Videokanál poslanca

164.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, zákon o hnojivách č. 136/2000 Z. z. máme v podobe novelizácie z dielne ministerstva pôdohospodárstva. Vystupujem v prvom rade preto, aby som upozornil predkladateľa aj spravodajkyňu na niektoré problémy v tomto návrhu zákona, a chcel by som poprosiť, aby pán minister sa venoval mojim pripomienkam, možno ešte raz si skontroloval, čo mu ľudia predložili a upravili tento zákon tak, aby sme zbytočne nešikanovali, nebuzerovali slovenských poľnohospodárov.
Pretože v tejto podobe, ako je tento návrh zákona predložený, musím povedať, že je trestom pre slovenských poľnohospodárov, ktorí hospodária mimo zraniteľných území na Slovensku. Tento zákon z tohto dôvodu je aj v rozpore s programovým vyhlásením vlády, ktorý sľuboval poľnohospodárom, že nebude ich zbytočne zaťažovať. Citujem z programového vyhlásenia vlády v časti pôdohospodárstvo: "V tejto súvislosti bude presadzovať aj zjednodušenie pravidiel krížového plnenia a celkové zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Vláda bude prijímať len také vnútroštátne predpisy pre domácich výrobcov základných surovín pre potravinárske účely, ktoré nepôjdu nad rámec harmonizovanej legislatívy Európskej únie."
Musím povedať, že tento návrh zákona je exemplárnym príkladom porušenia tohto sľubu programového vyhlásenia vlády. Je pravdou, že Európska komisia chce od nás, aby sme riešili prísnejšie zraniteľnejšie oblasti. Ministerstvo vlády Roberta Fica ale ide buzerovať poľnohospodárov v ostatnom území, ktoré od nás Brusel od nás vôbec, ale vôbec nevyžaduje.
Prečo majú nahlasovať termíny pre ÚKSÚP, rôzne hlásenia, termíny dodržiavať iné, než správna farmárska prax udáva farmárom? Je to zbytočná buzerácia. O to viac, že pokiaľ farmár poruší tieto podmienky, tak dostane pokutu z tohto zákona, poruší krížové plnenie z hľadiska kontroly pre poskytovanie dotácií a ešte raz dostane sankciu v podobe zníženia podpor z Bruselu.
Kolegyne a kolegovia, ako minister v roku 2004, keď sme prijímali novú legislatívu z nitrátovej smernice, sme dostali mnoho pripomienok zo strany farmárov, prečo niektoré opatrenia prijímame. Bolo to nie preto, lebo od nás Brusel to vyžadoval, ale preto, lebo pred naším vstupom ešte v roku 2000, 2002 do zákona o vodách sa dostali prísnejšie pravidlá, než od nás Brusel vyžadoval, ale potom už Brusel trval na tom, že už si ich dodržujte. Schválili ste, tak si ich dodržujte. Dnes Brusel od nás nechce, aby sme riešili územia mimo zraniteľných území, ale tento zákon ich rieši len preto, aby niektorí úradníci mali čo robiť v rámci inštitúcie ministerstva.
Preto by som chcel vyzvať pána ministra, aby ešte raz prekontroloval, čo máme prijať a čo musíme a čo nemusíme prijať. Lebo som presvedčený, že keď ich skontroluje, tak z tohto návrhu zákona zostane viac-menej len § 10b a § 10c, aj to nie v plnej šírke, pretože aj tam v niektorých momentoch ideme nad rámec Európskej únie.
Dovoľte, aby som uviedol jeden ďalší príklad. Smernica Európskej rady č. 2003/2003 v jeho prílohe č. 1 hovorí o hnojivách, ktoré sú povolené a vyrobené v rámci ES, Európskeho spoločenstva. Je s nimi možné voľne obchodovať. My ideme zavádzať týmto návrhom zákona, že ten, ktorý ich kúpi, je certifikované hnojivo povolené v celej Európskej únii, je v smernici, bude musieť ich nahlásiť ÚKSÚP-u. To je niečo podobné, ako keby sme chceli od každého občana Slovenskej republiky, ktorý si kúpi chleba v Rakúsku, aby išiel na veterinu nahlásiť, že kúpil som chleba. Nehnevajte sa, nemôžem to inak nazvať len buzeráciou. A ideme ďaleko, ďaleko nad rámec požiadavky Európskej únie. Nehovoriac o tom, že ono to bude mať aj zvýšený dopad na náklady pre niektorých farmárov. Zámerne sme neuviedli mimo zraniteľných území potrebu budovania hnojísk s kapacitou.
Tento zákon ide zavádzať, že musí byť kapacita minimálne na tri mesiace. To znamená, že farmári, chovatelia, ktorých chceme chrániť a podporovať, budú musieť dodatočne vynakladať peniaze na budovanie týchto hnojísk, ktoré od nás ani Brusel samotný nechce.
Takže ja by som chcel ešte raz vyzvať predstaviteľov, ktorí tento zákon predložili, kolegov zo SMER-u, ktorí za to pravdepodobne hlasovať budú, aby dodržali svoj sľub, ktorý dali tu v Národnej rade pri schválení programového vyhlásenia vlády, že nepôjdu nad rámec legislatívy Európskej únii a nebudú prikladať na plece slovenských farmárov požiadavky, ktoré inak nikto iný v rámci Európskej únie nemusí plniť. Áno, v zraniteľných územiach od nás Brusel chce, aby sme doharmonizovali a doriešili. To áno. Ale ostatné nie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pánom kolegom za reakciu a vidím, že nie sú, že poslanci MOST-u – Híd nebudú sami, keď sa pri podpore tohto návrhu zákona zdržia alebo nepodporia tento zákon, pretože bolo by asi lepšie, keby pán minister sa rozhodol stiahnuť tento návrh zákona a všetky tie pripomienky, ktoré sú v spoločnej správe, zapracoval do zákona a opätovne predložil na medzirezortné pripomienkové konanie, aby sa aj odborná, aj laická verejnosť opätovne mohla vyjadriť k stavebnému zákonu, ktorý sa radikálne mení.
Ďakujem.

22.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, je stále veľkou výzvou pre ministra, keď má zákon nie novelizovať, ale priniesť ho nový. Pán minister sa pokúsil na druhýkrát teda urobiť stavebný zákon a doniesť ho k nám do Národnej rady prepracovaný. O jeho kvalite svedčí viac-menej spoločná správa, ktorá má 54 strán a má 168 pozmeňujúcich návrhov. Samotný návrh zákona, keď zoberiem len ten stavebný samotný, má 116 strán a 146 paragrafov. Takže po prijatí spoločnej správy máme úplne iný zákon, než samotný pán minister sem doniesol.
Dovoľte, aby som sa vyjadril k samotnému návrhu zákona. A pred tým, než tak učiním, chcem navrhnúť zo spoločnej správy bod 32 vyňať na osobitné hlasovanie a takisto dávam procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie.
Dôvody. Tento zákon vytvorí priestor na špekuláciu s cenou pôdy. Tento zákon, keď doteraz sme mali veľa bilbordov, tak teraz ich budeme mať hojne. Rovnako tento zákon obmedzí aj slobodný pohyb občanov v krajine. Prečo si to trúfam povedať?
Bilbordy. Kolegyňa Zmajkovičová pred časom sa tu snažila riešiť, že máme veľa tých bilbordov. Aby ste mali predstavu, tak bilbord má rozlohu 6 x 4 metre, teda 24 metrov štvorcových. Na toto je potrebné stavebné povolenie. Ale na plochu veľkosti 6 x 3 metre už stavebné povolenie nie je treba. Stačí územný súhlas, ktorý vydal starosta. K územnému súhlasu sa susedia v procese schvaľovania nijako nevyjadrujú, to znamená, že reklamnú plochu o tejto veľkosti je možné umiestniť všade. Takže keď sme doteraz mali veľa, teraz budeme mať hojno.
Keď sa pozriem na to, že prečo budú mať občania obmedzený prístup na niektoré plochy, tak naozaj si kladiem otázku, či to neni na popud kolegu ministra Glváča, ktorý predal pozemok, teda predal cestu ako ostatný pozemok v Tatranskej Javorine a následne za chvíľku sa tam zjavila rampa. No keď doteraz boli pochybnosti, či tá rampa sa tam zjavila v súlade so zákonom alebo nie, keď prejde tento návrh zákona, tak na tú rampu žiadne stavebné povolenia nebude treba. A nielen stavebné povolenia, ale ani územný súhlas.
Som nesmierne rád, že po kritike, ktorú som vyslovil na výbore, tak následne o dva dni výbor pre hospodárstvo v § 67 ods. 2 písm. h) až j) zmenil tak, že nadzemné a podzemné vedenie elektrokomunikačných sietí, už jestvujúcich, nebudú potrebovať stavebné povolenia, keď ich budú opravovať, lebo ono to znelo, že aj na nové, aj na novú výstavbu nie je treba súhlas.
Tak ako som povedal v úvode, je ambíciou a veľkou výzvou priniesť nový zákon. Pán minister, novelizujete zákon, ktorý bol prijatý, teda vy dávate nový zákon, ktorý bol prijatý v roku 1976, za éry tvrdého komunizmu, socializmu. Vtedy, keď súkromné vlastníctvo nič nehovorilo, keď názor občanov nad názorom komunistov nič neznamenal, ale tento zákon prijímate v období, keď platí nová Ústava Slovenskej republiky, ktorá hovorí o ľudských právach, o právach občanov, právach vlastníkov. Preto neviem sa stotožniť s tým, že § 48 ods. 3 písm. c) znie:,"teda územné rozhodnutie, ani územný súhlas nie sú potrebné na umiestnenie banského diela, banskej stavby pod povrchom a stavby v povrchových lomoch, pieskovcoch, štrkoviskách a tak ďalej, ktoré podlieha dozoru alebo povolenie štátnej banskej správy".
Kladiem si otázku, prečo pri zriadení bane, takej uránovej bane, by sa nemohli k tomu priamo vyjadrovať aj v zmysle stavebného zákona občania obce a mesta, ktorých sa to bytostne dotýka? Podľa banského zákona nie v každom prípade sa obec musí vyjadrovať. To znamená, že niektorá obec zrazu zistí, že pár sto metrov od obytných priestorov, obytných domov má lom? Ani sa k tomu nevyjadrí. Myslím si, že toto si občania Slovenskej republiky nezaslúžia. Rovnako nie je potrebný súhlas územných, rozhodnutie, územné rozhodnutie ani územný súhlas na umiestnenie rampy alebo brány.
Ale teraz trošku obšírnejšie k tomu bodu, ktorý som navrhol vyňať na osobitné hlasovanie, ktorý nie je predmetom samotného zákona, a preto neviem, či moju kritiku prioritne mám adresovať pánovi ministrovi. Asi nie, ale poslancom, ktorí to presadili. Ja neviem, kto to bol vo výbore pre hospodárstvo, ktorý doplňuje § 48 ods. 3 nasledovne: "Územné rozhodnutie ani územný súhlas nie sú potrebné na písm. n) umiestnenie stavby významnej investície, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, odkaz 16), ak funkčné využívanie územia, priestorové usporiadanie územia vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny".
V tomto prípade mám vážne pochybnosti o tom, keď netreba žiadne rozhodnutie na to, že táto investícia tam ide, tak vytvára veľký priestor tak ako v prípade Jaguara. Prídu špekulanti, vedia, že toto tam pôjde, nakúpia lacne poľnohospodársku pôdu, ktorá sa vzápätí na základe rozhodnutia vlády o umiestnení mimoriadnej investície stane veľmi lukratívnou. Chceme robiť tento priestor? Chce vláda dať priestor, alebo poslanci SMER-u, alebo kto to presadil? Neviem. Chce dať priestor špekulantom, ktorí využívajú to, že získajú informácie o tom, že kde pôjde investícia mimoriadnej významnosti? Nemali by sme radšej zaplatiť tie peniaze tým pôvodným vlastníkom, ktorí tam majú? Pri Nitre predávali za 15 centov, 15, 20 centov za euro. A oni to ďalej pre významnú investíciu predávajú za 15 euro meter štvorcový. Koľkože na tom niekto zarobil? Pre koho to robíme? To je jedna vec.
Druhá vec, že keď ideme už riešiť mimoriadne investície týmto spôsobom, tak je až zarážajúce, že premiér tejto vlády otvorene vystúpi a hovorí o tom, že treba chrániť slovenskú pôdu a netreba ju dať do zahraničných rúk. Týždeň predtým ale vyhlási, že podporujeme mimoriadnu investíciu Jaguar, kde sú majitelia z rozvojovej krajiny a dostanú nielen túto mimoriadnu investíciu, ale dostanú 300 hektárov dobrej, kvalitnej ornej pôdy pri Nitre do vlastníctva. Tak čo chce chrániť táto vláda? Lebo keď chceme riešiť mimoriadne investície, tak ja si viem predstaviť riešenie: dať pôdu investorom na čas, kým tu budú vyrábať. Poskytnúť im tú plochu, nech ju majú, ako keby bola ich. Ale keď sa rozhodnú, že odídu, tak nech tú pôdu láskavo vrátia tejto krajine, lebo tú pôdu vláda vykúpi a má zostať majetkom tejto krajiny. A preto ju považujem za výsmech. A to, keď toto má byť presadené do tohto návrhu zákona, tak sa hanbím, že musím sedieť v tejto Národnej rade, ktorá sa na tom bude spolupodieľať. A to, že vláda vytvára priestor na špekuláciu s cenou pôdy, o to viac, pretože potom záujem predsedu vlády chrániť a ochraňovať slovenskú pôdu a jej ochranu dostať do Ústavy Slovenskej republiky je potom veľkým pokrytectvom.
Preto opakujem, navrhujem tento návrh zákona vrátiť predkladateľovi na prepracovanie a žiadam bod 32 na vyňatie na osobitné hlasovanie s návrhom neschváliť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda vlády, vy ste ukončili svoj prejav tým, že nás prehlasujú. To znamená, že Slovenská republika zlyhala v svojom rokovaní, stratili sme partnerov, a preto nastane takýto stav na najbližšej rade? Budú kvóty, alebo kvóty sa rovnajú rozdeľovací kľúč, niečo podobné ako má Nemecko pre svoje spolkové krajiny, keď prijme, tak je tam automaticky mechanizmus, že z toho alikvotnú čiastku ktorá spolková krajina koľko dostane? To isté má platiť aj v rámci Európskej únie?
Pán minister, v úvode svojho vystúpenia ste povedali, že problém nastal vtedy, keď prestal tiecť alebo prestala byť poskytovaná humanitárna pomoc do Turecka pre sýrske tábory. OSN a humanitárna pomoc, ktože tam zastupuje Slovenskú republiku? Nie je to váš kolega Lajčák, ktorý tu mal sedieť? Humanitárnu pomoc nemá ministerstvo zahraničných vecí v svojej kompetencii? Keby sme sa pozreli na to, že koľko tam dáva Slovenská republika, aj to je zaujímavé číslo. Ale keď tri roky, hovoríte, že to je proces troch rokov, tak tri roky slovenská diplomacia v tejto oblasti čo urobila? Preto, a každému z nás je jasné, že tento problém nepomizne do slovenského predsedníctva, preto vás aj touto cestou vyzývam, aby ste vo vláde presadili, že medzi priority, ktoré slovenská vláda, teda vláda Roberta Fica, si stanovila, zaradili aj riešenie krízy s migrantami.
Súhlasím s vami, že treba zabezpečiť ochranu schengenských hraníc, hraníc Európskej únie. Ale prioritne schengenských hraníc, lebo tento exodus nie je len to, čo tu je, ale aj to, čo je na ceste.

12.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dávam návrh, aby podpredseda vlády Slovenskej republiky pre investície Ľubomír Vážny predložil správu o priebehu čerpania a korekciách, nezrovnalostiach v eurofondoch za obdobie 2007 – 2013 podľa jednotlivých operačných programov. Táto správa sa má predložiť do 30 dní, teda predpokladám, že na novembrovú schôdzu. Vzhľadom k tomu, že blíži sa koniec roku 2015, by bolo namieste, aby Národná rada bola informovaná, aký je stav čerpaní jednotlivých operačných programov, aký je pokrok dosiahnutý pri operačných programoch, ktoré boli zablokované, a aký je predpoklad vyčerpania finančných prostriedkov, ktoré Slovenská republika na obdobie 2007 – 2013 mala k dispozícii.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, ja by som vaše vystúpenie doplnil len jedným takým momentom.
Áno, o účtovnej uzávierke Slovenského pozemkového fondu aspoň plénum rokuje, je možné sa k nemu vyjadriť tu v pléne, kto má o to záujem. Napriek tomu, že pred časom zaviedla ešte Mečiarova vláda, že sa prerokuje Zelená správa v Národnej rade, tá už sa tu neprerokováva a bolo by potrebné, aby sme prerokovali, lebo tam je priestor na to, aby sme prerokovali a pýtali sa ministra, že čo je s mladými farmármi, prečo to tak postupuje, aj ostatnými otázkami, prečo poľnohospodárstvo upadá, prečo dovážame čím ďalej tým viac potravín a prečo nemáme slovenské potraviny. A mne je na tomto celom len ľúto, že Zelená správa tu nie je, ale tomu, že správa, teda výročná správa o Slovenskom pozemkovom fonde, účtovná uzávierka tu je, tak tomu sa teším, lebo ešte aspoň toto smeráci zachovali.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega Droba, som rád, že tento návrh ste do parlamentu predložili a musím povedať, že možnože gastrolístky, forma špeciálnej meny na Slovensku, bavme sa o tom, že to je mena, platobný prostriedok, boli opodstatnené kedysi dávno. Ale ja si myslím, tak ako aj vy si myslíte, že táto doba je už za nami a prekonaná. A je nemysliteľné, keď firmy, ktoré poskytujú gastrolístky za sprostredkovanie tejto platby, niečo podobné ako platobná karta, účtujú násobne viac ako banky. A práve preto by to malo byť zrušené. Ďakujem. A preto podporím tento návrh.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona pod tlačou 1510. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Pán minister Jahnátek, ja si dovolím na vás zareagovať len na tú časť, ktorú ste, kde ste sa vyjadrili, že druhá Dzurindova vláda sprivatizovala všetko to, čo sa dalo. Chcem len pripomenúť a bol by som rád, pokiaľ by ste si uvedomili, že dopredaj Telekomu je privatizácia. Najväčšia privatizácia, ktorú Fico a vláda urobila. Pritom je treba povedať a správne pomenovať, vy ste stiahli z burzy predaj akcií a tým ste znemožnili občanom, Slovákom, aby si kúpili podiel v Telekome, a predali ste ich Nemcom. A toto je treba povedať. Keď niekto, tak žiadny člen Ficovej vlády nemá morálne právo vystúpiť a povedať, že Dzurindova vláda privatizovala, lebo vy ste privatizovali nádherne!

Ďakujem pekne. Pán minister Žiga, no teší ma, že vy si myslíte, že ja som všemožný a za štyri mesiace dokážem všetko, ale ja si vám dovolím pripomenúť prvú vládu Roberta Fica a ministerstvo životného prostredia. To, že ste ho zrušili ešte v roku 2010, teda pár mesiacov pred mojím nástupom a vaším koncom prvej vlády, je faktom. Ale ja vám urobím taký odpočet: minister Izák, minister Chrbet, pár týždňov minister Mikolaj, potom minister Turský, potom minister Čaplovič, potom minister Medveď a nakoniec minister Chovan. To sú ministri, ktorí za prvej Ficovej vlády riadili ministerstvo životného prostredia. (Reakcia z pléna.)
Chovan tam bol, lebo ministerstvo životného prostredia spojili s ministerstvom pôdohospodárstva, kolegyne, kolegovia, poznám to. Prebral som to po nich, mal to pár dní, mal to pár týždňov, ale je to tam.
V každom prípade, keď toto za prvej Ficovej vlády nesvedčí o odbornosti a o príprave, a ja verím, pán kolega, že ste to zobrali vo veľmi dezolátnom stave, po týchto ľuďoch sa ani nečudujem. Ani nečudujem, ale nevytýkajte mi, že ja som tam bol štyri mesiace a nie je tam niečo urobené. Ja som povedal, že samotné nastavenie v roku 2006/2007 robila vláda Roberta Fica, vy ste vtedy boli štátny tajomník, vy ste za to nehlasovali, ale kolega Jahnátek áno.
A keď ste pri tých povodniach, tak možnože by stálo za jednu omšu, spýtať sa, že ako skončila výzva na odškodnenie škôd z roku 2010, z povodní, na ktoré sa realokovali peniaze vo výške 40 mil. eur.