritné ciele určil, metodiku nastavil a pravidlá hry zadal, t. j. prvá Ficova vláda.
Keď sa pozriem na niektoré čísla – a budem konkrétny, aby nedošlo k tomu, že politikárčim –, tak skúsme sa pozrieť, ktoré opatrenia čerpali obce počas tohto obdobia:
Opatrenie 1.1 Vzdelávanie, teda to sú opravy tých škôl. Aké je tam čerpanie dnes? Aj ten ITMS vykazuje čerpanie na sedemročné obdobie úroveň 99 percent.
Opatrenie 4.1 Regenerácie sídiel, to sú tie malé námestia, chodníky a to, čo máme možnosť vidieť skoro v každej dedine. Aké je čerpanie? Cez 90 percent.
Program Leader, tiež je viac-menej napojený na obce. Ak ministerstvo, teda Pôdohospodárska platobná agentúra trošku pohne svojou prácou, dnes je úroveň čerpania 69 %, bez problémov, si myslím, že budú čerpať cez 90 percent. Treba len urýchliť platby a podpísanie tých žiadostí, ktoré tam sú.
Obnova malých obcí; 746 obcí, ak sa dobre pamätám, sa prihlásilo do týchto projektov. Už dnes je realizované a čerpané na úrovni 72 percent.
Tieto opatrenia poukazujú na to, že samospráva vedela a vie čerpať peniaze. To, že nevie čerpať čističky odpadových vôd a kanalizáciu, nie som presvedčený, že je to problém samosprávy. Je to problém nadefinovania samotného systému a vytvorenia priorít. Namiesto toho, aby sme rozbili a pomáhali riešiť malé projekty, sme urobili veľké projekty za nereálne nastaviteľných podmienok. Áno, je treba povedať, že do toho nahráva vo veľkých projektoch aj systém verejného obstarávania. Ale systém verejného obstarávania, prepáčte, musím úprimne povedať, nenastavili starostovia obce, primátori áno, tí, ktorí sedia v tomto parlamente, tí áno, ale tie tisícky vonku nie. To znamená, že povedať, že za nečerpanie zodpovedá samospráva, je prinajmenšom pri dobrej vôli zavádzajúce.
Teraz skúsme sa pozrieť na ďalšie opatrenia, ktoré boli uplatňované alebo majú nízke čerpanie. Skúsim vám povedať pár takých názorných príkladov, aby ste pochopili a možnože aj laická verejnosť vonku pochopila, že prečo je to problém. Keď niekto chcel zarobiť veľké peniaze a robili projekty od stola a projektant neprišiel ani na tvár miesta, že čo má naprojektovať, tak potom sa niet čo čudovať, že na Slovensku by sme mali mať hasičov v životnej veľkosti 120 cm. Bavím sa o projekte renovácie obnovy hasičskej stanice, ktorá sa naprojektovala a musela sa nechať v polovici tak, pretože rozsah zmien, ktoré v projekte by mali byť vykonané, boli viac ako 50 % pôvodných nákladov. To znamená, že bolo treba vykonať nové verejné obstarávanie, znovu naprojektovať a znovu podať tú žiadosť a zrealizovať, a toto je oblasť ministerstva vnútra a hasičského zboru. Žiadna samospráva. Naprojektovali hasičskú stanicu tak, že keď rozobrali strechu, tak prišli majstri, ktorí vysúťažili, a zistili, že tá tyč, každý pozná, kde hasič sa má spustiť dole z tej ubytovacej časti do tej pohotovostnej časti po tej tyči, tak výška medzi podlahou a stropom, tam, kde sa mal chytiť tej tyče, bola 120 cm. Čuduj sa svet, aj toto sa stalo. Áno, keď projektant neprišiel a nepozrel sa na to, aj toto sa mohlo stať.
Samozrejme, je možné kritizovať, že prečo čerpáme málo. Ale keď sa pozrieme na cestovný ruch, ktorý mal riešiť Regionálny operačný program, teda to sú tie informačné miesta, propagácia cestovného ruchu a podobne, musím povedať, že to bolo choré a zle nastavené od samého začiatku, o čom nesvedčí nič viac a nič menej, že Slovenská republika dnes čerpá na úrovni 20,5 percenta. Je to opatrenie 3.2 operačného programu.
Opatrenie 3, posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúry. Čerpá na úrovni 30 percent. Tiež sme zle odhadli, či budeme vedieť čerpať alebo nie.
Operačný program Bratislavský kraj. Keď sa na to pozriem, musím povedať, že nie kolega Počiatek je za to zodpovedný alebo kolega Vážny, ktorý zastával túto funkciu počas prvej Ficovej vlády, ale za to je zodpovedný primátor Ftáčnik, ktorý bol za SMER. Ale rovnako je za to zodpovedný aj kolega župan z Bratislavy. (Rečník ukázal rukou smerom do pléna.) To je ich parketa, ako, prečo nevedeli čerpať, prečo sa to odďaľovalo, prečo sa to nezrealizovalo.
Rovnako by bolo možné pokračovať v nápočte všetkých tých opatrení a korekcií, pretože keď povieme, že prídeme o 2 mld. eur zhruba, odhadom, tak keď sa na to dnes pozrieme, tak musíme k tomu pripočítať aj náklady, ktoré Slovenská republika a daňoví poplatníci museli vyplatiť miesto Európskej únie. Pretože povedzme si, že čo to je korekcia. No Brusel nám povie, že túto faktúru vám nezaplatím. Ale tým, že Brusel nám povie, že túto faktúru nezaplatí, to ešte neznamená, že to nie je záväzok tejto vlády, ktorá to urobila. Ten záväzok táto vláda musí zaplatiť z peňazí daňových poplatníkov. To znamená, že raz sme niečo naplánovali, že zaplatíme to z peňazí Bruselu, neudialo sa a musíme to zaplatiť z peňazí daňových poplatníkov. Aj to by bolo zaujímavé, keby vláda predložila tieto fakty.
Pravidlo ale na veci nič nemení. Pravicové vlády vedeli a vedia čerpať eurofondy a ľavicová vláda Roberta Fica a ľavicové vlády Roberta Fica čerpať nevedia. A to z jediného dôvodu, že im kontrola z Bruselu nevoní. Je treba povedať, že tam tej špekulácie je minimum. Je možné sa vyhovárať na to, že Brusel nám stanovuje extrémne pravidlá. Treba si ale uvedomiť, že Brusel stanoví a Európska komisia stanoví všeobecné pravidlá, ktoré platia vo všetkých členských krajinách, nielen v Slovenskej republike. Ona neprijíma osobitné rozhodnutia pre Slovenskú republiku. Slovenská republika ich prispôsobuje na svoje podmienky. Nastavuje ciele, počet operačných programov, čo chce robiť, ako chce robiť, akou metodikou, čo bude vyžadovať od svojich beneficientov, toto všetko nastavuje Slovenská republika. Ba čo viac, Slovenská republika je zodpovedná aj za vykonanie kontroly.
To je ten problém s tým auditom, ktorý tu pred časom tiež sme mali možnosť riešiť, minister Kažimír to riešil, že nám zastavili všetky operačné programy pre chyby v audite a kontrole vo finančnej správe. To sa nebavím o tom, že jednotlivé operačné programy sú zastavené. Potom, samozrejme, príde Brusel a jeho odborníci a vykoná následnú kontrolu alebo námatkovú kontrolu v jednotlivých operačných programoch, či všeobecné ciele a ciele, ktoré si stanovila Slovenská republika pri schválení programu, teda národného referenčného rámca, či boli a sú dodržané. Keď sa na to pozriem, tak jednoznačne musím konštatovať, že toto sú tie dôvody, prečo Brusel nám pozastavil vyplácanie v toľkých operačných programoch.
Sám keď som nastúpil ako minister v roku 2010, som stál pred problémom v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, že sme museli zrušiť, zobrať im akreditáciu, lebo nespĺňali tie kritériá. Chvalabohu, sa to podarilo napraviť a dnes ten program, sa zdá, že úspešne bude vedieť dobehnúť. Ale nepodarilo sa to v každom operačnom programe. A tie operačné programy sú zablokované a keď tu minister Vážny a podpredseda vlády hovorí o tom, že niektoré operačné programy budú odblokované v septembri, tak si počítajme, že to sú ešte štyri mesiace, ktoré Slovenská republika nemôže predložiť žiadnu žiadosť o platbu a nemôže pokročiť v čerpaní.
Politická zodpovednosť za nedočerpanie eurofondov je na pleciach Roberta Fica. A to si treba tu jasne povedať. Robert Fico si stanovil podmienky, priority a spôsob, ako chce čerpať peniaze 2007 – 2013. K tomu sa už nechcem vracať, že celý rok 2007 sme nečerpali len preto, lebo Robert Fico sa rozhodol, že prácu pravicovej vlády, ktorá dokázala čerpať, vyhodí oknom a z veľkej časti ho prerobí. Nekritizoval som ho, mal na to plné právo. Dnes mi zostane len smutno konštatovať, že takýto prístup zapríčinil, že Slovenská republika príde o 2 mld. eur. Plus kauza emisie, teda kauza nástenkový tender, kauza sociálne podniky, Columbex a mohol by som opätovne všetky menovať, ktoré ma len tak v krátkosti napadli.
Čísla sú neúprosné: 2004 – 2006 čerpanie na úrovni 96,32 % a 2007 – 2013, po ôsmich rokoch a štyroch mesiacoch, na úrovni 70 % sa za zostávajúcich osem mesiacov asi dočerpať na 96,32 % tejto vláde nepodarí. Teda z lídrov v čerpaní eurofondov sme sa dostali na koniec, na chvost Európskej únie z hľadiska využívania eurofondov. Nezostane nič iné, len sa poďakovať pánovi premiérovi Robertovi Ficovi: Ďakujeme pekne za takýto výkon.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, hovorili ste, že niektoré tie projekty sú viazané teda tam, kde hrozí korekcia, alebo sú viazané, sa dotýkajú aj samospráv. Môžete byť konkrétnejší a uviesť aspoň jeden, dva príklady, ktorá samospráva je za to zodpovedná a za aký projekt? Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Kollár, áno, táto téma je ťažká a nie každý v tomto parlamente tomu rozumie, alebo sa s tým zaoberá. Ja chápem, prečo ste boli tak dlhý, ale ja by som vás mile rád doplnil ohľadne toho, prečo sa zrušilo ministerstvo životného prostredia, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Treba si spomenúť. To sú tiež korekcie. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, je to nástenkový tender a jeho zmazanie tých stôp, to bol prvopočiatok toho, že to treba zrušiť, lebo treba zmazať tie stopy, lebo aj tam sú korekcie. Ministerstvo životného prostredia, to sa k tomu dostalo len kvôli kauze emisie, lebo to tiež bolo treba zmazať. Problém je, že Ficova vláda sa vrátila priskoro a dnes tie čísla dopadajú naňho a tu už nie je možné sa vyhovárať.

Ďakujem pekne. Kolega Lipšic, no musím povedať, že súhlasím s vami, a keď kolegovia zbierali podpis na kolegu Žilinku ako nomináciu na šéfa NKÚ, tak ja som patril medzi tých, ktorý som povedal najskôr, že nepodpíšem, pretože som nechcel pristúpiť na hru Roberta Fica rozdeľovať opozíciu. Ale keď som videl, že celá tá opozícia teda sa dokáže zjednotiť pod týmto menom, tak som dal ten podpis a nikdy som si nepomyslel, že medzi tými, ktorí to podpíšu, a v opozícii aj šéf SDKÚ, že by sa rozhodol ku kroku, že sám bude rozbíjať opozíciu a bude nápomocný SMER-u.
Ja chápem, že pre Roberta Fica je nepríjemné mať človeka na poste šéfa NKÚ, ktorý dokáže aj veci zistiť, aj verejne pomenovať. Toto by mal robiť šéf NKÚ. On tam chce človeka, ktorý mu pôjde po ruke a budúcich desať mesiacov bude strážiť, aby ani jedna jediná kauza premárnených, vyhodených, skorumpovaných peňazí, ktoré boli zneužité počas tejto vlády, aby sa nepomenovali. Ja chápem.
Ale ja by som chcel vyzvať kolegov Freša, Kvasničku aj Kuffu, nech ešte raz pouvažujú nad tým, čo de facto robia, ako pomáhajú Robertovi Ficovi a ako budú žiť a ako budú sa tváriť pred občanmi tejto krajiny, že oni boli práve tí, ktorí pomáhali Robertovi Ficovi. Ale ja osobne si myslím, že kolega Frešo si robí záslužnú prácu. To je posledný klinec do rakvy SDKÚ.

Ďakujem pekne. Dovolím si vám prečítať z článku dve vety: „Slovenský pozemkový fond pod kontrolou SMER-u zaručil Brhelovi aj to, že na svoje pozemky v Tatrách dostane, na susedné parcely nechá zapísať vecné bremeno.“ Áno, ja som upozorňoval kolegov na výbore, že bol tu aj ten návrh, ktorý pán Fecko uviedol. A som rád, že ten nakoniec nebol predložený a nie je predmetom spoločnej správy, ale je faktom, že cez vecné bremená Slovenský pozemkový fond by nemal mať právo len tak svojvoľne zriaďovať vecné bremeno na akýkoľvek pozemok.

Áno, pán Hlina, správne ste pochopili to, čo som povedal vo svojom vystúpení, keď som sa prihlásil písomne do tejto rozpravy, že vecné bremeno je poistka pre vybavovačov, pre strýkov, kmotrov a neviem sponzorov strany SMER, ktorí si z toho urobili biznis. Presne tak ako Robert Fico tu vykrikoval v roku 2010, že kauza z Veľkého Slavkova sa nezopakuje (Vtedy ministra Jureňu za HZDS okamžite nechal odvolať.), dnes to isté urobil minister Jahnátek. Má tam svojho nominanta predsedu rady pozemkového fondu Gocníka z Komjatíc, a pritom nič sa nedeje a dnes už Fico vyvodzovať dôsledky nechce, ale pochopil, treba systém zmeniť. Áno, a treba do toho zakomponovať, ako zabezpečiť, aby vybavovači naďalej mohli dostávať pôdu a zarobili na tom, a nie reštituent aby dostal svoj nárok naspäť. Ďakujem.

Kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne za reakciu. A musím povedať, že zodpovednosť zákonodarcu je v tom, aby tvoril zákon v prospech tých, ktorí sú na to odkázaní, v tomto prípade sú to reštituenti, ktorí sú na to odkázaní, a dlhodobo je ten problém v tejto spoločnosti, aby sme odstránili problém developerov a rôznych sprostredkovateľov či vybavovačov, aby si mohli zohriať svoju polievočku a uchmatnúť nemalý koláč na úkor reštituenta. A práve preto som tu vystúpil, aby som pomenoval, kde ja vidím ten problém a ako sa tento zákon bude obchádzať, a musím povedať, že strana MOST – HÍD vo svojej občianskej vízii navrhuje riešenia, ktoré majú zabrániť takémuto konaniu a majú zvýhodniť práve reštituentov, a dnes je to v prvom rade na pleciach poslancov kolegov zo strany SMER, pretože oni budú tí, ktorí za tento zákon hlasovať budú, a ja, keďže kolega Fecko vyňal tieto body na osobitné hlasovanie, budem odporúčať našim, aby sme pri týchto pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli vložené do spoločnej správy, hlasovali proti nim, pretože inak vyriešia len problém Brhelovi, Sýkorovi a ďalším, ktorí sa priživujú na tomto reštitučnom biznise. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, k samotnému návrhu novely zákona č. 140/2014 Z. z., čo predložili kolegovia zo strany SMER, poviem len veľmi stručne, teda k tomu pôvodnému návrhu, ktorý prišiel do prvého čítania od kolegov zo strany SMER, že s týmto návrhom nevieme súhlasiť. Samotný tento zákon sme dali na Ústavný súd. A aj Európska komisia začala proces zisťovania, pretože pravdepodobne a podľa mňa s veľkou pravdepodobnosťou potvrdí, že ten návrh je v rozpore s predpismi Európskej únie. Na to máme iný politický názor. To je toľko k tomu. Preto ja tento zákon nepodporím a nepodporia ho ani moji kolegovia.

Ale teraz k podstate k čomu sa chcem vyjadriť, to sú tie nepriame novely, ktoré sú priložené k tomuto návrhu.

K tomuto návrhu minulý týždeň vo štvrtok sa vyjadril aj minister Jahnátek, a to na otázku môjho kolegu Radošovského, ako vníma výdaj pozemkov pri Ivanke pri Dunaji? A pán minister vo svojej odpovedi pre kolegu Radošovského konštatuje, že boli zákonné podmienky dodržané, a to preto, že zmluvy o postúpení práva na tretiu osobu mali písomnú formu, nadobudnú platnosť a účinnosť až na základe prerokovania náhradného pozemku formou zápisnice. A zároveň uviedol, že on inicioval zmenu zákona reštitučných zákonov tak, aby už tretia osoba nemohla dostať reštitučný nárok v plnení pozemku a rovnako aby pozemok zostal zachovaný na účely, na ktorý bol v tej chvíli vydaný. Teda keď je to poľnohospodárska pôda, tak ide o poľnohospodárske účely.

Preto sa chcem viac teraz zamerať na článok II a článok III, ktorým sa mení zákon č. 229/1991 Zb. a zákon 503/2003 Z. z.

Chcem povedať, že pán minister pred touto snemovňou nehovoril úplnú pravdu. Nie je možné sa stotožniť s jeho názorom, že boli splnené zákonné stanovené podmienky pri vydávaní reštitúcií, a to preto, lebo samotný zákon č. 503/2003 Z. z. alebo aj zákon č. 229/1991 Zb. hovorí, že ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch, nárok oprávnenej osoby na náhradu možno previesť na tretiu osobu, ak je dohodnutý konkrétny náhradný pozemok. Pán minister tu uviedol, že na výbore sme mali možnosť nazrieť do tých dokladov. A my sme sa do toho aj nazreli. Dohoda o postúpení bola podpísaná s postupníkom v máji a bola prerokovaná, pričom to, ktorý pozemok bude poskytnutý, bolo v zápisnici až v októbri, myslím. Teda aj z medializovaných informácií vyplýva, reštituenti potvrdili, že oni v čase podpísania tohto splnomocnenstva nevedeli a nemali informáciu o tom, ktorý pozemok im bude vydaný. A tá zmluva bola platná, pretože tá bola podpísaná. To, že bola účinná až vtedy, keď sa to prerokuje, to je vec druhá. Ale podľa mňa litera zákona tu dodržaná v tomto momente nebola.

Chcem pripomenúť kolegom zo strany SMER, pretože pán minister sa tu vyhováral, že bol to minister Chovan, ktorý tento zákon predkladal, ale ja som si dal tú námahu a pozrel, ako hlasovali poslanci strany SMER vtedy za tento návrh vládny, tak čuduj sa svet, všetci boli do nohy proti nemu. Aj som si to tak pamätal, lebo ja som bol tiež proti nemu, lebo som povedal, že nezabráni to zopakovaniu Veľkého Slavkova ten mechanizmus, ktorý je tam pripravený. A musím povedať, že vtedy vládny SMER a aj samotný Robert Fico sa obhajovali, že ustanovením tohto paragrafu, tak ako som prečítal, sa zamedzí tomu, aby sa mohol zneužívať celý tento proces, pričom samotný minister Jahnátek poukázal na to, že zákon v platnom znení umožňuje nárok oprávnenej osoby na náhradu previesť na tretiu osobu, dokonca aj niekoľkonásobne, čo nie je pravda, ak je dohodnutý náhradný pozemok. V čase postúpenia ten náhradný pozemok nebol dohodnutý, urobil sa. Sám pri svojom vystúpení potvrdil, že došlo k istému pochybeniu alebo je možný aj iný výklad zákona, než to zákonodarca mienil.

A chcem pripomenúť, čo zákonodarca v čase, keď ten zákon tu bol predkladaný, mienil, a dovolím si vám prečítať pár viet z dôvodovej správy z roku 2010 z konca prvej Ficovej vlády, keď sa samotný materiál predkladal: „Za účelom zvýšenia transparentnosti tohto procesu sa navrhuje, aby v prípade, ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch, mohla oprávnená osoba svoj nárok na náhradu pozemku previesť na tretiu osobu až vtedy, keď je dohodnutý konkrétny pozemok,“ opakujem, „osobu až vtedy, keď je dohodnutý konkrétny pozemok.“ Je namieste otázka, že keď zápisnica o konkrétnom pozemku bola v októbri a tá zmluva o postúpení v máji, ako to v máji reštituent vedel. No nevedel to. Šibrinkovať tu tým, kedy bola zmluva podpísaná, platná a účinná, je možné, ale zákon podľa mňa hovorí dosť jasne v tejto časti a predsa nebol dodržaný.

Teraz k samotnému návrhu, ktorý je tu predkladaný.

Citujem. V článku V § 6 odsek 12 sa má zmeniť nasledovne: „Ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch, nárok oprávnenej osoby na náhradu nemožno previesť na tretiu osobu." Zostáva tu jedna otázka a tú by som rád položil predkladateľom, čo bude s tými, ktorí reštitučný nárok zdedia, lebo, povedzme si, väčšina tých reštituentov dnes je v pokročilom veku.

Ďalší bod. Vkladá sa v čl. V § 6 odsek 13, ktorý znie: „Pozemok prevedený do vlastníctva oprávnenej osoby za pôvodný pozemok podľa odseku 5 možno počas piatich rokov odo dňa prevodu vlastníctva využívať len na účely, na ktoré je využívaný ku dňu prevodu vlastníctva; to neplatí, ak ide o vybudovanie stavby vo verejnom záujme.“

Kolegyne a kolegovia, Ústava Slovenskej republiky každému vlastníkovi zaručuje isté práva a povinnosti a každý vlastník má právo slobodne nakladať so svojím majetkom. Reštitúcia je reštitúcia preto, lebo vrátime oprávnenej osobe to, čo mu niekto pred časom neoprávnene zobral a kde po zmene režimu parlament a snemovňa sa rozhodla, že odškodníme a vrátime to, čo násilne bolo zobraté. My vlastníkovi vrátime majetok a v rozpore s ústavou obmedzíme nakladanie s ním, ústava umožňuje obmedziť vlastníctvo za primeranú náhradu, ale keď niekto 20 rokov čaká na svoj reštitučný pozemok a potom ešte povieme, že 5 rokov s tým nemožno nakladať, to nie je úplne kóšer.

S tým potom súvisí aj novelizácia zákona č. 180/1995 Z. z. To je ďalší bod spoločnej správy, ku ktorému sa chcem tiež vyjadriť, ale v tomto prípade si myslím, že pozemkový fond alebo odborníci na pozemkovom fonde pre odstránenie akýchkoľvek pochybností mali všetky doklady, na základe ktorých rozhodovali, zverejniť a sprístupniť. Chcem povedať, že nominant strany MOST – HÍD takýto návrh dal v rade tohto fondu, ktorému predsedá pán Gocník, pracovník ministerstva pôdohospodárstva, pôvodom z Komjatíc. Tento návrh bol odmietnutý. Nechápem, keďže minister hovorí, že všetko tam bolo kóšer, prečo to nemôžeme ukázať každému občanovi, aby sme tak odstránili akúkoľvek pochybnosť.

Osobne si myslím, že uvedený odsek 12 je dobre sformulovaný, pokiaľ ho nebude chcieť niekto zneužívať. A teraz poviem, ako sa bude dať zneužívať tento problém do budúcna. Ak dovolíte, by som prešiel na spoločnú správu, novelizáciu zákona č. 180/1995 Z. z. To je tam § 18 ods. 4, na ktorý poukázal aj kolega Fecko: „Fond môže previesť vlastníctvo k pozemku najmä za cenu zistenú podľa cenového predpisu alebo na pozemku zriadiť vecné bremeno.“

Treba povedať a pripomenúť, že Slovenský pozemkový fond podľa môjho vedomia vecné bremeno od svojej existencie zriaďoval iba v prípade, keď Slovenský pozemkový fond bol účastníkom stavebného konania. teda keď nejaká stavba sa vykonávala a bolo treba zriadiť vecné bremeno v súvislosti s konkrétnou akciou teda podľa zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, ale v tomto volebnom období prišla firma blízka pánovi Brhelovi, tak ako to bolo medializované, a Slovenský pozemkový fond za odplatu zriadil vecné bremeno, podotýkam, zriadil vecné bremeno v čase, keď toto vecné bremeno v zákone ustanovené ako možnosť pre Slovenský pozemkový fond nebolo, následne o pár mesiacov po vykonaní tohto vecného bremena minister Jahnátek prišiel s novelou do parlamentu, a to musím priznať aj sám voči sebe, že som nepostrehol zmenu, ktorú vpašoval do zákona č. 180/1995 Z. z., ktorá hovorila o tom, že fond môže previesť vlastníctva k pozemku alebo na ňom zriadiť vecné bremeno najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu.

Dnes kolegovia ten bod menia a hovoria, že fond môže previesť vlastníctvo k pozemku najmenej za cenu zistenú podľa cenového predpisu alebo na pozemku zriadiť vecné bremeno. A za koľko to má byť? V prvom prípade, kým to bolo predtým cenovým predpisom, tak tam bolo explicitne povedané, že za vecné bremeno niečo musia zaplatiť. Dnes to nemusia zaplatiť, ale môžu hradiť vecné bremeno kdekoľvek.

Teraz poviem, aká praktika bude na Slovenskom pozemkovom fonde podľa môjho predpokladu. Prídu šikovní ľudia, ktorí vedia, kde sú lukratívne pozemky na reštitúciu, a za pár eur alebo bezplatne si zriadia vecné bremeno. A potom ktokoľvek nech príde a nech dostane reštitučný nárok, dostane pozemok, s ktorým nemá možnosť slobodne nakladať, pretože plán Brhel alebo Široký alebo neviem kto má k tomu zriadené vecné bremeno. Bavím sa o spôsobe, ktorý počas tohto volebného obdobia bol predvedený v Tatrách firmou blízkou pánovi Brhelovi, tak ako to bolo zmedializované. Tento model ideme dnes povýšiť na úroveň legitimity zákona, namiesto toho, aby sme povedali, že vecné bremeno Slovenský pozemkový fond nemôže svojvoľne zriaďovať, nehovoriac o tom, na všetky pozemky aj tie, ktoré nemá vo vlastníctve, ale len v správe. (Reakcia z pléna.) Ale poskytuje náhradu reštituentom, len pozemky, ktoré má vo vlastníctve.

Ale chcem pripomenúť, že absolútne legitímne všetko bolo dodržané vo Vysokých Tatrách pre prípad pána Brhela, ktorý bol zmedializovaný pred časom. A nebolo z toho úniku. Kto tam dostal pôdu naspäť? Nebola to žiadna tretia osoba, žiadny postupník, ale bol to reštituent. Ale reštituent odovzdal túto pôdu firme, ktorá na časti toho pozemku mala zriadené vecné bremeno.

V tomto zákone v tomto pozmeňujúcom návrhu a nielen v tomto pozmeňujúcom návrhu, ale aj v tom, čo doniesol minister Jahnátek minule, je zakomponované, ako je možné zabezpečiť, že pozemok sa má dostať tomu sprostredkovateľovi, ku ktorému sa práve niekto chce dostať, a tým ľuďom, ktorí majú dobrých vybavovačov na Slovenskom pozemkovom fonde.

Keď dnes sa nazdávam, že vieme tento problém pomenovať, že tu je, existuje a môže takto fungovať, tak je našou zodpovednosťou a v prvom rade zodpovednosťou vládnej strany SMER, aby sme to odstránili a napravili, preto ja dávam procedurálny návrh, aby sme v rokovaní o tomto návrhu ďalej nerokovali a vrátili ho predkladateľom, pretože pokiaľ sa to opraví a vypustíme, že Slovenský pozemkový fond môže zriaďovať svojvoľne vecné bremeno len v rámci nejakého stavebného konania, ktoré je verejné konanie, tak môžeme zabrániť tomu, že pôvodný vlastník sa zidentifikuje, ide si pre svoju pôdu a nebude tam zriadené vecné bremeno alebo dáme pôdu reštituentovi len takú, na ktorú už má vopred určený developer zriadené vecné bremeno, pričom vy s tým nemôžete robiť nič, lebo to vecné bremeno bolo zákonom zriadené, reštituent dostane pôdu, ktorá je pod vecným bremenom a nebude to fungovať, respektíve bude to fungovať tak, aby to vyhovovalo developerom, a nie reštituentom.

Pokiaľ stoosemdesiatka bude v tom znení, ako je to tu povedané, tak, prosím pekne, kolegyne a kolegovia, návrh od ministra Jahnátka, že pôdu Slovenský pozemkový fond plní reštituentom a žiadnym sprostredkovateľom, žiadnym tretím osobám, je úplne irelevantný, pretože tak zriadime na pôde, na ktorej to chceme zriadiť, vecné bremeno a potom to dáme komukoľvek a ten aj tak bude musieť to postúpiť a predať za cenu, ktorú určím ja, lebo nikto iný tam nepôjde, lebo keď ja poviem, že tam mám vecné bremeno a ja tam idem stavať cestu alebo budem stade ťahať nejaké inžinierske siete a vy tam nemôžete stavať, tak potom biznis je preč, biznis má v ruke ten, ktorý má to vecné bremeno.

Kolegyne, kolegovia, vy idete tento systém povýšiť na úroveň zákona. Prvýkrát ste to tak povýšili vo vládnej novele minulý rok, keď ste to sem doniesli, teda keď to minister Jahnátek sem doniesol po tom, čo vyhoveli spoločnosti, ktorá je napojená na pána Brhela, tak ako to bolo zverejnené. Je to, myslím si, veľmi na pováženie, akým spôsobom budete ďalej robiť alebo konať. Preto som povedal, že sa nebudem nejako extra vyjadrovať k samotnému návrhu zákona, ktorý bol predložený, ale k tomu mechanizmu, ktorý je tu napísaný.

A keď sú jasne stanovené zákonom parametre, teda keď Slovenský pozemkový fond plní reštituentovi nárok k pozemku, tak tento nárok môže byť postúpený tretej osobe len v čase, keď je známe, ktorý pozemok sa poskytne ako náhradný, aby sme zamedzili takému istému postupu, aký bol vo Veľkom Slavkove. Tak táto vláda a rada pozemkového fondu pod vedením pána Gocníka z Komjatíc zabezpečila, že aj podľa tohto zákona bolo možné zopakovať prípad z Veľkého Slavkova. V prípade pána Brhela sa našla metodika, že zriadime vecné bremeno, čo podľa mňa tiež nebolo kóšer v tom čase, lebo zákon to neumožňoval a žiadne stavebné konanie tam nebolo a nie je, ale vydali sme ho, tak dnes nový model, ktorý tu bol odskúšaný v roku 2013, chceme povýšiť absolútne legálne do zákona ešte aj s tým, že prvotný návrh tu bol ako vecné bremeno za cenového predpisu, dneska je to vecné bremeno bez cenového predpisu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade sa chcem poďakovať kolegom z výboru, ale aj vláde, že podporili tento návrh, ktorý tu na pôde Národnej rady skončil ako návrh výboru. Keď som ho vo februári predkladal ako pozmeňujúci návrh poslanca, vtedy z procedurálnych dôvodov spôsobu hlasovania nebolo možné ho zapracovať do vládneho návrhu zákona, ktorý vtedy doniesol minister Jahnátek.

A dovoľte, k tej rozprave, ktorá k tomuto bodu bola, aby som zaujal stanovisko.

Keď sa to zabralo, zabralo sa to veľmi rýchlo. Keď sa to malo vrátiť, už je to horšie.

A podstata tých problémov vyplýva z toho, že mali sme tu aj nejakú vládu Vladimíra Mečiara, ktorý vytvoril vojenský kataster, ktorý nikto z nás sedliackym rozumom si nevedel predstaviť tak, že vojenský kataster vznikne tak v čase platnosti novej Ústavy Slovenskej republiky, teda po roku 1992, že v rokoch 1997, 1998 prídu úradníci, všetky parcely, všetky pozemky vymažú a napíšu, že toto je čistá biela plocha jedna k jednej vlastníctvom štátu. Preto dnes musíme prijímať osobitné riešenia, lebo to, čo platí na ostatnom území Slovenskej republiky, to razom v rokoch 1997, 1998 prestalo platiť na území Vojenského obvodu Javorina. Preto je tento problém.
Ja chápem aj kolegu Fecka, že je to dlhé riešenia alebo trvá to dlho, ale na špeciálne problémy musíme špeciálne nájsť aj riešenia.

A tak ako kolega Galko povedal, keď ministerstvo obrany neustrážilo, že predali cestu, ktorú vlastníci potrebujú a budú potrebovať na to, aby k svojim pozemkom pristúpili, tak aj takýmto neštandardným spôsobom na to musíme reagovať.

A, ešte raz, chcem sa poďakovať aj kolegom z výboru, že nakoniec sa to predložilo ako návrh výboru, aj vláde, že na rokovaní vlády podporili tento návrh, ktorý, dúfam, bude mať podporu celej snemovne, krížom celým politickým spektrom, pretože je to v prospech občanov, ktorí tam majú svoj majetok a mali by ho dostať naspäť. Ďakujem pekne.

A, ešte raz, žiadam vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, na úvod k tomu spájaniu tých tried. V tejto snemovni je kopec ľudí, pri všetkej úcte, skôr narodených, než som narodený ja. Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že ja to nepociťujem ako nejakú nevýhodu, že som chodil na do tried jedna až štyri spolu v Padarovciach. A považoval som to za výhodu, že som mohol chodiť do školy v mieste svojho bydliska. Škoda, že dnes to tam nie je. Možnože toto je jediný spôsob, ako zachrániť tie málotriedne školy a dať im ešte možnosť, aby ako-tak existovali.

Ale v podstate hlavne k tej ďalšej časti, teda k tomu financovaniu a právu veta, zasahovaniu zo strany samosprávy, primátorov, starostov a predsedov vyšších územných celkov do vetovania týkajúceho sa výberového konania riaditeľov škôl.

No dovoľte, aby som povedal, že každý, kto vykonáva v tejto Národnej rade mimo poslanca aj túto funkciu, podľa zákona o výkone verejných funkcií by mal oznámiť, že je v konflikte záujmov a vyjadruje sa k veciam, ktoré sa priamo jeho dotýkajú. To je po prvé. Nemôžeme očakávať, že tí, ktorí sú starostovia, sa dnes budú vyjadrovať k veciam a v neprospech toho, aby oni mali väčšie kompetencie. A práve preto by som bol nesmierne rád, keby každý primátor, starosta a predseda vyššieho územného celku , ktorý k tomuto zákonu a k tomuto bodu konkrétne sa bude vyjadrovať, splnil si svoju povinnosť zákonnú a uviedol, že je v konflikte záujmov. Ďakujem.

118.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, budem stručný. Nebýva zvykom, že výbor predkladá návrh, ale stáva sa už pomaly pravidlom, že výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, tak ako v každom volebnom období, učiní minimálne raz. Predkladám v mene výboru návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch, zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení a doplnení niekoľkých zákonov v znení neskorších predpisov a zmien. Zákon má jeden jediný cieľ, zamedziť, aby ministerstvo obrany mohlo na bývalom území vojenského obvodu Javorina predávať cesty a komunikácie až do ukončenia reštitúcií a to preto, aby v reštitučnom procese sme neurobili väčšiu škodu, že vlastníci dostanú pôdu, ale už nebudú mať prístupovú cestu, lebo tá bude medzičasom predaná a vzhľadom k tomu, že takéto riešenie je aj v ostatnej časti lesného hospodárstva, sa nazdávame vo výbore bez rozdielu politickej príslušnosti, že je to potrebné riešenie. Preto navrhujeme takéto riešenie. Ďakujem.