Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem. Vážené dámy a páni, dovoľte mi úvodom, prosím vás, povedať, že považujem za hrubo nekorektné, ako sa zachovala strana SMER pri veľmi dôležitej rozprave, ktorá sa týka odvolávania premiéra Roberta Fica. A aj preto nám neostáva veľa iných možností ako sa vyjadriť aj v rozpravách, ktoré s týmto bodom súvisia. Toľko na úvod a teraz by som došiel k samotnej správe.
Pán Šramko, úvodom by som chcel, chcel vyjadriť uznanie. Tá správa je na odbornej úrovni, veľmi, na veľmi vysokej odbornej úrovni je spracovaná. Vidieť tam rukopis nielen váš, ale aj Ľuda Odora, tie texty sa dajú čítať a pomerne málo, respektíve žiadne bláboly. Mám dve výtky k vašej správe a k tým dôjdem počas môjho prejavu.
No, správa konštatuje, že sme dosiahli najvyšší historický dlh, to je 52,1 percenta. A to ešte v roku 2008 sme mali dlh 27 percent. Len štyri roky neskôr je to 52 percent. Toto je rekordne rýchle zadlžovanie. Za to, samozrejme, nemôžu tvorcovia správy. Oni len konštatujú, že je to takto. Poprosil by som teraz graf dať na stenu a trochu odbočím k verejnému dlhu Grécka. Môžte si pozrieť jeho vývoj. Ten prvý stĺpček je za rok 1981. Vtedy malo... Prepáčte, ctení kolegovia, mňa to ruší, keby ste mohli von sa ísť, ďakujem. V roku 1981 malo Grécko dlh 27 %, svet sa zdal byť v poriadku. To je ten úplne ľavý stĺpec a vtedy nastúpila k vláde socialistická strana PASOK na čele s pánom Papandreuom. Za osem rokov ich vládnutia stúpol dlh až na 90 % a to vlastne dostalo Grécko do krachu, fakticky do bankrotu a do všetkých tých problémov. Keď sa pozrieme teraz na vývoj, aký má Slovensko, tak to sú teraz tie červené stĺpčeky, ktoré tam vidíte, my sa vyvíjame rovnako rýchlo, ako sa vyvíjalo Grécko v 80. rokoch. Aj my máme socialistickú vládu, ktorá si myslí, že peniaze treba hlavne rozdávať a najmä vtedy, pokiaľ sú cudzie. Toto je problém každej socialistickej vlády. A keď to bude takto ďalej pokračovať, sme na najlepšej ceste do Grécka.
Keď si pozriete ten, je tam šesť červených stĺpcov, tie stredné dva sú skoro rovnako vysoké. To je rok 2011, kedy vládla pravica, kedy otočila to kormidlo a začala dlhy znižovať. K tomu síce ešte nedošlo, k znižovaniu, ale výrazne spomalila nárast verejného dlhu a výrazne znížila deficit. Samozrejme, socialistická vláda opäť plným priehrštím začala rozdávať. Napriek tomu, že tvrdia, že konsolidujú, výsledok je taký, že dnes máme najvyšší verejný dlh v histórii Slovenska. Treba ale aj povedať, nie je to len rozdávanie občanom Slovenska, je to aj posielanie, respektíve vystavovanie záruk v miliardových výškach pre Grécko, Portugalsko, súkromné španielske banky a tak ďalej. Toto všetko vyhnalo slovenský dlh na 52,1 percenta. Ešte raz, pozorne ukazujem na ten graf, Slovensko sa nachádza na ceste do Grécka.
Keď dlh prekročí 50 %, tak je povinný minister financií poslať list s vysvetlením Národnej rade. Ten list bol v podstate výsmech preto, lebo on je povinný v tom liste uviesť opatrenia, ktoré plánuje spraviť. A tu je, pán Šramko, moja prvá výtka k vašej správe, vy píšete v správe: "Navrhované opatrenia na zníženie dlhu boli málo špecifikované." To je pravda, ale je to mimoriadne lichotivé. Tam malo byť napísané podľa môjho názoru: Navrhované opatrenia na zníženie dlhu boli čisté bláboly v zmysle "chceme svetový mier." Spomeniem iba jedno, zvýšiť efektivitu nemocníc. No veď práve socialistická vláda Roberta Fica zadlžovala nemocnice. Mali šesť rokov času na zvýšenie efektivity nemocníc a nemajú tú hanbu si to tam napísať. A ja by som teda, pán Šramko, veľmi ocenil, keby ste sa k tomuto budúci rok postavili jasnejšie.
Čím sa vlastne zvyšuje verejný dlh? Sú to najmä tri faktory. Po prvé, rozdávanie, po druhé, rozkrádanie a po tretie, straty, straty zo štátnych podnikov a samozrejme v tých štátnych podnikoch je či už rozdávanie, alebo rozkrádanie.
Na tomto mieste by som chcel oceniť faktickú poznámku pána Kamenického, ktorý teda mal, mal tú odvahu, mal tú guráž vstúpiť do diskusie, lebo bežne smeráci na čele so svojím predsedom utekajú pred verejnými diskusiami. To sme mali možnosť včera zažiť, vyslovene zbabelý útek. Takže, pán Kamenický, ja to oceňujem a rád by som poznamenal dve veci. Hovoríte, externé prostredie. No po prvé, už to tu dnes odznelo, externé prostredie si môžte pozrieť, ako vyzerá v Nemecku, lenže tam spravili reformy. Socialistická vláda spravila pred niekoľkými rokmi reformy, dnes majú z toho ovocie. Dnes im klesá nezamestnanosť a takisto im klesá, respektíve majú nulový deficit, takmer nulový deficit.
Ja, samozrejme, nechcem tým povedať, že vláda má byť zodpovedná za to, že vo svete je kríza, alebo recesia, že svetové HDP klesne, čím klesnú napríklad aj objednávky pre slovenský Volkswagen. Logicky, logicky to má vplyv. Ja som ani nikdy, keď si prečítate, veď som stovky článkov na tú tému, alebo desiatky článkov popísal, nikdy som nevinil vládu, žiadnu, ani tú vašu za to, že je pokles HDP. Za to vláda primárne nemôže. Ale vláda môže za to, že sa tvári, ako keby sa nič nedialo, že si do rozpočtu napíše, čo, jaký pokles, bude 6 % nárast, tomu prispôsobí aj výdavky. A potom, keď dôjde pokles, tak zrazu sú obrovské, HDP, tak zrazu sú obrovské deficity. Toto je ten nezodpovedný prístup, ktorým sa vaša vláda roky vyznačuje. Roky, pán Kamenický, to nie je jedenkrát náhoda. Aj tento rok už muselo byť niekoľko odhadov, či už rastu HDP, alebo výberu daní. Niekoľko odhadov. A ja si pamätám, keď som bol poradca aj Jána, poradcom aj Jána Počiatka, aj Ivana Mikloša. A Ivan Mikloš najlepšie vie o mojich výhradách voči nemu. Ale jemu sedeli čísla. Nikdy nespravil to, že dobre, to, to tam nejak zapíšeme a to, veď nejak to už bude. Nikdy nepadali dôležité rozhodnutia vo fajčiarni ako za Jána Počiatka. A tak tie rozpočty potom vyzerali, vaše a pravicovej vlády, respektíve Miklošove. Toto je ten nezodpovedný prístup a toto je dôvod, že dnes je vaša vláda pri 52,1 % v historicky najvyššom dlhu. A k tomu pribudnú tie strašidelné opatrenia, ktoré ste celú minulú jeseň páchali.
A mám preto pre vás zlú správu a nerád to hovorím, lebo sám v tejto krajine žijem, tie daňové výnosy budú ďalej klesať. Budete to vidieť. Len ľudia, ktorí v živote nepodnikali, ľudia, ktorí v živote nič poriadne nerobili okrem toho, že žili z cudzích peňazí, nemajú páru, ako sa peniaze zarábajú, ako ťažko sa peniaze zarábajú. Nemám na mysli vás, ale vášho predsedu.
Máte pravdu, pán Kamenický, žiadna vláda nemala prebytky. Áno, ale počas pravicovej vlády verejný dlh klesal. Klesal aj preto, lebo pravicová vláda urobila také opatrenia, na základe ktorých HDP, hrubý domáci produkt rástol rýchlejšie ako v okolitých krajinách. Skrátka, z nejakého koláča sme si uchmatli viac. Samozrejme, keď sa vám zvyšuje báza pri rovnakom dlhu, tak klesá vám percentuálny dlh, to predsa viete. Takže počas pravicovej vlády, si to pozrite, pán Hudacký to včera ukazoval, verejný dlh klesal. Počas vašej vlády verejný dlh stúpa a stúpať bude naďalej.
Hovoril som teda, že čím sa vlastne zvyšuje dlh. Rozdávaním, rozkrádaním, stratami. Rozdávaním, to je jasné, hej? Vianočné dôchodky, kočíkovné, také, hentaké, onaké, makové. Len kto to zaplatí?! Ľudia to nebudú ochotní večne platiť. A rozdáva sa veľmi ľahko, jasné, hrá sa na Ježiška. Robert Fico niekam príde a povie: Ja som dal na štadión, ja som dal na hento. Robert Fico z toho jeden jediný cent nezarobil. Jeden jediný cent. Ja by som sa hanbil. Normálne by som sa ja osobne hanbil takéto veci púšťať z mojich úst. Toto je rozdiel medzi socanmi, ktorí majú v krvi rozdávanie cudzích peňazí, a medzi pravicovou vládou, ktorá chápe, že vytvoriť hodnoty, to nie je urobiť tisíc klikov. To bolo to prvé, rozdávanie.
Rozkrádanie. SPP je posledná kvapka v sude. Ale každou jednou rozkrádačkou stúpa verejný dlh. Teraz vám uvediem pár príkladov. Keď máte štipku hanby, tak si zajtra podáte vystúpenie zo SMER-u. Sedemnásty december minulý rok, kampaň pre TA3 za 684 tis. eur, nejaké smiešne spoty na predaj kaprov, či čo to bolo. Päťsto tisíc išlo za vysielania. A keď to mali odôvodniť? No tak veď dali polovičnú cenu oproti Markíze. Tak ako po prvé, môžme diskutovať o tom, či také vysielanie vôbec potrebujeme. A po druhé, kde sa zohľadňuje nejaký marketér, alebo nejaký dosah na divákov? Nič, bum, 700 tisíc preč! Veď nakoniec z cudzieho krv netečie, že? A obzvlášť, keď sú to peniaze z Európskej únie. A ako som už dnes ráno vravel, Európska únia nad týmito rozkrádačkami priviera všetky oči preto, lebo Robert Fico poslušne plní každú jednu hlúposť, ktorá z Bruselu príde. Už len pripomínam, že 95 kaprov, 95 % kaprov pochádza z Čiech.
Ďalej, 8. február 2013, stavebnú spoločnosť Váhostav, blízku podnikateľovi Jurajovi Širokému, vybrala Národná diaľničná spoločnosť na výstavbu 15-kilometrového úseku diaľnice pri Ružomberku. Rozhodnutiu Národnej diaľničnej spoločnosti neprekážalo ani to, že Váhostav ponúkol štvrtú najvyššiu cenu. Štvrtú najvyššiu cenu. To sa naposledy stalo pri mýtnom tendri, kedy vyhrala J&T so štvrtou najnižšou cenou. Potom sa nečudujme, že máme 52-percentný dlh, keď tie peniaze sa skrátka rozkradnú. To, to človek, kam sa pozrie, tam sa kradne. Áno, aj vláda Ivety Radičovej, naša vláda mala kauzy, áno, no tie sa preberali. Ja si pamätám Roberta Fica, jak tu skákal meter a pol, že a toto a hento a Osrblie a neviem čo. A keď kvôli hlúposti išiel odvolávať Ivetu Radičovú, tak tá aspoň mala tie gule na to, že si to tu odsedela, kdežto váš predseda zbabelo zmizol. Narozprával tu hlúposti a zmizol. Potom ho došli tam zachraňovať, keď si najprv napili odvahy, potom boli múdri, o piatej ráno či kedy, či o pol noci.
Ôsmy apríl 2013, Národná sústava kvalifikácií, ktorá má zadefinovať zoznam zručností a vedomostí, ktoré by mali ovládať príslušníci jednotlivých povolaní. Okrem toho, že podľa niektorých odborníkov ide o enormne predražené sumy jednotlivých položiek, deň na to prišiel novinár Hospodárskych novín ešte so šokujúcejšou informáciou. Celý tento projekt nám núkali z Čiech zadarmo. No my nie, my to ideme obstarávať za 25 miliónov. No tak sa nečudujme, že sú dlhy a deficity, keď vec, ktorá mohla byť takmer zadarmo, ktorú trebalo iba preložiť, bude stáť 25 miliónov. Veď to nie sú peniaze pána Čaploviča. Jasné! Ale sú to naše peniaze, aj vaše, pán Kamenický, aj vašich detí.
Dvadsiaty apríl 2013, dvadsiaty prvý, Horné Plachtince. Budem teraz citovať pár riadkov z blogu Vrtieť psom: "Mal to byť jeden z ďalších hviezdnych týždňov nádejného budúceho premiéra Roberta Kaliňáka, no nakoniec by na tento týždeň určite najradšej zabudol." V Hospodárskych novinách vyšiel článok s nadpisom Kaliňákove mega tendre vybavujú Horné Plachtince. To je nejaká dedinka s 200 ľuďmi, hej? V podstate ide o to, že reklamné a PR služby pre projekty financované z európskych peňazí v celkovej hodnote 130 mil. eur by mala v mene 25 štátnych a verejných inštitúcií obstarávať regionálna obstarávacia agentúra. Táto agentúra je však problematická hneď z niekoľkých dôvodov. Vznikla dva týždne predtým, ako vyhlásila túto súťaž. Súťaž bola vyhlásená s predpokladanou sumou 0, slovom nula eur. A do podnikania pribrala obec Horné Plachtince, bola pribraná obec, ale o tejto súťaži nevedeli žiadne renomované firmy a napríklad aj starosta vedel, nemal takmer žiadne podrobnosti o tejto firme. Ďalší príklad rozkrádania. Vláda Roberta Fica kradne v týždennom takte! A nie päť eur, desať eur, to sú sumy 25 mil., 50 miliónov.
Dvadsiaty tretí máj 2013. Inštitúcia z rezortu školstva si prenajala budovu o 11 metrov, o 11 eur na meter štvorcový drahšie. To je len taká bežná drobná rozkrádačka, ani to by nestálo za zmienku. Ale ja si pamätám, čo vy ste vyvádzali kvôli Daňovému úradu Košice. Nebola to pekná vec s tým prenájmom. Ani mne sa to nepáčilo. Ale tam neviem, čo tam išlo, tiež takého 4,5 eur oproti nejakým plynárňam, tam išlo o jednu, možno päť stotinu sumy. Tak máte aj vy takúto kauzičku.
Dvadsiaty deviaty máj 2013. V tom máji vám išla nejak karta. Firma obvineného Petra H. obstaráva pre štát ďalej. Firma Pro-Tender, ktorej konateľa Petra H. obvinili z porušenia, a teraz neobvinili ho preto, lebo ja neviem čo, išiel rýchlo, alebo, nie, z porušenia zákona o verejnom obstarávaní v súvislosti s rekonštrukciou urgentného príjmu univerzitnej košickej nemocnice, tak táto firma zabezpečuje poradenstvo a verejné obstarávanie pre viaceré organizácie v zdravotníctve. Tak ja teda už neviem, ako viac sa dá spraviť z capa záhradník. Pro-Tendru sa od nástupu novej vlády podarilo podpísať kontrakty v súvislosti s verejným obstarávaním v zdravotníctve asi za 200 tis. eur a tým zabezpečuje zákazky za milióny eur. Toto je cap záhradníkom. Možno pán Paška by vedel k tomu viac povedať.
Pán Kamenický, ja viem, že vy ste slušný človek, a verím, že z tohto ste nemali nič, ale ja vám poviem, kebyže toto vylezie o mne, tak akože z tej našej málopočetnej strany je strana s jedným človekom. Ja by som tam ostal sám.
Druhý jún 2013. Týka sa to aj vás, páni. Druhý jún 2013, štátny podnik SEPS platí pánovi Brhelovi 20 mil. eur, zmluva je tajná. Za túto sumu má vybudovať transformátor elektrickej rozvodne v Stupave a diaľkové riadenie celej stanice. Hoci je SEPS zo zákona povinná svoje zmluvy zverejňovať, jej právnici tvrdia, že nemusia zverejniť celé znenie zmluvy, ale iba jej torzo. Verejnosť sa teda nedozvie, za čo presne štátna spoločnosť firme Jozefa Brhela platí. Lukratívnu zmluvu získalo Alter Energo, firma pána Brhela, spolu so spoločnosťou SAG Elektrovod, ktorej sa tiež veľmi darí uzatvárať miliónové zákazky so SEPS-om. Predsedom predstavenstva je, teda bol podľa obchodného registra až do júna 2012 súčasný minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Jaká náhodička! Chceme veriť, že to obstaranie, utajené, bolo za najnižšiu možnú cenu.
Tretí jún, deň na to, toto sú už kauzy v dennom takte. Tretí jún 2013, Slovenská pošta zaplatí 600 000 eur za opravu strechy. Slovenská pošta rekonštruuje strechu, 2 400 metrov štvorcových, 200 - 250 eur na meter. Podľa ľudí z brandže je bežná cena 30 eur za meter, rozdiel pol milióna. Ja by som to nespomínal kvôli pol miliónu, ale viete, ten denný takt, to už... (Smiech a potlesk v sále.) Áno, prepáčte, budem korektný, prepáčte, dobre, Slovenská pošta rekonštruuje strechu 2 426 metrov štvorcových, to je 248,85 eur na meter štvorcový. Podľa ľudí z brandže je obvyklá cena 30 eur, tak už som to úplne korektne presne povedal, informácie inak verejne dostupné. Až máte problém, však žalujte toho, kto to zverejnil, nejaký denník, predpokladám.
Desiateho júna, aj ten jún bol tiež teda výnosný. (Smiech v sále.) Spustnutá záhrada v parlamente, to je kauza, ktorú odhalil pán Hlina, tiež je to taká drobná zlodejina, ja by som to ani nespomínal. Len napísal som si to preto, lebo ja si pamätám, keď ja som bol šéfom parlamentu, musím povedať, že hentie, predvádzanie neschopnosti, čo tu predvádza pán Paška, to sa mne teda nestalo, aj keď som bol nový. Mne tu teda Hlina po hlave neskákal aj preto, lebo ja som dodržiaval rokovací poriadok, lebo to bolo pre mňa písmo sväté. A jedno, či išlo o koaličného alebo opozičného poslanca. Ale to som odbočil, vrátim sa k tej záhrade. Ja som tu znížil náklady o 2 mil. eur ročne. Dva milióny eur preto, lebo Národná rada mala upratovaciu čatu, ktorá to tu upratovala, a okrem toho za 80 tis. eur si zamestnala, ročne, 80 tisíc ročne, upratovaciu firmu a čata samozrejme celá ostala. My sme sa s pani upratovačkami dohodli, že zvýšime to o 500 eur a už to opäť fungovalo. Takýchto, to kde človek pozrel, kde človek, ktorú faktúru zobral do rúk, tak bola predražená, bola zbytočná. A 2 mil. ročne len taká jedna Národná rada, ktorá má celkové náklady 13 miliónov.
Šestnásť, sakra, zase jún, 16. jún 2013, dodatok k zmluve na zakopanie jám. Tak chápem ešte, keď sa ukradne, že sa niečo obstará. Ale keď sa jama, diera zakope, ešte aj tam?! Dodatok zmluvy za 6 mil. eur. Národná diaľničná spoločnosť odklepla firme Váhostav takúto sumu na zasypanie jám, z ktorých ťažili štrk pri výstavbe diaľnice. Objavila sa firma, ktorá je to ochotná spraviť za 2 mil. eur. Tu mal aj Váhostav zrejme v pláne potom ako subzákazku to dať ďalej, čiže platili by 5,50, inkasovali by 15 eur za meter kubický, rozdiel by bol také slušné 4 milióny. Nakoniec s tým, nakoniec to tak spraviť nemohli, no tak urobil to Váhostav za 6 miliónov. To je, dnes sa nad tým nikto nepozastaví, pri vláde Ivety Radičovej toto by bolo, že tri týždne by sme tuná mali tlačovky, a premiérka, klamárka, a neviem, a bla-bla-bla, voľačo, všetko možné. A tu nič!
Devätnásty jún 2013. Spor s Unionom stál 26,8 mil. eur. Tak samotná skutočnosť, že zákaz zisku povedie k veľkým problémom pre štát, bola známa, Robert Fico bol na to upozorňovaný, no keď nie 100-krát, tak ani raz. No tak nedal si povedať, jasné! A preto, lebo Robert Fico je najväčšia škodná v tomto štáte. Jemu je úplne jedno, či prehrá 30 mil., 300 mil., 3 mld., úplne jedno, úplne, aké škody napácha. Veď to nie sú jeho peniaze! Hlavne, že na hodinky ostane. No tak išlo sa teda do toho sporu. Tak Union, aby ten spor vyhral, zaplatil 3 mil. eur, aby vyhral spor za 30 mil., náš štát zaplatil 26,8 mil., aby prehral spor za 29 a pol. Toto je Kocúrkovo.
Štvrtý september 2013. To sme už dnes. Kauza SPP. Kauza SPP aj z pohľadu tých vecí, čo som doteraz tu čítal, to je skrátka zlodejina, ktorá prekryje všetko ostatné. To je ten zlatý rez, ktorým sa úspešný politik rozlúči, úspešný sociálnodemokratický politik rozlúči možno do prezidentského úradu. To sa už netrochári, toto sú stá miliónové sumy. My uchránime súkromných investorov pred stratou približne pol miliardy eur. Toto je strašné! Toto je niečo hrozne strašné, kde to my žijeme.
Bavíme sa ale o správe teda. Tak, pán Šramko, ja by som rád poukázal na, a možnože by to mohol byť aj pre vás, inšpirácia, čo by v takej správe mohlo ešte byť.
Po prvé, nerozlišujete medzi primárnym dlhom a celkovým dlhom, respektíve primárnym deficitom a celkovým deficitom. A ja si myslím, že toto je celkom škoda. A bola by to, ja teraz netrúfam si posúdiť, či to naozaj z pohľadu charakteru tej správy a z pohľadu zadania tam naozaj chýba, ale možnože by to bola dobrá aspoň dodatočná informácia, sa zamyslieť nad tým, aký má Slovensko primárny deficit. Preto, lebo Slovensko vďaka pravicovej vláde, ktorá do roku 2006 ten dlh, 2007, výrazne stlačila na polovicu dnešného, tak Slovensko je aj dnes ešte pomerne málo zadlžené, po prvé. A po druhé, platí nízke úroky. Tým pádom náklady na obsluhu verejného... (Ten graf môžte vypnúť, prosím vás, dobre?) Tým pádom náklady na obsluhu verejného dlhu sú nízke. Ale to znamená, že keď máme nejaký deficit, povedzme 4 %, tak potom pri nízkych nákladoch na obsluhu verejného dlhu, ktoré sú možno 1 %, je primárny deficit 3 percentá. A toto je veľmi problematické číslo, lebo primárny deficit pozostáva, teraz si odmyslím to rozkrádanie a rozdávanie, pozostáva do veľkej miery z tzv. mandatórnych výdavkov. To znamená výdavkov, ktoré zo zákona musia byť. Oveľa ťažšia, a primárny deficit je skrátka ťažké znížiť, lebo... Gréci? Oni si znížia tie náklady na obsluhu dlhu, požiadajú o odpustenie dlhu a je to vybavené. My tú možnosť nemáme. Ale našťastie máme tie nízke úroky, nízke náklady na obsluhu dlhu. Keď sa ale pozrieme na primárny deficit, tak Slovensko má, pán Kamenický, vy to možno budete vedieť, druhý, tretí najvyšší primárny deficit v eurozóne? Máme veľmi vysoký. A na to upozorňujem. A teraz keď si to pozrieme v konkrétnych číslach, tak príjmy štátneho rozpočtu sú 13 a výdavky 16,5. Dlh je 3,5 miliardy. Odrátajme tú jednu, jednu celá a niečo, čo ide na dlh, tak vám pri príjmoch 13 ostanú, ostane deficit, alebo nový dlh 2 miliardy. To je obrovský rozdiel. A toto znížiť, takto, vašej vláde sa to určite nepodarí, ale aj normálnej vláde, toto znížiť bude vážny problém.
Druhá vec, pán Šramko, možnože by mohli byť v takej správe uvedené aj jednorazové opatrenia, ktorými vláda znižuje deficit, lebo to robí tento rok vo veľmi veľkej miere. A ja sa teda už desím roku budúceho, roku ďalšieho.
Takže toľko k tej správe. Ešte raz, bolo to veľmi príjemné čítanie. Som iné správy zvyknutý, ktoré mi prebehli cez cestu. Možno bude to pre vás inšpirácia a tieto dve veci by ste vedeli doplniť. Tak držím vám palce a veľa šťastia.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, môj prejav bude trvať dlhšie ako tri alebo dve minúty tak, chcem sa spýtať, či má zmysel podľa vás začínať.

Tak len veľmi krátko. Ďakujem pekne, pán Přidal. No je úplne jedno, či 500, alebo 600, veď nebuďme trochári. Ale tá suma je tak strašidelne veľká. A toto je akože jeden biznis, hej, napriek tomu, napriek tomu, že Robert Fico tvrdí, že jeho vláda nemá korupčné kauzy, tak tých káuz je hodne. A toto je jeden jediný biznis. Jeden jediný, ale veľký.
Treba povedať, že toto už nie je pre žiadnych amatérov, tu fakt už nastúpili profíci. Aj preto treba vynaložiť všetky sily a spraviť všetko pre to, aby sme tomuto zabránili, aj keď to nakoniec nebude úspešné, ale aby sme jedného dňa mohli povedať, že spravili sme všetko pre to, aby to tu nebolo. Asi tak, ako som si ja povedal, že spravím všetko pre to, aby sa podarilo za, lebo už sa bavíme asi v takých dimenziách, ako sú peniaze súkromným španielskym bankám, tiež som si povedal, treba spraviť všetko pre to, aj keď to nebude úspešné, ale aspoň kvôli tomu dobrému svedomiu, kvôli našim deťom, nielen Dano Lipšic, ale aj ja mám dve malé deti, treba spraviť všetko pre to.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo, pán predseda, vítam, zdravím kolegov, v boji proti boľševikovi nastúpili čerstvé sily, tak dovoľte aj mne povedať pár slov k predaju SPP, ale predtým ešte k tejto zvláštnej noci.
Dnes tu padlo, ja som teda aj veľkú časť pozeral online, dnes tu padlo také zaujímavé tvrdenie, že teda takéto šliapanie demokracie ešte tento parlament nezažil. Nie je to úplne pravda. Zažili sme už noc dlhých nožov z 3. na 4. novembra ´94, to budeme čoskoro oslavovať 19. výročie, kedy sa dostal k moci Vladimír Mečiar a tá jeho slávna partička. Predsedom parlamentu bol vtedy Ivan Gašparovič. A po zvolení sa nedialo najprv po voľbách a zvolení Vladimíra Mečiara sa nedialo najprv dlho nič, mesiac možno, úplne ticho. Zrazu nastala noc dlhých nožov a behom jednej noci sa pošliapali, vtedy teda ešte veľmi mladého štátu, všetky pravidlá, ako to vyčíňanie mocenské, to bolo niečo hrozné. Opozičných politikov napchali do výboru pre životné prostredie a tak ďalej.
Opozícia sa na protest zdvihla a odišla, že nebude sa na také divadlo pozerať a nebude účinkovať a spolu hrať pri tomto divadle. Jeden mladý poslanec, mal sotva 30 rokov, z opozície tu však ostal a celú noc tým ľuďom, ktorí si mysleli, že takto strhnú na seba moc, tejto partii gaunerov tu kládol odpor. Hlásil sa faktickými, celú noc upozorňoval na to, že to, čo sa deje, je čisté svinstvo. Ten mladý poslanec sa volal Robert Fico. Vtedy určite mal ešte iné alebo mal ešte vôbec nejaké ideály, ja teda chcem veriť, že existovalo obdobie povedzme pred tými 19. rokmi, kedy Robert Fico bol presvedčený o tom, že dokáže túto krajinu spraviť lepšou.
Žiaľ, ako tak čas ubiehal a hlavne teda keď sa nestal generálnym prokurátorom a rozhodol sa založiť si vlastnú stranu, čo to bolo okolo roku ´99 až 2000, čo ja ako človek pravicovo zmýšľajúci som vnímal celkom s takým optimizmom, tak odvtedy sa udialo, bohužiaľ, príliš veľa vecí od zháňania peňazí vlastnou hlavou po popíjanie Coly a až po uverejnenie tej povestnej 30-sekundovej nahrávky, na ktorej zháňa peniaze vlastnou hlavou. A podľa dostupných informácií je to len výsek z nejakej dvojhodinovej nahrávky a, samozrejme, by mohlo byť hrozne, hrozne nepríjemné, keby taká nahrávka sa zjavila.
Už jeden poslanec mal také pokusy, ale potom s tým z nejakých dôvodov prestal, je to pán poslanec, teda člen SMER-u pán Hanzel, ktorý bol aj v minulosti poslancom. No ale na druhej strane také 30-sekundové zverejnenie bohate, bohate postačí na to, aby Robert Fico skákal tak, ako píska ten, ktorý takouto nahrávkou disponuje. V takejto krajine žijeme.
Tým nechcem povedať, že my, resp. ja osobne, by sme boli bez chýb, ale toto je niečo kategoricky iné. To je, ako keď deti sa hrajú na pieskovisku, hádžu po sebe snehové gule či pieskové gule, kamienky a potom jeden zrazu vytiahne guľomet. To, skrátka, je úplne niečo iné a to je to, čo našu krajinu nebezpečne niekam rúti.
Toto sa dialo, samozrejme, že aj za Mečiara. Vtedy tá partička, ja si spomínam na jedného pána, o mŕtvych teda len v dobrom, ale ktorý tvrdil, že každú jednu korunu, ktorú on vlastní, si poctivo zarobil, pán Rezeš. A bolo veľa iných, bolo takých, ktorí si dávali pusy cez telefón, keď sa stiahne nejaké vyšetrovanie a tak ďalej. To bolo niečo hrozné.
Ale ten podstatný rozdiel je v tom, že Európska únia hrala veľmi silnú rolu. Na Slovensko chodili demarše, chodili upozornenia, bol silný tlak zo strany Európskej únie na Vladimíra Mečiara, ktorý tiež pomohol k tomu, že ten pán potom jedného dňa odišiel do zabudnutia.
Toto je dnes iné. Dnes Robert Fico teda nielenže poslušne plní to, čo mu hovoria tu domáci páni, ale on aj poslušne robí to, čo mu hovoria v zahraničí. A tým pádom prečo by sa mali tam vládnuci socialisti nejak vzrušovať nad tým, čo sa tu deje? Hlavne, že nie sú žiadne problémy pri rôznych eurovaloch a rôznych pôžičkách do Španielska, súkromným bankám a tak ďalej a potom privrú tí páni oči. To, že sa tu rozkrádajú eurofondy, to je všetkým úplne jasné a všeobecne známe. Čo robí Európska komisia v tejto veci? Vôbec, vôbec nič. Zatvorila oči, tvári sa, že všetko je v najlepšom poriadku. Väčšina ľudí zrejme ani nevie, ako sa volá zástupca Európskej komisie na Slovensku. A ja teda si nepamätám, kedy tento pán by sa bol ozval v súvislosti s nejakou, alebo všeobecne v súvislosti s korupciou. Volá sa pán Chrenek.
Toľko na úvod, aby som teda aj z môjho pohľadu opísal situáciu, tú nepeknú situáciu, v ktorej žijeme. Toto nie je o tom, či ľavica, či pravica. Ja teda, aj keď nesúhlasím, ale uznávam legitimitu ľavicových cieľov, uznávam to, že, dobre, tak nech štát stavia byty, nájomné byty, i keď ja by som to nerobil, ale je to legitímny cieľ, keď, skrátka, taká vláda bola zvolená. Ale nikto nevolil predsa vládu pre to, aby nám tu vládli finančné skupiny. Finančné skupiny tu, samozrejme, nevládnu, že od rána do večera, že každý deň, každé ráno brífing, tak, dobre, čo ideme dnes ráno, aké rozhodnutie, neviem. Im bohate stačí pár takýchto rozhodnutí. Pár takýchto kšeftov, ako je SPP.
Aby sme mali nejakú predstavu, o čo ide, tak začnem od tej zmluvy, o ktorej už bolo párkrát dnes povedané, i keď Robert Fico vo svojom prejave tú zmluvu nespomenul jedným jediným slovom, pričom to je kľúčový dokument potrebný pre pochopenie celej tejto kauzy.
Zmluva bola uzatvorená v roku 2008 za nejaké ceny. Rok 2008, to bol ten rok, kedy vypukla kríza oficiálne, 15. september 2008 bol deň, kedy skrachovala banka Lehman Brothers. No, vtedy, samozrejme, ceny poklesli, ropa stála 140 dolárov, cena plynu bola naviazaná na nejaký deväťmesačný priemer ropy a tak ďalej.
Manažment vtedy urobil veľkú chybu. Urobil tú chybu, že v 2008. roku, krátko, tesne pred vypuknutím krízy podpísal zmluvu na 20 rokov. No, samozrejme, po vojne je každý vojak generál. Som presvedčený, že tí ľudia konali v dobrom úmysle a mysleli si, že tie ceny budú rásť ďalej. No, už jedno, či konali v dobrom úmysle, alebo nie, alebo mali vedieť, nemali vedieť, to všetko je úplne jedno preto, lebo tu vstupuje do hry niečo ako podnikateľské riziko. Skrátka, uzavreli zmluvu a teraz jednoducho 20 rokov musia dostáť svojim záväzkom.
Táto zmluva teda hovorí, že SPP sa zaviaže odobrať nejaký objem "x" za nejaké ceny "y". Problém je v tom, že po prvé SPP už dnes nepredá objem "x" preto, lebo napríklad významní zákazníci ako Duslo Šaľa, jeden z najväčších odberateľov plynu, odskočili. Už nekupujú od SPP. Kupujú plyn lacnejšie inde. No a to je jeden faktor.
Druhý faktor je, že všeobecne klesla cena plynu, tak jak, teda prepáčte, všeobecne klesla spotreba plynu tak, ako rástla cena. To je úplne jednoduchý zákon o dopyte a ponuke, ktorý teda vraví, že čím ide viac cena hore, tým je dopyt menší. Domácnosti začali šetriť. Za socializmu bolo úplne bežné vetrať, resp. regulovať teplotu tak, že sa v zime otvorilo okno. Dnes nie. Dnes už sú moderné kúrenia, regulácie, aj tie kúrenia menej spotrebujú, majú vyššiu účinnosť. (Reakcia z pléna.) Samozrejme, sa aj reguluje zatepľovanie. Ďakujem. Reguluje sa tak, že keď človek ide ráno do roboty, tak kúrenie automatika, regulácia zníži teplotu a tak ďalej atď. To všetko viedlo k tomu, že sa jednoducho nespotrebuje také množstvo, aké si mysleli manažéri v SPP v roku 2008.
Čiže máme tu nejakú zmluvu. Zmluva je uzatvorená na 20 rokov. Päť rokov prešlo, čaká nás ešte 15 rokov, kedy SPP, tá zmluva je takzvaná take or pay, to znamená, buď to zoberieš, odkúpiš, alebo jednoducho zaplatíš tú cenu a nezaujíma nás, čo spravíš s tým plynom. Takže je tu zmluva, ktorá má priveľké množstvá, priveľké ceny. Tie ceny, o tom sa vie, sú 20 % nad trhovými cenami, niekedy aj viac. Tá trhová cena, samozrejme, že kolíše.
Stala sa teda manažérska chyba a mali by to predsa znášať tí vlastníci, ktorí v čase, kedy sa tá chyba udiala, to znamená 49 % súkromný, 51 % štát. Aj o tom by sa ešte dalo diskutovať, lebo v SPP, ako sme od Roberta Fica správne počuli, podiel v predstavenstve je 4 : 3 v prospech 49-percentného súkromného vlastníka. Tak dobre, tak nech sa tá strata teda nejak znáša.
Do toho vstupuje aj to, že centrálnou časťou politiky Roberta Fica je: my udržíme ceny plynu. Ja teda nerozumiem úplne presne, prečo s takouto vervou nebojuje Robert Fico aj za to, aby udržal ceny elektriny alebo ceny benzínu. Pri benzíne má Slovensko jednu z najvyšších spotrebných daní na svete, ale... (Reakcie z pléna.) A elektriny, nehovoriac o elektrine, kde poplatky za prenos sú jedny z najvyšších v Európe. No ale dobre. Tam, skrátka, zrejme z toho plynu je viac politických bodov. A ja teda aj nepopieram, že plyn má strategický význam pre Slovensko už aj preto, že to percento plynofikácie, neviem, možno pán Přidal to bude vedieť presnejšie, je mimoriadne vysoké. Pokiaľ si spomínam, vyše 70 % domácností má možnosť plyn odoberať. Nie však toľko domácností naozaj plyn odoberá. Keď ten plyn zdražel, tak veľa práve chudobných ľudí, ľudí s nízkymi príjmami prešlo na vykurovanie drevom, drevenými peletami, kadečím možným. Bolo obdobie, kedy sa oplatilo si oživiť späť akumulačky. Podaktorí majú aj alternatívne zdroje, možno, a tak ďalej.
Čiže zďaleka nie každá nízkopríjmová domácnosť kúri plynom. Ale ja teda poznám niekoľko ľudí, ktorí plynom vykurujú svoje vily. Napríklad Ján Počiatek. O ňom je známe, že má takú celkom príjemnú chajdu, nejakých skromných tisíc metrov, ako sa na správneho sociálneho demokrata patrí. Predpokladám, aj pán predseda v tom mestskom parku kúri plynom.
No, otázka je, či teraz musí štát dotovať ceny plynu na úkor úplne všetkých. Možnože cez vyššiu DPH alebo cez iné dane. Či to teda teraz naozaj, alebo cez daň z príjmu, ktorú zaplatia po novom viac chudobní ako bohatí po tom, ako socialistická vláda v nejakom tom svojom čiernobielom videní sveta zdvihla daň, tak teda zaviedla tzv. milionársku daň, kedy musí daňovník s príjmami nad 2 850 eur, to teda je už nechutný milionár, musí platiť 25 %. K tomu pre majiteľov firiem nielenže pre firmy zvýšili daň z 19 na 23, ale ešte aj pridali zdravotný odvod vo výške 14 % do celkom slušného vymeriavacieho základu až nejakých 140-tisíc eur. Tí ľudia sa budú vyhýbať dani, kde len budú môcť. Teda väčší podiel bude tých chudobných na tej novej dani. To zistia, keď si spravia štatistiku aj páni.
Čiže chudobní budú platiť za to, aby mali bohatí lacnejší plyn. Aj toto sa stane. Preto je to veľmi ošemetné, takáto politika. Ale povedzme, že stále ešte sa toto dá nejak chápať, že, dobre, to je legitímne, z toho tá sociálna demokracia žije. Veď nakoniec, čo iné by ľuďom ponúkla? Ale problém sú tie škody, ktoré pri tom vznikajú.
Tak vrátim sa k tej zmluve, tá je ešte na 15 rokov a tá ročná strata, ktorá vzniká, je nejakých 70 mil. eur. Niekedy je to aj 50, ale bolo už aj viac ako 70. Bolo aj 100. To je tá strata, o ktorej donedávna Robert Fico tvrdil, aj pán Malatinský, že, či pán Holjenčík, že strata neexistuje.
No a teraz, keď si vláda povie, že vládna politika je taká, že budeme dotovať ceny plynu pre chudobných, čo ako som pred chvíľkou hovoril, nie je pravda, že to je len pre chudobných, a pokiaľ to je tak, že bude sa to tá strata vykrývať zo ziskov, ktoré generuje tranzit plynu, tzv. rúra, to je ten ropovod, ktorý tu bol za socializmu krížom cez republiku natiahnutý a cez ktorý prúdi veľké množstvo plynu na Západ, ale aj to nemusí byť večne, no tak ešte ako tak s prižmúrenými očami sa dá povedať, no tak budiž. Tak tam sú zisky, pred tým, ako sa rozkradnú, tak nech sa s nimi dotuje nižšia cena plynu. Okey.
No ale toto práve končí. Lebo zisky, tie nechal Robert Fico kamošom z J&T a teraz už aj tým novým z EPH, a tá strata sa už teraz nebude vykrývať z týchto ziskov. Strata bude musieť byť krytá zo štátneho rozpočtu preto, lebo už predaj plynu domácnostiam nie je v tej skupine. Už je to vyňaté a na 100 % patrí táto prázdna, vybrakovaná matka štátu. A štát bude musieť nejak vykrývať. Áno, môže to robiť naďalej z tých dividend, ktoré mu budú chodiť, ale už má na to len polovicu tých dividend. Dnes mohol tú stratu vykrývať z celých dividend.
Keď teda si povieme, že tá strata je okolo 70 mil. ročne a krát 15 rokov, čo ešte zmluva má platiť, je to 1 mld. eur; 15 krát 70 je 1 050, čiže 1 mld. No a z tohto mal 49 % pôvodne hradiť, kryť súkromný vlastník. To je 490 mil.; 500 mil. eur, to je veľmi pekný darček, i keď ho natiahnete na 15 rokov, ale veď to neutečie, keď sa raz toto rozhodnutie spraví. No, tak 500 mil. eur. Otázka je: Koľko za to by bol ochotný zaplatiť ten ako všimné, ktorý takejto straty je ušetrený? 500 mil. za 15 rokov. No, niečo by mohlo aj kápnuť. Ale nechceme si, samozrejme, že myslieť, že tečú nejaké provízie, že?
Teraz by som ešte rád povedal, budem čoskoro končiť, pán predseda, asi o desať minút. By som rád povedal niečo k takzvanému rezervnému plynu. To bol silný argument Roberta Fica, že ale čo, veď ja tutok mám za 170 či 150, či koľko miliónov rezervný plyn a z neho vykryjeme stratu na najbližšie roky a potom už strata nebude.
Tak najprv k tomu rezervnému plynu. Ten rezervný plyn, on sa volá aj poduškový plyn, je tzv. technologický plyn, ktorý musí byť neustále skladovaný v podzemných zásobníkoch. Inak by sa tie zásobníky, tie podzemné zásobníky znehodnotili. To, samozrejme, nie je niečo, čo niekto vybudoval, že vykopal jamu do zeme a tam dal nejaké oceľové alebo nerezové zásobníky. Tie podzemné zásobníky, to sú bývalé ložiská plynu, ktoré tam, samozrejme, ak sa ten plyn vyťažil, tam nie je vákuum, sú tam rôzne piesky, voda, neviem čo. No a aby sa dali využiť, tým jak sa vyťaží ten plyn, tak, samozrejme, tam vzniká podtlak, no tak putuje tam tá voda cez tie piesky a resp. tie piesky sa nasycujú vodou. Aby sa to dalo využiť ako zásobník, treba najprv ten tzv. poduškový plyn, ten rezervný plyn, vtlačiť do tých zásobníkov. Skrátka, musí sa tam tá bublina vytvoriť. Až potom sa dajú tie zásobníky použiť.
Keby teraz nový vlastník SPP, naša slávna vláda na čele s Robertom Ficom spravila to, že ten plyn jednoducho vytiahne a predá ho, no tak tie zásobníky zničí. Problém je ale, že nemôže tie zásobníky zničiť preto, lebo existuje veľký rozdiel medzi dodávkami a spotrebami. Konkrétne to znamená, a to už odkedy ten plynovod existuje, sa toto zistilo, v lete, logicky v lete je teplo, v lete sa nekúri, nevykuruje, no tak vtedy je spotreba plynu výrazne, výrazne nižšia. To nie je že polovica, to je možno 1 : 20, skrátka, obrovské rozdiely sú. Zatiaľ teda čo v lete by ten plynovod bol vyťažený na pár percent, päť, možno desať, no to v zime jeho kapacita nestíhala. Ona nestíhala od prvého roku v zime tá kapacita plynu. To sa zistilo. Potom jasné, dá sa, povedzme pod ten, plyn môže prúdiť pod vyšším tlakom, problém je, že potom by sa zničila rúra.
Keď jedného dňa si niekto povie, že chce výrazne uškodiť, poškodiť Eustream, a. s., to je tá dcérska spoločnosť, ktorej táto rúra patrí, tak výrazne zvýši tlak v tej rúre, pretlakuje tú rúru, tým ju poškodí. No. Aby teda ten tlak v tej rúre bol približne rovnaký cez ten rok, no tak je nutné tie zásobníky používať. V lete sa tam ten plyn pumpuje, v zime sa odtiaľ čerpá. To, si myslím, je úplne logické. Takže preto sa začali budovať tieto zásobníky.
Najprv to bola spoločnosť Nafta, ktorú podľa slov Vladimíra Mečiara sprivatizoval pán Gašparovič cez nastrčeného Poóra za nižšiu cenu, ako bol ročný zisk. Pričom vyplatenie ceny nebolo ihneď, ale to nie je podstatné.
No ale pri tej spotrebe plynu, ktorá tu bola pred 15 rokmi, nebola, nestačil tento zásobník, tieto zásobníky, ktoré prevádzkovala Nafta, a tak Slovensko požiadalo o pôžičku z Európskej investičnej banky na vybudovanie ďalších zásobníkov. A zrazu sa nejak objavila aj podmienka, že musia byť aj zahraniční spoluvlastníci. To bola v tých rokoch taká veľká móda, keď všetci si mysleli, že zahraničný spoluvlastník to dokáže riadiť lepšie. Bohužiaľ, aj to nie je žlté z vajca, ale to nechám teraz bokom.
No tak vznikla táto podmienka a založila sa spoločnosť Pozagas. Pozagas a jej akcionármi mali byť Nafta, SPP, Gaz de France, Ruhrgas a OMV. OMV však na poslednú chvíľu odskočilo a riešili situáciu len zmluvou o spoločnom využívaní projektovaných zásobníkov. Pôžička bola splatená. Boli to stámilióny korún. No a súčasťou tejto investície bol v obidvoch prípadoch, aj prípade Nafty, aj Pozagasu, nákup tzv. poduškového plynu. Jednorazová investícia. Ten plyn tam sa zakope, teda natlačí a ktorý teda bol zatlačený do toho ložiska.
Tu vznikli aj straty, pretože tie reálne geologické štruktúry nebolo možné na začiatku úplne presne odhadnúť a spotrebovalo sa viac poduškového plynu, ako sa pôvodne plánovalo, a približne 10 rokov trvalo, pokiaľ sa vybudovalo to ložisko. Čiže 10 rokov sa to buduje, musí to byť veľmi precízne monitorované, kde sú tam úniky, pretlaky a tak ďalej, čo sa deje. Teraz len tak ako pri tej úrovni odbornosti, akou vláda Roberta Fica aj on osobne pristupuje napríklad k daňovému systému, by ma vôbec neprekvapilo, keby ten plyn odtiaľto jednoducho vytiahli. Len treba povedať, že to, čo sa 10 rokov budovalo, tie zásobníky by boli zničené. Mohlo by dôjsť k nekontrolovateľným únikom až k deštrukcii geologických štruktúr. Nielen tých, ale napríklad aj vybavenia, ktoré tam je, sond a podobne.
Takže toľkoto k tým zásobníkom a k tomu rezervnému plynu. Preto je, to je úplná chiméra si teraz myslieť, že, výborne, my sme tu dostali 170 mil. eur v rezervnom plyne a to teraz speňažíme. To nebude možné speňažiť, a preto sa toho aj tí akcionári súkromní vzdali, veď načo by im to bolo. Dá sa s tým kšeftovať? Nedá. Tak preč s tým.
No a posledných pár minút by som chcel venovať tomu, že teda keď tí súkromní vlastníci nebudú mať zrazu najbližších 15 rokov takú obrovskú stratu, 190, 500 mil. eur, koľko by teda boli ochotní za to zaplatiť? Veď nerobme si ilúzie, že sa to robí za pekné oči. Nerobí. Predsa tie hodinky v cene ročného platu musia odniekadiaľ prísť.
Veď skúsme si tu predstaviť, každý má nejaký svoj ročný plat, tak ja viem o vás, ctení kolegovia, že máte ročný plat tu z Národnej rady približne 30-tisíc eur, ale tak je ešte aj veľa ďalších príjmov, vidieť to v tých daňových priznaniach. Čiže oficiálne príjmy, vidíme, sú známe. Tak teraz si skúste vy predstaviť, že celý váš ročný príjem dáte do takej haraburdy, ako sú hodinky, čo dnes čas ukazuje každý jeden mobil. Kto to spraví? Ktorý človek, ktorý zarába ročne, rok čo rok, 30-tisíc, lebo Robert Fico nemá iné príjmy, nemá iné príjmy, rok čo rok zarába 30-tisí, ktorý človek dá svoj ročný plat do hodiniek? To ja si toto nedokážem predstaviť.
Môj ročný plat je približne 100-tisíc eur, no ja si neviem predstaviť, že na takú haraburdu, ja by som teda ani 100-tisíc eur do auta nedal, ale na hodinky to, a na niekoľko takých hodiniek, nie jedny, päť, desať, aby som ja 5 rokov robil na hodinky? Kto má tomuto uveriť?!
Takže netvárme sa, aj keď Robert Fico, samozrejme, do súdneho dňa bude tvrdiť, že to je všetko čisté. Netvárme sa, že toto je čisté.
Neviem, kto si spomína, a to je moja posledná poznámka, pôvodne chcela, chceli títo investori okolo J&T 60 mil. za túto schránku, 60 mil. eur, teraz chcú už iba 1 euro, teda resp. nula eur. No to predsa nespraví žiaden súkromný investor. Veď prečo by sa ochudobnil? Viete, čo sa za 60 mil. dá kúpiť? To už nie sú jedny hodinky. To je už jachta, to je lietadlo. A to nie že hocijaké, obyčajné prúdové lietadlo, aké tu má bežne nejaký. Nie, nie. To je vážny Jet, ktorého prevádzka stojí mil. eur ročne. No tak za 60 mil. môžem mať Jet a na 10 rokov a ešte si ho môže, ešte aj ďalší si kúpiť, to nikto predsa nedaruje len tak, ani bohatí ľudia.
Na druhej strane ten človek, ktorý môže do tohto rozhodovania významne vstúpiť, jemu stačí kúpiť pár hodiniek. To sú tak silné, silné súvislosti a tak jasné vzťahy, že nech mi nikto netvrdí, že toto je čisté.
Čomu ja len nerozumiem, lebo všetkým je zrejmé, že keď má SMER 16-tisíc členov a 83 poslancov, nie je možné predsa, aby každý mal nejaké obrovské množstvo peňazí. Ja nerozumiem, že aj slušní ľudia, ktorí sa v strane SMER nachádzajú, aj medzi poslancami, ja tam viacerých poznám, že im to nevadí. Že im to nevadí, keď niekto ich používa ako nejaký štít na to, aby si mohol kúpiť hodinky trebárs aj jedny denne. Ja tomu jednoducho nerozumiem.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. No, pán Frešo, pekne ste to zhrnuli, len, a teda slušne a argumentami, len to je presne to, čoho sa kolegovia zo SMER-u tak veľmi boja, to je diskusii na úrovni argumentov, tak hľadajú smiešne zámienky. Ja nepoznám nikoho, kto sa dokáže rýchlejšie a viac uraziť ako poslanec SMER-u, kvôli úplným blbostiam, a to len preto, lebo, no, čo iné by povedali, ako by reagovali na argumenty, ktoré tu musia počúvať, by museli počúvať, keby nezdupkali. A presne tomuto sa boľševici vždy vyhýbali. Vždy. Keď videli, že nemajú to ako vyhrať, tak jednoducho zdupkali. O to viac robili podrazy a menili pravidlá počas hry, nedodržiavali existujúce pravidlá atď. Presne toto sú boľševici, komunisti, ktorí vládnu v tejto našej krajine.
Mňa veľmi prekvapuje preto, lebo poznám medzičasom poslancov SMER-u, z tých 83 kolesíkov je aj niekoľko slušných ľudí, mňa veľmi prekvapuje, že i mne je na "blitie" z toho, čo stvára vedenie ich strany. Poznám veľa poslancovi, ktorí do SMER-u vstúpili s presvedčením, ktorí, skrátka, zmýšľajú ľavicovo, ktorí si mysleli, že tam budú vedieť urobiť niečo dobré, a dnes sa vykľúva stále viac a viac, že im ide len o kšefty, že to sú, skrátka, kšeftári bohviekým podosádzaní, nejaká sociálna demokracia je im úplne ukradnutá, súťažia o to, kto bude mať drahšie hodinky. Premiér tu pobehuje s hodinkami, ktoré stoja asi jeho ročný oficiálny plat. Takto sme dopadli. To, že oni kradnú alebo že sa snažia si nahrabať, to chápem, nechápem tých slušných ľudí, že im to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, pán Hudacký, spomenuli ste to vo vašom prejave veľmi presne a správne. Trh určuje ceny. A nie je pravda, že ceny len stúpajú. Preto, lebo v roku 2008 boli ceny nejaké. Múdry manažment, ktorý teda zrejme si nechal spraviť všetky potrebné analýzy, dospel k záveru, že teda uzavrie zmluvu na 20 rokov, a odvtedy ceny klesli o jednu pätinu.
To, čo ide teraz urobiť Fico, spraviť, je, že vlastne vysekávať manažment, vysekať súkromného investora z tohto chybného rozhodnutia. Robí to pod rúškom toho, že ide chrániť ľudí pred vysokými cenami plynu. Len tie trhové ceny plynu sú dnes o 20 % lacnejšie, nižšie, ako ich nakupuje vybrakovaná a stratová matka SPP. Keby teda premiér sa do tohto vôbec nerýpal a išlo by mu naozaj len o ľudí, tak nechal by tú stratu znášať tých, ktorí ju spôsobili. To je aj 49-percentný súkromný vlastník.
Tá druhá úvaha, tiež veľmi dôležitá, je, že komu vlastne pomôže? No pomôže všetkým, ktorí spotrebujú plyn, a tým pomôže viac, ktorí toho plynu aj viac spotrebujú. To znamená, keď má niekto tisícmetrovú vilu, ako povedzme pán minister dopravy Ján Počiatek, tak logicky spotrebuje viac plynu, ako keď má nejaký chudobný človek dvojizbový byt s päťdesiatimi metrami štvorcovými. Tak jemu pomôže výrazne viac. Neviem, či toto je tá správna sociálna politika.
Ďakujem.

Pokiaľ môžem, by som aj tú časomieru poprosil. Ďakujem pekne za slovo.
No, áno, zbabelec, to je tiež jediné slovo, ktoré mi napadá. Tutok narozprával množstvo vecí Robert Fico a potom ani len, ani len na faktické poznámky si nepočká, a pritom mal v médiách teda veľmi silácke reči. Toto robí zbabelec, keď dôjde na lámanie chleba, tak uteče.
Napríklad som sa ho chcel spýtať, že prečo nepovedal ani pol slovom o tej nevýhodnej dvadsaťročnej zmluve, ktorá bude generovať najbližších pätnásť rokov ďalšie a ďalšie straty v rozsahu stoviek miliónov eur a vlastne on teraz tých súkromných investorov, firmu J&T a ďalšie, odbremení od tejto straty napriek tomu, že veď to ten manažment pozostávajúci z tej súkromnej časti vlastníkov takúto zmluvu uzavrel.
Robert Fico sa sťažuje, že vtedy bol pomer síl v predstavenstve SPP 4 : 3 v neprospech štátu, ale dnes je to 3 : 0 v neprospech štátu. Na toto všetko sme sa ho chceli spýtať.
Zbabelec utiekol, to je čistá hanba. My všetci sa s ním tešíme, že teda chodí cvičiť a že vie spraviť tisíc klikov, to nás teší všetkých náramne, ale aby zbabelec viedol Slovensko, to je, to si táto krajina nezaslúžila.
Ďakujem.

... my sami máme množstvo výhrad voči nemu, ale teraz jednoducho, keď pán Kaliňák môže, prečo nemôže druhý? Ďakujem pekne.

Áno, takže poďme hlasovať o tom, že sa bude dodržiavať rokovací poriadok, pán predseda, a že ho budú dodržiavať aj členovia vlády. Toto ste si zavinili sám, čo tu teraz predvádza kolega Hlina... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Nebuďte nervózny, nekričte na mňa. Pán Kaliňák rovnako nedodržiava... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)