Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobrý deň prajem, dámy a páni. Máme teda návrh záverečného účtu na stole a treba povedať, že keďže sa to týka roku 2012, bol to ten rok, kedy sa menila vláda, a, samozrejme, nie je možné za hospodárenie dať zodpovednosť iba jednej vláde, keďže boli dve. Navyše prvé tri mesiace to bola vláda už bez mandátu od voliča. Napriek tomu by som rád upozornil na niekoľko rizík a na možný vývoj do budúcna preto, lebo...
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobrý deň prajem, dámy a páni. Máme teda návrh záverečného účtu na stole a treba povedať, že keďže sa to týka roku 2012, bol to ten rok, kedy sa menila vláda, a, samozrejme, nie je možné za hospodárenie dať zodpovednosť iba jednej vláde, keďže boli dve. Navyše prvé tri mesiace to bola vláda už bez mandátu od voliča. Napriek tomu by som rád upozornil na niekoľko rizík a na možný vývoj do budúcna preto, lebo takto o rok tu budeme stáť opäť a potom to už bude len zodpovednosť vládnej strany.
Po prvé dozvedeli sme sa, že príjmy štátneho rozpočtu boli 11,8 mld. eur, výdavky 15,6. Pri príjmoch 11,8 boli výdavky 15,6. Takto keby hospodárila firma, a to roky po sebe, tak dávno skrachovala. Len vlády Európskej únie - alebo teda aj celosvetovo je to obvyklé - si zvykli tento deficit, v našom prípade 3,8 mld. eur, dávať do porovnania s hrubým domácim produktom, a nie s príjmami alebo s výdavkami. A tam to číslo už vôbec neznie nebezpečne, tam je to 4,3 %. Keby sme ale to dali do porovnania s príjmami, tak by sme zistili, že výdavky sú o 33 % vyššie ako príjmy, toto je stav, ktorý okrem štátov nedokáže nikto udržať.
Keď si teraz pozrieme na verejný dlh, tak ten bol za minulý rok 52,1 % ku teda, ku 31.12.2012 bol 52,1 % a deficit, ako už bolo povedané, 4,3. V normálnom prípade by súčet všetkých deficitov mal tvoriť verejný dlh. To znamená, keď sme mali deficit, čo je dlh za bežný rok, za rok 2012, 4,3 %, a na konci roku verejný dlh 52, tak logicky by mal byť na začiatku toho roku alebo na konci predošlého verejný dlh 52 mínus 4,3. To je 47,8 %. Čiže v normálnom prípade, keby celá Európska únia a eurozóna sa neklamali, tak bol by koncom roka 2011 verejný dlh 47,8 %. K tomu dôjde deficit za rok 2012 4,3 a to dá spolu 52,1. Lenže to tak nie je.
Pani predsedajúca, mohla by pani Vaľová niečo, pán predsedajúci, keby pani Vaľová mohla netelefonovať, lebo počuť ju až sem a ruší ma to. Ďakujem pekne.
Čiže v roku 2011 nebol dlh, koncom roka 2011 nebol 47,8 ale 43. To znamená, náš verejný dlh stúpol o 8 %, o vyše 8 %, o vyše 8 percentuálnych bodov, aby som bol presný, ale deficit je len 4,3. No jednak je tam aj už spomínané predzásobenie, ktoré, keď naozaj sú nízke úroky, tak dá sa odôvodniť a môže to byť aj rozumný krok, ale nie je to len ono. Sú tam napríklad aj záruky vystavené v rámci dočasného eurovalu na Grécko a na španielske banky a to je to, čo vyhnalo náš verejný dlh vyše na čiastku, teda na číslo vyše 50 %. Koncom roku 2010 bol verejný dlh 41 %. Koncom roku 2011 bol verejný dlh už 43 %. Teraz, koncom roku 2012, je verejný dlh už 52 %, nehovoriac o tom ešte, že, že ešte 6 rokov dozadu bol verejný dlh pri 27 percentách. My sa doslova rútime k hranici 60 %, kedy nastúpia rôzne, rôzne opatrenia, ktoré, samozrejme, platia pre malé krajiny. Veľké krajiny ako Francúzsko si vyžiadajú odklad a dostanú odklad a vec je vybavená, ale tie mechanizmy nás postihnú v plnom rozsahu.
No treba sa teraz aj pozrieť, aký bude rok 2013, čo sa bude diať s naším verejným dlhom a s naším deficitom, podľa toho k čomu sme sa zaviazali by sme mali mať deficit pod 3 %. Táto suma je dosť vážne ohrozená, resp. bude dosiahnutá len vďaka jednorazovým opatreniam. Jednorazové opatrenia sú také, že v tomto roku budú predané licencie, bude sprivatizovaná ropa, teda ropné zásoby, možno nejaké mimoriadne dividendy. Tieto tri čiastky sú tie, ktoré zachránia ministerstvo financií pred blamážou a ktoré mu umožnia dosiahnuť 3 %.
No daňové príjmy, daňové príjmy sa vyvíjajú veľmi zle. A tam sú dva dôvody, jednak áno, treba povedať, daňová správa nebola odovzdaná v lepšom stave ako prevzatá, to som povedal, myslím si, že celkom kulantne voči našej bývalej koalícii, áno, ale to je len časť. By som sa nesmial príliš rýchlo, pán minister, lebo to je len časť dôvodov, prečo tie daňové príjmy sú výrazne nižšie, ako by mali byť.
Druhá časť to sú tie, to je ten smrteľný koktail, ktorý na jeseň minulého roku namiešala socialistická vláda, kedy zvýšila dane podnikateľom, zvýšila dane akože tým hnusným milionárom s nehoráznym príjmom 2 750 eur mesačne, kedy zaviedla socialistický daňový Zákonník práce a ďalšie škodlivé, doslova škodlivé opatrenia. Už v minulom roku bol výber daní nižší o 700 miliónov eur, ako bol plán. Tento rok bude opäť nižší ako už ten revidovaný plán a to súvisí s tým preto, lebo tieto škodlivé opatrenia, tento smrteľný koktail sa, samozrejme, premieta do rastu hrubého domáceho produktu. Päťkrát musela, štyrikrát, prepáčte, musela táto vláda korigovať rast hrubého domáceho produktu. Začalo to pri 2,2 % a klesalo, klesalo, pred pár dňami to bolo 0,5 %. To je nič! To je štatistická chyba!
Ekonomika Slovenskej republiky nerastie. Nerastie vďaka škodlivým socialistickým opatreniam, ktoré zabíjajú podnikanie, ktoré sťažujú podnikateľom život, ktoré zvyšujú dane. Zvyšujú dane, ale nezvyšujú výnos z daní. Napríklad pri fyzických osobách bola do konca minulého roku daň z príjmu 19 %, tento rok je to 19 %, ale pre tých hnusných milionárov s neskutočným príjmom 2 750 eur mesačne je to 25 % nad tú sumu. Človek by si mohol myslieť, že dobre, no tak keď už sú to také ideologické socialistické opatrenia, dobre, tak aspoň by mal byť ten výnos vyšší. No ale nebude, aspoň táto vláda s ním neplánuje. Minulý rok bol výnos z dane z príjmu fyzických osôb na úrovni 2,7 % HDP, tento rok plánuje ministerstvo financií 2,6; prepáčte, a tento rok plánuje rovnakých 2,6 %. Tu je len ideológia a ukazuje sa, že škodí preto, lebo pri vyšších sadzbách ani len ministerstvo financií neráta s vyšším výnosom. Tu išlo len o to, aby bola ukojená závisť voličského elektorátu strany SMER.
Pozrime sa na ďalšie veľké riziko, ktoré sa skrýva v slovenskom štátnom rozpočte. To je samotný deficit, ktorý je na úrovni 4,3 %. Tento rok to teda bude, vďaka tým jednorazovým príjmom licencie, privatizácia ropných rezerv a mimoriadnych dividend, povedzme, že sa ho podarí dostať do oblasti 3 %.
Existuje ale pojem, ktorý sa volá primárny deficit. Celkový deficit je vrátane úrokov, ktoré platí krajina za to, že si požičiava peniaze. Ako sme počuli, Slovensko má požičaných 37 mld. eur za veľmi nízky úrok.
Pán Duchoň, vy viete, aký je aktuálny úrok alebo teda priemerný, náhodou? Tri percentá, štyri? Povedzme. Možnože pán minister bude vedieť. Aký je priemerný úrok na dlh čo platí Slovenská republika z tých 37? Povedzme tri.
Čiže keď si teraz predstavíme, že verejný dlh je 37 mld. eur a úroky, ktoré platí slovenský štát za tento dlh, sú v priemere 3 %, tak vychádza to asi približne na 1 mld. eur. Treba povedať: iba jednu miliardu eur. Celkový dlh totiž, celkový deficit bol 3,8; ako sme sa dozvedeli. Odrátajme z toho tú jednu miliardu, ktorú platíme na úroky a ostane 2,8 mld. eur, tzv. primárny deficit. Tých 2,8; keď prerátame spätne na HDP, tak sa dostaneme k čiastke, ktorá je výrazne cez 3 %, a týmto je Slovensko rekordér alebo teda patrí medzi krajiny, ktoré produkujú najvyšší deficit. My sme možno druhí alebo tretí v Európskej únii, čo sa týka primárneho deficitu. Môžme síce povedať, že no veď je to v pohode preto, lebo boli sme, 8 krajín v Európskej únii má vyšší deficit ako Slovensko a 17 krajín má vyšší dlh. Áno, ale keď sa pozrieme na primárny deficit, tak možno jedna krajina alebo dve krajiny majú vyšší deficit. Slovensko je možno 3. v poradí, možno druhé. Toto je veľmi nebezpečné, lebo znížiť primárny deficit je mimoriadne ťažké preto, lebo väčšina výdavkov, ktoré štátny rozpočet má, možno 70 %, sú tzv. mandatórne výdavky, to znamená, výdavky robené na základe veľakrát nezmyselných zákonov.
Kočíkovné. Aby sa skrátka vládna strana SMER na čele s pani Tomanovou ako vtedajšou ministerkou sociálnych vecí zapáčila voličom, vymysleli kočíkovné, 25-tisíc na prvé tri deti. Vtedy korún. 25-tisíc korún. To, samozrejme, ide do výdavkov rozpočtu. A takýchto výdavkov, takýchto mandatórnych je tam viac ako dve tretiny. A tu je veľké riziko, ktoré tkvie v slovenskom rozpočte preto, lebo máme pomerne nízky dlh ešte stále, a to vďaka pravicovým vládam, ktoré Slovensko malo. A aj deficit, a aj úroky úroky, ktoré platíme sú veľmi nízke, preto sú celkové úroky, ktoré platíme, nízke, a preto je tá časť primárneho deficitu nebezpečne vysoká. A keď dôjde k zvýšeniu úrokov alebo sa bude pokračovať zvyšovaniu dlhu, tak Slovensko bude presne na gréckej ceste. Toto riziko tu jednoducho je.
Na záver mi dovoľte povedať môj odhad na tento rok. Ako som už vravel, HDP sa nachádza pri, momentálne aktuálny odhad ministerstva financií je plus 0,5 %. Predpokladám, že ani toľko to nebude. A keď áno, tak s odretými ušami. Čoskoro sa dozvieme nové daňové prognózy. Tie budú zrejme opäť raz na nižšej úrovni preto, lebo tie výpadky daní budú pokračovať. V akom stave je daňová správa momentálne ja neviem posúdiť, ale každopádne už vyše roka je za ňu zodpovedná strana SMER, čiže už sa nebudú môcť na nikoho vyhovárať. Ale tá druhá časť, ktorá spôsobuje výpadky na daniach, tá bude čoraz silnejšia a silnejšia a to sú tie nebezpečné opatrenia, to je ten smrteľný kokteil, počnúc Zákonníkom práce, cez vyššie dane pre podnikateľov, cez zdravotné odvody z dividend, úplne nezmyselne stanovené. Toto bude ubíjať naše hospodárstvo, čo bude vidieť nielen na tom, že rast ekonomiky nebude, ale aj na tom, že výnosy z daní budú čoraz nižšie a zachránia ich akurát nejaké jednorazové príjmy. Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis