Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som, pán poslanec, odpovedal na vašu otázku, ale v prvom rade ešte by som chcel dať tiež krátky komentár k tvrdeniam, ktoré ste uviedli vo vašej otázke. Ja nebudem polemizovať o metodológii a záveroch správy o globálnej konkurencieschopnosti, no treba si uvedomiť, že správa nehodnotí objektívnu konkurencieschopnosť Slovenskej republiky, ale ani objektívnu vymožiteľnosť práva dokonca, ale je založená na prieskumoch výlučne subjektívneho vnímania podnikateľov, čo, samozrejme, je úplne legitímne, ale nie je to objektívne hodnotenie.
Naozaj si pritom nemyslím, že sa u nás podniká horšie ako v niektorých členských štátoch Európskej únie, ktoré nás síce v zmieňovanom rebríčku predbehli, normálne mnohé z nich zápasia s omnoho väčšími problémami ako Slovenská republika. Z objektívneho hľadiska má Slovenská republika jeden z najvyšších hospodárskych rastov v Európskej únii. Vláde Slovenskej republiky sa darí konsolidovať verejné financie, máme stabilný bankový sektor a najnovšie sa objavujú správy o oživení domáceho dopytu. A na rozdiel od subjektívneho prieskumu nám dôverujú zahraničné ratingové agentúry. Nemyslím si, že toto je obraz o krajine so zlým podnikateľským prostredím.
No a teraz konkrétne k vašej otázke. Vo vzťahu k zlepšovaniu vymožiteľnosti práva prijímam opatrenia od prvého dňa nástupu na ministerstvo spravodlivosti. Z krátkodobého hľadiska bolo dôležité stabilizovať situáciu na súdoch, napríklad aj z personálneho hľadiska, a ukončiť politické zasahovanie do činnosti súdov. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska realizujeme komplexné reformy v oblasti vymožiteľnosti práva a tiež elektronizáciu justície. Napokon, naposledy som tu bol včera s Exekučným poriadkom, možno ste to zachytili.
V rámci rekodifikácie civilného práva teda aktuálne meníme Exekučný poriadok, nielen to, čo bolo včera, ale ešte aj v ďalšom kroku, do konca tohto roku. Ďalej pravidlá rozhodcovského konania, ako aj Občiansky zákonník a ďalšie právne predpisy.
Žiaľ, osobitne v oblasti procesných kódexov, ktoré tvoria chrbticu systému vymáhania práva, nebolo pred mojím príchodom na ministerstve nič pripravené a museli sme začať de facto úplne odznova. Preto som veľmi rád, že už po roku máme schválenú jasnú architektúru nových procesných kódexov v podobe legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného. Takisto by som rád upriamil pozornosť na aktuálnu novelu Exekučného poriadku, ktorú pripravujeme, a taktiež teda reformu exekučného konania, ktoré rieši vymáhanie práva v rovine výkonu súdnych rozhodnutí.
Budúci mesiac zároveň dokončíme zásadnú reformu pravidiel rozhodcovského konania. Opäť konštatujem, že v čase môjho nástupu na ministerstvo nebolo v tejto oblasti pripravené prakticky nič. Napriek tomu sa nám za relatívne krátky čas podarilo dotiahnuť podstatné reformy v oblasti vymáhania práva, ale aj ochrany spotrebiteľa do paragrafovej podoby a budeme tieto zákony predkladať, mnohé z nich do konca ešte tohto roka.
Som presvedčený o tom, že ambiciózne zmeny, ktoré podľa plánu priebežne uskutočňujeme, budú postupne viesť ku kultivovaniu tak právneho, ako zároveň aj podnikateľského prostredia, na ktoré ste sa pýtali.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne poslankyne, poslanci, tentokrát predkladám posledný bod, ktorý mám dneska na programe.
Dovoľujem si teda predložiť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2013 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v II. polroku tohto roka. Informáciu predkladám na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období I. polroka vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 8 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v II. polroku 2013. Celkom ide o 48 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, z ktorých viaceré už boli aj prijaté. Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste vzali túto informáciu na vedomie.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som jednak zhodnotil diskusiu a zároveň aj odpovedal na viaceré otázky, prípadne reagoval na príspevky, ktoré tu zazneli, takým spôsobom, aby ste dostali možno nejaký obraz ucelený. Pán spravodajca samozrejme naznačil niečo, ale z tej kuchyne priamo od nás možno bude najlepšie, keď dostanete informáciu, ako postupujeme a v akom časovom horizonte čo chystáme.
V prvom rade chcem zareagovať na výčitku, že chystáme tento návrh zákona, alebo aj ten ďalší, veľmi pomaly. Tak chcem upozorniť, že legislatívny plán úloh, ktorý bol schválený vládou, hovoril o Exekučnom poriadku v roku 2014. Samozrejme vzhľadom na situáciu, aká je neradostná, tak ja som rozhodol o tom, že prehodnotíme tento plán úloh a mimo tohto plánu zaradíme novelu Exekučného poriadku v prvom, teda v tom, v tej časti statusovej, aby mohla ísť čím skôr. Nechcem už k samotnému textu alebo k samotnému obsahu tej novely hovoriť. Myslím, že pán poslanec Madej to opísal, aj viacerí v príspevkoch. A myslím si, že je prínosom pre spoločnosť, ale aj pre exekútorov nakoniec samotných, tým, že sa zvýši ich disciplína a možno sa aj určitým spôsobom oddelí zrno od pliev.
Čo je dôležité, je treba povedať, že pani poslankyňa Žitňanská spomínala, že už to bolo nachystané všetko a tak ďalej. No, prepáčte, ale nebolo to nachystané. Mám presnú informáciu, v akej forme bolo čo nachystané. To, čo bolo nachystané, ani zďaleka nenapĺňa to, čo sme predložili, a to nielen v tejto statusovej, ale aj to, čo chystáme v procesnej novele, pretože bolo tu spomenuté, okrem iného aj problém rozhodcovských rozhodnutí, ich nevykonávanie, problémy, ktoré to spôsobuje, samozrejme, a zavalené súdy, ktoré nikto nerieši.
Čiže my sme museli jednoducho rozdeliť Exekučný poriadok na dve novely s tým, že tú, ktorú pripravujeme, takzvanú procesnú novelu, a pevne verím, že uzrie svetlo sveta ešte v tomto roku, tak na ňu sa veľmi tesne, nadväzuje alebo viaže aj zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý rieši otázku spotrebiteľského rozhodcovského konania a oddeľuje ho od štandardného doteraz známeho rozhodcovského konania pre podnikateľov. To je veľmi dôležité. Pretože ak by sme toto neurobili, tak by nastal úplný chaos. A to si, samozrejme, nemôže nikto dovoliť, ja zvlášť nie.
Čiže riešime týmto jeden obrovský a vypuklý problém, ktorý tu máme, a to je rozhodcovské konanie so spotrebiteľmi, rozhodnutia, ktoré nemajú žiadnu kontrolu, ktoré potvrdzujú rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, ktoré sú absolútne nemorálne, protiprávne a tak ďalej, a ktoré nikto neriešil doteraz.
Čiže to je jeden veľký balík, ktorý potrebujeme predložiť spolu s takzvanou procesnou novelou, pretože jedno bez druhého jednoducho nejde. A hovorím, bude to ešte do konca tohto roku.
Ďalej, čo sa týka otázky, pani poslankyňa mi dala otázku - dúfam, že toto som vám odpovedal, čo sa týka času - čo sa týka vykonateľnosti, nie celkom som porozumel, pretože tá novela, ktorá je dneska predmetom prerokovania, predsa bude riadne platná, účinná a týka sa takzvaného statusu exekútorov a akým spôsobom jednak vo vzťahu ku komore, vo vzťahu k občanom, či už povinným alebo oprávneným, exekútor vystupuje, čo môže robiť, aké sú jeho práva a povinnosti. Toto bude účinné dňom, keď vyjde tento zákon v Zbierke zákonov, alebo keď bude určený termín. Takže nerozumel som celkom presne tej otázke, ospravedlňujem sa.
Pán poslanec Lipšic naznačil, že trh by mal vyriešiť počet exekútorov. A myslím si, že v tom sa absolútne nemôžme zhodnúť, pretože Ústavný súd jasne povedal, že notári a exekútori nie sú podnikatelia. Z tohto dôvodu žiaden trh v tomto prípade neplatí a nefunguje. Tu ide naozaj o prenesený výkon štátnej moci, ktorý tieto dve profesie, na rozdiel od advokátov, vykonávajú. Čiže tu je úplne iný systém, čo sa týka exekútorov a advokátov. Ústavný súd, ešte raz opakujem, judikoval, že exekútor a notár nie je podnikateľ. Takže aby sme tomu rozumeli, prečo to takto je.
Ak hovoríme o tom, že v rámci balíka spotrebiteľských problémov sú tu problémy aj s úžerou, áno, sú tu a je to predmetom prípravy novely Občianskeho zákonníka, ktorý chystáme tak isto, a chceme túto jeseň mať hotovú. Okrem iného sa rieši aj otázka takzvanej civilnej úžery. Čiže, pán poslanec Zajac, nebojíme sa toho a pripravujeme to v spolupráci s ministerstvom financií, aby ste vedeli. Odpovedám samozrejme, aby ste mali informáciu. Takže je to vec, ktorú potrebujeme vyriešiť tak isto, áno.
Samozrejme ukázalo sa, že RPMN asi nebol najvhodnejší nástroj, pretože neriešil všetky druhy a typy úverov, keďže úvery môžu byť jednodňové až niekoľkoročné, takže, takže tým pádom je to otázka riešenia možno nie paušálneho, kde sa dá povedať, že, ja neviem, 20 %, 30 %, lebo dobre viete, že v roku 1992 - 1993 boli úroky v bankách okolo 30 percent. Je to cena peňazí, je to jednoducho cena peňazí. Dnes je cena peňazí toľko, zajtra bude toľko, určuje to trh finančný a nie zákonodarci v ktorejkoľvek krajine. Čiže toto potrebujeme nastaviť. Je to veľmi zložité, ale určite to chceme urobiť tak, aby to bolo jednoduché aj pre spotrebiteľov, aby tomu rozumeli, lebo samozrejme, ak to bude čím zložitejšie, tým menej tomu bude bežný občan, spotrebiteľ rozumieť.
Takže to je asi trošku taký rébus, ktorý teraz riešime, aby ste vedeli.
Neviem, či ešte nejaké, nejaké poznámky. Ja som veľmi rád, že tento návrh zákona tu máme a že pokiaľ sa toto plénum rozhodne schváliť tento návrh zákona, tak pevne verím, že napomôže kvalitnému výkonu, alebo aspoň kvalitnejšiemu výkonu rozhodnutí, minimálne zodpovednosti, zodpovednosti exekútorov vo vzťahu nielen k vlastnému povolaniu, ale hlavne k oprávneným a povinným osobám, čo majú zo zákona povinnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tzv. Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a dňa 30. mája ho prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky.
Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády v časti Úloha štátu a verejného sektora spravodlivosť. Upraviť niektoré statusové otázky súdnych exekútorov. To znamená, menovanie súdnych exekútorov, výberové konania na funkciu súdneho exekútora, prerušenie výkonu funkcie súdneho exekútora a tiež vytvoriť podmienky pre zlepšenie pravidiel, podľa ktorých sa vedie disciplinárne konanie voči súdnym exekútorom.
Jedným z kľúčových bodov pripravovaného návrhu zákona je zavedenie nového spôsobu obsadzovania funkcie súdneho exekútora, takzvaného výberového konania. Súdneho exekútora vymenuje minister výlučne na základe výsledkov výberového konania, ktoré bude otvorené pre všetky osoby spĺňajúce zákonné podmienky pre účasť vo výberovom konaní. Toto výberové konanie bude po splnení podmienok vyhlasovať minister spravodlivosti pre územný obvod krajského súdu. Výberové konanie uskutoční výberová komisia kreovaná z osôb nominovaných komorou, ministrom spravodlivosti a súdnou mocou a bude verejné. V súlade s tendenciou zvyšovania odbornej úrovne uchádzačov o profesiu súdneho exekútora dochádza predmetnou novelizáciou k predĺženiu praxe exekútorského koncipienta z doterajšej trojročnej na päťročnú prax, k predĺženiu započítateľnej inej právnej praxe do exekučnej praxe z jedného roka na dva roky, k zmene definície pojmu exekučnej praxe, ako i zakotveniu povinného vzdelávania súdnych exekútorov a exekútorských koncipientov.
Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu voči súdnym exekútorom sa navrhuje zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu zvlášť pre každé disciplinárne konanie, pričom celý priebeh disciplinárneho konania, ktorý doposiaľ upravoval vnútorný predpis komory, bude upravený v súlade s ústavnými princípmi a zákonom. Do disciplinárneho procesu sa vnášajú prvky nestrannosti a tento sa približuje k disciplinárnemu konaniu vo vzťahu k sudcom. Precizuje sa právomoc ministerstva spravodlivosti pri výkone štátneho dohľadu nad činnosťou exekútorov a činnosťou komory. Mení sa kontrolný mechanizmus vo vzťahu k možnosti exekútora nakladať s peňažnými prostriedkami účastníkov konania zavedením nového inštitútu takzvanej kontroly exekučnej činnosti.
V novej právnej úprave sa reaguje aj na požiadavky aplikačnej praxe a riešia sa niektoré nedostatky súčasnej právnej úpravy týkajúce sa napríklad inštitútu osobitného bankového účtu exekútora, zavádza sa lehota na vyplatenie peňažných prostriedkov prijatých súdnym exekútorom pri výkone exekúcie oprávnenému, upravuje sa postup súdneho exekútora pri započítaní plnenia prijatého alebo vymoženého z majetku povinného. Vyššia transparentnosť sa dosiahne aj zverejňovaním dôležitých skutočností týkajúcich sa postavenia a činnosti súdnych exekútorov. K odstráneniu problémov, s ktorými sa stretávajú účastníci exekučného konania, ktorí nemali mnohokrát vedomosť o jeho skončení, prispeje úprava inštitútu konečného vyúčtovania exekučného konania.
V nadväznosti na novú právnu úpravu zákazu používania označenia súdny exekútor, exekútorský úrad, exekúcia, exekučná činnosť, výkon rozhodnutia dochádza v novelizačnom čl. II k novelizácii zákona o priestupkoch, kde sa zavádza nová skutková podstata postihovania uvedeného protiprávneho konania na úseku priestupkov proti verejnému poriadku.
Vzhľadom na naliehavú potrebu riešenia predsúdnej fázy konania týkajúceho sa podmienky štátnej príslušnosti pri výkone notárskej činnosti bolo nevyhnutné do materiálu zaradiť aj novelizačný čl. III. Úprava čl. III v predloženom materiáli svojou povahou súvisí s úpravou statusových otázok právnických profesií, ktoré sú predmetom novely Exekučného poriadku.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, environmentálny ani sociálny vplyv a návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Ešte chcem doplniť, že, ako tunak už som povedal, ide o statusovú novelu, ktorú sme chceli pripraviť veľmi, veľmi skoro, teda čím skôr, pričom pripravujeme momentálne aj druhú novelu Exekučného poriadku, a to takzvanú procesnú novelu, kde budú zapracované aj, predpokladám, viaceré pripomienky pani poslankyne Žitňanskej, ktoré mala na výbore k tomuto materiálu, na ústavnoprávnom výbore. Len rozdelili sme tento materiál vzhľadom na naliehavosť vecí, ktoré bolo potrebné upraviť.
Takže čo sa týka stanoviska k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu dňa 3. septembra, pričom sa predkladateľ návrhu zákona stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi so spoločnej správy výborov a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o bodoch 1, 2, 4 až 7, 9 až 11, 13 a 14 s návrhom schváliť a osobitne s hlasovaním o bodoch 3, 8 a 12 s návrhom neschváliť. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento vládny návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Takže, vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám veľmi stručný a krátky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona predkladám ako iniciatívny materiál mimo plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, pričom hlavným zámerom predloženia návrhu zákona je transpozícia Smernice Rady 2013/25/EÚ z 13. mája tohto roku. Touto smernicou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti práva usadiť sa a slobody poskytovať služby. V predkladanom návrhu zákona sú zohľadnené aj požiadavky Európskej komisie, a to vo vzťahu k úprave hosťujúceho euroadvokáta.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Vláda ho prerokovala dňa 14. augusta tohto roku.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. V podstate čo sa týka, čo sa týka argumentácie, resp. výkladu, veľmi sa približujú, resp. mnohé aspekty sa aj zhodujú, keďže ide o úpravu všetkých troch predpisov. V tomto prípade ide o zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby. Takže skúsim byť stručný.
Účelom návrhu tohto zákona je smerovať k tomu, aby sa život vo väzení čo najviac približoval k aspektom života spoločnosti, pričom aj výkon väzby, nielen výkon trestu, musí byť nevyhnutne spätý s prezumciou neviny väznenej osoby. A abdikačná prax samozrejme ukázala, že je potrebné tieto veci upraviť. Východiskom sú opäť, tejto úpravy, jednoznačne odporúčania, ktoré som spomínal v predchádzajúcich bodoch, pričom jestvujúca sústava práv obvinených v tomto prípade, na rozdiel od predchádzajúceho, keď sme hovorili o odsúdených, sa rozširuje o precíznejšiu úpravu oboznámenia obvineného s právami a povinnosťami, ďalej častejšiu nezávislú kontrolu umiestňovania obvinených do bezpečnostnej cely, ďalej o úpravu spôsobu výmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi obvineného a napokon o možnosť obvineného mať pri sebe v cele aj písomnosti týkajúce sa trestnej veci, v ktorej je v čase výkonu väzby stíhaný a písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí obvineného.
Opäť ide o to, aby sa rozšíril systém disciplinárnej praxe aj u obvinených o prvok pozitívnej motivácie a taktiež o odmenu za dlhodobé plnenie povinností uložených zákonom, ústavným poriadkom a taktiež pracovných povinností alebo za vykonanie príkladného činu.
Na základe poznatkov sa na druhej strane dopĺňa aj paleta disciplinárnych trestov o zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača u tých obvinených, kde to je možné, samozrejme, takéto niečo mať. A ďalej ide o to, že je možné aj o celodenné, je tu možné aj o celodenné umiestnenie do cely disciplinárneho trestu, a to za súčasného zníženia možného rozsahu ukladaných trestov umiestnenia do samoväzby. U mladistvých obvinených už nebude možné tento disciplinárny trest udeliť. A taktiež o zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.
Čo ta týka obligatórneho prijímania balíka alebo povinného s potravinami a niektorými vecami osobnej potreby sa tiež navrhuje toto zrušiť, nakoľko je tam vysoké bezpečnostné riziko a tá efektivita je naozaj nízka. Pri dôkladnej analýze sa ďalej navrhuje procesne jednotne upraviť rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú vo vzťahoch verejnoprávnej povahy, trestnoprávnej povahy pri výkone väzby.
Toľko asi stručne k uvedeniu tohto návrhu zákona, pričom nemá ani sociálne vplyvy, ani vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie alebo informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, kolegovia, predkladám na rokovanie materiál, ktorého účelom je smerovať k rozvoju súčasných reintegračných opatrení nie s cieľom chovať sa k odsúdeným hyperprotektívne, ale motivačne, pričom nevyhnutné je, aby sa život vo väzení čo najviac približoval k aspektom života v spoločnosti.
Aplikačná prax ukázala, že niektoré súčasné inštitúty trestu odňatia slobody je potrebné čiastočne revidovať a zjednodušiť časovo administratívne náročný systém vyžadujúci značné personálne náklady pri nízkej efektivite vyššie uvedeného reintegračného výsledku.
Východiskom legislatívneho posudzovania potrieb aplikačnej praxe je snaha návrhom zákona harmonizovať normy upravujúce pozbavenie osobnej slobody v Slovenskej republike s platnými medzinárodnými dokumentmi, a to najmä s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami Výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve, rozhodne 24. marca až 2. apríla 2009.
Ďalším dôležitým legislatívnym východiskom návrhu zákona boli koncepčné zámery schválené vládou Slovenskej republiky, a to Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 a Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 až 2015.
Inštitút obligatórneho prijímania balíka s potravinami a niektorými vecami osobnej potreby sa navrhuje z dôvodu nízkej efektivity úžitku pri vysokom bezpečnostnom riziku nahradiť viacerými opatreniami, ktoré v konečnom dôsledku posilnia celkové možnosti obstarania potravín a budú podmienené nevyhnutnou aktivitou odsúdených, a to napríklad úhradou pohľadávok na výživnom, pohľadávok spojených s výkonom trestu, iných pohľadávok ostatných oprávnených osôb alebo aktívnou účasťou na reintegračných procesoch.
Súčasná sústava práv odsúdených sa návrhom zákona rozširuje o precíznejšiu úpravu oboznámenia odsúdených s právami a povinnosťami, ďalej zvýšenie času do intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám, častejšiu nezávislú kontrolu umiestňovania odsúdených do oddielu s bezpečnostným režimom, úpravu spôsobu výmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi, možnosť odsúdeného mať pri sebe v cele aj písomnosti, ktoré bezprostredne súvisia s konaním vo veci, v ktorej odsúdený vykonáva trest, a písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí odsúdeného.
Návrhom zákona sa významne rozširuje aj systém disciplinárnej praxe o prvok pozitívnej motivácie a odmeny odsúdených, to znamená, ide o povolenie prijatia balíka do hmotnosti piatich kilogramov, o nový druh disciplinárneho trestu, zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dobu dvoch mesiacov, a o zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.
Pri dôkladnej analýze súčasného stavu sa ďalej navrhuje procesne jednotne upraviť rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, respektíve trestnoprávnej povahy výkonu trestu odňatia slobody. Cieľom navrhovaného jednotne upraveného postupu je na základe osobitostí subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvoriť konanie sui generis, teda svojho druhu, ktoré bude zodpovedať európskym štandardom, posilní právne istoty účastníkov konania a zabezpečí účinné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti.
Doterajšia prax potvrdila, že podporné použitie správneho poriadku na konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody nevyhovuje, pretože vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku.
Návrh zákona nezakladá sociálne vplyvy, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, kolegovia, predkladaný materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok. Pričom účelom návrhu zákona je smerovať k eliminácii nedostatkov aplikačnej praxe a k harmonizácii niektorých ustanovení zákona s platnými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to najmä s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve uskutočnenej od 24. marca do 2. apríla 2009.
Z aplikačnej praxe vyvstáva predovšetkým potreba čiastočne revidovať, precíznejšie a podrobnejšie upraviť pôsobnosť zboru, oprávnenia príslušníka zboru, donucovacie prostriedky a zákonné podmienky ich použitia, a zároveň nanovo vyriešiť otázku oprávneného vstupu do objektov chránených zborom, ktorými podľa návrhu zákona nie sú len objekty generálneho riaditeľstva zboru a ústavov ako takých, ale aj objekty detenčného ústavu.
Z čoraz častejšie sa vyskytujúcich problémov v spojitosti s plnením úloh zboru, ktoré však nespôsobujú výlučne obvinení alebo odsúdení, ale aj takzvané „civilné“, teda tretie osoby, vyvstáva nevyhnutnosť do zákona zakomponovať ako určitý prostriedok generálnej prevencie aj skutkové podstaty priestupkov zodpovedajúcich takémuto nežiaducemu konaniu, nakoľko práve spomínaný zákon o priestupkoch ukladá orgánom štátnej správy a obciam povinnosť viesť občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov, a povinnosť dbať najmä na to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátnej správy a obcí a nenarúšali verejný poriadok a občianske spolunažívanie.
Výpočet donucovacích prostriedkov upravených v platnom znení zákona sa rozširuje o obranný štít, použitie špeciálneho streliva a o prostriedok k zamedzeniu priestorovej orientácie alebo k utajeniu fyzickej identity obvineného alebo odsúdeného, a to s cieľom zvýšiť možnosť použitia účinnejších a humánnejších donucovacích prostriedkov. Čo do podmienok a rozsahu použitia týchto prostriedkov, ide o obdobnú úpravu ako v prípade použitia porovnateľných donucovacích prostriedkov Policajným zborom, avšak s tým rozdielom, že návrh zákona sa presne, v návrhu zákona sa presne konkretizujú prostriedky, ktoré možno použiť aj preventívne ako prostriedky obmedzenia pohybu na predchádzanie protiprávneho konania.
Dôslednou definíciou kľúčových pojmov, ako sú ochrana, stráženie, obrana, eskorta, dozor, dohľad, objekt zboru a tak ďalej, sa zamedzí prípadným výkladovým problémom, keďže tieto pojmy používa aj platné znenie zákona o výkone väzby č. 221/2006 Z. z. a platné znenie zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čiže ide o určité zosúladenie.
Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že predložený návrh zákona nielen odstráni nedostatky platného znenia zákona, ale precíznejšou úpravou vytvorí predpoklady nevyhnutné pre činnosť zboru pri plnení jeho úloh. Tento návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti. Toľko.
Ešte by som chcel jednu vec, ktorú som zabudol k predchádzajúcemu bodu. Pán poslanec Kadúc, vy ste tvrdili, že takéto ustanovenie nikdy nebolo v právnom poriadku. Odporúčam vás na predchádzajúce znenie Obchodného zákonníka, teraz vám nepoviem z ktorého roku, ale presne táto povinnosť zložiť základné imanie na bankový účet pred vznikom spoločnosti už tu bola. Takže len toľko.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, poslanci, vypočul som si tuná naozaj rôzne názory, aj mnohokrát protichodné. Trošku ma prekvapil a, musím povedať, aj sklamal pán poslanec Kadúc, pretože aj za súčasnej právnej úpravy, a to tvrdí, že je srdcovka jeho obchodné právo, aj za súčasnej právnej úpravy, a potvrdila to nakoniec aj pani poslankyňa Žitňanská, sa spoločnosť s ručením obmedzeným radí medzi kapitálové spoločnosti. Ak niekto nevie, čo to je kapitálová spoločnosť, tak odporúčam literatúru. Ale fakt je ten, že každý, kto chce podnikať, či to je poctivý živnostník alebo ktokoľvek iný a chce si založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, musí vkladať do spoločnosti aj podľa súčasnej právnej úpravy päťtisíc euro. Kto nemá, môže si založiť verejnú obchodnú spoločnosť, kde zodpovednosť je síce stopercentná, ale nemusí vkladať nič. Čiže odporúčam Obchodný zákonník.
A ešte raz, čo sa týka vkladania, vy ste priamo potvrdili, že dnes sa obchádza zákon. To je podľa vás prípustný stav? No vidíte! Takže potom, o čom hovoríme? My len chceme, aby to, čo zákon predpisuje, bolo aj reálne naplnené. To je obsahom súčasnej novely.
Súhlasím s tým, že ide o zvýšenie administratívnej záťaže, ale čo sa týka vkladania päťtisíc euro, to platí predsa aj dnes, či to vložím do pokladne, alebo to vložím na bankový účet, je to stále tých istých päťtisíc euro, pán poslanec. Takže neviem, o čom to vlastne rozprávate.
A ak hovoríte o sťažení podnikateľského prostredia? No tak my ho ideme sťažiť tým, áno, že budeme vyžadovať to, čo v zákone je napísané, nič viac. Ak to niekomu pripadá, akože plniť si svoju zákonnú povinnosť, za príťaž, no prosím, tak potom to nechám už na úvahu iným, aby si to posúdili, že ako to vlastne vnímame celé.
Ale iné som chcel povedať. Je fakt to, čo povedala aj pani poslankyňa Žitňanská, že trend je znižovať kapitálovú zaťaženosť pri vstupe do podnikania. Samozrejme, keď niekto chce podnikať, tak musí dať nejaký vklad, alebo musí nejakým spôsobom začať. Predsa nedá sa začať s nulou, áno, to by musel mať nejaký geniálny obchodný plán. Väčšinou treba nejaké prostriedky na rozbehnutie firmy, to je samozrejmé. Ale tak ako povedala, aj ja hovorím, máme v legislatívnom pláne úloh na budúci rok zavedenie nového typu spoločnosti s ručením obmedzeným, popri tomto, ktorý existuje, kde bude aj možnosť vkladať len jedno euro s tým, samozrejme, že sa zvýši zodpovednosť štatutárov a spoločníkov primerane, aby sa vyvážilo to, že tam bude nízky vklad.
Ja netvrdím, že tých 5 000 euro, pokiaľ si vloží, že na druhý deň si ich nemôže vybrať za účelom, ktorý je v súlade so zákonom, to je samozrejmé, ale čo sa týka bariér, ktoré tuná chceme nastaviť, aj vo vzťahu k daňovým podvodom, tak musíte pochopiť, že karuselové podvody, ktoré tu boli spomínané, sú robené prostredníctvom desiatok až stoviek eseročiek. Dnes máme takýchto schránkových eseročiek, kde nebolo vložené nič, pretože to je bez problémov, len papierom môžme založiť, áno, tak treba sa pozrieť na túto okolnosť. A na toto sa treba pozrieť, že prečo to robíme. To znamená, že dnes si niekto založí za päť až desať dní sto, dvesto, tisíc eseročiek a začne robiť karuselové daňové podvody. No minimálne tým, že dáme povinnosť, že musí vložiť na účet vstupných päťtisíc euro, ktoré si potom môže samozrejme vybrať, tak zabránime mnohým, aby si takéto množstvá eseročiek naraz zakladalo za nekalým účelom. To je ten zmysel a toto musíte vnímať.
Takže toľko som chcel povedať v reakcii na to, čo tu bolo spomínané. A naozaj som prekvapený teda, že niektorí nie celkom chápu, čo to kapitálová, teda spoločnosť s ručením obmedzeným, znamená. Takže len toľko a predpokladám, že v ďalšej debate potom budeme mať samozrejme aj vecnejšie pripomienky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám pekný deň. Predkladám na základe legislatívneho plánu úloh vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, pričom chcem poukázať na niektoré body, ktoré smerujú k tomu, ako osvetliť účel tohto zákona.
Jednak ide o čiastočnú implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2012/17/EÚ z 13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 89/666 EHS a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56 EHS, EES, pardon, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností, pričom transpozičný termín k tomuto je do 7. júla 2014, čiže sme v časovom limite.
Ďalej ide o implementáciu úlohy B1 z uznesenia vlády Slovenskej republiky, uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 235 z 31. mája 2012 v rozsahu opatrenia č. 22 z oblasti obchodného práva Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016. Ďalej o implementáciu úlohy B 9 a B 4 z uznesenia vlády č. 153 z 3. apríla tohto roku k Správe o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie a ďalej ide o úpravu transpozičnej prílohy transpozičných právnych predpisov v dôsledku prijatia a publikovania Smernice Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku čl. 54 zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení. Samozrejme, máme tam zapracované aj podnety z aplikačnej praxe.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie.
Záverom uvádzam, že navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Ďalej nemá vplyv ani na životné prostredie, ani sociálne vplyvy. Materiál má vplyv na podnikateľské prostredie.
Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.