Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

4.12.2012 o 18:31 hod.

Ing.

Richard Sulík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 4.12.2012 18:31 - 18:31 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som chcel vás teda požiadať o to, aby bol pri hlasovaní, aby bolo pri hlasovaní zachované správne poradie, lebo teraz sa to premenilo, a ten môj návrh, môj pozmeňovací návrh bol tak koncipovaný, že vychádzam z toho, že váš bude schválený a následne môj. A teraz je to práve naopak, čo by už nedávalo zmysel. Tak chcem vás požiadať o to, aby bolo pri hlasovaní zachované poradie, že najprv bude predložený na hlasovanie návrh kolegu Náhlika a následne až môj. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2012 18:01 - 18:02 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Najprv k pani poslankyni Vaľovej. Ja s vami súhlasím. To, samozrejme, nie je dobré, keď niekto chce stavať neviem čo a potom je zrazu z toho nočný podnik. Tomu treba zabrániť. Keď nemáte správne nástroje, tak ich treba vytvoriť. Aj na to ste tu v parlamente, aby ste navrhli primerané opatrenie. Toto by nemalo byť. Ale nemyslite si, že toho vášho podnikateľa, ktorý tam zo záhradkárstva zrazu spraví nočný podnik, že jeho odradí nejaký trikrát vyšší poplatok za zmenu stavby pred dokončením. To sa nestane. Ten poplatok možno narobí problémy nejakej neziskovej organizácie, nejakému, ja neviem, centru voľného času, ktoré si potrebuje niečo, čo aj vaše mesto uzná a tým naparíte trikrát vyššie poplatky. Pani Vaľová, čiže ja s vami súhlasím, len tvrdím, že toto nie je správny nástroj na to, aby sa riešili takéto problémy. To po prvé. A po druhé snáď kvôli jednému podnikateľovi teraz postihnúť iks stoviek neviem akých subjektov po celom Slovensku, to asi nie je správne.
No a k pani poslankyni Žitňanskej. Ja s vami súhlasím, je to chaotické. Nemalo by to byť. Len treba si uvedomiť, že tak ako sú tie poplatky dnes nastavené, tak normálne sa stáva, že firma, ktorá tu investuje, tak platí a platila reálne povedzme 20-tisíc eur poplatok za niečo a toto, keď, toto musíme čím skôr meniť. A teda v tomto momente, už keď je to takto ďaleko pokročilé a keď to nemá byť v štýle, že čím horšie, tým lepšie, tak jednoducho treba aspoň, aspoň takýto návrh predložiť, ktorý aspoň tej diskriminácii zabráni.
Tak dúfam teda, že kolegovia zo SMER-u aspoň nad týmto sa zamyslia a možno teda aj to odhlasujú. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2012 17:43 - 17:57 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, ctení kolegovia, ešte raz by som chcel oceniť, že táto oprava bola, táto rozprava bola druhýkrát otvorená, a preto sa bude týkať môj príspevok iba zmien v zákone o stavebnom konaní.
1. októbra vstúpila do platnosti novela o správnych poplatkoch, ktorá zvyšovala poplatky v niektorých prípadoch až 50-násobne, 50-krát. Evidentne tento zákon bol po odbornej stránke zlý a unáhlený. Bol zlý preto, že je to rozhodnutie, ktoré vyháňa zo Slovenska investície, keď niekomu zvýšite poplatok za stavebné konanie z 300 eur na 16-tisíc, tak je to evidentne mimoriadne zlý signál pre potenciálnych investorov. To ako keby ste im povedali: "Nechceme vás tu!" Za niekoľko mesiacov socialistickej vlády SMER-u sme tu už mali všeličo, vyššie dane, ako sme práve pred chvíľou zažili, ktoré boli v tejto snemovni odsúhlasené, vyššie odvody, poplatky, ale nárast miestami až o 50-násobok bol zrejme veľa aj na kolegov zo SMER-u veľa a na jednej strane pripájam sa ku kritike Daniela Lipšica, že takýmto spôsobom sa to robiť nemá, SMER to tiež kritizoval, na druhej strane evidujem snahu o nápravu tohto zlého prístupu a evidujem takisto, že pani podpredsedníčka Renáta Zmajkovičová vystúpila s 5-stranovým pozmeňovacím návrhom, kde ide naprávať práve poplatky o stavebnom konaní, bohužiaľ, dosť nešťastne v zákone o hazardných hrách.
Dobre, rozprava je otvorená, nechajme chvíľu, že sú to hazardné hry a každopádne je možnosť teraz odstrániť tie chyby, ku ktorým došlo. K tomu návrhu, ktorý predložila pani Zmajkovičová, mám, máme ešte stále tri výhrady a jednu z nich by sme chceli napraviť pozmeňovacím návrhom, ktorý dnes, teraz predložím, a dúfam, že bude prijatý.
Prvá výhrada - tá, ktorá je pre nás najdôležitejšia - je rozdielna výška niektorých poplatkov za rovný úkon pre právnické a fyzické osoby. Toto považujeme za nespravodlivé. V pôvodnom zákone, ktorý platil do konca septembra t. r. to obsiahnuté nie je. To znamená, že doteraz fyzické a právnické osoby za jeden a ten istý úkon platili rovnako a toto je aj správne preto, lebo pri poplatkoch ide o platbu, s ktorou je spojená nejaká protihodnota. Tá protihodnota, samozrejme, spôsobuje nejaké administratívne náklady, a preto je s týmito nákladmi, tie sú zohľadnené v nejakom poplatku. Za jeden a ten istý úkon štátna správa nemá vyššie náklady, keď ich robí pre právnickú osobu, ako keď ich robí pre fyzickú osobu a práve takéto rozlišovanie je diskriminačné a vnáša do tohto systému stavebných poplatkov distorziu.
Chcem pripomenúť, že právnické osoby, to nie sú len tí "hnusní podnikatelia", aha, pán Blaha tu nie je, takže právnické osoby, to nie sú len podnikatelia, to sú aj mimovládne organizácie... (Reakcia v pléne. Reakcia rečníka: "Prosím? Aha"...)
Právnické osoby, kto nie sú len podnikatelia, to sú aj mimovládne organizácie, ktoré budú takto diskriminované tým, že budú platiť stavebné poplatky za niektoré úkony, nie za všetky, až trojnásobne vyššie. To zvýšenie je 2,5 až 3-násobné, čiže nie je to nejaká maličkosť. A zároveň, ale nie je to na všetky poplatky, za vydanie stavebného povolenia je poplatok rovnaký, ale za zmenu stavebného povolenia je už trikrát vyšší. Chcem tu apelovať na kolegov zo SMER-u a toto nie je že ľavicové, pravicové a ideológia marxistická alebo liberálna, toto je, jednoducho že vnášame veľký neporiadok do systému a nebude to robiť dobre. Preto sme my v strane Sloboda a Solidarita presvedčení o tom, že tie poplatky pre právnické a fyzické osoby by mali naďalej ostať rovnaké.
Druhá výhrada je k tomu, už k tomu návrhu, ktorý predložila pani podpredsedníčka Zmajkovičová, že tie poplatky sú neprimerane vysoké. Niektoré stúpnu až 5-násobne, to len upozorňujem, či teda je toto potrebné, zvyšovať poplatky 5-násobne, ale je to určite lepšie ako 50-násobne a vnímame to ako výhradu, ale na druhej strane vnímame to aj ako legitímnu politiku strany SMER a treba aj povedať, že nedá sa dlhodobo počas veľa, veľa rokov tie poplatky vôbec nezvyšovať, preto lebo ony sú tým že sú fixnou sumou a máme nejakú infláciu, tak ich za nejaký poplatok, samozrejme, je možné robiť rok čo rok menej tých administratívnych úkonov. Preto chápeme, že musí dôjsť k nejakému zvýšeniu, len otázka, či práve až 5-násobné zvýšenie je vhodné a obzvlášť tu. Totižto stavebníctvo potrebujeme ako soľ, my predsa chceme, aby firmy investovali, nechceme práve, aby investovali tak, že príde sem, niečo si tu prenajme, je tu chvíľku a potom odíde. My chceme, aby investovali natrvalo... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia rečníkom. Obrátenie sa rečníka k predsedajúcemu: "Prepáčte, ruší ma to. Ďakujem.")
My chceme, aby investovali natrvalo, aby si tu stavali svoje budovy, svoje zázemie, svoje výrobné haly a nebude to už síce taký dramatický signál ako 50-násobne, ale 5-násobne, si myslím tiež, že stálo by to za úvahu. K tomuto však nebudem predkladať žiaden pozmeňujúci návrh, toto je na tom, ako sa strana SMER rozhodne, ale práve stavebníctvo je sektor, ktorý dokáže pomôcť k vytvoreniu pracovných miest a nemali by sme ho zaťažiť vysokými poplatkami.
V Českej republike, kde teda tie administratívne náklady nie sú o moc nižšie, je napr. poplatok za skupinu stavieb, za ktorý sa u nás bude platiť tisíc eur, tak v Čechách je to v prepočte 120. Čiže bol by som tu opatrný.
Tretí problém je taký celkom čarovný, keď sa jednoducho veci neriešia komplexne, resp. keď sa neriešia podľa nejakých princípov. Tým, že sme zvýšili poplatky, môže v niektorých prípadoch dôjsť k tomu, že poplatky za stavebné konanie budú viac ako 5-tisíc eur, napr. pri nejakom súbore stavieb, keď je viacero stavieb s objemom kubických metrov nad nejakú, nad nejaké číslo, je to asi 1000 kubíkov, tak môže sa stať, že poplatok za stavebné konanie, za vydanie stredného povolenia bude viac ako 5-tisíc eur. Zároveň však je zakázané platiť v hotovosti viac ako 5-tisíc eur a stavebné úrady nie sú schopné inkasovať inak ako v hotovosti. Nevedia vydať nejaké rozhodnutie, ale niečo, na základe čoho človek ide do banky a zaplatí. Stavebné poplatky sa dodnes, ako pred dvesto rokmi, platia v hotovosti. A my predsa nemôžme, nie je možné platiť na stavebných úradoch kartou a my nemôžeme predsa spraviť to, že na jednej strane dáme poplatky viac ako 5-tisíc eur a na druhej strane umožníme platiť len v hotovosti a na tretej strane alebo po tretie zakážeme viac ako platby viac ako 5-tisíc euro v hotovosti. Čiže nehovorím teraz, že sa to stane pri každom druhom stavebnom konaní, ale toto sa môže stať, upozorňujem na to, bolo by dobre to, toto nejak vyriešiť, možno tak, že nech je sa povie maximálna výška poplatkov za akékoľvek konanie, môže byť 5-tisíc eur, to by bolo napr. riešenie.
Nebudem dlho rečniť, chcem k tej prvej výhrade, ktorú som hovoril, to znamená že zavádzame rozdielne poplatky pre právnické osoby a pre fyzické osoby, pre právnické budú 2,5 až 3-krát vyššie, a to po prvé. A po druhé právnické osoby sú aj neziskové organizácie a po tretie nie, nie pri všetkých poplatkoch to bude platiť, naozaj vnášame chaos do systému a k tomu teda chcem predniesť pozmeňujúci návrh. A ja som ich tak až veľa neprednášal, chcem sa spýtať pána predsedu, teraz prečítam celý pozmeňujúci návrh, ktorý prednášam? (Obrátenie sa rečníka k predsedajúcemu.) Ďakujem.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Richarda Sulíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách, to sme už mali, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Čiže ide o ten zákon o správnych poplatkoch.
V čl. II sa na začiatku vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
1. V sadzobníku správnych poplatkov časti V. Stavebná správa v položke 59 písm. a) znie:
"Návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby alebo rozhodnutia o využití územia alebo rozhodnutia o zmene územného rozhodnutia 40 eur."
2. V sadzobníku správnych poplatkov časti V. Stavebná správa položka 60a znie:
"a) Žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia 30 eur.
b) Ohlásenie jednoduchej stavby 20 eur.
c) Ohlásenie drobnej stavby, stavebných úprav a udržiavacích prác 10 eur.
d) Ohlásenie stavby elektronickej komunikačnej siete, jej prízemnej stavby a výmeny a doplnenia telekomunikačného zariadenia 80 eur.
e) Žiadosť o potvrdenie pasportu stavby, ak sa nezachovala pôvodná dokumentácia stavby 10 eur.
f) Žiadosť o uložení opatrenia na susednom pozemku alebo stavbe 30 eur.
g) Žiadosť o predĺženie termínu dokončenia stavby 10 eur."
Oslobodenie. Od poplatku sú oslobodení držitelia preukazu fyzickej osoby s ťažkých zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.
3. V sadzobníku správnych poplatkov v časti V. Stavebná správa v položke 62 písm. a) druhý bod znie:
"Na odstránenie stavby (poplatok sa vyberá za každý objekt) 20 eur."
Doterajšie znenie čl. II sa označuje ako bod 4.
Predtým, ako dôjdem k odôvodneniu, ktoré je krátke, všetky sumy, ktoré som teraz tu čítal, sú prevzaté z návrhu pani podpredsedníčka Zmajkovičovej, tam sme žiadne nové čísla nedopĺňali. Jediná a podstatná zmena tohto návrhu je, že odstraňuje diskriminácia medzi právnickými a fyzickými osobami, to znamená, ostatnú len tie poplatky, tie, ktoré ste zvýšili pre fyzické osoby, a tie, ktoré sú síce ešte vyššie pre právnické, ale diskriminačné, tak tie sa rušia a všetci budú platiť tieto poplatky pre fyzické osoby.
Odôvodnenie teda tohto návrhu:
Pozmeňujúcim návrhom chceme zjednotiť výšku správneho poplatku rovnako pre fyzické osoby a právnické osoby. Výška poplatkov, ktorú sme stanovili, pokrýva náklady na vydanie rozhodnutí v stavebnom konaní.
Keďže pre krátkosť času, ako som teda aj vravel, až dnes bola otvorená rozprava, jednoducho pre krátkosť času nebolo tu možné sa dohodnúť či už s ministrom financií, alebo kto to u vás rieši, a teda nejak to zákulisne riešiť, ostáva mi len tu vás presvedčiť v tejto, ako tu sedíte, tak dúfam že toto príjmete. Nespravíte dobre, keď budete zavádzať túto diskrimináciu a len niekde, nie všade, len niekde, postihnete aj neziskové organizácie. Môžem teda len dúfať, že aspoň takýto návrh si osvojíte. A preto, pán predseda, keď sa bude hlasovať o návrhu pani Zmajkovičovej a následne o mojom, keďže on hovorí o tom istom, tak budem žiadať o, budem teda žiadať o, jak sa to hovorí, o hlasovaní aj o mojom návrhu s tým, že až by mal byť odhlasovaný, tak prebije tieto tri body pani poslankyne Zmajkovičovej. Ďakujem vám pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2012 15:11 - 15:13 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
No, pán Blaha, všetko, čo viete, ďakujeme za tento, tento prehľad teórie. V podstate všetko, čo viete, máte načítané. Žiadne osobné skúsenosti, žiadne osobné zistenia, žiadna osobná zodpovednosť, lebo celý život sa niekde na SAV-ke a teraz v parlamente zašívate a viete akurát citovať iných ľudí. To je síce pekné, ale ten reálny život je iný. Hovoríte, že slovenská pravica nie je skutočná. No môžeme sa baviť o tom, že či slovenská sociálna demokracia, čo to vlastne je, lebo pre veľa ľudí sú to zlaté hodinky na ruke a najnovšie Porsche pre pani manželku.
Spomínali ste Bismarcka, že zaviedol projekt sociálneho poistenia. Áno, zaviedol dôchodkové poistenie, ktoré platilo od 75 rokov, pričom priemerný vek dožitia bol 47 a veku 75 rokov sa dožilo 3 % obyvateľstva. A toto je pointa. My liberáli, nevravíme, že treba všetko zrušiť, ako vy nám to tu podsúvate. Ide len o tú správnu mieru. Keď si pozriete knižku Odvodový bonus, nielen vy ste nejakú napísali, aj ja som sa zmohol na knižku, tak tam nájdete, že práveže sme presvedčení o tom, že štát by mal garantovať základnú mieru zdravotnej starostlivosti a životné minimum pre všetkých ľudí. Mal by sa o nich postarať. Ale o svoje osobné šťastie sa musí v prvom rade snažiť každý sám. Hovoríte o tých výnosoch daní. No tak ja som tu pred tým na základe čísel ukazoval, ale neviem, či ste tu asi neboli, 2,2-násobok stúpol výnos dane z právnických osôb do 5 rokov po zavedení rovnej dane. To je fakt. Vy môžte rozprávať, koľko chcete, ale ten výnos daní stúpol práve pri rovnej dani.
A úplne na záver, hovoríte teda, že v Rakúsku platia dane, lebo majú diaľnice. Možno že aj my by sme mali diaľnice, keby váš stranícky šéf neposielal peniaze do Grécka. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

4.12.2012 11:55 - 12:08 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No, pán Blaha, súhlasím s vami. Nevyznám sa do filozofického diskurzu, lebo sa doňho nerozumiem, a preto by som o ňom nemal rozprávať. S tým plne súhlasím. Len nerozumiem, prečo vy sa stále vyjadrujete k daniam? To mi je skutočne záhadou.
Pán Duchoň síce odišiel, ale argumentoval tu, že vtedy rástli výnosy daní a HDP a neviem čo, lebo bol tu rast a boom, ale ešte raz, odkážte to niekto pánovi Duchoňovi, veď to nepadlo z neba - rast a boom. To nie je dané prírodným zákonom, že to nevieme ovplyvniť. Rast a boom boli možno v celej Európe, ale na Slovensku obzvlášť silný rast a obzvlášť silný boom preto, lebo sa robili správne reformy.
V mojom, práve som ešte zabudol na pána Číža, ktorý tu minule argumentoval s tým, že banky a bezbrehý finančný neregulovaný kapitalizmus a 28 biliónov a neviem čo, a ešte raz sa pýtam, pán Číž, prečo potom ste súhlasili s podporou, 40 miliárd bolo včera schválených pre súkromné španielske banky. Prečo potom, keď takéto reči?
Ešte jednu vec k vám, pán Blaha, tunák stále hovoríte, náš vzor je vyspelá západná Európa. Ľudia ako vy 30 rokov dozadu hovorili o tom, že v Európe je zahnívajúci kapitalizmus, v západnej a že teda my sme na tom ďaleko lepšie, a musím teda s nimi súhlasiť, lebo tam to už hodne hnije.
Úplne na záver, pán poslanec Zajac, ďakujem za, za pochvalu k môjmu prejavu. Chcem však vás doplniť v jednej veci, to je tá odpočítateľná položka, ste tu vystúpili pár dní dozadu a mám dojem, že ste to neuviedli dostatočne správne. Nie je to tak, že ani Mikloš sa neodvážil zrušiť odpočítateľnú položku na dane. Vtedy bola zavedená. On ju práve zaviedol, lebo bola na daňovníka 38-tisíc korún a na manželku 12... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2012 11:40 - 11:41 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Ďakujem. Tak v roku 2004 bol plánovaný výnos na úrovni 22. Skutočnosť bola 29. Toto bol prvý efekt rovnej dane, daňovej reformy, pri dani z príjmov právnických osôb výnos neklesol.
Rok na to - rok 2005 - odhadovaný výnos bol na úrovni 30 miliárd korún. Čiže tam, kde sa nachádzal výnos v poslednom roku pred zavedením rovnej dane, ale skutočný výnos bol na úrovni 42. Tu vidieť, ako priam explodovali výnosy dane z príjmov právnických osôb, a nie je pravda, pán Kamenický a pán Duchoň, keď vravíte, že to bol iba jednorazový efekt a že potom už skrátka ďalej nič nenasledovalo.
Preto, lebo v roku 2006 plán bol 36 miliárd korún, ale výnos bol 47. Čiže naďalej silný rast dane z príjmov právnických osôb.
V roku 2007 - rátalo sa s 50 miliardami korún na výnose daní z príjmov právnických osôb, skutočnosť bola opäť vyššia: 52. Tu sa už blížime pomaly k zdvojnásobeniu výnosov.
Rok 2008 - posledný rok pred krízou - rátalo sa s výnosom 58 miliárd korún, skutočný výnos opäť výrazne vyšší, 64. Toto bol aj zároveň aj posledný rok pred zavedením eura: 64 miliárd korún. Rok čo rok rástli niekoľko rokov po sebe prudko výnosy daní z príjmov právnických osôb a behom piatich rokov od zavedenia rovnej dane sa u právnických osôb tieto výnosy zdvojnásobili, viac ako zdvojnásobili.
Potom prišiel rok 2009. To bol ten rok, kedy už bola kríza, kedy na jeseň 2008 bolo zrejmé, že dôjde k poklesu HDP, ale na ministerstve financií si to vtedajší šéf Ján Počiatek nejak nestihol všimnúť, napriek veľa rôznym upozorneniam odhadoval výnos na 74 miliárd korún. Samozrejme, vtedy už bolo euro. Čiže táto suma je prepočítaná konverzným kurzom. Skutočnosť bola 64. Tu vidieť, tu vidieť, ako sa dá nezodpovedne pristupovať k plánovaniu výnosov z daní, keď jednoducho sa lineárne prepočítajú čísla, A krát B, hotovo, dovidenia, keď sa nezohľadnia dynamické efekty a multiplikačné efekty.
Ďalší rok neskôr, bohužiaľ, Ján Počiatek sa nepoučil. Rátal síce s nižším výnosom dane z príjmov, a to pre rok 2010 na úrovni 54 miliárd korún, skutočnosť bola výrazne nižšia. Opäť preto, lebo toto je nezodpovedný prístup k rozpočtu. Preto, lebo neboli zohľadnené dynamické efekty, a aj preto, lebo Ján Počiatek nejaký prudký záujem na zodpovednom hospodárení nemal.
V ďalšom roku 2011 výnos bol síce nižší ako odhad - tento rozpočet robil Ivan Mikloš. Výnos bol síce nižší ako odhad, ale len nepatrne. Tu vidieť rozdiel: keď sa k rozpočtu pristupuje zodpovedne - alebo keď sa k nemu pristupuje: "A tam napíš niečo, veď čo, opravíme, zmeníme, napravíme."
Rok 2012 - výnos trochu vyšší. Toto je odhad na základe čísel, ktoré boli urobené do konca októbra. Chcel by som však povedať, že výnos dane z právnických osôb k 31. augustu tohto roka je 100,6 % odhadu. Všetky tieto čísla, ktoré vám tu prezentujem, sú zo stránky daňového riaditeľstva. Tam si ich môžte nájsť na www.drsr.sk a treba kliknúť na "Štatistika".
Pozrime sa, aké boli robené odhady. V roku 2003 odhad na začiatku roka - odhad na konci roka - rovnaký. Takto treba plánovať. To isté v roku 2004, '5, '6, '7, ešte aj '8. Toto sú tie roky, kedy kolegovia zo SMER-u zdedili plnú špajzu a mysleli si, že riadiť štátne financie, že to sa robí vo fajčiarni a tutok medzi cigaretkou tam niečo rozhodneme a dohodneme. Potom nastúpili roky, kde rozpočet robil kozmonaut, kde skrátka tam nechal napísať nejaké hausnumerá. A niečo podobné sa deje tento rok. Preto o tom toľko rozprávam. A na konci roka, to je tá červená čiara, musel byť rozpočet výrazne, výrazne revidovaný, a to konkrétne zo 74 na 63 miliárd korún, samozrejme, v prepočte na eurá.
O rok neskôr - opäť s veľmi nízkou mierou odbornosti bolo napísané do rozpočtu, že výnos daní z právnických osôb bude 54 miliárd. To zodpovedá nejakej 1 mld. 800 mil. eur. Skutočnosť, skutočnosť bola výrazne nižšia. To je ten červený stĺpček. Takto sa rozpočty nerobia.
A v roku 2011 opäť nebolo potrebné meniť odhad na začiatku roka a na konci roka. Ďalej tu bolo argumentované tým, že výnos daní rástol preto, lebo rástlo HDP, HDP rástlo preto, lebo to tu spadlo z neba. Tak sa poďme pozrieť, aký je pomer rastu HDP a dane z príjmov právnických osôb. V roku 2003, úplne maličkým, rast HDP bol výrazne vyšší ako rast dane z príjmov právnických osôb. Teda v roku 2004, prepáčte, to je prvý rok po zavedení rovnej dane. Ale už v roku 2005 bol rast výnosu dane výrazne vyšší ako rast HDP. V roku 2006 - detto, 2007 - opäť výrazne silnejší rast výnosu dane z príjmov ako nominálny rast HDP. 2008. 2008 - výnosy daní priam explodovali. Výrazne vyšší ako rast HDP. Toto je tá plná špajza, ktorú zdedila strana SMER. Netreba pod tým rozumieť to, že niekde v trezore ste našli veľa peňazí. Treba rozumieť to, že na ministerstve financií ste našli strojček na tlačenie peňazí a pokazili ste ho. A teraz ho kazíte ešte viac. Toto, toto vám zanechala druhá Dzurindova vláda. Ďalší rok, 2009 - ešte stále výrazne vyšší rast výnosu dane z príjmov právnických osôb ako HDP, ale už sa začína schyľovať na zlé časy a v roku 2010 sa to pokazilo nielen krízou, ale aj neodbornými opatreniami proti kríze, ktoré nieže Slovensko tá kríza postihla, ešte ste riadne v týchto rokoch dali Slovensku zabrať.
Teraz sa tá situácia začína stabilizovať. A teraz to idete pokaziť druhýkrát. (Premietanie grafov v rokovacej sále.)
Keď si pozriete tento graf, ktorý som tu ukazoval pred chvíľou, tento, pozrite si, prosím vás, prvých 7 rokov tie výnosy rástli. Raz silnejšie, raz slabšie. Potom došlo k výraznému poklesu a teraz opäť tri roky po sebe rastie výnos dane z príjmov právnických osôb. Vy to zabijete. Vy tento jemný rast zabijete. Budúci rok nebude rast dane z príjmov právnických osôb. Samozrejme, Slovensko má ďalších iks daní. Dokopy v daňovom systéme je 9 daní, toto je iba, alebo 10, toto je iba jedna z nich. Ale táto je veľmi dôležitá. Preto, lebo je to, je to silný indikátor pre to, ako bude rásť počet pracovných miest, ako sa bude vyvíjať nezamestnanosť, ako sa bude vyvíjať HDP a na to je naviazaný verejný dlh a deficit. Na tomto to krásne vidieť možno s polročným, možno s ročným predstihom. Samozrejme, ten, kto o tom niečo vie, na tom niečo vidí. Tri roky po sebe rastie výnos dane z právnických osôb a vy tento jemný rast, páni poslanci zo SMER-u zabijete. Toľko k tým odhadom a k vývoju a k porovnaniu rastu hrubého domáceho produktu a dane z príjmov právnických osôb.
A teraz niečo špeciálne pre pána Blahu. Poďme sa pozrieť, akú daň platilo najchudobnejších 10 % daňovníkov. V rokoch 2001 - 2003, čiže to je trojročný priemer rokov 2001, '2, '3. Desať percent najchudobnejších zaplatilo 0,5 % všetkých výnosov daní. V rokoch, potom došla daňová reforma a v rokoch 2004, 2005, 2006, čiže 3 roky oproti trom rokom. 10 % najchudobnejších, nieže žiadnu daň neplatili, ešte dostali 2 % všetkých výnosov vrátených. Preto, lebo bol zavedený daňový bonus na deti.
Najchudobnejších 20 % daňovníkov platilo 3 roky pred zavedením rovnej dane v priemere 2 % všetkých výnosov, 3 roky po zavedení rovnej dane dostali 3,5 % od štátu vrátených.
Najchudobnejších 30 % - platili 5 % výnosov všetkých daní. 3 roky po zvedení rovnej dane dostali 3 % vrátené.
A najchudobnejších 40 %, to nie je málo, 40 % ľudí, to je takmer polovica, platili 8 % všetkých výnosov, ale po daňovej reforme neplatili nič. Dokonca dostali trochu vrátené.
Môže sa stať, že teraz povie pán Blaha, to je síce pekné, ale je to málo, nestačí že 40 % daňovníkov neplatí žiadnu daň z príjmov fyzických osôb. Prosím? K tomu ešte dôjdem. Daň z príjmov fyzických osôb. To je málo. 80 % ľudí nesmie platiť nič. Veď tých 20 % majú dosť. Oni budú platiť. Len títo ľudia majú na to, aby zo systému utiekli. Môžte tu apelovať na morálku, koľko chcete. Ale keď si myslíte, že z nejakého človeka, ktorý je bohatý a bohatý preto, lebo má zrejme, že má dostatočne v hlave alebo má iné schopnosti, alebo vyššie, alebo skrátka viac pracoval v živote. Keď si myslíte, že z tohoto človeka spravíte vola a poviete mu: "Môj milý, ty teraz budeš jednoducho platiť do nemoty," tento človek povie: "Nebudem!" Utečie zo systému. Vy si nemyslíte, že ten systém je vodotesný. On je deravý jak švajčiarsky syr. O tom vám môže Jozef Mihál porozprávať, až budete mať záujem. Títo ľudia vám utečú. Nebude mať tie dane kto platiť. Po internete chodí taká průpovídka - s desiatimi pánmi, ktorí chodili na obedy a delili si ich solidárne, a potom, keď došla zľava, tak zrazu toho najbohatšieho vyhnali od stola a potom zistili, že nemajú za čo obedovať.
Po zavedení rovnej dane - niekoľkoročnom priemere - platí 7,5 % najbohatších daňovníkov 40 % všetkých výnosov daní z príjmu. 7,5 % platí 40 % všetkých výnosov. Nepodceňujte tento stav. 13 %, to je, toľko daní platila polovica všetkých daňovníkov. 13 %, po novom už iba 4 %. Rovná daň je oveľa solidárnejšia, ako bol predtým progresívny daňový systém. Môžme robiť ešte solidárnejšie systémy. Áno, len to už jednoducho nebudú tí, ktorí to platia, akceptovať. A pri 60 %, vidíte, to sú skoro dve tretiny všetkých daňovníkov platilo 17 % a po novom iba 9,5. To znamená, zvyšných 40 %, najbohatších 40 % daňovníkov platilo 90 % všetkých výnosov. Vy si myslíte, že vy im naparíte ešte viac, že veď to oni znesú. V poriadku. Opäť upozorňujem, títo ľudia vám utečú.
Na záver môjho prejavu chcem povedať dve veci. Opäť raz chcem upozorniť na nebezpečnú kombináciu faktorov. Na tú dynamiku, ktorú vy si dnes ani neviete predstaviť, ktorú vyvoláte, keď schválite to, čo schváliť chcete. Na jednej strane je to daň z príjmu právnických osôb, ktorú idete zvýšiť z 19 na 23 %. Toto samo o sebe nie je dráma. Horšie zniesla slovenská ekonomika. 4 % naozaj nikoho nepoložia. Ako vy ste to vraveli, pán Kamenický. S tým súhlasím. Zároveň idete zaviesť zdravotné odvody na dividendy. Zdravotné odvody sú daňou. Preto, lebo všetci platia podľa svojho príjmu, všetci dostanú to isté, to je typická daň. Vy idete de facto zaviesť daň z dividend, ale len pre domácich. Čo to je po prvé veľmi nespravodlivé, lebo zahraničným to nezavediete. Zavediete to len domácim. Daň z dividend. Fajn. Idete to vrátiť do stavu pred rok 2003. Teraz nespomínam si presne či vy, pán Kamenický, či vy, pán Duchoň, ako ste, kto z vás argumentoval spôsobom, že, no veď, kde je, veď bol pokles HDP, rovná daň nefunguje, lebo veď v roku 2009 bol pokles HDP. No len pokles, alebo nárast HDP, pán Kamenický, to nie sú absolútne hodnoty, ale relatívne. To je len skrátka tá delta. Tá zmena. Čo ale rovná daň spravila, ona - prvé 3 alebo 4 roky po zavedení rovnej dane rástlo slovenské HDP výrazne rýchlejšie ako české alebo maďarské, alebo keď to spriemerujete, alebo jedno čo. Čiže dá sa pomerne presne odhadnúť efekt zavedenia rovnej dane. Povedzme, že to bolo 12 alebo 15 nominálnych % toho HDP z toho obdobia. Ale nečakajte, že každé štyri roky dostanete 15 %. Veď sme urobili iba jeden krok. Ten priniesol 15 %. To, ako keby ste chceli mať v ruke 5-eurovku a chcete každý týždeň za tú istú 5-eurovku nakúpiť. Urobili sme krok, urobili sme rovnú daň a od roku 2004 do roku 2008 to prinieslo, povedzme tých 15 % HDP. Nejaká suma. HDP bolo vtedy okolo 2-tisíc, 15 %, 300 miliárd korún. Toto je doma. No ale nečakajte, že dostanete každých štyri roky ďalších 300 miliárd.
V roku 2007 to chcelo spraviť ďalšie úpravy. Vtedy som navrhoval, napr. znížme daň na 16 % a financujme to zrušením tých výnimiek, ktoré tam ešte ostali. A to ma ekonóm všetkých ekonómov označil za avanturistu. Tak to bolo. (Obrátenie sa rečníka k podpredsedovi vlády a ministrovi financií.) Mám na mysli Roberta Fica, Peter, aby si náhodou, dobre.
Keby že spravíme ďalší krok, mohli sme mať ďalšie efekty. Takže nečakajte, že z jedného opatrenia budete, neviem, čo to je vôbec za zmýšľanie. Teraz idete ale spraviť opak. Vy keď to vrátite do stavu pred rok 2004, tak sa vám vráti aj to HDP, aj tie výnosy z daní a vám poklesnú. Poklesnú vám, keď spravíte tieto dve veci. A keby že robíte len tieto dve veci. Vy idete spraviť Zákonník práce úplne socialistickým. Alebo idete zaťažiť odvodmi, daňami, všetko, čo sa hýbe. Tutok, taký expert sedí na ministerstve financií, kolega Filko. Ten by zdanil úplne všetko. Toto zabije hospodársky rast. Zabije. A teraz my sa netvárme, že môžme si to dovoliť, lebo máme rast 8 % alebo 10. A to tu trošku znesieme 2-3 percentá. My máme rast 1,8 alebo 2, alebo 2,2 %. Pri takomto raste ani len nestúpa, nebude stúpať počet pracovných miest poriadne. A tento rast, to je nič. To je maličký zárodok nejakého rastu a toto vy to skrátka sfúknete z povrchu zemského.
K tým opatreniam, ktoré som spomínal, nepatria len vaše legislatívne opatrenia, ktorých teda je neúrekom. A ešte raz: tá kombinácia je nebezpečná, ten smrteľný kokteil. Ale patria k ním potom aj také individuálne. Minule sme sa tu bavili o tom, že pri DPH treba zložiť zábezpeku minimálne 2-tisíc eur. No ale stáva sa, že jedna firma dostala zábezpeku 350-tisíc eur. 350-tisíc eur. Ja na jednej strane, pán minister, oceňujem to, že ste sa to snažili dostať mimo vplyvu úradníkov a že teda tých 50 kritérií, že skrátka nejaký algoritmus, kde vstupuje 50 kritérií, že je objektívny, toto oceňujem. Ale zároveň upozorňujem na to, že tento algoritmus bol zjavne robený od zeleného stola. V tomto prípade idete, až vás to zaujíma, ja vám, samozrejme, toto môžem dať, úplne z nezmyselných dôvodov je to ani nie daňová pozdlžnosť, tá bola pred desiatimi rokmi vyrovnaná, ale nejaké penále, ktoré boli vtedy nekresťanské: 50 %. A ten človek ich ešte dodnes spláca, tak ste mu naparili 350-tisíc eur zábezpeku - a to ho zlikviduje. Tento človek zamestnáva 77 ľudí. Keď toto nezmeníte, tak máte 77 ďalších nezamestnaných alebo nejakú časť z nich.
Ale vrátim sa k tým objektívnym kritériám. Je dobre, že máte objektívne kritériá, ale odporúčam v úplne v extrémnych hodnotách, ako je táto, do toho možno vstúpiť na individuálnej báze a, samozrejme, na vysokej, nie úradník, ale možno že na ministerstve niekto by sa mohol pozrieť na to. Ďakujem vám pekne za pozornosť.
Úplne na konci sa chcem poďakovať a chcem oceniť, že minister financií otvoril rozpravu k hazardu, aj keď sa to bude opäť okolo hazardu točiť. Ale oceňujem to, že mám možnosť predniesť moje výhrady k pozmeňovaciemu návrhu k poplatkom v stavebnom konaní. Veľmi pekne ďakujem (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2012 11:25 - 11:25 hod.

Richard Sulík
Ďakujem pekne. Tak budem teda pokračovať. Bol som pri výnosoch, ktoré generovala daň z príjmu právnických osôb a poprosil by som graf. (Ruch v sále. Krátka pauza.)
Ja si počkám, dokým sa usadia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 4.12.2012 11:13 - 11:13 hod.

Richard Sulík
Ďakujem za slovo. Pán predseda, bolo by dobré stanoviť, kedy má táto rozprava prebiehať, lebo práve je otvorená rozprava k rovnej dani. Ja som moju rozpravu k rovnej dani prerušil, rád by som ju dokončil. Chcem sa teda spýtať, či by sme sa nevedeli možno všeobecným súhlasom dohodnúť na tom, keď skončíme rozpravu k rovnej dani, pokračujme v rozprave o hazarde.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2012 11:12 - 11:12 hod.

Richard Sulík Zobrazit prepis
Tak keď vám príde predseda. Ďakujem pekne.
Bol som pri tom, ako rýchlo rástol výnos dane z príjmu a oznamujem, že rástol trikrát rýchlejšie. Rast výnosu dane z príjmu bol po zavedení rovnej dane 3-krát rýchlejší ako napríklad v Čechách.
Zásadne nesúhlasím s tvrdením, že u nás bude len dovtedy dobre, dokedy bude Čína odoberať luxusné autá, ako vraví pán Kamenický. Toto sú porazenecké reči. Ľudia, ktorí majú takéto porazenecké reči, nech nevládnu Slovensku! Áno je kríza, ale to neznamená predsa, že založíme ruky a už tu budeme čakať na ten hrmot a zmierime sa s tým, že všetko teda už bude veľmi zlé. Práve keď je v Európe kríza eura, treba proti tomu bojovať, treba robiť opatrenia proti tejto kríze a je to možné. Vždy sú krajiny, ktorým sa darí lepšie, a krajiny, ktorým sa darí horšie. A s porazeneckými rečami to určite lepšie nebude. Bohužiaľ, musím konštatovať, že opatrenia, ktoré robíte, sú veľmi zlé a v podstate dopady nejakej krízy, ktorá tu je, už jedno, aká je, zhoršia, zhoršia situáciu na Slovensku.
No. Teraz by sme sa mohli pozrieť na odhady a výnosy dane z príjmov právnických osôb. V roku 2003, to znamená, to je posledný rok pred zavedením rovnej dane, sa odhadoval výnos dane z právnických osôb 30 miliárd korún, 29 miliárd korún. Výnos bol taký istý alebo takmer rovnaký: 29,3 oproti 29,1. Rok na to, 2004, to bol prvý rok, kedy bola zavedená rovná daň, bol odhad nižší preto, lebo sadzba išla dole z 25 % pre právnické osoby na 19, logicky, rozumný a opatrný hospodár očakáva nižší výnos. Skutočnosť ale bola taká, že výnos bol trochu väčší, ako rok predtým: 29,7. Už na tomto vidieť, že rovná daň, napriek tomu, že sme znížili sadzbu z 25 na 19 %, nespôsobila nižší výnos dane z príjmu. Garantujem vám, že, naopak, keď zvýšite sadzbu dane z príjmu, môže vám výnos dane z príjmu poklesnúť, určite nenarastie toľko, koľko si sľubujete.
Druhý rok po zavedení rovnej dane, keďže v roku 2004 bol výnos 29,7 miliardy korún, tak druhý rok, v roku 2000, pre rok 2005 bol minister financií Ivan Mikloš odvážnejší v odhadoch, očakával 30 miliárd korún výnos, ale ten výnos priam explodoval. Bol 42 miliárd korún! Pri odhade 30 bol výnos 42! Na Slovensku v tomto roku rástli výnosy dane z príjmov právnických osôb najrýchlejšie vôbec. Spôsobil to jednak pokles, pokles dane, pokles sadzby dane z 25 na 19 %, ale aj to, že zároveň sme zrušili 15-percentné dividendy. Do konca roku, kto vlastnil firmu, v ktorej zamestnával ľudí a ktorou tvoril hrubý domáci produkt, a keď zarobené peniaze chcel on použiť, musel platiť najprv 25-percentnú sadzbu dane z príjmu právnických osôb v tej firme a následne 15-percentnú sadzbu na dani z dividend. Celkovo došlo k efektívnemu zdaneniu vo výške 36 %. Toto sme znížili na 19 a takto rástol výnos, výnos dane z právnických osôb. V roku 2004 bol na úrovni 30, v roku 2005 bol na úrovni 42.
Ďalší rok: odhad 36 - výnos 47. Nie je teda pravda, že... (Ruch v sále.)
Vidím, že už tu máte predsedu, ja rád preruším a budem po hlasovaní pokračovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2012 11:12 - 11:12 hod.

Richard Sulík
Ešte tu nemáte predsedu, hej. Dobre. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Skryt prepis