Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. No, pán Duchoň, vyhovárať sa na krízu, to je taká naučená pesnička, ale nie je to tak, resp. nie je to tak v celom rozsahu.
Po prvé. Tá ekonomika v celej Eurozóne stagnuje, to je pravda. A to preto, lebo v celej eurozóne sa robia socialistické opatrenia. Krajiny ako Francúzsko chcú zaviesť 75 % daň z príjmu a pod. Ale Slovensko ako malá a aj ako otvorená ekonomika má šancu si z toho síce stagnujúceho koláča si odkrojiť kúsok viac. Toto sa už raz Slovensku podarilo v roku 2004, 2005, kedy smelými reformami dokázalo viac zlepšiť podnikateľské prostredie ako okolité krajiny, a z toho profitovalo a slovenská ekonomika rástla rýchlejšie, ako rástli ekonomiky okolitých krajín alebo ekonomiky celej eurozóny. Preto je to len výhovorka a dalo by sa tu niečo robiť. Dalo by sa výrazne zlepšené podnikateľské prostredie a potom áno, nech sa kľudne európska... alebo eurozóna, alebo Európska únia nech stagnuje alebo nech sa nachádzajú v recesii, Slovensko by dokázalo napriek tomu rásť. Čo sa týka áut, nie som si úplne istý, ale neviem, či náhodou práve minulý rok Slovensko nezaznamenalo historicky najvyššiu produkciu áut. To po prvé.
Po druhé. U nás sa vyrábajú napríklad v Bratislave veľmi luxusné autá, ktoré sa exportujú do celého sveta, kde, napr. do Ázie, kde o kríze nič nevedia. Takisto v Amerike, si myslím, aj Amerika už je na tom lepšie a nakoniec z pohľadu celého sveta bude Európska únia práve nejaký zabudnutý kút preto, lebo ovládol, rozmohol sa tu socializmus. O to skôr musí Slovensko bojovať proti tomuto vývoju a má tu možnosť. Len, žiaľ, vaša vláda to nerobí.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobrý deň prajem, dámy a páni. Máme teda návrh záverečného účtu na stole a treba povedať, že keďže sa to týka roku 2012, bol to ten rok, kedy sa menila vláda, a, samozrejme, nie je možné za hospodárenie dať zodpovednosť iba jednej vláde, keďže boli dve. Navyše prvé tri mesiace to bola vláda už bez mandátu od voliča. Napriek tomu by som rád upozornil na niekoľko rizík a na možný vývoj do budúcna preto, lebo takto o rok tu budeme stáť opäť a potom to už bude len zodpovednosť vládnej strany.
Po prvé dozvedeli sme sa, že príjmy štátneho rozpočtu boli 11,8 mld. eur, výdavky 15,6. Pri príjmoch 11,8 boli výdavky 15,6. Takto keby hospodárila firma, a to roky po sebe, tak dávno skrachovala. Len vlády Európskej únie - alebo teda aj celosvetovo je to obvyklé - si zvykli tento deficit, v našom prípade 3,8 mld. eur, dávať do porovnania s hrubým domácim produktom, a nie s príjmami alebo s výdavkami. A tam to číslo už vôbec neznie nebezpečne, tam je to 4,3 %. Keby sme ale to dali do porovnania s príjmami, tak by sme zistili, že výdavky sú o 33 % vyššie ako príjmy, toto je stav, ktorý okrem štátov nedokáže nikto udržať.
Keď si teraz pozrieme na verejný dlh, tak ten bol za minulý rok 52,1 % ku teda, ku 31.12.2012 bol 52,1 % a deficit, ako už bolo povedané, 4,3. V normálnom prípade by súčet všetkých deficitov mal tvoriť verejný dlh. To znamená, keď sme mali deficit, čo je dlh za bežný rok, za rok 2012, 4,3 %, a na konci roku verejný dlh 52, tak logicky by mal byť na začiatku toho roku alebo na konci predošlého verejný dlh 52 mínus 4,3. To je 47,8 %. Čiže v normálnom prípade, keby celá Európska únia a eurozóna sa neklamali, tak bol by koncom roka 2011 verejný dlh 47,8 %. K tomu dôjde deficit za rok 2012 4,3 a to dá spolu 52,1. Lenže to tak nie je.
Pani predsedajúca, mohla by pani Vaľová niečo, pán predsedajúci, keby pani Vaľová mohla netelefonovať, lebo počuť ju až sem a ruší ma to. Ďakujem pekne.
Čiže v roku 2011 nebol dlh, koncom roka 2011 nebol 47,8 ale 43. To znamená, náš verejný dlh stúpol o 8 %, o vyše 8 %, o vyše 8 percentuálnych bodov, aby som bol presný, ale deficit je len 4,3. No jednak je tam aj už spomínané predzásobenie, ktoré, keď naozaj sú nízke úroky, tak dá sa odôvodniť a môže to byť aj rozumný krok, ale nie je to len ono. Sú tam napríklad aj záruky vystavené v rámci dočasného eurovalu na Grécko a na španielske banky a to je to, čo vyhnalo náš verejný dlh vyše na čiastku, teda na číslo vyše 50 %. Koncom roku 2010 bol verejný dlh 41 %. Koncom roku 2011 bol verejný dlh už 43 %. Teraz, koncom roku 2012, je verejný dlh už 52 %, nehovoriac o tom ešte, že, že ešte 6 rokov dozadu bol verejný dlh pri 27 percentách. My sa doslova rútime k hranici 60 %, kedy nastúpia rôzne, rôzne opatrenia, ktoré, samozrejme, platia pre malé krajiny. Veľké krajiny ako Francúzsko si vyžiadajú odklad a dostanú odklad a vec je vybavená, ale tie mechanizmy nás postihnú v plnom rozsahu.
No treba sa teraz aj pozrieť, aký bude rok 2013, čo sa bude diať s naším verejným dlhom a s naším deficitom, podľa toho k čomu sme sa zaviazali by sme mali mať deficit pod 3 %. Táto suma je dosť vážne ohrozená, resp. bude dosiahnutá len vďaka jednorazovým opatreniam. Jednorazové opatrenia sú také, že v tomto roku budú predané licencie, bude sprivatizovaná ropa, teda ropné zásoby, možno nejaké mimoriadne dividendy. Tieto tri čiastky sú tie, ktoré zachránia ministerstvo financií pred blamážou a ktoré mu umožnia dosiahnuť 3 %.
No daňové príjmy, daňové príjmy sa vyvíjajú veľmi zle. A tam sú dva dôvody, jednak áno, treba povedať, daňová správa nebola odovzdaná v lepšom stave ako prevzatá, to som povedal, myslím si, že celkom kulantne voči našej bývalej koalícii, áno, ale to je len časť. By som sa nesmial príliš rýchlo, pán minister, lebo to je len časť dôvodov, prečo tie daňové príjmy sú výrazne nižšie, ako by mali byť.
Druhá časť to sú tie, to je ten smrteľný koktail, ktorý na jeseň minulého roku namiešala socialistická vláda, kedy zvýšila dane podnikateľom, zvýšila dane akože tým hnusným milionárom s nehoráznym príjmom 2 750 eur mesačne, kedy zaviedla socialistický daňový Zákonník práce a ďalšie škodlivé, doslova škodlivé opatrenia. Už v minulom roku bol výber daní nižší o 700 miliónov eur, ako bol plán. Tento rok bude opäť nižší ako už ten revidovaný plán a to súvisí s tým preto, lebo tieto škodlivé opatrenia, tento smrteľný koktail sa, samozrejme, premieta do rastu hrubého domáceho produktu. Päťkrát musela, štyrikrát, prepáčte, musela táto vláda korigovať rast hrubého domáceho produktu. Začalo to pri 2,2 % a klesalo, klesalo, pred pár dňami to bolo 0,5 %. To je nič! To je štatistická chyba!
Ekonomika Slovenskej republiky nerastie. Nerastie vďaka škodlivým socialistickým opatreniam, ktoré zabíjajú podnikanie, ktoré sťažujú podnikateľom život, ktoré zvyšujú dane. Zvyšujú dane, ale nezvyšujú výnos z daní. Napríklad pri fyzických osobách bola do konca minulého roku daň z príjmu 19 %, tento rok je to 19 %, ale pre tých hnusných milionárov s neskutočným príjmom 2 750 eur mesačne je to 25 % nad tú sumu. Človek by si mohol myslieť, že dobre, no tak keď už sú to také ideologické socialistické opatrenia, dobre, tak aspoň by mal byť ten výnos vyšší. No ale nebude, aspoň táto vláda s ním neplánuje. Minulý rok bol výnos z dane z príjmu fyzických osôb na úrovni 2,7 % HDP, tento rok plánuje ministerstvo financií 2,6; prepáčte, a tento rok plánuje rovnakých 2,6 %. Tu je len ideológia a ukazuje sa, že škodí preto, lebo pri vyšších sadzbách ani len ministerstvo financií neráta s vyšším výnosom. Tu išlo len o to, aby bola ukojená závisť voličského elektorátu strany SMER.
Pozrime sa na ďalšie veľké riziko, ktoré sa skrýva v slovenskom štátnom rozpočte. To je samotný deficit, ktorý je na úrovni 4,3 %. Tento rok to teda bude, vďaka tým jednorazovým príjmom licencie, privatizácia ropných rezerv a mimoriadnych dividend, povedzme, že sa ho podarí dostať do oblasti 3 %.
Existuje ale pojem, ktorý sa volá primárny deficit. Celkový deficit je vrátane úrokov, ktoré platí krajina za to, že si požičiava peniaze. Ako sme počuli, Slovensko má požičaných 37 mld. eur za veľmi nízky úrok.
Pán Duchoň, vy viete, aký je aktuálny úrok alebo teda priemerný, náhodou? Tri percentá, štyri? Povedzme. Možnože pán minister bude vedieť. Aký je priemerný úrok na dlh čo platí Slovenská republika z tých 37? Povedzme tri.
Čiže keď si teraz predstavíme, že verejný dlh je 37 mld. eur a úroky, ktoré platí slovenský štát za tento dlh, sú v priemere 3 %, tak vychádza to asi približne na 1 mld. eur. Treba povedať: iba jednu miliardu eur. Celkový dlh totiž, celkový deficit bol 3,8; ako sme sa dozvedeli. Odrátajme z toho tú jednu miliardu, ktorú platíme na úroky a ostane 2,8 mld. eur, tzv. primárny deficit. Tých 2,8; keď prerátame spätne na HDP, tak sa dostaneme k čiastke, ktorá je výrazne cez 3 %, a týmto je Slovensko rekordér alebo teda patrí medzi krajiny, ktoré produkujú najvyšší deficit. My sme možno druhí alebo tretí v Európskej únii, čo sa týka primárneho deficitu. Môžme síce povedať, že no veď je to v pohode preto, lebo boli sme, 8 krajín v Európskej únii má vyšší deficit ako Slovensko a 17 krajín má vyšší dlh. Áno, ale keď sa pozrieme na primárny deficit, tak možno jedna krajina alebo dve krajiny majú vyšší deficit. Slovensko je možno 3. v poradí, možno druhé. Toto je veľmi nebezpečné, lebo znížiť primárny deficit je mimoriadne ťažké preto, lebo väčšina výdavkov, ktoré štátny rozpočet má, možno 70 %, sú tzv. mandatórne výdavky, to znamená, výdavky robené na základe veľakrát nezmyselných zákonov.
Kočíkovné. Aby sa skrátka vládna strana SMER na čele s pani Tomanovou ako vtedajšou ministerkou sociálnych vecí zapáčila voličom, vymysleli kočíkovné, 25-tisíc na prvé tri deti. Vtedy korún. 25-tisíc korún. To, samozrejme, ide do výdavkov rozpočtu. A takýchto výdavkov, takýchto mandatórnych je tam viac ako dve tretiny. A tu je veľké riziko, ktoré tkvie v slovenskom rozpočte preto, lebo máme pomerne nízky dlh ešte stále, a to vďaka pravicovým vládam, ktoré Slovensko malo. A aj deficit, a aj úroky úroky, ktoré platíme sú veľmi nízke, preto sú celkové úroky, ktoré platíme, nízke, a preto je tá časť primárneho deficitu nebezpečne vysoká. A keď dôjde k zvýšeniu úrokov alebo sa bude pokračovať zvyšovaniu dlhu, tak Slovensko bude presne na gréckej ceste. Toto riziko tu jednoducho je.
Na záver mi dovoľte povedať môj odhad na tento rok. Ako som už vravel, HDP sa nachádza pri, momentálne aktuálny odhad ministerstva financií je plus 0,5 %. Predpokladám, že ani toľko to nebude. A keď áno, tak s odretými ušami. Čoskoro sa dozvieme nové daňové prognózy. Tie budú zrejme opäť raz na nižšej úrovni preto, lebo tie výpadky daní budú pokračovať. V akom stave je daňová správa momentálne ja neviem posúdiť, ale každopádne už vyše roka je za ňu zodpovedná strana SMER, čiže už sa nebudú môcť na nikoho vyhovárať. Ale tá druhá časť, ktorá spôsobuje výpadky na daniach, tá bude čoraz silnejšia a silnejšia a to sú tie nebezpečné opatrenia, to je ten smrteľný kokteil, počnúc Zákonníkom práce, cez vyššie dane pre podnikateľov, cez zdravotné odvody z dividend, úplne nezmyselne stanovené. Toto bude ubíjať naše hospodárstvo, čo bude vidieť nielen na tom, že rast ekonomiky nebude, ale aj na tom, že výnosy z daní budú čoraz nižšie a zachránia ich akurát nejaké jednorazové príjmy. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán Podmanický, vyčítate mi teda, že som nechal skartovať lístky po voľbe. Keby ste si prečítali volebný poriadok, tam by ste sa dočítali, že som to bol povinný urobiť. Nechal som skartovať volebné lístky, lebo mi to prikazoval volebný poriadok. Tak ešte aj toto mi vyčítať už je trochu smiešne.
No a k tomu, že som chodil k pánovi Kočnerovi na raňajky. Tak áno, chodil som k nemu, lebo nechcel som byť videný s ním. Mal som obavy o moju povesť. Žiaľ, nenapadlo mi, že ma bude nahrávať. Ale ako som sa s ním spoznal, pán Podmanický? Váš stranícky kolega pán Počiatek ma o to poprosil, aby som sa s jeho priateľom stretol. To bolo začiatkom jesene 2006.
A ešte raz, vaša kandidátka na županku sa hrdo hlási k priateľstvu k tomuto pánovi. Tak vy si to ujednoťte v tej vašej hlavičke, že či chcete pána Kočnera stavať do veľmi negatívneho svetla, lebo vaši ľudia majú s ním ďaleko viac kontaktov a hlásia sa k nemu, ako ja.
Prajem vám pekný deň, pán Podmanický, a veľa šťastia pri voľbe.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte aj mne pár slov pridať k tejto voľbe. Predtým, ako k tomu dôjdem, rád by som reagoval na pána Podmanického, ktorý teda pánovi Lipšicovi vyčítal, že ako mohol spolupracovať so mnou, keď ja som sa stretával s mojím priateľom podnikateľom z mafiánskych zoznamov. Pán Podmanický, pán Kočner nie je môj priateľ. Vidieť to aj na tom, že priatelia sa navzájom nenahrávajú potajomky a potom to nezverejňujú. Pán Kočner bol zdrojom a možnosťou pre mňa zistiť, kto boli tí zradcovia, ktorí boli kúpení alebo vydieraní v koalícii. No ale, keď už o tom hovoríte, tak možno by stálo za to sa zamyslieť, že vaša kandidátka na bratislavskú županku je veľmi dobrou priateľkou, 30-ročnou, podľa jej vlastných slov, možnože to by stálo viac za úvahu.
No ale späť k voľbe generálneho prokurátora. Áno, bola to fraška. Tam to bolo divadlo, ktoré koalícia predvádzala, a bolo to aj sprevádzané rôznymi mocenskými bojmi a intrigami a tak ďalej, veď začalo to tým, že poslanec koalície, pán poslanec Janiš dal návrh na, na pána Trnku. S týmto jednoducho musíme súhlasiť, vtedajšia koalícia tam robila veľmi zlú figúru pri tom celom. No ale nemení to nič na veci predsa, že nakoniec bol pán docent Čentéš riadne zvolený a v tajnej voľbe. V tejto súvislosti som sa, som tu, neviem presne od koho, počul, možno ste to boli vy, pán Podmanický, že veď to je ten Sulíkov paradox, že nepočkali sme, teda respektíve, že sme sa ponáhľali preto, lebo Ústavný súd chcel vydať predbežné opatrenia, aby, sme sa rýchlo ponáhľali, aby sme ten Ústavný súd predbehli. Dovoľte mi, prosím vás, vysvetliť, že ako k tomu došlo. Koalícia vtedy chcela spraviť, chcela zmeniť voľbu z tajnej na verejnú a chcela voliť prokurátora verejne. Tu bolo, tu bola podaná sťažnosť alebo návrh na Ústavný súd, aby vydal predbežné opatrenie a Ústavný súd to predbežné opatrenie chcel vydať v zmysle, že parlament musí voliť tajne preto, lebo už raz tajne voliť začal. No a čo som spravil ja ako vtedajší predseda Národnej rady, že som vyhlásil tajnú voľbu? Veď ja som spravil presne to, čo po nás Ústavný súd chcel, a nie v rozpore s jeho rozhodnutím. Čiže vyčítať vládnej koalícii, že vy ste sa ponáhľali, to je nepodstatné. Podstatné je, že sme zvolili tajne.
A ako vravel dnes už Paľo Hrušovský, najväčšie zlyhanie je u prezidenta. A, ctení poslanci SMER-u, vy podporujete toto nesprávne konanie prezidenta, ktorý je teda všetkým iným než morálnou autoritou, sme to tu práve počuli, či už noc dlhých nožov, alebo nekonanie, keď on sám bol generálnym prokurátorom a tak ďalej, a hráte túto hru spolu s ním. Chápem, že to možno vyhovuje, ale oveľa viac chápem argumenty, ktoré uviedol Daniel Lipšic, že jednoducho keby tam náhodou zasadol prokurátor, ktorý začne vyšetrovať, tak viacerí ľudia, ktorí používajú vlastnú hlavu na obstarávanie peňazí, by sa možno zapotili, aj z opozície, pani Vitteková, presne tak.
No keď sa zamyslíme nad tým - viackrát to tu dnes odznelo -, že veď čo chcete, my máme 83 hlasov a jednoducho si zvolíme, koho my chceme. Tak bol by som veľmi opatrný, aby pri tvrdení, že veď pokiaľ je niečo demokratické, je to správne a jednoducho musíme na všetko uplatniť demokratické princípy. Preto, lebo čo sa stane, keď necháme dvoch vlkov a jednu ovcu úplne demokraticky rozhodnúť, čo bude na večeru? A práve preto existuje, existuje množstvo ustanovení v našej legislatíve, ktoré obmedzujú demokratické princípy. Napríklad základné práva a slobody. Tie má každý, jedno, čo väčšina rozhodne. To je obmedzenie demokratického princípu. Takisto máme Ústavný súd, ktorý rozhodne, že nejaký zákon, ktorý bol demokraticky prijatý, čiže väčšinou, nie je v súlade s ústavou a tým pádom nie je platný; opäť je to narušenie toho princípu demokracie. A tieto obmedzenia sú veľmi dôležité a bol by som veľmi opatrný pri argumentácii, že čo, veď nás je 83 a my si môžme robiť, čo chceme. No nemôžte si robiť, čo chcete, obzvlášť vtedy nie, keď tých 83 poslancov vzniklo na základe klamstva. Boli sľúbené ľuďom istoty, ľudia v domnení, že dostanú nejaké istoty, dali hlasy, ale nakoniec istoty budú len pre vybraných.
No a preto je táto situácia veľmi ošemetná. Aj preto, že máme tu nejakú nahrávku, kde hlas podobný Robertovi Ficovi zháňa hlavou vlastnou 40 miliónov korún. Nejaká zmluva, ktorá existuje ako originál, ktorá nebola posúdená, že teda či je, či tie podpisy sú, alebo nie sú pravé, bola jednoducho len tak zametená pod koberec. Toto sú zlyhania právneho štátu! O to viac by sme mali byť opatrní povedať, že demokracia alebo demokratický princíp je nadovšetko. Chcel by som pripomenúť, že aj Adolf Hitler bol zvolený čiste demokraticky. Väčšina jeho krokov bola demokratická a vieme, ako to dopadlo. Preto osvietený štátnik by konal veľmi opatrne, toto možno nemôžme chcieť od Roberta Fica, ale chcem veriť, že aj jemu hovorí niečo ako deľba moci v štáte.
Dnes vám tu Igor Matovič ukázal plagát, kde systematicky strana SMER obsadzuje všetko. Tento, tento postup v zmysle víťaz berie všetko - a toto sme my nerobili vo vládnej koalícii. Napriek všetkým možným problémom, ktoré tá koalícia mala, v tomto konala o triedu štátnickejšie, ako konáte vy teraz. Tak chcem teda veriť, že docentovi práv Robertovi Ficovi hovorí niečo deľba moci v štáte. Tento princíp má stovky rokov a ľudstvo pochopilo, spoločnosti pochopili, že jeho uplatňovanie je dlhodobo, z dlhodobého hľadiska lepšie ako neuplatňovanie. No chcem teda dúfať, že aj vás by mohlo niečo ešte osvietiť v posledných minútach pred samotnou voľbou.
K samotnému kandidátovi pánovi Čižnárovi sa neviem vyjadriť. Viem iba toľko, že má pomerne dobrú alebo dobrú povesť a veľmi som uznal, keď, uznával, keď povedal, ja sa nechám zvoliť, alebo ja budem kandidovať, keď bude všetko jasné. Keď nebudem zvolený za pochybných okolností. A, bohužiaľ, teraz zmenil názor, to o to väčšie sklamanie preto, lebo ako často zmení názor, keď pôjde do tuhého? Keď pôjde napríklad o to, že má vyšetrovať ilegálne financovanie politických strán? Robert Fico sa vyjadril, že pán Čižnár často nepozná zľutovania. No to bohate stačí na to, aby, aby zľutovanie poznal v pár vybraných prípadoch a inak nemusí. Toto je to veľké zlo.
Ja by som na záver môjho krátkeho prejavu ešte rád povedal pár slov k tej našej sovietskej prokuratúre. Ja si nemyslím, že toto je nejaký veľký problém. Koniec koncov, môžme zrušiť možno nejaké jedno-dve pravidlá, že nadriadený prokurátor nesmie odobrať spis, ale pokiaľ by tam bol zvolený človek, ktorý bude mimo pochybností, tak na to, aby sa ten systém celkovo vylepšil, to môže byť, to môže byť kľudne aj výhoda.
Veľmi pekne vám ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán Lipšic, sú to veľmi nepríjemné veci, o ktorých ste hovorili. Nahrávka, originál zmluvy, kde ide o 32 miliónov korún, v nahrávke o 40 a ďalšie veci. Ja by som sa hanbil, by som sa od hanby prepadol pod čiernu zem, byť poslancom za stranu SMER a teraz tu musieť sedieť a počúvať rukolapné dôkazy. A prekvapuje ma, že tí páni, ktorí tu sedia, že akoby im to nevadilo, že veď čo, to sa, taká je politika zrejme. Lenže nie je, toto je presne ten suterén.
Aj SDKÚ mala problém s financovaním, ale Dzurinda mal aspoň toľko chochmesu, že odstúpil, keď nevedel niektoré veci vysvetliť.
Ale čo robíte vy, ctení kolegovia zo SMER-u? Pozrite, ako vaša strana vznikla, 32 miliónov od sponzora Blaška, 40 miliónov vlastnou hlavou. Ako sa cítite? Musí to byť predsa úplne strašidelné, byť poslancom za stranu, ktorá vznikla v rozpore so zákonom, ktorá vznikla na základe podvodu.
A, pán Blanár, vy tu spomínate nejaký môj, môj, nahrávku, kde ja som nahraný, nahratý s Mariánom Kočnerom. Áno, bohužiaľ, no tak sľúbil mi, že prezradí, kto sú zradcovia, no tak som išiel, nahral si aj mňa. To sa skrátka môže stať, keď človek naletí nečestnému človekovi. Ale to je nič oproti tomu, že vy, pán Blanár, ste tu za stranu SMER, ktorá vznikla, ktorá vznikla na základe podvodu, tak ako vám tu pán Lipšic pred chvíľočkou dokázal. (Reakcie z pléna.) Reagujem na rečníka, že sa nehanbíte, taká zmluva, onaká nahrávka. V týždennom takte nejaká kauza. Toto je strana SMER, tak nemusíme sa čudovať, že taký Čentéš na čele prokuratúry, ako sme počuli, sovietskeho modelu, ten by teda slušne vám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No pekne ste to zhrnuli, pán Gál, všetky tie vecné argumenty, s tým sa dá len súhlasiť a máte teraz vy sám možnosť vidieť, že jediný protiargument od kolegov zo SMER-u je ten, že docent Čentéš skartoval nedopatrením a zároveň zmazal z počítača nejakú výpoveď, o ktorej človek, ktorý vypovedal, teda Igor Matovič povedal, že sa nič obsahom nezmenilo. Toto je tak smiešny, tak úbohý dôvod, že človek môže len skonštatovať, je to smutné, k akej silnej koncentrácii moci dochádza. A možno si kolegovia zo SMER-u uvedomia, že takto silno koncentrovať moc do rúk jedného človeka, to sme tu už raz zažili, teda nie my, ale aj my trochu, ale v Európe najmä pred 70 rokmi alebo 80 rokmi. Otázka je, či toto je naozaj ten správny postup.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Kaliňák, pozdravujem. Trochu ma prekvapilo, že smerácky spindoc, ktorý postavil takú šaržu, ako ste vy, aby tu kvetnasto rozprávala o všetkom možnom a pomerne málo k veci, lebo tak človek mohol čakať, že pán Baška by tu niečo povedal, keďže sa to týka jeho obdobia do určitej miery, ale zrejme vám ten Galko musí ležať veľmi veľa abo hodne v žalúdku.
No ale o inom by som chcel povedať, a teda len jednu poznámku z vašej dlhej, z vášho dlhého prejavu, že nemali sme rovnaký meter v koalícii. Mlčali sme napríklad pri Daňovom úrade, nemá to žiaden súvis s dnešnou témou, ale, ale keďže vašou taktikou je spomenúť všetko možné, aby ste odpútali pozornosť, tak v poriadku, budem na to reagovať.
Áno, mlčali sme, je to pravda. Jednoducho človek, keď má koaličných partnerov, tak zrejme, zrejme jednoducho má snahu nevyvolávať tie konflikty. Možnože už dnes by sme také niečo nerobili aj preto, lebo sme videli správanie našich koaličných partnerov. Ale keď vy vyčítate toto koalícii, tak povedzte, prosím vás, prečo vy mlčíte, a nie v prípade koaličného partnera... Ale zbabelo utekáte, čo je škoda. Prečo vy mlčíte... Neutekáte, oceňujem, že ste zostali. Prečo vy mlčíte v prípade vášho straníckeho šéfa, ktorý vlastnou hlavou zháňal 30 mil. či 40 mil. korún? Prečo mlčíte, pán Kaliňák?
Tak nám vyčítate, že sme mlčali v prípade SDKÚ, keď mali problémy s Daňovým úradom Košice, čo mali, bezpochyby, ale vy mlčíte teraz. Veď teraz odsúďte to. Povedzte, že strana SMER vznikla na základe kriminálneho činu, kde niekto zháňa čierne peniaze vlastnou hlavou a ix ďalších vecí. A aj teraz počas tejto vlády vy máte čo týždeň, to kauzu. Ste, ste pri vláde možno 70 týždňov, ja vám vymenujem 70 vašich káuz, čo máte, jednu za druhou.

Ďakujem pekne. Áno, pán Hlina, máte pravdu. Keď to naši opoziční kolegovia myslia s tou kritikou vážne, tak nemali by váhať s podpisom na odvolanie ministra Glváča obzvlášť po tom, čo tu on dnes predviedol, to kydanie špiny v štýle "útok je najlepšia obrana" a potom, potom to zbabelé zmiznutie. No čo si to iné zaslúži, ako ho odvolať. Ale, bohužiaľ, žijeme v dobe, kedy rečiam nie vždy nasledujú skutky.
No a čo sa týka vášho prejavu, tak myslím si, že bol celkom k veci a rôznym orieškom, teda tie urážky, možno by som bol opatrnejší, lebo už raz bola hlava umytá na klube, pán Martvoň, tak možno aj s ohľadom na váš vek by ste mohli trochu menej urážať tu kolegov v sále.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, Ivan, je to presne, ako vravíš, že táto vláda nemá záujem to naozaj riadne vyšetriť. Minister Glváč ešte pred tým, ako zbabelo stihol zdrhnúť, tak obvinil Ľuba Galka, že on nevyšetroval a teraz tu kolegovia zo SMER-u si odsúhlasia nejaké podivné rozhodnutie. A ja teda chápem, že je tu aj špeciálna prokuratúra, ktorá sa má tomu venovať, a chápem aj prezumpciu neviny, ale parlamentný výbor je tu v prvom rade na to, aby kládol otázky, aby tlačil na pílu. Ja si myslím, že je to strčenie do piesku, povedať, no veď minister nás má informovať a veď nejak to pôjde, je tu prokuratúra.
Nie. Parlamentný výbor a obzvlášť v oblastiach, kde veľké časti informácií sú utajené, by to mal byť práve parlamentný výbor, ktorý využije všetky svoje kompetencie a možnosti a bude sa domáhať odpovedí na otázky, ktoré mu takéto výbor bude klásť. A toto, práve toto sa nedeje, pán Duchoň. Je to skôr snaha zamiesť veci pod koberec a veď nejak to nechať, veď minister nám niečo sľúbil a veď uvidíme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, pán Kvasnička, je to, ako vravíte, povodne nedokázali zastaviť túto kauzu napriek tomu, že snaha aj premiéra, aj ministra obrany bola veľká a sa teda producírovali ostošesť, kde sa len dalo. Kauza žije preto, lebo je moc veľká, preto, lebo jednoducho kryť zločin v takomto rozsahu sa ani len na Slovensku nesmie. Dúfam, že vy ste si teraz všimli a aj vaši kolegovia, ako nezodpovedne k tejto kauze strana SMER pristupuje, a preto dúfam, ako už Ľubo Galko povedal, že tie podpisy na návrh na odvolanie ministra Glváča dáte. Ďakujem vám pekne.