Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, Slovenská republika je viazaná Dohovorom o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996. Dohovor komplexne upravuje otázky medzinárodnej právomoci súdov, rozhodného práva, uznávania výkonu rozhodnutia administratívnej spolupráce vo veciach starostlivosti o maloletých. Ide o moderný právny nástroj, ktorým sa inšpirovala aj Európska únia pri tvorbe nariadenia č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Dohovor vo svojom článku 52 dáva vo vzájomných vzťahoch medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru a súčasne aj dvojstranných zmlúv upravujúcich totožné otázky, prednosť týmto dvojstranným zmluvám. To v praxi znamená, že vo vzťahu k rôznym štátom sa uplatňujú rôzne princípy napriek tomu, že sú viazané aj tým istým mnohostranným dohovorom. Slovenská republika je viazaná celým radom takýchto dvojstranných zmlúv v dôsledku sukcesie zo zmluvných záväzkov ešte bývalého Československa. Tieto zmluvy sú všetky staršieho dáta a dané otázky neriešia vždy spôsobom zodpovedajúcim súčasnému stavu medzinárodného práva súkromného. Vo vzťahu k členským štátom Európskej únie má síce uvedené nariadenie prednosť pred dvojstrannými zmluvami, avšak otázky rozhodného práva sa naďalej riadia týmito dvojstrannými zmluvami, pretože nariadenie tieto otázky neupravuje. Uvedená situácia vytvára veľmi zložitý právny rámec v oblasti medzinárodnoprávnej ochrany detí, čo je, samozrejme, na škodu detí samotných, pretože súd musí mnohokrát v jednej veci brať do úvahy niekedy až tri rôzne právne nástroje. V snahe zjednodušiť prehľadnosť zmluvných záväzkov Slovenskej republiky pre právnu prax a najmä pre súdy a umožniť uplatňovanie moderného medzinárodného systému navrhuje sa využiť možnosť danú čl. 52 citovaného dohovoru a udeliť po dohode s dotknutými štátmi prednosť úprave v dohovore pred úpravou v jednotlivých dvojstranných zmluvách.
Vláda Slovenskej republiky vyjadrila súhlas s uznesením č. 376 z 10. júla 2013 s návrhom na urobenie vyhlásenia o prednosti dohovoru a odporučila prezidentovi Slovenskej republiky splnomocniť ministra spravodlivosti na vykonanie vyhlásení podľa čl. 52 dohovoru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto materiálu, schválená gestorským ústavnoprávnym výborom minulý týždeň 15. októbra, odporučila Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť s navrhovanými vyhláseniami Slovenskej republiky súhlas.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať za predložené návrhy, ktoré tu boli doručené, aj keď teda do druhého čítania neskoro, ale napriek tomu veľmi k veci. Ja si dovolím povedať, že oba návrhy, ktoré predložila, teraz, samozrejme, nehovorím o návrhu pani poslankyne Kučerovej, s ktorým sa stotožňujem. Hovorím o návrhu pani poslankyne Vittekovej a zároveň aj pána poslanca Poliačika, keďže riešia tú istú vec. Akurát ten návrh pani poslankyne Vittekovej ide ďalej a myslím si, že aj teda komplexnejšie spracúva ten problém. Nechcem to opakovať, myslím si, že je to jasné. Tie návrhy máte k dispozícii. Takže ja sa prikláňam potom, aby bol podporený a schválený návrh pani poslankyne Vittekovej.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Hlavným zámerom predloženia návrhu zákona je transpozícia smernice Rady 2013/25/EÚ z 13. mája tohto roku, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti práva usadiť sa a slobody poskytovať služby. V predkladanom návrhu zákona sú zohľadnené aj požiadavky Európskej komisie, a to vo vzťahu k úprave hosťujúceho euroadvokáta.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Dňa 14. augusta tohto roku ho prerokovala vláda a schválila teda vláda. Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, ústavnoprávny výbor túto schválil dňa 15. októbra 2013 a ja sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu právnej úpravy. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii.
Ďakujem veľmi pekne. Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Takže predkladám tretí zákon v rámci tohto väzenského balíčka. Ide tentokrát o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z., tentokrát o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Tento predkladaný materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2013.
Účelom návrhu zákona je smerovať k tomu, aby život vo väzení čo najviac sa približoval k aspektom života v spoločnosti, pričom výkon väzby musí byť nevyhnutne spätý s prezumpciou neviny väznenej osoby. Aplikačná prax ukázala, že niektoré súčasné inštitúty výkonu väzby je potrebné buď čiastočne revidovať, alebo precíznejšie upraviť, pardon (Vystupujúci si odkašlal.), a zjednodušiť časovo administratívne náročný systém vyžadujúci značné personálne náklady pri nízkej efektivite celkového napĺňania účelu výkonu väzby.
Východiskom legislatívneho posudzovania potrieb súčasnej aplikačnej praxe je snaha návrhom zákona harmonizovať normy upravujúce pozbavenie osobnej slobody v Slovenskej republike s platnými medzinárodnými dokumentmi, a to najmä tak, ako som už citoval v predchádzajúcom vystúpení, odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej od 24. marca do 2. apríla 2009.
Ďalším dôležitým legislatívnym východiskom návrhu zákona boli aj koncepčné zámery schválené vládou Slovenskej republiky, a to Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 a Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 až 2015.
Návrhom zákona sa zmierňujú inherentné obmedzenia súkromného a rodinného života uväznenej osoby vyvolanej pozbavením osobnej slobody, a to rozšírením možnosti komunikácie a zachovania kontaktu s okolitým svetom, predĺžením minimálnej doby trvania jednej návštevy, respektíve zvýšením časového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám.
Súčasná platná sústava práv obvinených sa návrhom zákona rozširuje o precíznejšiu úpravu oboznámenia obvineného s právami a povinnosťami, častejšiu nezávislú kontrolu umiestňovania obvinených do bezpečnostnej cely, úpravu spôsobu výmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi obvineného, možnosť obvineného mať pri sebe v cele aj písomnosti týkajúce sa trestnej veci, v ktorej je v čase výkonu väzby stíhaný, a písomností týkajúce sa iných právnych vecí obvineného.
Návrhom zákona sa významne rozširuje systém disciplinárnej praxe o prvok pozitívnej motivácie a odmeny obvinených za dlhodobé plnenie povinností uložených zákonom, ústavným poriadkom a pracovných povinností alebo za vykonanie príkladného činu.
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa na druhej strane dopĺňa paleta disciplinárnych trestov o zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dobu dvoch mesiacov a o celodenné umiestnenie do cely disciplinárneho trestu, a to za súčasného zníženia možného rozsahu ukladaných trestov umiestnenia do samoväzby, pričom u mladistvých a obvinených už nebude možné tento disciplinárny trest vôbec udeliť. A taktiež ešte o zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.
Inštitút obligatórneho prijímania balíka s potravinami a niektorými vecami osobnej potreby sa navrhuje podobne ako pri výkone trestu z dôvodu nízkej efektivity úžitku pri vysokom bezpečnostnom riziku nahradiť opatreniami, ktoré v konečnom dôsledku posilnia celkové možnosti obstarania potravín.
Po dôkladnej analýze súčasného stavu sa navrhuje procesne jednotne upraviť rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, respektíve trestnoprávnej povahy výkonu väzby.
Cieľom navrhovaného jednotne upraveného postupu je na základe osobitostí subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvoriť konanie svojho druhu sui generis, ktoré bude zodpovedať európskym štandardom, posilní právne istoty účastníkov konania a zabezpečí účinné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti.
Doterajšia prax potvrdila, že podporné použitie správneho poriadku na konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby nevyhovuje tiež, pretože vzťahy v oblasti výkonu väzby patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide o výlučne právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa vecí, ktoré súvisia s inštitútmi Trestného poriadku.
Tento návrh zákona je tiež v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie. Týmto návrhom zakladá, teda tento návrh zákona zakladá sociálne vplyvy, nemá však vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, medzirezortného pripomienkového konania, pardon. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 14. augusta tohto roku.
Ďakujem pekne, skončil som.
Á, pardon, neskončil som. Môžem ešte stanovisko k spoločnej správe? Len chcem v skratke povedať, že sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúce zo spoločnej správy výborov Národnej rady a po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam predložený návrh schváliť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Tento vládny návrh zákona predkladám na rokovanie Národnej rady, pričom sa jedná o zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 655).
Tento materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok a účelom návrhu zákona je smerovať k rozvoju súčasných reintegračných opatrení, nie s cieľom chovať sa k odsúdeným hyperprotektívne, ale skôr motivačne, pričom nevyhnutné je, aby sa život vo väzení čo najviac približoval k aspektom života v spoločnosti. Aplikačná prax ukázala, že niektoré súčasné inštitúty trestu odňatia slobody je potrebné čiastočne revidovať a zjednodušiť časovo administratívne náročný systém vyžadujúci značné personálne náklady pri nízkej efektivite vyššie uvedeného reintegračného výsledku.
Východiskom legislatívneho posudzovania potrieb aplikačnej praxe je snaha návrhom zákona harmonizovať normy upravujúce pozbavenie osobnej slobody v Slovenskej republike s platnými medzinárodnými dokumentmi, a to najmä s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami už spomínaného skôr Výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej od 24. marca do 2. apríla roku 2009.
Ďalším dôležitým legislatívnym východiskom návrhu zákona boli koncepčné zámery schválené vládou Slovenskej republiky, a to Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 a ďalej Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 až 2015. Inštitút obligatórneho prijímania balíka s potravinami a niektorými vecami osobnej spotreby, ktorý platí dnes, sa navrhuje z dôvodu nízkej efektivity úžitku pri vysokom bezpečnostnom riziku nahradiť viacerými opatreniami, ktoré v konečnom dôsledku posilnia celkové možnosti obstarania potravín a budú podmienené nevyhnutnou aktivitou odsúdených, a to napríklad úhradou pohľadávok na výživnom, pohľadávok spojených s výkonom trestu, iných pohľadávok ostatných oprávnených osôb alebo aktívnou účasťou na existujúcich reintegračných programoch.
Súčasná alebo jestvujúca sústava práv odsúdených sa návrhom zákona rozširuje o precíznejšiu úpravu oboznámenia odsúdených s právami a povinnosťami, ďalej zvýšenie časového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám, ďalej častejšiu nezávislú kontrolu umiestňovania odsúdených do oddielu s bezpečnostným režimom, ďalej úpravu spôsobu výmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi a napokon možnosť odsúdeného mať pri sebe v cele aj písomnosti, ktoré bezprostredne súvisia s konaním vo veci, v ktorej odsúdený buď vykonáva trest, alebo písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí odsúdeného.
Návrhom zákona sa významne rozširuje systém disciplinárnej praxe o prvok pozitívnej motivácie a odmeny odsúdených, pričom povolenie prijatia balíka do hmotnosti, ide o prijatie balíka do hmotnosti piatich kilogramov, o nový druh disciplinárneho trestu, a to je zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dobu dvoch mesiacov, a o zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.
Po dôkladnej analýze súčasného stavu sa ďalej navrhuje procesne jednotne upraviť rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, respektíve trestnoprávnej povahy výkonu trestu odňatia slobody. Cieľom navrhovaného jednotne upraveného postupu je na základe osobitosti subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvoriť konanie svojho druhu alebo sui generis, ktoré bude zodpovedať európskym štandardom, posilní právne istoty účastníkov konania a zabezpečí účinné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti. Doterajšia prax potvrdila, že podporné použitie správneho poriadku na, vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody nevyhovuje, pretože vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa vecí, ktoré súvisia s inštitútmi Trestného poriadku.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie. Tento návrh zákona zakladá sociálne vplyvy, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Tento návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a dňa, vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila s pripomienkami na svojom rokovaní dňa 14. augusta tohto roku.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu pod č. tlače 655a k predmetnému návrhu zákona dňa 15. októbra tohto roku. Ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Čo sa týka používania donucovacích prostriedkov, tie sa v podstate zosúlaďujú, áno, jednak s tými normami, ako ste spomínali, to znamená európskymi dohovormi dvoma. A zároveň, možno viete, možno nie, ale každé štyri roky chodí na Slovensko, keďže sme účastníkmi dohovoru proti mučeniu, atď., zaobchádzaniu nesprávnemu, tak chodí k nám výbor CPT, teda v skratke sa to volá, aby sme to zjednodušili, ktorý sleduje jednak to, akým spôsobom sa narába hlavne s väzňami, ale hovorí sa aj o ďalších oblastiach, ako sú reedukačné ústavy, v iných rezortoch takisto psychiatrické kliniky, prípadne miesta, kde sa tieto osoby nachádzajú, a sledujú, akým spôsobom sa zaobchádza s týmito ľuďmi a či sa nezaobchádza s nimi v rozpore s ich ľudskými právami.
V tomto smere musím povedať, že každé štyri roky periodicky prichádza táto kontrola. Naposledy tu bola v roku 2009, kde ten výstup je verejný k dispozícii, môžte si pozrieť, akým spôsobom tento výbor reagoval v našej situácii. A naposledy tu bol teda teraz, v podstate necelý mesiac je tomu. A takisto kontroloval všetky ústavy okrem iného a veľmi si považovali a povedali, že naozaj je to veľký pokrok vpred, že tieto normy, ktoré tu máme dnes, toto je jedna, teda prvá z tých troch, z toho balíka justičných, väzenských zákonov, že naozaj približuje naše predpisy k tej európskej legislatíve, ktorá je vzorová.
Takže čo sa týka použitia kukly, aby som sa dostal k tomu, čo ste sa pýtali, nie som špecialista ani nikdy som nebol príslušník Zboru justičnej a väzenskej stráže, napriek tomu, ako som mal možnosť si pozrieť ten návrh zákona, dôvodovú správu, tak sa tam rozlišujú dve situácie, kedy sa používa kukla. Jednak sa používa v prípadoch, keď ju používa príslušník Zboru justičnej a väzenskej stráže pri eskortách. Z jednoduchého dôvodu, pre vlastnú ochranu osobnej identity, aby, viete, sme na malom Slovensku, takže predpokladám, že to je úplne zrozumiteľné a jasné, z akých dôvodov používajú tieto kukly.
Čo sa týka prostriedku na zamedzenie poznania identity osôb odsúdených alebo obžalovaných, tam sú tie situácie rôznorodé. Napríklad jeden prípad môže byť, alebo jeden príklad môže byť, aby osoby, ktoré sú buď spolupáchateľmi alebo sú určitým spôsobom záujmové, aby sa nedozvedeli o tom, že koho vlastne predvádzajú na súd alebo do iných priestorov. To môže byť jedna zo situácií, keď jednoducho je to potrebné pre dokazovanie, aby nebolo jasné, s kým majú do činenia, a aby proste, viete, že princíp súdneho konania je, jeden z princípov súdneho konania v trestnom konaní teda samozrejme musí byť bezprostrednosť, to znamená, že tam musí byť fyzicky prítomný, aby ten osobný kontakt, aby sa mohli vidieť. A to je aj moment prekvapenia do určitej miery. Čiže aby sa nemohol pripraviť dopredu na to a tak ďalej. Prípadne, keď už niekoho stíhajú, aby tí, ktorí ešte nie sú povedzme vo väzbe alebo proste v dosahu orgánov činných v trestnom konaní, aby sa nemohli na to pripraviť, áno, aby nevedeli, o čo ide.
Ale to je jedna z možností samozrejme, tých prostriedkov je viacero, ktoré sa tam používajú. Čo sa týka kukly, tak samozrejme to je iba jeden z viacerých prostriedkov ktoré sa, ktoré sa pridávajú alebo ktoré pribúdajú.
Čo sa týka napríklad streliva, ktoré špeciálne sa používa, teraz sa môže používať, tak to doteraz v podstate zbor má, ale doteraz ich nemohol použiť, pretože doteraz ich mal len na cvičné účely, ale keďže zákon to nepovoľoval, na rozdiel od zákona povedzme o Policajnom zbore, tak nemohol, nemohol ich využívať v praxi. Čo samozrejme malo negatívne dôsledky, pretože gumené strelivo je podstatne iné ako reálne strelivo kovové, plášťové, áno. Čiže aj z hľadiska ochrany a humanitárneho nejakého zaobchádzania v prípade potreby zásahu sa zmierňuje ten zásah, áno, príde k menšiemu zraneniu a tak ďalej. Čiže to sú všetky veci, ktoré, ktoré smerujú naozaj a posúvajú to celé k humanizácii a k menším následkom smerujúcim pri zásahu.
Takže toľko asi, viac naozaj vám neviem povedať, ale dovoľujem si vám ponúknuť konzultáciu s pracovníkmi Zboru justičnej a väzenskej stráže, ktorí sú absolútne zorientovaní v problematike, s dlhoročnou praxou, ktorí vám ju budú vedieť poskytnúť. Môžem vám písomne, ak chcete ma interpelovať napríklad, alebo neformálne, nie je problém. Rád vám túto informáciu poskytnem aj dodatočne, ak som vás neuspokojil teraz.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Účelom návrhu zákona je smerovať k eliminácii nedostatkov aplikačnej praxe a k harmonizácii niektorých ustanovení zákona s platnými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to najmä s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a trestania.
Z aplikačnej praxe vyvstala potreba čiastočne revidovať, precíznejšia potreba podrobnejšie upraviť pôsobnosť zboru, oprávnenia príslušníkov zboru, donucovacie prostriedky a zákonné podmienky ich použitia, nanovo vyriešiť otázku oprávneného vstupu do objektov chránených zborom, ktorými podľa návrhu zákona nie sú len objekty generálneho riaditeľstva zboru a ústavov, ale aj objekty detekčného ústavu, ktorý plánujeme.
Z čoraz častejšie sa vyskytujúcich problémov v spojitosti s plnením úloh zboru, ktoré však nespôsobujú výlučne obvinení alebo odsúdení, ale aj tzv. civilné, teda tretie osoby, vyvstáva nevyhnutnosť zo zákona zakomponovať ako určitý prostriedok generálnej prevencie aj skutkové podstaty priestupkov zodpovedajúcich takémuto nežiaducemu konaniu.
Výpočet donucovacích prostriedkov upravených v platnom znení zákona sa rozširuje o ďalšie prostriedky, a to o obranný štít, použitie špeciálneho streliva a prostriedok k zamedzeniu priestorovej orientácie alebo k utajeniu fyzickej identity obvineného alebo odsúdeného, a to s cieľom zvýšiť možnosť použitia účinnejších a humánnejších donucovacích prostriedkov. Čo do podmienok a rozsahu použitia týchto prostriedkov, ide o obdobnú úpravu ako v prípade použitia porovnateľných donucovacích prostriedkov Policajným zborom.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade právom Európskej únie. Tento návrh zákona nemá vplyv rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona dňa 15. októbra tohto roku. Stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výboru a po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4 /2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil zareagovať samozrejme na tú diskusiu, lebo, a chcel by som samozrejme uviesť na pravú mieru niektoré veci, ktoré tu zazneli v rozprave.
Je fakt, že dnešná, lebo samozrejme ten novelizačný návrh má viacero bodov, ale všetci sme sa sústredili v tejto debate len na tú tému ohľadom skladania základného imania pri založení spoločnosti, a tá spoločnosť sa zakladá dnes tak isto s 5-tisícovým základným imaním ako minimálnym základným imaním.
Vtip je v tom, že dnes je možné v podstate účtovne alebo, ako by som povedal, tí, ktorí nie sú poctiví, keď ich takto nazveme, tak si založia tú spoločnosť tak, že zložia prostriedky ako keby na účet spoločnosti, ale do pokladne. Čo fakticky nikto nevie skontrolovať, prakticky tam nedáva nikto nič. Ale tá povinnosť zložiť 5 000 euro predsa platí aj dnes. Tak, aký je rozdiel medzi tým, keď má niekto povinnosť zložiť tých 5 000 euro na účet spoločnosti, alebo do pokladne, alebo na účet spoločnosti, myslím, bankový, pričom tie prostriedky sú viazané na bankovom účte len do momentu vzniku spoločnosti, potom s nimi môže voľne narábať ako so svojím základným imaním pre podnikanie?!
Takže, vážení, tu sa nemení nič v tomto smere, čo sa týka sumy, alebo prostriedkov na nakladanie. Akurát sa viaže tá suma, že reálne ich tam má zložiť, pretože dnes je situácia, že tie prostriedky tam neskladajú, hoci ich majú skladať, pretože je to kapitálová spoločnosť. Ak je to živnostník, tie prostriedky neskladá, pretože ručí celým svojím majetkom, kdežto spoločnosť, ak má ručiť majetkom spoločnosti, respektíve neobmedzene, ako ste správne povedali, tak aký je ten majetok od vzniku, keď tam nikto nič nezloží v reále? (Reakcie z pléna.) Ale veď existujú nejaké účtovné pravidlá. Tak poďme na kontrolu do tých novovzniknutých spoločností. (Výkrik v sále.) No ja vám garantujem, keďže z praxe viem, z praxe viem, že tam nikto nič neskladá, je to realita proste. (Výkrik v sále.) Myslíte si, že to bude efektívne? Myslíte, že to niečo spôsobí? Nie.
Ešte raz, čo sa týka povinnosti, my ani rozsah povinnosti čo do výšky nemeníme, my len ukladáme, aby tie peniaze reálne boli zložené, pokiaľ ide o kapitálovú spoločnosť. Čiže tu je veľký rozdiel. A samozrejme každý si rozmyslí, či tých 5 000 euro má na to, aby tú eseročku rozbehol, alebo nemá. A keď hovoríme o poctivých podnikateľoch, ktorí prechádzajú zo živnosti na eseročku, no tak mi nehovorte, že pokiaľ je dobrý podnikateľ, že tých 5 000 euro nemá. A ten, kto ich nemá, no tak nech nepodniká! Prepáčte, to nie je žiadna novinka. Veď my nezavádzame teraz novinku v tomto smere. Takže by som vás chcel poprosiť, aby ste si toto uvedomili.
Takže čo sa týka ďalších návrhov, ktoré tu boli predložené v rozprave. Ja som debatoval s pani poslankyňou Žitňanskou na ústavnoprávnom výbore a v podstate, keďže boli naozaj predložené priamo na rokovanie, tak som nemal možnosť ich vidieť. Po rokovaní u nás interne na ministerstve spravodlivosti sme sa dohodli, že nebudeme podporovať teraz, alebo nepodporím tieto návrhy, aj keď vecne zapadajú do rámca, ktorý my chceme v rámci väčšej novely budúci rok uskutočniť.
A čo sa týka témy, pán poslanec Sulík, pán poslanec, pardon, ja ešte, ak môžem, vy ste chceli navrhnúť zníženie základného imania, samozrejme to bude možné po novele, ktorú pripravujeme na budúci rok, ale zároveň je potreba povedať aj b, že nielen zníženie základného imania, ale zároveň aj zvýšenie zodpovednosti potom, buď konateľov alebo spoločníkov alebo obidvoch. A to treba nastaviť veľmi pozorne.
Pani poslankyňa Žitňanská o tom hovorila dnes a naozaj je to veľmi ťažká téma, pretože u nás tá zodpovednosť, ten mechanizmus nie je vybudovaný.
Takže toľko, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Hlavným zámerom predloženia návrhu zákona je čiastočná implementácia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 89/666/EHS a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností. Ďalej je to implementácia opatrenia č. 22 z druhej etapy Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 a implementácia opatrení vyplývajúcich zo Správy o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, dňa 3. júla 2013 ho prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu, čo je tlač 600a k predmetnému návrhu zákona, dňa 15. októbra tohto roku. Stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne, skončil som, pán predseda.

Pardon, čo bola doplňujúca otázka? Nepochopil som celkom z vášho vystúpenia. Takže asi ste si povedali, čo ste chceli, ale nechcete nič vedieť odo mňa. Však? No tak ďakujem veľmi pekne. (Potlesk v sále.)