Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo, pán predseda, vítam, zdravím kolegov, v boji proti boľševikovi nastúpili čerstvé sily, tak dovoľte aj mne povedať pár slov k predaju SPP, ale predtým ešte k tejto zvláštnej noci.
Dnes tu padlo, ja som teda aj veľkú časť pozeral online, dnes tu padlo také zaujímavé tvrdenie, že teda takéto šliapanie demokracie ešte tento parlament nezažil. Nie je to úplne pravda. Zažili sme už noc dlhých nožov z 3....
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo, pán predseda, vítam, zdravím kolegov, v boji proti boľševikovi nastúpili čerstvé sily, tak dovoľte aj mne povedať pár slov k predaju SPP, ale predtým ešte k tejto zvláštnej noci.
Dnes tu padlo, ja som teda aj veľkú časť pozeral online, dnes tu padlo také zaujímavé tvrdenie, že teda takéto šliapanie demokracie ešte tento parlament nezažil. Nie je to úplne pravda. Zažili sme už noc dlhých nožov z 3. na 4. novembra ´94, to budeme čoskoro oslavovať 19. výročie, kedy sa dostal k moci Vladimír Mečiar a tá jeho slávna partička. Predsedom parlamentu bol vtedy Ivan Gašparovič. A po zvolení sa nedialo najprv po voľbách a zvolení Vladimíra Mečiara sa nedialo najprv dlho nič, mesiac možno, úplne ticho. Zrazu nastala noc dlhých nožov a behom jednej noci sa pošliapali, vtedy teda ešte veľmi mladého štátu, všetky pravidlá, ako to vyčíňanie mocenské, to bolo niečo hrozné. Opozičných politikov napchali do výboru pre životné prostredie a tak ďalej.
Opozícia sa na protest zdvihla a odišla, že nebude sa na také divadlo pozerať a nebude účinkovať a spolu hrať pri tomto divadle. Jeden mladý poslanec, mal sotva 30 rokov, z opozície tu však ostal a celú noc tým ľuďom, ktorí si mysleli, že takto strhnú na seba moc, tejto partii gaunerov tu kládol odpor. Hlásil sa faktickými, celú noc upozorňoval na to, že to, čo sa deje, je čisté svinstvo. Ten mladý poslanec sa volal Robert Fico. Vtedy určite mal ešte iné alebo mal ešte vôbec nejaké ideály, ja teda chcem veriť, že existovalo obdobie povedzme pred tými 19. rokmi, kedy Robert Fico bol presvedčený o tom, že dokáže túto krajinu spraviť lepšou.
Žiaľ, ako tak čas ubiehal a hlavne teda keď sa nestal generálnym prokurátorom a rozhodol sa založiť si vlastnú stranu, čo to bolo okolo roku ´99 až 2000, čo ja ako človek pravicovo zmýšľajúci som vnímal celkom s takým optimizmom, tak odvtedy sa udialo, bohužiaľ, príliš veľa vecí od zháňania peňazí vlastnou hlavou po popíjanie Coly a až po uverejnenie tej povestnej 30-sekundovej nahrávky, na ktorej zháňa peniaze vlastnou hlavou. A podľa dostupných informácií je to len výsek z nejakej dvojhodinovej nahrávky a, samozrejme, by mohlo byť hrozne, hrozne nepríjemné, keby taká nahrávka sa zjavila.
Už jeden poslanec mal také pokusy, ale potom s tým z nejakých dôvodov prestal, je to pán poslanec, teda člen SMER-u pán Hanzel, ktorý bol aj v minulosti poslancom. No ale na druhej strane také 30-sekundové zverejnenie bohate, bohate postačí na to, aby Robert Fico skákal tak, ako píska ten, ktorý takouto nahrávkou disponuje. V takejto krajine žijeme.
Tým nechcem povedať, že my, resp. ja osobne, by sme boli bez chýb, ale toto je niečo kategoricky iné. To je, ako keď deti sa hrajú na pieskovisku, hádžu po sebe snehové gule či pieskové gule, kamienky a potom jeden zrazu vytiahne guľomet. To, skrátka, je úplne niečo iné a to je to, čo našu krajinu nebezpečne niekam rúti.
Toto sa dialo, samozrejme, že aj za Mečiara. Vtedy tá partička, ja si spomínam na jedného pána, o mŕtvych teda len v dobrom, ale ktorý tvrdil, že každú jednu korunu, ktorú on vlastní, si poctivo zarobil, pán Rezeš. A bolo veľa iných, bolo takých, ktorí si dávali pusy cez telefón, keď sa stiahne nejaké vyšetrovanie a tak ďalej. To bolo niečo hrozné.
Ale ten podstatný rozdiel je v tom, že Európska únia hrala veľmi silnú rolu. Na Slovensko chodili demarše, chodili upozornenia, bol silný tlak zo strany Európskej únie na Vladimíra Mečiara, ktorý tiež pomohol k tomu, že ten pán potom jedného dňa odišiel do zabudnutia.
Toto je dnes iné. Dnes Robert Fico teda nielenže poslušne plní to, čo mu hovoria tu domáci páni, ale on aj poslušne robí to, čo mu hovoria v zahraničí. A tým pádom prečo by sa mali tam vládnuci socialisti nejak vzrušovať nad tým, čo sa tu deje? Hlavne, že nie sú žiadne problémy pri rôznych eurovaloch a rôznych pôžičkách do Španielska, súkromným bankám a tak ďalej a potom privrú tí páni oči. To, že sa tu rozkrádajú eurofondy, to je všetkým úplne jasné a všeobecne známe. Čo robí Európska komisia v tejto veci? Vôbec, vôbec nič. Zatvorila oči, tvári sa, že všetko je v najlepšom poriadku. Väčšina ľudí zrejme ani nevie, ako sa volá zástupca Európskej komisie na Slovensku. A ja teda si nepamätám, kedy tento pán by sa bol ozval v súvislosti s nejakou, alebo všeobecne v súvislosti s korupciou. Volá sa pán Chrenek.
Toľko na úvod, aby som teda aj z môjho pohľadu opísal situáciu, tú nepeknú situáciu, v ktorej žijeme. Toto nie je o tom, či ľavica, či pravica. Ja teda, aj keď nesúhlasím, ale uznávam legitimitu ľavicových cieľov, uznávam to, že, dobre, tak nech štát stavia byty, nájomné byty, i keď ja by som to nerobil, ale je to legitímny cieľ, keď, skrátka, taká vláda bola zvolená. Ale nikto nevolil predsa vládu pre to, aby nám tu vládli finančné skupiny. Finančné skupiny tu, samozrejme, nevládnu, že od rána do večera, že každý deň, každé ráno brífing, tak, dobre, čo ideme dnes ráno, aké rozhodnutie, neviem. Im bohate stačí pár takýchto rozhodnutí. Pár takýchto kšeftov, ako je SPP.
Aby sme mali nejakú predstavu, o čo ide, tak začnem od tej zmluvy, o ktorej už bolo párkrát dnes povedané, i keď Robert Fico vo svojom prejave tú zmluvu nespomenul jedným jediným slovom, pričom to je kľúčový dokument potrebný pre pochopenie celej tejto kauzy.
Zmluva bola uzatvorená v roku 2008 za nejaké ceny. Rok 2008, to bol ten rok, kedy vypukla kríza oficiálne, 15. september 2008 bol deň, kedy skrachovala banka Lehman Brothers. No, vtedy, samozrejme, ceny poklesli, ropa stála 140 dolárov, cena plynu bola naviazaná na nejaký deväťmesačný priemer ropy a tak ďalej.
Manažment vtedy urobil veľkú chybu. Urobil tú chybu, že v 2008. roku, krátko, tesne pred vypuknutím krízy podpísal zmluvu na 20 rokov. No, samozrejme, po vojne je každý vojak generál. Som presvedčený, že tí ľudia konali v dobrom úmysle a mysleli si, že tie ceny budú rásť ďalej. No, už jedno, či konali v dobrom úmysle, alebo nie, alebo mali vedieť, nemali vedieť, to všetko je úplne jedno preto, lebo tu vstupuje do hry niečo ako podnikateľské riziko. Skrátka, uzavreli zmluvu a teraz jednoducho 20 rokov musia dostáť svojim záväzkom.
Táto zmluva teda hovorí, že SPP sa zaviaže odobrať nejaký objem "x" za nejaké ceny "y". Problém je v tom, že po prvé SPP už dnes nepredá objem "x" preto, lebo napríklad významní zákazníci ako Duslo Šaľa, jeden z najväčších odberateľov plynu, odskočili. Už nekupujú od SPP. Kupujú plyn lacnejšie inde. No a to je jeden faktor.
Druhý faktor je, že všeobecne klesla cena plynu, tak jak, teda prepáčte, všeobecne klesla spotreba plynu tak, ako rástla cena. To je úplne jednoduchý zákon o dopyte a ponuke, ktorý teda vraví, že čím ide viac cena hore, tým je dopyt menší. Domácnosti začali šetriť. Za socializmu bolo úplne bežné vetrať, resp. regulovať teplotu tak, že sa v zime otvorilo okno. Dnes nie. Dnes už sú moderné kúrenia, regulácie, aj tie kúrenia menej spotrebujú, majú vyššiu účinnosť. (Reakcia z pléna.) Samozrejme, sa aj reguluje zatepľovanie. Ďakujem. Reguluje sa tak, že keď človek ide ráno do roboty, tak kúrenie automatika, regulácia zníži teplotu a tak ďalej atď. To všetko viedlo k tomu, že sa jednoducho nespotrebuje také množstvo, aké si mysleli manažéri v SPP v roku 2008.
Čiže máme tu nejakú zmluvu. Zmluva je uzatvorená na 20 rokov. Päť rokov prešlo, čaká nás ešte 15 rokov, kedy SPP, tá zmluva je takzvaná take or pay, to znamená, buď to zoberieš, odkúpiš, alebo jednoducho zaplatíš tú cenu a nezaujíma nás, čo spravíš s tým plynom. Takže je tu zmluva, ktorá má priveľké množstvá, priveľké ceny. Tie ceny, o tom sa vie, sú 20 % nad trhovými cenami, niekedy aj viac. Tá trhová cena, samozrejme, že kolíše.
Stala sa teda manažérska chyba a mali by to predsa znášať tí vlastníci, ktorí v čase, kedy sa tá chyba udiala, to znamená 49 % súkromný, 51 % štát. Aj o tom by sa ešte dalo diskutovať, lebo v SPP, ako sme od Roberta Fica správne počuli, podiel v predstavenstve je 4 : 3 v prospech 49-percentného súkromného vlastníka. Tak dobre, tak nech sa tá strata teda nejak znáša.
Do toho vstupuje aj to, že centrálnou časťou politiky Roberta Fica je: my udržíme ceny plynu. Ja teda nerozumiem úplne presne, prečo s takouto vervou nebojuje Robert Fico aj za to, aby udržal ceny elektriny alebo ceny benzínu. Pri benzíne má Slovensko jednu z najvyšších spotrebných daní na svete, ale... (Reakcie z pléna.) A elektriny, nehovoriac o elektrine, kde poplatky za prenos sú jedny z najvyšších v Európe. No ale dobre. Tam, skrátka, zrejme z toho plynu je viac politických bodov. A ja teda aj nepopieram, že plyn má strategický význam pre Slovensko už aj preto, že to percento plynofikácie, neviem, možno pán Přidal to bude vedieť presnejšie, je mimoriadne vysoké. Pokiaľ si spomínam, vyše 70 % domácností má možnosť plyn odoberať. Nie však toľko domácností naozaj plyn odoberá. Keď ten plyn zdražel, tak veľa práve chudobných ľudí, ľudí s nízkymi príjmami prešlo na vykurovanie drevom, drevenými peletami, kadečím možným. Bolo obdobie, kedy sa oplatilo si oživiť späť akumulačky. Podaktorí majú aj alternatívne zdroje, možno, a tak ďalej.
Čiže zďaleka nie každá nízkopríjmová domácnosť kúri plynom. Ale ja teda poznám niekoľko ľudí, ktorí plynom vykurujú svoje vily. Napríklad Ján Počiatek. O ňom je známe, že má takú celkom príjemnú chajdu, nejakých skromných tisíc metrov, ako sa na správneho sociálneho demokrata patrí. Predpokladám, aj pán predseda v tom mestskom parku kúri plynom.
No, otázka je, či teraz musí štát dotovať ceny plynu na úkor úplne všetkých. Možnože cez vyššiu DPH alebo cez iné dane. Či to teda teraz naozaj, alebo cez daň z príjmu, ktorú zaplatia po novom viac chudobní ako bohatí po tom, ako socialistická vláda v nejakom tom svojom čiernobielom videní sveta zdvihla daň, tak teda zaviedla tzv. milionársku daň, kedy musí daňovník s príjmami nad 2 850 eur, to teda je už nechutný milionár, musí platiť 25 %. K tomu pre majiteľov firiem nielenže pre firmy zvýšili daň z 19 na 23, ale ešte aj pridali zdravotný odvod vo výške 14 % do celkom slušného vymeriavacieho základu až nejakých 140-tisíc eur. Tí ľudia sa budú vyhýbať dani, kde len budú môcť. Teda väčší podiel bude tých chudobných na tej novej dani. To zistia, keď si spravia štatistiku aj páni.
Čiže chudobní budú platiť za to, aby mali bohatí lacnejší plyn. Aj toto sa stane. Preto je to veľmi ošemetné, takáto politika. Ale povedzme, že stále ešte sa toto dá nejak chápať, že, dobre, to je legitímne, z toho tá sociálna demokracia žije. Veď nakoniec, čo iné by ľuďom ponúkla? Ale problém sú tie škody, ktoré pri tom vznikajú.
Tak vrátim sa k tej zmluve, tá je ešte na 15 rokov a tá ročná strata, ktorá vzniká, je nejakých 70 mil. eur. Niekedy je to aj 50, ale bolo už aj viac ako 70. Bolo aj 100. To je tá strata, o ktorej donedávna Robert Fico tvrdil, aj pán Malatinský, že, či pán Holjenčík, že strata neexistuje.
No a teraz, keď si vláda povie, že vládna politika je taká, že budeme dotovať ceny plynu pre chudobných, čo ako som pred chvíľkou hovoril, nie je pravda, že to je len pre chudobných, a pokiaľ to je tak, že bude sa to tá strata vykrývať zo ziskov, ktoré generuje tranzit plynu, tzv. rúra, to je ten ropovod, ktorý tu bol za socializmu krížom cez republiku natiahnutý a cez ktorý prúdi veľké množstvo plynu na Západ, ale aj to nemusí byť večne, no tak ešte ako tak s prižmúrenými očami sa dá povedať, no tak budiž. Tak tam sú zisky, pred tým, ako sa rozkradnú, tak nech sa s nimi dotuje nižšia cena plynu. Okey.
No ale toto práve končí. Lebo zisky, tie nechal Robert Fico kamošom z J&T a teraz už aj tým novým z EPH, a tá strata sa už teraz nebude vykrývať z týchto ziskov. Strata bude musieť byť krytá zo štátneho rozpočtu preto, lebo už predaj plynu domácnostiam nie je v tej skupine. Už je to vyňaté a na 100 % patrí táto prázdna, vybrakovaná matka štátu. A štát bude musieť nejak vykrývať. Áno, môže to robiť naďalej z tých dividend, ktoré mu budú chodiť, ale už má na to len polovicu tých dividend. Dnes mohol tú stratu vykrývať z celých dividend.
Keď teda si povieme, že tá strata je okolo 70 mil. ročne a krát 15 rokov, čo ešte zmluva má platiť, je to 1 mld. eur; 15 krát 70 je 1 050, čiže 1 mld. No a z tohto mal 49 % pôvodne hradiť, kryť súkromný vlastník. To je 490 mil.; 500 mil. eur, to je veľmi pekný darček, i keď ho natiahnete na 15 rokov, ale veď to neutečie, keď sa raz toto rozhodnutie spraví. No, tak 500 mil. eur. Otázka je: Koľko za to by bol ochotný zaplatiť ten ako všimné, ktorý takejto straty je ušetrený? 500 mil. za 15 rokov. No, niečo by mohlo aj kápnuť. Ale nechceme si, samozrejme, že myslieť, že tečú nejaké provízie, že?
Teraz by som ešte rád povedal, budem čoskoro končiť, pán predseda, asi o desať minút. By som rád povedal niečo k takzvanému rezervnému plynu. To bol silný argument Roberta Fica, že ale čo, veď ja tutok mám za 170 či 150, či koľko miliónov rezervný plyn a z neho vykryjeme stratu na najbližšie roky a potom už strata nebude.
Tak najprv k tomu rezervnému plynu. Ten rezervný plyn, on sa volá aj poduškový plyn, je tzv. technologický plyn, ktorý musí byť neustále skladovaný v podzemných zásobníkoch. Inak by sa tie zásobníky, tie podzemné zásobníky znehodnotili. To, samozrejme, nie je niečo, čo niekto vybudoval, že vykopal jamu do zeme a tam dal nejaké oceľové alebo nerezové zásobníky. Tie podzemné zásobníky, to sú bývalé ložiská plynu, ktoré tam, samozrejme, ak sa ten plyn vyťažil, tam nie je vákuum, sú tam rôzne piesky, voda, neviem čo. No a aby sa dali využiť, tým jak sa vyťaží ten plyn, tak, samozrejme, tam vzniká podtlak, no tak putuje tam tá voda cez tie piesky a resp. tie piesky sa nasycujú vodou. Aby sa to dalo využiť ako zásobník, treba najprv ten tzv. poduškový plyn, ten rezervný plyn, vtlačiť do tých zásobníkov. Skrátka, musí sa tam tá bublina vytvoriť. Až potom sa dajú tie zásobníky použiť.
Keby teraz nový vlastník SPP, naša slávna vláda na čele s Robertom Ficom spravila to, že ten plyn jednoducho vytiahne a predá ho, no tak tie zásobníky zničí. Problém je ale, že nemôže tie zásobníky zničiť preto, lebo existuje veľký rozdiel medzi dodávkami a spotrebami. Konkrétne to znamená, a to už odkedy ten plynovod existuje, sa toto zistilo, v lete, logicky v lete je teplo, v lete sa nekúri, nevykuruje, no tak vtedy je spotreba plynu výrazne, výrazne nižšia. To nie je že polovica, to je možno 1 : 20, skrátka, obrovské rozdiely sú. Zatiaľ teda čo v lete by ten plynovod bol vyťažený na pár percent, päť, možno desať, no to v zime jeho kapacita nestíhala. Ona nestíhala od prvého roku v zime tá kapacita plynu. To sa zistilo. Potom jasné, dá sa, povedzme pod ten, plyn môže prúdiť pod vyšším tlakom, problém je, že potom by sa zničila rúra.
Keď jedného dňa si niekto povie, že chce výrazne uškodiť, poškodiť Eustream, a. s., to je tá dcérska spoločnosť, ktorej táto rúra patrí, tak výrazne zvýši tlak v tej rúre, pretlakuje tú rúru, tým ju poškodí. No. Aby teda ten tlak v tej rúre bol približne rovnaký cez ten rok, no tak je nutné tie zásobníky používať. V lete sa tam ten plyn pumpuje, v zime sa odtiaľ čerpá. To, si myslím, je úplne logické. Takže preto sa začali budovať tieto zásobníky.
Najprv to bola spoločnosť Nafta, ktorú podľa slov Vladimíra Mečiara sprivatizoval pán Gašparovič cez nastrčeného Poóra za nižšiu cenu, ako bol ročný zisk. Pričom vyplatenie ceny nebolo ihneď, ale to nie je podstatné.
No ale pri tej spotrebe plynu, ktorá tu bola pred 15 rokmi, nebola, nestačil tento zásobník, tieto zásobníky, ktoré prevádzkovala Nafta, a tak Slovensko požiadalo o pôžičku z Európskej investičnej banky na vybudovanie ďalších zásobníkov. A zrazu sa nejak objavila aj podmienka, že musia byť aj zahraniční spoluvlastníci. To bola v tých rokoch taká veľká móda, keď všetci si mysleli, že zahraničný spoluvlastník to dokáže riadiť lepšie. Bohužiaľ, aj to nie je žlté z vajca, ale to nechám teraz bokom.
No tak vznikla táto podmienka a založila sa spoločnosť Pozagas. Pozagas a jej akcionármi mali byť Nafta, SPP, Gaz de France, Ruhrgas a OMV. OMV však na poslednú chvíľu odskočilo a riešili situáciu len zmluvou o spoločnom využívaní projektovaných zásobníkov. Pôžička bola splatená. Boli to stámilióny korún. No a súčasťou tejto investície bol v obidvoch prípadoch, aj prípade Nafty, aj Pozagasu, nákup tzv. poduškového plynu. Jednorazová investícia. Ten plyn tam sa zakope, teda natlačí a ktorý teda bol zatlačený do toho ložiska.
Tu vznikli aj straty, pretože tie reálne geologické štruktúry nebolo možné na začiatku úplne presne odhadnúť a spotrebovalo sa viac poduškového plynu, ako sa pôvodne plánovalo, a približne 10 rokov trvalo, pokiaľ sa vybudovalo to ložisko. Čiže 10 rokov sa to buduje, musí to byť veľmi precízne monitorované, kde sú tam úniky, pretlaky a tak ďalej, čo sa deje. Teraz len tak ako pri tej úrovni odbornosti, akou vláda Roberta Fica aj on osobne pristupuje napríklad k daňovému systému, by ma vôbec neprekvapilo, keby ten plyn odtiaľto jednoducho vytiahli. Len treba povedať, že to, čo sa 10 rokov budovalo, tie zásobníky by boli zničené. Mohlo by dôjsť k nekontrolovateľným únikom až k deštrukcii geologických štruktúr. Nielen tých, ale napríklad aj vybavenia, ktoré tam je, sond a podobne.
Takže toľkoto k tým zásobníkom a k tomu rezervnému plynu. Preto je, to je úplná chiméra si teraz myslieť, že, výborne, my sme tu dostali 170 mil. eur v rezervnom plyne a to teraz speňažíme. To nebude možné speňažiť, a preto sa toho aj tí akcionári súkromní vzdali, veď načo by im to bolo. Dá sa s tým kšeftovať? Nedá. Tak preč s tým.
No a posledných pár minút by som chcel venovať tomu, že teda keď tí súkromní vlastníci nebudú mať zrazu najbližších 15 rokov takú obrovskú stratu, 190, 500 mil. eur, koľko by teda boli ochotní za to zaplatiť? Veď nerobme si ilúzie, že sa to robí za pekné oči. Nerobí. Predsa tie hodinky v cene ročného platu musia odniekadiaľ prísť.
Veď skúsme si tu predstaviť, každý má nejaký svoj ročný plat, tak ja viem o vás, ctení kolegovia, že máte ročný plat tu z Národnej rady približne 30-tisíc eur, ale tak je ešte aj veľa ďalších príjmov, vidieť to v tých daňových priznaniach. Čiže oficiálne príjmy, vidíme, sú známe. Tak teraz si skúste vy predstaviť, že celý váš ročný príjem dáte do takej haraburdy, ako sú hodinky, čo dnes čas ukazuje každý jeden mobil. Kto to spraví? Ktorý človek, ktorý zarába ročne, rok čo rok, 30-tisíc, lebo Robert Fico nemá iné príjmy, nemá iné príjmy, rok čo rok zarába 30-tisí, ktorý človek dá svoj ročný plat do hodiniek? To ja si toto nedokážem predstaviť.
Môj ročný plat je približne 100-tisíc eur, no ja si neviem predstaviť, že na takú haraburdu, ja by som teda ani 100-tisíc eur do auta nedal, ale na hodinky to, a na niekoľko takých hodiniek, nie jedny, päť, desať, aby som ja 5 rokov robil na hodinky? Kto má tomuto uveriť?!
Takže netvárme sa, aj keď Robert Fico, samozrejme, do súdneho dňa bude tvrdiť, že to je všetko čisté. Netvárme sa, že toto je čisté.
Neviem, kto si spomína, a to je moja posledná poznámka, pôvodne chcela, chceli títo investori okolo J&T 60 mil. za túto schránku, 60 mil. eur, teraz chcú už iba 1 euro, teda resp. nula eur. No to predsa nespraví žiaden súkromný investor. Veď prečo by sa ochudobnil? Viete, čo sa za 60 mil. dá kúpiť? To už nie sú jedny hodinky. To je už jachta, to je lietadlo. A to nie že hocijaké, obyčajné prúdové lietadlo, aké tu má bežne nejaký. Nie, nie. To je vážny Jet, ktorého prevádzka stojí mil. eur ročne. No tak za 60 mil. môžem mať Jet a na 10 rokov a ešte si ho môže, ešte aj ďalší si kúpiť, to nikto predsa nedaruje len tak, ani bohatí ľudia.
Na druhej strane ten človek, ktorý môže do tohto rozhodovania významne vstúpiť, jemu stačí kúpiť pár hodiniek. To sú tak silné, silné súvislosti a tak jasné vzťahy, že nech mi nikto netvrdí, že toto je čisté.
Čomu ja len nerozumiem, lebo všetkým je zrejmé, že keď má SMER 16-tisíc členov a 83 poslancov, nie je možné predsa, aby každý mal nejaké obrovské množstvo peňazí. Ja nerozumiem, že aj slušní ľudia, ktorí sa v strane SMER nachádzajú, aj medzi poslancami, ja tam viacerých poznám, že im to nevadí. Že im to nevadí, keď niekto ich používa ako nejaký štít na to, aby si mohol kúpiť hodinky trebárs aj jedny denne. Ja tomu jednoducho nerozumiem.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
