Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nerád by som zopakoval všetky svoje výhrady k novele Zákonníka práce, ktoré som už pred týmto auditório predniesol, nakoľko presne systémom - psi štekajú a karavana ide ďalej - sa pripomienkové konanie tejto novely aj nesie.
Podčiarknem ešte raz z nášho pohľadu najzávažnejšie výhrady strany MOST - HÍD k novele. Tým je jednoznačne neopodstatnené posilnenie postavenia odborov a ich šéfov a fakt, že v období konsolidácie tento Zákonník práce pochová aj posledné možnosti na ožívanie aspoň lokálnych trhov a regionálnych zamestnávateľov. Už sú známe prvé prípady prepúšťania zamestnancov práve kvôli pripravovanej novele, o čom sme už hovorili, je to napríklad Delphi v Senici, závod Rojka v Nitre, ale aj Občianske združenie Ružomberka, ktoré oponuje práve tým, že prepúšťanie musí stihnúť dovtedy, kým začne platiť nový Zákonník práce, inak by ich zruinovalo. Bolo to v dnešných novinách.
Musím povedať, že istý posun oproti môjmu minulému vystúpeniu, kde som tvrdil, že tento frigidný návrh zakonzervuje nezamestnanosť, predsa len nastal. Nezakonzervuje, ale myslím si, že zvýši nezamestnanosť na Slovensku. A nielen to. Spolu so zákonom o dani z príjmov, ktorý ste včera odsúhlasili v prvom čítaní, v konečnom dôsledku spôsobuje, že zamestnanci budú musieť pracovať za kus chleba dlhšie ako doteraz a ich životná úroveň namiesto toho, aby sa zvýšila, bude sa znižovať. Toto bude následkom vášho pôsobenia, úplná neistota namiesto sľúbených istôt. Lebo vy si odsúhlasíte taký Zákonník práce, na akom ste sa dohodli s odbormi. Nie so zamestnancami, podčiarkujem, ale s odbormi, a to je veľmi veľký rozdiel. Predložený materiál, zmeny, ktoré pravdepodobne aj odsúhlasíte, znamenajú zvýšenie nákladov zamestnávateľov, obmedzenie zamestnávania živnostníkov, predraženie, prepúšťanie, zvýšenie právomoci odborov bez ich nevyhnutnej reprezentatívnosti, obmedzenie nadčasov a práce na dobu určitú, ako aj nové práva dohodárov a podobne. Celkovo budú znamenať zvýšenie nákladov, regulačnej administratívnej záťaže zamestnávateľov a menšiu flexibilitu pracovného trhu.
Už samotný zákonník je vážnou hrozbou pre zamestnanosť, ale spolu s ostatnými krokmi vašej vlády, napríklad vyššie dane a odvody v zásade pre všetky kategórie pracovníkov a podnikov a podnikateľov, zavádzanie nových daní, znamenajú pre túto ťažkú dobu pre Slovensko, pre zamestnávateľov a teda aj pre zamestnancov hotovú katastrofu.
Natoľko chcete, vážení kolegovia, chrániť, že ich ochránite aj pred možnosťou zamestnať sa. Ako sa hovorí, z vaničky s vodou vylejete aj dieťa. Komu to pomôže, sa ukáže podľa mňa už v blízkej budúcnosti. Môžem vám ale už dnes s istotou povedať, komu to nepomôže. A myslím si, že nepomôže to občanom a pracujúcim na Slovensku. Pribudnú im tak ďalšie istoty, napríklad istota, že nezamestnaní si nenájdu prácu. Otázkou ostáva, či si ľudia naozaj zaslúžia práve takéto istoty.
Moje obavy o nepochopiteľné postavenie odborov nerozptýlili ani stretnutia s predstaviteľmi odborov. Naďalej trváme na tom, že táto novela sa robí kvôli odborom a ich šéfom. Je to istý spôsob zabezpečenia voličskej základne. Dovolím si povedať, že k tejto novele sa pristupuje jedine z tohto dôvodu, z dôvodu dohody medzi SMER-om a odbormi, ako odplatu za podporu odborov SMER-u. Prečo si to myslím? Lebo to, aké postavenie bude garantovať táto novela odborom, je bezprecedentné. A pritom nikto nevie, koľkých zamestnancov na Slovensku tieto odbory vlastne zastupujú. Jedno, desať, päťdesiat alebo sto percent? Proste nikto nevie. Je to jedno z najstráženejších tajomstiev Slovenska. Ale sú a ich postavenie sa touto novelou posilňuje tak, ako keby skutočne zastupovali všetkých zamestnancov na Slovensku. Nehovoriac o tom, že úplne zlikvidujú zamestnanecké rady, ktoré vždy reprezentujú cez volených predstaviteľov zamestnancov daného podniku. Ale sú konkurenciou a treba ich likvidovať. A so zamestnaneckými radami sa neviete, vážení kolegovia zo SMER-u, dohodnúť tak jednoznačne ako s odbormi.
V Nemecku, kde to funguje, sú napríklad zamestnanci na úrovni podnikov prioritne reprezentovaní radami. Ale napríklad v Španielsku, v Grécku či v Portugalsku, kde sa kríza prejavuje v plnej miere, rady existujú viac teoreticky, ale sú úzko prepojené s odbormi. Za zamestnancov na Slovensku po tejto novele bude môcť rozhodovať samozvaná výrazná menšina zamestnancov, samozrejme odborovo organizovaných, aj keď si zamestnanci už demokraticky zvolili svojich zástupcov, iba preto, že majú nálepku odborárov. Táto novela podporuje vznik mikroskopických odborových organizácií, trojosobových, ktorých primárne zmyslom existencie bude požívanie ochrany pre zakladateľov, ochrana členov odborových orgánov pred výpoveďou a podobne. A využívanie novozavedeného automatického nároku na platené voľno. Založenie odborovej organizácie tak bude často nástrojom individuálneho sebauspokojenia jednotlivcov.
Kolegyne a kolegovia, nepochopiteľne veľkoryso rieši táto novela aj právo zamestnanca na súkromie a vôbec nie je prekvapením, že na úkor zamestnávateľa. Po prvýkrát explicitne rieši otázku monitorovania a kontroly komunikácie zamestnancov z pracovných e-mailových adries poskytnutých zamestnávateľom. V zmysle novely nesmie zamestnávateľ bez predchádzajúceho upozornenia kontrolovať elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy, alebo doručenú na túto adresu. Predchádzajúce upozornenie nie je potrebné, iba ak na to existujú vážne dôvody spočívajúce v osobitnej povahe činnosti zamestnávateľa. Pred tým, ako zamestnávateľ zavedie akýkoľvek kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať ho so zástupcami zamestnancov a zamestnancov musí informovať o rozsahu, spôsobe a dobe trvania kontroly. Navrhované znenie vnímame tiež veľmi kriticky, kolegyne a kolegovia, nakoľko nerozlišuje medzi výkonom prác a súkromnou sférou zamestnanca. Preto paušálne poskytuje zamestnancom ochranu takým spôsobom, ktorý môže v praxi výrazne sťažovať kontrolu plnenia pracovných úloh zamestnancom a poškodzovať legitímne záujmy zamestnávateľa. Z dikcie novely vychádza, že nasadenie akéhokoľvek kontrolného systému bude prakticky nemožné a teda znemožní aj kontrolu plnenia pracovných úloh. Nehanbite sa pozrieť si napríklad nemecký Zákonník práce, ktorý rieši tento problém vyváženým spôsobom a bez toho, aby porušoval práva zamestnancov alebo zamestnávateľov.
Je mi jasné, vážené kolegyne a kolegovia, že tento obchod medzi vládou a odborovými bossmi vás nepustí prijímať radikálne zmeny vo vašom návrhu, ktorý silou-mocou pretlačíte cez tento parlament, ale ak máte v sebe aspoň minimálnu ochotu prijať rozumné riešenia, tak si vypočujte a, prosím vás, aj podporte pozmeňovací návrh, ktorý predložím. Jeho podstatou je, že by riešil oslobodenie od výkonu práce v prípade výpovede. Tento vyskúšaný model platí v Nemecku a v Rakúsku. Ide o širší koncept, tzv. freistellung. Tu platí, že zamestnanec nemá právo na prácu, ale naopak, má právo na odmenu za pripravenosť prácu vykonať. Preto rakúske a nemecké pracovné právo v zásade pripúšťa, že aby zamestnávateľ kedykoľvek a na akokoľvek dlho oslobodil zamestnanca od povinnosti vykonávať prácu. Počas tohto obdobia však má povinnosť ďalej platiť mzdu.
Vážené kolegyne a kolegovia, mnohí z vás už v predchádzajúcom období boli buď zamestnávateľmi, alebo zamestnancami, preto táto situácia, ktorú sa snažíme riešiť týmto pozmeňovacím návrhom, vám nebude neznáma. Výhodou tohto riešenia je, že zamestnanec, ktorý mohol byť prepustený z rôznych dôvodov, už nemusí chodiť do práce a predsa vo výpovednej lehote dostáva naďalej výplatu, môže pritom riešiť svoje budúce zamestnanie a nebude robiť problémy svojmu predchádzajúcemu zamestnávateľovi. Pretože s oslobodením od práce súvisí aj právo zamestnávateľa počas oslobodenia zamedziť zamestnancovi vstup na pracovisko, respektíve zakázať mu konať a vystupovať v mene zamestnávateľa. Hovorím stále o dobe, keď je pod výpovednou lehotou.
Mohli by ste namietať, vážené kolegyne a kolegovia, že Ústava Slovenskej republiky garantuje právo na prácu, Ústavný súd však uvedené právo nevykladá ako právo na konkrétnu prácu, ide skôr o koncepciu, ktorá umožňuje občanovi uchádzať sa o prácu, respektíve ju slobodne získať a vykonávať. Oslobodenie od výkonu práce v prípade výpovede by podľa nášho názoru neporušovalo ústavou garantované právo na prácu. Zavedenie tohto inštitútu by malo riešiť situácie, keď zamestnávateľ nechce alebo nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, a zamestnanec napriek tomu musí chodiť do práce, miesto toho, aby si hľadal nové zamestnanie. Tiež by sa odstránili situácie, keď zamestnanec, ktorý je vo výpovednej dobe, sa snaží revanšovať za výpoveď, pôsobí negatívne na pracovnú morálku, respektíve inak spôsobuje škody, alebo vytvára zbytočné náklady pre zamestnávateľa. Navrhujem preto, aby zamestnávateľ sa mohol jednostranne rozhodnúť, že počas trvania výpovednej doby oslobodzuje zamestnanca od výkonu práce a žiada, aby sa tento nezdržoval na pracovisku. Zamestnancovi by nebola prideľovaná práca, nemal by ďalej k dispozícii pracovné prostriedky, ale mal by nárok na plnú mzdu, respektíve náhradu mzdy. Náš konkrétny návrh by sa dotýkal § 141a a znel by takto (ja by som to rád prečítal rýchlo):
V čl. I v bode 82 v § 141a sa doterajší text mení nasledovne:
"1. Ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa, môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov zamestnancovi dočasne, najdlhšie na jeden mesiac, prerušiť jeho výkon práce." ( To je aj teraz v novele, v návrhu.)
"2." (To je ten náš návrh.) "Ak je daná, ak je daná výpoveď, môže zamestnávateľ v období od doručenia výpovede do skončenia pracovného pomeru prerušiť výkon práce zamestnanca, ktorého sa výpoveď týka.
3. Zamestnancovi po dobu dočasného prerušenia výkonu práce podľa odseku 1 a 2 patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."
Odôvodnenie: Navrhujeme ponechať čl. I v znení vládneho návrhu. Novonavrhovanou zmenou v čl. II sa rozširuje možnosť zamestnávateľa prerušiť výkon práce zamestnanca, ktorý je vo výpovednej dobe, a to až do uplynutia výpovednej doby. Zotrvanie zamestnanca vo výpovednej dobe u zamestnávateľa môže v niektorých prípadoch ohrozovať dôležitý záujem zamestnávateľa. Navrhovaná možnosť prerušenia výkonu práce zamestnanca bude na zvážení zamestnávateľa a zamestnanec prerušením výkonu jeho práce zo strany zamestnávateľa neutrpí žiadnu ujmu, keďže po dobu takéhoto prerušenia výkonu jeho práce mu patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Článok III predstavuje iba legislatívno-technickú zmenu, nakoľko nárok zamestnanca na priemerný zárobok by sa mal vzťahovať aj na čl. I a aj na mnou navrhovaný čl. II.
Ďakujem pekne.
