Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán minister, zdravím vás. No, perfektné vystúpenie. Myslím si, že vaši spin doktori majú to s vami ťažké, teda tí smerácki spin doktori, ale snažia sa ostošesť. No na mňa to pôsobí dojmom, že najprv teda došli so stratégiou, zrejme nevedeli presne, o aký rozsah sa jedná, tak najprv došli s tým, že to zametieme pod koberec a budeme sa tváriť, že nič sa nedeje. Tak to bolo zrejme vtedy, kedy vás nabrífovali, že máte povedať, že to je slohová práca a kedy bol zrušený ten výbor a potom hentá smiešna tlačovka tu v kinosále tiež zrejme mala k tomu prispieť, že to je, skrátka, nič sa nedeje.
Teraz zmenili, podľa toho, jak vás počúvam, zmenili stratégiu a došli k záveru, že no je to moc veľké svinstvo, čo sa to tam u vás deje, tak musíme ísť na to inak, a síce štýlom, že najlepšia obrana je útok. No tak ste tu kydali všetko, čo vám napísali. Ja si nemyslím, že ste sa pri tom nejak dobre cítili. Hlavne vy patríte k tým ľuďom, ktorí vedia, že koľko, čo, kde je na čom pravdy. Máte prístup k relevantným informáciám. No, ste tu teda hodne kydali, ale k veci ste v podstate nič nepovedali a nič to neprekryje na tom, že vy kryjete zločin. A toto je problém. No ja chápem, že váš predpredchodca pán Baška teraz má byť županom, tak jeho držia spin doktori bokom, ale vy tu zato musíte teraz rozprávať takéto bludy.
A nakoniec ale, keď ste toľko o tom strachu hovorili, tak ja som sa dnes dočítal, že nový prokurátor, ktorého sa chystáte si zvoliť v rozpore s pravidlami, že často nepozná zľutovanie. No len teda, aby poznal zľutovanie v prípade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Hrozne sa mi ľúbia vaši kolegovia, sakra! Jak, ale jak skákali a pišťali a kvičali, keď ja som viedol schôdzu, a to, čo predvádzate vy, to je úžasné. (Ruch v sále.)

Lebo viete, no tak vediete to dosť chaoticky, tak preto, no. (Ruch v sále. Smiech v sále.)

Ja som teda nejaký všeobecný súhlas nezachytil, veď hlasovanie je aj zajtra, tak malo byť o 19.00 hodine, nie? Či o 11.00 hodine? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem. Ono hlasovanie, ktoré je podľa rokovacieho poriadku o 17.00 hod., už skončilo. Teraz by to malo byť čo? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, no dovoľte mi povedať na úvod pár slov k samotným koncesionárskym poplatkom a k dôvodom, prečo tieto poplatky sú naozaj mimoriadnou hlúposťou v našom daňovom systéme a veľkým prežitkom.
To, že takýto hlúpy návrh, takýto prežitý poplatok potrebuje aj svoje nejaké konkrétne praktické vyhotovenie, kto, kedy a ako platí a skutočnosť, že tento mechanizmus sa dá vylepšiť, nemení nič na veci, že tieto poplatky by mali by byť dávno zrušené. Preto nejaké parciálne vylepšenie, my s tým súhlasiť budeme, ale treba bojovať o to, aby tieto poplatky neexistovali.
V našom daňovom systéme máme daň, ktorú platíme z príjmu, ktorá je platená alikvotne k tomu, čo človek zarobí, tzv. rovnú daň, i keď teraz vládnou stranou SMER v určitých momentoch narušenú, ale predsa len stále ešte platíme z príjmu daň, ktorá je vypočítaná ako nejaké percento, a dôležité je, že to percento je rovnaké alebo teda ináč tam máme dve sadzby v dnešnom systéme. K tomu existuje daň, ktorá je viac prerozdeľujúca, čiže viac socialistická, to je tzv. daň progresívna, to znamená, kto bude viac zarábať, nebude platiť len vyššiu daň v eurách, ale bude platiť aj vyššiu daň percentuálne. My už v dnešnom systéme máme určitú mieru progresie kvôli nezdaniteľnému minimu, ktoré je 300 eur, keď teda niekto zarába len 300 eur, tak neplatí žiadnu daň a teda jeho percento je nula a keď zarába 3-tisíc, tak platí len z 2 700 daň a jeho percento je alikvotne teda z 2 700 19 %, zo zvyšku nula a to keď sa spriemeruje, tak vyjde nejaké percento na úrovni 17.
No a potom máme daň, to je ten druhý extrém, to je tzv. daň na hlavu. Predstavte si, že daň z príjmu by sme platili tak, že bez ohľadu na to, kto koľko zarobí, všetci budú platiť tisíc eur mesačne daň z príjmu. Samozrejme, každý súdny človek by si začal klepať na čelo a začal by hovoriť, veď to je úplná hlúposť, prečo má ten, kto zarába minimálnu mzdu platiť tisíc eur ročne z príjmu a ten, kto zarába povedzme stonásobok minimálnej mzdy, má platiť rovnako tisíc eur ročne z príjmu. A presne takouto daňou, a preto aj daň na hlavu nemáme okrem koncesionárskych poplatkov. Presne sú takouto daňou na hlavu koncesionárske poplatky, ktoré vôbec nezohľadňujú, že kto koľko zarába, či niekto má minimálnu mzdu alebo má desaťnásobok, tá sadzba je vždy rovnaká, je to približne 50, niečo vyše 50 eur ročne. Tá suma, samozrejme, sama osebe nie je veľká, pán poslanec Jarjabek sa v minulosti vyjadril, že veď ide len o takú daničku, ale tá podstata je mimoriadne nebezpečná a hlavne nespravodlivá. Keď niekto zaplatí zo svojho príjmu 2 % ročne a niekto iný 0,02 % ročne, tak takúto nespravodlivosť by naša spoločnosť jednoducho nemala tolerovať.
Teraz do toho vstupuje otázka, či teda vlastne jedná sa daň alebo predsa len o poplatok, alebo je to platba za nejakú službu, lebo veď koniec koncov chleba v obchode stojí tiež pre všetkých rovnako, tiež ten, kto zarába málo, musí platiť rovnakú sumu za chleba ako ten, kto zarába veľa. No ale tu práve vstupuje do hry to, že koncesionárske poplatky sú daňou, a to preto, lebo po prvé sú vynútené, platiť ich musí každý jeden, v podstate každý občan alebo každá rodina, je tam daná tá podmienka, že kto teda má elektrinu. No tak pár rómskych osád možno elektrinu nemá, ale inak elektrinu majú v 21. storočí v strede Európy všetci. Čiže tie poplatky musí platiť každý. Každý jeden človek musí platiť poplatky, vôbec sa neskúma: má televízor, pozerá STV, jedna alebo dva, alebo voľačo? Nič! Skrátka musí ich platiť, to po prvé, a teda sú vynútené. A po druhé neexistuje žiadna priama protislužba, to znamená, nemusím nutne pozerať tú STV, aby som ich platiť musel. Tieto dva faktory, existujú aj ďalšie v daňovej teórii, ale tieto dva faktory jasne zaraďujú koncesionárske poplatky medzi dane. Koncesionárska daň by sa to mala volať, keď už. A práve preto, keďže sa jedná o daň, je to v tomto prípade daň na hlavu a to je ten nezmysel a trestáme hlavne tých, ktorí majú nízke príjmy, tých chudobných, a o to viac som prekvapený, že tento systém práve vládna strana SMER, ktorá teda o sebe vraví, že je sociálna, aj ľavicová, že práve toto nechce zmeniť. Ten bohatý človek, Ján Počiatek napr., hej, ktorý zarobí ročne milión eur, tomu je úplne jedno, či platí nejaký, alebo neplatí 50 eur ročne za telku, ale váš volič, ctení kolegovia zo SMER-u, ktorý ročne zarobí možnože 4-tisíc eur, tomu to až tak jedno nie je. Pre neho je to možno víkendový nákup a tohto človeka skásnete rovnako, možno vôbec tú telku nepozerá, aj tak ho skásnete. Preto by táto daň mala byť zrušená.
Tie poplatky, oni vznikli niekedy v minulom storočí, a to preto, lebo voľakedy existovala iba jedna jediná televízia, a to bola štátna televízia, no tak sa povedalo, tí, ktorí teda majú televíziu, budú prispievať. Ale dnes máme 100 programov, 50 programov a iba na dva z nich musíme platiť a to je ďalší dôvod, prečo koncesionárske poplatky sú čírym nezmyslom. To, že dôjde teraz v zmysle navrhovateľa Dana Krajcera k nejakému zlepšeniu, poťažne oslobodeniu nejakým skupín, sa dá len vítať, ale je to len kvapka alebo je to len krôčik, ktorý treba urobiť z mnoho veľa ďalších krokov, a pri tejto príležitosti by som chcel na vládnu stranu SMER apelovať, aby ste tento nezmysel zrušili. Ukradnite trošku menej niekde, to zas nie je až taká obrovská čiastka, to je 70, 70 mil. eur ročne, tie koncesie, čo robia, to tam jeden Grandwood, hentam niekde jedno voľačo, možnože tri, tri keysy do roka, ktoré skrátka nebudú, tie poplatky sú doma, ale nebudete si musieť vy ako sociálna vláda nechať hovoriť, že koncesionárskymi poplatkami zaťažujete najmä tých chudobných. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán Hudacký, veď ja s vami plne súhlasím. Treba daňovníkom alebo obyvateľom nechať čo najviac zdrojov. Áno, preto, keď je možnosť znížiť sadzbu dane, treba ju znížiť. Výborne, len súhlasím. Čo najviac zdrojov, ale nevidím dôvod, aby sme povedali, že jedným necháme viac a druhým necháme menej. Daňový systém má byť spravodlivý a nemal by rozlišovať preto, lebo nedokáže, nemá tak ostrý skalpel, že dokáže presne to dobré, čo chceme podporiť, odlíšiť od toho zlého, čo podporiť nechceme. Vždy tam budú nejaké presuny, prechody a po odbornom povedané distorzie.
No ale zaujímavá vec, čo ste vraveli, že tak chceme ľudí motivovať zarábať. Ja si, ja si myslím, že je chybou si myslieť, že my musíme ľudí motivovať, aby zarábali, inými slovami, že ich musíme motivovať, aby prežili. To je pud sebazáchovy každého jedného človeka, každého jedného človeka. Každý človek má v sebe tú mieru chamtivosti, že jednoducho chce zarábať, chce žiť lepšie a tak ďalej. Čo by sme mali robiť, je nebrzdiť ľudí v týchto ich snahách nezmyselnými opatreniami. Keď si pozriete tie príslušné zákony, som presvedčený, že ste si ich nepozerali, preto, lebo to je obrovské množstvo, to je za jeden ľudský život pomaly neprečítateľné, čo ministerstvo poľnohospodárstva vyprodukovalo za posledných pätnásť rokov. Ale keď si to pozriete, keď si to necháte vašich ľudí pekne list za listom poprezerať, tam nájdete desiatky prípadov, že zrušiť, zrušiť nezmyselné opatrenia a potom by ste videli, aká veľká forma podpory by bolo toto. A tam, tam sme určite na jednej lodi a určite by som sa pridal. Jasné, zrušme, čím menej pravidiel bude tento štát mať a zároveň čím jednoduchších, tým bude lepšie fungovať a tým aj tá motivácia ľudí zarábať a tvoriť hodnoty bude vyššia.
No a mojich posledných päť sekúnd, daňové zvýhodnenie vo vyspelých ekonomikách, no, ja by som bol veľmi opatrný pri ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak, ďakujem pekne za slovo. Pán Fronc, investičné stimuly sú čisté zlo. Sú nespravodlivé voči tým, ktorí ich nedostanú. Deformujú podnikateľské prostredie a navyše donútime platiť tých, ktorí investičné stimuly nedostanú, tak cez dane ich donútime platiť, vlastne si financovať svoju konkurenciu. Aj za našej vlády sa dávali investičné stimuly, ale ich rozsah a počet výrazne klesal. Bohužiaľ, za tejto vlády opäť rastie. Dostávajú to najmä kamoši nejakí. Každopádne, investičné stimuly sú veľmi, veľmi zlé a deformujú podnikateľské prostredie.
Pán kolega Csicsai, no, hovoríte, že som liberálny politik. Ja si myslím, že som, ale to predsa neznamená, že máme si nechať zlikvidovať poľnohospodárstvo. Najväčšia, najväčšia, ten najsilnejší faktor, ktorý likviduje slovenské poľnohospodárstvo, je nerovnosť v dotáciách, v agrodotáciách, ktoré prichádzajú z Európskej únie. Slovensko ešte stále má citeľne menej na hektár napríklad ako Rakúsko, a pritom nie je na to vôbec najmenší dôvod. A áno, ja som za trhovú ekonomiku, ale zároveň za rovnaké podmienky. Čiže buď tie dotácie zrušme úplne, to je to, čo by bolo najlepšie, len to súdruhovia v Bruseli nedokážu, lebo ten lobing je príliš silný. A keď teda nie, v poriadku, ale nech sú dotácie z Bruselu pre všetkých rovnaké. A za toto budem bojovať aj ako liberálny politik, aby agrodotácie boli rovnaké. A keď budú rovnaké a naďalej by povedzme slovenské poľnohospodárstvo malo pokračovať v tomto procese likvidácie, tak potom možno poviem, dobre, tak asi je Slovensku, Slovensku súdené vyrábať autá. Ale teraz, ako som už hovoril v úvodnom mojom prejave, my sme jednoducho súhlasili s tak zlými podmienkami, že to sa nijak netýka či liberálnej, alebo trhovej ekonomiky.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Na úvod by som rád povedal, že aj Sloboda a solidarita je za podporu rodiny, no myslíme si, že treba to robiť vhodnými prostriedkami. Samozrejme, vždy je lákavé použiť zákon o dani z príjmu na to, aby sme podporili čokoľvek. Ja si pamätám ešte na škole na Ekonomickej univerzite nás učili, že daňový systém má funkciu sociálnu a má funkciu hospodársku. V praxi sa ale nič také nepotvrdilo, že by naozaj fungovali tieto rôzne funkcie daňového systému, a preto bez ohľadu na to, či ide o ľavicovú politiku, alebo pravicovú, alebo aké je teda to videnie sveta, ten daňový systém by mal byť použitý len na výber peňazí, na výber nevyhnutného množstva peňazí, na financovanie verejných statkov. Samozrejme, pred tým je ešte nutné definovať, čo sú to verejné statky. Malo by to byť na akejsi, po akejsi spoločenskej diskusii alebo na základe nejakej spoločenskej zhody, alebo možnože práve tá strana, alebo tie strany, ktoré vládnu, zadefinujú rozsah a typy, druhy verejných statkov, už jedno ako. Každopádne, tie treba financovať, na to sú tu dane a tie dane treba vybrať. Dane treba vybrať efektívne, to znamená s čím menšími nákladmi, treba ich vyberať spravodlivo, to znamená ten, kto má vyšší príjem, by mal platiť vyššiu daň, to je takzvaná vertikálna spravodlivosť. Potom ešte existuje horizontálna spravodlivosť, ktorá vraví, keď majú dvaja ľudia rovnaký príjem, mali by platiť rovnakú daň, už tu narážame na tento problém preto, lebo ten, kto má rodinu, by platil nejakou formou nižšiu daň. Oproti tomu, kto rodinu nemá, mať nemôže, ktorý o ňu prišiel a tak ďalej. Tak isto majú byť dane neutrálne, nemajú rozlišovať medzi druhom podnikania, medzi typom subjektu, dane majú byť účinné, náklady na výber daní majú byť čím nižšie a dane majú byť jednoduché. Toto sú tie štyri princípy, na základe ktorých je postavený slovenský daňový systém vrátane rovnej dane, aspoň teda do konca minulého roku to bolo dôsledne uplatnené. To znamená, tie princípy zdanenia, ktoré sú omnoho dôležitejšie, ako by sa na prvé počutie mohlo zdať, sú: spravodlivosť, neutrálnosť, jednoduchosť a účinnosť.
No ja zas na druhej strane chápem, že politikov, v tomto prípade pána kolegu Hudackého a kolegov z KDH to zvádza, ten daňový systém, že poďme teda niečo urobiť, lebo chceme podporiť to, čo si myslíme my, že je dôležité. A je to úplne legitímne tento pohľad, len treba si uvedomiť, že to vnáša, vnáša to určitý chaos, určitý neporiadok do daňového systému, komplikuje ho. Aj tento samotný zákon, keď si pozrieme, tak už toto je niekoľko strán do daní, do zákonu o dani z príjmu zrejme by sa preniesli nejaké opatrenia, čo kedy sa smie, kedy sa nesmie, trebalo by tú rodinu definovať a tak ďalej. Toto všetko sú, toto všetko sú veci, ktoré skrátka vnášajú určitú mieru chaosu do daňového systému. O to menej ľudí ho potom chápe, o to viac možností je ten daňový systém obchádzať.
Predkladateľ píše v návrhu zákona o rodinnej, teda o rodinnej paušálnej dani - a to je ďalší problém. Paušálna daň. My máme na Slovensku princíp zdaňovaní taký, že platia sa, platí sa nejaké percento daní z príjmu a potom ešte sa zdaňuje spotreba, zdaňuje sa majetok. Vrátim sa k tomu percentu daní z príjmu. Opäť paušálnou daňou narušíme vertikálnu spravodlivosť preto, lebo paušálnu daň môžu platiť, tú istú daň, ľudia, daňovníci s rôzne vysokými príjmami a špeciálne na Slovensku netreba zabúdať, vždy bude veľká snaha obchádzať daňové zákony, hľadať tie cestičky, ako sa vyhnúť plateniu daní, zneužívať daňový systém. Toto sa do veľkej miery podarilo v roku 2004 odstrániť a práve takýmito krokmi opäť vnášame, respektíve vytvárame motiváciu nejak sa už len tomu plateniu daní vyhnúť.
Kolega Mikloško tu predo mnou hovoril, že treba podporiť rodinné farmy preto, lebo to je odspodu a to je práve to dobré. Ja si myslím, že farma, ktorú obsluhujú alebo teda, na ktorej pracujú dvaja homosexuáli, má tu istú hodnotu ako farma, na ktorej pracuje, na ktorej pracujú dvaja manželia. Ale povedzme, resp. určite, pán Mikloško, sa zhodneme na tom, že treba podporiť rodinné farmy. Treba podporiť rodinné farmy aj preto, lebo Slovensko si nechalo fakticky zlikvidovať poľnohospodárstvo, a to si myslím, je vec, na ktorej sa do veľkej miery zhodneme. Výsledok zlikvidovaného poľnohospodárstva, čo teda pramení najmä zo servilného prístupu voči Bruselu za posledných možnože 15 - 16 rokov, tak výsledok tohto zlikvidovaného poľnohospodárstva je napríklad fakt, že na Slovensku sa predá najmenej, najmenší podiel domácich potravín. Iba 45 % tých potravín, ktoré sa na Slovensku predávajú, boli na Slovensku aj vyrobené, dopestované a tak ďalej.
Teraz trošku odbočím k vzťahu k Bruselu. Ja plne chápem dobu, ktorá nastala v roku 1998 po tom, čo Vladimír Mečiar spravil z Európy, teda zo Slovenska čiernu dieru Európy, že tá spoločenská objednávka dostať sa do Európskej únie bola mimoriadne silná, a preto nechcem žiadneho z tých politikov, ktorí vtedy boli pri tom a ktorí rozhodovali o tom, v čom všetkom my ustúpime - aj keď z dnešného pohľadu veľké množstvo ústupkov bolo jednoducho nesprávnych -, nechcem nikoho z toho viniť. Tá doba, rok 1998, si to jednoducho vyžadovali a nakoniec spoločnosť ako celok - a ukázala to jasne napríklad vo voľbách - mala vyššiu prioritu ako poľnohospodárstvo, a to bolo dostať sa do Európskej únie.
V Európskej únii už sedem rokov sme. Medzičasom sme zistili, že to teda nie je určite spolok nejakých filantropov, že sa tam tvrdo hája a obhajujú vlastné záujmy. Každá krajina tam lobuje za svoje záujmy. Veľa skupín tam lobuje za svoje záujmy. Posledný príklad je olivový olej. Až absurdné nariadenie, že v reštauráciách nesmú byť fľašky s olivovým olejom, ale tam sa už eurohujeri zľakli a tento návrh stiahli. Výsledok je, že, ako som už vravel, slovenské poľnohospodárstvo je na ceste do likvidácie. Či si pozrieme stavy ošípaných, produkciu pšenice, výrobu cukru. Čokoľvek si pozrieme, to všetko ide dole vodou a ide to najmä od roku 2004, odkedy sme vstúpili do Európskej únie. A, samozrejme, podporiť malé farmy - už teraz či rodinné, alebo jedno aké -, ale vôbec podporovať poľnohospodárstvo je správne. Teraz je otázka ako.
Tu kolegovia navrhujú, robme to cez, robme to cez zákon, cez špeciálny zákon, ktorý nazveme zákon o rodinnom podnikaní, kde povieme, rodina bude zvýhodnená v daniach a oni teda už začnú podnikať. A povedzme samostatne hospodáriaci roľník, ktorý práve rodinu nemá, tak ten, ten jednoducho nebude mať žiadne výhody. Ale je tu... (Reakcia navrhovateľa.), prosím, môže mať súrodenca, áno, tak pokiaľ ho má, pokiaľ súrodenec chce podnikať v poľnohospodárstve.
No ale je tu aj iná možnosť, ako podporiť poľnohospodárstvo, a to je tá, že prestať hádzať polená pod nohy poľnohospodárom. My vôbec nepotrebujeme zavádzať ďalšie pravidlá na to, aby sme nejakú skupinu nespravodlivo zvýhodnili voči inej skupine. Nám bohate stačí, keď zrušíme niekoľko existujúcich pravidiel. Úplne nezmyselné opatrenia, keď niekto chce mať nejakú malú výrobu niečoho, musí mať tri rôzne umývadlá. Musí mať rôzne, rôzne clony a rôzne prechody, a rôzne, no tak nezmyselné opatrenia, ako máme my, my sme možnože v polovici opatreniach, ktoré vyžaduje alebo v polovici normách, ktoré Európska únia vyžaduje, sme pápežskejší než pápež. Vyžadujeme úplne nezmysly!
Predávať vlastné výrobky z domu, a teda keď nechceme, aby ten, povedzme tá rodina, ktorá má nejakú malú farmu, aby bola odkázaná na to, že môže svoje produkty predávať len do nejakého poľnovýkupu, kde ich stlačia s cenou, ale chcem tej rodine dovoliť, chceme, aby tá rodina povedzme tvorila vyššiu pridanú hodnotu a napríklad mohla predávať z dvora, tak tam sa treba zamyslieť. Treba si zobrať tie stovky strán nezmyselných opatrení, ktoré sa, ktoré za posledných desať - pätnásť rokov ministerstvo pôdohospodárstva vyprodukovalo a ktoré sú platné. A naozaj ich treba prejsť a pozrieť sa, čo všetko z tohto vieme zrušiť. Potom by sme videli, ako by sa darilo rodinnému podnikaniu, teda rodinným farmám. Toľko k farmám.
Všeobecne k podnikaniu. Áno, podporujeme aj podnikanie. Existuje tam množstvo opatrení, ale nebabrime sa do daňového systému preto, lebo opúšťame tým tzv. Paretovo optimum. To nebudem rozoberať, čo konkrétne pod tým mám na mysli, ale garantujem vám, že ten výnos z daní bude citeľne nižší nielen o to, čo akože sme im uľavili, ale bude nižší. Lebo jednoducho, čím je systém komplikovanejší, tým sa menej platí daň.
Uvediem napríklad jeden príklad, ako je to s tými daňami, aká je to citlivá záležitosť s tým daňovým systémom. Daňový systém je takmer tak citlivý ako dôchodkový, a preto pri všetkej úcte voči kolegom, ja si myslím, že zásahy do daňového systému by nemali byť dovolené robiť politikom. No ale uvediem ten jeden príklad. Naša múdra vláda tu vrátane 83 poslancov SMER-u odsúhlasila, že sa zvýši daň pre právnické osoby z 19 na 23 percent. Človek by si mohol myslieť, že robili to preto, lebo sa ráta aj s vyšším výnosom. Ale priamo vláda vo svojom programe stability, ktorý sme tu, o ktorom sme tu diskutovali pár dní dozadu, ráta s poklesom výnosu dane z príjmov právnických osôb, a tu len vidieť, ako ľahko sa dá opustiť nejaký optimálny alebo lokálne optimálny stav. O to viacej odporúčam nebabrať sa do daňového systému. Stačia bohate tie zásahy, ktoré vo svojej, vo svojej neodbornosti napáchali kolegovia zo SMER-u.
Veľmi pekne vám ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No jedna dosť dôležitá otázka, ktorá tento parlament už dva roky zamestnáva, je, či voľba má byť verejná alebo tajná. Ja osobne nerozumiem, prečo personálne voľby, práve personálne voľby majú byť verejné, respektíve nesmú byť verejné a práve tie musia byť tajné. A žiadne iné, žiaden dôležitý zákon, ani zmena ústavy, tam už to nemusí byť tajné.
Tá základná úvaha, ako už aj Peter Osuský povedal, je tá, že či hlasujem za seba, alebo som splnomocnením niekoho. Keď teda volič ide k urne v parlamentných voľbách, tak je úplne prirodzené, aby volil tajne, aby nikto nevedel, ako tento človek sám za seba hlasoval, volil. Keď poslanec Národnej rady, ktorý dostal práve od takýchto voličov mandát, ide voliť či hlasovať, tak je úplne logické, že tí voliči majú nárok na to, aby vedeli, ako hlasoval ten človek, ktorého som splnomocnil na to, aby ma zastupoval v Národnej rade.
Dovolím si uviesť druhý príklad. V našej strane mali sme prednedávnom kongres a tam bola voľba tajná. Bola tajná preto, lebo každý člen strany hlasoval za seba. Kebyže máme delegátov, ako to majú všetky ostatné strany, tak by bolo úplne logické, aby voľba bola verejná preto, lebo členovia strany majú nárok na to, vedieť, ako volil ten ich delegát, jedno či v Národnej rade alebo v nejakej vnútrostraníckej voľbe.
Predstavme si teraz, že príde k odvolávaniu ministra obrany Glváča kvôli tomu veľkému škandálu, ktorý stále viac a viac rastie. No tam je defaultne voľba verejná a som veľmi zvedavý, pán Jarjabek, že či aj tam budete tak vehementne obhajovať tajnú voľbu a riskovať, že v tajnej voľbe ho poslanci SMER-u pošlú kade ľahšie preto, lebo robí veľkú hanbu sebe, ministerstvu, ale aj SMER-u.
Takisto si myslím, že hrať sa silou-mocou na nestraníka je úplne zbytočná chiméra. Nevidím najmenší dôvod, aby šéf NKÚ nebol straník. A koniec koncov Národná rada, keďže sú tu všetko volení poslanci a teda politici, tak politici nedokážu zvoliť nestraníka, aj keď to hneď bude človek, ktorý ešte v žiadnej strane nebol. No vždy to bude politická voľba, vždy bude k nejakej strane inklinovať. A možnože je chyba sa tu silou-mocou domáhať, že tento človek musí byť, no, ako by sme to vlastne definovali, že naozaj nepolitický. To by tu zrejme musel nežiť.
Oveľa dôležitejšie preto je zvoliť do kontrolných funkcií človeka, ktorý inklinuje skôr k opozícii, a koniec koncov, veď odvolať sa vždy dá. Toto všetko sú ale len také dymové clony, že to musí byť nestraník a jeho vek a to, a už to tu aj odznelo. Je to skrátka len hra, ktorú Robert Fico hrá, a hrá ju veľmi šikovne. To, že on pred rokom prisľúbil, že opozícia obsadí post šéfa Najvyššieho kontrolného úradu a teraz len tak to nesplní, nad tým by som sa moc nepozastavoval preto, lebo Robert Fico nie je človek, ktorý by mal patričnú česť na to, aby si uvedomil, že slovo má len jedno. Robert Fico je človek, ktorý do kamier vykrikoval, "napíšte to na mňa", keď bola kauza Privilégium, keď išlo o polohovateľné postele, kde pani Tomanová robila manažérku, ale potom predsa len o ničom nevedela. Vtedy povedal: "Ja sa k tomu hlásim, napíšte to na mňa." Nakoniec sa ukázalo, že to bol čistý zločin. Myslíte si, že Robert Fico tomu nejak dostal? Nijak. To isté s poisťovňami. "Ideme sa s nimi súdiť, keď sa chcú ťahať za prsty! Jasné, sme pripravení." Teraz sme to prehrali a tak absurdne, že na spor v hodnote 22 mil. vynaložila vláda Roberta Fica 25 mil. na právne služby.
Myslím si, ctení kolegovia z opozície, že je úplne naivné si myslieť, že takýto človek bude mať čo len štipku cti a že takýto človek bude chápať, že slovo robí chlapa. To on chápať samozrejme nikdy nebude. Ale zato dokáže veľmi dobre hrať politické hry a, bohužiaľ, má aj v radoch opozície spoluhráčov, aby som to teda takto povedal.
Vôbec prvá hra... (Vystupujúci sa smeje. Hlasy v sále.) Myslím si, že si to stačí domyslieť, páni. Vôbec prvá hra je tá, že Robert Fico príde a post, ktorý má obsadiť opozícia, tak on jej začne hovoriť, no tak dajte si tam pána Macha alebo pána Mitru, alebo toho tretieho pána, Angyala. No, inak toto je vážny prúser, lebo takýto výrok od Roberta Fica môže slušnému človeku zničiť povesť. Ja by som sa vážne hanbil, keby človek bez štipky cti, aký je Robert Fico, mňa niekam menoval. To by som pokladal za vážny, vážny problém v mojom nazeraní na svet a v mojej snahe nejak... (Hlasy v sále.) No veď to! Našťastie, to sa nestane. To je pre mňa veľké šťastie. Ale čo má povedať taký pán Mitro? Zrazu ho tu Robert Fico, bože, keby aspoň niekto iný. Mitrík, prepáčte mi, omluvam sa.
No dobre. Ale teda Ľudová platforma naskočila na túto hru. A pritom, čo by malo byť ďaleko dôležitejšie, to je tá základná dohoda. A dohody treba dodržiavať. A keď sa nebudú dodržiavať, tak potom to jednoducho nikdy nebude fungovať.
SMER nie je silný len preto, že má 83 poslancov. Ale tak ako tu, neviem, asi od Paľa Hrušovského, už odznelo, že veď tak je vás 83, môžte si odhlasovať čo len chcete. To si koniec koncov mohla aj naša koalícia odhlasovať, ktorýkoľvek obyčajný zákon aj so 79-mi. Každá koalícia má viac než 76 alebo presne 76. Čiže v tom problém nie je.
Problém je v tom, že tá opozícia je taká slabá. A slabá aj ostane, pokiaľ sa nebudú držať pravidlá.
Ja teraz nevravím, že opozícia sa musí do nohy na každom jednom pravidle dohodnúť. Ale na tých pravidlách, na ktorých sa raz dohodne, a hlavne, keď sa tieto pravidlá rodia ťažko, tak malo by byť sväté pre každého jedného zástupcu opozície, že tieto pravidlá budú dodržané.
To, že zrejme nebude dodržaná dohoda medzi opozíciou a koalíciou, čo sa týka obsadenia NKÚ, v poriadku. Kľudne sa tým zadrhnite, ako povedal Alojz Hlina. Oveľa väčší problém je, že my v opozícii nie sme schopní dodržať dohodu, ktorú sme urobili. A možno si teraz niekto povie, že no tak áno, veď NKÚ mala pôvodne obsadiť naša strana Sloboda a Solidarita a že by nám o to išlo. Ale dúfam, že ste si všimli za tie tri roky, čo sme v parlamente, že až tak veľmi sa, teda skôr vôbec, za tými postami nehrabeme. Oveľa viac nám záleží na tom, aby boli dodržiavané dohody. Nemusíme sa mať radi, samozrejme sú, aj tie strany v opozícii sú v konkurencii medzi sebou, bojujú o toho istého voliča, ale keď raz sa spraví dohoda, tak jednoducho musí byť dodržaná. Clara pacta, boni amici. Toto nie je. A preto to vyzerá celé tak smutne.
Aby som tento môj krátky prejav uzavrel, tak by som rád povedal, že tá dohoda je pre nás oveľa dôležitejšia ako nejaká, nejaký post. A preto ani členovia klubu SaS sa nezúčastnia tejto voľby. Nie preto, že by sme mali výhrady voči pánovi Žilinkovi. Ja osobne ho nepoznám, ale to, čo som o ňom počul, myslím si, že je dostatočne dobré. Rovnako ale vhodný bol Kamil Krnáč. Bola na ňom dohoda, nikto ho nespochybnil. A toto, ctení páni z opozície, možno tí, ktorí sú v politike už veľa, veľa rokov, by sa mohli nad týmto vážne zamyslieť preto, lebo Ľudová platforma to sama nedá a nebude vedieť fungovať bez toho, aby dodržiavala dohody.
Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)