Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nerád by som zopakoval všetky svoje výhrady k novele Zákonníka práce, ktoré som už pred týmto auditório predniesol, nakoľko presne systémom - psi štekajú a karavana ide ďalej - sa pripomienkové konanie tejto novely aj nesie.
Podčiarknem ešte raz z nášho pohľadu najzávažnejšie výhrady strany MOST - HÍD k novele. Tým je jednoznačne neopodstatnené posilnenie postavenia odborov a ich šéfov a fakt, že v období konsolidácie tento Zákonník práce pochová aj posledné možnosti na ožívanie aspoň lokálnych trhov a regionálnych zamestnávateľov. Už sú známe prvé prípady prepúšťania zamestnancov práve kvôli pripravovanej novele, o čom sme už hovorili, je to napríklad Delphi v Senici, závod Rojka v Nitre, ale aj Občianske združenie Ružomberka, ktoré oponuje práve tým, že prepúšťanie musí stihnúť dovtedy, kým začne platiť nový Zákonník práce, inak by ich zruinovalo. Bolo to v dnešných novinách.
Musím povedať, že istý posun oproti môjmu minulému vystúpeniu, kde som tvrdil, že tento frigidný návrh zakonzervuje nezamestnanosť, predsa len nastal. Nezakonzervuje, ale myslím si, že zvýši nezamestnanosť na Slovensku. A nielen to. Spolu so zákonom o dani z príjmov, ktorý ste včera odsúhlasili v prvom čítaní, v konečnom dôsledku spôsobuje, že zamestnanci budú musieť pracovať za kus chleba dlhšie ako doteraz a ich životná úroveň namiesto toho, aby sa zvýšila, bude sa znižovať. Toto bude následkom vášho pôsobenia, úplná neistota namiesto sľúbených istôt. Lebo vy si odsúhlasíte taký Zákonník práce, na akom ste sa dohodli s odbormi. Nie so zamestnancami, podčiarkujem, ale s odbormi, a to je veľmi veľký rozdiel. Predložený materiál, zmeny, ktoré pravdepodobne aj odsúhlasíte, znamenajú zvýšenie nákladov zamestnávateľov, obmedzenie zamestnávania živnostníkov, predraženie, prepúšťanie, zvýšenie právomoci odborov bez ich nevyhnutnej reprezentatívnosti, obmedzenie nadčasov a práce na dobu určitú, ako aj nové práva dohodárov a podobne. Celkovo budú znamenať zvýšenie nákladov, regulačnej administratívnej záťaže zamestnávateľov a menšiu flexibilitu pracovného trhu.
Už samotný zákonník je vážnou hrozbou pre zamestnanosť, ale spolu s ostatnými krokmi vašej vlády, napríklad vyššie dane a odvody v zásade pre všetky kategórie pracovníkov a podnikov a podnikateľov, zavádzanie nových daní, znamenajú pre túto ťažkú dobu pre Slovensko, pre zamestnávateľov a teda aj pre zamestnancov hotovú katastrofu.
Natoľko chcete, vážení kolegovia, chrániť, že ich ochránite aj pred možnosťou zamestnať sa. Ako sa hovorí, z vaničky s vodou vylejete aj dieťa. Komu to pomôže, sa ukáže podľa mňa už v blízkej budúcnosti. Môžem vám ale už dnes s istotou povedať, komu to nepomôže. A myslím si, že nepomôže to občanom a pracujúcim na Slovensku. Pribudnú im tak ďalšie istoty, napríklad istota, že nezamestnaní si nenájdu prácu. Otázkou ostáva, či si ľudia naozaj zaslúžia práve takéto istoty.
Moje obavy o nepochopiteľné postavenie odborov nerozptýlili ani stretnutia s predstaviteľmi odborov. Naďalej trváme na tom, že táto novela sa robí kvôli odborom a ich šéfom. Je to istý spôsob zabezpečenia voličskej základne. Dovolím si povedať, že k tejto novele sa pristupuje jedine z tohto dôvodu, z dôvodu dohody medzi SMER-om a odbormi, ako odplatu za podporu odborov SMER-u. Prečo si to myslím? Lebo to, aké postavenie bude garantovať táto novela odborom, je bezprecedentné. A pritom nikto nevie, koľkých zamestnancov na Slovensku tieto odbory vlastne zastupujú. Jedno, desať, päťdesiat alebo sto percent? Proste nikto nevie. Je to jedno z najstráženejších tajomstiev Slovenska. Ale sú a ich postavenie sa touto novelou posilňuje tak, ako keby skutočne zastupovali všetkých zamestnancov na Slovensku. Nehovoriac o tom, že úplne zlikvidujú zamestnanecké rady, ktoré vždy reprezentujú cez volených predstaviteľov zamestnancov daného podniku. Ale sú konkurenciou a treba ich likvidovať. A so zamestnaneckými radami sa neviete, vážení kolegovia zo SMER-u, dohodnúť tak jednoznačne ako s odbormi.
V Nemecku, kde to funguje, sú napríklad zamestnanci na úrovni podnikov prioritne reprezentovaní radami. Ale napríklad v Španielsku, v Grécku či v Portugalsku, kde sa kríza prejavuje v plnej miere, rady existujú viac teoreticky, ale sú úzko prepojené s odbormi. Za zamestnancov na Slovensku po tejto novele bude môcť rozhodovať samozvaná výrazná menšina zamestnancov, samozrejme odborovo organizovaných, aj keď si zamestnanci už demokraticky zvolili svojich zástupcov, iba preto, že majú nálepku odborárov. Táto novela podporuje vznik mikroskopických odborových organizácií, trojosobových, ktorých primárne zmyslom existencie bude požívanie ochrany pre zakladateľov, ochrana členov odborových orgánov pred výpoveďou a podobne. A využívanie novozavedeného automatického nároku na platené voľno. Založenie odborovej organizácie tak bude často nástrojom individuálneho sebauspokojenia jednotlivcov.
Kolegyne a kolegovia, nepochopiteľne veľkoryso rieši táto novela aj právo zamestnanca na súkromie a vôbec nie je prekvapením, že na úkor zamestnávateľa. Po prvýkrát explicitne rieši otázku monitorovania a kontroly komunikácie zamestnancov z pracovných e-mailových adries poskytnutých zamestnávateľom. V zmysle novely nesmie zamestnávateľ bez predchádzajúceho upozornenia kontrolovať elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy, alebo doručenú na túto adresu. Predchádzajúce upozornenie nie je potrebné, iba ak na to existujú vážne dôvody spočívajúce v osobitnej povahe činnosti zamestnávateľa. Pred tým, ako zamestnávateľ zavedie akýkoľvek kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať ho so zástupcami zamestnancov a zamestnancov musí informovať o rozsahu, spôsobe a dobe trvania kontroly. Navrhované znenie vnímame tiež veľmi kriticky, kolegyne a kolegovia, nakoľko nerozlišuje medzi výkonom prác a súkromnou sférou zamestnanca. Preto paušálne poskytuje zamestnancom ochranu takým spôsobom, ktorý môže v praxi výrazne sťažovať kontrolu plnenia pracovných úloh zamestnancom a poškodzovať legitímne záujmy zamestnávateľa. Z dikcie novely vychádza, že nasadenie akéhokoľvek kontrolného systému bude prakticky nemožné a teda znemožní aj kontrolu plnenia pracovných úloh. Nehanbite sa pozrieť si napríklad nemecký Zákonník práce, ktorý rieši tento problém vyváženým spôsobom a bez toho, aby porušoval práva zamestnancov alebo zamestnávateľov.
Je mi jasné, vážené kolegyne a kolegovia, že tento obchod medzi vládou a odborovými bossmi vás nepustí prijímať radikálne zmeny vo vašom návrhu, ktorý silou-mocou pretlačíte cez tento parlament, ale ak máte v sebe aspoň minimálnu ochotu prijať rozumné riešenia, tak si vypočujte a, prosím vás, aj podporte pozmeňovací návrh, ktorý predložím. Jeho podstatou je, že by riešil oslobodenie od výkonu práce v prípade výpovede. Tento vyskúšaný model platí v Nemecku a v Rakúsku. Ide o širší koncept, tzv. freistellung. Tu platí, že zamestnanec nemá právo na prácu, ale naopak, má právo na odmenu za pripravenosť prácu vykonať. Preto rakúske a nemecké pracovné právo v zásade pripúšťa, že aby zamestnávateľ kedykoľvek a na akokoľvek dlho oslobodil zamestnanca od povinnosti vykonávať prácu. Počas tohto obdobia však má povinnosť ďalej platiť mzdu.
Vážené kolegyne a kolegovia, mnohí z vás už v predchádzajúcom období boli buď zamestnávateľmi, alebo zamestnancami, preto táto situácia, ktorú sa snažíme riešiť týmto pozmeňovacím návrhom, vám nebude neznáma. Výhodou tohto riešenia je, že zamestnanec, ktorý mohol byť prepustený z rôznych dôvodov, už nemusí chodiť do práce a predsa vo výpovednej lehote dostáva naďalej výplatu, môže pritom riešiť svoje budúce zamestnanie a nebude robiť problémy svojmu predchádzajúcemu zamestnávateľovi. Pretože s oslobodením od práce súvisí aj právo zamestnávateľa počas oslobodenia zamedziť zamestnancovi vstup na pracovisko, respektíve zakázať mu konať a vystupovať v mene zamestnávateľa. Hovorím stále o dobe, keď je pod výpovednou lehotou.
Mohli by ste namietať, vážené kolegyne a kolegovia, že Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na prácu, Ústavný súd však uvedené právo nevykladá ako právo na konkrétnu prácu, ide skôr o koncepciu, ktorá umožňuje občanovi uchádzať sa o prácu, respektíve ju slobodne získať a vykonávať. Oslobodenie od výkonu práce v prípade výpovede by podľa nášho názoru neporušovalo ústavou garantované právo na prácu. Zavedenie tohto inštitútu by malo riešiť situácie, keď zamestnávateľ nechce alebo nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, a zamestnanec napriek tomu musí chodiť do práce, miesto toho, aby si hľadal nové zamestnanie. Tiež by sa odstránili situácie, keď zamestnanec, ktorý je vo výpovednej dobe, sa snaží revanšovať za výpoveď, pôsobí negatívne na pracovnú morálku, respektíve inak spôsobuje škody, alebo vytvára zbytočné náklady pre zamestnávateľa. Navrhujem preto, aby zamestnávateľ sa mohol jednostranne rozhodnúť, že počas trvania výpovednej doby oslobodzuje zamestnanca od výkonu práce a žiada, aby sa tento nezdržoval na pracovisku. Zamestnancovi by nebola prideľovaná práca, nemal by ďalej k dispozícii pracovné prostriedky, ale mal by nárok na plnú mzdu, respektíve náhradu mzdy. Náš konkrétny návrh by sa dotýkal § 141a a znel by takto (ja by som to rád prečítal rýchlo):
V čl. I v bode 82 v § 141a sa doterajší text mení nasledovne:
"1. Ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov zamestnancovi dočasne, najdlhšie na jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce." ( To je aj teraz v novele, v návrhu.)
"2." (To je ten náš návrh.) "Ak je daná, ak je daná výpoveď, môže zamestnávateľ v období od doručenia výpovede do skončenia pracovného pomeru prerušiť výkon práce zamestnanca, ktorého sa výpoveď týka.
3. Zamestnancovi po dobu dočasného prerušenia výkonu práce podľa odseku 1 a 2 patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."
Odôvodnenie: Navrhujeme ponechať čl. I v znení vládneho návrhu. Novonavrhovanou zmenou v čl. II sa rozširuje možnosť zamestnávateľa prerušiť výkon práce zamestnanca, ktorý je vo výpovednej dobe, a to až do uplynutia výpovednej doby. Zotrvanie zamestnanca vo výpovednej dobe u zamestnávateľa môže v niektorých prípadoch ohrozovať dôležitý záujem zamestnávateľa. Navrhovaná možnosť prerušenia výkonu práce zamestnanca bude na zvážení zamestnávateľa a zamestnanec prerušením výkonu jeho práce zo strany zamestnávateľa neutrpí žiadnu ujmu, keďže po dobu takéhoto prerušenia výkonu jeho práce mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Článok III predstavuje iba legislatívno-technickú zmenu, nakoľko nárok zamestnanca na priemerný zárobok by sa mal vzťahovať aj na čl. I a aj na mnou navrhovaný čl. II.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Aj tieto štatistické údaje jednoznačne ukazujú, že ten zákon, ktorý je platný, je zlý. Jednoducho treba ho zrušiť, bodka. Nehovorme o tom, že ideme niečo vylepšovať. A robme vlastne to, že zúžime ten okruh ľudí, ktorým jednoducho protiústavne zoberieme občianstvo. Nič iné sa tu nerieši.
Ja si myslím, že teraz sme tu svedkami jednoducho schizofrénie klubu OĽaNO. Včera celý deň sme tu presedeli pri dvoch zákonoch, ktoré predkladal pán Kaník, ktorý chce niečo vylepšovať, a vy ste tvrdo hovorili len o tom, že to je len číry populizmus, že veci nerieši, že veci treba riešiť komplexne. A celý deň sme o tomto tu hovorili. A teraz keď my hovoríme, že to, čo vy tu robíte, je jednoducho len populizmus a nerieši ten problém základný, lebo takisto budú odoberať občianstvo občanom Slovenskej republiky aj naďalej. To vám nevadí. Takže mali by ste si to vlastne ujasniť v hlave, ja si myslím.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Chcel som povedať, že presne si myslím to isté, čo povedal pán poslanec Hlina, že tento zákon, alebo tento návrh, ide presne opačným smerom. To znamená, je tu veľká kríza, o čom vieme všetci. A vieme o tom, že aké je ťažké nájsť si prácu. A namiesto toho, aby sme vytvárali také podmienky, aby ten trh bol čím flexibilnejší, aby mohli tí ľudia si nájsť jednoduchšie prácu, ja si myslím, že sa uzatvárame. To je, myslím si, že najväčší problém alebo najväčšia chyba tejto novely. A myslím si, že tá daň, ktorú zaplatíme za tú dohodu, čo vydobyli odborári alebo ich bossovia v tomto Zákonníku práce, bude pre ľudí na Slovensku a pre tých, ktorí chcú pracovať, veľmi krutá.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Zákonník práce, ktorého novelu dnes prerokúvame, je jedným z najčastejšie menených dokumentov v tomto parlamente. Je mi to ľúto preto, lebo ak by Zákonník práce mal slúžiť tomu, čo obsahuje jeho názov, mal by byť práve najstabilnejším dokumentom verejného života. Mal by slúžiť v rovnakej miere zamestnancom a zamestnávateľom.
Samozrejme, každá vláda má právo aj povinnosť, aby zákony vylepšovala. Takže zásadný problém nie je s tým, že máme tu na stole novelu, ale s tým, čo tá novela pre náš prináša. Je zlé, ak Zákonník práce sa stáva predmetom rôznych politických hier a obchodov, ako sme tomu svedkami aj pri tejto novele. Predložený materiál a zmeny, ktoré s najväčšou mierou pravdepodobnosti SMER aj odsúhlasí, znamenajú zvýšenie nákladov zamestnávateľov, obmedzenie zamestnávania živnostníkov, živnostníkov, predraženie prepúšťania, zvýšenie právomocí odborov bez ich nevyhnutnej reprezentatívnosti, obmedzenie nadčasovej práce na dobu určitú, ako aj nové práva dohodárov a podobne. Celkovo budú znamenať zvýšenie nákladov, regulačné a administratívne záťaže zamestnávateľov a hlavne menšiu flexibilitu, inak povedanú, inak povedané, väčšiu rigiditu pracovného trhu.
Práve tento "prínos novely" je pre mňa nepochopiteľný teraz, keď sa snažíme o konsolidáciu verejných financií a ochranu nášho trhu práce. Je všeobecne známe, že napríklad v Španielsku majú najrigoróznejší Zákonník práce z krajín Európskej únie. Napriek tomu zápasia s obrovskou a hlavne stále rastúcou nezamestnanosťou. V období krízy nepomáha rigidný zákonník. Ako ukazujú krajiny s flexibilnejším pracovným trhom, to je správny smer, ak sa chceme popasovať s krízou. Nemali by sme odrádzať zamestnávateľov od vytvárania nových pracovných miest. Novela, ktorú predkladá vláda, zabezpečí jedine zakonzervovanie vysokej nezamestnanosti a zrušenie existujúcich pracovných miest. Toto nie sú istoty, ktoré si ľudia zaslúžia.
Kolegyne, kolegovia, jednu 100-percentnú istotu som však v tejto novele našiel. Tú budú užívať odbory a hlavne odborárski bosovia. Dovolím si povedať, že k tejto novele sa pristupuje jedine z dôvodu dohody medzi SMER-om a odborovými predákmi ako odplaty za podporu odborov vo voľbách. Prečo si to myslím? Pretože postavenie, ktoré bude garantovať táto novela odborom, je voči postaveniu zamestnaneckých rád nevyvážené. A pritom nikto nevie, koľkých zamestnancov na Slovensku tieto odbory vlastne zastupujú. Jedno percento, 10 percent alebo viac? Nikto nevie. A keďže sa touto novelou zruší povinnosť odborovej organizácie preukazovať svoju reprezentatívnosť, už sa to ani nikdy nedozvieme. Ich postavenie sa touto novelou posilňuje tak, ako keby skutočne zastupovali všetkých zamestnancov na Slovensku, nehovoriac o tom, že úplne zlikvidujú zamestnanecké rady, ktoré vždy reprezentujú cez zvolených predstaviteľov zamestnancov daného podniku, ale sú konkurenciou a treba ich likvidovať. Za zamestnancov po tejto novele bude môcť rozhodovať samozvaná výrazná menšina zamestnancov, samozrejme odborovo organizovaných, aj keď si zamestnanci už demokraticky zvolili svojich zástupcov, iba preto, že majú nálepku odborárov. Táto novela podporuje vznik mikroskopických odborových organizácií, napríklad trojosobových, ktorých primárnym zmyslom existencie bude používanie ochrany pre zakladateľov, ochrana členov odborových orgánov pred výpoveďou a podobne, a využívanie novozavedeného automatického nároku na platené voľno. Založenie odborovej organizácie tak bude často nástrojom individuálneho sebauspokojenia jednotlivcov.
Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, ilustrovať to krátkym príbehom, čo robil už aj pán kolega Mihál predo mnou, takýto podobný prípad, ale keďže opakovanie je matka múdrosti, tak ja to zopakujem. Takže predstavme si podnik so sto zamestnancami, kde doposiaľ nepôsobili žiadni zástupcovia zamestnancov, ale panujú relatívne harmonické vzťahy. Traja neobľúbení zamestnanci, ktorým hrozí výpoveď, napríklad pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, alebo sa práve pohádali s vedúcim smeny, založia odborovú organizáciu, v ktorej sa všetci traja aj stanú členmi odborového orgánu. Na základe toho začnú okamžite používať ochranu pred skončením pracovného pomeru výpoveďou, takže skončenie ich pracovného pomeru bude možné len za mimoriadnych okolností. Súčasne okamžite prevezmú kontrolu nad rozhodovaním o dôležitých otázkach týkajúcich sa zamestnancov. Okamžite im vznikne nárok za každého zamestnanca podniku 15 minút voľna mesačne aj s náhradou. To je 1 500 minút, čo znamená 25 hodín voľna mesačne, ktoré si podľa svojho uváženia rozdelia si medzi sebou. Každý bude mať prakticky mesačne jeden deň plateného voľna, čo činí viac ako dva pracovné týždne ročne. Samozrejme, všetko hradené zamestnávateľom. A samozrejme nikto nevie, že koľkých zamestnancov reálne v tej firme oni zastupujú.
Kolegyne a kolegovia, veľký problém tejto novely vidíme v tom, že vytvorí nerovnováhu medzi právomocami a postavením odborov a riadne volených zamestnaneckých rád. Považujeme za neprijateľné, že si organizáciou, o ktorej nevieme ani len toľko, koľko majú skutočne členov a koho vlastne zastupujú, bez akéhokoľvek vecného zdôvodnenia vydobyli výsadné postavenie na úkor riadne volených zástupcov zamestnancov pôsobiacich v zamestnaneckých radách. Aj pre nás je veľmi dôležité, aby mali zamestnanci zabezpečené svoje práva, ako aj možnosť uplatnenia týchto práv. To však v žiadnom prípade nemôže ísť na úkor funkčnosti celého systému, dôsledkom ktorého hoci môžeme chrániť existujúce pracovné miesta, ale to je veľmi otázne, či to robíme, pritom však zabránime, alebo výrazne prekážame tvorbe nových pracovných miest. Opätovne upozorňujem na príklad Španielska.
Pýtame sa, koho záujmy má chrániť novelizovaný Zákonník práce? Takéto zásahy do neho sú plné pochybností a neopodstatnených výhod. Ale nie pre zamestnancov a už vôbec nie pre zamestnávateľov. Len a len pre odborárskych bossov. A tí aj vďaka tejto novele, kríza-nekríza, si prídu na svoje. Toto je jediná istota tejto novely. A vzhľadom k týmto skutočnostiam môžem prehlásiť, že poslanci poslaneckého klubu MOST - HÍD nepodporia túto novelu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja tiež súhlasím s tým, čo si hovoril, že ak môžeme pomôcť a oslobodiť tých študentov od platenia, že je to správna vec. A súhlasím aj s tým pozmeňujúcim návrhom. Neviem, čo ten pozmeňujúci návrh prinesie pre tvoju firmu alebo firmu tvojej manželky, v každom prípade ja sa na to pamätám, možno aj ty sa na to pamätáš, keď sme tu sedeli a ty si proste bol za tým pultom a hovoril si nám všetkým, že sme darmožráči, rozdával si banány, lebo sme boli gorily, ktorí všetci tu sedeli. A teraz sa ťa dotklo to, čo pán kolega Mihál povedal. Dúfam, že to bude ponaučenie aj pre teba, aby si v budúcnosti aj ty si rozmyslel, že kedy nás nazveš darmožráčmi alebo gorilami. Ďakujem.

Ďakujem pekne, aj za faktické poznámky. Pán predseda, ja som nespochybnil váš postup, čo sa týka toho, že výbor, a to sme hovorili aj na výbore, že výbor má právo zaoberať sa s touto problematikou. Ja som kritizoval ten postup, ako ste to spravili. Ja som skritizoval to, že ten bod nebol ako bod programu, že to bolo zaradené ako posledný bod v bode rôznom, a to som kritizoval, že sme nedostali možnosť alebo oni nedostali možnosť, aby nám to vysvetlili, a my sme nedostali možnosť na to, aby sme si mohli vytvoriť obraz. To som kritizoval. To znamená, nekritizoval som to, že výbor sa zaoberá s týmto problémom, lebo na to je zákon, tak je stanovené v zákone. To znamená to tam bolo v poriadku. V poriadku nebolo to, akým spôsobom sme to vykonali. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pri prerokovaní tohto bodu programu, teda odvolávania generálnej riaditeľky RTVS zavanul v priestoroch Národnej rady duch minulosti, keď platilo, že potrebujeme proces, tak si ho zinscenujme so všetkým, čo k tomu patrí. Ja som o udalostiach podobného rangu zatiaľ len čítal, teraz to zažívam v priamom prenose. To, čo sa udialo na zasadnutí Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá bol výsmechom tohto orgánu a všetkých tých, ktorí sa tejto nekorektnej hry zúčastnili. Jednak prerokovať takýto závažný problém v bode rôznom, to znamená nezaradenie tohto bodu programu do výboru, považujem za neprípustné. Veď sme nerokovali o fazuľky, ale o vážnej veci, o odvolaní generálnej riaditeľky RTVS. Neprístupné je aj to, že nechceli dať možnosť dotknutým jednak sa obhájiť, a nám, aby sme si mohli vytvoriť obraz k prijatiu seriózneho rozhodnutia. Tento váš hurá systém, čo ste produkovali, pani kolegyne a kolegovia, spôsobilo, že ste prijali uznesenie, ktoré ste o týždeň museli opravovať. Tam ste už nemohli vypočuť dotknuté strany, ale s veľkým počudovaním som zistil, že hoci pred týždňom ste nechceli dať možnosť vystúpiť tým, ktorých sa to bytostne týkalo, zrazu ste umožnili prejaviť sa osobám, ktoré s problematikou, ktorú sme riešili, vôbec nič nemali spoločné. Bolo to jedno veľké divadlo, aj keď si myslím, že výbor pre kultúru a médiá, a sme členovia tohto výboru, tak takéto divadielko by skôr patrilo na javisko ako na pôdu parlamentného výboru.
Podľa môjho názoru fakty hovoria jednoznačne. Pani generálna riaditeľka neporušila zákon. Minimálne v tom bode nie, čo sa jej vyčíta. Tento môj názor som prezentoval už na zasadnutí Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá a spolu so svojimi opozičnými kolegami som protestoval proti praktikám, akými sa snažili uplatniť svoj názor naši kolegovia z vládnucej strany. Ešte raz zdôrazňujem, že pani generálna riaditeľka nepochybila, neporušila žiadny zákon ani smernicu. SMER sa snaží klasicky a úplne bežný manažérsky proces prezentovať ako zločin, ale hlavne neprimerane zaň trestať. Každému je jasné, že SMER má záujem ovládnuť RTVS. Žiaľ, v našich končinách je to bežný jav, každé štyri roky tá istá pesnička. Ak sa vládna strana k tomuto kroku nechce priznať alebo to nechce otvorene pomenovať, to neznamená, že by nemal viacej dbať na štábnu kultúru a dodržiavanie zákonnosti. SMER má potrebnú silu na realizáciu tohto kroku, tak nech to urobí, ale parlamentná väčšina by nemala svoj cieľ dosahovať znásilnením zákona.
Aby ste mi dobre rozumeli, kolegyne, kolegovia, nejde tu o osobu pani Zemkovej, ide o princíp. Ak SMER-u ide skutočne o skvalitnenie vysielania, zvyšovanie sledovanosti a rozvoj vlastnej tvorby RTVS, tak nech sa stanovia generálnej riaditeľke úlohy, ktoré budú k tomu skutočne slúžiť. Ak takéto úlohy hociktorý generálny riaditeľ nesplní, tak ho treba odvolať. Ale žiadna odborná výtka voči pôsobeniu terajšej generálnej riaditeľky neodznela, dokonca bola schválená správa o činnosti a hospodárení RTVS a potom ako blesk z jasného neba nesledoval pseudodôvod na odvolanie.
Vážené kolegyne a kolegovia, poznáte ten vtip o zajacovi, ktorý dostal aj keď mal čapicu, aj keď ju nemal. Národná rada Slovenskej republiky je ale hodná skutkov inej úrovne, ako je táto. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, uplynuli skoro dva mesiace od volieb do Národnej rady a som rád, že parlament už začína pracovať. O to viac, že asi mi dáte za pravdu, čaká nás neľahké obdobie. Ja v mene svojom, aj v mene poslaneckého klubu MOST - HÍD sa na túto prácu teším.
Musím sa krátko vrátiť k neštandardnej a na naše pomery veľmi ostrej, chvíľami nekorektnej volebnej kampani. Počas nej sa z novinárov stali politici, z politikov mediálne hviezdy, z niektorých občanov podvedení voliči a v krajine panoval chaos. Občania očakávali od súperiacich strán jasné vízie, ale ku koncu kampane už chceli len jedno, mať pokoj. A nečudujem sa im.
Myslím si, že občania hlavne nám stranám bývalej vládnej koalície dali najavo, že hádok a mediálnych bublín bolo dosť. Očakávajú jasné a korektné riešenie konkrétnych problémov. Prvým signálom smerom k občanom, ktorým nová vláda a nový parlament môže dať, je práve vládny program, o ktorom dnes rokujeme. A myslím si, vážené kolegyne a kolegovia, že takýmto krokom predložený vládny program nie je. Myslím si, že veľa istoty občanom neponúka.
Chápem, že do vládneho programu sa nedá dať všetko, ale medzi málo a veľa faktami je veľký priestor, ktorý tento vládny program nevypĺňa. Konkrétnymi predsavzatiami určite nie. Vládny program má vždy takú silu a hodnotu, ako sa podarí presadiť do praxe. Pred vládou jednej strany podľa môjho názoru stálo podstatne viac možností, ako urobiť akčnejší vládny program. Navyše, ak disponuje takou plejádou odborníkov, ako bolo niekoľkokrát prezentované.
Na druhej strane, pre objektívnosť musím povedať, že aj konkrétny vládny program, aký mala napríklad vláda Ivety Radičovej, má takú silu a hodnotu, ako sa ho podarí presadiť do praxe. To sa, žiaľ, zo známych príčin nám nepodarilo.
Chcem veriť, že všeobecný tón podloženého vládneho programu je predzvesťou toho, že je otvorený, že vládna strana bude hľadať široký konsenzus pri riešení najpálčivejších otázok, ktoré našu spoločnosť čakajú. Ak je to tak, dovolím si niekoľko konkrétnych poznámok. V oblasti hospodárskych a ekonomických otázok vláda neuvádza potrebné prostriedky k splneniu cieľov a nevyjadruje ani číselné indikátory úspechu, čo značne sťažuje hodnotiteľnosť programu. Považujeme za pozitívne, že vláda sa zaviazala vo svojom vyhlásení k dodržaniu 3 % deficitu verejných financií, ale spôsob splnenia tohto sľubu nie je zrejmý, nevidíme žiaden konkrétny návrh na škrty vo výdavkoch štátu. Strana Most ich považuje za riskantné - avizované zmeny v daňovom a odvodovom systéme, obzvlášť navrhované zvýšenie progresivity zdaňovania, čo môže vyústiť do zrušenia rovnej dane.
Orientácia na PPP projekty môže znamenať, tak ako v minulosti, zakrytie dlhu štátu kreatívnym účtovníctvom, predražené zákazky a siahnutie po nástrojoch, ktoré porušujú základné vlastnícke práva.
Zvýšenú pozornosť budeme venovať krokom vlády smerujúcim k zabezpečeniu dôchodkového systému vrátane druhého piliera. Ten by sme namiesto centrálnych zásahov a obmedzenia voľnej súťaže mali urobiť príťažlivejším pre samotných sporiteľov. Zvyšovanie starobných dôchodkov o pevnú sumu vítame, nakoľko je to súčasťou aj nášho programu.
Oblasť sociálnej politiky bude jednou z najnáročnejších úloh nasledujúceho obdobia, ktoré si bude vyžadovať premyslené, ale predovšetkým systematické kroky. Systém sociálnych dávok by mal mať silnejší akcent zásluhovosti, tak aby pre poberateľov mal motivačný účinok. Pri avizovaných zmenách Zákonníka práce, ktorým sa asi nevyhneme, považujeme za pozitívne, že vláda sa nemieni vrátiť na úroveň pred september 2011. Za menej šťastný krok považujeme snahu zastaviť systém postupného zvyšovania materských dávok. Navrhujeme pokračovať v ňom, aj keď malými krokmi, ale pokračovať. Voláme po opatrnosti pri plánovaných zmenách, pri dohodách o pracovnej činnosti, resp. avizované opatrenie obmedziť len na veľké firmy.
V menšinovej politike vláda potvrdila snahu o dodržanie status quo. So záujmom budeme sledovať, či vytvorený post vládneho splnomocnenca pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť dokáže kontrolovať a zabezpečiť plnenie tohto sľubu. Upozorňujeme na nepresnosti v programovom vyhlásení vlády. Už existuje zákonná úprava na používanie jazykov národnostných menšín, ktorej dodržiavanie bude znamenať zároveň aj ochranu. Upozorňujeme ale, že krajina, ktorá chce napredovať, by mala mať ambíciu robiť kroky vpred a neprešľapovať na mieste. Status quo znamená, že nebude horšie, ale prečo by sme sa nemohli snažiť, aby bolo lepšie? Napríklad aj v otázkach potýkajúcich sa národnostných menšín. Vzhľadom na často spomínanú všeobecnosť vládneho programu, verím tomu, že ak napríklad naša strana príde s konkrétnym návrhom, ktorý bude znamenať krok vpred, tak nenarazíme na odmietnutie. O posun vpred nám, predpokladám, ide všetkým.
Radi by sme napríklad otvorili diskusiu aj o financovaní kultúry a v rámci toho aj financovaní menšinových kultúr. Takýto krok vpred aj v oblasti menšinových otázok by bol v súlade s vyjadrenými zámermi strany SMER uskutočňovať strategickú a vypočítateľnú politiku.
V oblasti zdravotníctva podporujeme garantovanie dostupnej a kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti a snahu o optimalizáciu siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Myslíme si, že dostavba celoslovenského medicínskeho komplexu nemocnice Rázsochy, zlepšovanie mzdového ohodnotenia pracovníkov v rezorte zdravotníctva, prevádzkovanie elektronických informačných systémov e-health sú tak finančne náročné projekty, že bez navýšenia finančných zdrojov do systému zdravotníctva - niekoľko 100 miliónov eur - sú jednoducho nereálne.
V oblasti školstva, vzdelávania, programové vyhlásenie vlády sa ľudským právam, národnostným menšinám a národnostnému školstvu venuje iba okrajovo. Sú potrebné zodpovedné a premyslené a predovšetkým systémové opatrenia. Uvítali by sme novelizáciu 4 konkrétnych zákonov. Školského zákona, zákona o financovaní základných škôl a stredných škôl a školských zariadení, zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a ďalej zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Očakávame, že vláda Slovenskej republiky zohľadní špecifické výchovno-vzdelávacie potreby príslušníkov národnostných menšín v procese výchovy, a vzdelávanie, vrátane zabezpečenia príslušných inštitucionálnych a finančných mechanizmov. V plnej miere podporujeme garantovanie väčšej nezávislosti štátnej školskej inšpekcie s rozšírením jej kompetencií a poskytnutie odborného materinského poradenstva a pomoci smerom ku školám a školským zariadeniam. Podporujeme snahu o zákonnú úpravu financovania kultúry, tak ako som už spomínal pri menšinových otázkach, a za optimálne by sme považovali jeho percentuálne naviazanie na HDP. Sme presvedčení, že aj rekodifikácia autorského zákona bude správnym krokom k európskym štandardom.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložené programové vyhlásenie vlády evidentne sleduje cieľ udržať volebné preferencie vládnucej strany čo najvyššie aj počas nasledujúcich rokov. Tak ako som už spomínal, strana, ktorá má v parlamente 83 poslancov a vládne sama, by si mala trúfnuť na ambicióznejšie a konkrétnejšie ciele. Aj z tohto dôvodu predložený vládny program poslanecký klub MOST - HÍD nepodporí. Poslanecký klub MOST - HÍD, tak ako sme už vyjadrili, chce byť konštruktívnou opozíciou. Chcem odmietnuť všetky návrhy, ktoré sú podľa nás v rozpore so záujmami Slovenska a jeho občanov. Na druhej strane chceme podporiť všetky návrhy, ktoré budú slúžiť k blahu občanov tejto krajiny.
K návrhom opozície, kolegyne a kolegovia z vládnucej strany, vám želám otvorené oči, uši a myseľ. A k naplneniu vládneho programu želám veľa síl a jeho implementáciu budeme bdelo sledovať. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)