Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

28.5.2014 o 16:42 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 28.5.2014 16:42 - 16:55 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, bezpochyby je treba uznať, že problém útokov psov je treba riešiť, pretože nie je možné ho nechať len tak a dlhodobo sa s tým nevysporiadať. Ja chápem, že predkladatelia chcú riešiť to, čo minister Jahnátek svojím návrhom, ktorý doniesol do Národnej rady a stál tu skoro rok, nedoriešil. Ale je treba povedať, že tento zákon nebude riešiť všetky tie útoky, ktoré pán predkladateľ pri svojom vystúpení uviedol, pretože ich absolútne nerieši. Rieši, resp. bude riešiť len vtedy, keď opäť pes niekoho uhryzne, alebo poškodí jeho zdravie. Skutočne tento zákon alebo táto novela v tejto podobe je stručne charakterizovaná, alebo by som ju stručne charakterizoval, buzerácia občanov a chovateľov psov. Z hľadiska štatistiky, ktorú vedie Komora súkromných veterinárnych lekárov, najčastejšie zaútočili psy kokršpaniel a jazvečík. To je ich najväčšia frekvencia. Asi všetci sa dohodneme, že ani ten kokršpaniel, ani ten jazvečík nemohol spôsobiť a nespôsobil nikomu takú ujmu, ako pán predkladateľ tu uviedol. Prečo si dovolím povedať, že tento návrh je buzeráciou? Začnem od konca, dobre?
V tomto návrhu sa vypúšťa z doteraz platného zákona § 6 ods. 2. Teda § 6 ods. 2 vypúšťame z doterajšieho znenia, ktorý znie: "Obec umiestni na miestach, kde je voľný pohyb psov povolený, kontajnery vhodné na zhromažďovanie výkalov a zabezpečení priebežného hygienického odstraňovania ich obsahu. Na kontajneroch musí byť viditeľne označený účel ich použitia.". To znamená, ako riešime útoky psov, ale vypúšťame aj odstraňovanie hovienok v mestách. Ako to už ďalej obec nebude zabezpečovať, keď to zostane len v rovine ako navrhovatelia predkladajú, ak pes znečistí verejné priestranstvo, výkaly, je ten, kto vedie psa, okrem psa so špeciálnym výcvikom, povinný výkaly bezprostredne odstrániť.
No, keď tie kontajnerky tam nebudú, tak kde skončia tie hovienka? Taká Bratislava alebo Košice, ako dámy na sandáliky môžu zabudnúť a môžu si natiahnuť gumáky. Pýtam sa, tento návrh ako bude vplývať na bezpečnosť občanov? No asi nijako. Keď sa ale pozrieme ďalej, za ďalší problém považujem to, že sme definovali chovný priestor. Definovanie chovného priestoru je v § 2 písm. d): "chovný priestor ako zariadený pozemok alebo stavba, kde sa chová alebo rozmnožuje pes".
Kolegyne, kolegovia, chovným priestorom je podľa tejto dikcie zákona aj skutočnosť, teda aj to, že chováte psa v byte na 10. poschodí v Petržalke, ale tým, že definujeme, že to je chovný priestor psa, tak automaticky vytvárame priestor na to, že tam príde kontrolór z obce bez súdneho rozhodnutia Vám kontrolovať, či ten pes tam je, či je ohlásený ten pes a akým spôsobom. Tým, ja som presvedčený, že táto dikcia v tomto kontexte porušuje aj ústavu, pretože akým právom mi obecný kontrolór bude vstupovať do môjho domu a ja to mám strpieť?
Prečo si to dovolím povedať? No preto, lebo v zmysle § 43 Stavebného poriadku je stavbou "stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo konkrétne osadenie vyžaduje úpravu poriadku, pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie s pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom a pevným základom v zemi alebo o inú stavbu ukotvenie pilotmi alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe". Toto všetko spĺňa dikciu stavby, teda podľa tohto znenia a prepojenia na ostatné zákony, obecný kontrolór má právo prísť kdekoľvek.
Paragraf 2a ods. 4: "Chovať nebezpečného psa je a bude možné len v chovnom priestore aj v byte, v bytovom dome, len ak tento priestor schváli poverená osoba, ktorú schváli ministerstvo.". Kolegyne a kolegovia, ministerstvo určí človeka, ktorý bude chodiť po republike a bude chodiť do súkromných bytov? Toto je čo za nóvum? Pričom táto osoba môže byť hockto. To znamená, osobou z oblasti kynológie, poverená osoba schvaľuje chovný priestor na základe stanoviska regionálnej veterinárnej správy a obce. V praxi to bude znamenať, že traja ľudia vlezú do bytu a budú kontrolovať, či môj byt na 10. poschodí v Petržalke alebo v rodinnom dome vyhovuje na chov psa.
Ďalší paradox. Definovanie nebezpečného psa: "Nebezpečný pes je pes, sa stáva pes, ktorý bezdôvodne zaútočí na človeka, iné zviera." Pýtam sa, keď pán kolega Jánoš predkladá tento návrh, ako zabránime tomu, aby nejakú tetku pes nedohrýzol, keď my zistíme a budeme reagovať na tento skutok len v stave, keď ten pes už niekomu ublížil. Ale ten košík, pán kolega, ten pes dostane až potom, keď vám dokaličil nohu. Pretože dovtedy nebudeme vedieť. Keď budeme kontrolovať to, či môj jazvečík bezdôvodne napadol susedovu mačku, tak budeme mať toľko súdnych prípadov, že sa až budeme čudovať, či tá susedova mačka provokovala toho môjho jazvečíka. Totiž bavím sa o tom, ako je to nadefinované, a to nadefinovanie je veľmi zlé a choré.
"Vodiť nebezpečného psa môže len osoba plne spôsobilá na právne úkony a osvedčením o školení, čiže osoba staršia ako 18 rokov." Takže nebezpečnú čivavu môže venčiť už len dospelý človek. Druhým problémom, nesmiernym problémom je aj problém, keď obec má určiť, kde bude voľný pohyb psa povolený a kde zakázaný. To znamená, že doteraz bolo povedané, že psa nemôžte venčiť tam, kde je to zakázané. Vyjdete z paneláku so psom, nebude tam tabuľa, lebo niekto si to prisvojil, odstránil alebo znehodnotil tú tabuľu a vy budete porušovať zákon a nemôžte tam venčiť psa. Toto je obrovská komplikácia hlavne vo veľkých mestách. Bavíme sa o tom, že keď niekto vám chce urobiť zle a vie, že v tomto paneláku alebo v tomto rade sú chovatelia psov, tak vám tú tabuľu, kde obec má vyložiť, že vodenie psov je povolené, odstráni, a tým pádom nemôžte tam toho psa doniesť. Doteraz to bolo negatívne postavené, že teda vodiť psa nie je možné tam, kde je to zakázané. Občan môže robiť to, čo zákon nezakazuje a úrad to, čo zákon povoľuje. Toto je úplne iná filozofia, ktorú chceme zavádzať.
Dámy a páni, chcem pripomenúť, že tak ako som už niekoľkokrát pri tejto diskusii povedal, že riešením je nie buzerácia občanov takýmito opatreniami a meritórne sa k tomu budem vyjadrovať skôr v druhom čítaní, ale zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti majiteľa psa. Pes je zbraň v rukách toho, kto ho ovláda. Nie povedať, že to sú bojové plemená, lebo to isté patrí aj na krížence. To znamená, že keď niekoho pes niekomu spôsobí škodu, ujmu na zdraví, tak ten majiteľ je za to zodpovedný, rovnako ako ten šofér, ktorý šoféruje auto a spôsobí nehodu, druhému spôsobí ujmu, tak nie auto je vinné, ale ten šofér. To znamená, že v tomto prípade ani tam nejdeme kontrolovať, či to auto parkuje na dvore dobre, alebo ako je postarané o to auto, ale riešime toho, kto ten problém vytvoril. Ten problém je človek. Musíme vyslať jasný signál, že ten, ktorý chce chovať psa, musí sa o to starať, ale nie takým spôsobom, že ja pošlem z ministerstva a z obce ľudí, ktorí budú, bezdôvodne budú vstupovať do môjho bytu a pozerať sa tam, čo tam je, alebo budú vstupovať do výrobných priestorov, ktoré ten pes stráži, na súkromný pozemok a budú tam ľudia bez akéhokoľvek oprávnenia. Policajt toto môže urobiť len vtedy, keď má súdne povolenie. V tomto prípade to môže urobiť hocijaký kontrolór, ktorého vám starosta tam vyznačí a pošle aj s ďalšími ľuďmi. Ale prepáčte mi, keď táto Národná rada rieši otázku, že starosta má byť starosta, ktorý má aspoň stredoškolské vzdelanie, tak si položme otázku, že tí, ktorí nemajú to stredoškolské vzdelanie, akých ľudí vám pošlú do domu? Preto to otváram, že to riešenie už je, už existuje to riešenie, pán kolega, a možnože treba počkať chvíľu a konečne sa dočkáme. A ja som nesmierne rád, že minister spravodlivosti pán Borec predložil na pripomienkové konanie novelu Trestného poriadku, kde sa tento trestný čin kvalifikuje aj hrozbou odňatia slobody od jedna až do osem rokov podľa kvalifikácie.
A práve preto navrhujem, dávam procedurálny návrh, aby sme v tomto návrhu zákona nepokračovali ďalej a aby sme prijali to, počkali si na návrh, ktorý pripravil pán minister Borec, ktorý sa týka Trestného poriadku, novely Trestného poriadku a tam tento problém skutočne sa vyrieši. Pretože takýmto spôsobom nevyriešime tento problém.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2014 10:44 - 10:45 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ja, kolegovia, ďakujem pekne za reakciu a musím povedať, že bol by som rád, keby aj politická strana SMER zaujala rovnaký, rovnaký postoj a o tomto materiáli sme rokovali v riadnom procese a nie v skrátenom.
A pán kolega Mičovský, ja musím povedať, že na rozdiel od vás osobne som presvedčený, že nie je najmenší dôvod odkladať rozhodnutie aj pre ostatné územia, keď to vieme vyriešiť pridaním jednej vety, jednej vety. To je len o ochote, či chceme brať názor občanov na zreteľ a chceme rozhodovať v prospech občanov alebo nie. A preto, keby sme rokovali v riadnom procese, tak myslím si, že ten priestor na to, aby sme toto tam mohli vyriešiť, tu je a ani v Kremnici ani v Detve nemusia byť jeden deň inak posudzovaní v tejto krajine, ako v Košiciach.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.5.2014 10:29 - 10:40 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, začnem snáď tam, kde kolega Novotný skončil. Je to marketingový ťah. Bohužiaľ, neviem to inak nazvať.
V prvom rade sa budem vyjadrovať k samotnému návrhu rokovať o tomto návrhu v skrátenom konaní a nevidím na to najmenší dôvod.
Ako tu odznelo, vydávali sa predĺženia na prieskum v roku 2009, v roku 2013, i keď sa nemuselo, lebo zákon hovorí, že ministerstvo môže vydať, nie to, že musí vydať. V zákone nie je napísané striktne, že ministerstvo musí vydať, keď o to tí, ktorí vykonávajú prieskum, požiadajú. Nech už bol akýkoľvek pohnútok pána ministra to urobiť, ale urobil to. Dnes prísť a povedať, že ideme o tom rokovať v skrátenom konaní, je nemiestne. Ja som sa včera na výbore k tomuto materiálu pýtal pána ministra, či má nejakú vedomosť alebo nejaké opodstatnenie, prečo o tomto návrhu máme rokovať v skrátenom konaní. Pán minister sa vyjadril na výbore, že takúto vedomosť nemá, ale čo keď zajtra dostane záverečnú správu.
Dámy a páni, aj táto odpoveď mne včera stačila, ale nie natoľko, aby som si nešiel za tým a trošku nepreveril, čo za tým je. Dovoľte, aby som vám zacitoval z dnes platného zákona, § 18 ods. 2, čítam vetu: "A záverečnú správu s výpočtom objemu prírodných hornitových štruktúr a podzemných priestorov na účely ukladania posudzuje a schvaľuje ministerstvo bez ohľadu na zdroje financovania do šiestich mesiacov od jej predloženia.". To znamená, že keby pán minister dnes dostal túto záverečnú správu, tak ministerstvo má šesť mesiacov na to, aby záverečnú správu posúdil. Teda neexistuje žiadny dôvod, aby sme na tejto schôdzi dnes rokovali o tomto materiáli v prvom, druhom a v treťom čítaní. To znamená, že by som chcel poprosiť predkladateľov, aby návrh na skrátené konanie zobrali späť a nech o tomto materiáli na tejto schôdzi rokujeme ako o materiáli v prvom čítaní. A vytvorili by sme tým priestor na to, aby sme tento materiál doriešili a dotiahli do zdarného konca, aby sme naozaj pomohli maximálnemu počtu obyvateľov. Prečo tento návrh v tak skrátenom konaní?
Tento návrh nie je o tom, že chceme pomôcť občanom v Košiciach. Tento návrh je o primátorskej stoličke pána Rašiho a o jeho snahe kandidovať opäť za primátora v Košiciach. Je treba si to úprimne povedať. Pán primátor Raši je z politickej strany SMER, pán minister Žiga je tiež z politickej strany SMER. Však je to prirodzené, sami vládnu. Ale v tej samovláde je treba sa pozrieť na to, že ich kolega, ktorý by mal tento zákon v skutočnosti predkladať, pretože sa viac dotýka nie geologického zákona, ale banského zákona, tak ten ho nepredkladá, lebo ten nie je Košičan. Pán minister Malatinský, do ktorého pôsobnosti patrí zákon, banský zákon, ten nie je Košičan. Takže on nemôže to predkladať.
Ale keď sa pozriem na samotný materiál, tak, a spomeniem si na niektoré udalosti, tak musím povedať, že len táto vláda Roberta Fica, teda druhá vláda Roberta Fica urobila dohodu so žiadateľom, Memorandum o spolupráci, ktorú podpísal minister hospodárstva, ktorú tak, ako to aj kolega Novotný uviedol, aj kolega Raši, mestské zastupiteľstvo aj vyšší územný celok žiadali, aby bolo zrušené. Bohužiaľ, takýto krok nenastal. Dovolím si vám zacitovať z memoranda, ktorý podpísal minister hospodárstva na konci roku 2012, sekundu: "podčiarkujúc, že ustanovenia tohto memoranda budú implementované v súlade s platnými zákonmi Slovenskej republiky, záväzkami, ktoré vyplývajú z členstva v EÚ, zo strategických dokumentov Slovenskej republiky vo vzťahu k využívaniu nerastného bohatstva, stratégie energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky z roku 2008 a Programového vyhlásenia vlády pre roky 2012 - 2016." Toľko citát z memoranda, ktorý podpísal minister hospodárstva. Keď si toto ozrejmíme, tak je jasné, prečo sa v roku 2009 za prvej Ficovej vlády predĺži lehota na prieskum. Dnes, keď sa pozrieme, že pán minister Žiga vydával rozhodnutie o predĺžení teda prieskumu, tak sa odvolával tiež na toto memorandum, ktorý podpísal kolega Malatinský. Toto sa nejde meniť.
Ale, dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadril nielen k zákonu alebo nielen k ťažbe uránu. Aký je rozdiel z hľadiska ohrozenia bezpečnosti občanov? Aký je rozdiel medzi ohrozením životného prostredia medzi občanmi Košíc, Detvy a Kremnice? No jeden, že pán primátor Raši nekandiduje aj za primátora v Detve, aj za primátora v Kremnici. Budem zvedavý, ako kolegovia zo SMER-u, ako pani kolegyňa Laššáková bude vysvetľovať občanom v Detve a jeho okolí a v Kremnici, že prečo oni nemajú právo v referende rozhodnúť o tom, či chcú ťažbu zlata kyanidovou metódou. Prípadná katastrofa, na ktoré sa odvoláva v dôvodovej správe alebo teda v návrhu na skrátené konanie pán minister Žiga, hovorí, že toto je zásah do bezpečnosti, zdravia obyvateľov, osobitne v prípade havárie, ako napríklad v prípade zlyhania alebo nesprávneho prevádzkovania úložiska, zrútenia alebo zosuvu odvalu, či prevádzkovania, prerazenia hrádze a podobne. Všetky tieto ohrozenia potenciálne rovnako detto platia aj na ťažbu zlata kyanidovou metódou. Prečo občania Košíc majú iné právo sa rozhodovať, ako občania Detvy a Kremnice?
Keď pán minister chce zaviesť pravidlo, tak preto navrhujem, aby sme o tomto materiáli nerokovali v skrátenom konaní, ale v riadnom konaní a tým sa vytvorí priestor do budúcej schôdze, aby sa ten materiál naozaj mohol vylepšiť. Preto navrhujem takýto postup, aby sme naozaj aj občanom Detvy a Kremnice vytvorili rovnaký priestor, pretože sú takými rovnocennými občanmi tejto krajiny. A práve preto by som chcel požiadať, aby návrh na skrátené konanie pán minister zobral späť a o materiáli aby sme rokovali len v riadnom konaní, tak ako to ukladá rokovací poriadok ako taký, pretože neexistuje žiadny dôvod mimoriadneho ohrozenia, že dnes to my musíme vyriešiť. Tak ako som to uviedol, pán minister keby dnes dostal záverečnú správu, zo zákona má šesť mesiacov na to, aby ju posúdil. Do tých 6 mesiacov, kým sa záverečná správa vyhodnotí, je dostatočný časový priestor na to, aby sa na najbližšej schôdzi o tomto materiáli mohlo rokovať v druhom a treťom čítaní a na tejto schôdzi v prvom čítaní a nie rokovať v skrátenom konaní a vykašľať sa úplne na občanov Detvy, Kremnice a ďalších regiónov.
Úprimne je treba povedať, že neobstojí dôvod, že v tomto prípade riešime nerast a to je technológia. Neobstojí, lebo v tomto prípade sa pozeráme na nerast, na uránovú rudu a v druhom prípade je to technológia. Ale prípadné ohrozenie, ktoré pán minister odôvodňuje v materiáli, rovnako platí aj pre jeden, aj pre druhý prípad. To znamená, že my by sme v tejto Národnej rade bez rozdielu politickej príslušnosti mali mať psiu povinnosť sledovať záujem občanov tejto krajiny, ich bezpečnosť a zdravie. Keď toto chceme sledovať, tak nemôžme povedať teraz, že: "Košice, lebo primátor, ideme riešiť týmto spôsobom a na Detvu a Kremnicu a na ostatné územia sa vykašleme z vysoka.". Úprimne je treba povedať, že keď toto chce SMER urobiť, tak prosím, nech príde sem aj predseda vlády a nech toto odkáže občanom, že nemám záujem o Detvu, nemám záujem o Kremnicu. Pretože toto vysielate. Keď chcete zaviesť, že referendum je záväzné, tak zaveďme pravidlo, že referendum je záväzné. A ja sám budem navrhovať, aby sme zmenili aj zákon o tom, kde obce môžu hlasovať o tom, že aký budú mať ich názov. V prípade Tešedíkova, úspešné referendum a vláda ho zmietla zo stola. Tak zaveďme pravidlá, že referendum, keď je úspešné, keď je platné, tak jeho výsledok je záväzný na každú vládu, bez rozdielu a preto, že platí pravidlo, že rozhoduje občan.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.5.2014 9:36 - 9:37 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, musím povedať, že možno po tvojom vystúpení som očakával, že ešte navrhneš jednu takú zásadnú zmenu tejto, tohto zákona, aby sa tento zákon volal o darovaní verejných financií SMER-u finančnej skupine PENTA. To by bolo asi najpresnejšie. Úprimne je treba povedať ale, že riešiť ochranu skupiny jedna a dva, pani ministerka, tak ako sedíte na tej stoličke, ste v skupine jedna. Povedzte, povedzte občanom, čo vám hrozí. Povedzte, prečo treba za to niekomu niečo platiť z verejných peňazí. To je ten skutočný problém, ako my ideme buzerovať aj tam, kde nemusíme, a tak ako kolega Chren povedal správne, táto somarina ide zo slovenskej vlády a nie z Bruselu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.5.2014 10:44 - 10:49 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dúfam, že sa zmestím do času, ktorý nám zostáva do hlasovania, aby sme trošku urýchlili ten proces.
V prvom rade dovoľte, aby som povedal, že predložený vládny návrh zákona má dvadsaťpäť strán, tak ako sme ho dostali doručený do parlamentu. Pokiaľ sa pozriem na rozsah spoločnej správy a rozsah len návrhu, ktorý predložil pán spravodajca, už samo osebe to mi nahovára, že by sme mali ten návrh zákona vrátiť pánovi ministrovi, pretože zákon prechádza takou zmenou oproti tomu, čo prišiel z vlády do Národnej rady, ako keby sa ten zákon fakt tvoril tu v Národnej rade, a odborná verejnosť tým pádom nemá priestor sa vyjadriť k tým širokým zmenám, ktorými zákon prechádza.
Preto by som chcel navrhnúť, aby, dať procedurálny návrh, aby pán minister tento zákon dostal naspäť, teda vrátiť predkladateľovi na prepracovanie, aby to mohlo prejsť pripomienkovým konaním medzi odbornou verejnosťou.
Dovoľte, aby som sa vyjadril len k niektorým tým pálčivým otázkam, tak ako som to urobil pred polrokom alebo viac ako pred polrokom pri prvom čítaní. Nesmierne ma teší, že riešenie využívania lesných ciest sa zmenilo oproti pôvodnému návrhu, teda z vládneho návrhu vracia sa k tomu, čo bol predtým, teda nejaká kombinácia týchto dvoch. Som nesmierne rád, že hneď ako prvý v rozprave keď vystúpil pán spravodajca, predložil pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú § 17 ods. 3 – hospodársky tvar lesa. Chcel by som podporiť, aby tento jeho návrh bol prijatý aj z toho dôvodu, že bez tejto zmeny, pokiaľ by tam zostalo pôvodné znenie tak, ako to ministerstvo sem donieslo, tak počas platnosti lesného hospodárskeho plánu, keď sa dohodne vlastník a lesný hospodár, čo priamo od seba závisia, tak by bolo možné zmeniť hospodársky tvar lesa z vysokého na nízky. To znamená, že umožňoval by predčasné vyrúbanie lesa, čo je odborná terminológia, a bez toho, aby na to vôbec lesný úrad mal vplyv. Teda ten návrh, ktorý predložil pán kolega Lebocký, tento problém riešil.
Chcel by som upozorniť alebo upriamiť pozornosť, že tento návrh zákona vyvolal nesmiernu búrku nielen tu v parlamente, ale aj medzi širokou verejnosťou v oblasti čl. 7 aj bodu čl. 7 spoločnej správy, teda zmena bodu, zmena § 30 ods. 3, ktorý by riešil zbieranie lesných plodov, teda obmedzenie pre hubárov. Ja dúfam, že tak ako pán spravodajca navrhol tento bod vyňať na osobitné hlasovanie, tak neprejde ani tento, ani ten, ktorý predložil pán minister, a zostane pôvodné znenie. Aby vlastníci lesov nemohli povedať, že oni nemajú žiadny spôsob ako sa brániť voči takémuto konaniu, aby tam mohli chodiť hubári a zbierať plody alebo akékoľvek pôžitky z lesa. Platné znenie zákona od roku 2003 pozná možnosť vyhlásiť dočasný zákaz vstupu verejnosti do lesa. A cez tento inštrument je možné, aby vlastník požiadal, že do lesa nikto v tom čase, keď tie plody tam sú, nemôže chodiť. A potom si to môže zbierať vlastník a má to vybavené. Pretože či zostane znenie, ktoré predložil pán minister, alebo to, čo predložil kolega Lebocký vo výbore, čo je čl. 7 spoločnej správy, považujem to za nesmierne problematické a ťažko vykonateľné. Nikde v slovenskom právnom poriadku nie je zadefinované, čo je to sporadické. Sporadické je denne raz, týždenne raz, mesačne raz? Čo je to sporadické? Alebo pre vlastnú spotrebu? No niekto vie určiť, že to je jeden košík alebo jeden košík denne alebo jeden košík doobeda, alebo jeden košík mesačne? Nevieme to stanoviť. Mohlo by to vyvolávať mnoho otáznikov. Preto sa nazdávam, že to znenie, ktoré je v platnom znení zákona dnes, je dostatočné. Možno, že treba upriamiť na to pozornosť samotných vlastníkov a užívateľov lesa, že tento návrh tu majú a môžu ho využívať.
Ďakujem pekne za pozornosť. Dúfam, že to prejde.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.5.2014 11:56 - 11:59 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, aby som sa zmestil do toho krátkeho času, tak hneď chcem podať procedurálny návrh, a to vrátiť predložený návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie.
Tento návrh je zlý. Je zlý preto, lebo obmedzuje vlastníkov, ktorí sú vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy, a zvýhodňuje tých, ktorí sú poľnohospodári a podnikatelia činní dnes. Tí, ktorí s tým dneska začnú, tri roky nebudú môcť podľa tohto návrhu zákona nadobúdať do vlastníctva poľnohospodársku pôdu, len za podmienok, akýsi záväzok, že v budúcnosti budú poľnohospodárčiť, čo sa ale nedá vymôcť.
Dovoľte, aby som poukázal na to, že chápem a oceňujem predkladateľov, že v spoločnej správe sa snažia všetky tie body, ktoré sme kritizovali v prvom čítaní, napraviť, ale bezpochyby jeden závažný moment tam zostáva, Občiansky zákonník hovorí, že každý má právo to, čo vlastní, darovať tomu, komu to on uzná za vhodné.
Tento návrh zákona sa dotýka aj darovania, pretože v § 4 ods. 8 hovorí, že postup a podmienky podľa odsekov 3 až 6 sa vzťahujú aj na bezodplatný prevod darovaním poľnohospodárskemu pozemku. Ako ja môžem darovať poľnohospodársky pozemok pánovi Mikušovi alebo, pán predseda parlamentu, tebe, keď nie si poľnohospodár. Tento zákon mi to zakáže, pričom sa Občiansky zákonník nemodifikuje. Toto je úplne v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože nemôžete zákonom zakázať nakladanie takýmto spôsobom alebo prikázať, že ustanovuje sa postup, že okresný úrad vydá na to súhlas. Okresný úradník povie, že keď poľnohospodár v danej dedine sa s tým prihlási, tak ja som povinný mu darovať pôdu, ktorú by som chcel darovať niekomu inému? Darovať proti vôli nie je možné donútiť, a preto tento návrh je zlý a strana MOST – HÍD a jeho poslanci nepodporia tento návrh zákona v druhom a treťom čítaní. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2014 16:22 - 16:42 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa vyjadril meritórne k predloženému návrhu zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva. V prvom rade je treba si uvedomiť jednu základnú skutočnosť, že tento zákon nebude platiť sám osebe, ale v nejakom prostredí právnom, ktoré platí na území Slovenskej republiky. Mnohí tu podotýkali, vyjadrovali sa k tomu, že čo bolo súčasťou prístupovej zmluvy. Chcel by som len pripomenúť, že pôda ako kapitál je definovaná v medzinárodnej zmluve, ku ktorej Slovenská republika pristúpila v roku 2000, teda vstupom alebo členstvom v OECD. Mnohí tu poukazovali na Maďarsko a na právne riešenia, ktoré tam sú. Maďarsko si svoje právne riešenie a ochranu svojej pôdy vyriešilo ďaleko pred tým, než vstúpilo do OECD, a preto oni neprijímajú negatívne opatrenia oproti tomu stavu, aký bol vtedy.
Ale poďme, poďme k meritu. Chceme zabrániť, aby cudzinci nakupovali pôdu. V prvom rade je treba si povedať, že kto rozhoduje o tom, že kto kúpi pôdu. No vlastník, ktorý predáva. Občan Slovenskej republiky sa môže rozhodnúť, komu predá a komu nepredá. Veľakrát som dostal ako minister šplechnuté do očí, že ja môžem za to, že sú tu Dáni. No aj pri tejto príležitosti musím povedať, že Dáni prišli na Slovensko vtedy, keď ministrom pôdohospodárstva bol Pavol Koncoš. Pigagro, s. r. o., Jesenské, keď už to mám tak spomenúť, lebo je to z môjho kraja, vznikol z podnetu pána Koncoša. A keď vznikol a kúpil štátny majetok v Jesenskom, jeho pozemky, teda budovy, pozemky mu dal pozemkový fond, tak obchodný podiel sa previedol na spoločnosť, spoločníkov Dánov. Je to v Obchodnom registri verejná listina, dá sa to jednoducho, krásne skontrolovať.
Dnes na Slovensku skoro každá zahraničná spoločnosť, ktorá podniká a kupuje poľnohospodársku pôdu, sa takýmto modelom dostala k podniku. Ani jedna jediná, pokiaľ dobre viem, sama osebe neprišla a nezaložila spoločnosť slovenskú, len kúpila obchodný podiel a tento model platí a kupovali viac-menej štátne majetky, ktoré prešli privatizáciou. Keď pán minister chce zabrániť tomu, aby zahraniční nakupovali tú pôdu, tak v prvom rade by mal zabrániť, aby ani takýmto spôsobom sa k tej pôde nedostali.
Kým zahraničná fyzická osoba príde a bude chcieť, s prepáčením, od kolegu Mičovského kúpiť pôdu, tak pán kolega Mičovský, keď má päť, desať, pätnásť, päťdesiat hektárov, sto hektárov, tak mu to môže sa rozhodnúť, že predá. Na to, aby nakúpil tisíc hektárov pôdy, potrebuje niekoľko takýchto osôb nájsť, stovky až tisíce kúpno-predajných zmlúv urobiť, potom má problém so sceľovaním, a s tým súhlasím s pánom ministrom, že na Slovensku najväčšou brzdou nákupu pôdy pre zahraničných je práve rozdrobenosť slovenskej pôdy. To sme v ažurite. Problém je, že tento zákon vytvára mechanizmus, že niektorí na Slovensku vybraní ľudia budú môcť pozemky skúpiť, sceliť, a potom ako svoj obchodný podiel predať zahraničným, pretože to tomuto procesu podliehať nebude. Nie je možné na tento zákon pozerať, že chceme zabrániť, aby zahraniční tu nevlastnili pôdu a nehospodárili. Áno? To je cieľom, aby nevlastnili, ale na obdobie 25 a 50 rokov si môžu pôdu prenajať? To je obdobie jedného života. Vlastniť alebo mať právo užívať pôdu na 50 rokov, alebo teda 25 a jednorázovo o predĺžení o ďalších 25 rokov, teda na 50 rokov, je, sa rovná takmer vlastníctvu. Keď toto je možné, tak sa pýtam, prečo chceme brániť, aby to vlastnili, keď my im dávame legálnu možnosť, že hociktorá zahraničná fyzická osoba môže prenajať túto pôdu na 50 rokov, a prosím pekne, takéto, táto zmena prešla v tejto Národnej rade počas tohto volebného obdobia.
Aby ste vedeli, o čom sa bavíme, tak je to novela zákona, teda zákon 145/2013, § 8 ods. 1. "Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov, ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzatvorená určitý čas, čas nájmu je najviac 25 rokov. Ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku, po skončení nájmu zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8 ods. 1," teda na ďalších 25 rokov.
Ústava Slovenskej republiky dáva pre každého vlastníka rovnocenné právo, ale tento zákon dáva právo z päť miliónov občanov Slovenska, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku, narodili sa na Slovensku, zvýhodňuje desaťtisíc ľudí alebo dvanásť-, ktorí budú mať právo kúpiť pôdu, ktorí budú mať právo vlastniť pôdu. Ba čo viac, on ešte robí rozdiely medzi poľnohospodárom a poľnohospodárom, lebo poľnohospodár z Bratislavy nemôže kúpiť pôdu v Košiciach. Ani poľnohospodár z Košíc nemôže kúpiť pôdu v Bratislave ani nikde inde. Pýtam sa, prečo je problém, keď občan Slovenskej republiky, ktorýkoľvek z vás, ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky, ktorý má peniaze a nebodaj by chcel investovať do pôdy, že si kúpi pôdu pre seba, narodil sa tu, má citový vzťah k tejto krajine, tak tento zákon mu ho zakáže, znemožní, akože znemožní. Lebo keď bude chcieť urobiť, tak existuje niekoľko spôsobov, ako tento zákon s úsmevom na tvári obísť. Preto, lebo tento zákon je neúčinný. Obmedzíme len občanov svojej vlastnej krajiny, tak ako tu moji kolegovia povedali, pretože keď dva milióny vlastníkov, zhruba dva milióny vlastníkov, ktorí na Slovensku sú, budú chcieť predať svoju pôdu, môžu sa rozhodnúť, že v tej-ktorej obci majú pôdu, tak tam majú jedného alebo dvoch, maximálne troch poľnohospodárov, ktorí by na to mali eventuálne nárok. V tej chvíli platí, že cena klesne. Ostatne, potvrdilo sa to aj v Maďarsku, pokiaľ sa pozrieme na tie ceny, zjavne vidíme, že takýto priebeh vývoja cien nastal.
Teraz dovoľte, aby som povedal, opísal ten proces, ktorý je tu pomenovaný, ktorý považujem za hlúpy a nejakým zlým žartom pre občanov tejto krajiny. Okresný úrad je politickou inštitúciou, lebo jeho šéfa, predsedu menuje vláda na návrh ministra vnútra. Šéfa pozemkového úradu v tejto inštitúcii menuje prednosta okresného úradu na návrh ministra. Teda jasne politická nominácia. Mimo to, že to treba zverejniť a je to zlé a za chvíľku sa dostaneme aj k tomu, že keď niekto bude chcieť svoj byt predať, tak aj minister hospodárstva pán Malatinský príde s návrhom, že aj tam bude treba dať verejný register a treba to zverejniť, za koľko je možné predať. Možnože aj k tomu sa dopracujeme, že stanovíme hornú hranicu ceny bytu, za ktorú je možné predať byt, lebo už v tejto krajine pomaly sa blížime aj možno k tejto variante.
Mimo to, že vy potrebujete osvedčenie na to, aby ste mohli svoju vlastnú pôdu predať, kde ústava dáva vlastnícke právo vlastníkovi, občanovi tejto krajiny a vlastnícke právo je právo nakladať s touto pôdou, rozhodovať o tejto pôde a de facto ten vlastník o tom nerozhoduje, lebo rozhoduje o tom politický aparátnik, úradník, je absolútne zarážajúce a pre mňa je nesmierne smutné, že je možné do Národnej rady predložiť zákon, ktorý znie presne tak ako tento tu predo mnou. O tom, že okresný úrad osvedčí, osvedčenie nevydá, ak sú napísané podmienky, to je ešte pochopiteľné. Ja verím, že boli inšpirovaní v Maďarsku, ale v Maďarsku platí, že úrad, keď nevydá osvedčenie, má sa za to, že súhlasil.
Na Slovensku, keď úradník nevydá osvedčenie, tak musíte ho do piatich dní vyzvať a počkať ďalších pätnásť dní, aby sa mu uráčilo vydať osvedčenie. Keď sa tak nestane, tak v zákone tu máme pred sebou napísané, že má sa za to, že potom nesúhlasil. Keďže na tento postup sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, tak vlastník ani kupujúci sa nemôže obrátiť na okresný úrad v sídle kraja, aby prekontroloval jednoduchým spôsobom, že prečo k tomu nedošlo, prečo nedošlo k vydaniu osvedčenia. Prečo je vydané, prečo je vydané záporné osvedčenie. Nikto sa nebude vedieť domôcť, podľa tohto ani sa nebude môcť obrátiť na pána ministra Jahnátka, aby sa on pozrel v rámci svojich možností kontroly týchto úradov, prečo sa tak nestalo. Úradník sa stane Pánom Bohom a pánom, ktorý bude rozhodovať o majetku vás občanov. A nikto ho nebude vedieť skontrolovať. Vy budete môcť sa rozhodnúť ako vlastník, ktorý ste dotknutý, že môžte sa obrátiť na súd. Viete, koľko súdnych podaní bude na Slovensku? Pýtam sa, ako bude vypadať tá žaloba? Bude vypadať žaloba za nečinnosť úradu? Aká bude nečinnosť úradu, keď v zákone je napísaný postup, že keď úrad nevydá, tak ho musíte vyzvať, a keď nevydá, tak má sa za to, že nesúhlasil. Ako vy sa budete domáhať toho, aby úrad zmenil svoj postoj, ktorý ani neprezentoval? Chápal by som, keby pán minister tu napísal, že úrad vydá rozhodnutie, keď nevydá, má sa za to, že súhlasil. Potom by bol úradník donútený k tomu, že má vydať rozhodnutie. Chápal by som, keby ste povedali, že tento postup tohto úradníka je podľa zákona v správnom konaní, a preto, lebo potom by sme mohli ušetriť aj naše súdy, lebo obvodné úrady by mohli prekontrolovať nižšie stupne, alebo ministerstvo, a povedať, že niekto tam zlyhal, niekto urobil chybu. Nie, tu je nastavený systém, aby úradník bol Pánom Bohom.
To znamená, čo sa bude diať na Slovensku? Tak ako vo všeobecnosti, keď niekto príde a, v úvodzovkách, správne motivuje toho úradníka, tak rozhodnutie vydá, lebo ho nikto nebude vedieť donútiť, aby rozhodnutie vydal. No nemusí, lebo v zákone je napísané, že on nemusí. Keď ho budete motivovať, tak rozhodnutie pre vás vydá, že môžte svoj majetok predať, a keď nebudete ho motivovať, tak vám to rozhodnutie nevydá. Preto tento návrh zákona v tejto časti je zlý. Tak ako tu mnohí kolegovia poukázali na to, že zverejňovanie týchto informácií je nezmyslom. Je nezmyslom. Dovoľte, aby som povedal aj dôvod. Ak keď ja sa dohodnem s niekým, že svoj majetok predám aj to, že za koľko, je to moja vec ako vlastníka. Nie je to vec štátu.
Ale teraz dovoľte, aby som vám popísal jeden prístup alebo jeden priebeh konania, ktoré je relevantne možné. Keďže tento zákon sa nedotýka zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka, § 628, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva má byť písomná. Aj darovacia zmluva musí prejsť priebehom, ktorý v tomto zákone je popísaný. Musí prejsť tým, že to bude zverejnené. Musí prejsť celým tým konaním. Len mne nie je jasné, že keď v tej dedine, kde ja mám tú pôdu, a chcem darovať niekomu, keď sa poľnohospodár prihlási, že haló, tu som ja a ja to chcem, tak pre mňa nie je jasné, či som mu povinný darovať túto pôdu. Keď sa na to nevzťahuje, zákon sa tvári, že sa na to vzťahuje. Keď sa na to nevzťahuje, tak prečo darovacia zmluva má byť súčasťou? Keď darovacia zmluva môže fungovať, tak v tej chvíli celý zákon je o ničom, pretože ja môžem darovať pôdu, komu len ja chcem. Dohodnem sa s ním, že zaplatí mi za niečo iné a dostane sa táto pôda komukoľvek. Darovacia zmluva týmto zákonom nie je dostatočne riešená. A keď tento zákon chce povedať, že keď nejaký poľnohospodár sa mi prihlási, že ja o to mám záujem a má prednosť, tak ja mu mám prednostne darovať tú pôdu, ktorá je moja? To snáď nemyslí niekto vážne! Ten zákon, Občiansky zákonník v tej podobe a ten paragraf platí od roku 1964, preto považujem tento zákon za absolútne scestný, zlý a škodlivý pre občanov tejto krajiny.
Preto dávam procedurálny návrh: nepokračovať v tomto návrhu zákona. Pán minister nech tento zákon prepracuje. Pýtam sa, načo robíme zákon, ktorý je ľahko obíditeľný. Tak ako som tu spomenul, podiel spoločnosti. S podielom spoločnosti je možné previesť, zmeniť vlastníctvo a na to sa tento zákon nevzťahuje. Lesy neriešime. Pán minister sám tu povedal, že za predchádzajúce tri roky pri lesoch žiadny problém nenastal. Pýtam sa, aký problém nastane pri poľnohospodárskej pôde?
Pán minister, keby ste chceli vyriešiť v skutočnosti problém, aby zahraniční mali obmedzené možnosti nakúpenia pôdy, tak tento zákon by netrestal dva milióny vlastníkov pôdy. Dva milióny občanov tejto krajiny, ktorí sú vlastníkmi. Neobmedzoval by ani jedného jediného vlastníka alebo jedného jediného občana tejto krajiny, že nemá právo si kúpiť pôdu v krajine, v ktorej žije. No, pán minister, povedzme si úprimne, ani predseda vlády Robert Fico nemôže prísť a nemôže kúpiť v Komjaticiach pôdu, ak chce, pretože mu to neumožníme. Narodil sa v tejto krajine, žije v tejto krajine, je uznávaným občanom tejto krajiny. Má na to aj peniaze, aby si to kúpil, a my mu povieme, že nie. Ale zahraničný investor, ktorý príde a kúpi obchodný podiel tuto od kolegu Záhumenského, tak môže si kúpiť tisíc hektárov, dostane tisíc hektárov pôdy jedným prevodom odchodného podielu spoločnosti. Zamyslime sa nad tým.
Pán minister, môžte krútiť hlavou, ale je to pravda. (Reakcia ministra.) Pán minister, môžte hovoriť o obchodnom práve, ja vám hovorím, že zákon, ktorý predkladáte, v zmysle obchodného práva sa dá tak krásne obísť a je bezúčinný, bezzubý, ale je len na propagandu. Neviem, keby tu sedel predseda tejto vlády, či by si uvedomil, že koľko sponzorov a členov SMER-u, dnes bývalí privatizéri štátneho majetku, takýmto spôsobom v priebehu niekoľkých mesiacov alebo rokov predajú svoju pôdu, pardon, predajú svoj obchodný podiel a tým aj pôdu Slovenskej republiky do zahraničných rúk.
Prečo len poľnohospodár môže kúpiť pôdu? Prečo nie aj ostatní obyvatelia tej obce? Keby ste to v skutočnosti chceli vyriešiť, tak áno, súhlasím s tým, že paragraf, ktorý je v tomto návrhu zákona o reciprocite, že občania tých krajín, kde občania Slovenska nemôžu kúpiť pôdu, aby nemohli kúpiť pôdu ani oni na Slovensku, je to pochopiteľné. Pokiaľ by ste povedali, že k tomu, aby niekto vlastnil pôdu, musí byť občanom Slovenskej republiky, musí tu mať trvalý pobyt a musí tu 10 rokov podnikať a basta, tak by som chápal, že chcete riešiť problém, že prečo to má zostať v rukách občanov Slovenskej republiky. Ale vy ste povedali, že v tejto krajine len 10-tisíc ľudí alebo 12- má právo kúpiť pôdu. Ostatní môžu kúpiť pôdu, pokiaľ obídu zákon. A som presvedčený, že tento zákon je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zaručuje pre každého právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký základ, obsah a ochranu. Aký je rovnaký, aká je rovnaká ochrana a obsah majetku, pokiaľ jeden občan môže kúpiť a druhý nie? Prečo delíte občanov tejto krajiny?
Ostatne musím povedať, že cudzinci do tohto návrhu zákona sa dostali až vo vláde. Keď ste ho predkladali do vlády, tak tam vôbec obmedzenie, že cudzinci, trvalý pobyt na Slovensku ešte nebolo. Chvalabohu, že sa to tam dostalo. Ale tak či tak, že sa to tam dostalo, tento zákon je zlý, a preto ten môj návrh, aby sme v tomto návrhu zákona nepokračovali. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2014 15:05 - 15:06 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Martin, úprimne chcem povedať, že ja tento zákon vnímam nie osamostatnene. Keď táto vláda odsúhlasila, že je možné prenajať pôdu, poľnohospodársku pôdu na 25 rokov, a keď v dvadsiatom štvrtom roku nevypovieš, tak sa nájom predlžuje o ďalších 25 rokov, a 50-ročné nájomné alebo aj 25- sa takmer rovná vlastníctvu. Tam sme neurobili nič. V tejto podobe. A tak ako aj kolega Chren povedal, súhlasím s ním, že najviac tento zákon pomôže tým, ktorí za Mečiarovej éry privatizovali štátne majetky. Oni už dnes majú tisíce hektárov. Keď sa pozriem, že kde sú Dáni, kde sú Nemci, kde sú Holanďania na Slovensku, každý jeden z nich kúpil od privatizérov z tejto éry podiel, obchodný podiel. Tento zákon to nezakáže. Ale je faktom, že keď v dedine z päťsto vlastníkov len dvaja majú právo kúpiť, cena klesne. Tí dvaja to kúpia lacno a potom to predajú draho.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13.5.2014 13:44 - 13:44 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť striktne sa pridržiavať len toho návrhu, ktorý je predmetom rokovania, a to je návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tak ako tu niektorí kolegovia správne uviedli, pripomienkové konanie nie nadarmo bolo vymyslené a nie nadarmo bolo vytvorené. Tento zákon sa dostáva do Národnej rady v skrátenom konaní. Aj vo vláde prešiel zásadnými, aj vo vláde prešlo zásadnými zmenami, ale dovoľte, aby som povedal, že to jednostranové odôvodnenie tohto materiálu neobstojí ale na plnej čiare. Neobstojí, pretože zákon, rokovací poriadok jasne hovorí a definuje, že v ktorých prípadoch je možné zákon alebo návrh prerokovať v skrátenom konaní. Dôvody uvedené v tejto správe nespĺňajú ani jeden jediný bod rokovacieho poriadku. To znamená, že nehrozia žiadne závažné hospodárske ujmy. Zadefinujte mi, kde hrozí závažná hospodárska ujma Slovenskej republiky.
Zacitujem z materiálu: "Ak by odpredajom poľnohospodárskej pôdy došlo k jej využitiu na iné ako poľnohospodárske účely". Kolegyne a kolegovia, iné ako poľnohospodárske využitie pôdy ako takej rieši zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy, ktorý máme platný na Slovensku. Vláda, Ficova vláda, pán minister Jahnátek predložil návrh, ktorým sa to sprísnilo. Predložil do vlády prijatie poplatkov za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nie malé čiastky. Keď vláda chce toto riešiť, tak nech vyrieši týmto spôsobom. Rozhodovanie o tom, že poľnohospodárska pôda sa zmení na niečo iné, je absolútne v rukách úradníkov, ktoré sú v gescii ministerstva vnútra a ministerstva pôdohospodárstva. Žiadny to problém, žiadna to hrozba z tohto titulu Slovenskej republike nehrozí. Ba čo viac, táto oblasť je regulovaná aj územným plánom. Nemôžte zmeniť poľnohospodársku pôdu na inú, pokiaľ to nie je v súlade s územným plánom. Tento dôvod uvedený v dôvodovej správe alebo v návrhu, prečo to musíme v skrátenom konaní prijímať, neobstojí.
Čítam ďalej: "čím by sa znížila jej výmera, malo by to za následok ohrozenie potravinovej bezpečnosti Slovenska". Niekto by nám tú pôdu odniesol? Neprodukovali by sme na tom? Prestali by sme produkovať? Myslím si, že aj v tejto oblasti, aj z hľadiska dotačnej politiky o podmienkach poskytovania podpory sú jasne zadefinované, akým spôsobom je možné zabezpečiť, že tá pôda bude obhospodarovaná.
Čítam ďalej: "a nie je zanedbateľné ani to, že by došlo k zníženiu objemu čerpania dotácií z Európskej únie". Pýtam sa: Prečo? Vôbec to nie je pravda! Projektové podpory nie sú ani výzvy? Tam nehrozí, a máme kopec iných, ktorí sa o to môžu uchádzať. A to, čo je viazané na pôdu, tak keď je to poľnohospodárska pôda, doteraz na ňu žiadali dotáciu a, prepáčte mi, tí, ktorí majú podať žiadosti o dotáciu, podajú ju v priebehu mesiaca máj. V júni už ju podávať nebudú. Pán minister vypísal predkladanie žiadostí v máji. To znamená, že v júni už nikto ani žiadosti podávať nemôže. To znamená, že keď tento zákon vstúpi do platnosti, už dávno podávanie žiadostí vzťahujúcich sa k roku 2014 máme za sebou. Opäť tvrdenie, že prídeme o eurofondy a bude to mať dosah na slovenskú ekonomiku, neobstojí.
Práve preto a práve z týchto dôvodov navrhujem, aby Národná rada neprijala rozhodnutie o tom, že o návrhu zákona bude rokovať v skrátenom konaní, a navrhujem, že keď pán minister a vláda nedodržali už celý ten legislatívny proces a neprebehol štandardným spôsobom, tak aspoň aby v Národnej rade bol vytvorený priestor, a nie tak, že dnes ráno, dnes začneme v tejto chvíli rokovať o návrhu zákona a rokujeme dovtedy, kým ho neschválime. Rokujme normálne, štandardným spôsobom, nech každý poslanec má k tomu dostatočný priestor, aby sa mohol vyjadrovať v prvom, v druhom čítaní, tak ako je to zaužívané z programu, teda z rokovacieho poriadku. Pretože neexistuje žiadny dôvod, neexistuje dôvod na to, že nám hrozí zníženie čerpania eurofondov, ani to, že sa nám ohrozí potravinová bezpečnosť. Ba čo viac, ani to, že prídeme o poľnohospodársku pôdu, lebo tá v priebehu jedného mesiaca bude zastavaná.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.4.2014 11:54 - 12:00 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. nechcem zbytočne naťahovať čas, i keď pôvodne po tom vystúpení kolegu Lebockého som myslel, že bolo by na mieste, aby sme k tomuto návrhu zákona priradili jedno uznesenie Národnej rady, ktoré by znelo, že Národná rada žiada vládu, aby do konca tohto roku predložila komplexné legislatívne riešenie vysporiadania vlastníkov v bývalom Vojenskom obvode Javorina. Ale vzhľadom k času, pokročilému času a vzhľadom k tomu, že jednoducho to nie je možné technicky už teraz pripraviť, tak to nepredložím.
Veľmi pekne by som sa chcel poďakovať kolegom za ochotu pouvažovať vôbec nad tým, že treba tento problém prehodnotiť a treba prijať iné riešenie. To, že to treba prehodnotiť, vychádza aj z toho, že tak ako pán kolega Fecko poukázal, § 4 ods. 1 zákona o reštitúciách, teda či už 229, alebo obdobný paragraf zákona 503, jasne vymedzuje, že ktoré je to rozhodujúce obdobie, kedy mal majetok prejsť na štát: 25. 2. 1948 a 1. 1. 1990. Vo Vojenskom obvode Javorina sa to tak nestalo. Je evidentné pri vzniku vojenského katastrálneho úradu, že ten majetok alebo zmeny v pozemkovej knihe vykonávané boli. To znamená, že tí vlastníci o to neprišli. Súčasný stav, súhlasím s tým, aj to, čo povedal pán minister, že to, čo na pozemkových úradoch vytvorili, v jednotlivých úradoch, ktoré rozhodovali o tom, že začali vydávať a vracať podiel na veľkom celku, nie je správnym krokom. Nie je správnym krokom aj preto, lebo dnes vlastníci ten svoj podiel užívajú, alebo tí, ktorí sa dostali k tomu, že môžu užívať, tak užívajú na základe dohody s ministerstvom obrany. Dokedy tento stav bude? Po nich, keď niekto bude dediť, kto s nimi uzatvorí zmluvu o užívaní? Nebolo by lepšie a spravodlivejšie raz a navždy tento problém vyriešiť tak, aby ten vlastník vedel, že "odtál-potál" je to moje? Aj urbár? Asi áno. A preto, preto, že ste tomu dali šancu, že sa to môže vysporiadať, ešte raz, ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
A dovoľte, aby som ešte raz opätovne vás požiadal, pretože zdá sa, že keď sa vypustí čl. 19 spoločnej správy, tak všetky návrhy týkajúce sa Javoriny strácajú zmysel. Prosím, chcel by som upozorniť, že môj prvý návrh, teda môj návrh, ktorý som predložil, že ministerstvo na území bývalého Vojenského obvodu Javorina nesmie predávať poľnohospodársku, lesnú a ostatnú pôdu až do ukončenia reštitúcií, je opodstatnený a je potrebné dostať ho do legislatívneho procesu. Pretože armáda, teda ministerstvo obrany predáva tie svoje budovy, ktoré tam sú, aj s pozemkami. A môže sa stať, že za dva roky práve vlastník nedostane svoju pôdu naspäť preto, lebo armáda v tomto čase tento pozemok predá. Poukázal som vo svojom prvom vystúpení, že áno, aj v civilnom živote, teda nedotýkajúc sa ministerstva obrany, takýto postup bol použitý alebo užívaný a nevidím najmenší dôvod, prečo by sa to nemalo urobiť aj vo Vojenskom obvode Javorina.
Pán kolega Puci, vo svojej faktickej pripomienke ste sa vyjadrili k tomu, že de facto vlastníctvo je vlastníctvom vtedy, kedy je to zapísané do katastra nehnuteľností. Toto nie je pravda. Nie je pravdou, pretože od roku 1949 akýkoľvek zápis, akýkoľvek doklad o kúpe vlastníctva súdy dneska na Slovensku normálne uznávajú, do roku 1992 akýkoľvek takýto právny úkon, aj nevyznačený v katastri nehnuteľností alebo v pozemkovej knižnej vložke, zakladá právo na vlastníctvo v Slovenskej republike. Áno, je pravdou, že postupom času sa zaviedlo, že každý zápis musí byť vykonaný do troch rokov na správe katastra, ale to rozhodujúce obdobie, o ktorom sa rozprávame, v tom rozhodujúcom období akákoľvek, akékoľvek dedičské rozhodnutie vyznačené na pozemko-knižnej vložke, alebo nevyznačené, je právoplatným dokladom vlastníctva. ROEP-ka, ROEP je len sumarizácia údajov, ktoré sa nachádzajú v rôznych evidenčných databázach, ale vlastníctvo ako také nevzniká zápisom do katastra, ale dokladom preukazujúcim vlastníctvo. A toto zaručuje aj ústava čl. 20. Poprosím, keby ste sa tomu vedeli venovať a pozrieť sa na to.
Keďže takéto uznesenie alebo návrh uznesenia, ktorým by sme požiadali vládu, nebude, tak dovoľte, aby som touto cestou požiadal ministra pôdohospodárstva pána Jahnátka, aby on sám z vlastnej iniciatívy takýto návrh do Národnej rady po širokej diskusii doniesol do konca tohto roku.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis